Preklady fanfiction Harryho Pottera

Len pre našu zábavu a poučenie.

Rodina jako žádná jiná

60. Chyba v našich osudoch 1/2

Rodina jako žádná  jiná
Vložené: Jimmi - 06.09. 2022 Téma: Rodina jako žádná jiná
JSark nám napísal:

Preklad: JSark

Autorka: Aspen

Originál: https://archiveofourown.org/works/11291094/chapters/88898161

Banner: solace

Pozor, nie je možné otvoriť v novom okne, musíte sa vrátiť späť.

60. Chyba v našich osudoch

Harry sa posunul na posteli a trochu si vzdychol. „Nemôžem spať.“

Jeho sťažnosti odpovedalo mierne zašuchotanie. Bolo počuť Snapea, ktorý sa posadil na posteli. „Ani ja nie.“

Harry sa tiež posadil a prešiel si rukami po vlasoch. Keď sa vrátili z Rokfortu, Narcissa ešte stále okupovala jeho posteľ a Draco premenil kreslo v jeho izbe na svoju vlastnú. Zamrvil sa, keď sa Harry a Snape zastavili pri otvorených dverách, a mávol rukou smerom k Snapeovej izbe. „Myslel som si, že dnes večer s tým nikto nebude chcieť byť dole,“ zašepkal.

A tak sa Harry ocitol táboriť v Snapeovej izbe, v posteli, ktorú preňho Draco premenil. Aj keď predpokladal, že posteľ bolo trochu prehnané; bolo to úzke lehátko, rovnaké ako Dracove, lenže Harryho bolo nízko pri zemi namiesto na úrovni hlavnej posteli v izbe.

Samozrejme, rovnako ľahko mohol spať v spálni na niektorom z ďalších poschodí, ale pomyslel si, že radšej zostane so Snapom pre prípad, že by prišiel Dumbledorov patronus. No vyzeralo to čoraz menej pravdepodobné po tom, čo sa mu zdalo, že muselo uplynúť desať minút a potom dvadsať.

„Len sa mi to stále 'krúti' v hlave,“ priznal Harry a pozrel na zatvorené dvere. Videl slabú žiaru ochranných štítov, ktoré Snape vytvoril pre súkromie, takže mal pocit, že je v poriadku, ak bude pokračovať v rozhovore. Aj tak sa však snažil zostať neurčitý. „Čo ak som niečo prehliadol? Teraz mám pochybnosti o tom nápade so zadnou záhradou. Na prechádzku to nie je veľmi vhodné miesto. Je to len maličká terasa, ktorú som zbadal cez okno, a z troch strán sú tam múry, takže tam nie je veľa slnka a nič tam vlastne nerastie...“

„Dýchaj, ty pitomé decko.“

Harry stále len rozprával. „A pokrýva vôbec Fidelius terasu? Teda, vieme to? Sme si istí? Pretože je jasné, že Malfoy nejako prišiel na všeobecnú polohu tohto domu a číhal tu, keď som preliezol cez stenu, a je to trochu málo pravdepodobné, že sa o tom mieste nezmienil Voldemortovi pred smrťou, a... povedzme, ako Malfoy vôbec prišiel na to, kde má číhať? Myslím, že túto časť ešte nikto nevysvetlil.“

Snape chvíľu nič nehovoril a potom sa jeho hlas objavil dosť chrapľavý. „Radšej by som o tom nehovoril.“

Nuž, ak niečo zaručene podnietilo Harryho zvedavosť ... „No tak. Chcem to vedieť. Veď by to mohlo byť dôležité, nie? Ak je v obrane domu nejaká slabina. Teda okrem toho, že ľudia preliezajú cez steny, aby skončili vo vedľajšom dome.“

Stále ten chrapľavý tón. „Dom nebol slabým článkom. Ani jeho ochrana.“

„Tak čo?“ spýtal sa Harry a trochu zvýšil hlas.

Nasledovala ďalšia dlhá pauza, ale Harry ju len prečkal. Nakoniec Snape opäť prehovoril. „Člen rádu urobil chybu v úsudku, Harry. A to je naozaj všetko, čo chcem k tejto téme povedať.“

„Kto?“

Snape si vzdychol, zvuk bol dlhý a tichý v tme, ktorá zahalila miestnosť. „Ty si nepočul, čo som ti práve povedal?“

„Dobre, fajn.“ Harry si odfúkol. „Hlavne aby sme sa nevrátili k tomu hlúpemu plánu nepovedz-Harrymu nič užitočné.“

Jemný zvuk vlasov, ktoré sa prehnali po látke, ho prinútil myslieť si, že Snape krúti hlavou. „Nie, mám svoje vlastné dôvody.“

Namiesto toho, aby sa spýtal, aké to sú, Harry sa zvrtol a otočil sa na ľavý bok, potom na pravý, ale nezdalo sa, že by si našiel pohodlnú polohu.

Nie že by na tom veľmi záležalo. Až po piatich minútach zbadal jasne žiariacu šmuhu, ktorá sa plavila nočnou oblohou a mierila priamo k domu. Obrys namiesto cez okno preplával rovno cez stenu, a keď sa jemne usadil na Snapeovej posteli, Harry videl, že je to svetielkujúci, polopriehľadný patronus fénixa.

Fénixa, ktorý Snapeovi prudko kývol hlavou a potom si Harryho premeral jedným korálkovitým okom. Harry sa zdvihol na kolená a neisto natiahol ruku.

Patronus sa kráľovsky priblížil, hlavu mal vztýčenú, keď robil majestátne kroky, dlhé chvostové perá sa mu ťahali po posteľných obliečkach ako kráľovská zamatová vlečka. Keď však dorazil k Harrymu, vyskočil mu na ruku a žmurkol naňho. Potom však opäť vzlietol, trikrát obletel izbu a potom sa vzniesol cez stenu a odletel.

„Páni,“ vydýchol Harry.

