Preklady fanfiction Harryho Pottera

Kapitola 60: Chyba v našich osudoch

2. časť

Na Grimmauldovo námestie sa vrátili, keď Draco s matkou ešte spali. Keď sa k nim Harry pozrel, všimol si, že Dracova ruka je natiahnutá k Narcisinej posteli; držal ju za ruku, keď spala.

Harry sa odvrátil a zahryzol si do pery. Akosi sa mu zdalo, že je všetko oveľa skutočnejšie ako predtým. Draco mal mamu a on nie. Nikdy ju nemal, naozaj nie.

Nie takúto.

Namiesto toho, aby sa tým zaoberal, Harry švihol prútikom a nastavil budík, ktorý sa mal spustiť o minútu. Potom zišiel dolu s nejasnou myšlienkou, že sa pozrie na Dobbyho, či už začína s raňajkami. Skôr než však dorazil do kuchyne, zbadal Snapeove čierne rúcho, ako sa preháňa po chodbe, ktorá viedla k Narcisinej izbe. Harry ho zo zvedavosti nasledoval.

Kým ho dobehol, muž už bol v spálni. Harry videl, že Luciusov portrét leží na podlahe tvárou nadol v čudnom uhle, akoby ho Narcissa prudko odhodila od seba.

Snape pri Harryho krokoch otočil hlavu, zdvihol prst k perám, aby si vyžiadal ticho, a pritom presnými oblúkmi víril prútikom vo vzduchu. Druhým kúzlom sa kúsok vzduchu vykryštalizoval, až mal zrkadlový lesk. Snape sa posunul nabok, čím naznačil, že aj Harry by mal zostať ďaleko vzadu, a potom levitoval s portrétom a naklonil ho tak, aby bol otočený k zrkadlu.

Na povrchu zrkadla sa neodrážalo nič okrem čierneho poľa.

Snape spokojne prikývol, keď zrkadlo zmizlo a portrét sa zmenšil, aby ho mohol schovať do hlbokého vrecka, ktoré potom začal obkresľovať prútikom. Vyzeralo to, akoby sa vrecko zapínalo na zips, hoci tam, samozrejme, žiadny zips nebol a Harry veľmi pochyboval, že by ho niekto okrem Snapea dokázal odkliať. Hoci ho zaujímalo, či je látka začarovaná tak, aby bola odolná voči nožniciam a podobne.

„Luciusovi sa bude zdať, že jeho portrét musí byť opäť otočený k stene,“ vysvetlil Snape. „Nebude môcť rozoznať, že som použil pečatné kúzlo, aby som ho zatiaľ udržal pod kontrolou. A moje vrecko je teraz ako dodatočné opatrenie chránené proti zraku a zvuku.“

Harry si odfrkol. „Viem si predstaviť, že nebude veľmi nadšený z toho, že ho Narcissa odhodila a už sa nevrátila.“

Snape mu venoval pochmúrny úsmev, keď spolu kráčali späť do miestnosti, ktorú Draco rád nazýval predsieňou. „Viem si predstaviť, že sa vybral k svojmu druhému portrétu, aby sa Voldemorta opýtal, prečo sa jeho žena objavila práve na mieste, kde naposledy videl svojho neverného syna a predtým aj samotného Harryho Pottera. A keďže Voldemort tak rád trápi svojich stúpencov, pravdepodobne považoval za vhodné spomenúť, že sa Narcisa znovu vydala.“

Harry zažmurkal. „Ako by vôbec... ach. Prorok. Povedal si, že sa chystá oznámenie o svadbe.“

„Aby ma viazacia mágia nepovažovala za neúprimného, že som to nepovolil. Aj keď pochybujem, že Voldemort potreboval čítať noviny, Harry. Nie, keďže Bellatrix vedela, ako sa dá čeliť Vädnúcej čarodejnici. Narcissa živá a neprekliata, v príbytku, ktorý je v týchto dňoch jasne spojený s mojou rodinou, by bola dostatočným potvrdením.“

„Že im plán vyšiel,“ zamrmlal Harry. „Ak to bol ich plán.“

Snape trochu prevrátil oči, ale nasadil normálny výraz, keď sa Draco zrazu objavil pár metrov od neho, jeho matka na jeho ruke, keď slabé prasknutie jeho premiestnenia zaniklo. „Dobré ráno,“ pozdravil Snape oboch.

