Preklady fanfiction Harryho Pottera

Len pre našu zábavu a poučenie.

Rodina jako žádná jiná

58. Príbehy a pravdy a lži, ach jaj!

Rodina jako žádná  jiná
Vložené: Jimmi - 15.05. 2022 Téma: Rodina jako žádná jiná
JSark nám napísal:

Preklad: JSark

Kontrola: Jimmi

 

Autorka: Aspen

 

Originál: https://archiveofourown.org/works/11291094/chapters/88898161

 

Banner: solace

Pozor, nie je možné otvoriť v novom okne, musíte sa vrátiť späť.

58. Príbehy a pravdy a lži, ach jaj!

Snape mal všetky ingrediencie uložené v úhľadnom rade, kým sa k nemu Harry pripojil v pivnici. Tri kotlíky boli postavené, ale pod žiadnom z nich ešte nehorel oheň.

Harry sa zastavil na úpätí schodov a prešiel ním mierny chlad. Zatvoril oči a pokúsil sa ten pocit zahnať, ale z toho úsilia sa zachvel.

„Problém?“

„Ani nie.“ Harry otvoril oči a vykročil vpred. „Z tejto pivnice mám len zimomriavky, to je všetko.“

Snape zúžil oči. „Vieš, prečo to tak je?“

„Keď sa to stalo včera, nevedel som, ale potom mi to Draco... vysvetlil. O tom, ako som preliezol cez stenu.“

„Ako veľmi ti vadí, že si tu?“

„Trochu.“ Harry si prečistil hrdlo. „Ale, ehm, nechcem odísť, ak je to to, čo máš na mysli.“

Snape našpúlil pery. „Nemusíš nič dokazovať, Harry. Mal som si uvedomiť, že pivnica ti môže spôsobiť ťažkosti.“

„Radšej by som zostal. Myslím, že mi to pomôže dostať sa cez to. Pretože dnes je to už miernejšie ako včera.“

„Ak si si istý.“

„Áno, som,“ povedal Harry a snažil sa vystupovať sebaisto. Švihol prútikom a pridal svoje vlastné ochrany súkromia k tomu, ktoré videl mihotať sa pri dverách na vrchole schodiska. „To bola dobrá myšlienka,“ dodal, vďačný za príležitosť zmeniť tému. „Uvedomiť si, že Narcissa by sa mohla pokúsiť dať Dobbymu inštrukcie na niečo oveľa horšie, ako je nosenie ovocia.“

„Chápe moje obavy, takže pochybujem, že by ju poslúchol v niečom pochybnom. Ale ako poistku som mu nariadil, aby Narcisine požiadavky priniesol tebe alebo mne skôr, než začne konať.“

Tebe alebo mne. Bolo príjemné byť zahrnutý takýmto spôsobom, tak nenútene. Predpokladal, že je to ďalší dôkaz toho, že Severus si ho v týchto dňoch naozaj váži. Bola to zvláštna a zároveň dôverne známa myšlienka.

Niekedy Harry uvažoval, či si niekedy zvykne na tú vírivú zmes dojmov, ktorá pramenila z toho, že si nedokázal spomenúť na svoj vlastný prekliaty život. Ale nechcel to všetko vysvetľovať, a tak len prikývol. „Dobrý nápad, ako som povedal. Aha... ty, ehm, chcel si, aby som ti pripomenul Lillehammer?“

Snape nezabudol, ako sa ukázalo; mlčky vytiahol z vnútra svojho rúcha dve malé fľaštičky a podal mu ich, potom sa presunul, aby si prezrel svoje úhľadne usporiadané ingrediencie.

Z nejakého dôvodu sa mu to, čo chcel Harry povedať ďalej, snažilo zo všetkých síl uviaznuť v hrdle. Ale teraz, keď ho tá myšlienka napadla, musel ju dostať von. „Severus?“ Počkal, kým sa k nemu muž úplne otočí. „Prečo nikdy nehovoríš o mojej mame? Bola v tvojom ročníku, však? Myslím, že si ju musel poznať?“

Snape si sadol na vysokú stoličku a gestom naznačil Harrymu, aby urobil to isté. „Poznal som ju, ale len veľmi málo. Predpokladám, že o nej veľa nehovorím, pretože nie je veľmi čo povedať.“

Harry sa zachmúril. „Pretože bola muklorodená? Myslel si si, že je vtedy pod tvoju úroveň?“

Snape sa tiež zachmúril. „Je mi ľúto, že musím povedať, ale áno. Ale tak som to nemyslel. Jednoducho som s tvojou matkou nemal veľa kontaktov, Harry. Občas sme chodili do tých istých tried, trúfam si povedať, že sme museli byť raz či dva razy spárovaní pri úlohách. Ale nie je to tak, že by sme okrem toho mali veľa spoločného.“

Niečo na tom musí byť,“ povedal Harry frustrovane. „Teda... nechcem vyťahovať naše spoločné zlé časy, ale videl som ju, vieš, vtedy v mysľomise? Snažila sa zastaviť môjho otca, keď ťa prevracal hore nohami.“

„Považoval by som to hlavne za interakciu medzi ňou a Jamesom.“ Snape mierne pokrčil ramenami. „Nie je to tak, že by sa so mnou potom prišla porozprávať, aby sa uistila, že som v poriadku.“

„Práve si ju nazval špinavou malou humusáčkou!“

„No, tvoj otec ma za to prinútil zaplatiť viac ako dosť.“

Harry najprv nechápal, pretože jediné, čo James po Snapeovej škaredej poznámke urobil, bolo, že ho druhýkrát obrátil hore nohami, ale potom si spomenul na niečo strašné, úplne strašné, a rýchlo sa pozrel kamkoľvek, len nie na otca. Ach, Bože. James hrozil, tým „Kto chce vidieť, ako stiahnem Fňučkovi nohavice?“, ale Harryho to hneď vytrhlo zo spomienok. Tak trochu predpokladal, že James v skutočnosti neurobil takú hroznú vec. Ale... teraz sa zdalo, že to musel urobiť. Nečudo, že sa Snape na Harryho tak hneval, že sa pozrel do mysľomisy!

„Viac ako dosť...,“ zalapal Harry po dychu priškrteným hlasom. „Nie, to nie je v poriadku, to, čo urobil, bez ohľadu na to, čo si povedal...“

„Nie,“ povedal Snape pokojne. „Ale nebolo to tvoje dielo. Nech ťa to netrápi, Harry. Odpustil som mu.“

„Mne sa to tak nezdalo.“ Bez toho, aby si to uvedomil, si Harry začal trieť hornú časť ramena, práve v mieste, kde ho Snape v ten deň tak silno chytil.

„Áno, som si istý, že som ti tam urobil modrinu.“ Snape si vzdychol. „Už sme o tom hovorili. Vtedy som sa vrátil k tomu, že som Jamesa nenávidel každým vláknom svojej bytosti. Čokoľvek, namiesto toho, aby som uznal, že vyrástol zo svojich krutých, šikanujúcich spôsobov. Že som pomohol zabiť niekoho, z koho sa vykľul skvelý čarodejník, skvelý človek.“

„Skvelý človek, ha. Nikdy som ho takého nevidel,“ povedal Harry nešťastne. „Nie naozaj. Teda, toľko ľudí mi hovorilo, aký bol skvelý, keď bol nažive, ale jediné, čo som videl na vlastné oči, bolo, že bol ten najhorší druh hajzla. A Sirius povedal, že to bolo len tým, že mal pätnásť a bol idiot, ale ja nemôžem...“ Sám sa cítil ako idiot, keď mu po jednom líci stieklo pár sĺz. „Bol presne taký ako Dudley! Horší ako Dudley! Veď Dudley nikdy nebol dosť kreatívny na to, aby...“

Harry to nemohol povedať, nemohol priznať, že si uvedomil, čo musel James Potter urobiť.

