Preklady fanfiction Harryho Pottera

Len pre našu zábavu a poučenie.

Basket Case

25. Démoni

Basket Case
Vložené: Jimmi - 30.06. 2022 Téma: Basket Case
Jimmi nám napísal:

 Basket Case

Názov: Prípad na odpis

Autor: Va Vonne

Preklad: Jimmi

Pozor, nie je možné otvoriť v novom okne, musíte sa vrátiť späť.

Kapitola dvadsaťštyri

Démoni

 

Hermiona Grangerová mala pocit, že ju dlhá chodba, ktorá sa pred ňou nekonečne tiahla, pohltí. Po chrbte jej prešiel mráz, ktorý ju presvedčil o skutočnej prázdnote Hobbsovho ústavu. Viedla ju vidina temného tieňa, muža oblečeného v bielom, ktorý ju sotva oslovil, odkedy vošla na toto miesto s Harrym a Ronom po boku. Namiesto toho sa zdalo, že ju len láka hlbšie do útrob zabezpečenej inštitúcie. Hermiona si však bola istá; Hobbs bol väzením. Zdalo sa, že biela farba, ktorá tak jemne lemovala steny pri vchode do tohto miesta, sa pri ich ceste hlbšie do vnútra olúpala. Výkriky pacientov ju rozochveli až do špiku kostí, hoci sa snažila zostať vyrovnaná, keď počula kroky pacientov ústavu za zatvorenými dverami ich izieb. Možno sa na ten pohľad úplne nepripravila; vedomie, že Draco Malfoy trpí spolu s nimi, stačilo na to, aby sa jej pri každom kroku vpred zamotala hlava.

A predsa pokračovala v nasledovaní riaditeľa ústavu. Vo svojej bielej uniforme vyzeral odstrašujúco, dokonca aj pre Hermionu, ktorá tu zostala jedinou návštevníčkou. Hoci Rona a Harryho nechala vzadu pri vchode, aby na ňu počkali, bola si istá, že bez ich podpory by stratila všetku sebadôveru. Napriek tomu sa pokúsila prehltnúť nervozitu a na ochranu si ponorila trasúce sa ruky do hlbín vreciek saka. Snažila sa sústrediť na niečo iné - na čokoľvek, čo by ju aspoň na chvíľu odpútalo od Hobbsa. Keď prechádzali okolo zvyšných izieb, ktoré lemovali chodbu, Hermiona počítala kroky a ďalej sa pripravovala. Zdalo sa však, že jej myseľ ju len tlačí späť do podobného kruhu. Bez toho, aby to mala v úmysle, sa ocitla takmer v hystérii od obáv. Ako to mohla dopustiť? Tak ako premýšľala počas bezsenných nocí osamote, pýtala sa sama seba: ako mohli veci vôbec klesnúť tak hlboko?

Mala byť riešením na Malfoyovo očividné nešťastie; sľúbila mu, že všetko zlepší. A predsa ju desivé vedomie vlastného zlyhania zasiahlo silnejšie ako tona tehál. Situáciu len zhoršila. Predstava, že Dracovi Malfoyovi by možno bolo bez nej lepšie, ju desila a zároveň nemilosrdne trápila. Zúfalo tú myšlienku vytesnila z mysle a cítila, ako sa jej hrdla zmocňuje nevoľnosť. Nemohla stratiť kontrolu - musela to urobiť, musela sa s ním stretnúť... možno len preto, aby mu povedala, ako ju to mrzí.

Zatiaľčo sa zahĺbila do vlastnej zbierky nešťastných myšlienok, pocítila zmenu v atmosfére budovy okolo seba. Muž pred ňou sa už nehýbal. Namiesto toho zastavil pred neveľkými dverami s nápisom „Návštevy“. Pri pohľade na ne jej klesol žalúdok a vyschlo v ústach. Keď nahlas vyhlásil: „Toto je ono,“ potrebovala chvíľku, kým si vôbec zvykla na nové prostredie. Aj to ono bolo; Draco Malfoy bol hneď za týmito dverami. Chlapec, ktorého milovala a zároveň odsúdila k záhube, tam na ňu čakal v plnej kráse. Už si ho nemusela predstavovať, už si ho nemusela priať. Bol tam, tak reálne... uväznený tam kvôli nikomu inému ako kvôli nej.