„Ďakujem ti za izbu, Harry,“ povedal Draco.

„Dobré ráno, Severus. A áno, ďakujem ti, Harry,“ zopakovala Narcissa. „To bolo od teba veľmi milé.“

Harry sa usmial. „Nebolo to veľa. Vďaka za ležadlo v Snapeovej izbe, Draco.“

„Ležadlo? Urobil som ti poriadnu posteľ!“ Draco sa začal usmievať, aby ukázal, že sa naozaj neurazil. „Keď už ale hovoríme o spaní, asi by sme mali z matkinej izby odstrániť ten portrét.“

„O to som sa už postaral.“

„Ďakujem, Severus,“ zamrmlala Narcissa. „Naozaj už nikdy nechcem hovoriť s Luciusom.“

Harry si pomyslel, že to asi hovorí kvôli Snapeovi, aby to vyzeralo, že je teraz plne jeho ženou. Draco si zrejme myslel niečo iné; obočie sa mu stiahlo, keď sa mu pery zošpúlili v slabom zamračení.

„Dúfam, že ti nebude vadiť, ak ťa necháme raňajkovať samu, Narcissa,“ povedal Snape pokojným hlasom. „Keď sme sa včera večer s Harrym stretli s Dumbledorom, veľmi konkrétne povedal, že sa chce najprv porozprávať s Dracom. A potom budem chcieť jeho pomoc pri nejakých delikátnych vareniach. Možno budeme preč väčšinu dňa.“

„Som si istý, že by sme mohli robiť tvoje varenie tu,“ začal Draco protestovať.

„Som si istý,“ oponoval Snape, „že si vedomý, aké môžu byť niektoré zložky elixírov prchavé, ak sa prenášajú pomocou mágie. Strávime deň na Rokforte, a to je konečné rozhodnutie.“

Narcissa akoby sa trochu prepadla, hoci jej hlas bol sám o sebe láskavý. „Mňa si nevšímaj, Drak. Som si istá, že mi tu s Harrym bude úplne dobre. Koniec koncov, včera večer sa o mňa úžasne postaral.“

Snapeov hlas sa stal takým hladkým, že bol prakticky mastný. „Ach, ale budem so sebou potrebovať aj Harryho.“

Draco vyceril zuby. „Očakávaš, že tu nechám svoju matku úplne samu? Si hlúpy?“

„Nebude tu sama, Draco,“ povedal Harry a vykročil dopredu, aby sa bratovi postavil bližšie. „Je tu Dobby.“

„Je to škriatok!“

„Chceš povedať, že sa nepočíta? Ako osoba?“

„Hovorím, že... je to škriatok!“

„Áno,“ vložil sa do toho Snape. „A ako taký má k dispozícii mocnú ochrannú mágiu, ako aj prostriedky na okamžitý kontakt so mnou, ak sa vyskytne nejaký problém. Navyše je mocne lojálny voči tvojmu bratovi, ako určite vieš. Ak Harry povie Dobbymu, aby sa dobre postaral o tvoju matku, urobí to. S najväčšou istotou.“

„Naozaj potrebujeme tvoju pomoc,“ dodal Harry a venoval Dracovi dôrazný pohľad „spolupracuj so mnou“, taký, aký zafungoval predchádzajúcu noc. „Vieš, že v elixíroch nie som až taký skvelý.“

Nanešťastie, Draco bol dnes ráno trochu pomalší.

