Preklady fanfiction Harryho Pottera

Len pre našu zábavu a poučenie.

Basket Case

31. Čo mohlo byť únikom

Basket Case
Vložené: Jimmi - 12.07. 2022 Téma: Basket Case
Jimmi nám napísal:

Basket Case

Názov: Prípad na odpis

Autor: Va Vonne

Preklad: Jimmi


Z rýchlika, ale akože vážne. 

Pozor, nie je možné otvoriť v novom okne, musíte sa vrátiť späť.

Kapitola tridsať

Čo mohlo byť únikom

 

Bolo skoré ráno, keď Draco Malfoy pocítil na ramene chladnú ruku, ktorá ním opäť jemne zatriasla. Stále to bol zvláštny pocit, že naňho smeroval taký jemný dotyk - nechutný pocit, z ktorého mu bolo takmer zle od neznámosti. A predsa, keď zo seba striasol hmlistosť spánku, uvidel obrys ošetrovateľa, ktorého predtým nepoznal. Stál nad ním nízko sklonený a jeho tvrdé črty boli pokrútené do vážneho výrazu, ktorý mohol byť úsmevom. Na okamih si bol Draco istý, že v Hobbsovi našiel jediného pracovníka, ktorý ho ešte neznenávidel, ale keď sa mu pozrel do výrazu hlbšie, vycítil, že je pretkaný nechuťou a odporom.

„Doktor Bowen by si rád s vami pohovoril, pán Malfoy,“ povedal jednoduchým tónom, ktorý bol plochý a klamlivo nezaujatý. Ustúpil o kúsok dozadu a čakal, kým sa Draco upokojí. A to chvíľu trvalo. Draco zažmurkal, aby získal poriadny prehľad o miestnosti okolo seba, zostal pritisnutý k vankúšu a obzeral si nemocničnú izbu, akoby sa čudoval, prečo tam vlastne ešte stále je.

„Mmm?“ zamrmlal, zdvihol ruku a prešiel si ňou po tvári. Hlavu mal otupenú a rozmazanú, stále zaplnenú odumierajúcim tŕpnutím z liekov, ktorými ho otrávili na začiatku. Hoci očami rýchlo prešiel miestnosť, Goyle bol preč zo stoličky, ktorá tam pred ním stála prázdna. Zostal tu len on a ošetrovateľ a on pocítil zvláštnu slobodu spojenú s tým, že nie je pripútaný k posteli. Napriek tomu však si ten muž udržiaval odstup. Mal výraz profesionála a Malfoy mohol povedať, že rozhodne nemá náladu na to, aby sa ujal úlohy jeho ľudského budíka.

„Doktor Bowen,“ zopakoval prísne vyzerajúci muž. Malfoyovi už nepripadal milý, len netrpezlivý. „Chcel by si sa s vami porozprávať.“

Povrchný pohľad toho muža prinútil Malfoya, aby mu poskočilo srdce. Nebol si však celkom istý prečo. On, Draco, už nebol u Hobbsa pacientom. Iste, prinútili ho na noc použiť jeho starú izbu, ale urobili to bez toho, aby ho prijali do ústavu. Hoci Malfoy sa nemohol vyhnúť nevyhnutnému. Takže sa predsa len trasľavo vytiahol spod prikrývky a na matraci sa pokorne posadil. Chytajúc sa kraja sa dokázal spýtať: „Ehm... kedy ma pustia domov?“

„Pán Malfoy,“ vyhlásil muž znova, „doktor Bowen má prísny časový rozvrh a môžem vás ubezpečiť, že ak by ste chceli presunúť stretnutie s ním na najbližší voľný termín, s radosťou...“

Dracov výraz tváre sa zmenil. Zatváril sa rozpačito, ale prikývol a cítil sa nadnesene, kým sa vyhrabal z postele a bosé nohy opäť opatrne položil na zem dlážky. Vykríkol, keď mu muž bez opýtania sa zdvihol zápästie, aby sa pohral s hadičkou s liekmi proti bolesti, ktoré mu pumpovali do tela. Neodstránil ju však; namiesto toho jednoduchým pohybom prútika odstránil druhý koniec tej veci a pripojil ho k malému a prenosnému zariadeniu. Potom strčil prístroj na kolieskach do Dracovho náručia a ponáhľal sa k dverám. A Draco unavene zdvihol zrak, znepokojený mužovým rýchlym tempom, ale ešte viac pripravený dostať sa úplne preč z ústavu. Preto sa potácal za ním a pohyboval sa tak rýchlo, ako mu to jeho boľavé nohy naozaj dovolili. Keď sa však konečne dostal z hraníc svojej izby, ukázalo sa mu svetlo chodby a pohľad na Hobbsov ústav, aký ešte nikdy predtým naozaj nevidel.