„Mô... môžem ísť dnu?“ spýtala sa Hermiona a napriek nervozite sa zadívala na dvere. Očami sledovala, ako muž prikývol, hoci hlas, ktorý sa niesol v jeho odpovedi, sotva rozoznala. Namiesto toho počula len dunivý rytmus svojho silne bijúceho srdca. Hrozilo, že sa jej o chvíľu vyvalí z hrude priamo tam na tú sterilnú podlahu. Situácia však bola príliš neskutočná, príliš vzdialená a nepredstaviteľná. Chcela sa otočiť a utiecť späť na chodbu, bála sa, čo by jej Draco mohol povedať, a zároveň len ťažko ovládala túžbu vyraziť dvere, vbehnúť dnu a pohltiť ho v hlbokom a vášnivom bozku.

Muž, ktorý sa nad ňou týčil, po prvý raz otvoril ústa. Hovoril autoritatívne a silno, dunel mocným tónom, ktorý prinútil aj Hermionu, aby sa trochu stiahla. „Dáme vám znamenie, keď budeme pripravení na váš odchod, slečna Grangerová,“ vyhlásil s prázdnou tvárou a vážnym pohľadom. „Ako som pochopil, aj pán Potter by si rád pohovoril s Malfoyom?“ Hermiona prikývla, ale oči jej zostali upreté na dvere. Stiahla sa, keď veľký muž siahol do vrecka, aby v odpovedi vytiahol vlastnú paličku podobnú prútiku. Chvíľu ňou poklepal po povrchu a ona počula, ako sa stena pohla. Hrubé dvere sa tak mierne pootvorili a poskytli jej malý priestor na prekĺznutie.

„Počúvajte naše zavolanie,“ prikázal muž a pozorne Hermionu sledoval. Nepohla sa, hoci jej hnedé oči unavene skenovali otvor. Namiesto toho stisla oči, zastala pred dverami a prispôsobila sa svojmu vlastnému tichu, kým vykročila dopredu. Keď to však napokon urobila, potácala sa, pričom využívala steny na podporu svojho vrávoravého kroku. Pritom ju pozoroval, ako mizne, ako sa stráca za fasádou temnoty rovnako pomaly, ako prišla. Zamestnanec sa naklonil dopredu a ešte raz naposledy ťukol špičkou prútika do dverí. A veľké dvere sa zavreli, uzatvorili to dievča vo vnútri, keď narazili na ťažký rám.

Hermiona za nimi zažmurkala. Miestnosť bola oveľa menšia, než očakávala, a tiež oveľa tmavšia. Trvalo jej len chvíľu, kým sa jej zrak prispôsobil, a aby ho vôbec zbadala. A predsa tam bol, sedel na svojom mieste za širokým stolom, ktorý sa pred ňou rozkladal. Uvidela ho ešte skôr, ako si poriadne všimla, aká je miestnosť jednoduchá, ešte skôr, ako si všimla, že v nej chýbajú okná. Jeho zhrbená postava jej lámala srdce a on ani len nezdvihol pohľad od dlážky. Jediné, čím si teda bola istá, bola jeho hlava s mastnými blond vlasmi. Viseli mu pred skrytou tvárou a cez ticho si bola istá, že ho počula stonať.