Snape už bol na nohách, zo skrine si privolal habit a prehodil si ho cez seba. „Félix má k tebe blízko. Je len logické, že riaditeľov patronus tiež.“

Harry vzal svoj vlastný habit z miesta, kde ho hodil na zem, a tiež si ho natiahol. Potom sa zamračil. „Musím poprosiť Draca, aby ma naučil to osviežujúce kúzlo, ktoré používa. Cítim sa dosť mrzko po tom, čo som sa pokúšal spať v oblečený.“

Nenaznačoval to, ale v nasledujúcom okamihu ho obklopil závan vzduchu a ľadový, spotený pocit vlastnej kože zmizol. Zaujímavé. Vedel, že vzduch môže voňať mätou, ale nebol si istý, ako môže cítiť takto.

„Vďaka. Hm... mali by sme Dracovi povedať, že odchádzame?“

„Keďže ešte nepozná celý plán, myslím, že nie. Ak sa zobudí a bude niekoho z nás potrebovať, môže použiť svoj začarovaný sikel.“

Harry prikývol a vzápätí sa obaja premiestnili dolu, aby mohli letaxom odísť domov.

 

****

„Remus,“ povedal Harry srdečne vo chvíli, keď sa vypotácal z letaxu do Snapeovej obývačky. Potom sa mu zdalo, že meno z druhej strany miestnosti jednoducho nestačí. Ponáhľajúc sa na druhú stranu, kde stál, Harry mu hodil ruky okolo krku a pevne ho objal. „Som taký šťastný, že si v poriadku! Tak veľmi som sa o teba bál, odkedy mi povedali, čo robíš! No, som si istý, že som sa o teba bál aj predtým, teda predtým, keď som ešte nemal amnéziu, ale už si vlastne nepamätám...“

„To je v poriadku, Harry,“ povedal Remus a objal ho späť. Po ďalšej chvíli posunul Harryho dozadu a usmial sa naňho. „Vyzeráš dobre.“

„Ty... ehm.“ Harry sa stihol zastaviť skôr, ako vyslovil prvú odpoveď, ktorá mu napadla: Ty nie.

„Ach, už som na tom dobre, neboj sa. Len som ešte trochu schudnutý a slabý.“

Čokoľvek ďalšie, čo by Remus mohol povedať, prerušil hluk letaxu, ktorý Snapea privlnil do miestnosti.

„Lupin,“ povedal vyrovnaným tónom.

„Ahoj, Severus. Pochopil som, že ti treba zablahoželať.“

Snape si odfrkne. „Určite netreba. Aj keď ak to bol tvoj nevtieravý spôsob, ako sa spýtať na môj manželský stav, tak áno, je to žalostné.“

„Nemyslel som si, že mi Albus v tejto veci klamal,“ povedal Remus mierne. „Severus... mohol by si sa vôbec prinútiť použiť moje krstné meno? Kvôli Harrymu, ak nie kvôli mne?“

„Využívať môjho syna na manipuláciu so mnou nie je veľmi kresťanské, Lupin.“

„Možno nie, ale myslel som si, že by to mohlo byť účinné.“ Remus pokrútil hlavou, len trochu. „Už nejaký čas spolu úzko spolupracujeme. Len nevidím zmysel v tom, aby sme sa držali starej zloby. A som si naozaj istý, že Harry by ocenil, keby sme sa k sebe správali priateľskejšie.“

Snape naňho chvíľu hľadel, oči sa mu zúžili, akoby v slovách hľadal nejaký trik. Zjavne žiaden nenašiel, lebo potom sa pozrel na Harryho, ktorý mu na povzbudenie zablysol žiarivým úsmevom. Snape pri tom trochu prevrátil oči.

„Veľmi dobre, keď na tom trváš, Remus,“ odpovedal napokon a jeho tón hlasu bol všetko iné, len nie láskavý. Nezlepšilo sa to, ani keď pokračoval. „A ak naozaj nelipneš na starej zlobe, mohol by som ti navrhnúť, aby si využil miesto na sedenie? Vyzeráš, akoby si sa mal každú chvíľu prevrátiť, a nie je veľmi priateľské správať sa, akoby si podozrieval moje zariadenie, že má príkaz ťa otráviť.“

Remus nemotorne klesol na stoličku a zamrmlal: „Jednoducho som nechcel predpokladať.“

„Pre Merlina. Akoby som ti chcel závidieť čo i len najmenšiu útechu.“

Snape si tiež sadol a zaujal miesto na pohovke. Harry si išiel sadnúť k nemu a pozorne si Remusa obzrel. „Si v poriadku?“

„Nemusíš mi hovoriť, že vyzerám horšie ako po ťažkom mesiaci.“ Keď si Remus odhrnul vlasy z tváre, Harry si všimol, že jeho ruka je chudá, tak veľmi chudá. „Tá tvoja žena určite vie, ako vrhnúť mocné zaklínadlo.“

„Ak chceš zostať v relatívne priateľských vzťahoch, Remus, nebudeš o nej takto hovoriť. Nikdy.“

„Tak teda Narcissa.“ Remus si vzdychol. „Musím priznať, že ma jej opatrenie proti vlkolakom prekvapilo. Nielen jeho koncept, ale aj jeho prevedenie. Jej mágia sa zdala byť o dosť slabšia, keď sme žili spolu. Takmer nesmelá.“

„Teraz je dosť slabá,“ povedal Harry. „Magicky aj fyzicky. Tá kliatba bola pre ňu naozaj ťažká. Ach, vedel si, že bola prekliata? To preto sa musela vydať za Snapea.“

Snape sa vedľa neho napol, prsty sa mu náhle zovreli.

„Čo?“ spýtal sa Harry.

„Nič,“ zavrčal Snape.

