Preklady fanfiction Harryho Pottera

Len pre našu zábavu a poučenie.

Hľadanie jeho hlasu

5. Slová, ktoré nepovie

Hľadanie jeho hlasu
Vložené: Eggy - 01.11. 2009 Téma: Hľadanie jeho hlasu
Eggy nám napísal:

Finding His Voice

Autor : Michmak

Preklad: Eggy

PAIRING: Snamione

This story is based on characters and situations created and owned by JK Rowling, various publishers including but not limited to Bloomsbury Books, Scholastic Books and Raincoast Books, and Warner Bros., Inc. No money is being made and no copyright or trademark infringement is intended.

Poviedku v originálnom znení nájdete na adrese:

http://www.fanfiction.net/s/2234677/5/Finding_His_Voice

Po vojne sa Snape vzďaľuje do svojho podzemia a je pripravený prežiť svoj život bez priateľov a sám. Dovolí mu to Hermiona?

5/9

Pozor, nie je možné otvoriť v novom okne, musíte sa vrátiť späť.

Kapitola päť: Words He Doesn’t Say (Slová, ktoré nepovie)

Ich návšteva v Šikmej uličke bola nasledujúci deň v Dennom Prorokovi. Snape sa zamračil, keď to čítal, ale zastavil sa na obrázku, ktorý bol pod článkom – usmievala sa na neho pôvabná fotografia Hermiony zakvačenej do jeho ramena. Kráčali okolo obchodov a prekvapených ľudí na ulici.

Dievča strávilo celý ten čas striedavo rozhovorom s ním a hádaním sa s tými bláznami, ktorí boli natoľko hlúpi, aby o ňom povedali pohrdlivý komentár tak nahlas, že to započula. Zopár ľudí  zašlo až tak ďaleko, že sa dali počuť, že ju potreboval zakliať nejakou temnou kliatbou, aby bola tak blízko pri ňom. Ona sa na nich veľmi škaredo pozrela a vyhlásila, že on nepotrebuje žiadnu mágiu na to, aby bola s ním a ona má právo byť tam, kde chce.

Táto skutočnosť ho stále ešte šokovala. Predtým, jeho cesty do Šikmej uličky boli po väčšinou neradostné. Ale tentoraz bola v skutočnosti znesiteľná. Aby povedal pravdu, tešil ho pohľad na pobúrené tváre tých, okolo ktorých prechádzali. Rovnako si užíval Hermioninu neochvejnú obranu – to ako sa jej oči blýskali hnevom a jej hlas zdrsnel ostrým posmechom, skoro tak hrozivým ako jeho vlastný. Nikdy v živote nemal nikoho, kto stál tak na pevne na jeho strane – a teraz si uvedomil, že sa mu ten pocit páči.

Tiež navštívili Literatúru pre malých aj veľkých a vybrali si pre seba zopár kníh. Potom prešli viacero apoték – vrátane jednej v Zašitej uličke, kam ju bol ochotný zobrať. Ona prekvapivo nie len súhlasila a išla s ním, ale aj kúpila zopár bosorkiných zubov, rovnako ako fľašku dračieho dychu.

Presvedčila ho, že zastaviť sa na zmrzline nebude také mrhanie jeho času. A on si priznal – ale len pre seba – že už zabudol ako úžasne môže takáto krémová pochúťka chutiť. Nemal zmrzlinu už roky.

Ich posledná zastávka bolo vyzdvihnutie dračej kože – bol to veľký a objemný balík, ktorý sa extrémne nešikovne niesol. Nanešťastie nemohol byť čarovne zmenšený - mohol by sa tým poškodiť. Hermiona sa na ňom smiala, keď sa ho pokúšal odniesť bez jej pomoci, ale inak sa zdržala komentárov, keď jej nakoniec dovolil mu pomôcť.

Vrátili sa do Rokfortu neskoro v noci. Potom ako odložili kožu do jeho osobného skladu, išli do jeho laboratória pokračovať v práci na jeho experimentálnom elixíre. Hermiona trvala na tom aby si zobrali jedlo so sebou, aby nemuseli večer ísť jesť do Veľkej siene a mohli nerušene pracovať – to bolo niečo, za čo bol Snape vďačný. Hermiona rozprávala Albusovi o tom, že včera boli väčšinu dňa v Šikmej uličke a on si myslel, že vydrží starcove lišiacke úsmevy a pichľavé otázky. Každopádne ten deň bol taký dobrý, že si ho nenechá pokaziť takým starým chrenom.

