Preklady fanfiction Harryho Pottera

Len pre našu zábavu a poučenie.

Coeur Corrompu

Kapitola 12

Coeur Corrompu
Vložené: Jimmi - 30.10. 2009 Téma: Coeur Corrompu
Jimmi nám napísal:

All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu Coeur Corrompu : Smashed Sunshine.

12/24.

Kapitolu venujem Monie, Dessire, Sele, beruške1, wanilke, komete, Jenny, ladyF, cyrus a JSark.

POLOVICA ZA NAMI.  Ďalší cieľ je dostať sa po 16. kapitolu. Plán - budúci týždeň.

A nemusím spomínať, že to je preklad z rýchlika.

Pozor, nie je možné otvoriť v novom okne, musíte sa vrátiť späť.

Kapitola 12

Ak sa toto stane nepekným, prisahám, nie je to naša posledná šanca

Tí supi, čo tu krúžia, lietajú kol mojej hlavy

Svet sa točí

Nechal som niekoho dostať sa mi pod kožu

Strácanie sa v diaľave je jediné, čo som videl

Teraz je tam rieka

Teraz je tam rieka

Nič ma nemôže zachrániť

Moje odhodlanie ma zradilo

Prichádza sem hurikán

Horím túžbou dostať sa tam, do stredu ničoty

Búrky varovanie prebleskuje, kým -

sa svet točí...

Turin Brake - Long Distance

Draco sa ťažko oprel o drsnú drevenú plochu stola v jeho malej kuchyni a vyzrel z okna. Počasie sa značne zmenilo odkedy opustili nebezpečenstvá Londýna, ale teraz sa síce zdalo ešte hrozivejšie, ale bezpečnejšie než kedykoľvek predtým. Valilo sa v dlhých elegantných úderoch po poliach, ktoré ležali tesne za jeho oknom a vlnilo nahor tie dlhé trávy v záchvate zúrivosti. Medzi kopcami sa usadzovala temnota, dávajúc najavo, že ich čoskoro ovládne noc. A jediné, čo mohol Draco robiť, bolo mlčky sledovať ako ten dážď duní na roztrasenú strechu domu.

Opustili Londýn tak rýchlo, ako mohli, pretože zostať by bolo nebezpečnejšie. Aspoň to bolo to, o čom sa Draco snažil presvedčiť sám seba. Stále sa pýtal, či bolo bezpečnejšie mať ju so sebou alebo nechať ju bez neho. Hoci už to nemalo cenu, stalo sa a nebolo nič, čo mohlo zmeniť udalosti, ktoré sa udiali.

Mlčky sa pobalila, spomínal. Jej ruky balili všetko, čo bude potrebovať na pár týždňov mimo. Nemal srdce povedať jej, že to možno bude dlhšie a naozaj sa vraví, že neznalosť je požehnaním. Ani raz sa na neho nepozrela, ani mu nepovedala, čo sa deje v jej hlave. Na druhej strane mohla myslieť len na jedinú vec. Otázky. Nebezpečné otázky, na ktoré jej on nebol ochotný odpovedať.

Keď sa pobalila, obrátila sa mu chrbtom a dala si dole oblečenie, s výnimkou spodného prádla. Šokovalo ho, aká otvorená bola, ale potom si uvedomil, že je vystrašená, aby zostala sama dokonca len na pár minút. Dovolil svojim očiam túlať sa po jej tele hľadajúc ďalšie modriny. Bolo tam pár modrín okolo členku a nahor jej nohou. Boli to značky, ako keby silné prsty zovreli jej jemnú pokožku. Vtedy ho to prinútilo striasť sa pri dôverne známom pocite viny, ktorý ho zaplavil.

Potom sa stalo niečo neočakávané. Otočila sa tvárou k nemu a on sa začervenal pri tom pohľade na jej tvár. Ale nebol v nej hnev na neho, že sa pozerá na jej polonahé telo, bolo to zmätenie. Pozerala na neho s obočím zvrašteným v zamyslení a jej zuby si hrýzli spodnú peru. Draco sa pomaly otočil, aby bral ohľad na jej slušnosť a načúval, keď pokračovala v prezliekaní do čistého oblečenia.

