Preklady fanfiction Harryho Pottera

Každá akcia má...

Lucius a Narcissa Malfoyovci si vychutnávali neskoré raňajky, keď Narcissa zbadala na stole obálku. Otvorila ju a prečítala si krátky list, potom sa ho narýchlo pokúsila ukryť. Lucius zdvihol zrak od Denného proroka.

„Čo je to?“ spýtal sa nenútene.

„Len odkaz od Draca,“ odpovedala Narcissa opatrne. Jej tvár bola ešte bledšia ako zvyčajne.

Lucius sa usmial. „Napísal nám, že Scorpius je ďalším veľkým slizolinčanom?“  

„Nie tak celkom.“

*

Scorpius si blažene neuvedomoval, že jeho starý otec zúrivo odstreľuje niekoľko rodinných pamiatok Malfoyovcov a Blackovcov, a tak si vychutnával raňajky vo Veľkej sieni s Albusom a Rosie. Rosieina spolubývajúca Shannon Finniganová sa k nim práve pridala, keď prišiel Merlin s listom pre Scorpiusa.

Drahý Scorpius,

Nedokážem ti ani opísať, ako ma teší, že si šťastný, a samozrejme, som hrdý na to, že mám syna v Chrabromile. Vždy budem hrdý na to, že ťa mám za syna.

Chrabromil nebol presne to, čo sme všetci očakávali, ale viem, že získal vynikajúceho študenta. Možno je čas, aby sa rodina Malfoyovcov pustila do nových oblastí. Hneď ráno zruším tvoju prihlášku na Durmstrang. Snaž sa vyhýbať trestom, ale dobre sa bav.

S láskou,

Otec

Scorpius si nemohol pomôcť, ale s úľavou sa usmial; napriek tomu zložil list skôr, ako niekto uvidí, čo jeho otec napísal.

„Nie je profesor Longbottom úžasný?“ vzdychla si Shannon, keď sa pozrela na riaditeľský stôl.

„Čo prosím?“ spýtal sa Albus, očividne nevidiac, čo je na jeho strýkovi Nevillovi, ktorý si práve z hrude oprašoval omrvinky z toastov, zvlášť úžasné.

Shannon sa začervenala. „Len som chcela povedať, že je to také super, keď ťa učí jeden z hrdinov vojny.“

Albus a Rosie sa na seba rozpačito pozreli. Shannon sa začervenala ešte viac. „No, teda... vy dvaja ste na to zrejme zvyknutí... Teda, vaši rodičia sú...“ Dosť nervózne sa obzerala okolo seba a napokon sa spýtala Scorpiusa: „Podáš mi pomarančový džús, prosím?“

Chcejúc sa vyhnúť diskusii o rodičovstve, Scorpius jej podal džús a dodal: „Myslím, že profesor Longbottom je celkom v pohode. Čo však vykonal vo vojne?“

Scorpius mal zrazu dojem, že všetci pri chrabromilskom stole naňho pozerajú, akoby sa práve spýtal, čo robia samomiešajúce sa kotlíky. Našťastie ho Rosie rýchlo zasvätila.

„Profesor Longbottom viedol odboj proti smrťožrútom zvnútra Rokfortu, keď bol ešte študentom. Zjednotil tri zo štyroch fakúlt a pomohol udržať študentov v úkryte, a potom ich pomohol viesť do boja, keď Voldemort zaútočil na školu. Mečom Chrabromila tiež sťal Voldemortovho obľúbeného hada, keď sa ho Voldemort pokúsil zabiť.“

Na Scorpiusa to patričný dojem a rozhodol sa, že sa nebude pýtať, ktorá zo štyroch fakúlt sa nespojila s ostatnými, aby zachránila Rokfort. Namiesto toho sa spýtal: „Tak prečo nás neučí Obranu proti čiernej mágii?“

Albus pokrčil plecami. „Otec hovoril, že mal vždy rád rastliny.“

„A aký je tvoj otec?“ Shannon sa Albusa dychtivo spýtala.

„Hm... má rád metlobal,“ odpovedal rozpačito.