Neskôr toho večera, po tom čo skončili s tým, čo sa dalo, sa Hermiona o neho oprela  a objala ho. Jej pery sa pritisli k jeho a otvorili sa tým istým spôsobom ako deň pred tým. Zdalo sa mu, že sa od neho otiahla nejako neochotne, hoci to mohlo byť len jeho predstavivosť. Bez ohľadu na to sa zdalo, že si to dievča užívalo ich deň a on zistil, že je tou myšlienkou absurdne potešený.

Tú noc – a tiež ďalšie noci po zvyšok týždňa – o nej sníval. Sny neboli len čisto sexuálnymi snami z minulých nocí, hoci boli aj také. Namiesto toho sníval o tom, ako je k nemu pritúlená na veľkej pohovke v jeho obývačke a číta mu Danteho Peklo. V jeho snoch sa smiala, keď sa snažil rozhodnúť, ktorý kruh pekla je najlepšie vhodný pre Pottera a Weasleyho, hoci ho za to jemne napomenula.

Prišlo mu, že v snoch bol úplne iný muž – človek viac zvyknutý na smiech a menej na smútok. Jeho snové ja nemalo problém udržiavať rozhovor a bol zvyknutý na všedný rozhovor. Smial sa s ňou, delil sa o svoje myšlienky a povedal jej, že ju miluje. V jeho snoch bola vždy s ním. Keď o nej sníval, bol šťastný.

Avšak, noc sa vždy skončila a on sa zobudil a uvedomil si, že sú to len sny... a pravdepodobne vždy aj budú. Áno, pobozkala ho – stal sa z toho taký malý rituál za posledných pár dní – ale aj tak si nemyslel, že by ona urobila niekedy niečo viac. Vedel, že fyzické intímnosti inej povahy neprichádzali do úvahy, napriek tomu, čo mu vraveli jeho sny.

Hermiona nebola typ ženy, ktorú by mohol pretiahnuť len pre fyzické potešenie. Tento typ žien pracoval v Zašitej uličke a, ak má byť úplne úprimný, už istý čas nepociťoval potrebu využiť ich služby. Hermiona bola ten typ ženy, ktorá človek musel milovať a starať sa o ňu, čarodejnica, ktorá si zaslúžila mladého muža, ktorý jej mohol dať celé srdce – muža, ktorý by vedel ako milovať.  Taký muž ale on nebol.

Piatočná noc ho opäť našla popíjať pred ohniskom v jeho izbe. Hermiona išla do Rokvillu, aby sa stretla s Harrym a Ronom u Troch metiel a on bez nej nebol schopný pokračovať v práci v laboratóriu.

Začínal sa stávať celkom patetickým, takto snívať o dievčati. Povedala mu, že potrebuje odísť, aby sa o 8.00 stretla s chlapcami a povedala, že bude späť o 10.00, ak by náhodou chcel prísť do jej komnát na horúci punč, pred tým ako pôjdu spať.

Bolo to po prvý krát, čo ho pozvala do svojich privátnych izieb, aj keď boli len dve odbočky doprava  a po schodoch hore, hneď nad jeho vlastnými. Dohadoval sa sám so sebou po celé dve hodiny, keď bola preč, či ísť či nie, a zistiť čo horúci punč, na ktorý ho pozvala, znamená. Ale keď konečne zaklopal na jej dvere – o 10.00 presne – nik neodpovedal.

To dievča sa s ním zahrávalo, presne tak ako si pôvodne myslel. V chvate sa vrátil do svojich vlastných izieb, čierny plášť za ním vial a preklínal sám seba, že bol blázon. Ona ho omámila s bozkami, votrela sa do jeho života a spravila samú seba nepostrádateľnú a teraz bol koniec. Pobláznila ho a teraz sa pravdepodobne na ňom smeje spolu s Potterom a Weasleyom.

Ohnivá whisky si pálila cestou dole hrdlom a ľahko sa na ňu zvalila vina za bolesť v jeho hrudi a pálivý pocit v očiach.

Bol akurát uprostred svojho druhého pohára, keď začul klopanie na jeho dvere.

„Choď preč Albus!“ zahulákal. „Nemám na teba náladu.“

Klopanie pokračovalo. Ignoroval ho a tak začalo byť hlasnejšie.

Postavil sa na nohy, vykročil k dverám a prudko ich otvoril.