„Videl si, akým skvelým mužom sa stal,“ povedal Snape veľmi jemne. „Vzal si si Pravdivé sny a spomenul si si na niektoré nádherné chvíle z raného detstva.“

„Veľmi mi to pomohlo,“ zamrmlal Harry. „A vôbec, chcel som sa dozvedieť niečo o svojej matke, a my sa tu opäť rozprávame len o Jamesovi!“

„Myslím, že sa tomu asi nedá vyhnúť. S Jamesom sme boli od začiatku znepriatelení a naša nevraživosť trvala celé roky a vytvorila množstvo spomienok. Predstav si, že by si sa s Dracom nikdy nespriatelil. Nepamätal by si si aj po dvadsiatich rokoch svoje konflikty s ním dosť dobre?“

„Áno, samozrejme.“

„Ale čo by si bol schopný povedať niekomu o slečne Brocklehurstovej?“

Harry ani dnes nemal o nej čo povedať. „Hm... je v mojom ročníku. Bystrohlav. Myslím.“

Snape prikývol. „A to je pre mňa tvoja matka. V mojom ročníku, ale nie v mojej fakulte. Chápeš, v čom je problém?“

„Áno, samozrejme, ale čo neskôr, keď si bol s mamou v Ráde?“

„Naše cesty sa veľmi nekrížili.“ Snape pokrčil ramenami. „Všetci sme prijímali rozkazy od Albusa, pochop. Narážal som na Jamesa, lebo som varil bojové elixíry a on ich niekedy preberal. Tie výmeny boli... plné napätia na začiatku a potom podivne zdvorilé. Ale na stretnutia s Lily si spomínam len pri väčších zhromaždeniach. Pamätám si, že zvyčajne sedela vedľa Jamesa a že neváhala povedať svoj názor, aj keď to znamenalo protirečiť mu pred celou skupinou.“

Harry si pri tom nemohol pomôcť a usmial sa.

„Momentálne mi nič iné nenapadá. Ale Harry? Budem o tom všetkom premýšľať, sľubujem.“ Snape na chvíľu zaváhal a potom sa odvážil rozpačitým tónom: „Rozdrvil by si pre mňa verbenu na prach?“

Rozptýlenie bolo pravdepodobne dobrým nápadom, a tak Harry pozrel na pult. „Iste... ehm... povedal by si mi, ktorá to je?“

Snape ukázal na mažiar, ktorý už bol naplnený bledofialovými lístkami.

No, to bolo trápne. Predsa len vedel, na čo slúži mažiar a tĺčik. Skutočnosť, že ten muž nepovedal nič štipľavé, dokonca ani v žarte? To sa Harrymu pozdávalo. Veľmi sa mu to pozdávalo.

Zošmykol sa zo stoličky a pustil sa rovno do toho.

****

O chvíľu sa k nim pridal Draco a všetci traja varili v družnom tichu prerušovanom občasnými priateľskými poznámkami alebo krátkymi rozhovormi. Väčšinou sa však zdalo, že jeho otec a brat sa naozaj potrebujú sústrediť na svoje úlohy. Ukázalo sa, že Lotion Potion je taký zložitý, že by ho Harry osobne nazval piplačkou.

Na poludnie sa rozišli, Draco zašiel do matkinej izby, aby jej oznámil, že obedujú, ale ona už tvrdo spala. Keď sa objavil Dobby, aby im všetkým naservíroval sendviče so syrom a paradajkami, obložené plátkami ananásu, ubezpečil ich, že pani Narcissa zjedla dopoludňajšiu desiatu pozostávajúcu z endívie plnenej kumkvátmi.

Hovorme o zvláštnych chutiach!

Druhý chod im priniesli na podnose s čajom, ale keď Dobby naklonil kanvicu, aby im ho naservíroval, ukázalo sa, že to, čo sa vylialo z hrdla do šálok, bola kuracia polievka s rezancami, z ktorej stúpala para.

Harrymu to pripadalo celkom vtipné a to, ako so sebou Snape a Draco šklbli len urobilo situáciu smiešnejšou.

Popoludňajšie varenie bolo o niečo stresujúcejšie, a nielen preto, že Lotion Potion bolo treba začarovať dlhým radom vzájomne sa prelínajúcich kúziel. Draco si jedno z nich niekde uprostred sekvencie zle načasoval, čo znamenalo, že museli začať odznova. Ale aspoň nemuseli variť samotný elixír znova od začiatku.

Ďalšou stresujúcou vecou bola hádka, do ktorej sa dostali, keď bol elixír konečne hotový a naplnený do fľaštičiek.

„Dnes večer ťa prijme dobrá doktorka,“ oznámil Severus a namieril tie slová na Draca.

„Čože? Nie, neprijme. Mám toho dosť, s čím sa musím popasovať.“

„Po tom všetkom, čo sa nedávno udialo, by sa s tebou rada porozprávala a zistila, ako to zvládaš.“

Tak preto to Snapeovi včera večer u terapeutky trvalo tak dlho. Rozprávali sa o Dracovi. Zvláštne... Harry mal pocit, že kedysi by ho to naozaj nahnevalo. Teraz mu to pripadalo ako dobrá vec, ktorú Snape urobil.

„Som si istý, že Harry jej na ďalšom stretnutí povie, že to zvládam úplne v pohode.“

„Som si istý, že by to rada počula od teba namiesto tvojho brata.“

Dracov tón vtedy nadobudol uštipačný charakter. „No som si istý, že ako dospelý človek sa môžem sám rozhodnúť, ktoré odborné služby sa rozhodnem využiť!“

Snape mu síce neodvetil, ale rozhodne neznel spokojne. „A ja som si istý, že ako muž, ktorý sa oženil s tvojou matkou, značne proti svojej vôli, to ťa uisťujem, očakávam úctu, ktorá mi ako tvojmu otcovi i nevlastnému otcovi prináleží!“

Draco zastal na mieste, z tváre mu vyprchala krv. Otvoril ústa, potom ich zavrel a znova otvoril, všetko bez toho, aby povedal čo i len slovo. Napokon z neho vyšli len dve slová. „Áno, pane.“

Snape stisol pery a urobil krok k synovi. „Nechcel som byť taký prísny, Draco. Ale ty to nevidíš? Toto má veľmi ďaleko od bežnej situácie. Každému v tvojom postavení by prospel náhľad, ktorý mu môže poskytnúť dobrý terapeut.“

Draco si strčil ruky do vreciek. „Ach, nie je obvyklé, aby sa chlapcovmu otcovi - ach, tak prepáč, teda nevlastnému otcovi, protivila jeho matka? To som si nevšimol!“

„Keby sa mi protivila, nepostaral by som sa o jej absolútne pohodlie,“ povedal Snape trpezlivo. „Ale ja jej nedôverujem. A Draco? Nikdy som sa netajil tým, že toto manželstvo nie je podľa mojich predstáv.“

Spomedzi Dracových zubov sa ozval dusivý zvuk, ako sa jeho postoj tak trochu zosypal. „Ja viem, ja viem! Ale myslel som si, teda, myslel som si, že by to možno bolo ako nová metla?“ Zdvihol nádejné strieborné oči. „Chvíľu trvá, kým si na ňu zvykneš, a najprv si ani nie si istý, či sa ti páči, ale potom si uvedomíš, že je vlastne skvelá a... ?“

Keď Snape len pokrútil hlavou, Draco ustúpil, aby sa oprel o pult, a vrecká sa mu čudne roztriasli. Harrymu trvalo sekundu, kým si uvedomil, že sa jeho bratovi musia triasť ruky. „Tak... prečo to jednoducho nepovieš, Severus? Prečo? Zničil som ti život! No tak, povedz to!“

„Nehovorím to preto, lebo to tak nie je. Nič z toho nebola tvoja vina, Draco.“

„Samozrejme, že bola! Prosil som ťa, aby si si ju vzal!“

Snape podišiel k Dracovi a položil mu ruku na plece. „Urobil si to. Ale potreba tohto manželstva mi bola celkom zrejmá aj bez tvojich prosieb. Nemohol som dovoliť, aby tvoja matka zomrela, keď bolo v mojej moci tomu zabrániť.“