„Naozaj sa dokáže rozprávať s hadmi?“ ozval sa Mike Creevey.

„Už nie.“

„Ale kedysi to vedel, však?“ pokračoval Mike dychtivo.

„Asi áno.“ Albus sa z tejto pozornosti netváril veľmi príjemne.

„A obaja tvoji rodičia pomohli Harrymu Potterovi poraziť Voldemorta, však?“ spýtal sa Adam Rosie.

„Ehm, áno. Pomáhalo veľa ľudí,“ odpovedala a začala sa trochu červenať. „Myslím, že by sme mali čoskoro ísť na Kúzla, nemyslíte?“

Scorpius sa rýchlo spamätal. „Dobrý nápad, hrad ešte príliš dobre nepoznáme.“

Cestou na hodinu Kúziel sa Scorpius tichým hlasom spýtal: „To vám ľudia robia stále?“ 

Rosie sa zaksichtila. „No, nie príliš často. Chcem povedať, že naši bratranci a sesternice sú na našich rodičov takí zvyknutí, že im to už veľa nehovorí. Ale mamu a otca ešte stále občas zastavia v Troch metlách a na iných miestach.“

„Áno, otca často zastavujú na uliciach,“ dodal Albus, len čo došli do učebne kúziel.

„Áno, nie je to až také skvelé mať slávnych rodičov,“ zamrmlala Rosie.

„Vy si len myslíte, že vy máte problémy,“ odvetil Scorpius posmešným tónom.

Rosie si pri tom nemohla pomôcť a zachichotala sa.

*

Miestnosť naplnil Luciusov nahnevaný hlas. „Ako sa opovažuješ? Si hanbou mena Malfoy a tejto rodiny! Mal by som sa ťa zrieknuť! Zlyhal som azda v tom, že som ťa niečo nenaučil o dôležitosti čistoty krvi?“

Draco počúval, ako sa otcove reči ozývajú po celej pracovni. Vzdychol si a pretrel si spánky, pričom sledoval, ako sa mu trasie šálka s kávou.

„...zrejme si Scorpiusovi nevštepil žiadne správne hodnoty. Tvoja matka a ja sme sa ešte nikdy tak nehanbili...“

Pri týchto slovách sa Draco pokúsil začať nejaké papierovanie. Zo skúsenosti vedel, že jeho otec takto dokáže pokračovať ešte nejaký čas. Po takmer polhodine vrešťadlo konečne skončilo. V tej chvíli už Draco nebol v najlepšej nálade a rýchlo načmáral odpoveď.

Otec,

To ty si ma vychoval, takže je to pravdepodobne tvoja chyba a úprimne povedané, som už príliš starý na to, aby som sa nechal zastrašiť vrešťadlom. Ak chceš, zriekni sa ma, už teraz som bohatší ako ty. Takisto mám podozrenie, že mám oveľa jasnejšiu predstavu o „dôležitosti čistoty krvi“, než budeš mať kedy ty.

S úctou,

Draco

P.S. Ak môjmu synovi čo i len naznačíš, že si sa v ňom sklamal, postarám sa, aby si to oľutoval.

Po odoslaní svojho listu bol Draco stále dosť rozladený. Vzal do rúk Scorpiusov list z predošlej noci a znovu si ho prečítal. Teraz, keď už prvotný šok z umiestnenia v Chrabromile začal opadávať, si Draco v synovom liste všimol niekoľko ďalších detailov. Zdalo sa, že svet sa obrátil hore nohami; nielenže jeho syna zaradili do Chrabromilu, on sa chcel kamarátiť s Potterom a Weasleyovou, a čo bolo najznepokojujúcejšie, Nevillovi Longbottomovi sa nejako podarilo stať sa super.

Draco neveriacky pokrútil hlavou a vrátil sa k papierom. Pri tomto vývoji vecí takmer očakával, že Goyla vyhlásia za génia. Stále si bol celkom istý, že svet základov matematiky zostal nezmenený, a rozhodol sa, že na zvyšok popoludnia bude účtovníctvo bezpečnou úlohou.

*

„Ako si to dokázal?“ Albus v úžase zašepkal Scorpiusovi.