„Choď do riti Albus!“ vyštekol. Až na to, že to nebol Albus. Bola to Hermiona a v rukách držala dva pariace sa hrnčeky.

„Severus! Rozhodla som sa sem hneď prísť, dúfam, že ti to nebude vadiť. Trošku som sa zdržala v Rokville a myslela som si, že ešte budeš hore. Bol si u mňa?“

Prekrížil ruky a oprel sa o zárubňu, mračiac sa na ňu.

Pokúsila sa mu dať do rúk šálku, keď nakúkala okolo jeho tela.

„Oh skvelé... oheň! Stále ma ešte trochu trasie. Pozveš ma dnu?“

„Nie.“ Jeho odpoveď bola krátka a k veci. „Nechaj ma samého, Hermiona.“

Zdvihla obočie.

„Až keď mi povieš, čo ťa štve.“

Chystal sa odpovedať tak, že by jej zostal malý priestor pochybovať o tom, ako veľmi neznáša jej malé hry, ktoré s ním hrá, keď zbadal škrabanec na jej krku.

Bol dlhý, tenký a začervenaný a snúbil sa s líniou jej krku. Proti jeho vôli sa mu ruka zdvihla a veľmi jemne po škrabanci prešla.

„Ako si k nemu prišla?“ náhle sa spýtal, odťahujúc svoje ruky, akoby sa mohol spáliť.

„Keď som išla z Rokfortu, všimla som si zopár Modromesačných kvetín kúsok ďalej v lese. Napadlo mi, že by si ich mohol potrebovať. Každopádne ako som zbierala tie prekliate veci, podarilo sa mi vraziť si do tváre konár stromu. Kvôli nim som meškala. Zobrala som ich do labáku a použila Stázové kúzlo pred tým, ako mohli zvädnúť. Nevšimla som si, že mám poškrabaný krk... je to tak zlé?“

„Zlé až dosť. Bláznivé dievča. To si išla domov sama?“ Ako rozprával, tak sa otočil a prešiel na druhú stranu izby. „Potrebuješ trochu hojivej masti – škrabance ako tento môžu byť záludné.“ Zámerne si podržal svoj jedovatý tón hlasu, aby skryl svoje neočakávané prekvapenie.

„Nechala som Harryho a Rona v bare, ak je to to, čo si myslel,“ odpovedala Hermiona. Nasledovala ho do jeho izieb a teraz stále skoro presne za ním v jeho kúpelke.

„Nemôžem uveriť tomu, že tí dvaja tupohlavci ťa nechali ísť späť samú,“ mrmlal. „Hermiona, viem, že si myslíš, že si perfektne v bezpečí, ale stále je tu veľa kúzelníkov, ktorý by ti radi ublížili. A ty z vlastnej skúsenosti vieš, že ísť sama do lesa... nie je nazvaný Zakázaný les pre nič za nič.“

„Nechcela som meškať na našu schôdzku,“ jemne odpovedala. Dúfal, že si nevšimla, ako sa mu pri jej slovách zdvihlo obočie. „Viem, aký si presný a nechcela som, aby si si myslel čosi zlé, ak by som nebola doma, keď by si prišiel.“

„Nepovedal som, že za tebou prídem,“ odvetil Snape a akurát našiel flakónik, ktorý hľadal. Podal jej ho. „Tu máš, daj si to na ten tvoj škrabanec. Hneď sa ti to zahojí.“

„Prišiel si... a ja som tam nebola. To je dôvod, prečo si bol taký naštvaný, keď si otvoril dvere.“

„Bol som nahnevaný, pretože som si chcel užiť večer v kľude, pred mojím krbom,“ odvrkol jej späť. „Daj mi to... nerobíš to správne a nepokryla si tým celý škrabanec. Spravím to.“

„Fajn.“ Hermiona sa priblížila o niečo bližšie k nemu, naklonila hlavu na bok a natrčila mu krk. Zobral si od nej flakónik. Na prsty si nabral čistý gél a jemne ním potrel ranku. Kde sa ním dotkol kože, tam sa rýchlo zmrskla k sebe a sfarbila sa do ružova, predtým ako sa vyliečila kompletne. Zabrala mu to menej ako 10 sekúd aplikovať hojaci krém , ale jeho prsty stále pobehovali po jej krku.