D-Draco?“ Hermiona zašepkala a Malfoyova hlava sa zdvihla nahor. Napriek tomu spôsob, akým sa pohol, Hermionu rozbolel pri srdci. Hlava sa mu nahor prakticky hompáľala, unavene, akoby ho ťahala skrytá struna. Oči mu blčali a snažili sa zaostriť na tieň pred sebou, ktorý nedokázal rozoznať. A výraz v jeho tvári bol prázdny, akoby to v ňom nebol on, ale len bývalý duch toho, kým býval predtým. „...Draco,“ pokúsila sa Hermiona znova a vykročila dopredu. Prešla k prázdnej stoličke oproti nemu na druhom konci stola. V miestnosti bolo ticho a takmer ho bolo až príliš; Hermiona počula jeho ťažký dych, ako sa snažil naplniť pľúca.

„Miona...?“ Malfoyova postava sa nezrozumiteľne ozvala, akoby bola omámená. Vyzeral, akoby mal problém udržať aj zdvihnutú hlavu.

Hermione sa zúžili oči a klesla jej hruď. Chcela sa nakloniť dopredu a pohladiť ho po ruke, hoci videla, že ich má zviazané za zápästia a natlačené v lone. Napriek tomu sa pohla dopredu a naklonila sa cez stôl rukami, akoby sa chcela dotknúť jeho tváre. „Draco...“ začala, vyzerala neisto a každým okamihom jej bolo nevoľnejšie. „Počuješ ma?“

Malfoy uprel oči nahor. Zdalo sa, akoby mal problém vôbec zostať na ňu sústredený. Ústa mu však skĺzli do smutného úsmevu a jeho sklenené oči slávnostne skúmali jej tvár. Dokázala vidieť skrz jeho falošný výraz a v reakcii na to jej klesli plecia. Zastonal, vyzeral príliš nedbalo a žmurkol, snažil sa vydržať, aby vyzeral trochu v poriadku. „...chýbala si mi,“ odvetil jej a naďalej sa na svojom mieste zviezol o kúsoček nižšie.

Hermiona však pokrútila hlavou. Niečo nebolo v poriadku. Za Dracovými očami nebolo nič. Vyzeral stratený, opustený a vzdialený. Zdalo sa, akoby len rozprával zo spánku a nevnímal zvyšok sveta okolo seba. V jeho očiach sa čosi stratilo, za jeho unaveným úsmevom cítila len ťažký smútok. Cítila, ako jej vysychá tvár, úplne rozhodená zo všetkých tých očakávaní, ktoré mala, kým ho neuvidela. Iste, čakala, že sa na ňu bude hnevať alebo bude nahnevaný, dokonca mlčať... vidieť ho však takého, akého ho teraz videla... to si nevedela ani len predstaviť.

Vyzeral, akoby ani nedokázal sedieť rovno, a ona si bola istá, že to nedokáže. Cítila, ako sa jej uprostred hrdla dvíha vzlyk; ledva udržal sliny v ústach a oči akoby sa mu zaliali nechcenými slzami, o ktorých ani nevedel, že ich roní. Jeho úsmev však zostal vytrvalý a napriek Hermioninmu zdeseniu sa posunul dopredu ako handrová bábika. „Stále na teba myslím,“ ponúkol blažene.

Hermiona cítila, ako jej z očí unikajú vlastné slzy, a nedokázala sa ubrániť, aby jej nezačali tiecť po tvári. „Ach, Draco,“ zašepkala a stratene naňho hľadela. Hoci sa tak nedávno cítila bezmocná, vôbec nebola pripravená cítiť sa tak, ako sa cítila teraz. Hľadieť na takéhoto Draca bolo niečo úplne nové. Omámená a úplne mimo si bola Hermiona istá, že akýkoľvek normálny rozhovor je ďaleko od akejkoľvek reálnej možnosti.