„A ty ma z toho neobviňuješ, to určite...“

„Obviňujem Voldemorta a Bellatrix, a dokonca aj Luciusa, lebo keby nikdy nezaviedol svoju rodinu do pazúrov Temného pána, tvoja matka by sa nechytila do tejto pasce. Ale neobviňujem teba, Draco. Nič z toho si nespôsobil ty.“

Draco zalapal po dychu, otočil sa k Severusovi a ruky mu vyleteli z vreciek, aby ho chytil. „Ja... ja... ja ti verím, alebo si myslím, že sa ti snažím veriť, ale stále si len myslím, ako dlho potrvá, kým si to rozmyslíš a začneš ma nenávidieť?“

Severus ho objal v tesnom objatí a prehovoril mu do vlasov, ktorých jemné pramienky povievali, keď na ne dýchal. „A práve preto si myslím, že je veľmi dobrý nápad, aby si absolvoval niekoľko sedení s dobrou doktorkou, Draco.“

„To si mohol povedať namiesto toho, aby si sa nazval mojím nevlastným otcom...“

„Nie si jediný, kto to znáša pod strašným stresom.“

„Áno, dobre.“ Draco sa odtiahol, uhladil si vlasy a narovnal si rúcho. „V poriadku. Pôjdem za ňou. Ale nemusíš ísť so mnou. Dokážem sa premiestniť sám.“

„V žiadnom prípade. Budem ťa tam sprevádzať, ako to robím pre Harryho.“

„Radšej pôjdem sám...“

„Jej kancelária nie je strážená tak ako tento dom. Preventívne pôjdem s tebou. Nechcem ťa stratiť, ty hlúpe dieťa.“

„Ale, ale...“

„A tiež, dobrá doktorka sa možno bude chcieť porozprávať s nami obidvomi spolu, vzhľadom na tému.“

„Nechcem tu nechať Harryho samého s mojou matkou!“ vyprskol Draco. „Práve včera ju rozplakal! A dnes ráno trval na tom, že by mala vysloviť meno Temného pána! Nemá žiadnu súdnosť, vôbec žiadnu, a ona je v chúlostivom stave a...“

„Choď do prdele,“ povedal Harry, ale bez veľkého zápalu. Väčšinou len chcel, aby Draco prestal hovoriť. „Ja jej neublížim.“

„Už si ublížil...“

„Áno, no budem opatrnejší, sľubujem. Včera to bola chyba, priznávam. A dnes ráno? Nenaliehal som na ňu, Draco, len som sa o tom zmienil. A ona ani nebola rozrušená, nie naozaj. Len povedala, že nemôže. Hádal som sa?“

Draco pokrútil hlavou.

„A nebudem, jasné? Ani sa o tom nezmienim, čestné slovo.“

Draco sa stále tváril váhavo. „Nespomínaj nič iné, čo by ju mohlo znepokojiť, Harry.“

Pravdou bolo, že Harry nevedel o všetkých veciach, ktoré by mohli Narcissu znepokojovať. Ale nepomohlo by, keby to povedal, a tak odpovedal tónom bohatým na srdečnosť a prísľuby. „Samozrejme, že nie.“

„No... tak teda všetko... v poriadku.“

Snape kývol na oboch. „Choď hore a obleč sa do muklovských šiat, Draco. Použijeme tú istú fintu, ktorá tak dobre fungovala s Harrym.“

„Že mám chuť na pizzu?“ Draco sa vysmieval. „Tomu neuverí ani za milión rokov.“

„Že ťa zaujala po tom, čo si počul, ako ju Harry vychvaľuje.“

„A aká je teda verzia toho, prečo s nami Harry nejde?“ spýtal sa Draco uštipačne.

„Prečo, to by bolo strašne hrubé nechať ju samú len v spoločnosti škriatka.“

„Hej, Dobby je dobrá spoločnosť!“ namietol Harry.

„A môžeme povedať, že sme považovali za dobrý nápad, aby Narcissa mala väčšiu šancu spoznať Harryho,“ pokračoval Snape hladko.

„No, má to tú výhodu, že je to skutočne pravda. Tak potom fajn.“ Draco sa rozhliadol po laboratóriu na výrobu elixírov. „Mám zostať a pomôcť ti upratať?“

„Harry a ja sa o to postaráme.“

„Dobre, lebo by som sa potreboval osprchovať.“

Keď Draco odišiel, Harry a Severus sa rýchlo pustili do upratovania. Pri použití mágie to nezabralo takmer žiaden čas.

Keď bola práca hotová, Snape sa otočil k Harrymu a hľadel naňho slávnostným pohľadom čiernych očí. „Snaž sa čo najviac, aby si nerozrušil Dracovu matku. Nemyslím si, že bude súhlasiť s druhým sedením, ak to urobíš.“

„A ty si myslíš, že potrebuje viac ako jedno sedenie.“

Snapeovi sa mierne pokrčili pery. „Ach, áno. Nemám pravdu?“

„Zdal sa...“ Harry pokrčil plecami. „No tak bol na nervy. Pozri sa na tú situáciu. Každý by bol z toho na nervy. Myslím, že je rozpoltený medzi tým, ako sa jej osvedčiť, a obavami, že ťa kvôli tomu stratí. Ak sa však spýtaš mňa, ona je tá, ktorá by mala osvedčovať jemu. Opustila ho práve vtedy, keď ju najviac potreboval!“

„Áno, ale on ju miluje.“

Tým bolo povedané všetko, však? „Nuž, pokúsim sa, aby to dnes večer bolo dokonale príjemné,“ vzdychol si Harry. „Kvôli Dracovi, nie kvôli nej. Ale nemôžem zaručiť veľa. Ako mám vedieť, čo by ju mohlo rozrušiť? Zdá sa, že je trochu...“

„Krehká?“ spýtal sa Snape s pokrčeným obočím.

„To sotva,“ posmieval sa Harry. „Myslím, že je labilná. Práve teraz je slabá, od tej kliatby. A je tehotná, áno. Ale krehká rozhodne nie je.“

„Súhlasím. Čo sa však týka toho, čo by ju mohlo rozrušiť, radil by som ti, aby si sa vyhýbal najočividnejším konverzačným nástrahám: Voldemort, kliatba a Bellatrix.“

Harry sa pokúsil premýšľať, či je tam ešte niečo iné. „Myslím, že aj Remus. Myslím tým, že predtým ju rozprávanie o ňom nevyvádzalo z miery, ale naposledy sa zdalo, že to vyvolalo záchvat paniky alebo niečo podobné. A ja som sa len pýtal, odkiaľ vedela, že je podvodník. Aj keď som sa pýtal dosť tvrdo, myslím.“

„Možno je problém v tóne.“ Snape pokrčil plecami. „Snažil som sa mierniť ten svoj. Nie je to vždy ľahké.“

„No, ak môžeme veriť jej rozprávaniu, v podstate sa zotavuje z mučenia.“

„Nehovoriac o tom, že sa zotavuje z Vädnúcej čarodejnice. Považoval by som to za formu mučenia.“

„To je pravda... Mal by som vedieť, aké to je, ale veľa si o tom nepamätám. Draca tiež mučili, však? Hovoril niečo o hadej jame?“

„Áno, zdá sa, že mám záľubu v adoptovaní chlapcov s...“

„Problémami?“

„Istou minulosťou, chcel som povedať.“ Snape sa otočil ku schodom. „Možno kvôli mojej vlastnej. Napriek tomu sa niekedy čudujem, čo to o mne ešte vypovedá.“

„Že si dobrý,“ povedal Harry a pomyslel si, že by sa to mohol pokúsiť tomu mužovi zdôrazniť, keďže sa zdalo, že to sám nevie.

„Dobrý,“ posmieval sa Snape.

„Láskavý?“ pokúsil sa Harry. „Milý? Príjemný? Srdečný? Hm... príjemný? Priateľský?“

Snape sa zahľadel, ale niekde hlboko v jeho čiernom pohľade sa Harrymu zdalo, že vyzerá spokojne. Trochu. No, možno.