Po všetkých tých prípadoch, keď ho v noci nemilosrdne vyviedli z izby, si bol istý, že to tu nevyzerá tak ako vtedy. Hobbs, ktorý si pamätal, mal krivé steny a oprýskanú farbu, bol plný hrdze a chýbajúcich dlaždíc. Ale jeho verzia ústavu bola niečo nové. Za tých štyridsaťosem hodín, čo bol preč, ho zdanlivo opravili; na steny naniesli novú farbu, na chýbajúce miesta správne umiestnili dlaždice. Dokonca aj duchovia duševne chorých boli odstránení. A hoci Draco stále počul ich nárek spoza dverí, za ktorými ich držali, všetko vyzeralo typické.

Nič nevybočovalo z radu, všetko bolo dokonalé.

Videl, ako naňho aj oni zízajú, ako ich sledujú očami, keď ho muž pred ním viedol dnu dverami. Ksichtili sa a ťahali sa za vlasy, kričali prosby a obvinenia, ktoré sa donekonečna ozývali na dlhom úseku pred ním. Malfoy cítil, ako mu tuhne vlastná krv. Konečne mu došlo, že kedysi bol jedným z nich a desivo sa mu to zarylo do srdca. Žil a spal na tomto mieste, stal sa súčasťou jeho podstaty. Už to boli týždne, čo ho tu držali - týždne v doslovnom pekle za niečo, čo Draco ani nespáchal. A on tam stále bol... stále v budove, stále sa mu pripomínala každá jedna noc, keď bol omámený, otupený a ubolený. Nemohol si pomôcť, chcel von; a prvýkrát po dlhom čase bol nahnevaný.

A tak v čase, keď ho viedli do kancelárie doktora Bowena, to už cítil – vrela mu krv. Zahrieval sa; srdce mu búšilo, spánky sa mu rozbúšili. Zo zovretia prenosného prístroja vedľa neho sa mu začali potiť dlane a mal pocit, akoby sa tyč mala rozlomiť na dva samostatné kusy. Zdalo sa, že jeho sprievod si to nevšimol, alebo skôr ho to nezaujímalo. Napriek tomu jedným rýchlym pohybom prútika otvoril Malfoyovi dvere kancelárie a naznačil hlavou do otvoreného priestoru. A v miestnosti bola tma...

V skutočnosti bola oveľa tmavšia, než Malfoy predpokladal. Jeho nádej, že sa bude dožadovať prepustenia, sa rozplynula a bojazlivo vkročil do miestnosti s novým pocitom strachu. Napriek tomu uvidel doktora Bowena, ako tam sedí, hlavu zaborenú do množstva papierov a brko mu divoko tancuje pri spánkoch. Nevzhliadol, keď sa dvere zavreli, nevzhliadol ani vtedy, keď Malfoyove šúchajúce sa nohy drhli o studenú podlahu, ani keď sa mykol pri pichľavom pocite novo vyliečených zranení.

Namiesto toho povedal len: „Posaďte sa, pán Malfoy, o chvíľu sa vám budem venovať.“ A Draco, ktorého nedostatok sebavedomia klesol desaťnásobne, pustil tyč, a chvíľu zostal nechápavo stáť pred miestom, než sa doň poddajne spustil.

Rýchlo sa rozhliadol po kancelárii. Bolo to jediné miesto, ktoré videl a ktoré nebolo celé prerobené nanovo. Všetko vyzeralo ako vždy - únik doktora Bowena, miesto jeho úniku. Tak dokonalé, ako to bolo, to aj zostalo. Zdalo sa, že je spokojný, nevšímal si výraznú zmenu, ktorou prešla jeho nemocnica, a dokonca ani Malfoya, ktorý tam pred ním sedel. Namiesto toho sa nechal unášať papiermi, listoval v nich s odhodlaným výrazom, ktorý bol vyrovnaný a pokojný, držal sa svojej bezodkladnosti pri riešení problému so svojím bývalým pacientom. Zdalo sa, že ho nezaujíma, že Malfoy je teraz slobodný človek; už zaňho nezodpovedala nemocnica, Draco pocítil nutkanie pripomenúť mu, že teraz má život - taký, ktorý nezahŕňa niekoľkohodinové čakanie v nemocnici. Chcel vidieť svoju matku, chcel vziať Goyla na drink a Hermionu na večeru. Chcel žiť život, možno dokonca tak, ako sa má žiť.