Prehltol nadávku derúcu sa mu na pery a rýchlo stiahol ruku. Otočil sa k nej chrbtom, ukladajúc flakónik späť a zatvoril skrinku. Mohol cítiť teplo vyžarujúce z nej a prsty, ktorými hladil jej krk, sa chveli tepla z gélu.

Nahrbil sa a zovrel pult pred ním.

„Môžeš teraz odísť,“ povedal zťažka. „Tvoj krk je v poriadku.“

„Ja nechcem odísť,“ odpovedala. „Stále tu máme dva poloteplé punče.“

Pozrel sa spopod jeho rovných vlasov a zachytil, ako sa na neho pozerá v odraze zrkadla. Jej oči sa leskli a jej tvár sa zdala zvláštne červenšia. Jej strapaté vlasy divoko poskakovali okolo jej hlavy a všimol si, že v rukách stále drží hrnčeky.

Cítil sa zvláštne v zajatí jej pohľadu. Sotva si všimol, keď vykročila bližšie, vystrela jej ruky okolo neho a položila hrnčeky na pult.

„Nechcem ten prekliaty horúci punč,“ hrubo zavrčal.

„Ani ja už nie,“ súhlasila s ním. Jej ruky bol stále na pulte, vedľa jeho a on skoro mohol cítiť dotyk jej tela na svojom chrbte. Odtrhol svoje oči od jej a začal si prezerať jej ruky. Boli malé a jemné, prsty o niečo kratšie ako mali byť u niekoho, kto chce pripravovať prísady na elixírov. Mala tmavé znamienko na prostrednom článku ukazováku jej pravej ruky. Jej prsty nikdy neboli polámané, na rozdiel od jeho dlhých a jemne pokrivených od toho, ako na neho Lucius použil Kĺbolámavé kúzlo počas poslednej bitky. Schytala to len jeho ruka, ale Poppy zabralo týždne dať ich dokopy. Stále ale v nich cítil zmeny počasia.

„Hermiona...“

„Severus...“

Vyzeralo to, že sú v slepej uličke. Pozrel sa znovu hore, ale odmietal veriť tomu, čo pomocou zrkadla čítal v jej očiach.

„Nie som muž, s ktorým je dobré sa zahrávať, ty malá bosorka.“ Jeho hlas bol hladký. Bol si istý, že jedine on mohol počuť neistotu v ňom.

„Nezahrávam sa,“ odpovedala rovnako hladko. „Sme obidvaja dospelí.“

Otočil sa, ako toto povedala. Keď to spravil, otrel sa o ňu bokom. Bolo to cítiť, akoby sa spálil.

„Som dosť starý na to, aby som bol tvojím otcom.“

„Ale ty nie si.“

„Ja toto nechcem.“

Oprela sa o neho, keď toto povedal. Pomaly sa stavala na špičky, dokiaľ sa svojimi prsiami nedotýkala jeho hrude. Mohol cítiť jej teplý dych na jeho krku.

„Chceš to. A ja to chcem tiež.“

Jej ruky – ktoré boli doteraz ležali pokojne za ním na pulte – sa pomaly zdvíhali do tej doby než jedna bola pevne pritlačená na jeho chrbáte a druhá na jeho hrudi.

„Hermiona...“ vydýchol, “toto nie je dobrý nápad. Si moja učednica, pre Merlina...“

„Tak ma uč,“ nenechala ho dohovoriť. „Čakám na to, aby som sa mohla naučiť, aká je tvoja pokožka na tvojom chrbte. Si taký bledý pod tvojím hábitom, ako si myslím? Čo všetko môžu tvoje ruky spraviť s mojimi prsiami...“

Stisla jeho bradu, predtým ako sa jej ruka dokĺzala do jeho vlasov a donútila ho skloniť hlavu kvôli bozku. Jej pery chutili ako ďatelinové pivo a mohol cítiť mdlú zemitú vôňu liečivej masti, ktorú natrel na jej krk. Zatvoril oči kvôli vlnám túžby, ktorá prechádzala cez neho.

„Hermiona,“ skúsil to znovu, „Nechcem ti ublížiť.“

„To nikdy nespravíš,“ zamrmlala smerom k nemu, „a ja tebe nikdy neublížim, Severus. Sľubujem. Len... prosím... skús to. Sľubujem, že všetko bude dobré...“

Trošku od neho odstúpila. Našla jeho ruky a svoje prsty obkrútila okolo tých jeho. Jemne ho stiska, otočila sa a potichu ho viedla von z kúpelne. Keď boli späť v jeho obývacej izbe, pustila jeho ruky. Svoje ruky zdvihla k bielemu tričku, ktoré mala oblečené a pomaly rozopla zopár gombíkov. Severus nemohol odvrátiť svoj pohľad.