Remus prehltol a tvár mu zbledla ešte viac ako predtým. „To nie je nič. Očakávaš, že sa chystám vyrukovať s tým, že kliatba je jediná cesta, ako by si ťa žena vzala. No mýliš sa, Severus. Nikdy som si nič také nemyslel a v každom prípade, Sirius bol ten, kto si potrpel na takéto kruté poznámky.“

„Pamätám si.“

„No, to je už minulosť,“ povedal Harry rozhodne a pozrel zo Snapeovho urazeného výrazu na Remusov zničený a späť. „No tak, Severus. Odpustil som ti a ty si bol vlastne ten, kto mal na mňa kruté poznámky, však? A ja potrebujem, aby ste vy dvaja spolu aspoň trochu vychádzali! Chcem s tebou bývať, kým budem na aurorskom výcviku, a potrebujem, aby sa Remus cítil dobre, keď príde na kus reči alebo na večeru a tak.“

Snape zvrtol hlavu, čelo mu zvlnili hlboké vrásky nad očami, ktoré sa mierne rozšírili. „Chceš so mnou bývať, keď skončíš školu?“

Hm. Harry si domyslel, že vlastne áno, hoci túto časť nechcel povedať. Nikdy o tom veľmi nerozmýšľal. Ale teraz... mohol povedať, že je to pravda. A vedel povedať, že tá vyhliadka pre Snapea veľa znamená. „Áno, chcem. Takže musíš Remusovi odpustiť.“

„Merlin ma chráň pred manipulatívnymi chrabromilčanmi.“

„No tak, zvládneš to.“ Harry venoval otcovi ďalší žiarivý, povzbudzujúci úsmev. „Tak ako som odpustil ja tebe, jednoducho.“

„Myslíš si, že to bolo jednoduché?“

„Myslím, že to bolo dobré.“

„Ja som sa skutočne ospravedlnil!“ vyštekol Snape.

Harry bol vtedy na Remusa naozaj hrdý, pretože ten človek nepotreboval druhé povzbudenie. „Je mi ľúto, že som sa vtedy Jamesovi a Siriusovi nepostavil, Severus,“ okamžite sa ponúkol. „Vtedy mi to pripadalo len inštinktívne, ale po toľkých rokoch si už lepšie rozumiem. Poznali moje tajomstvo a ja som sa bál, že si nikdy nenájdem iných priateľov, ak urobím niečo, čo ich odradí. Ale ublížil som ti. A ospravedlňujem sa.“

Snape sa trochu uškrnul a nič neodpovedal.

„A mrzí ma, že som ťa vtedy takmer zjedol,“ dodal Remus.

Vtom sa Snapeovi zablyslo v očiach spôsobom, ktorý Harry poznal. Bol pobavený a veľmi sa to snažil zakryť. „Dobre, prijímam tvoje ospravedlnenie,“ povedal a trochu sa naklonil dopredu. „V budúcnosti budeš vítaný na návšteve u Harryho doma, samozrejme, za predpokladu, že nebudeš prežívať, povedzme, to obdobie mesiaca.“

S tým sa posadil a pozrel na Harryho so zdvihnutým obočím, akoby sa pýtal Dosť dobré?

Harry si nemohol pomôcť; zasmial sa, keď prikývol.

Remus sa uvoľnene oprel o operadlo stoličky a jemne sa usmial Snapeovým smerom. „Nemôžem si pomôcť, ale žasnem nad tým, čo by z toho všetkého urobil Sirius. My dvaja v priateľských vzťahoch, a ty ako Harryho otec, nie menej.“

„Ach, Sirius v týchto dňoch vychádza so Severusom dobre.“ V okamihu, keď slová vyšli z jeho úst, Harry zbledol a uvedomil si, čo vlastne priznal. „Ach, hm, no, je to komplikované, teda, nie je to tak, že by tu bol jeho portrét alebo niečo podobné, ehm...“

Remus naňho potom obrátil ten jemný úsmev. „To je v poriadku, Harry. Už si mi povedal o Zrkadle všetkých duší. Povedal si, že mi schováš úlomok, hoci priznávam, že som nevedel, čo to presne znamená.“

Harry si zahryzol do pery a cítil, ako mu do kútikov očí stúpajú slzy, cítil sa jednoducho hrozne. Musel to však povedať. „Ale... Zostal mi len jeden úlomok, Remus. Ja... Chcem si ho ušetriť. Možno na to, keď sa ožením, na niečo také, na niečo naozaj, naozaj dôležité. Hm... prepáč.“

Vtedy si Harry spomenul, prečo mal Remusa vždy tak rád. Ten človek mal dobré srdce. „Presne tak by to malo byť, Harry,“ povedal srdečne a naklonil sa dopredu nad jeho zopäté ruky. „So Siriusom si mal tak málo času, keď bol nažive. Som veľmi rád, že si našiel spôsob, ako ho mať trochu viac.“

„Vďaka,“ povedal Harry a rýchlo zažmurkal, aby si nemusel utierať oči.

„Keď už hovoríme o portrétoch,“ povedal Snape, hoci nehovorili. „Verím, že ťa riaditeľ oboznámil s predmetnou záležitosťou?“

Remus sa posadil a trochu pokrčil plecami. „Povedal by som, že mi poskytol nejasný náčrt.“

„Tak nám povedz, čo už vieš, a my ťa doplníme o zvyšok,“ povedal Harry. „Hm, mal som sa spýtať skôr. Dáš si šálku čaju? Vyzeráš naozaj vyčerpane.“

Remus pokrútil hlavou a začal rozprávať všetko, čo mu Dumbledore povedal o Harryho pláne.