Aspoň to chcel skúsiť.

„Doktor Bowen, ja...“ začal Malfoy a snažil sa v sebe vzbudiť čo najviac sebavedomia. Rýchlo ho však prerušilo pevné zdvihnutie Bowenovej natiahnutej ruky. Gesto bolo tvrdé, dostatočne prísne na to, aby sa Malfoy zarazil a považoval ten pohyb za trochu urážlivý. Zostal však zaskočený, zmätený, ako mohol niekto tak profesionálny klesnúť tak hlboko. Napriek tomu pohyb ruky doktora Bowena stačil na to, aby sa Draco zarazil. Žmurkol na ruku, ktorá bola stále zdvihnutá, a sledoval doktora Bowena, ako ju núti klesnúť späť, stále zaujatý svojím počmáraným papierom.

Draco prehltol a potom začal znova, o niečo rozrušenejší. „Ja len...“

Opäť ho však privítala tá istá trhajúca ruka, ten istý prejav neúcty a nadradenosti. A bolo zvláštne, ako sa Draco stále cítil tak neprirodzene menejcenný. A pritom to bol ten istý muž, ktorý ho tam držal, ktorý trval na tom, že je v skutočnosti rovnako bláznivý ako každý iný z jeho ostatných pacientov.

„Keby ste len... HEJ!“ Draco to dokázal cítil, rovnaké intenzívne bublanie. Stará verzia Draca Malfoya by sa naňho vrhla, zožrala by ho, až by ho musel nechať odísť. A hoci nový Malfoy bol stále nepopierateľne prítomný, nemohol si pomôcť, ale cítil, ako mu jeho starí duchovia bez väčšieho pričinenia opäť ďobú do búšiacich spánkov.

Prsty sa mu zovreli na okraji stoličky, jeho oči sledovali Bowena pohľadom, ktorý bol zároveň urazený a nesmierne zmätený. „Počúvajte ma!

Doktor Bowen stratil koncentráciu; vo vzduchu sa víriace brko sa prestalo hýbať. Všetko sa zdalo byť tiché a prázdnu miestnosť úplne vyplnil len Dracov ťažký dych. Tváril sa pokojne, kým si neuvedomil závažnosť svojho výbuchu. A potom pomaly nechal svoju fasádu skĺznuť, nesmelo pozrel na kolená a zároveň sa snažil zamaskovať rozpaky, ktoré ho nenútene premohli.

„Ocenil by som,“ začal doktor Bowen a konečne zdvihol zrak od dosky stola, „keby si si v budove mojej kancelárie dával pozor na svoje spôsoby, Draco.“ Jeho hlas bol silný a pokojný, neznepokojený Dracom na stoličke pred ním, a tvár sa mu skrivila do podoby zjavného pohoršenia. Malfoy teda zúrivo mlčal, hľadel do diery v podlahe a zároveň sa snažil bojovať s nutkaním jednoducho vstať a odísť z budovy. Bránil mu v tom jeho prútik a strach z ich zostávajúcej autority; niečo v jeho nepokojnom postoji ho ešte viac držalo zakoreneného na mieste. Doktor Bowen však nestrácal veľa času. Tónom, ktorý bol rovnako zatrpknutý, pokračoval stroho ďalej. „Takže, som si istý, že vieš, prečo som ťa sem pozval.“

Dracovi poklesli plecia. S ojedinelým smiechom, ktorý bol trochu smutný a frustrovaný, povedal: „Nie, vlastne neviem.“

„Čo prosím?“ Doktor Bowen vykrútil obočie a naklonil sa bližšie cez dosku stola.