Zaplavil ju pocit viny a miestnosť sa rozpálila. Cítila sa prekvapená, že si na ňu v tej chvíli vôbec spomenul, prekvapená a dokonca ohromená, že dokázal udržať aspoň trochu otvorené oči. Nepohol hlavou, aby si posunul vlasy z očí, namiesto toho zostal vo svojej zhrbenej polohe; plecia mal sklonené dopredu a bol takmer neschopný vzpriamenej polohy. Bola to všetko jej vina... do posledného kúska. A ona sa naňho už nevládala pozerať; sotva sa jej podarilo udržať pohľad sústredený na jeho očividne nevedomý výraz. Potiahla nosom a stále sledovala Malfoyov omámený úsmev, ktorý mu len kalil bledú a pomliaždenú tvár.

Niečo v nej napokon ustúpilo a oči sa jej citlivo zaligotali. Malfoyova tvár však klesla a jeho úsmev zmizol. „...Čo sa deje?“ spýtal sa jej, keď si práve prvýkrát všimol jej slzy. Zdalo sa, že ho veľmi rozrušili, a tvár sa mu skrútila, veľmi ho bolel jej smútok. „Neplač, Hermiona,“ prosil ju, no ona si kládla otázku, či vôbec pochopil zmysel jej návštevy.

„Čo ti to urobili, Draco?“ spýtala sa morózne a hlas sa jej lámal, keď sa jej lámala každá slabika.

Draco však len pokrútil hlavou a svetlé vlasy mu neporiadne padali do čela. „Som v poriadku,“ klamal a Hermione to bolo jasné. Dlho mu trvalo, kým vôbec zareagoval na jej vety. Napriek tomu urobil to najlepšie, čo mu jeho telo dovolilo. Zvraštil obočie a pozoroval Hermionu cez hmlu, ktorá akoby mu mátala zrak. „Ne... neplač, dobre?“

Ale Hermiona sa len ťažko dokázala ovládať. Kopírovala Malfoyove jednanie a s drsným entuziazmom silno pokrútila hlavou. Aj keď bol takto zdrogovaný, stále si našiel spôsob, ako jej klamať. „Nie, nie si v poriadku, Draco,“ trvala na svojom a ovládla sa, aby neudrela päsťou do stola. „Úplne ťa nadrogovali!“ Ukázala na jeho zápästia, „ty... ty nemôžeš ani pohnúť rukami!“ Cítila, ako jej hlas opäť skrehol od frustrácie, a nechala si vlasy padnúť pred vlastnú tvár.

Zdalo sa však, že Draco jej vyhlásenie ignoroval. Namiesto toho zažmurkal a zúfalo si hrýzol spodnú peru. Z úst mu vykĺzla cestička slín, keď tichým a nešťastným kňučaním povedal: „Ne-neplač, do-dobre? Som smutný, keď... keď ťa vidím plakať, som smutný, Miona.“

Hermionina tvár sa výrazne skrivila. Odsunula si slzy z líc a pozrela do stropu, pričom mala pocit, akoby sa úplne zrútila. So vzlykom si pre seba zamrmlala: „Kurva...“

Sledovala, ako Draco preletel očami nabok a stále sa zdalo, že sa trápi nad Hermioniným očividne zúboženým stavom. Nevšímal si, že má zviazané zápästia, a bolo mu jedno, že sa sotva dokáže udržať v riadnom sede. Skôr sa správal detinsky a trucoval napriek kvapkajúcim slinám. Jeho začervenaná tvár ju skľučovala a zistila, že sa mu ani nedokáže skutočne pozrieť do očí. „Som v poriadku...“ povedal jej, „naozaj.“

PRESTAŇ MI KLAMAŤ!“ skríkla Hermiona. Nemohla si pomôcť. Hádala sa s mužom, ktorý si neuvedomoval ani polovicu slov, ktoré mu vychádzali z úst. Ale niečo v jej celkovom postoji nedokázalo zostať pohromade. Cítila, ako sa jej vzďaľuje, nedokázala udržať ani zdanie vyrovnanosti. Nenávidela tohto Hobbsa, nenávidela to, čo urobili Dracovi. Či nevideli, že ho zlomili? „Do prdele!“ zahrešila a zaborila si tvár do dlaní, „...do prdele!“

