Preklady fanfiction Harryho Pottera

Kapitola 17. Hádaj, kto príde na večeru 2/2

****

„Veľmi sa mi páčil tvoj článok, Astória,“ začala Hermiona, keď sa posadila vedľa Rona.

„Ďakujem. Vážim si, že som dostala príležitosť urobiť rozhovor s Lockhartom,“ odpovedala Astória. Krátko sa usmiala na Rona a Harryho a potom si odpila zo šálky čaju, ktorý jej Harry práve naservíroval.

V miestnosti zavládlo ticho. Draco začal bubnovať prstami na opierku pohovky. Matne si spomínal, že v tomto dome už bol, keď v ňom ešte žila jeho prateta. Draco mal vtedy štyri roky a desil sa hláv domácich škriatkov, ktorými bola obvešaná stena. Táto návšteva sa ukázala byť ešte horšia. Hľadal v mysli niečo, čo by mohol povedať. Bolo mučivé mlčky sedieť oproti Potterovi, Grangerovej a Lasičiakovi. Súdiac podľa toho, ako Weasley poklepkával nohou, nepáčilo sa mu to o nič viac ako Dracovi. Dracovi pri tejto myšlienke prebehla po tvári slabá stopa jeho charakteristického úsmevu.

Harry zrazu vyhŕkol: „Skoro som zabudol, Molly ti opravila kabelku. Len po ňu vybehnem na poschodie.“

V miestnosti sa opäť rozhostilo ticho, keď sa Harry dal na útek. Keď opustil obývačku, kráčal tak pomaly, ako sa len dalo, aby sa dostal do svojej pracovne. Chvíľu mu trvalo aj to, kým zo stola vzal kabelku, kým sa rozhodol, že ju treba oprášiť, a potom si spomenul, že už dávno nezalieval zubatú pelargóniu, ktorú mu Neville poslal minulé Vianoce. Premýšľal nad tým, ako pomaly sa môže vrátiť, keď sa opäť ozval zvonček. Zvedavý, kto by to mohol byť, a nadšený novou zámienkou, aby sa nemusel hneď vrátiť k svojim hosťom, sa Harry ponáhľal otvoriť.

Ron zatiaľ rozmýšľal, koho by radšej uškrtil: Draca za to, že je sám sebou, alebo Harryho za to, že ich nechal napospas hrôzam konverzácie. Sedeli v ohlušujúcom tichu už takmer päť minút a Ron si pomyslel, že ak to Harrymu potrvá ďalších päť minút, možno bude musieť zdieľať izbu u Sv. Munga s Lockhartom.

Ronove pochmúrne myšlienky prerušilo hlasné zabublanie, po ktorom nasledoval obláčik dymu.

Draco sotva stihol zaregistrovať, že mu ropucha zapálila habit, keď mu Astória skočila do náručia a z plných pľúc mu zrevala do ľavého ucha. Hermiona sa snažila ropuchu chytiť, zatiaľ čo Ron bezmocne vybuchol v záchvate smiechu. Dracovi sa napokon podarilo uvoľniť si ruku s prútikom natoľko, aby si uhasil habit.

Astória sa upokojila a Hermione sa podarilo nechať ropuchu zmiznúť, keď Draco potiahol nosom. „Necítite, že niečo horí?“

„Hermiona! Tvoje vlasy!“ skríkol Ron. Všetci traja dospelí sa veľmi ochotne snažili pomôcť Hermione pri hasení vlasov, výsledkom čoho bola poriadne premočená Hermiona, hoci jej vlasy boli väčšinou zachránené.

Hermiona aj Draco boli obaja mokrí a mali na sebe slabú vrstvu sadzí. Do miestnosti vbehli Harry a Ginny, ktorí začuli Astóriin krik.

„Čo to bolo?“ spýtala sa Astória trasľavým hlasom.

„Ehm, jedna zo zmutovaných ropúch zo spackaného pokusu s elixírmi,“ odpovedal Ron a zároveň odpovedal na Harryho a Ginnyinu nevyslovenú otázku.