„Rozhodne nie som nič z toho,“ zavrčal.

„Samozrejme, že nie,“ odvetil Harry. „Nie je to tak, že by si mi kúpil medvedíka, alebo si v podstate vôbec nič neurobil na potrestanie Draca a mňa za to, že sme boli takí blbí idioti, alebo...“

„To sa vždy môže zmeniť!“

„Ale nezmení,“ povedal Harry sebavedomo. „Viem, že sa to nezmení. Myslíš si, že po tom všetkom, čo sa stalo tesne potom, máme dosť toho, čo sa deje. Je to súčasť tvojej bytostnej dobroty.“

„Tak už sklapni.“

To bol pre toho muža taký nezvyčajný obrat, až Harry usúdil, že by ho mal radšej poslúchnuť. Preto len prikývol a začal stúpať hore schodmi. „Kým s Dracom neodídete, pôjdem pracovať na kúzlení v parselčine do svojej izby.“

„Bez prútika,“ upozornil ho Snape a na chvíľu si prešiel rukou po očiach. „A prosím, obmedz sa na zaklínadlá, ktoré máš zaznamenané vo svojom lexikóne. Nechcem mať do činenia s nevydareným experimentom...“

„Nechceš predsa, aby Dracovi niečo zabránilo v ceste k Marshe.“ Harry sa usmial. „Povedal som, že už nebudem experimentovať sám, Severus. Pamätáš?“

„Pamätám si. Dobre poznám aj úskalia schopnosti tínedžerov riadiť sa pokynmi.“

„No, ty nás predsa rád učíš skúsenosťami,“ zamrmlal Harry a usmial sa širšie, aby ukázal, že len žartoval. „Neboj sa, Severus. Budem dobrý.“

Bola to jeho chyba, keď dal na posledné slovo trochu väčší dôraz?

Severus sa naňho pozrel dosť temným pohľadom, ale nič na to nepovedal, keď zatlačil do dverí pivnice a prešiel nimi.

****

„Pizza,“ povedala Narcissa pochybovačne, keď postavila šálku čaju na okrúhly stolík neďaleko svojho kresla.

„Harry na tom jednoducho trvá,“ povedal Draco a dramaticky prevrátil očami. „Aj keď si naozaj neviem predstaviť prečo. Znie to ako príliš veľká kôrka koláča pokvapkaná olejom a potretá bizarným sortimentom ingrediencií.“

„Bude sa ti to páčiť. Len... možno si neobjednávaj nič so sardinkami.“

„Aha?“ V Narcisinom hlase zaznela zvedavosť. „Ty s nimi nejdeš, Harry?“

„Nie, mysleli sme si, že bude lepšie, keď ti budem robiť spoločnosť,“ povedal Harry a snažil sa zachovať si ľahký tón.

„To určite nie je potrebné. Pár hodín si tu vystačím sám.“

Ach, bože. Musel na tom trvať. A napadol ho len jeden spôsob. „No... ehm... ty si vlastne moja...“ Ach, Bože. „Nevlastná matka teraz, a mysleli sme si... no, myslel som si, že by to bola dobrá príležitosť, aby sme sa spoznali?“

Narcissa sa ešte zlomok sekundy tvárila neisto, ale potom mu venovala srdečný úsmev a oči jej tak žiarili, až si Harry pomyslel, že musí poznať nejaké kúzlo. „Aký krásny nápad, Harry. To by sa mi malo páčiť. Myslím, že by sa mi to veľmi páčilo.“

„To je úžasné, matka,“ povedal Draco a sklonil sa, aby jej vtisol krátky bozk na líce.

Narcissa chytila jeho ruku do svojej a chvíľu ju držala, kým ju pustila. „No, teraz už aspoň chápem tvoj odev. Ten muklovský výzor...“ Pomaly pokrútila hlavou. „Nemyslím si, že sa k tebe hodí.“

„Ach, ale len si pomysli, môžem o svojom výlete napísať špeciálnu správu pre slečnu Burbageovú. Možno mi dá nejaký ten kredit navyše.“

Jej hlas bol čistý škandál. „Ach, hviezdy. Chodíš na štúdiá muklov, Drak? Na čo?“

„Z mnohých dôvodov. Ale jeden je najdôležitejší. Musím byť schopný zapadnúť, keď sa stretnem s Hermioninými rodičmi, chápeš?“

Harry sa nadýchol, šokovaný tým, že Draco tak nenútene vypustil takúto bombu. A potom sa pripravil na výbuch, ktorý určite nasledoval. Nie že by čakal, že Narcissa Malfoyová ...sakra, Narcissa Snapeová, bude kričať a vrieskať; pomyslel si, že na podobné výlevy je asi príliš odhodlaná vyzerať ako dáma. Nie... ona bola skôr ten typ, ktorý zmrazí miestnosť nesúhlasným pohľadom.

Jediné čo sa stalo, bolo, že iskra v jej očiach pohasla. „Hermiona, samozrejme,“ zašepkala.

Vtedy Harry pochopil. Draco už musel matke povedať, čo cíti.

„Predstavím ti ju pri najbližšej príležitosti.“ Pri zvuku tichých krokov sa Draco mierne otočil. „Aj tebe, Severus.“

„Som si celkom istá, že Severus sa s tvojou slečnou Grangerovou už dobre pozná,“ povedala Narcissa takmer šeptom.

„Aj tak by som ju mal poriadne predstaviť,“ trval na svojom Draco. „Nemyslíš, Severus?“

Snape naklonil hlavu. „Určite, ak chceš dodržiavať formálne čistokrvné zvyky.“

„Musím. Nechcem, aby si Hermiona myslela, že ju nepovažujem za plne hodnú mojej úcty.“

„Tak dobre.“ Snape sa pozrel smerom k Narcisse, jeho pohľad akoby skĺzol po nej a ešte ďalej. „Dúfam, že Draco vysvetlil náš výlet?“

„Do muklovského Londýna, áno.“ Narcissa sa posunula na stoličke. „Som si istá, že aj my s Harrym prežijeme krásny večer.“

Snape krátko prikývol, potom chytil Draca a zmizli, nechávajúc Harryho s Narcissou osamote. Harry sa narýchlo usadil do kresla a snažil sa vyzerať, akoby sa cítil v pohode. Bol si celkom istý, že sa mu to nedarí.

„Keď si vyrastal, jedol si často pizzu?“

Harry ju, samozrejme, nejedol. Skôr fazuľu na toaste. Rozmýšľal však, aká odpoveď by bola najlepšia. „Nie, nie až tak často. Bola to zvláštna pochúťka, vieš? Takže niet divu, že sa chytám každej príležitosti, ktorá sa mi naskytne.“

Venovala mu zvláštne nevýrazný pohľad. „Naozaj.“

„Áno,“ trval na svojom Harry. „Teda, nie je to tak, že by sme so Severusom mali počas semestra veľa príležitostí dostať sa preč z Rokfortu, takže...“

Kútiky úst sa jej naklonili v jasnom pobavení. „Ach, Harry. Táto zámienka s pizzou je naozaj veľmi hlúpa. Viem veľmi dobre, že domáci škriatkovia na Rokforte by ti vedeli pripraviť pizzu, keby si im vysvetlil, o aký pokrm ide.“

Zámienka? Uf. „No, nikdy ma nenapadlo sa ich na to spýtať, vieš, že študentom sa jednoducho podáva to, čo sa objaví vo Veľkej sále...“

„Sedem rokov v škole a ty si sa ešte nenaučil, ako sa šteklí hruška?“ Narcissa pokrútila hlavou. „Som si dokonale vedomá toho, o čo v skutočnosti ide, Harry. Dosť bolo predstierania.“

Harry dúfal, že nevyzerá tak panicky, ako sa cítil. „To nie je...“

Prerušila ho. „Je úplne pochopiteľné, že ty a Draco by ste ocenili, keby ste strávili nejaký čas osamote so Severusom, Harry. Čo však nechápem, je, prečo niekto cítil potrebu vymýšľať si historky o talianskom jedle.“