Hermiona cítila, ako sa jej v hrudi dvíha vzlyk, a prepadla sa dopredu. Objala si brucho a potom skĺzla zovretými prstami späť na temeno hlavy a potiahla sa za vlasy. Úzkosť jej poznačila hruď a ona sa pozrela späť nahor, keď si z očí odžmurkala slzy. Potom zdvihla ruku, aby si zakryla ústa. Bez pohnutia pozerala na Draca. Jeho hlava sa nepohla, ale oči sklopil do lona. Analyzovala červenú špičku jeho tečúceho nosa a pomliaždenú tvár. Chvíľu sedela nehybne, zakrývala si ústa a čakala, že ju napadne nejaké riešenie. Zdalo sa však, že jej všetky nápady došli, čo nebolo prekvapujúce; takáto strata sa pre ňu v poslednom čase stala celkom bežným trendom.

Plachý zvuk oproti Hermione ju však prinútil vrátiť sa späť do reality. Draco k nej ponad stôl pokorne zamrmlal: „...prepáč...“

A Hermiona si pomyslela, že za to už nemohla byť viac vinná. Jeho trápenie spôsobilo, že jej vina sa zdvojnásobila. Prečo sa vlastne tak rozčuľovala nad Dracom Malfoyom? Taký omámený a mimo naozaj nemal potuchy o slovách, ktoré mu vychádzali z úst; preboha, sotva dokázal udržať otvorené oči. Hermiona sa v duchu preklínala, v strede hrude sa jej záchvev vlastného hnusu neisto dvíhal. Napriek tomu sa jej podarilo odtrhnúť sa od svojho osobného priestoru. S povzdychom sa vytratila zo svojho miesta a po špičkách sa prikradla k Dracovi.

Hoci Draco sa len uškrnul, keď sa k nemu priblížila, s mierne poníženým výrazom v tvári sa pozrel nadol. Ona však neustúpila. Namiesto toho sa sklonila a kľakla si pred kovovú stoličku, na ktorej sedel Draco. Ten neodvrátil zrak. Následne sa na ňu pozrel lesklými očami, tvár mal stále utrápenú a pokrútenú. Napriek tomu za jeho pohľadom jasne videla zjavné utrpenie a vyzeral, akoby sa mal každú chvíľu rozplakať. „Ach, Draco,“ povedala Hermiona znova a s istou opatrnosťou si prezerala jeho vážnu vizáž. „Ne-neľutuj nič, dobre? Nie-nie je nič, čo by si mal oľutovať, jasné? Rozumieš tomu?“

Malfoy jej neodpovedal. Namiesto toho ju len ďalej pozoroval, fascinovaný jej smutným výrazom. Zdalo sa, že ho to trápi, no Hermiona si nebola istá, či vôbec zostane dlho pri vedomí. Pri pomyslení na jeho predpokladanú existenciu pod vplyvom liekov jej ochablo celé telo a pri pohľade do jeho uslzených očí sa cítila rozrušená a motala sa jej hlava. Analyticky sa postavila a skúmala Malfoyovu tvár, kým pocítila, že aj jej vlastný výzor ochabuje. „Je mi to ľúto, dobre?“ naliehala, neschopná dlhšie si udržať odstup. A cítila, ako ju ten okamih pohltil. S tým sa naklonila dopredu a oboma rukami ho chytila za tvár.

Nadýchla sa, bolo také príjemné dotýkať sa ho. Nevšímala si jeho mrazivo studenú pokožku a modriny, ktoré ju prekrývali. Napriek tomu ju pohltilo, že sa ho jednoducho dotýkala, na čo čakala tak, tak dlho. „To ja by som sa mala ospravedlniť, Draco. Nie som smutná,“ klamala mu, prvýkrát po dlhom čase, čo si dokázala spomenúť. „Budem v poriadku, ak ty budeš v poriadku... Sľubujem.“