Keď bola zhruba v polovici, prestala a začala rozopínať jeho golierik.

„Nikdy som ťa nevidela bez tvojej vesty, len v košeli,“ mrmlala. Jej prsty sa jemne obtreli o jeho hrdlo. „Rada ťa vidím uvoľneného.“

Akonáhle odokryla jeho klúčnu kosť, pristúpila k nemu a pobozkala ho na ňu. Chytil ju za plecia a pritisol ju pevne k sebe, aj keď v skutočnosti ju chcel odtisnúť ďalej. Nakoniec by ho mohla zlomiť. Stálo to za to? Mohla noc... možno pár nocí... s Hermionou stáť za tú neskutočnú bolesť, ktorú mu spôsobí, keď ho opustí?

Jej jazyk obkrúžil jeho bradavku a on pocítil, ako horúca vlna túžby prebehla do jeho slabín. Jeho košelu mu už skoro celú rozopla, a jej ruky a ústa prechádzali cez jeho kožu. Cítil sa, ako keby mal každý svoj nerv v ohni.

Ruky na jej pleciach sa presunuli dopredu na jej blúzku a začali otvárať zatiaľ nerozopnuté gombíky. Vďačne zavzdychala, ako jej blúzku dopoly zvliekol z ramien a vystavil tak jej nahý prsník chladu podzemia. Bradavka už boli vztýčená a ružová a tak dovolil svojim prstom cez ňu prejsť, predtým ako oslobodil ďalšiu, spopod blúzky.

Rovnako sa aj ona snažila vyzliecť jeho košelu.  Vzdychla, keď si uvedomila, že zabudla uvoľniť manžety. So zamrmlaným kúzlom, kovovo dopadli na podlahu. Stál pred ňou do pol tela nahý.

Rýchlo si stiahla jej vlastný vrch oblečenia, predtým ako dovolila svojim prstom pohladiť jeho hrudník. Bez myslenia zavrel oči. Do pamäte sa snažil vryť zrýchlené bitie jeho srdca a chvenie jeho kože pod jej ľahkým dotykom. Jej ústa boli späť na jeho hrudi. Mohol cítiť, ako sa ho jej prsia dotýkajú. Zanoril svoju hlavu do jej nádherných strapatých vlasov a nadýchol sa.

Len pre túto jednu noc, hovoril si sám sebe. Len túto jednu noc ma nechajte mať TOTO.

Nikdy pretým nebol takto so ženou. Každý kúsok tela, čo mal pred sebou bol objav. Jej prsia boli malé a pevné, bradavky zmyselné, veľké a nádherné. Jej zadoček bol jemne zaokrúhlený. Jeho lahodné krivky odhalili jeho dlane, keď po ňom prešiel svojou rukou. Rozopla zips na svojej sukni a nechala ju spadnúť. Potom mu pomohla s jeho nohavicami zatial čo on dával dole svojimi dlhými prstami nohavičky cez jej krásne dlhé nohy. Ten kúsok kudrliniek a chránil jej ženskosť, bol úhľadne zastrihnutý a upravený na rozdiel od tej strapatej masy na jej hlave. Túžil po tom zanoriť svoj nos do týchto chĺpkov a zistiť či  tiež voňajú rovnako sladko – ako jej vlasy.

Jej ruky a ústa boli všade a medzi svojimi bozkami sa k nemu prihovárala. Považoval jej hlas sa veľmi erotický; jej slová spôsobovali, že sa mu krv zahrievala rýchlejšie než od dotyku jej pokožky.

„Vždy som vedela, že tvoje ruky budú takéto,“ zalapala po dychu, ako prechádzal cez jej brucho  mieriac medzi štrbinu medzi jej bedrami.

„Toto je tak príjemné,“ skoro zastonala keď mnul jej bradavky medzi jeho prstami predtým ako si ich vložil do úst.

„Prosím...“ žobronila, „prosím Severus, zober ma do svojej spálne.“

A tak to spravil.

Ako do nej prvý krát vošiel a zacítil jej zamatové objatie okolo neho, tak skoro zastonal pod pocitmi ktoré ho zavalili. Keď sa z nej vyťahoval, skoro vykríkol nad tým pomyslením, že ju opustí. A keď ho opäť privítala späť, musel zakusnúť, aby nepovedal jej meno, ktoré priletelo k jeho perám.