Skôr než odišli, rýchlo napísala odkaz svojej rodine. Nežiadal si ho prečítať napriek tomu, že by mal. Bolo by pre nich zlé vedieť, čo vedela ona, a vystaviť celú rodinu nebezpečenstvu. Dokonca nech akokoľvek nenávidel Rona Weasleyho a jeho bratov, nechcel ublížiť Ginny, ktorej by to nepochybne ublížilo. Ginny sa posadila v malej kuchyni, jej prsty škrabali kožušinu za ušami Honey a napísala možno najťažší odkaz, ktorý kedy napísala. Vedela, že za veľmi krátky okamih musí dať nadlho zbohom svojmu životu a napriek tomu, že nepovedala nič, vedel, že ju to bolelo.

Vo všetkej úprimnosti jeho to bolelo o toľko viac než to kedy bude bolieť ju. Odtŕhal ju od všetkého, čo on kedy chcel a nútil ju žiť jeho život. Malá časť z neho sa smiala nad iróniou toho všetkého a vravela mu, že si zaslúžila všetko, čo dostávala, len za to, že je Weasleyová. Ale ďalší kúsok pociťoval hanbu v časti, v ktorej vždy pociťoval a nikdy nemohol kontrolovať. Vždy tam bude a bude ho hnať tou cestou, ktorú by si mal vybrať, ale nikdy nevybral.

Draco chytil jej ruku, jej kufor a košík s mačkou a podarilo sa mu premiestniť ich na stanicu Waterloo. Pršalo a kým sa tam dostal, bol vyčerpaný súčasne fyzicky aj magicky. Bude musieť prejsť kúsok času, kým znova použije mágiu; smrtiaca kliatba sa mu o to postarala. Vtedy, práve keď mal pocit, že sa asi zrúti, sa Ginnina ruka zovrela okolo jeho, aby ho znova upozornila na nebezpečenstvo.

Kúpili dva lístky, rýchlo nasadli do mukelského vlaku a posadili sa medzi nemagických ľudí okolo nich.

Bol to pre nich ten najbezpečnejší spôsob ako cestovať. Nikto by sa ich neodvážil napadnúť pred všetkými tými muklami. Tiež to sťažovalo sledovania, pretože týmto spôsobom sa nepoužije žiadna mágia. Draco mal v pláne vymeniť vlaky a trasy niekoľkokrát. Takto ktokoľvek, kto ich na začiatku sledoval, nebude schopný s nimi držať krok. Nie veľa kúzelníkov vedelo, ako používať mukelskú železnicu. Na druhej strane to nevedelo ani veľa muklov.

Nakoniec po celom tom tichu a celom to cestovaní sa dostali na zastávku, o ktorej Draco  vedel, že to nakoniec oľutuje. Bol doma v tom najpravdivejšom zmysle slova a nikdy predtým ho neukázal nikomu zo svojej minulosti. Ginny bude prvý kúzelník (ktorý to prežije), čo vkročí do útrob jeho domu a domova. Trvalo mu dlhý čas zabezpečiť ho, takže priviesť ju k nemu dávalo v stávku jeho bezpečie.

S týmito myšlienkami v hlave ich všetkých premiestnil do svojho domčeka uprostred slatín Severného Yorku.

Teraz bol znova sám. Keď strávil hodinu len sledovaním ako Ginny sleduje jeho, stal sa unavený a mierne znudený. Vedel, že je stále v šoku, ale musela byť tak smrteľne tichá? Musela sa na neho pozerať s tými veľkými hnedými očami? Na čo myslel, keď priviedol Weasleyovú do svojho domu? Zúfal si, keď zízal von z okna, na tú krajinu otvorenú pohladeniam vetra. Keby bol zamilovaný, bola by to dokonalá doba k žiaľu. Ale on nebol a kvôli tomu vedel, že nebude schopný získať od nej nič okrem jej spoločnosti.

"Draco...?"