„Ak nie si až taká skvelý, možno by som mal pomôcť otcovi ja a ty by si mal zostať tu.“

„Potrebujem prax, alebo si si nevšimol, že mi dáva lekcie navyše?“

„Ak sú tie elixíry, na ktorých chce pracovať, také chúlostivé, možno nie je ten správny čas, aby ti dával lekcie, keď sa snaží variť!“

„Draco,“ prerušil ho Snape tónom, ktorý nepripúšťal žiadny nesúhlas. „Tvoja matka zostane tu s Dobbym a ty a Harry pôjdete so mnou. To je rozkaz.“

Harry uvažoval, či to posledné slovo nie je úsečná narážka, ktorá mala Draca prinútiť, aby sa na chvíľu zamyslel, kým znova prehovorí. Bola to však Narcissa, kto takpovediac zachránil situáciu.

„Choď so Severusom a svojím bratom, ako ťa požiadal, Draco.“

„Ale...“

„Draco,“ povedala, jej hlas bol zrazu tichší, no napriek tomu naliehavejší. „Nie je ti jasné, že tvoj nevlastný otec chce spoločnosť oboch svojich synov?“

„Aha.“ Draco zdvihol ruku k spánku a zľahka si ho potrel. „Správne. Tak dobre. Ale hovor mu môj otec, mama. Je ním už oveľa dlhšie.“

„Tvoj otec,“ zašepkala a prikývla. „Áno, samozrejme.“

„Dobby!“ zavolal Harry.

Malý škriatok sa okamžite objavil so škoricovou rolkou v jednej ruke a s niečím, čo vyzeralo ako ľadový croisant v druhej. „Áno, Harry Potter?“

„Draco a ja ideme s otcom na Rokfort. Možno budeme mimo celý deň. Postaral by si sa, prosím, o Narcissu, kým budeme preč?“ Rozhodol sa, že kvôli Dracovi by mal byť radšej oveľa konkrétnejší. „Dbaj na to, aby jedla dobrú výživnú stravu, aby si dostatočne oddýchla, a keby sa vyskytol nejaký problém, čokoľvek, dáš nám hneď vedieť? A možno jej trochu rob spoločnosť?“

Harry si pomyslel, že tá posledná časť je dosť veľká prosba, ale na druhej strane, čoskoro budú od Dobbyho potrebovať ešte väčšiu láskavosť, však?

„Ach áno,“ ozvala sa Narcissa a jej hlas bol opäť ten krásny spevavý, ktorý Harrymu akosi pripomínal cinkanie zvončekov. „Hral si niekedy šach, Dobby? Ak nie, možno by som ťa to mohla naučiť a potom by sme si mohli zmerať sily.“

Draco otočil hlavu, aby sa mohol naplno pozrieť na svoju matku, a jeho sivé oči boli nedôverčivé.

Dobby si medzitým odhryzol veľké sústo škoricovej rolky a s mierne pootvorenými ústami ho prežúval, pričom sa sústredene pozeral na Narcissu. Po chvíli prehovoril, zatiaľ čo stále žul, a oči sa mu zúžili. „Alebo by sa pani Narcissa mohla učiť škriatkovskú hru od slobodného škriatka Dobbyho.“

Narcissa vyzerala zaskočená, ale dosť rýchlo sa spamätala. „Áno, áno. Samozrejme! Mala som si uvedomiť, že tvoj ľud bude mať svoje vlastné hry.“

Dobby akoby spokojne prikývol a prehltol sústo, kým znova prehovoril. „Harry Potter si nemusí robiť starosti. Alebo Draco Snape. Dobby sa o láskavú pani Narcissu veľmi dobre postará.“

„Ďakujem, Dobby,“ povedal Draco a zrazu si kľakol, aby si nal tvár na úrovni tej škriatkovej. „Ďakujem ti veľmi pekne.“