Každopádne on jej nepotreboval nič povedať – ona rozprávala dosť za nich oboch. Väčšina jej slov bola nesúvislých, ale ojedinelé slová ako jeho meno, alebo hrubé Áno, ktoré jemu v ušiach znelo ako Milujem ťa, ho dostávali do neskutočných výšok slasti .

Vkĺznuť do nej bolo ako nájsť nové miesto pre život... miesto, ktoré nikdy nechcel opustiť. Práve teraz voči nemu šepkala, jej prsty ho kŕčovito zovierali, keď sa v nej napol, nohami sa pritláčala o jeho stehná a priťahovala ho rytmicky voči sebe.

„Prosím, Severus, prosím, prosím,“ jej hlas prenikal do jeho ucha, zachrípnutý a zadýchaný, a spôsoboval, že mu stuhlo celé telo až kým sa ona nezovrela okolo neho tak silne, že už sa viacej nedokázal zadržať. Zaťal zuby do jej krku, zadusil tak tie slová nadšenia, ktoré chceli z neho uniknúť a explodoval do jej horúcich hlbín.

V očiach ho opäť niečo pálilo, ako sa pozdĺž nej zošuchol. Ľahký úsmev zjemnil jeho rysy, keď zacítil ako sa ruky okolo neho obkrútili. Jej prsty jemne hladili jeho chrbát. Zaspal, kým ona mrmlala jeho meno, s hlavou na jej prsiach, tie slová, ktoré by ho zničili, uviazli v jeho hrdle.

Mohol jej dať svoje telo, ale odmietal jej dať svoje srdce. Odmietal sám seba pred ňou spraviť ešte viac zraniteľným, ako už bol. Okrem toho, nemal srdce, ktoré by jej dal.

TBC

Moonlight, Passing Through a Window
from the musical Romance, Romance

I was thinking something rare
Something precious we could share
Something done with great respect
Which we’d always recollect
Which would have no more effect
Than moonlight, passing through a window

Občas o niečom premýšlam
Niečo krásne si možeme vymeniť
Niečo spraviť s veľkou úctou
Niečo na co budeme vždy spomínať
Niečo čo nemôže mať väčší efekt
ako mesačný svit, prechádzajúci cez okno

I imagined something sweet
Something tender and complete
Just a moment to explore
What goes on beyond the door
Which could bruise our hearts no more
Than moonlight, passing through a window

Predstavujem si niečo sladké
Niečo nežné a úplné
Len moment do prebádania
Niečo čo je za dverami
Niečo čo nemôže zraniť naše srdce viac
ako mesačný svit, prechádzajúci cez okno

That was all I meant
On singular event
Brief and innocent
As moonlight, passing through the window.

To je všetkočo som mienil
na jednom stretnutí
krátkom a nevinnom
ako mesačný svit, prechádzajúci cez okno

Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: margareta - 22.03. 2024
|
Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

Archivované komentáre (pôvodne v archíve)


Re: 5. Slová, ktoré nepovie Od: Chavelierka - 26.12. 2012
Už by konečně mohl uvěřit, že se na světě najde člověk, který by ho mohl milovat. hermiona mu to dává víc než najevo Pěkně přeložené. Děkuju za tvou práci

Re: 5. Slová, ktoré nepovie Od: Zuzana - 04.04. 2010
Ak som v predošlej kapitole lapala po dychu, v tejto som zabudla dýchať úplne, nádherné, krásne úžasnéééééé. Krásne určite aj vďaka skvelému prekladu.

Re: Kapitola 5 Slová, ktoré nepovie Od: elulinek - 04.11. 2009
moc krásná povídka. překlad se ti moc povedl, jen škoda, že jsem na tuhle kapitolku čekala tak dlouho. doufám, že dašlí bude co nejdřív. Moc pěkné =)
Re: Kapitola 5 Slová, ktoré nepovie Od: Eggy - 17.11. 2009
dalsi kousek je... jen sjem ho jeste neposlal na skontrolovani bo mi blbne gmail :/ tak snad brzky :)

