Preklady fanfiction Harryho Pottera

Kapitola 5

Nevinný dotyk

Hermiona sa vonku poriadne prešla a dúfala, že keď sa vráti, všetko bude v poriadku.

Ale Merlin, ako veľmi sa mýlila.

Keď vošla dovnútra, zostala stáť na mieste ako prikovaná. Úprimne povedané, nevedela, či vybehnúť von, či sa odmiestniť, alebo zostane a všetko, čo cítila, opäť skryje.

Pred rokmi jediné, po čom naozaj túžila, bola jeho pozornosť, no nikdy sa jej jej nedostalo, iba keď ju mal chuť trápiť.

Práve teraz však chcela len to, aby ju nechal na pokoji.

Ale on jednoducho nenechal.

Čo plánoval tentoraz?

Nestačilo mu, že ju ponížil a vzal jej pred rokmi takmer všetko?

A teraz si k tomu ešte musel priviesť svoju matku, aby jej ešte viac ublížil.

„Ginny!“ Hermiona prakticky odtiahla svoju kamarátku za roh. Mala šťastie, že ju Malfoyovci nezahliadli.

Ešte raz sa obzrela a uistila sa, že ju nevidia.

Draco vyzeral znudene, keď sedel na jednom z elegantných ležadiel v butiku. Nohy mal sofistikovane prekrížené, ruku si opieral o bradu a druhú mal ladne položenú na operadle. Na sebe mal košeľu so sakom a khaki nohavice.

Vyzeral ako model a nejaký princ, vlastne až tak príliš skvele, že musela odvrátiť zrak.

„Čo tu robia?“ Hermiona hlasno zašepkala na Ginny a prižmúrila oči nad pani Malfoyovou, ktorej sa venovalo veľa predavačov z butiku, a dokonca aj samotní návrhári.

„Je mi to naozaj ľúto, Miona; ale dobre vieš, že Malfoyovci majú najväčšie obchody v čarodejníckom svete. Nemôžem ich len tak požiadať, aby odišli, chápeš. Zničilo by to naše meno. Vieš, že pani Malfoyová je v odevnom a textilnom priemysle VIP! Toto je naozaj veľké, Miona!“ vysvetľovala Ginny a takmer sa rozplakala z prílišného nadšenia kvôli ich podniku a kvôli pocitu viny voči kamarátke.

Po vojne sa veľa podnikov v čarodejníckom svete nesústredilo len dovnútra. Hoci mágia bola stále bezpečne ukrytá pred muklami, veľká bariéra, ktorú si čarodejníci vytvorili voči nemagickým, bola prelomená. Ginny a Hermiona boli len jedny z tých, ktoré boli majiteľkami odevného podniku, v ktorom sa predávali odevy pre muklov aj pre kúzelníkov. Malfoyovci však mali pokryté takmer všetky oblasti franchisingu vrátane oblasti obchodu s oblečením. Považovali ich za kráľov obchodu a stačilo slovo alebo kompliment od pani Malfoyovej, aby to malo veľký vplyv na niečie podnikanie.

„Dobre,“ vzdychla si Hermiona. Obe vedeli, že táto návšteva by mohla vytvoriť prelom v ich brandži. Ich snom bolo vytvoriť viac franšíz mimo Európy a toto by mohol byť ich začiatok.

Ginny takmer zapišťala, keby jej Hermiona narýchlo nezakryla ústa.

„Prepáč,“ zamrmlala Ginny, keď na ňu Hermiona upriamila varovný pohľad.

„Si mojím dlžníkom, Gin, takže si myslím, že tentoraz si urobím voľno. Zorganizuj si s pani Malfoyovou, čo treba. Vieš tak dobre, že nemôžem...“

„Čože? Ale veď čakajú na teba!“

„Čo? Prečo?“ spýtala sa Hermiona a vyzerala vystresovane. Úprimne povedané, toto nezvládne.

„No...“ Ginny sa zatvárila previnilo a čo najsladšie sa usmiala na svoju kamarátku.

„Ginevra! Čo si urobila tentoraz?“ Hermiona vyzerala pobúrene, keď si založila ruky vbok.

„Nič som neurobila! Pani Malfoyovej sa naozaj páči veľa našich návrhov a pýtala sa na náš návrhársky tím. Nemôžem si len tak pripísať všetky zásluhy a povedať jej, že som ako vedúca sama, pretože to tak zjavne nie je. Sme predsa partnerky, nespomínaš si?“

Hermiona prikývla a zvažovala Ginnyino vysvetlenie. Koniec koncov mala pravdu. Ginny a ona boli odjakživa partnerkami. Sľúbili si, že budú vždy stáť pri sebe, najmä keď pôjde o ich podnikanie, a preto cestovali do nejakej  pobočky spolu a nerozchádzali sa kontrolovať svoje franšízy jednotlivo. Ginny bola jej sestrou a rodinou, najmä preto, že vojna jej vzala aj to.