„Možno by sme sa mali ísť umyť,“ navrhla Hermiona Dracovi. „Ja si zoberiem kúpeľňu na poschodí, ďalšia je na konci chodby, vedľa pracovne.“

Draco súhlasil a vydal sa na cestu chodbou. Keď odchádzal, počul, ako Harry začal vysvetľovať: „Ukázalo sa, že dnes príde na večeru ešte niekto...“

Draco si sotva pamätal základné usporiadanie domu, keďže od jeho poslednej návštevy uplynulo viac ako tridsať rokov. Rýchly pohľad na schody odhalil, že Potterovci odstránili z výzdoby domu hlavy domácich škriatkov. V tom Draco vycítil, že ho niekto pozoruje, rýchlo sa otočil a mohol by prisahať, že uvidel hlavu domáceho škriatka. Trochu sa otriasol a pokračoval do kúpeľne. Na očistu nepotreboval veľa času, ale rozhodol sa, že si dá načas.

Keď sa Draco vracal, začul, ako Scorpius zakričal: „Rýchlo! Urob niečo! Zomriem!“

Draco v panike vytiahol prútik, nabehol do izby a zakričal: „Nechajte ho!“ 

Keď vošiel do izby, uvedomil si, že nielen Scorpius vyzerá byť úplne v poriadku, ale aj ostatné deti. Vlastne všetky sa okrem dvoch najmladších tvárili úplne zmätene. Lily a Hugo však vyzerali byť na pokraji sĺz. Draco sa cítil úplne zaskočený, netušil, čo by mal povedať alebo urobiť, a skôr než sa mu podarilo určiť, čo by bolo vhodné, mladík so žiarivo tyrkysovými vlasmi vybuchol smiechom.

„Ja... ja sa ospravedlňujem!“ mladík sa nadýchol. „Myslím, že Super Mario musel zvonku znieť dosť napäto.“

„Supermar- čo?“ S pocitom mierneho ohromenia spolu s návalom úľavy sa Draco pokúsil dať dokopy zvyšky svojej dôstojnosti. „Mám tomu rozumieť tak, že nikomu nič nehrozí?“

Scorpius sa pokúsil potlačiť úsmev. „Super Mario. Je to hra pre muklov, ocko. Musíš ju vyskúšať!“

„Super Maria je hra pre muklov?“ spýtal sa Draco. „Aké hry hrajú muklovia, pri ktorých môžeš zomrieť?“

„Super Mario,“ opravil ho mladík, ktorého vlasy boli teraz oslnivo fialové. „Nebojte sa, všetci sme v úplnom bezpečí. Túto hru hrám od svojich ôsmich rokov. Prečo sa na to pár minút nepozriete a potom, ak chcete, vás to môžeme naučiť hrať?“

Draco usúdil, že to nemôže byť  rovnako zlé, ako keby ho podpálila ďaľšia ropucha, alebo ešte horšie, keby musel sedieť v izbe so svojimi starými spolužiakmi, a rozhodol sa zostať.

Lily a Hugo sa stále Malfoya ostýchali a zostávali celkom ticho. Rosie však pána Malfoya veľmi rada poučila o tom, ako funguje Nintendo Wii. Draco sa zo všetkých síl snažil zdvorilo počúvať a prikyvovať, keď sa mu to zdalo vhodné.

„Je to muklovské zariadenie, ktoré funguje na elektrinu,“ vysvetlila. „Muklovskí programátori píšu počítačový kód hry a navrhujú grafiku. Keď potom hru vložíte do hracej konzoly...“

James prevrátil očami. „Rosie, hrám to už roky a stále netuším, o čom hovoríš. Nás nezaujíma, ako to funguje.“

James podal Dracovi malú bielu krabičku a vysvetlil mu to. „Túto stlačíte, aby ste skočili, a takto sa riadi. Vidíte? Keď stlačím tlačidlo, panáčik v telke vyskočí.“

Draco nerád priznával, že to naňho urobilo dojem. Muklovia boli zjavne šikovnejší, ako si kedy myslel. Netušil, čo je to telka, ale predpokladal, že je to tá dosť hrubá a zvláštne zarámovaná fotografia, na ktorej bol malý čudne oblečený skákajúci muž.