****

„Dobre,“ povedal Remus pomaly, keď mu Harry odpovedal na všetky otázky. „Tvoj plán by myslím mohol byť účinný pri presviedčaní Luciusa Malfoya, aby svojmu pánovi odovzdal falošné informácie. Predpokladám, že aj keď je mŕtvy, ten človek je stále smrťožrút. A samozrejme, že by chcel urobiť všetko, čo je v jeho silách, aby... ehm...“

„Aby ma zabil, keď som to bol ja, kto zabil jeho?“ Harry hádal. „Netráp sa tým, čo  predo mnou môžeš povedať. O minulom roku už viem takmer všetko.“

„Ale pred chvíľou si povedal, že si to nepamätáš.“

„Nepamätám, okrem nejakých malých útržkov a zábleskov, ktoré som mal v priebehu mesiacov. Ale stále viem, čo mi chýba. Je to trochu zvláštne, chápať, ale nevedieť to. Chcem povedať, že práve teraz verím mnohým veciam, ktoré sa mi tak trochu nezdajú skutočné. Ale...“ Harry pokrčil plecami. „Možno raz budú.“

Remus súcitne zvraštil pery. „Tak kedy si chcel zahrať túto scénu pre portrét?“

„Myslel som, že zajtra ráno môžeme najprv informovať Draca a Dobbyho a Draco nájde spôsob, ako nám pre teba zohnať nejaké Narcissine šaty, a potom sa môžeme rovno...“

Remus však pokrútil hlavou, keď nakrátko zdvihol trasúcu sa ruku.

Harry sa zamračil. „Aha. Viem, že sa práve teraz cítiš dosť slabý, ale naozaj, Narcissa tiež, takže som si myslel, že by to mohlo skutočne pomôcť, vieš? S tvojím výkonom?“

„Pomôže, ale to nie je ten problém. Ide o samotný výkon. Albus ma síce považuje za 'geniálneho mimika', ako rád hovorí, ale aj tak potrebujem dostatok času na nácvik a prípravu na úlohu. Toho by som sa zriekol len v prípade absolútnej núdze.“

„Čo toto nie je,“ súhlasil Harry. „No, to dáva zmysel. Tak ako dlho...?“

„Určite je výhoda, že som mal možnosť študovať ju tak zblízka,“ zamyslel sa Remus a znova si odhrnul vlasy z tváre. „Budem potrebovať nejaké oblečenie, aby som sa mohol obliecť ako ona, a, samozrejme, všehodžús. Predpokladám, že máš nejaký vždy pripravený?“

„Samozrejme,“ povedal Severus hladko. „A Draco ľahko zaobstará vlasy.“

„Dobre teda... Keď už hovoríme o Dracovi, keď budem v úlohe jeho matky, budem chcieť, aby mi tu pomáhal pri nácviku. Intonácie, gestá. . . Myslím, že by ma mohol odviesť od tých najočividnejších nástrah. Takže... možno celý deň na prípravu? A potom by som mohol byť pripravený na pokus.“

„Aj to je možno príliš ambiciózny plán,“ povedal Snape a mierne pokrčil ramenami. „Ale predpokladám, že si môžeš vziať viac času, ak to budeš považovať za potrebné. Dobre teda, Harry a ja sa vrátime ráno s Dracom, aby si mohol začať. Môžeš sa tu k nám pripojiť o pol desiatej?“

„Ak si upravíte letax, aby ma pustil.“

Snape sa netváril, že by ho táto požiadavka príliš potešila, ale nepolemizoval s ňou, len mávol prútikom a vyslovil niekoľko latinských slov, pričom pri čarovaní zostal sedieť.

Remus sa usmial. „Myslel som, že sme sa dohodli na mojom krstnom mene, nie na 'vlkovi'.“

Opäť sa zdalo, že ten záblesk pobavenia zaiskril hlboko v Snapeových čiernych očiach. „Moje ochrany dobre vedia, na koho sa odvolávam.“

Harry vstal a zdvihol ruku skôr, ako to isté urobil jeho otec. „Musím si ísť po niečo do veže. Hm... ak ma necháš použiť letax, budem za chvíľu späť.“

„Samozrejme, že môžeš letax...“ odpovedal Snape v tom istom čase, keď Remus povedal: „Asi by som mal...“

„Nie, nie, mal by si zostať, kým sa nevrátim. Porozprávaj sa so Severusom, áno?“ Harry rýchlo schmatol trochu letaxového prášku a vkročil do ohniska. „Chrabromilská spoločenská miestnosť!“

Skôr než ho však zelený oheň zmietol, nezabudol na oboch zavolať. „Buďte dobrí!“

****

Harrymu sa podarilo vykradnúť sa hore schodmi, prehrabať sa v kufri a vykradnúť sa späť, a to všetko bez toho, aby niekoho zobudil.

Keď však vošiel späť do Snapeovej izby, videl, že Remus odišiel. „Povedal som mu, aby na mňa počkal!“

„Uvidí ťa ráno,“ odpovedal Snape a odložil časopis o elixíroch, v ktorom listoval. „Je dosť vyčerpaný, než by čakal len kvôli tvojej túžbe vidieť ho, ako vychádza s tvojím otcom.“

„Ha. Skôr si želám, aby si s ním vychádzal ty.“

„Desať sekúnd pred jeho odchodom som sa správal celkom príjemne.“

„Áno, no... nech to tak zostane,“ zamrmlal Harry. „Hm, myslíš, že by som tu pre dnešok mohol spať vo svojej posteli? Myslím, že by mi to bolo pohodlnejšie.“

„Pokiaľ sa dostaneme na Grimmauldovo námestie skôr, ako sa Draco a jeho matka pravdepodobne prebudia...“ Snape pokrčil plecami. „Dobre.“

Voči tej vyhliadke sa tváril neutrálne, ale Harry to prekukol. Snape mal rád, keď sa v jeho byte správal ako doma.

To Harrymu vyhovovalo, pomyslel si, keď zívol a zamieril do svojej izby.

 

****

 

Harryho prebudila vôňa slaniny, ktorá sa vznášala vzduchom, keď ho veľká ruka jemne štuchla do ramena.