„Nemám tušenie,“ zašepkal Scorpius naspäť.

Po takmer hodine väčšina triedy nezaznamenala na svojich zápalkách žiadnu zmenu. Scorpiusovi sa práve podarilo, že jeho vybuchla, čo by považoval za väčší úspech, keby sa ju nesnažil premeniť na ihlu.

„Hmm, Scorpius? Máš trochu opálené obočie.“

„Výborne.“ Scorpius si všimol, že k nim mieri profesor Horton, a dúfal, že mu nevezme body za odpálenie zápalky. Našťastie zazvonilo na hodinu a oni boli prepustení.

„Nejdeš do Veľkej siene?“ spýtala sa Rosie.

„O chvíľu tam budem. Najprv by som sa chcel pozrieť, čo mi zostalo z obočia,“ odpovedal Scorpius. Zamával Albusovi a Rosie na rozlúčku a začal hľadať najbližšie chlapčenské záchody.

Scorpiusovi sa uľavilo, keď zistil, že jeho pravé obočie je z väčšej časti stále na svojom mieste, hoci už nevyzeralo tak svetlé. Zrazu stuhol; odraz v kúpeľňovom zrkadle ukazoval Bernarda a Adama, ako k nemu smerujú. Scorpius sa otočil a uvedomil si, že medzi ním a dverami sú dvaja ďalší chlapci.

„Weasleyovcov a Potterovcov si možno oklamal, ale my vieme, čo ste ty a tvoja rodina v skutočnosti za hajzlov,“ zavrčal Bernard.

„Čo som ti kedy urobil?“ dožadoval sa Scorpius.

„No, pre začiatok, tvoj otec sedel a pozeral sa, ako mučia a vraždia moju tetu,“ odpľul si Bernard.

„Nemám ani poňatia, o čom to hovoríš,“ namietol Scorpius.

Namiesto odpovede ho Bernard udrel do brucha. Scorpius zalapal po dychu, keď z neho vyrazilo vzduch. Skôr než sa stihol narovnať, Adam ho zozadu chytil za ruky.

O desať minút neskôr bol Scorpius opäť sám v kúpeľni. Dostal niekoľko rán do brucha a bol celý mokrý od topenia v záchode. Bojujúc so slzami sa na zvyšok obeda schoval do kabínky na toaletách.

Keď počul zvonenie na ďalšiu hodinu, Scorpius chvíľu počkal, kým sa odvážil vyjsť von. Stále bol mokrý a žalúdok mal ako pomliaždený. Rozhodol sa, že sa pokúsi nájsť cestu späť do chrabromilskej veže. Skôr než sa mu podarilo nájsť portrét Tučnej dámy, Scorpiusa objavil jeden z posledných ľudí, ktorých chcel vidieť: Profesor Macmillan.

„Prečo nie ste na hodine, pán Malfoy?“

„Ja... mám bolesti žalúdka.“ Scorpius mal pocit, že je to dosť blízko pravde.

„A mysleli ste si, že ich plávaním v jazere odplavíte?“ spýtal sa profesor Macmillan, ktorý si očividne všimol, že zo Scorpiusa stále kvapká.

„Ehm, nie. Skúsil som si postriekať tvár vodou, aby som si pomohol...“ Scorpius vedel, že je to hlúpa lož, ale nič lepšie ho v tej chvíli nenapadlo.

Obočie profesora Macmillana sa nadvihlo. Scorpius narýchlo dodal: „Ja... nemôžem nájsť nemocničné krídlo, mohli by ste mi ukázať cestu, pane?“

Profesor Macmillan vysvetlil, že je pomerne zaneprázdnený, ale udal Scorpiusovi smer. Práve keď sa Scorpius obrátil, aby odišiel, profesor Macmillan doplnil: „Skontrolujem u madam Pomfreyovej, či ste prišli, ak nie, strhnem vám tridsať bodov.“

Scorpius zalapal po dychu. Strata tridsiatich bodov by jeho problémom v Chrabromile nepomohla. Riadil sa pokynmi majstra elixírov a ocitol sa v nemocničnom krídle. Madam Pomfreyová sa nezdala byť Scorpiusovým príbehom ani trochu oklamaná, ale aj tak mu urobila horúcu čokoládu a predpísala pokoj na lôžku. Dokonca mu napísala lístok, ktorý mal odovzdať profesorovi Binnsovi, hoci mu povedala, že profesor Binns ho pravdepodobne nebude potrebovať.