Otočil sa a nechal svoj pohľad spočinúť na Ginny, ktorá stála vo dverách. Objímala sa rukami, vlasy mala zviazané dozadu do neupraveného drdola a únava odzrkadľovala jej bolesť na tvári. Draco sa pokarhal za to, že sa na ňu znova pozerá ako na nejaký predmet, ale nič nepovedal. Niežeby nechcel, bolo to skôr, že nemohol. Nebolo vôbec nič, čo by mohol povedať, čo by toto všetko odplavilo preč.

"Draco... kde sme?" spýtala sa pomaly s náznakom opatrnosti. V duchu sa usmial. Prinajmenšom mu neverí ani nos medzi očami.

"Sme v mojej kuchyni," povedal vľúdne a odvrátil sa od nej. Načiahol sa ku kanvici a naplnil ju v dreze. Ginny bola nahnevaná a zmätená, ale on nechcel cítiť k nej niečo, čo by nebolo nepatrným záujmom. Nechcel mať pocit, že sa jej musí dotknúť. To by len jeho hlavu viacej pomiešalo, a to by nikomu nepomohlo.

"Prečo si ho zabil?" spýtala sa slabým tichým hlasom.

"Robím kávu, dáš si?" odvetil unaveným tónom, ignorujúc jej žiadosť o informácie. Neznalosť je požehnaním, pripomínal si.

"Kto ide po tebe?" Jej ruka bola teraz na jeho, jemne spojovala svoje prsty s jeho. Ten hlas, ktorý používala, bol hladký ako med a rovnako tak sladký. Porušovala každé pravidlo v tej knihe. On mal byť ten, kto by mal na ňu využiť svoju silu pohlavia, nie naopak.

"Beriem to ako áno. Ale najlepšie je nedať si príliš veľa než pôjdeš spať." Zamrmlal, vytiahol svoju ruku z jej a vybral dve šálky. Položil ich na pult a chystal sa urobiť čiernu kávu. Potreboval niečo silné a alkohol bol ako na potvoru hlúpy nápad. "Zabráni ti zaspať."

"Prečo sa na mňa nepozrieš...?" zašeptala, bolesť lemovala každé slovo.

Draco sa otočil a pozrel sa na ňu. "Pozerám sa na teba," zašeptal ostrým tónom. Bol na ňu nahnevaný za to, že tak ľahko voči nemu zjemnila. Prečo ho proste nemohla nenávidieť? Bolo by to do pekla oveľa ľahšie! Potom si uvedomil, že ani on k nej necíti nenávisť a to je ten problém.

Striasla sa pri sile jeho slov a jeho pohľadu. Draco si uvedomil, že vládol veľkou mocou, ale nechcel ju použiť voči nej. Kvôli tomuto ju nemal priviesť sem, všetko sa to pokašľalo. Jeho túžba chrániť ju začínala byť silnejšia než jeho vlastná túžba chrániť samého seba. Znova sa otočil a pokračoval v nalievaní vody do hrnčekov. Najlepšie sa sústrediť na kávu.

"Choď si sadnúť, Weasleyová. Nemám náladu na tvoje otázky," riekol hnusne.

***

Ginny hľadela na Dracove pohybujúce sa telo, kým on ju stále ignoroval. Prečo bol taký hnusný? Zabudol na všetko, čím prešla len kvôli nemu? Nejako o tom pochybovala, ale mala na pamäti, že je len ďalším z jeho nástrojov. Využíval ju, aby získal informácie a pomoc, ktorú potreboval. Nezáležalo mu na nej žiadnym iným spôsobom. Bola si istá, že nie tým spôsobom, čo ona cítila k nemu.

Rýchlo sa zvrtla, vybehla z izby po dlhej spojovacej chodbe. Zúfalo nechcela, aby ju videl znova plakať. Bolo ponižujúce musieť byť utešovaná niekým, kto k nej necíti nič iné okrem ľútosti. V krku sa jej vytvorila guča a jej telo sa triaslo, keď otvorila dvere naľavo a nazrela dnu.