Aha. No to nebolo až také zlé, ak dospela k tomuto. Vlastne to bolo tak, ako predtým povedal Draco: Malo to tú výhodu, že to bola pravda. „No... Myslím, že sme mali pocit, že je to trochu neslušné, keď sme ťa vynechali.“

„Nezmysel. Trúfam si povedať, že Severus by považoval za úplne rozumné, keby som túžila po čase o samote s mojím synom.“ Oči sa jej zrazu zúžili, ako ňou prešlo malé zachvenie. „Prepáč. S jedným z mojich synov, mala som povedať. Neuniklo mi, že aj ty si teraz jedným z nich.“

„Eh, som len nevlastný syn...“

„To je pravda, samozrejme, ale na druhej strane by si mohol tvrdiť aj to, že si len Severusov adoptívny syn. Ale to predsa vôbec nie je ten prípad, však? Je jasné ako Lubaantum, že si jeho plnohodnotný syn.“

„Áno, ale to je niečo iné,“ povedal Harry a zúfalo si želal, aby sa z tohto rozhovoru vyvliekol. Existoval spôsob, ako zavolať Dobbyho bez toho, aby to bolo zrejmé? „Poznám ho už celé veky.“

„A taký príjemný vzťah ste mali,“ zľahka si ho doberala. „Draco mi za tie roky spomenul zopár vecí, rozumieš.“

„No, to všetko sme už prekonali.“

Venovala mu vyrovnaný pohľad. „Možno časom dospejeme k podobnej zhode aj my dvaja.“

To sakra nie je pravdepodobné, pomyslel si Harry. Navonok sa však trochu usmial, snažil sa, aby to vyzeralo nesmelo, a povedal: „Možno.“

Chvíľu sa dívala na svoje nechty a pripomenula mu Draca. Potom však povedala niečo, čo Harryho prinútilo stratiť každý náznak váhania, či s ňou má tráviť čas. „Dnes som chvíľu premýšľala nad tvojou otázkou, Harry. Podľa toho, ako si dnes ráno rozprával, sa mi zdalo, že ti o tvojej matke nikdy nikto veľa nepovedal. Také smutné, pomyslela som si. Tak som sa pokúsila spomenúť si na tie roky kvôli tebe.“

Harry sa posadil rovno. „Aha! Naozaj?“

„Áno, samozrejme.“ Narcissa mu venovala ďalší z tých milých úsmevov, ktoré takmer vyžarovali teplo, no tentoraz jej Harry nemohol zazlievať, ako sa jej rozžiarila tvár. „Bola som dosť unavená a takmer akoby som upadla do tranzu, keď som ležala v posteli a premýšľala, ale ukázalo sa, že to bolo celkom dobré. Akoby mi to odomklo nejakú časť hlbokej pamäti, veci, na ktoré som nemyslela prakticky odvtedy, čo sa stali.“

„Takže si si na niektoré veci naozaj spomenula!“

„Áno.“ Narcissa odvrátila pohľad. „Nič hrozne hlboké, žiaľ, musím povedať. Ale niektoré veci áno.“

Harry len čakal a mal pocit, že mu srdce stúplo až do krku.

 

„Bol Valentín,“ povedala Narcissa a pozrela sa priamo naňho. „Tvoja matka bola v prvom alebo druhom ročníku, netuším, v ktorom. Nemohla byť staršia, inak by som už nebola na Rokforte. Všetci sme boli vo Veľkej sieni na večeri a prileteli sovy. Ničím som sa nelíšila od ostatných slizolinských dievčat, takže som ich dychtivo sledovala a dúfala, že ku mne padne pohľadnica alebo balíček.“

Odmlčala sa, aby zdvihla svoju šálku čaju a napila sa z nej.

„Našu pozornosť odlákali výkriky prichádzajúce od chrabromilského stola,“ pokračovala po chvíli. „Trvalo niekoľko minút, kým sme pochopili, že jedno z mladších dievčat dostalo sovou trojicu večne kvitnúcich začarovaných kvetov. Po ďalšej chvíli som mohla vidieť dievča, ktoré bolo takto obdarované. Myslím, že som vtedy nepoznala jej meno, ale pamätám si jej tvár, ktorá žiarila radosťou z takého nezvyčajného daru.“

„Moja mama,“ povedal Harry ticho.

„Áno.“ Narcissa sa zasmiala rovnako jemne. „Deň alebo dva sa o tom na Rokforte hovorilo, pretože boli poslané anonymne sovou. My slizolinčania sme však vedeli, že takýto dar mohol prísť len od zámožného čarodejníka a s najväčšou pravdepodobnosťou od čistokrvného.“

„Môj otec?“

„Možno. Ale musíš to pochopiť, Harry. James zďaleka nebol jediným bohatým čistokrvným prítomným. Dokonca ani jediný v Lilyinom ročníku a fakulte. Aj keď, samozrejme, tie kvety mohol poslať aj niekto z vyššej triedy z inej fakulty.“

„Nikto nikdy nezistil, kto to bol?“ spýtal sa Harry trochu smutne.

„Určite nie, kým som bola v škole.“

Zrazu mu napadla hrozná myšlienka. „Dúfam, že to nebol Sirius.“

Narcissa elegantne pokrčila plecami. „Nemám potuchy.“

„No, vďaka, že si mi to povedala,“ povedal Harry. Mala pravdu, nebola to veľká spomienka, ale aj tak to pre Harryho akosi znamenalo celý svet. Bolo to ako drahokam. Ďalší vzácny klenot, ktorý si uložil do malej kôpky drahokamov, ktorých súčet predstavoval všetko, čo o svojej matke vedel. „Spomenula si si ešte na niečo?“

„Jednu maličkosť.“ Narcissa si znova odpila z čaju a trochu pokrčila nos.

„Ach, je studený? Dobby!“

Škriatok sa hneď objavil a v nadšení poskakoval z jednej nohy na druhú. „Áno, Harry Potter?“

„Mohol by si nám priniesť čerstvý čaj? A pár sušienok a...“ Harry nadivoko odhadol. „Malú misku čučoriedok? So zmrzlinou?“ Keď sa pozrel na Narcissu, prikývla, takže si myslel, že urobil dobre.

Dobby bol v okamihu so všetkým späť a rovnako rýchlo opäť zmizol.

Harry jej nalial čerstvú šálku čaju a sledoval, ako si odhryzla z niekoľkých čučoriedok. Po chvíli bol celkom blízko k tomu, aby jej povedal, aby jednoducho pokračovala v rozprávaní. Nakoniec však pokračovala aj bez jeho nabádania.

„Raz som prechádzala okolo rozvetvenej chodby a zbadala som, ako dáva Zloduchovi celkom slušne zabrať.“

„Čo hovorila?“ spýtal sa Harry dychtivo.

„Nejaké pokarhanie, ale nepamätám si podrobnosti.“ Narcissa si vzdychla a zrazu sa pozrela na svoje ruky, šálka sa jej zatriasla na podšálke, keď ju držala v kolenách.

„Počkaj, čo sa deje?“

„Nuž... obávam sa, že celý príbeh ma veľmi neoslovil.“ Na sekundu sa naňho pozrela a potom sa zdalo, že má opäť veľký záujem o vlastné kolená. „Je dosť pravdepodobné, že som si na tú príhodu spomenula len preto, že som sa pristavila, aby som sa jej vysmievala.“

„Vysmievala sa jej!“

„Nuž, naozaj, s poltergeistami sa nemajú viesť zdĺhavé rozhovory,“ vysvetlila Narcissa a znelo to prinajmenšom ospravedlňujúco. „Že to urobila, a ešte k tomu pred očami okoloidúcich?... Obávam sa, že som k slizolinským dievčatám, ktoré boli so mnou, nahlas poznamenala niečo o jej pôvode. Všetky sme sa... zasmiali.“

„A čo urobila moja mama?“ Harry sa spýtal stiesneným hlasom.