A Draco jemne pokrútil hlavou a klesol v sebe nižšie. „Ja... ehm...“ zakoktal sa a stisol oči v snahe ešte viac pochopiť situáciu. Lieky proti bolesti mu trochu mátali oči, udržiavali ho unaveného a znepokojeného zároveň. Preto zostal šepkať, aby si ho prípadne nepomýlili s nepriateľstvom. „Neviem, prečo ste ma sem pozvali.“

Riaditeľ ústavu sa rýchlo posunul. Oprel sa, stále spokojný so svojou pozíciou autority, a prekrížil si ruky na hrudi. „Zavolal som ťa sem dnes ráno, aby som ti oznámil, že ťa až do odvolania prepustili z tohto ústavu. Dal som ti doručiť tvoje veci späť do izby.“ Stále udržiaval svoj výraz, akoby naozaj čakal na Dracov osobný vstup. Jeho unavené oči však len pozorovali, zadržiavali plynúci čas, akoby bol naozaj skutočným majiteľom toho všetkého. Lenže Malfoyovi nebolo jasné, čo mal povedať. Bolo čosi také zvláštne na tom, že je stále v miestnosti, že stále sedí v kresle, že sa stále cíti, akoby bol znova pacientom.

Vedel, že tam nemusí byť, že nemusí doktorovi Bowenovi venovať čas. Napriek tomu bol pohľad na mužovu tvár o to trpkejší - zdalo sa, že plynúce chvíle len podnecujú jeho nenávisť. A Malfoy urobil jedinú vec, na ktorú sa v tej chvíli zmohol. Prikývol a našiel v sebe silu ponúknuť mužovi ľahký úsmev. „Ehm...“ pomaly sa zarazil, „vďaka.“

Doktor Bowen si odfrkol. Nevrátil sa späť k svojim papierom. V skutočnosti sa naklonil dopredu, prstami sa dotkol lakťov oboch rúk a pozorne si prezeral Malfoyov bledý výzor, kým k nemu opäť prehovoril nahlas. V jeho tvrdom pohľade bolo čosi, čo Malfoya znervózňovalo, takmer sa mu chcelo vstať a odísť. Doktor Bowen sa konečne nadýchol, kým povedal: „Môžeš sa mi odvďačiť tým, keď budeš schopný dokázať čarodejníckemu svetu, že si dostatočne spôsobilý na stabilný životný štýl, Draco.“ A keď skončil, pokrútil hlavou, viac než pripravený pokračovať. Preto prísne kontroval. „Dovtedy ti radím, aby si nebol taký nedočkavý.“

A Draco sa, celkom úprimne povedané, ocitol v nemom úžase. Nedokázali mu predsa práve na súde, že je zdravý? Nebol v očiach vedenia ministerstva uznaný za vyhovujúceho? Doktor Bowen si ho určite len doberal. Veď na akom základe trval na svojom vyhlásení? S Dracom Malfoyom nebolo nič v neporiadku - aspoň tak sa rozhodlo. A Draco cítil, ako sa pod drobnohľadom muža pred sebou scvrkáva, čoraz menej sebavedomý. V miestnosti bolo horúco, no možno to bolo len kvôli rastúcemu napätiu. V hrudi sa mu hromadil tlak, nie z nervozity či úzkosti, ale z vracajúcej sa frustrácie, ktorú by bolo bezpečnejšie vypustiť skôr.

Nadýchol sa a vydýchol, kým začal neohrabane: „Ja... ja...  nemusím...“

„Musíš spĺňať spoločenské štandardy, Draco. Tak funguje civilizácia.“

Malfoy cítil, ako mu je teplo. „Chcel som len povedať, že...“ začal znova a začal sa krížiť.

„Že čo, Draco, hm? Že to máš všetko premyslené?“ Doktor Bowen sa zdal byť o čosi uvoľnenejší, zošuchol sa na sedadle s takým postojom, ktorý znamenal, že loptičku považuje za svoju. Vnímal Draca ako menšiu hrozbu - ak vôbec. A bez väčšej nevraživosti sa opäť ujal svojho miesta lekára. Preto si všimol, že Malfoyova vlastná postava ochabla. Nešťastný, ako ho videl predtým, bol Bowen rád, že ho zadupal do zeme. Pristihol ho nepripraveného povedať niečo, o čom si ani on sám nebol istý. „Ešte nie si pripravený žiť v skutočnom svete, Draco,“ pokračoval doktor Bowen a napriek Malfoyovmu očividnému rozrušeniu sa tváril pokojne a chladne. „Iste, ministerstvo to možno vidí inak, ale časom zistí, že sa mýli.“

Bowen dodal: „Prekliaty alebo nie, tak či onak, tvoj stav nie je normálny... možno sa ani nedá vyliečiť. Určite je to možné... ale pravdepodobne nie.“ Tváril sa výrazne nadradene a ležérne sa usmial späť na Malfoya pred sebou. Blondín sa naivne díval, stále otupený od liekov proti bolesti, stále zvyknutý na rovnakú nevýraznú monotónnosť samotnej nemocnice. Muž pokrútil pokojnou hlavou. Len mierne zmenil tému. „Určite si si už všimol, že sa tu uskutočňuje rekonštrukcia?“

Malfoy prikývol.