„Som unavený,“ zamrmlal a zvrtol sa, aby sa ruke vyhol, ale tá ho nasledovala. „Ešte pätnásť minút, som unavený...“

„Nemusel by som ťa budiť o štvrť na šesť, keby sme spali na veliteľstve,“ povedal hlboký, hladký hlas prestrelený podtónom pobavenia.

„Ach, moja chyba, však?“ zavrčal Harry, keď sa posadil na posteli a odstrčil Snapeovu ruku. „Bože môj, cítim sa unavený. Potrebujem ešte pár hodín.“

„To je logické, keďže si spal len štyri hodiny.“

Aha. Harry si neuvedomil, že už bolo tak neskoro, keď Remus odišiel. „Nemali sme mu teda povedať, aby sa tu s nami stretol o pol desiatej. Už tak je na tom dosť zle.“

„Prežil už aj horšie.“

Bolo to trochu nemilosrdné, ale Harry zároveň vedel, že je to, žiaľ, pravda. „Môžem si teda dať trochu povzbudzujúceho dúšku?“

 

„Počkám na teba pri stole.“ Snape sedel na kraji Harryho postele, ale keď to povedal, vstal. „Nezaspi znova, keď zatvorím dvere. Budem ťa očakávať najneskôr o päť minút.“

Harry naňho vyplazil jazyk, ale keďže ten človek už od neho v tom čase odchádzal, nedočkal sa väčšej reakcie.

Rozhodol sa pre rýchlu sprchu, kým sa obliekol, a bol si celkom istý, že päťminútovú lehotu prekročil, ale keď sa pripojil k Snapeovi pri stole, muž povedal len: „Chcem, aby sme sa najneskôr do siedmej vrátili do domu.“

Harry prikývol, rýchlo sa napil a poslúžil si vajíčkami a slaninou, hoci nahlas uvažoval: „Je nejaký dôvod, prečo nepočkáme na raňajky s Dracom a jeho mamou?“

„Okrem toho, že tvoj elixír funguje najlepšie, keď sa užíva s jedlom,“ vytiahol Snape, „som celkom rád, že sa môžem najesť ďaleko od tej konkrétnej čarodejnice.“

„No, zatiaľ sa ti podarilo vyhnúť sa večeri s ňou každý večer. Aký je však plán na dnes? Ak sa sem s nami vráti Draco, aby sa stretol s Remusom?“

Snape mávol rukou. „Bude v pohode s Dobbym.“

„Áno, ale skús o tom presvedčiť Draca,“ povedal Harry sucho. „A vôbec, pýtal som sa na tú kryciu historku.“

„S Dracom sa dohodnem.“ Snapeov hlas bol pri týchto slovách trochu mrzutý, pomyslel si Harry. „Čo sa týka krycieho príbehu, hmm...“

„Narcissa vlastne povedala niečo, čo by mohlo pomôcť,“ spomenul si Harry nahlas. „Ona naozaj neverí, že Draco sa zbláznil do pizze. Myslí si, že to bola len zámienka, aby si s tebou mohol užiť trochu času ako otec so synom. Takže... len jej povedz, že chceš stráviť nejaký čas s oboma synmi.“

Snape skrivil pery. „Naozaj vyzerám ako sentimentálny typ?“

„Nie,“ priznal Harry. „Ale... ehm... Myslím si, že vcelku si. Teda, pamätám si, ako som si raz pomyslel, že keď sme mali hrať hry v čarovaní, tak ty by si nás rovnako pravdepodobne nechal robiť neporiadok v triede, ako by si ma adoptoval. A, nuž, som tu. Adoptovaný. Nehovoriac o tom, čo si urobil pre svojho druhého syna začiatkom tohto týždňa.“

„Áno, o tom nehovorme.“

Harry si zahryzol do pery, aby sa neusmial. Nemyslel si, že by to Snape ocenil.

„Verím, že máš pravdu,“ povedal Snape po chvíli. „Ale môj názor sa nemení. Mohlo by to vyvolať otázky, keby som bol pred Narcisou príliš otvorene sentimentálny. Myslím, že najlepšie bude tvrdiť, že chcem, aby ste mi ty a Draco pomohli variť, tentoraz na hrade, pretože isté chúlostivé prísady sa radšej nemajú prepravovať magicky. A ona, samozrejme, bude predpokladať, že chcem čas s vami oboma, ale nerád to otvorene priznávam.“

„To je skvelé.“

„Jediná ťažkosť, ktorá zostáva, je tvoj brat.“ Snape si vzdychol. „Nebude sa mu chcieť opustiť matku na celý deň a asi ani nebude chcieť, aby sa Lupin na ňu prevšehodžúsoval.“

„Remus,“ pripomenul mu Harry.

Snape zúžil oči. „Tvoje včerajšie vyrušovanie som toleroval bez jedinej sťažnosti, pretože by som veľmi chcel, aby si sa cítil v pohode, keď budeš žiť so mnou aj po skončení školy. Ale nepáčilo sa mi, že si sa rozhodol... riadiť ma, kým bol Remus Lupin prítomný a bol toho svedkom. Pripomína mi to naše predchádzajúce rozhovory, na ktoré si zabudol. Zdá sa, že príhodne.“

„Príhodne!“ Harry sám zúžil oči. A áno, neušlo mu, ako Snape zákerne obišiel celú záležitosť s menom tým, že použil celé Remusovo meno. To bolo veľmi slizolinské.

„Možno je 'príhodne' trochu tvrdé,“ pripustil Snape. „Ale nerád ti pripomínam, že ja som tvoj otec, nie naopak. Nepatrí sa, aby si ma opravoval pred ľuďmi zvonka.“

„Ja Remusa nepovažujem za človeka zvonku.“

Snape sa naňho len zadíval.

„A ja som si myslel, že tu ti môžem povedať, čo chcem!“

Ďalšie zízanie, tie tmavé oči sa len leskli, keď tam ten človek sedel so zdvihnutou šálkou čaju.