„Dobre,“ Hermiona sa ťažko nadýchla, keď si zaťala päste do bokov, akoby zbierala a stláčala všetku potrebnú energiu.

Ginny však cítila napätie, keď sa na kamarátku znepokojene pozrela. Možno bolo nespravodlivé, keď takto od Hermiony žiadala príliš veľa?

„Miona, vieš, na druhej strane; ja vlastne môžem...“

„Dobré ráno,“ Hermiona sa zrazu zdvorilo usmiala, keď sa ukázala, a sebavedomo vykročila k pani Malfoyovej; zámerne ignorovala jej syna, ktorý sa náhle postavil, kým ju zbadal. Ginny kráčala za ňou, pomerne znepokojená nad svojou priateľkou.

„Ach, slečna Grangerová. Je veľmi milé vás konečne spoznať,“ usmiala sa na ňu pani Malfoyová.

Bolo to vlastne po prvýkrát, čo Hermiona po toľkých rokoch videla pani Malfoyovú. Bolo obdivuhodné, ako málo sa zmenila. Vlastne by dokonca prisahala, že dnes vyzerala šťastnejšie a akosi mladšie ako pred rokmi.

Stále pôsobila aristokraticky v drahom habite a šatách. Mala na sebe aj luxusné šperky, ktoré tak dobre vyjadrovali jej postavenie, že vyzerala príliš mocne, bolo to takmer až zastrašujúce.

Napriek tomu v nej bolo jednoducho niečo, čo Hermionu nemohlo nepriťahovať.

Čo sa zmenilo?

Jej krásne modré oči boli stále hypnotické, ale nemohla si nevšimnúť, že teraz sú veľmi jemné.

Takmer mäkké...

Ale plné radosti a spokojnosti.

Hermiona si nemohla nevšimnúť, aký veľký kontrast predstavovali v porovnaní s jej menom.

„Je mi cťou vás spoznať, pani Malfoyová. Je skvelé, že ste sa zastavili v našom obchode,“ Hermiona sa na ňu láskavo usmiala.

„Veľmi ma to zaujalo, keď som sa dozvedela, že jeho majiteľky sú skutočne z Rokfortu a spolužiačky môjho drahého syna. Je mi potešením konečne sa s vami oboma stretnúť. Už roky som chválila vašu značku, samozrejme. Aj keď som vaše pobočky v skutočnosti nikdy nenavštívila, niektorí moji podriadení mi dodávali vaše odevy. Som veľmi rada, že som si mohla osobne pozrieť vaše návrhy a musím povedať, že sú prvotriedne,“ pochválila pani Malfoyová a súhlasne prikývla na návrhy, ktoré jej ukázali takmer všetci prítomní predavači a návrhári vo vnútri.

Bolo to, akoby ju skutočne prišla navštíviť kráľovská rodina, pretože všetka pozornosť bola venovaná len jej.

„Ďakujem vám veľmi pekne, pani Malfoyová. Veľa to pre nás znamená,“ odpovedala Hermiona a začervenala sa, keď sklopila zrak. Kútikom očí si však dokázala vybaviť podobu Dracovej namyslenej a samoľúbej tváre.

Akoby jej hovoril, že mu to dlhuje a že by sa mu mala poďakovať.

Ten šmejd. 

„Ale prosím ťa, hovor mi Narcissa, a naozaj o nič nejde. Aj tak si ma vždy zaujímala, Hermiona Grangerová. Je mi potešením, že ťa konečne spoznávam oficiálne.“

„Ja? Prečo pani - teda Narcissa?“ spýtala sa Hermiona. Nikdy v živote by si ani len nepomyslela, že by sa na ňu žena s takým významným postavením, ako je Narcissa Malfoyová, dvakrát pozrela, nehovoriac o tom, že by poznala jej meno.

Predpokladala, že to bolo len preto, že pomáhala Harrymu vo vojne. Bola predsa súčasťou Zlatého tria.

„Ach, Draco o tebe neprestajne hovoril, keď ste boli veľmi mladí...“ Narcissa sa láskavo usmiala, akoby si vybavovala peknú a príjemnú spomienku.

Draco sa pri tom tváril nepríjemne a Hermionu táto malá skutočnosť, o ktorú sa práve podelila jeho matka, dosť znepokojila.

O čom, do čerta, bola táto malá informácia?

Určite by sa o nej nikdy svojej matke nezmienil, a ak by to aj urobil, bolo by to celé o jej špinavej krvi.