Tvár doktora Bowena sa najprv zatvárila kyslo. „Zdá sa, že ministerstvo si myslí, že inšpekcia v mojom ústave je v tejto chvíli dobrý nápad, vďaka tvojmu súdnemu prípadu, Draco.“ Zaťal zuby, ale stále sa usmieval. „A keď sme pri tom, možno je modernizácia naozaj to, čo Hobbsova nemocnica potrebuje. Ale môžem ťa ubezpečiť, že keď sa sem vrátiš, Draco, bude to tu stále také, ako si si to pamätal.“

Malfoyove prsty schmatli bok stoličky a nedočkavo ho zovreli. Za hrudníkom mu silne búšil pulz. Hlavu mal sklonenú a hľadel na zem, keď nahlas povedal: „Nevolajte ma tak.“

„Pardon?“ Doktor Bowen zažmurkal a trochu sa naklonil dopredu, aby si tam v tme mohol Draca lepšie prezrieť.

Malfoy sa zarazil, kým pokračoval. „Draco...“ zamrmlal a s pribúdajúcim časom sa cítil čoraz viac rozpálený. „Nehovorte mi tak.“ Doktor Bowen vyzeral prekvapene, úprimne šokovaný, že mu predložil takúto žiadosť. Ale Draco sa rozohnil; už nebol pacient a s doktorom Bowenom si rozhodne netykali. Mal dvadsaťdva rokov, nebol dieťaťom a nebol ani pacientom. Iste, doktor Bowen ho videl v najhoršom, ale on, Draco, si zaslúžil aspoň zlomok rešpektu.

A úprimne povedané, Dracovo vyhlásenie Bowena tak trochu vrátilo späť. Tváril sa zmätene, prekvapený, že ho o niečo také požiadal, a potom sa rýchlo spamätal. Doktor Bowen vyzeral trochu nesúrodo, pošúchal si ruky na ploche stola a bez okolkov povedal: „Som si istý, že sa s vami čoskoro opäť stretnem, pán Malfoy.“

„Viete,“ Draco sa nadýchol a zdvihol pohľad. Tvár mal spotenú a zmätenú, ale chladný Voldemortov dych na pleci necítil. Namiesto toho pocítil nový pocit spokojnosti. Bol to zvláštny nával, keď si dovolil pokračovať, keď si dovolil zdvihnúť sa zo stoličky a rovno sa postaviť na bosé nohy. „Nemusím tu byť. Nemusel som ani prísť do vašej kancelárie!“ Triasol sa od samého vzrušenia, a predsa mu nebolo v skutočnosti príjemné hádzať všetko späť do tváre tomu prehnitému terapeutovi. Namiesto toho v ňom prebývalo hlboké znechutenie a zároveň zvláštna hrdosť na seba samého. Dúfal, že Hermiona bude hrdá tiež. „Nie som váš pacient,“ pokračoval a tváril sa chorľavo a skamenelo, „nemusím robiť nič, čo mi poviete.“

Doktor Bowen len jednoducho prikývol. Krk sa mu sotva pohol, len brada sa mu kývala hore-dolu pokojným a rýchlym pohybom, ktorý ho udržiaval na mieste. A Malfoy len so zatajeným dychom sledoval, ako si muž udržiava svoj samoľúby výraz. Niečo v ňom sa jednoducho nechcelo poddať. Mýlil sa v Malfoyovi - vo všetkom - a vedel to. Lenže on tam len sedel, stále sa tváril falošne nadradene, stále Draca pozoroval s odstupom. „Ani som sa tu nechcel zobudiť,“ povedal mu Draco a naklonil sa dopredu. Chytil sa okraja Bowenovho kancelárskeho stola a predklonil sa, aby na doktora videl v správnom svetle. Bowen však zostal nehybne stáť a zdvihol len obočie, keď sa Dracovi podarilo zblednúť od vyčerpania. „Nechcel som, aby ma omámili,“ gestom ukázal na ihlu v ruke, „a chcem svoje vlastné šaty! A...“ zastavil sa, stále zmätený nepekne spokojným výrazom na doktorovej neskazenej tvári. „A... Chcem ísť domov.“