Dobby len slávnostne prikývol. „Bude chcieť pani Narcissa na raňajky kumkváty a endíviu? S horúcim čajom a škoricovými rožkami a ľadovými croisantmi? Dobby môže namiesto toho pani Narcisse pripraviť čučoriedkové rožky, ak by jej chutili viac.“

„Žiadne raňajky pre nikoho iného ako pre Narcissu,“ spresnil Snape. „O chvíľu odchádzame na Rokfort.“

Narcissa tiež prikývla, dosť kráľovsky, pomyslel si Harry. „Uvidíme sa teda večer, Severus. A ty tiež, Drak. A Harry, samozrejme. Užite si spoločné chvíle.“

S tým sa vydala na cestu chodbou a Dobby po jej boku rozprával, aké ďalšie jedlá by si mohla dať na raňajky. Ak by zjedla všetko, čo navrhol, pomyslel si Harry, vážila by najmenej tonu.

Snape počkal, kým zmiznú z dohľadu, a potom okolo nich troch rýchlo vrhol ochranu súkromia spolu s kúzlom, ktoré Harry nepoznal, namiereným na chodbu. „Žiadne otázky, prosím, Draco. Žiadne komentáre. Všetko sa vysvetlí, keď dorazíme na hrad. Poďte so mnou, obaja.“

Snape zamieril k Narcisinej izbe, Draco mu bol v pätách a Harry vedľa neho. Draco počas ich chôdze na Harryho niečo zamrmlal; vyzeralo to ako želanie vedieť, čo sa deje. Keď Harry naznačil ústami, akoby chcel povedať Neskôr, Draco sa zatváril.

Snape hodil do miestnosti ďalšie zaklínadlo a potom prehovoril tichým, naliehavým tónom. „Draco. Pozbieraj niekoľko vlasov z matkinej kefy, ale dávaj pozor, aby si nenarušil jej polohu.“

Draco sa tváril, akoby k tomu mal čo povedať. S najväčšou pravdepodobnosťou niekoľko vybraných vecí. Snape sa naňho len pozrel, kým sa neotočil na päte a nezamieril k toaletnému stolíku. Hm, bol vyrobený z akéhosi bledého dreva, ktoré sa nehodilo k žiadnemu inému nábytku na Grimmauldovom námestí. Ale to nebolo to, čo ho prezrádzalo ako niečo, čo musel Draco transfigurovať. Zdalo sa, že má zlaté lemovanie na všetkých zásuvkách. Harry takmer prevrátil oči.

Snape pokračoval a priniesol zo skrine šaty a sadu tmavomodrých šiat. Niekoľko sekúnd si ich kriticky prezeral a potom mávol prútikom niekoľkými rezkými oblúkmi, aby ich zdupľoval. Originály uložil späť do skrine a duplikáty zmenšil tak, aby sa mu zmestili do hlbokého vrecka vo vnútorných vreckách habitu.

Keď Draco vytiahol nazbierané vlasy s obočím zdvihnutým v jasnej výzve, Snape ich strčil do malej fľaštičky a uložil ju vedľa Narcisinho odevu. Potom ich jediným ráznym gestom vyviedol z miestnosti k letaxu a cestou zrušil svoje zaklínadlá.

****

„Čože?“ povedal Draco úplne plochým tónom po tom, čo mu Harry vysvetlil svoj plán, ako oklamať Voldemorta, aby si myslel, že má epilepsiu. „Nie. Nechcem, aby sa Remus Lupin prevšehodžúsoval na moju matku. Jej telo je jej osobná vec!“

„Nevadilo ti, keď použil všehodžús, aby na seba vzal podobu tvojho otca...“

„Ani náhodou, Severus. Pamätám si, že som proti tomu plánu tiež dosť tvrdo protestoval!“

„To bolo len preto, že si sa bál, čo by mohol urobiť, keď žije s tvojou matkou. Inak ti to bolo jedno.“