Scorpius zjedol večeru v nemocničnom krídle. Stále nemal veľmi chuť sa niekomu postaviť zoči-voči. Madam Pomfreyová mu povedala, že ak sa bude cítiť lepšie, môže sa na noc vrátiť do svojej spálne.

Pri odchode dodala: „A ak mi budete chcieť povedať, čo sa naozaj stalo, budem tu.“

Scorpius sa neodvážil povedať ani slovo. Bez ohľadu na to, aká milá bola madam Pomfreyová, nechcel nikomu povedať, ako ho ponížili. Keď vyliezol cez portrétový otvor, začul zapišťanie.

„Scorpius! Kde si bol? Nevrátil si sa na obed a potom si zmeškal aj dejiny mágie a večeru. Všade sme ťa hľadali!“ Rosie k nemu pribehla s Albusom hneď za ňou.

Keď sa Scorpius pozrel poza svojich priateľov, všimol si Bernarda a Adama, ako sedia v kreslách pri ohni. „Necítil som sa dobre, tak som išiel do nemocničného krídla.“ 

Nerád klamal Rosie a Albusovi, ale nemohol sa prinútiť priznať, čo sa stalo, najmä nie pred Adamom a Bernardom.

„Už sa cítiš lepšie?“ spýtala sa Rosie a v jej širokých modrých očiach sa zračili obavy.

„Áno, ale myslím, že aj tak pôjdem skôr spať,“ odpovedal a zamieril ku chlapčenským spálňam.

„Profesor Binns je dosť nudný, o veľa si neprišiel. Ak chceš, môžeme ti požičať naše poznámky,“ dodal Albus.

Scorpius sa otočil a vďačne sa usmial. „Vďaka, to by bolo dobré.“ Keď odchádzal, všimol si Adama a Bernarda, ako si šepkajú s Joshom Thomasom. Scorpius dúfal, že si nenarobil ďalšieho nepriateľa.

*

Nasledujúci deň sa Scorpius snažil zostať v Albusovej blízkosti. Bol si celkom istý, že Bernard ani Adam ho nebudú obťažovať, kým bude nablízku jeden z jeho priateľov. No napriek tomu sa hanbil, že sa za nimi musí skrývať.

Zdalo sa, že Rosie si oňho stále robí starosti. „Si si istý, že sa cítiš lepšie? Sotva si sa dotkol jedla.“

„Je mi dobre,“ klamal. V skutočnosti bol čoraz nervóznejší kvôli tomu, že nemohol zostať v Albusovom tieni navždy. Bol si tiež celkom istý, že Adam a Bernard nepovažujú akýkoľvek dlh, ktorý im jeho rodina dlhovala, za úplne splatený.

„Aspoň máme dnes popoludní obranu. To by malo byť zaujímavé,“ dodal Albus.

Táto myšlienka Scorpiusa trochu povzbudila; možno sa naučí, ako sa brániť pred tými tyranmi.

„Dnes budeme cvičiť veľmi základné obranné kúzlo,“ oznámil profesor Proudfoot. „Nenechajte sa zmiasť tým, že je jednoduché; jednoduché kúzla môžu byť výbornými obrannými manévrami. Toto kúzlo, ktoré zvládne aj prvák, sa stalo charakteristickým ťahom Harryho Pottera.“

Na to sa väčšina triedy zadívala na Albusa, ktorý sa nepríjemne zamrvil na svojom mieste. Profesor Proudfoot neohrozene pokračoval: „Harry Potter toto kúzlo použil nielen na únik pred lordom Voldemortom vo veku štrnásť rokov, ale je to aj kúzlo, ktorým ho nakoniec porazil. Kto mi teraz povie, čo to je?“

Bernard zdvihol ruku. „Omračujúce kúzlo, pane?“

„Nie. Niekto iný?“

Scorpius netušil, aká je správna odpoveď, ale potešilo ho, že sa Bernard pomýlil.