Keď skončil s pozorovaním chlapca, ktorý pred ním dýchal, zdvihol plecia a pokrčil plecami. „Skončil si?“

A Draco si nemohol pomôcť, ale odfúkol si. Raz sa zasmial, viac z rozpakov než z frustrácie, a spustil plecia. Jeho stisk povolil; namiesto toho si trasľavou rukou prešiel po vlasoch a snažil sa nevšímať si rúrku, ktorá mu trčala z bieleho predlaktia. „Prosím, nechajte ma ísť domov,“ vzdychol bez života a stisol oči s pocitom, že je definitívne porazený.

Doktor Bowen teda zľahka gestom ukázal von k dverám. Nepripúšťal si pocit trápenia, ktorý zažíval jeho bývalý pacient, vlastne mu to bolo jedno. Viac-menej bol spokojný s tým, že mal stále navrch. Aspoň si neskôr mohol povedať, že svoju prevahu bude mať vždy. Napriek tomu naďalej ukazoval smerom k vchodovým dverám svojej krásnej malej kancelárie. Ak by všetko ostatné zlyhalo, aspoň by mal aj toto. „Vaša izba zostala odomknutá, aby ste si mohli pozbierať veci, a potom vás vyvedieme z priestorov.“

„A môj prútik?“ smutne sa spýtal Malfoy. Nechcel vyznieť zraniteľne, ale rozhodne tak znel.

Doktor Bowen sa usmial: „Ten vám bude vrátený, len čo úspešne prejdete cez vchodové dvere, pán Malfoy.“

Malfoy prehltol; nemohol s týmto argumentom polemizovať. Jeho prepustenie bolo to posledné, o čom by mal diskutovať - bolo to niečo, na čo čakal príliš dlho, aby sa vôbec obťažoval s protestmi proti tomu. A namiesto toho sa otočil, strhol sa pri bolestivom pichnutí, ktoré mu ihla v ruke spôsobila takým rýchlym pohybom. Napriek tomu sa mu podarilo zanechať doktora Bowena za sebou pri jeho papieroch, s pohľadom upretým na dvere a len na tie prekliate dvere. Ešte stále ho však počul, keď sa s ním naposledy rozlúčil. Ten muž zdvihol zrak, nakukol ponad svoje papiere, aby zamrmlal Malfoyovi odpoveď, keď ten pokračoval k dverám.

„Čoskoro sa opäť uvidíme, pán Malfoy.“ A potom sledoval, ako chlapec nakoniec odchádza.

 

26048

Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
 0 komentárov
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

Archivované komentáre


Re: 31. Čo mohlo byť únikom Od: Octavie - 21.07. 2022
Ha, teď jsem si až všimla, že vážně překlad z rychlika. Ty jsou prostě nejlepší!!!

Re: 31. Čo mohlo byť únikom Od: Octavie - 21.07. 2022
Musím říct, že autorka má fakt fantazii a dovede člověka vtáhnout do děje, což je chvála hlavně na tebe, Jimmi, jak skvěle si dokážeš poradit překladem. Když se to vezme kolem a kolem, tahle kapitola se odehrává v krátkém časovém úseku, ale tak na mrtě rozepsanem, že jako bych tam byla. Moc děkuji:-).

Re: 31. Čo mohlo byť únikom Od: Lupina - 12.07. 2022
Nepříjemný doktor Bowen. Vážně mi přijde, že proti Dracovi má něco osobního. Že prokletý nebo ne, vrátíš se. Pcha. Vždyť Draco byl rozrušený, ale Voldemort se mu neukázal. To je zajímavé. Vrtá mi hlavou, proč měl Draco kapačku s léky proti bolesti? Něco mi uniklo? Díky za super rychlý nášup další kapitoly, Jimmi.
Re: 31. Čo mohlo byť únikom Od: Jimmi - 12.07. 2022
Tú kapačku už mal, keď sa zobudil pri Goylovi - vytiahol ju, lebo si myslel, že ho zase dopujú a potom odpadol... netuším, prečo mu dávajú lieky od bolesti, možno pri odvykaní od práškov je to treba? Alebo aby ho len otupili? Alebo ak nebude mať bolesti, nebude v strese a neuvidí Voldyho? Vďaka nim mal konečne sen ako ho Lucius zachránil a žiadnu nočnú moru? Fakt netuším. Občas mám dojem, že tie prášky bral niekto iný. Díky moc