O dvadsať minút neskôr si Kreacher vykračoval smerom k dverám. Bol zvedavý na Malfoyovcov, pravnuka a prapravnuka svojej nebohej starej pani. Hoci bol rodine Potterovcov dôkladne oddaný, bol zvedavý, čo sa stalo s pánom, ktorého pred toľkými rokmi chcel. Nemohol si pomôcť, ale tušil, že ho Draco možno predtým prichytil pri pozorovaní. Chystal sa povedať deťom, že večera je hotová, keď na Kreacherov údiv počul, ako Draco kričí: „NIE! Ja som ten hríb potreboval!“

Astória medzitým v duchu preklínala svojho manžela, že ju nechal s Potterom a Weasleyovcami osamote. Hermiona hľadala niečo, čo by povedala, aby uvoľnila napätie, ale skôr než to stihla urobiť, do miestnosti vošli Harry a Ginny. Ginny s nútenou veselosťou oznámila: „Večera je hotová!“

„Pôjdem po deti,“ ponúkol sa Ron.

„Neobťažuj sa, Ron,“ ozvala sa Ginny. „Kreacher už po ne išiel.“

„Draco je už nejaký čas preč,“ odvážila sa Astória. „Možno by som ho mala ísť hľadať...“

Keď to povedala, na chodbe sa objavili Draco, Scorpius, Albus a Rosie. James a Hugo obklopovali mladíka so žiarivo fialovými vlasmi. Lily sedela mladíkovi na pleciach a chichotala sa od radosti.

„Oranžová! Zmeň to na oranžovú, Teddy!“ zasmiala sa.

Teddy si na Lilyinu radosť poslušne zmenil vlasy na oranžové.

„Myslím, že som ešte nikdy nestretol metamorfága,“ zvolal Scorpius.

„Neverím, že vieš, čo to je,“ podpichol ho Albus.

„Áno, si ako Rosie, zrejme príliš veľa čítaš,“ dodal James.

„Neexistuje nič také ako príliš veľa čítania,“ posmievala sa Rosie. Odmlčala sa a usmiala sa. „Pokiaľ to nie sú tie Albusove hlúpe komiksy.“

Albus predstieral, že sa tvári urazene. „No tak, ty jednoducho nevieš oceniť veľké umenie.“

„No, aspoň sa všetci zhodneme na Wii,“ dodal James.

„Áno, myslím, že sa všetci zhodneme na tom, že som v tom najlepší,“ dodal Teddy, keď došli k jedálenskému stolu. „Dole, slečna Lily.“

Ginny sa obrátila na Astóriu, aby jej vysvetlila: „V utorok k nám zvyčajne chodí Teddy na večeru, ale pri všetkom tom rozruchu sme zabudli, že dnes je utorok. Strašne ma to mrzí, Teddy.“

Teddy sa usmial. „Žiadny problém, teta Ginny. Čím viac, tým lepšie, však?“ Teddy sa na krstnú mamu rýchlo usmial a potom prešiel k Dracovi a Astórii.

„Ospravedlňujem sa, ešte som sa poriadne nepredstavil. Som Teddy Lupin, krstný syn Harryho a Ginny,“ vysvetlil a natiahol ruku k Dracovi.

Draco sa snažil, aby mu neklesla sánka. „Ja... ja som Draco Malfoy, tvoj strýko z druhého kolena, a toto je moja žena Astória.“

Teddy nedovolil, aby jeho prekvapenie z Dracových slov zmenilo jeho výraz. „Aha, vidíte, preto sa obaja tak rýchlo učíte s Wii, to musíme mať v rodine, však Scorpius?“ dodal Teddy. Žmurkol na Scorpiusa, keď si potriasol rukou s novoobjaveným bratrancom aj s Astóriou.