„Ach, len pokračovala, akoby som nič nepovedala.“

„Dobre pre ňu.“

„Vtedy som nebola naklonená tomu si to myslieť,“ priznala Narcissa pomaly a plecia sa jej zdvihli.

Harry sa len pozeral.

„Ale teraz... no, čo si mám myslieť, Harry? Ukázalo sa, že je dobré, že tvoja matka bola taká ohromná čarodejnica, dokonca ochotná v takom mladom veku sa pustiť do poltergeista.“

Dobre, to už zachádzalo tak ďaleko, že Harry zrazu uvažoval, či všetko, čo povedala, bola pravda. Podľa toho, čo Harry vedel, sa len chcela dostať na jeho stranu. Možno preto, že špehovala pre Voldemorta. To, že ju mučil, mohlo predsa fungovať tak či onak. Možno teraz videla v Harrym bezpečie. Ale možno si myslela, že zradiť jeho a Snapea je spôsob, ako sa dostať späť do Voldemortovej priazne.

Ale či nechápala, ako veľmi by to Draca zranilo? Aj keby ho nejako fyzicky ochránila pred akoukoľvek hrôzou, ktorú Voldemort plánoval?

Ale na druhej strane... nebola by taká hlúpa, aby Voldemortovi dôverovala. Alebo áno?

Jediné, čo Harry naozaj vedel, bolo jedno: z toho, že sa ju snažil pochopiť, sa mu točila hlava.

Napriek tomu nemohol odolať, aby jej posledné tvrdenie nespochybnil. „Nepovažuješ za dobré, že moja mama dokázala Voldemortovu smrtiacu kliatbu odraziť späť na jeho bezcennú hlavu.“

„Určite som si to nemyslela, keď sa to stalo,“ priznala. „Pre moju rodinu to znamenalo veľké ťažkosti. Ale teraz, po tom všetkom, čo sa stalo, čo iné si môžem myslieť, Harry? Som vďačná, že mám útočisko pred... ním.“

„To však nemá so mnou nič spoločné,“ povedal Harry pomaly. „Všetko sa to týka Draca. Myslím, že to vieš.“

Usmiala sa, ale raz ten výraz vyzeral takmer melancholicky. „Samozrejme. Ale aj ty si súčasťou tohto útočiska. A nemyslím si, že toto manželstvo bude fungovať veľmi dobre, ak si s tebou nedokážem nastoliť pokoj.“

Harry úprimne pochyboval, že manželstvo bude dobre fungovať bez ohľadu na čokoľvek. Ale ona to nevedela. O Morrighanovej nevedela vôbec nič.

Napriek tomu na tom niečo bolo, že chcela pokoj, predpokladal. Za predpokladu, že by jej mohol veriť čo i len slovo. Lenže to nevedel, už nevedel. No otvoreným prejavením pochybností by nič nezískal.

„Bolo od teba pekné, že si mi povedala pár vecí o matke.“

Jej úsmev tentoraz vyzeral ako úľava. „Samozrejme. Ak si spomeniem na niečo ďalšie, určite ti dám vedieť.“

„Vďaka. To by bolo skvelé.“ Harry vstal, chcel sa dostať preč. Ale to, samozrejme, nebolo celkom možné, zatiaľ nie. „S čučoriedkami si urobila krátky proces. Myslíš, že je čas na večeru?“

„To by bolo skvelé.“ Trochu nešikovne sa vytlačila na nohy, rúcho jej viselo v čudných uhloch kvôli vysokému stupňu tehotenstva. Pomaly ho nasledovala do jedálne, kde Harry zavolal Dobbyho.

„Urobil si už niečo na večeru?“

„Dobby nevie, čo má robiť,“ povedal škriatok a pozrel na Harryho obrovskými, ustarostenými očami. „Dobbymu dochádzajú všetky dobré nápady!“

Harry to nečakal. „Hm, dobre. Mohol by si nám teda vyrobiť čokoľvek, čo sa hodí?“

Dobbyho okrúhle oči sa ešte zväčšili. „Dobby sa ospravedlňuje, ospravedlňuje! To je spoločná mágia špeciálna pre domácich škriatkov. Dobby nemôže vycítiť, čo sa hodí pre všetkých podľa jeho Dobbyho ja!“

„No, nerob si s tým starosti. Nevedel som to, to je všetko. Mohol by si mi urobiť... ehm, možno sendvič so šunkou a syrom? S kečupom?“ Zrazu si spomenul, že Narcissa je práve tam. „A čo by si chcela? Myslím, že Dobby dokáže pripraviť takmer čokoľvek.“

Narcissa zažmurkala, akoby nečakala, že sa s ňou bude radiť. „Aha! Možno šalát s niekoľkými plátkami pečeného kurčaťa a ľahkou zálievkou k nemu? A trochu toho kečupu, áno.“

Harry si prečistil hrdlo a pokúsil sa hovoriť tlmene. „Neservíruj ho z čajníka, prosím.“

Narcissa ho musela počuť; zrazu vyzerala, akoby mala vybuchnúť smiechom. „Ach, a trocha vína by bola veľmi vítaná, Dobby. Nejaké biele. Možno Chablis?“

Harrymu sa rozšírili oči takmer rovnako ako Dobbymu pred chvíľou. „Čože? Nie, nie! Zabudni na víno, Dobby!“ Potom obišiel Narcissu. „Čo to robíš? Si tehotná! Nemôžeš piť alkohol!“

Tvárila sa tak zmätene, akoby jej povedal, že nesmie dýchať. „Prečo nie?“

„Prečo nie!“ vybuchol Harry. „Vy ľudia nič neviete? Je to zlé pre dieťa! Je to hrozné pre dieťa! Mohlo by sa narodiť, ja neviem, zdeformované alebo niečo podobné. Ja jednoducho viem, že je to zlé!“

„Naozaj?“

Harry len zízal.

„ V tom prípade sa, žiaľ, zrieknem vína.“

„Ako môžeš nevedieť niečo také základné?“ Vtom ho napadla hrozná myšlienka. „Ach, Bože. Veľa si pila, keď si čakala Draca?“

„No, áno. Víno k večeri každý večer. Celý čas som bola pod dohľadom čaromedičky a užívala som všetky vhodné elixíry.“

Aha. No možno sa čarodejnícky svet postaral o problém s pitím pomocou mágie. Draco rozhodne nevyzeral, že by trpel nejakými zlými účinkami. Ibaže alkohol spôsoboval pichľavosť? Ale to sa nezdalo pravdepodobné.

„Mám tie isté elixíry od madam Pomfreyovej,“ dodala.

„Áno, no aj tak žiadny alkohol,“ trval na svojom Harry. „Len pre istotu.“

„Už som povedala, že sa ho zriekam.“

Aha, presne tak. Už to urobila. „Tak to je asi všetko, Dobby.“

Malý škriatok maniakálne prikývol a zmizol.

Sedeli mlčky, kým čakali na jedlo, hoci to, samozrejme, netrvalo dlho. Harry ju chcel pumpnúť o ďalšie spomienky na svoju matku. Ale práve on vedel, že spomínať sa nedá len tak na požiadanie.

„Tak, porozprávaj mi o Rokforte,“ povedal namiesto toho. „Hádam, že to za tvojich čias nebolo veľmi odlišné? Nemyslím si, že sa svet čarodejníkov mení veľmi rýchlo.“

Narcissa si na šalát nakvapkala niečo, čo vyzeralo ako stopové množstvo dresingu. „Za mojich čias, naozaj. V tvojom podaní vyzerám priam starodávne.“

„No, nie ako Dumbledore, ale...“

Trochu našpúlila pery, potom ich uvoľnila. „Mala som veľa rovnakých profesorov ako Draco. Aj keď určite nie na elixíry. Nie, variť nás učil Horace Slughorn.“

Slughorn, fuj. Čo je to za meno. Na druhej strane, bolo to horšie ako Rokfort?