„A aj tak sme sa chceli pokúsiť o priateľstvo,“ dodal Harry a cítil sa ako metla, ktorej dochádza dych. „To znamená rovnosť, ak to nevieš. Takže ak ma môžeš pred ľuďmi pokarhať, ja môžem urobiť to isté tebe.“

Nuž, to muža konečne opäť prinútilo prehovoriť. S buchnutím položil šálku s čajom. „Rád by som si myslel, že priatelenie sa s vlastným synom neznamená, že prestáva byť mojím synom.“

„Neznamená! Ja len chcem, aby si vychádzal so všetkými mojimi priateľmi!“

„Tak to so mnou rieš v súkromí,“ povedal Snape a prsty, v ktorých zvieral podrúčky stoličky, sa mu skrútili do pazúrov. Už len to Harrymu napovedalo, ako veľmi je ten muž v skutočnosti rozrušený, a musel sa usilovne snažiť, aby udržal tón hlasu pod hranicou hlasitého kriku. „To, čo si včera večer urobil, bolo veľmi neúctivé. Keby som menej... túžil po tvojej úcte, považoval by som za úplne ponižujúce, keby sa so mnou takto rozprával sedemnásťročný chlapec pred jedným z mojich vlastných rovesníkov!“

„Ja... Ja...“ Harry nevedel, čo má povedať, okrem: „Tak to ma mrzí. Už to neurobím.“

„Prijímam tvoje ospravedlnenie.“

Harry hľadel na svoje napoly zjedené raňajky a cítil sa úplne mizerne.

„Harry,“ povedal Severus po chvíli. „Všetko je v poriadku. Netvár sa tak rozrušene. Je úplne normálne, že si členovia rodiny medzi sebou niečo povedia. Už je po všetkom.“

To nepomohlo, ani v najmenšom. Harry ťažko prehltol, aby nahlas nefňukol. Hovorme o ponížení.

„Prijímam tvoje ospravedlnenie!“ Snape to zopakoval dôraznejšie ako predtým. „Čo mám urobiť, aby si mi uveril, ty pitomé decko?“

Možno to boli posledné tri slová. Harry vedel len to, že svoj boj prehral, a cítil, ako sa mu z kútika jedného oka uvoľnila slza. Roztrasene sa nadýchol a zdvihol ruku, aby si ju utrel. „Nie, o to nejde. Ja ti verím. To len, to, čo si povedal. Túžiš? Po mojej 'úcte'? To je... to je kurva hrozné, Severus.“ Harry si znova utrel tvár, pohyb bol trhavý a nekoordinovaný. „Nechcem, aby si sa tak cítil, akoby si zúfalo túžil, aby som ťa mal rád. Mám ťa rád a som si celkom istý, že jediný dôvod, prečo si v tom taký neistý, je ten, že som bol taký rozmaznaný a sebecký a hlúpy a...“

Nevedel, kedy sa Snape pohol, pravdepodobne preto, že pohľad mal stále uprený priamo do taniera. Ale zrazu ho objali mužove ruky, ovinuli ho zo strany a zovreli v tesnom objatí. „Ach, Harry. Ty nie si ani jedna z týchto vecí. Ani jedna z nich. Merlin, čo to nevieš?“

Snape sa mierne odtiahol, jednu ruku položil Harrymu na zátylok, keď mu hľadel priamo do očí a pokračoval v rozprávaní. „Prial by som si, aby si bol niekedy sebeckejší, naozaj. Dávaš všetkým prednosť pred sebou, často na vlastnú škodu. A rozmaznaný? Strašne zanedbávaný by bol výstižnejší opis. Až do tohto týždňa si nikdy nemal ani plyšového medvedíka.“

Harry vedel, že je to od neho zlé, ale tak rád to všetko počúval, že neodolal a lovil ďalšie. „Nespomínal si hlúposť.“

Vrásky okolo Snapeových očí sa zvraštili. „Ako by si vôbec mohol byť hlúpy? Získal si Vynikajúci z elixírov napriek tomu, že si mal profesora, ktorý ti do učenia viac zasahoval, ako ho niekedy podporoval, hmm?“

Harry si znova šúchal tvár, ale tentoraz aspoň nemal mokré prsty. „Verím, že inteligenciu posudzuješ len na základe elixírov,“ zažartoval, pretože ak by neodľahčil náladu, mohol by sa opäť rozplakať alebo niečo rovnako hlú... no, nezrelé bolo možno lepšie slovo.

Severus narážku nezachytil. „Uvedomuješ si, že na seba kladieš nesplniteľné nároky, Harry? Najpravdepodobnejšie preto, lebo si nikdy nedokázal splniť absurdné očakávania svojich príbuzných.“

Harrymu sa skrivili pery. „Myslíš?“ A potom: „Aha, veď o tom vieš. Viem, že to vieš. Ale niekedy na to zabúdam.“

„Malé dieťa, od ktorého sa očakáva, že uvarí večeru pre celú rodinu. Čarodejnícke dieťa, ktoré sa zúfalo pokúša potlačiť svoju mágiu, len aby sa vyliala ako temná energia v prístenku pod schodmi.“ Snape pokrútil hlavou. „A teraz sa pre teba stalo druhou prirodzenosťou kruto sa obviňovať len preto, že nie si dokonalý vo všetkých ohľadoch.“

Harry si striasol mužovu ruku zo zátylku a frustrovane si vydýchol. „Vieš, je veľký rozdiel medzi tým, keď nie si dokonalý, a tým, keď si taký tupec, že si tvoj vlastný otec myslí, že ho ani nemáš rád.“

„A je to tu, opäť sa urážaš.“ Snape sa s miernym vŕzganím kĺbov posadil na päty; až potom Harrymu došlo, že ten muž vlastne kľačí vedľa jeho stoličky. „Nikdy som nepovedal, že si myslím, že ma nemáš rád, Harry. Povedal som len, že mi záleží na tom, čo si o mne myslíš. A vedel som, že by si si o mne myslel menej, keby som odmietol zmierenie s tvojím vlkolačím priateľom.“

Opäť sa mu podarilo vyhnúť sa otázke mien. Harry ignoroval nutkanie vzdychnúť si. „Ale mal si pravdu. Nemal som z toho robiť problém, keď bol priamo v miestnosti. Nie je to veľmi... synátorské,“ dokončil.