Scorpius si neuvedomil, že je s Teddym nejakým spôsobom príbuzný. Nikdy predtým nemal žiadneho bratranca a teraz sa zdalo, že je bratrancom z druhého kolena s chlapcom, pri ktorom James a Albus vyrastali a ktorého obdivovali. S úsmevom mu odvetil: „Áno, asi to tak bude.“

Draco si nemohol pomôcť, ale usmial sa pri pomyslení na to, čo by povedala jeho matka, keby jej naznačil, že v rodine sa vyskytuje schopnosť hrať muklovské hry.

Harryho zmienka o tom, že jeho krstný syn je príbuzný s Malfoyovcami, príliš nenadchla. Prečistil si hrdlo. „Možno by sme si mali všetci sadnúť.“

Pri stole opäť zavládlo trápne ticho.

Astória si starostlivo zložila obrúsok na kolená. „Večera vyzerá krásne, Ginny.“

„Ďakujem,“ odpovedala Ginny. Prešlo ešte niekoľko sekúnd ticha, ktoré prerušili starodávne dedkove hodiny na chodbe.

„Veľmi sa mi páčil tvoj článok, Astória,“ dodala Ginny bez toho, aby si uvedomila, že to bol aj Hermionin jediný spôsob prelomenia ľadov.

Teddy prekvapene zdvihol zrak. „Vy ste Astória Greengrassová?“

Astória sa mierne začervenala. „No, áno. Vydatá sa volám Malfoyová, ale kariéru novinárky som začala ešte pred svadbou, takže som sa neobťažovala zmeniť si meno, pod ktorým píšem.“

Ani ja by som sa nepremenoval, keby sa moje meno zmenilo na Malfoy, pomyslel si Ron. Ani jeho nepotešila zmienka o Teddyho rodokmeni. Hermiona, hoci očividne nebola veštkyňa, mala dar predvídať manželove myšlienky. Položila svoju ruku na jeho a dúfala, že mu nebude musieť pripomenúť, že aj on je vzdialene príbuzný s Malfoyovcami.

Teddy pokračoval: „Moja priateľka Viktória miluje vaše články pre Týždenník čarodejníc. Ak nie je vašou najväčšou fanúšičkou, musela by to byť jej sestra alebo mama. Mohla by ste sa jej možno podpísať do Týždenníka čarodejníc?“

Scorpius sa snažil, aby mu neklesla čeľusť. Ako môže byť snobské dievča, ktoré naňho bolo prvý deň v škole také zlé, najväčšou fanúšičkou jeho matky? Žeby sa svet obrátil hore nohami?

„Myslím, že mám aj na niečo lepšie,“ odpovedala Astória. „Ak chceš, môžem pre ňu vybaviť ročné predplatné zadarmo a určite sa jej s radosťou podpíšem na prvé.“

Teddy sa rozžiaril. „Som si istý, že sa jej to bude páčiť! Nechcel by som však, aby ste si s tým robila nejaké problémy.“

„Vôbec žiadne problémy,“ odpovedala Astória vzletne. „Mám niekoľko voľných predplatných, ktoré môžem rozdať. Nie je to však niečo, ktorú by Draco alebo Scorpius čítali.“

„No, musím priznať, že ani ja nemám tendenciu čítať Týždenník čarodejníc,“ odvetil Teddy. „Bol som však nútený absolvovať všetky kvízy. Naposledy ma pristihla, ako sa pýtam tety Ginny na odpovede. Viktóriu to dosť nahnevalo, ale predpokladám, že toto mi to vynahradí.“

Teddy pokračoval v rozhovore počas celej večere a nakoniec sa rozpaky vytratili. Pri dezerte sa Draco dokonca pristihol, že sa smeje na jednom z Ronových vtipov. Malfoyovci sa rozhodli, že bude najlepšie ukončiť večer na dobrú nôtu, a tak sa krátko nato ospravedlnili pod zámienkou, že je školský večer a ráno musia vrátiť Scorpiusa do Rokfortu.

„To mi pripomína, že som sa chcel ponúknuť, že ráno odveziem Jamesa, Albusa a Rosie,“ spomenul Teddy.