„A vôbec, ty si môj otec,“ odvetil Draco. „A viem, že sa ti to nepáči, ale si aj jej manžel! Naozaj chceš, aby vlkolak takto využíval jej telo?“

Snape prekrížil jednu dlhú nohu cez druhú, keď sedel na svojom zvyčajnom kresle. „Naozaj, Draco. Už by si mal pochopiť, že o telo tvojej matky nemám najmenší záujem.“

Draco sa začervenal až po korienky vlasov. S vlasmi takými bledozlatými, že boli takmer biele, bol naňho hrozný pohľad. „Ja som to tak nemyslel! Vieš, že som to tak nemyslel!“

„Viem len to, že by si sa mal starať o bezpečnosť svojho brata. Tento plán by mu mohol poskytnúť miernu výhodu v nadchádzajúcej bitke, a za akú cenu?“

„Ach, len dôstojnosť mojej matky!“

„Tvoja matka sa to ani nedozvie,“ vložil sa do toho Harry.

„Dozvie sa to Remus Lupin!“ zakričal Draco. „Ako vyzerá jej... jej... ako vyzerá!“

Snape vyzeral, akoby potláčal malý úsmev. „Draco, prosím ťa. Ani sa nepozrie.“

„Prečo by to, preboha, neurobil?“

„Pretože má zmysel pre slušnosť, pokiaľ ide o takéto veci, a aj keby nemal, vôbec ho nezaujímajú...“ Snape si prečistil hrdlo. „Dámske partie.“

„Áno,“ dodal Harry. „To, že ty by si neodolal šmírovaniu, keby si použil všehodžús neznamená, že by sa Remus pozeral. Okrem toho vieš, že je už príliš starý na to, aby sa ešte zaujímal o sex!“

„Je príliš starý?“ Keď Harry pozrel na Snapea, mužove čierne oči žiarili veselosťou.

„Vieš, to Dracovi na pokoji práve nepridá!“

„Cítil som, že bola napadnutá moja česť.“

Harry prevrátil oči a obrátil sa späť k bratovi. „Pozri, neviem, kedy sa ma ten idiot pokúsi zabiť najbližšie, ale bol by som rád, keby bol rozptýlený, jasné? Ak sa nám to vôbec podarí. Je to naozaj tak veľa, Draco?“

„Myslím, že nie,“ povedal Draco potichu. „Vzhľadom na to, čo je v stávke. Len to ber tak, že sa mi tá myšlienka vôbec nepáči. Nebudem však stáť v ceste.“ Draco si vzdychol. „Nie, urobím niečo lepšie. Čo môžem urobiť, aby som ti pomohol?“

S tým začali diskutovať o podrobnostiach. Harry si pomyslel, že zahrať scénku na Rokforte namiesto na Grimmauldovom námestí by možno bol najlepší spôsob, ako Narcissu udržať mimo; Draco by jej mohol robiť spoločnosť, kým by ostatní boli preč na hrade. Snapeovi sa však tento nápad nepozdával. Hovoril, že Lucius je príliš dobre oboznámený s Rokfortom, a aj keby si vymodelovali izbu, aby vyzerala ako tie, ktoré portrét videl na ústredí, aj tak by bolo lepšie neriskovať. Ešte stále debatovali o tom, ako sa vysporiadať s Narcisiným problémom, keď sa rozhorel letax a dnu vstúpil Remus.

Vyzeral lepšie ako včera večer, ale nie o veľa.

„Ahoj, Harry, Draco, Severus,“ pozdravil všetkých priateľsky, odhrnul si plášť a prehodil ho cez operadlo pohovky.

„Dobré ráno,“ povedal Snape a po chvíli zaváhania dodal. „Remus.“

Harry sa chcel rozžiariť, ale potlačil tú túžbu pre prípad, že by si jeho otec myslel, že je opäť dotieravý.