Mike Creevey hádal: „Kúzlo Patronus?“

„Nie, to je vlastne dosť pokročilé kúzlo, ktorému sa až do MLOKov nebudeme venovať.“

„Spútanie tela?“ spýtala sa Cassandra Tulleyová.

„Rozumný odhad, ale nie.“

Albus zdvihol ruku. „Expelliarmus.“

„Áno, výborne! Odzbrojujúce kúzlo. Päť bodov pre Chrabromil.“ Scorpius sa usmial na svojho priateľa, aby mu zablahoželal, ale Albus vyzeral dosť červený v tvári.

Profesor Proudfoot pokračoval: „Odzbrojujúce kúzlo je jedno zo základných kúziel, ktoré by mal vedieť každý. Môžem poprosiť dobrovoľníka?“

Niekoľko študentov sa skrčilo na svojich miestach. Bolo zjavné, že nikomu sa do dobrovoľníckej práce zvlášť nechce. Scorpius usúdil, že horšie to už sotva bude, a zdvihol ruku.

„Ďakujem, pán Malfoy. Prosím, príďte dopredu a prineste si prútik.“

Scorpiusa trochu zneistilo, že profesor Proudfoot nemusel kontrolovať zasadací poriadok, ale poslušne kráčal dopredu triedy, prútik pevne zovretý v ruke.

Profesor Proudfoot pokračoval: „Potrebujem len, aby ste stáli asi tam. Postavte sa tvárou ku mne, pevne držte prútik, a keď napočítam do troch, odzbrojím vás.“

Scorpius dúfal, že to nebude bolieť, ale snažil sa nedať na sebe poznať, že sa bojí.

„Jedna...“

Scorpius pevne zovrel svoj prútik.

„Dva...“

Zaťal zuby.

„Tri. Expelliarmus!“

Hlohový prútik vyletel z jeho zovretia a pristál nepríjemne blízko Bernarda.

„Výborne, päť bodov pre Chrabromil! Môžete si vziať späť svoj prútik, pán Malfoy. Medzitým sa všetci spárujte. Chcem, aby ste si to na sebe navzájom precvičili. Aj keď poznáte iné kúzla, nepraktizujte ich na svojom 'útočníkovi', jednoducho sa snažte držať prútik a dajte svojmu súperovi vedieť, ak pocítite potiahnutie.“

Nastal škripot stoličiek, keď sa všetci začali zhromažďovať do dvojíc. Scorpius si vzal prútik a otočil sa, aby videl, že Rosie je už partnerkou Shannon.

„Chceš byť partnerom?“ spýtal sa Albus.

„Jasné!“

Ani jeden z chlapcov si nevšimol pobavený výraz na tvári ich učiteľa.

Albusove oči sa stretli so Scorpiusovými sivými. „Bolí to?“

„Nie,“ odpovedal Scorpius. „Iba to potiahne za zápästie.“

Po tom, čo si zaklínadlo niekoľkokrát navzájom precvičili, Scorpius konečne pocítil jemné ťahanie. O niekoľko pokusov neskôr Albus zahlásil to isté. Zdalo sa, že nikto v triede ešte odzbrojovacie kúzlo naozaj neovládal.

Medzitým sa Proudfoot prechádzal po miestnosti a komentoval ich pokusy. „Pozor na výslovnosť, Creevey. Tulley, musíte viac švihnúť zápästím. Pamätajte si trieda, zaklínadlo musíte vysloviť tak, ako by ste to mysleli vážne!“

Po polhodine sa Scorpiusovi konečne podarilo spôsobiť, že Albusovi vyletel prútik z ruky. Profesor Proudfoot ho zjavne sledoval. „Výborne, Malfoy! Pokračujte v dobrej práci!“

Do konca hodiny sa kúzlo podarilo aj niekoľkým ďalším študentom. Profesor Proudfoot ho zadal za domácu úlohu. „Na ďalšej hodine ma každý z vás bude musieť odzbrojiť. Nezabudnite mi pri odchode nechať na lavici svoje eseje.“

„Už nikdy nechcem počuť Expelliarmus,“ zavrčal Scorpius cestou do Veľkej siene.