Áno, to musí byť ono.

Musel byť z nej taký znechutený, že sa potreboval vyrozprávať a podeliť sa o svoju nenávisť voči nej so svojou matkou.

Hermiona odmietla vidieť výraz pobavenia v Narcisiných očiach, keď sa na ňu pozrela.

„Ach, toto je jednoducho nádherné.“ Narcissa sa zrazu šťastne rozžiarila, keď jej návrhárka umožnila vidieť ďalší z návrhov.

Hermiona si nemohla pomôcť a hľadela na tú ženu a premýšľala, čo sa jej stalo a ako to, že za tie roky je taká živá a iskrivá.

„Nezmenila sa, vieš?“ zašepkal jej zrazu Draco do ucha tak, že musela trochu odskočiť; prekvapená ich náhlou blízkosťou.

„Len sa vrátila k svojmu starému ja,“ pokračoval.

Hermiona sa naozaj snažila odvrátiť pohľad od jeho očí.

Naozaj, naozaj sa snažila.

Napriek tomu boli jednoducho... podmanivé.

Doslova počula mimovoľný tlkot vlastného srdca, keď na ne hľadela, takmer omámená, keď ju prepaľovali tou prenikavou silou.

Bolo naozaj nespravodlivé, akú moc nad ňou ešte stále mal.

A predsa vedela, že to nepotrebuje vedieť.

„Ja... ehm, idem niečo opraviť v mojej kancelárii. Ginny, určite to zvládneš?“ spýtala sa Hermiona svojej kamarátky, ktorá bola v tom čase veľmi zaneprázdnená rozhovorom s jedným z tímu.

„Počkaj, Hermiona,“ Draco ju zrazu chytil za rameno v okamihu, keď sa chystala odísť.

Mala na sebe šaty s holými plecami a jeho dotyk... mrazil.

Nemohla uveriť, ako v nej pocit jeho drsnej ruky na jej hladkej pokožke dokáže vyvolať také vzrušenie.

Bolo to také nesprávne.

Odstúpila od neho a prinútila ho, aby jemne odtiahol ruku.

„Vieš, tento víkend má moja mama narodeniny. Myslel som si, že možno...“

„Ach! Ako skvelé!“ Obaja sa rýchlo pozreli nabok a uvedomili si, že Narcissa počula ich rozhovor.

„Na moje narodeniny bude veľkolepý ples, Hermiona. Bola by som veľmi rada, keby ste s Ginny prišli a mohli by sme ďalej diskutovať o niektorých  vašich návrhoch.“ Narcissa sa na ňu s nádejou usmiala.

Hermiona za Narcisou videla svoju kamarátku Ginny, ktorá vyzerala, akoby sa mala rozplakať.

Hermiona si vzdychla.

Skvelé.

„My... myslím, že áno. Ďakujem, Narcissa...“

****

„Takže naozaj ide?“ spýtal sa Theo a vzrušene si mädlil ruky, akoby sa tešil na jedlo, ktoré mu rozochveje pery. Nemohol sa dočkať, kedy opäť uvidí svoju malú lásku, a navyše na plese! Mohol si len predstavovať, čo bude mať na sebe.

„Stiahni sa, Theo. Sľúbil si mi, že mi túto šancu dáš.“ Draco sa zahľadel na svojho priateľa, keď si všimol jeho hladný výraz.

Nemohol uveriť, ako veľmi ho to dráždi.

Hermiona Grangerová bola jeho.

Nikto iný ju nikdy nemohol mať.

„Dovoľ, aby som ti pripomenul, že som ti dal túto šancu len preto, že si sa predtým v klube tváril hlúpo, čo ti mimochodom veľmi pristalo,“ odvetil Theo a vyslúžil si Dracovo zavrčanie.

„To je jedno. Len sa stiahni,“ odvetil Draco takmer nahnevane, uprene hľadel na svoju ruku a mračil sa, akoby v nej stále niečo pretrvávalo.

Pocit jej jemnej porcelánovej pokožky ho stále prenasledoval...

Nemohol uveriť, ako nedokázal zabudnúť na ten obyčajný nevinný dotyk.

Naozaj nemal v úmysle sa jej takto dotknúť. Len sa jej snažil zabrániť, aby odišla.

Ale potom, keď sa dotkol jej holej pokožky, zrazu sa mu do tela vlialo vzrušenie.

Ten náhly kontakt bol veľmi... zmyselný.

Dokonca ho vzrušoval tak, že bolo takmer príliš bolestivé prerušiť ho.

Doteraz stále cítil na dlani to slabé brnenie elektriny.

Bolo to naozaj nespravodlivé, akú moc nad ním ešte stále mala...