Dracovo telo kleslo dopredu a Hermiona si na chvíľu pomyslela, že to urobil len ako reakciu na všetky tie lieky. Na druhý pohľad si však všimla, že vôľou pohol hlavou, zaboril si ju do jej dlaní a stisol pri tom oči. S ľahko zatlačenými očami povedal: „Pro-prosím, ne-neodchádzaj.“ Chvíľu počkal a potom dodal: „Už nechcem byť sám.“

A napokon Hermiona vedela, že sa už nedokáže ovládať. Cítila, ako sa jej oči zalievajú a slzy sa jej kotúľajú po tvári. Vzlykala pred ním a dýchala, akoby ju dlho, dlho držali pod vodou. Napriek tomu sa naklonila dopredu a pritisla svoje pery na jeho. A hoci mu chvíľu trvalo, kým zareagoval, pocítila, ako sa jej telo rozohrialo, keď zacítila, ako jeho pery opäť pracujú na jej. Nepohol sa však rýchlo. Namiesto toho ju zachytil za spodnú peru, zotrval tam a potom jej zašepkal: „Myslím, že som oficiálne prišiel o rozum, Hermiona...“

„Nie, neprišiel, Draco,“ trvala na svojom Hermiona a odtiahla sa na dosť dlho, aby mu mohla rukami prehrabnúť vlasy. Vyzeral taký smutný, taký úplne nešťastný a ona len ťažko znášala bolesť, keď sa naňho pozerala. Napriek tomu mu odsunula z tváre zostávajúce pramene svetlých vlasov a dala mu ich za ucho, čím sa jej odhalilo viac z jeho vizáže. „Si v poriadku, Draco,“ odvetila mu a utrela mu z očí zatúlané slzy, „si v poriadku - len si omámený.“

Malfoy však zasa pokrútil hlavou. „Ja-ja-ja... Všade ho vidím... jeho hlas v mojej hlave...“ Nadýchol sa, pery sa mu intenzívne chveli. „On je v mojich snoch a ty tiež.“ Neveriacky na ňu pozrel, akoby sa od neho každú chvíľu chystala odísť. „V mojich snoch vždy zomrieš.“ Potom sa zaboril do Hermioninej hrude a schoval tvár do jej goliera. Padol do nej akoby náhodou a ona zvažovala, že jeho telo už možno nevydrží jeho fyzický stav.

Pri zvuku jeho plaču na hrudi ju nešťastne rozbolelo srdce. Zdalo sa, že má problém aj s vlastným unaveným dychom. A stále sa obávala, že ho stráca; zdalo sa, že ochabuje, akoby konečne stratil vedomie. Hermiona zatvorila oči. „Ššš...“ zašepkala mu a objala ho okolo zhrbeného chrbta. „To je v poriadku, Draco, sľubujem, že je to v poriadku.“

„Ty-ty vždy zo-zomrieš,“ pokračoval Malfoy a chcel ju zadržať napriek tomu, že to nedokázal, „a-a on-on ťa vždy za-zabije... Ja-ja-ja ťa nikdy nedokážem zachrániť,“ zamrmlal a dusil sa vlastnou zlomenou rečou. „Ja si vždy vy-vyberiem jeho.“

Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
 0 komentárov
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

Archivované komentáre


Re: 25. Démoni Od: Octavie - 19.07. 2022
Asi se mi nevložil komentář? Každopádně jsem psala, Jimmi, jak jsi hustá, že tohle prekladas. A konstatovala jsem, že nejhorší na tom je, že tohle se děje očividně nejen u nás, to drogování pacientů:-(. Že to nebude pouze výtvor autorciny fantazie. Ach jo...

Re: 25. Démoni Od: Lupina - 30.06. 2022
No, tak Draca pěkně zfetovali. A i přesto má Voldemorta v hlavě. Což nikomu není divné, drogujou ho dál. Takže je jasné, že Hobbsův ústav je fakt vězení. Ale už se vážně těším, až ho odtamtud dostanou a někdo se Dracovi pokusí vážně pomoci. Díky moc, Jimmi, za další kapitolu.