„Synovské.“

„Človek by si myslel, že po siedmich rokoch na Rokforte budem aspoň poznať to správne slovo...“

„Prečo by si mal poznať také slovo, Harry?“ spýtal sa Snape a trochu zvýšil hlas. „Nie je to tak, že by sme každý semester ponúkali ucelený kurz slovnej zásoby, ba dokonca ani jednu vyučovaciu hodinu! Ani nič, čo by sa vzdialene približovalo štúdiu jazyka. Prečo si myslíš, že by si mal ovládať veci ďaleko za hranicami učebných osnov, ak nie preto, že niečo v tebe využije každú príležitosť, aby našlo chybu?“

Harry trochu zhrbil plecia. „Ja... Ja neviem.“ Znelo to smiešne, a tak sa snažil ešte viac. „Hm, pretože Hermiona by to slovo poznala. Draco určite tiež...“

„Teraz sa len chytáš slamky. Tí dvaja majú prirodzenú schopnosť rozsiahleho čítania, takže samozrejme, že po ceste pochytia neznáme výrazy. Niekedy na ich škodu, ak to musíš vedieť. Raz som sa ti sťažoval na nadmernú lásku slečny Grangerovej k slovu doterajší a doteraz v jej esejach. Ale o to sotva ide. Čo by ste si mysleli, keby sa pán Weasley chodil vyhovárať na zbytočnosti, lebo nemá vôbec talent na chytanie ohnivej strely?“

Harry si odfrkol. Zdalo sa, že sa tým uvoľnilo napätie, ktoré mu zvieralo ramená smerom ku krku. „Povedal by som mu, aby s tým prestal. Nie každý sa hodí na hľadača.“

„Nie si tvrdý na ostatných, nie,“ zamrmlal Snape. „Len na seba.“

„No, nerád som si myslel, že som ťa urobil takým neistým,“ povedal Harry tvrdohlavo. „Ja... Ja... Záleží mi na tebe!“ Len čo si vypočul, čo povedal, chcel sa udrieť po hlave. Tvrdo. Bože, čo to s ním je? Prečo nemohol tomu mužovi povedať, že ho miluje?

V nasledujúcej chvíli ho však napadlo, či táto reakcia nie je ďalším príkladom toho, o čom Severus hovoril. Bol na seba príliš prísny, očakával príliš veľa? Možno všetky adoptované deti s amnéziou mali problém s tým slovom na L.

Ak existovali aj iné adoptované deti s amnéziou. Zdalo sa to nepravdepodobné.

„To viem,“ povedal Snape pomaly. „A Harry, ak som občas... neistý, bude to môj problém, nie tvoj.“

„Áno.“ Mal pocit, akoby mal v hrdle veľkú hrču. Harry ťažko prehltol a snažil sa ju vytlačiť.

„Neviem, čo mám robiť,“ priznal zrazu Snape a jeho tmavé oči vyzerali strašidelne. Náhle sa vyštveral na nohy a začal sa prechádzať. „Nechcem mať s tebou konflikt, Harry. Nerád vidím, ako sa škriepiš len preto, že som poukázal na malú potrebu zlepšenia. Chápem, prečo to robíš, ale...“ Znovu sa otočil tvárou k Harrymu, v tvári mal výraz bolesti. „Ako môžem od teba očakávať menej, ako by som mal, len preto, že oni vždy očakávali toľko, čo nebolo rozumné?“

„Mys... Myslím, že by si nemal,“ povedal Harry pomaly. „Hm, teda očakávať odo mňa menej. Pretože... no, tvoje očakávania sú primerané, nie? Len trochu rešpektu od tvojho syna.“

„Okrem iného.“

„Áno, ja viem.“ Harry si prečistil hrdlo. „Musím zabiť Voldemorta. A do čerta, ešte stále potrebujem tie prekliate cukríky, aby som mohol kúzliť v parselčine.“

Snapeovi sa rozšírili nozdry. „To som nemyslel vážne, Harry. Možno je to tvoj osud, ale nikdy to nebolo očakávanie. Aspoň nie mnou

Harry vedel, že hovorí o Dumbledorovi. „Pomôžeš mi?“

Vtom mu muž položil ruku na plece. „Včera večer som ti povedal, že by ma ani vo sne nenapadlo, aby som ťa nechal čeliť tomu netvorovi samého.“

„Nie, myslel som, či mi pomôžeš trénovať a cvičiť, aby som získal späť svoje temné sily. Naozaj ich získať späť, aby som nepotreboval stužkové sladkosti. Pre prípad, že by tento plán naozaj vyšiel a Voldemort by po mne čoskoro išiel.“

Tá ruka na jeho pleci stisla, pocit z nej bol akosi jemný a pevný zároveň. „Samozrejme, že ti pomôžem.“

Harry venoval otcovi chvejivý úsmev. „Dobre. Vďaka.“

Severus namiesto toho, aby mu poďakoval, úsmev opätoval.

****

 

Pokračovanie nabudúce

Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

Omlouvám se, že nemám víc času, o to víc si vážím vašeho, který jste tomu věnovali.

Omlouvám se, že nemám víc času, o to víc si vážím vašeho, který jste tomu věnovali.

Omlouvám se, že nemám víc času, o to víc si vážím vašeho, který jste tomu věnovali.

Omlouvám se, že nemám víc času, o to víc si vážím vašeho, který jste tomu věnovali.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: seviesnape321 - 11.09. 2022
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

Moc dekuji za další překlad :))

Re: 60. Chyba v našich osudoch 1/2 (Hodnotenie: 0)
Od: Neprihlásený - 02.10. 2022
Dobrý den, povídku jsem začala číst znovu po dlouhé pauze a chtěla bych Vám moc poděkovat za Vás čas, který věnujete překladu. Je super. ????