Re: Kapitola 5 Slová, ktoré nepovie Od: Neprihlásený - 02.11. 2009
Moc pěkné, to čekání stálo za to! ;) Můžu se zeptat kolik kapitol nás ještě čeká?
Re: Kapitola 5 Slová, ktoré nepovie Od: wanilka - 02.11. 2009
ach jo, opět bez podpisu...
Re: Kapitola 5 Slová, ktoré nepovie Od: eggy - 03.11. 2009
:) jeste 3-4 kapitoly :)

Re: Kapitola 5 Slová, ktoré nepovie Od: Rapidez - 02.11. 2009
Další kapitola! Po tak dlouhé době, že už jsem málem zapomněla, oč v povídce běží. Ale líbilo se mi to. ("Choď preč Albus," zahulákal. "Nemám na teba náladu.") :-D

Re: Kapitola 5 Slová, ktoré nepovie Od: JSark - 02.11. 2009
Uf, trochu príliš romantické spracovanie, ale inak fajn, začína sa to hýbať. Ďakujem za preklad, je vydarený. :) Len by ma zaujímalo, čo znamená slovo apoték? Apatieky? V zmysle lekárne? A možno ešte malá poznámka k prisvojovacím zámenám (ale kľudne ma pošli do kelu): "vystrela jej ruky okolo neho" je jasné, že sú to jej ruky, bez problémov možno to "jej" vypustiť. Anglicky hovoriaci ľudia dávajú strašne veľa týchto zámen aj tam, kde u nás to nevyznieva správne. Hm, tak uvažujem, koľkému človeku už tieto znalosti predávam. Teda nie že by som bola tak erudovaná, to mi hovorila lektorka z angličtiny. °~°Nie vždy ich samozrejme, možno vypustiť, ale občas sa dajú nahradiť: "dovolila svojim prstom pohladiť jeho hrudník" = "dovolila prstom pohladiť mu hrudník". :)
Re: Kapitola 5 Slová, ktoré nepovie Od: Jimmi - 02.11. 2009
he, he, he :D Jimmi sa smeje :D he, he, he Díky.
Re: Kapitola 5 Slová, ktoré nepovie Od: Eggy - 02.11. 2009
:) diky... budem na to davat viac pozor... niekedy je ich tam tak tolko... dikez... :P

Re: Kapitola 5 Slová, ktoré nepovie Od: Petty002 - 02.11. 2009
Jůůůů další kapitola, super. Tenhle pár mám taky velmi ráda, takže se už nemůžu dočkat další kapitoly, kde bude ráno poté :-D

Re: Kapitola 5 Slová, ktoré nepovie Od: Neprihlásený - 01.11. 2009
Teda ja čumím =) perfektný, fakt to sa musí nechať :) Iba taký poddotaz: Nepristupné OD 18 rokov ?? Nie DO 18 rokov ???
Re: Kapitola 5 Slová, ktoré nepovie Od: Eggy - 01.11. 2009
dobra pripomienka :) podla mna jimmi zabudla dat bodku/pomlcku... Nepristupne. Od 18 rokov :)
Re: Kapitola 5 Slová, ktoré nepovie Od: Eggy - 01.11. 2009
a dakujem za hodnotenie... najviac sa kazdopadne treba podakovat jimmi... ona ma opravuje a ma so mnou svatu trpezlivost :P

Skvělý překlad, Eggy. Krásné, dokonalé...obdiv autorce...

Re: Kapitola 5 Slová, ktoré nepovie Od: Neprihlásený - 01.11. 2009
Skvělý překlad, Eggy. Krásné, dokonalé...obdiv autorce...

Re: Kapitola 5 Slová, ktoré nepovie Od: kometa - 01.11. 2009
Eggy, díky moc :-) Krásný překlad krásné kapitolky. Moc se těším, co bude dál.

Prehľad článkov k tejto téme:

Michmak: ( Eggy )14.02. 20109. Hermione
Michmak: ( Eggy )21.01. 20108. Ablution (Sprcha)
Michmak: ( Eggy )02.12. 20097. Späť k tebe
Michmak: ( Eggy )19.11. 20096. Uteč a skry sa
Michmak: ( Eggy )01.11. 20095. Slová, ktoré nepovie
Michmak: ( Eggy )09.08. 20094. Solitude (Samota)
Michmak: ( Eggy )19.07. 20093. V Snoch
Michmak: ( Eggy )21.05. 20092. Tiene tvojho úsmevu
Michmak: ( Eggy )11.05. 20091. Prológ: Učiť sa byť sám
. Úvod k poviedkam: ( Eggy )11.05. 2009Úvod