„Ale s tou zmenou máš celkom pravdu. Väčšina mojich učebníc boli tie isté, ktoré sa používajú aj dnes. Aj keď pre Draca sme, samozrejme, kúpili nové,“ dodala rýchlo.

Učenie z použitých učebníc z jej úst znelo ako osud horší ako smrť, no Harrymu sa podarilo neurobiť grimasu.

Jej zmienka o tom, že Snape vtedy neučil elixíry, prinútila Harryho uvedomiť si, že bol na Rokforte v rovnakom čase ako Narcissa. Takmer sa usmial a pomyslel si, že by to mohlo byť veľmi zaujímavé. „Pamätáš si niečo o Severusovi zo školských čias?“

„Prekrývali sme sa len o dva roky, ale určite by bolo ťažké ho prehliadnuť. Severus bol vždy veľmi nadaný na mágiu. Naozaj ho mali pozvať do Slugyho klubu, bol taký ohromný, ale myslím, že Horace sa skutočne obával, že Severus ho jedného dňa zatieni vo ním vybranom odbore. Čo sa aj stalo.“

Harry by sa bol spýtal na ten „Slugyho klub“, ale nechcel prerušiť jej myšlienkový pochod. Nechcel urobiť nič, čo by ju zastavilo v rozprávaní.

Narcissa sa odmlčala, aby zjedla niekoľko súst nejakého kučeravého šalátu. „A tiež sa zdalo, že tvoj otec sa neustále dostáva do konfliktov s chrabromilčanmi. Samozrejme, nie so všetkými. Hlavne so Siriusom a... ach, bože. S tvojím otcom.“

Harry mávol rukou. „Neboj sa, že by si ma urazila. Viem o ich vzájomnej minulosti.“

„Nie, myslela som ... že som ich oboch nazvala 'tvojím otcom'.“

„No, boli. Sú.“ Harry pokrčil plecami. „To je v poriadku. Aj keď predpokladám, že by si ich mohla nazývať James a Severus, ak to pomôže, aby tvoje príbehy dávali väčší zmysel.“

„Naozaj si myslím, že by som ti nemala rozprávať takéto príhody,“ povedala a trochu si zdvihla bradu. „Mohlo by to Severusa veľmi rozčúliť a ja by som ho nerada nahnevala.“

To bolo pochopiteľné, predpokladal Harry.

„A musíš si uvedomiť, že keď ho triedili, bola som už v šiestom ročníku. To, že si naňho ako dieťa vôbec niečo pamätám, je dosť pozoruhodné. Hmm... Možno je to najmä kvôli bodom.“

„Získal veľa bodov pre Slizolin?“

„Nepovedala by som, že veľa. Nejaké, príležitostne.“

„Tak ako si to myslela?“

Odvrátila pohľad a trochu pokrútila hlavou.

„Aha.“ Harry sa takmer zasmial. „Chcela si povedať, že stratil veľa bodov. Kvôli jeho hádkam s mojím otcom?“

Znova pokrútila hlavou, akoby sa bránila čokoľvek povedať.

„To je v poriadku. Myslím, že Severusovi by nevadilo, keby...“

„Skutočne som ho začala dobre spoznávať až oveľa neskôr,“ prerušila ho. „Až keď sa stal častým hosťom v sídle. Lucius ho začal pozývať po...“

Tvár jej zrazu zbledla tak, že vyzerala ako stena.

Harrymu sa rozšírili nozdry. Na čo sa to hrala? „Pozri, určite vieš, že už viem, že bol...“ Ach, Bože.

Smrťožrút, chcel povedať, ale v okamihu, keď tú vetu počul vo svojej mysli, ešte skôr, ako sa mu dostala na pery, bolesť ním prešla ako úder blesku, tak prudko, až si myslel, že sa mu urobí zle. Ruka mu z vlastnej vôle vystrelila do vrecka a začala zúrivo šmátrať po fľaštičke Lillehammeru.

„Ach, veľký Merlin!“ Narcissa zalapala po dychu, ale vzápätí sa jej hlas zvýšil na plnokrvný výkrik. „Dobby! Dobby! Harry Potter je chorý! Harrymu Potterovi niečo je...“

Škriatok sa zjavil okamžite, zvyčajné prasknutie jeho zjavenia znelo ako burácanie hromu, ktorý sa rozozvučal v Harryho lebke. Matne sa mu podarilo zachytiť pohľad na Narcissu, ktorá sa nemotorne vyškriabala na nohy...

A potom si aj cez všetku bolesť spomenul. Nástroje, jeho nástroje. Mal používať svoje nástroje...

„Dobby privedie profesora Snapea!“

Harry sa poškrabal na tvári a mávol rukou smerom k škriatkovi. „Nie, nie, počkaj,“ podarilo sa mu vydolovať zo seba. „Len počkaj...“

Nástroje, nástroje... Harry sa mohutne, sipľavo nadýchol a prinútil sa vrátiť myšlienkami k Samhainu. Alebo aspoň na to, čo o ňom vedel. Možno chyba, lebo jediné, čo z toho mal, bol pocit, akoby sa mu do očných buliev zarezával rozpálený nôž. Oboch naraz.

Lapajúc po dychu, Harry vymrštil ruku, aby odohnal imaginárneho útočníka, a to tak prudko, že sa rovno zvrtol zo stoličky.

„Priveď Severusa, ako si povedal!“ zakričala Narcissa, zdalo sa, ako by mu kričala takmer do ucha.

„Dobby ide hneď privolať otca Harryho Pottera!“ skríkol škriatok.

„Nie!“ zareval Harry, odhodlaný dostať to pod kontrolu sám, keď sa zviezol na kolená. Samhain, Samhain, nástroje, nástroje... „Mám elixír! Dal mi ho Snape! Je to v poriadku, som v poriadku, len ma nechajte, len ma nechajte...“

Ale po elixíre už nesiahol. Chcel použiť svoje nástroje! Tak veľmi chcel, tak veľmi veľmi chcel. Do čerta, veď Severusa miloval! Nemohol takto pokračovať, neschopný vidieť toho muža takého, aký dnes bol, aký naozaj bol! Nechcel, aby jeho otec mal pocit, že musí skrývať kúsky seba samého...

„Samhain, Samhain, nástroje, nástroje,“ spieval, nejaká jeho časť si uvedomovala, že slová mu tentoraz unikajú z mysle nahlas. Nože ho opäť bodali a na ramenách mal tlak, niekto ho držal, ale Bože, ach Bože, ten tlak sa akosi podobal láske. Dokonca aj napriek tej odpornej bolesti.

Harry sa na ňu sústredil, oči pevne zatvoril a začal litániu, ktorá našťastie zostala v jeho vlastnej hlave. Bolo dobré, že Snape bol S- S- S- S- S- Smrťožrút. Bolo to tak. Dobrá vec, dobrá vec. Bol to dobrý človek, vedel, ako zachrániť Harryho, a bol dobrý, bol. Bol tu pre Harryho, keď nikto iný nebol, išiel tam, kde by nikto iný nikdy nemohol ísť, priamo na s- smrťožrútske stretnutie, a urobil to, pretože bol dobrý a pretože mohol, a vedel, čo má robiť, vedel, čo má robiť, vedel, čo má robiť...

Prízračný obraz sa vynoril, aby sa mu vysmieval, a zaplnil mu celé zorné pole za zovretými viečkami. Had a lebka, Temné znamenie.

Ale vyzeralo to akosi karikatúrne. Alebo možno hlúpo. No, bolo to hlúpe. A Severus bol veľmi hlúpy, keď sa niekedy nechal takto poznačiť, ale Harry prežil Samhain a jedného dňa mal Voldemorta zabiť. A bol nažive len preto, že jeho otec bol taký veľmi, veľmi hlúpy.