„Ani ja,“ súhlasil Albus.

„To je škoda, lebo ja ho stále neviem urobiť celkom správne,“ dodala Rosie s povzdychom frustrácie.

„Zdalo sa mi, že som videl, ako Shannon vyletel prútik z ruky,“ povedal Scorpius.

„Nie, len sa unavila a nedržala ho dostatočne pevne,“ vysvetlila Rosie.

„No, keďže mi požičiavaš svoje poznámky z dejín mágie, môžeme si to pred astronómiou precvičiť, ak chceš,“ navrhol Scorpius.

„Vďaka. Naozaj nechcem byť jediná v triede, kto ho nevie urobiť správne.“

„Neboj sa, pravdepodobne budeš potrebovať len trochu cviku,“ ubezpečil ju Scorpius.

*

Scorpius bol rád za zámienku, aby mohol s Rosie cvičiť. Spoločenská miestnosť bola preňho veľmi bezpečným miestom, najmä keď do nej sem-tam zavítali James, Fred, Gideon a Arthur. Scorpius Gideona ani Arthura veľmi dobre nepoznal, ale vedel, že sú to bratia, synovia Rosiinho strýka Percyho. Gideon bol v treťom ročníku a často ho bolo možné stretnúť s Fredom a Jamesom. Arthur bol v piatom ročníku a so svojimi mladšími bratrancami netrávil veľa času. Presne v tej chvíli Arthur diskutoval o stratégiách na metlobal so svojím spolužiakom, triafačom Yusefom.

Albus súhlasil, že pôjde na prieskum s Nigelom, Joshom, Mikeom a Adamom. Na Scorpiusovu veľkú nevôľu zostal Bernard celý večer v spoločenskej miestnosti, na dosluch od neho a Rosie. Bernard sa dokonca ponúkol, že pomôže Rosie s precvičovaním, práve keď sa Scorpius vracal z ukladania kníh v spálni. Scorpius si nemohol pomôcť, ale cítil sa trochu samoľúbo, že Rosie odmietla s vysvetlením, že priateľ jej už ponúkol pomoc.

Už bol takmer čas ísť na hodinu astronómie, keď Rosie konečne správne zaúčinkovalo odzbrojovacie kúzlo. V tom čase už bol Scorpius v tomto kúzle celkom dobrý. James a Fred sa k ich cvičeniu pridali po tom, čo Gideon odišiel robiť domáce úlohy. Bol to zábavný večer, dokonca aj keď sa Bernard zdržiaval neďaleko.

Keď sa Albus a ostatní vrátili, Scorpius počkal, kým si pôjde s Albusom po ďalekohľad. Keď už boli v spálni sami, Scorpius sa spýtal: „Albus? Dnes na hodine si celý čas vedel odpoveď na otázku profesora Proudfoota, však?“

„Mhmm,“ zamrmlal Albus.

„Tak prečo si neodpovedal hneď?“

Albus sa mierne začervenal. „Vieš, ako všetci očakávajú, že budeš hrozný človek kvôli niečomu, čo urobil tvoj otec? Nuž, nie je to práve jednoduché, keď všetci očakávajú, že urobíš niečo geniálne, pretože tvoj otec zachránil svet, keď mal sedemnásť. Nepáči sa mi, ako na mňa pozerajú, rovnako ako sa tebe nepáči, ako pozerajú na teba.“

Scorpius sa zachmúril a vysvetlil: „Vieš, môj otec naozaj nie je hrozný človek, ako všetci hovoria. Je naozaj milý. Mal by si ho rád.“

Albus sa v odpovedi usmial. „Dokážeš udržať tajomstvo?“

Keď videl, že jeho priateľ prikývol, pokračoval: „Mama vždy hovorí, že nechápe, ako si niekto, kto dokázal poraziť Voldemorta, nedokáže zapamätať nákupný zoznam. Otec je celkom normálny, aj ty by si ho mal rád.“