„Ahoj, profesor Lupin,“ povedal Draco, chvíľu pozeral na Snapea a potom trochu pokrčil plecami. „Predpokladám, že ste boli informovaný o celom pripravovanom pláne?“

„Áno, včera neskoro večer. Ďakujem, že ste mi prišli pomôcť pri nácviku.“

Snape vytiahol oblečenie, ktoré premenil, a hodil Remusovi malý balíček. „Jednoduché Finite zruší zmenšovacie kúzlo. Navrhujem, aby si na ne použil kúzlo priliehavosti, aby mali správnu veľkosť na tvojom skutočnom tele. Potom, keď budeš pod všehodžúsom sa prispôsobia spolu s premenou. Na prípravu môžeš použiť Harryho a Dracovu izbu.“

Pamätajúc na to, čo povedal jeho otec predchádzajúci večer, Harry neponúkol žiadnu kritiku, kým Remus nebol za zatvorenými dverami. Potom sa trochu zahľadel a tichým hlasom sa spýtal: „Bolo to naozaj potrebné? Navrhnúť Remusovi, aby sem prišiel keď stále vyzerá ako on, ale oblečený v dámskych šatách? Chceš ho ponížiť, alebo si len taký bezohľadný?“

„Vlastne,“ povedal Snape miernym, takmer nevtieravým tónom, „myslel som na tvojho brata. Ak Lupin užije elixír, keď bude mať na sebe vlastné šaty, je dosť pravdepodobné, že z neho po dokončení premeny spadnú. Myslel som si, že by sa Dracovi príliš nepáčilo, keby sme všetci videli jeho matku...“ Snape si odkašľal. „Úplne.“

„Aha.“

„Áno, aha.“ No, Snape bol aspoň len mierne sardonický namiesto posmešného.

„Za to ti ďakujem,“ povedal Draco slabým hlasom. „Nechcem vidieť... toto.“

Harry sa zamračil. „Ale ty jej pomáhaš, odkedy sa tu objavila! Pomohol si jej obliecť sa na svadbu. Čo si robil, celý čas si mal zavreté oči?“

„To sotva.“ Draco zdvihol bradu. „Pomáhal som jej z druhej strany zásteny na obliekanie a používal som kúzla, aby som jej pomohol stáť, keď bola en dešabillée, samozrejme. Takže mala zabezpečené dostatočné súkromie.“

Čo Harrymu pripomenulo. „Keď už hovoríme o súkromí, prečo teda nedáme Remusovi ten elixír, keď je sám? Takto by sa mohol len obliecť do Narcisiných šiat, keď bude mať jej telo. Počkaj...“

„Áno,“ potiahol Draco. „V takom prípade by nemal veľa na výber a musel by sa na tie veci pozerať, však?“

„Tieto pubertálne obavy sú naozaj dosť hlúpe,“ povedal Snape a mihol rukou vo vzduchu. „V hre sú praktické dôvody. Lupin si donedávna neustále dávkoval dlhotrvajúci variant všehodžúsu. Musím sledovať jeho premenu, aby som zistil, či po takom dlhšom pôsobení nebude štandardný prípravok potrebovať niekoľko úprav.“

Skôr než Harry stihol odpovedať, objavil sa Remus. Draco vydal zvláštny zvuk, akoby sa snažil potlačiť chrčanie, ale okamžite prestal, keď Snape urobil ďalšie ostré gesto. Harryho nelákalo smiať sa, hoci si pamätal, ako prakticky híkal, keď sa Nevillov strašiak zmenil na Snapea v dámskych šatách.

Toto bolo iné.

Ľadovo modré šaty boli teraz úplne obrovské, a nielen preto, že Remus bol oveľa vyšší ako Narcissa. Boli totiž aj veľkoryso strihané, aby sa do nich zmestila v posledný mesiac tehotenstva. S týmito proporciami zmenšenými tak, aby zodpovedali Remusovej väčšej postave... no, vyzeral naozaj smiešne. Ale Harry sa stále nesmial.