Omlouvám se, že nemám víc času, o to víc si vážím vašeho, který jste tomu věnovali.

Moc díky za překlad "Roku" vracím se k němu po několika letech

Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

Prehľad článkov k tejto téme:

Aspen: ( JSark )06.09. 202260. Chyba v našich osudoch 1/2
Aspen: ( JSark )22.07. 202259. Domáci škriatkovia a vlkolaci a víchrice, ach jaj!
Aspen: ( JSark )15.05. 202258. Príbehy a pravdy a lži, ach jaj!
sarini: ( JSark )18.04. 202257. Čučoriedky a kumkváty a endívia, ach jaj!
Aspen: ( JSark )14.03. 202256. Ďalšia tapiséria 2/2
Aspen: ( JSark )07.03. 202256. Ďalšia tapiséria 1/2
Aspen: ( JSark )01.03. 202255. V pivnici
Aspen: ( JSark )28.02. 202254. Rodina ako žiadna iná 2/2
Aspen: ( JSark )27.02. 202254: Rodina ako žiadna iná 1/2
Aspen: ( JSark )21.02. 202253. Od hlavy po päty 2/2
Aspen: ( JSark )15.02. 202253. Od hlavy po päty 1/2
Aspen: ( JSark )12.02. 202252. Vyznania lásky 2/2
Aspen: ( JSark )07.02. 202252. Vyznania lásky 1/2
Aspen: ( JSark )31.01. 202251. Sebaovládanie
Aspen: ( Lupina )26.01. 202250. Víc magie Blacků
Aspen: ( Lupina )26.01. 202249. Nevítané zprávy
Aspen: ( Lupina )26.01. 202248. Magie Blacků
Aspen: ( Lupina )26.01. 202247. Mrhání časem
Aspen: ( Lily of the valley, Janka )26.01. 202246. Prokletá
Aspen: ( Lupina )26.01. 202245. Potrhlá čajová společnost
Aspen: ( Lupina )26.01. 202244. Láska a Lenka
Aspen: ( panacek.provaze )26.01. 202243. Škriatkozmätky
Aspen: ( panacek.provaze )14.07. 201442. Dezert k večeři 2/2
Aspen: ( panacek.provaze )08.07. 201442. Dezert k večeři 1/2
Aspen: ( Clarissa )22.03. 201441. Mezikolejní vztahy 2/2
Aspen: ( Clarrisa )27.10. 201341. Mezikolejní vztahy 1/2
Aspen: ( Clarissa )21.04. 201340. Odhalení
Aspen: ( holloway )23.12. 201239. Ukradené polibky
Aspen: ( Jimmi )15.12. 201238. Mapa
Aspen: ( Zelaaa001 )07.12. 201237. Chameleón
Aspen: ( Kaya )30.11. 201236. Lenka?
Aspen: ( Florence )26.11. 201235. Dohoda a návštěva
Aspen: ( Zelaaa001 )06.08. 201234. Nový Rok
Aspen: ( Kaya )05.08. 201233. Nezapomenutelné Vánoce
Aspen: ( Janka )28.07. 201232. Společne
Aspen: ( zelaa001 (Miška) )01.02. 201231. Jediné, čo si prajem na Vianoce
Aspen: ( Jimmi )12.01. 201230. Dvere
Aspen: ( Jimmi )18.12. 201129. Medzihra: Scény z bálu
Aspen: ( Jimmi )13.12. 201128. Vianočný bál
Aspen: ( Jimmi,Zelaaa001 )06.12. 201127. Karamelky
Aspen: ( Janka )02.12. 201126. Etika
Aspen: ( Jimmi )19.07. 201125. Ľstivý, lačný Chrabromilčan
Aspen: ( Elza )14.06. 201124. Jak bylo dohodnuto
Aspen: ( Chalibda )21.05. 201123. Deal Breaker
Aspen: ( Tersa )18.03. 201122. ...a její následky
Aspen: ( Janka )21.02. 201121. Pravda...
Aspen: ( Kaya + Tersa )30.01. 201120. Třikrát ne, jednou ano
Aspen: ( Janka )14.12. 201019. Zmijozel
Aspen: ( Janka )20.11. 201018. Ať se ti to líbí nebo ne
Aspen: ( Elza )23.10. 201017. Poprask v Lektvarech
Aspen: ( Elza )25.09. 201016. Milá lékařka
Aspen: ( Katy )11.09. 201015. Špatné plánování
Aspen: ( Elza )17.08. 201014. Nezapomeň na mě
Aspen: ( Elza )10.08. 201013. Nebelvír proti Zmijozelu
Aspen: ( Elza )17.07. 201012. kapitola Milý Draco
Aspen: ( Janka )31.05. 201011. kapitola Avada Kedavra
Aspen: ( Katy )21.04. 201010. kapitola Touhy
Aspen: ( Janka )08.03. 20109. kapitola Maura Morrighanová
Aspen: ( Katy )09.02. 20108. kapitola Bradavický expres
Aspen: ( Janka )06.01. 20107. kapitola 9. ledna 1977
Aspen: ( Katy )22.12. 20096. kapitola Otcové a synové
Aspen: ( Betty )21.12. 20095. Kapitola – Odrazy v zrcadle
Aspen: ( Zrzka, Elza )17.12. 20094. kapitola – Sirius
Aspen: ( Knihovka, Betty, Tersa )09.12. 20093. kapitola - Muž v zrcadle
Aspen: ( Tersa )30.11. 20092. kapitola Úplný Zmijozel
Aspen: ( Zrzka, Umeko )29.11. 20091. kapitola 8. srpen 1997
. Úvod k poviedkam: ( Jimmi )29.12. 2021Úvod k poviedke