Draco jej nenavrhol okružnú cestu so sprievodcom, keď prišli. Len jej prikázal, aby sa posadila do hojdacieho kresla pri malom zúriacom ohni a zobral jej preč batožinu. Nenamietala, izba bola útulne malá a preplnená knihami. Voňala kávou zmiešanou s vôňou, ktorú si spájala s Dracom. Bola to vznešená izba a ona si dokázala predstaviť jeho v nej, ako číta knihy so šálkou kávy. Jej oči zaujímalo všetko a nakoniec, keď sa vrátil, sa len proste posadil a sledoval ju. Hoci kreslo nebolo to, kde zvyčajne sedával. Nebolo obnosené, čo ukazovalo, že ho mal len pre prípad, keby mal návštevníka.

Ale nakoniec zostal unavený z jej sledovania. Nepokojne sa ošíval v kresle, čím pritiahol jej pohľad. Prečo by sa Malfoy na ňu chcel vôbec pozerať? Ale presne vedela prečo. weasleyovský fŕkanec blata pod malfoyovskou topánkou. Nezasluhovali si nič viac okrem urážky. Boli terčom posmechu ministerstva, s jej bláznivým otcom a jej priveľmi temperamentnými bratmi. Prinajmenšom to Draco takto videl. Ani v tom najmenšom sa mu jej rodina nepáčila.

Jediný raz, kedy dal najavo záujem a možno nejaký cit bolo, keď ju po tom útoku objímal. Zdalo sa to také skutočné. Tak úplne dokonalé. Ale všetko to bola falošná nádej.

Dvere, ktoré otvorila, boli do malej kúpeľne. Bola to pre ňu malá pomoc, ale aj tak si to poznačila do pamäte. Rýchlo tie dvere zatvorila a pomaly kráčala nahor starým vŕzgajúcim schodiskom. Boli to tie schody, čo sa vždy používali v mukelských hororových filmoch. Ginny skoro čakala, že ju hore niečo napadne. Nič síce nezaútočilo, ale ona bolo trochu sklamaná.

Obzrela sa a boli tam troje dvere. Jedny museli byť do ďalšej kúpeľne, ďalšie do jej spálne a posledné boli Dracove. Zvedavosť presiakla do jej mysle pri pomyslení na prehľadanie jeho izby. Chcela zistiť, ako žil v mukelskom svete. Ale to bolo niečo, čo bude musieť potlačiť. Nahneval by sa dokonca, keby sa dotkla jeho kľučky, nieto vošla dnu a dotýkala sa prstami jeho vecí. Nie, bude to musieť zanechať ako neprebádanú oblasť.

Pohla sa napravo a položila ruku na okrúhlu zlatú guľu. Otočila ju a začula západku zapadnúť dozadu a dovoliť dverám, aby sa otvorili a odhalili jej tú izbu. A aká to bola izba. Najprv jej zobrala dych. Steny boli bledofialové, ktoré sa zdali tmavnúť smerom k spodnej časti steny. Mala okno, ktoré čelilo tej valiacej sa krajine vonku oproti obrovskej posteli. Prešla k nej a položila ruky na deku. Bola jemná na dotyk. Obzrela sa a všimla si, že Draco vybalil všetok jej majetok.

Obrázky, ktoré si zbalila, boli úhľadne rozložené na prekrásnom, velikánskom toaletnom schodíku. Prešla k nemu a posadila sa malú plyšovú stoličku, ktorá bola pred ním umiestnená. Zrkadlo pred ňou bolo staré a zarámované v kudrlinkách mahagónového dreva. Kudrlinky siahali nadol a splývali do hlavného toaletného stolíka. Nepatrný úsmev skrútil jej pery, keď prešla prstami po hladkom dreve. Oči jej prebehli k povrchu a zbadala, že vyložil všetky jej produkty krásy úhľadne na jednu stranu s najväčšou fotkou na druhej strane.

Znova sa postavila, prešla na druhú stranu k šatníku a otvorila dvere. Vo vnútri boli zavesené všetky jej šaty a ona mala podozrenie, že na niekoľko z nich bolo použité žehliace kúzlo. Jemné vôňa parfumu naplnila izbu, ktorý ju prinútil cítiť sa teplo a mlhavo. Draco položil čerstvo narezané kvetiny do okna a vedľa postele. Bol tam tiež pár kníh, ktoré vyzerali ako mukelské romány.