„Tak to ti ďakujem, Teddy,“ odpovedala Ginny a oči jej zažiarili. „Nepredpokladám, že táto veľkorysá ponuka má niečo spoločné s tým, že Viktória je na Rokforte?“

Teddy sa usmial. „Nie, len rád strýkovi Ronovi pripomínam, že mám vodičský preukaz dlhšie ako on.“

„Stále nemôžem uveriť, že si nepoužil kúzla,“ dodala Hermiona a vrhla na Rona svoj najlepší podozrievavý pohľad.

„Nebuď hlúpa,“ posmieval sa Ron. „Som prirodzený vodič, však Harry?“

„Určite,“ súhlasil Harry. „Prišlo mi to celkom prirodzené vtedy, keď si s nami narazil do Zúrivej vŕby.“

Deti pri tom vybuchli smiechom, pretože Harryho a Ronovo dobrodružstvo s lietajúcim Fordom Anglia bolo obľúbeným večerníčkom už mnoho rokov. Scorpius, ktorý tento príbeh nikdy predtým nepočul, sa tváril dosť zmätene.

Teddy si to všimol a dodal. „Ten príbeh ti môžem povedať zajtra, Scorpius. Pokiaľ to tvojim rodičom nevadí, nemám nič proti tomu, aby som odviezol aj teba. Okrem toho, na to predsa slúžia dávno stratení bratranci z druhého kolena, nie?“

„Nám to nevadí,“ dodala Astória.

Draco dodal: „A u nás doma si vždy vítaný, Teddy. Veď si predsa rodina.“

Teddyho úsmev sa rozšíril. „No, nie som si istý, čo na to povie babička, ale ja rád riskujem. Vďaka, budem to musieť niekedy prijať.“

Keď mávali Malfoyovcom na rozlúčku, Harry pošepkal Ginny: „Som si celkom istý, že viem, čo na to povie Andromeda Tonksová.“

„Neboj sa,“ zašepkala Ginny. „Teddy je veľký chlapec a myslím, že bude mať na Scorpiusa dobrý vplyv.“

„A čo vplyv, ktorý naňho bude mať Draco?“

Ginny pokrčila plecami. „Ľudia sa menia. Kreacher mi povedal, že Draco sa s nimi hral na Wii.“ 

„Ľudia sa až tak veľmi nemenia,“ namietol Harry. „Stále si nemyslím, že má naňho dobrý vplyv.“

Ginny zdvihla obočie. „Harry Potter, už si zabudol, kto ti pred desiatimi rokmi tú Wii poslal?“ 

Harry zahanbeným hlasom odpovedal: „No... Asi máš pravdu, bola to dosť dramatická zmena. Napriek tomu to nie je tak, že by sme sa niekedy rozprávali alebo tak. Odvtedy som o ňom nikdy nepočul a neplánujem ho ani kontaktovať. Okrem toho to nemá nič spoločné s tým, že nemám z Malfoyovcov dobrý pocit.“

„Nehovorím, že Malfoyovci, ale zdá sa, že on sa od školy veľmi zmenil.“  Ginny manžela zľahka pobozkala na líce. „Idem sa pozrieť, či Kreacher nepotrebuje pomoc.“

Keď odišla, Harry sa vrátil do svojej pracovne. Odomkol jednu zo zásuviek svojho stola a vybral z nej starý list.

31. júla 2007

Harry,

Viem, že to nevynahradí všetko, čo sa medzi nami stalo, ani všetky tie pokazené narodeniny či mizerné Vianoce, ale chcel som ti len povedať 'prepáč' a 'ďakujem'. Keďže rodinu vyviedli z úkrytu, predpokladám, že tvoja strana vyhrala. Napísal by som ti skôr, ale trvalo dlho, kým som prišiel na spôsob, ako ti to poslať. Nakoniec som sa opýtal mamy a tá mi po nejakom čase povedala, aby som to skúsil poslať do tvojej starej školy. Vďaka, že si mi v to leto zachránil život. Rozhodne nie si zbytočný.

Veľký D