Snape na chvíľu odišiel do svojho súkromného laboratória a potom sa vrátil s malou nádobou naplnenou bahnitým kalom. Odlial malú odmerku do šálky, potom vytiahol z vrecka fľaštičku s vlasmi a opatrne jeden z nich vsunul do odvaru.

Elixír chvíľu bublal, potom sa náhle zachvel a nadobudol lesklý smaragdový odtieň. V tom istom okamihu sa vonkajšia strana šálky pokryla námrazou.

Snape ju náhle položil na malý stolík. „No. To bolo nečakané.“

„Moja matka nie je chladná!“

„Všehodžús je málokedy taký doslovný,“ zamrmlal Snape.

„Ha,“ povedal Draco kyslo. „Stavím sa, že elixír z Harryho vlasov by bol úplne zlatý.“

Remus zdvihol šálku s vlečkou jedného z Narcisiných rukávov a bez akéhokoľvek komentára či zaváhania sa poriadne napil. „ Zimozel,“ povedal Dracovi a trochu sa usmial. „Ale s niečím iným. S mierne horkým podtónom...“

To bolo všetko, čo stihol povedať, kým sa začala premena, jeho tvár nadobudla zdrvený výraz a končatiny sa mu čudne skrútili, keď sa ho začal zmocňovať všehodžús. Už o niekoľko sekúnd stála pred nimi dokonalá kópia Narcisy. Ale to všetko bolo zlé, pomyslel si Harry. Vyzerala akosi... mužsky, hoci mala dokonalé črty.

Aha. Problémom bol jej výraz. A postoj. Harry za tou fasádou takmer videl Remusa.

Alebo možno bol problém v tom, že Remus sa opäť vynáral z fasády, uvedomil si Harry, pretože premena sa sotva na sekundu zastavila a už sa začala vracať späť.

A potom pred nimi opäť stál Remus. Remus v šatách, s čelom zvrašteným od frustrácie. „Severus?“

Snape si zdvihol ruku k brade a jedným dlhým prstom si pretrel spánok, keď hľadel na Remusa, strateného v myšlienkach. „Myslím, že je to roh dvojrožca,“ povedal nakoniec. „V upravenom elixíre, ktorý si užíval, je ho dosť veľa a teraz sa zdá, že si imúnny aj voči nižším dávkam.“

„Tak ho teda necháme použiť upravený elixír,“ navrhol Draco.

„A uväzniť ho v Narcisinej podobe na oveľa dlhšie, ako potrebujeme?“ Snape pokrútil hlavou. „Okrem toho, takáto reakcia mi hovorí, že bude najlepšie prestať vnášať do jeho organizmu transformačné elixíry. Už tak je dosť zlé, že sa musí premieňať pri splne mesiaca.“

„V skutočnosti som v izbe,“ povedal Remus a mierne sa usmial, aby sa zbavil štipľavosti tých slov.

Snape sa pozrel jeho smerom. „Ospravedlňujem sa, Remus. Nikdy som nemal v úmysle ti tvoje mesačné premeny sťažovať.“

„Sťažovať?“ Harry si vydýchol. „Tak to je teda všetko. Remus nemôže pred nami predstierať, že je Narcissa. Je to škoda. Naozaj som si myslel, že môj plán má šancu.“

„Možno ešte má šancu,“ povedal Snape veľmi ticho. „Draco?“

Draco naňho vrhol ostražitý pohľad. „Čo?“

„Kto iný v tejto miestnosti strávil doslova roky svojho života v úzkej spoločnosti s tvojou matkou? Kto iný na svete?“

Draco otvoril ústa, aby niečo odvetil, alebo možno zakričal, ale nakoniec ich len zavrel a zuby mu vydali škrípavý zvuk, keď naňho Harry, Snape a Remus s očakávaním hľadeli.

Koniec kapitoly