Zrazu sa ale cítila veľmi trápne. Ak Draco vybalil jej veci a dal si čas, aby urobil jej izbu dokonalou, potom musel vidieť jej spodné prádlo. To bolo trápne, pretože Ginny si zbalila všetky jej robustné, pohodlné babičkovské nohavičky a podprsenky. Neboli ani v najmenšom vzrušujúce či sexy. Boli bezpečné a vhodné pre každodenné použitie. Nezamýšľala, že ich bude Draco vidieť! Rumenec jej sfarbil líca.

"Je mi to ľúto."

Nemusela sa otočiť, pretože vedela, že by ju to prinútilo len chcieť ovinúť ruky okolo neho. Namiesto toho vybrala jednu z kvetín z vázy a zhlboka sa jej nadýchla. Bola to izba ako stvorená z jej snov a Draco jej ju dal. To, čomu nerozumela, bolo prečo? Možno to bola vina.

"Povedal som, že mi je to ľúto, Weasleyová," riekol Draco znova roztrpčeným tónom.

"Ginny," zašepkala a otočila sa tvárou k nemu. "Volám sa Ginny."

Naklonil hlavu nabok a hľadel na ňu, jeho oči si ju premeriavali rovnako, ako to urobil predtým. Dostala závrat pri pomyslení ako sa vtedy cítila. Ako veľmi chcela, aby bol len bastard a využil svoju výhodu. Ale on nebol. Namiesto toho sa otočil a nikdy nezachytil ten ublížený pohľad na jej tvári. "To neušlo mojej pozornosti," povedal s nepatrným úsmevom.

"Ja nie som môj brat, vieš. Nemusíš ma volať priezviskom. Ja som sama sebou," vzdorovito povedala.

"To tiež neuniklo mojej pozornosti."

Obozretne ho sledovala. S Dracom sa musí zaobchádzať opatrne, ak má niekedy zistiť, čo sa deje. Bolo podstatné, aby vedela, čo čakať a či muž, s ktorým zdieľala dom, bol spoľahlivý.

"Odpustíš mi, Ginny?" hnusne zdôraznil jej meno.

"Nie," povedala prosto. "A nemyslím, že ti niekedy odpustím. Nenávidím ťa."

Draco pomaly prikývol a kráčal k nej s dravým úsmevom. "Nuž, ak ma tak veľmi nenávidíš, Ginny, prečo proste neodídeš. Obstaraj si nož do chrbta. Možno ďalší mŕtvy sused. Ale to by bolo od teba hrozne nedbalé, však?"

Jej oči zostali ľadovo chladné. Ten hra sa znova vrátila do súperenia - prímerie skončilo. Znova sa vrátili k bytiu krutými nepriateľmi, ktorý jeden druhého nenávideli. A napriek tomu, že vravel všetky tieto hrozné veci, nemohla si pomôcť, aby nemala pocit, že ju hnevá úmyselne.

"Sklapni, Malfoy," zašepkala, keď sa konečne postavil pred ňu. "Inak sa postarám, aby si už nikdy znova neprehovoril."

"Hmmm," Draco sa na ňu trochu usmial. "Nuž, keby si to urobila, nikdy by si nedostala šancu poznať pravdu, však?"

"Keďže si taký hlúpy ako si, Malfoy, som si istá, že poznáš abecedu dosť dobre, aby si mi tie písmenká ukazoval." Ginny sa šelmovsky usmiala a uvažovala sa, prečo sa vždy na konci uchýlili k vzájomným urážkam.

"Ach! Máš na mysli, že sa ma nechystáš zviazať, kým si v tom. Musím povedať, Weasleyová, že som veľmi sklamaný nedostatkom tvojej... predstavivosti. " Slávny úškrn bol späť a nemohla si pomôcť, aby sa na neho široko neusmiala.

"Len v tvojich snoch," zašepkala.

Draco prikývol. "Pravdepodobne."