Re: 25. Démoni Od: zuzule - 30.06. 2022
Tak toho jen tak vlastni demoni nepusti, kdyz nema ani klidne spani... Ale tam mu rozhodne nepomuzou, to snad bude chtit nejakej unos... Dekuju!

Re: 25. Démoni Od: luisakralickova - 30.06. 2022
Huh, no přece ho tam nenechají hnít? Už potřebuji nějakou akci, únos nebo tak něco, tenhle zmar je fakt totálně depresivní. Přesto děkuji za skvělý překlad, jen malé dávky, Jimmi;)

Prehľad článkov k tejto téme:

Va Vonne: ( Jimmi )30.07. 2022Epilóg: Tu sme všetci šialení
Va Vonne: ( Jimmi )25.07. 202235. Som kvôli tomu blázon?
Va Vonne: ( Jimmi )24.07. 202234. Peklo
Va Vonne: ( Jimmi )18.07. 202233. Celý svet v plameňoch
Va Vonne: ( Jimmi )15.07. 202232: Všetko vedie k jednému
Va Vonne: ( Jimmi )12.07. 202231. Čo mohlo byť únikom
Va Vonne: ( Jimmi )11.07. 202230. Bláznov smiech
Va Vonne: ( Jimmi )10.07. 202229. Zlaté pole 2/2
Va Vonne: ( Jimmi )08.07. 202229. Zlaté pole 1/2
Va Vonne: ( Jimmi )06.07. 202228: Žiť stabilne
Va Vonne: ( Jimmi )05.07. 202227. Pojednávanie a chyba
Va Vonne: ( Jimmi )01.07. 202226. Po rozpade
Va Vonne: ( Jimmi )30.06. 202225. Démoni
Va Vonne: ( Jimmi )24.06. 202224. A znova späť
Va Vonne: ( Jimmi )20.06. 202223. Skús nedýchať
Va Vonne: ( Jimmi )10.06. 202222. Vitajte v džungli
Va Vonne: ( Jimmi )30.05. 2022Kapitola 21. Aký zvláštny svet
Va Vonne: ( Jimmi )23.05. 202220. Tri hodiny ráno
Va Vonne: ( Jimmi )22.05. 202219. Sladkobôľny súcit
Va Vonne: ( Jimmi )17.05. 202218. Boli sme vojaci
Va Vonne: ( Jimmi )11.03. 202217. Charmless
Va Vonne: ( Jimmi )28.02. 202216. Opätovné stretnutie
Va Vonne: ( Jimmi )25.02. 202215. Očakávanie neočakávaného
Va Vonne: ( Jimmi )08.02. 202214. Vreštiacia kanvica
Va Vonne: ( Jimmi )01.02. 202213. Handrová bábika
Va Vonne: ( Jimmi )15.01. 202212. Opakujúca sa nočná mora
Va Vonne: ( Jimmi )04.01. 202211. Muž v rohu
Va Vonne: ( Jimmi )29.11. 202110. Slabosť
Va Vonne: ( Jimmi )22.11. 202109. Za dobrotu na žobrotu
Va Vonne: ( Jimmi )19.11. 202108: Kde straší
Va Vonne: ( Jimmi )15.11. 202107: Šialenec
Va Vonne: ( Jimmi )12.11. 202106. Záblesk delíria
Va Vonne: ( Jimmi )03.11. 202105. Klamár, klamár
Va Vonne: ( Jimmi )01.11. 202104. Tretia kapitola: Pomaly sa zdvíhať
Va Vonne: ( Jimmi )28.09. 202103. Kapitola druhá: Všetci šialení muži
Va Vonne: ( Jimmi )20.09. 202102. Kapitola prvá: Z uličiek a alejí
Va Vonne: ( Jimmi )30.05. 202101. Prológ
. Úvod k poviedkam: ( Jimmi )26.05. 2021Úvod k poviedke