Re: 31. Čo mohlo byť únikom Od: zuzule - 12.07. 2022
Tak tohle se mi nelibilo... O co tomu doktorovi slo?! Poradne se mi ulevi, az bude Draco prede dvermi tohoto sileneho ustavu... Dekuju!
Re: 31. Čo mohlo byť únikom Od: Jimmi - 12.07. 2022
Ja som si pamätala, že tam nejaký takýto blbec je, ale splietla som si to s Galerovou... a on to bol tento... Ešte 5 kapitol, bohužiaľ ďalšiu zajtra nestihnem. Už ju mám nahrubo, ale nestihla som to prejsť znova. Ďakujem moc za komentár.

Prehľad článkov k tejto téme:

Va Vonne: ( Jimmi )30.07. 2022Epilóg: Tu sme všetci šialení
Va Vonne: ( Jimmi )25.07. 202235. Som kvôli tomu blázon?
Va Vonne: ( Jimmi )24.07. 202234. Peklo
Va Vonne: ( Jimmi )18.07. 202233. Celý svet v plameňoch
Va Vonne: ( Jimmi )15.07. 202232: Všetko vedie k jednému
Va Vonne: ( Jimmi )12.07. 202231. Čo mohlo byť únikom
Va Vonne: ( Jimmi )11.07. 202230. Bláznov smiech
Va Vonne: ( Jimmi )10.07. 202229. Zlaté pole 2/2
Va Vonne: ( Jimmi )08.07. 202229. Zlaté pole 1/2
Va Vonne: ( Jimmi )06.07. 202228: Žiť stabilne
Va Vonne: ( Jimmi )05.07. 202227. Pojednávanie a chyba
Va Vonne: ( Jimmi )01.07. 202226. Po rozpade
Va Vonne: ( Jimmi )30.06. 202225. Démoni
Va Vonne: ( Jimmi )24.06. 202224. A znova späť
Va Vonne: ( Jimmi )20.06. 202223. Skús nedýchať
Va Vonne: ( Jimmi )10.06. 202222. Vitajte v džungli
Va Vonne: ( Jimmi )30.05. 2022Kapitola 21. Aký zvláštny svet
Va Vonne: ( Jimmi )23.05. 202220. Tri hodiny ráno
Va Vonne: ( Jimmi )22.05. 202219. Sladkobôľny súcit
Va Vonne: ( Jimmi )17.05. 202218. Boli sme vojaci
Va Vonne: ( Jimmi )11.03. 202217. Charmless
Va Vonne: ( Jimmi )28.02. 202216. Opätovné stretnutie
Va Vonne: ( Jimmi )25.02. 202215. Očakávanie neočakávaného
Va Vonne: ( Jimmi )08.02. 202214. Vreštiacia kanvica
Va Vonne: ( Jimmi )01.02. 202213. Handrová bábika
Va Vonne: ( Jimmi )15.01. 202212. Opakujúca sa nočná mora
Va Vonne: ( Jimmi )04.01. 202211. Muž v rohu
Va Vonne: ( Jimmi )29.11. 202110. Slabosť
Va Vonne: ( Jimmi )22.11. 202109. Za dobrotu na žobrotu
Va Vonne: ( Jimmi )19.11. 202108: Kde straší
Va Vonne: ( Jimmi )15.11. 202107: Šialenec
Va Vonne: ( Jimmi )12.11. 202106. Záblesk delíria
Va Vonne: ( Jimmi )03.11. 202105. Klamár, klamár
Va Vonne: ( Jimmi )01.11. 202104. Tretia kapitola: Pomaly sa zdvíhať
Va Vonne: ( Jimmi )28.09. 202103. Kapitola druhá: Všetci šialení muži
Va Vonne: ( Jimmi )20.09. 202102. Kapitola prvá: Z uličiek a alejí
Va Vonne: ( Jimmi )30.05. 202101. Prológ
. Úvod k poviedkam: ( Jimmi )26.05. 2021Úvod k poviedke