"Povieš mi tvoje tajomstvá?"

"Možno."

Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
 0 komentárov
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

Archivované komentáre (pôvodne v archíve)


Re: Kapitola 12 Od: cyrus - 01.11. 2009
dobre dobre... :))) nad tym spodnym pradlom som ja uvazovala presne tak isto... a ako jej zariadil izbu - nice... ale co s tym susedom, preco to ho zabil a zobral ju prec... no tesim sa na dalsiu... dakujem velmi

Re: Kapitola 12 Od: Sela - 31.10. 2009
To jsem zvědavá, jak jim to společné bydlení půjde:-) Dík, za skvělí překlad i věnování.

Re: Kapitola 12 Od: beruska1 - 31.10. 2009
tak jsem dočetla až sem. teda dostalo to grády, napadnou jí a pak utečou, a ten dýchánek s molly, no skvělé. Zajímá mě jak budou reagovat na to že zmizla. Takový pěkný pokojíček jí udělal. Květinky nařezal, teda to spodní prádlo jí vybalovat nemusel :-D

Re: Kapitola 12 Od: Dessire - 31.10. 2009
Pekne, pekne... som naozaj zvedava ako toto dopadne :P a hlavne ako sa dajju dohromady :D

Re: Kapitola 12 Od: kometa - 30.10. 2009
Ten tvůj rychlík, Jimmi :-D Díky moc za něj a za věnování. Líbilo se mi s jakou péčí zařídil Draco Ginnin pokoj a fakt jsem se dost bavila jejími rozpaky, když si uvědomila, že vybaloval i její prádlo :-D Těším se, co bude dál.

Re: Kapitola 12 Od: 32jennifer2 - 30.10. 2009
ešte len v polovici? hm...som zvedavá, čo sa stane...nejaká zápletka alebo tak... vďaka za venovanie a preklad z rýchlika =D

Prehľad článkov k tejto téme:

. Pdf na stiahnutie: ( Jimmi )27.12. 2009Pdf na stiahnutie
Smashed Sunshine: ( Jimmi )29.11. 2009Kapitola 24
Smashed Sunshine: ( Jimmi )28.11. 2009Kapitola 23
Smashed Sunshine: ( Jimmi )27.11. 2009Kapitola 22
Smashed Sunshine: ( Jimmi )26.11. 2009Kapitola 21
Smashed Sunshine: ( Jimmi )25.11. 2009Kapitola 20
Smashed Sunshine: ( Jimmi )22.11. 2009Kapitola 19
Smashed Sunshine: ( Jimmi )21.11. 2009Kapitola 18
Smashed Sunshine: ( Jimmi )18.11. 2009Kapitola 17
Smashed Sunshine: ( Jimmi )15.11. 2009Kapitola 16
Smashed Sunshine: ( Jimmi )14.11. 2009Kapitola 15
Smashed Sunshine: ( Jimmi )13.11. 2009Kapitola 14
Smashed Sunshine: ( Jimmi )02.11. 2009Kapitola 13
Smashed Sunshine: ( Jimmi )30.10. 2009Kapitola 12
Smashed Sunshine: ( Jimmi )28.10. 2009Kapitola 11
Smashed Sunshine: ( Jimmi )28.10. 2009Kapitola 10
Smashed Sunshine: ( Jimmi )27.10. 2009Kapitola 9
Smashed Sunshine: ( Jimmi )26.10. 2009Kapitola 8
Smashed Sunshine: ( Jimmi )02.10. 2009Kapitola 7
Smashed Sunshine: ( Jimmi )01.10. 2009Kapitola 6
Smashed Sunshine: ( Jimmi )25.09. 2009Kapitola 5
Smashed Sunshine: ( Jimmi )23.09. 2009Kapitola 4
Smashed Sunshine: ( Jimmi )14.06. 2009Kapitola 3
Smashed Sunshine: ( Jimmi )15.03. 2009Kapitola 2
Smashed Sunshine: ( Jimmi )10.11. 2008Kapitola 1
. Úvod k poviedkam: ( Jimmi )10.11. 2008Úvod