„D- D- Dobby nevie, nevie, čo má robiť!“

Harry otvoril oči a trochu sa zachmúril, keď sa mu zdalo, že ich svetlo prebodáva. Netrvalo to však dlho a bolesť hlavy už ustupovala. Nezmizla, ale skôr šumela než hučala. A potom bodavý pocit ustal a Harry zažmurkal a zrazu si uvedomil, že Narcissa kľačí hneď vedľa neho a rukou mu tisne ramená.

Podarilo sa mu ju odstrčiť. Ale jemne, lebo si spomenul, že je to Dracova matka a je tehotná, a on nechcel ublížiť Dracovi ani dieťaťu.

Ani jej, priznal si neochotne.

„To je v poriadku,“ zamrmlal, potom si prečistil hrdlo a snažil sa znieť menej ako obeť mučenia, keď sa vyštveral na nohy, aby dokázal, že je v poriadku. Šumenie sa vytrácalo, až sa podobalo skôr šepotu, a potom sa mu hlava úplne zbavila bolesti.

Takmer sa zapotácal, keď tam stál, bola to taká úľava. Vlastne to bol nádherný pocit. Bol si istý, že jeho hlava sa ešte nikdy v živote necítila tak dobre. Pretože to cítil; toto nebolo ako s Lillehammerom. A nebola tam žiadna bolesť.

Harry si nemyslel, že by to dokázal primerane opísať, hoci v jeho živote bolo veľa prípadov, keď ho hlava nebolela. Toto bolo akosi iné.

Zrazu si uvedomil, že Narcissa je stále vedľa neho, ale na kolenách, a Dobby zúrivo poskakuje z jednej nohy na druhú, máva rukami a vyzerá, akoby ho delilo desať sekúnd od toho, aby začal búchať hlavou o stôl.

„Tu,“ povedal a natiahol ruku, aby pomohol Narcise na nohy. Pozerala na jeho prsty, akoby to boli zuby, ktoré by sa na ňu mohli vyceriť, ale potom vložila ruku do jeho a oprela sa o jeho silu, keď ju ťahal hore.

Potom sa Harry postaral o Dobbyho, urobil dva kroky, aby sa dostal k malému škriatkovi a pohladil ho po hlave. „Vďaka, Dobby. Už sa cítim dobre. Urobil si správne, keď si ma nechal, aby som sa s tým vysporiadal sám.“

Dobby naklonil hlavu a natiahol sa na špičky, aby sa Harryho ruka spojila s jeho lícom, namiesto toho sa oň otrel tvárou, ako to robil Krivolab, keď chcel náklonnosť. Harry sa usmial a dovolil mu to.

Narcissa sa na oboch zadívala. „Ty si naozaj... čo to bolo?“

Dávaš mi do rúk zbrane, upozornil Severus vo vnútri jeho mysle a Harry si nemohol pomôcť, ale opäť sa usmial. Bože, ale jeho otec bol geniálny a ani škaredý kontext tejto konkrétnej spomienky nedokázal skaziť absolútnu múdrosť rady, ktorú mu v ten deň udelil.

„Áno, no...“ Harry si prečistil hrdlo, ale zdalo sa mu, že váhanie je v poriadku. Nepoznala by, že si vymýšľa historku, aby sa nedozvedela, že má so Snapeovou minulosťou trochu problém. Len by si myslela, že sa hanbí priznať slabosť. „Niekedy dostávam záchvaty, jasné? Muklovia tomu hovoria epilepsia.“ Posunul hlas o niekoľko stupňov smerom k výbojnosti. „Nemusíš sa na mňa tak pozerať. Veľa ľudí to má.“

Jej tvár okamžite stratila výraz. „Ale naozaj si sa zotavil? Povedal si, že máš elixír, ale žiadny si si nevzal.“

Harry sa nadýchol. „Urobil by som to, keby som to potreboval. So Severusom sme pracovali na tom, ako by som mohol dostať záchvaty pod kontrolu sám.“

„Ale... prečo?“

Harrymu jej bolo takmer ľúto, pretože znela tak úprimne zmätene. Aké to musí byť, keď vidí svet tak ako ona, uvažoval? Veriť, že mágia je jediným riešením problému? Byť na nej taká závislá?

„Je to ako keď si myslím, že by si nemala piť víno, aj keď existuje magický spôsob, ako zrušiť jeho účinky,“ povedal trochu stroho. „Niekedy je dobré vedieť sa zaobísť aj bez neho, vieš.“

Až na to, že ona to možno nevedela.

„No, zdá sa, že si sa zotavil, myslím.“ Teraz to bola Narcissa, kto si prečistil hrdlo, hoci to bola tá najženskejšia verzia toho zvuku, akú kedy počul. „J... naozaj sa ti nechcem vnucovať, Harry, ale ja ... j...“

Do riti. „Čo potrebuješ?“

„Nie, nič,“ okamžite zaprela. „Len viem, že ma nechceš za nevlastnú matku, ale v skutočnosti ňou som a nemôžem si pomôcť, ale cítim voči tebe istú zodpovednosť. J . . . Obávam sa, že musím trvať na tom, aby si Severusovi povedal, čo sa stalo.“

Začala dosť rázne, ale na konci opäť zaváhala, akoby sa naozaj obávala, že si ho znepriatelí. Harry si nebol istý, prečo mu to pripadalo trochu zábavné, ale bolo to tak. Možno to bolo tým, ako sa zdalo, že jej na tom skutočne záleží. No bol si istý, že by jej záležalo veľmi, keby Draco tvrdil, že má epileptické záchvaty. Ale keď to bol Harry?

„Trváš na tom, však?“ Harry sa spýtal trochu nevrlo, pretože naozaj netušil, čo má povedať.

Zdvihla bradu tým Dracovým spôsobom, ktorý si všimol už predtým. „Áno, musím trvať na svojom. Takže ak mu to nechceš povedať sám, obávam sa, že to budem musieť urobiť ja.“

„Ach, ja mu to poviem, neboj sa,“ povedal Harry a usmial sa na ňu.

Prehltla, hrdlo sa jej mierne zachvelo.

Harry jej v očiach čítal pravdu. Aspoň raz si bol istý, že tam číta pravdu. „Chystáš sa ma skontrolovať, však?“

Vyzerala, že sa toho takmer bojí, ale prikývla.

Harry si nebol istý, prečo chcel vidieť, ako ďaleko to dotiahne, ale nemohol sa zastaviť.

„Uvedomuješ si, že mám sedemnásť rokov? Že som dospelý?“ spýtal sa, pričom zachoval ľahký tón. Nechcel, aby si myslela, že sa na ňu hnevá. V skutočnosti to bolo práve naopak.

Oči jej mierne zažiarili. „Môžeš mi to zazlievať, ako chceš, ale...“

„Ja ti to nezazlievam.“ Keď sa Harry znova usmial, cítil, ako mu to siaha do očí. „Naozaj. Je to tak trochu sladké.“

Ustúpila dozadu, preč od neho. „Sladké? Veru, to vôbec nie je...“

„Je to presne to, čo by urobila Ronova mama, keby videla, že mám záchvat, a myslela si, že by to mal vedieť Severus. Ron Weasley,“ dodal, pretože jej čelo sa zvraštilo, akoby sa snažila zaradiť to meno.

„Weasley!“

No to znelo skôr ako niečo, čo by čakal od Narcisy. Nedráždilo ho to však tak, ako by ho to dráždilo pred hodinou.

„Chce Harry Potter, aby mu Dobby doniesol čerstvú večeru?“

Harry si vtedy uvedomil, že Dobby sa oňho stále otiera lícom. Jemne, pomaly odtiahol ruku. „Nie, to je v poriadku, Dobby. Vlastne sa cítim dosť unavený. Myslím, že si pôjdem ľahnúť a možno si budem čítať, kým nezaspím. Ale ak chce, dones Narcise ďalšie jedlo.“

Dobby na ňu upriamil skúmavé oči.

Opäť sa posadila a vzala do ruky vidličku. „Možno o chvíľu nejaké ovocie.“

Harry im obom kývol a zamieril do svojej izby.

****

Neklamal o tom, že sa cítil unavený, hoci sa mu v skutočnosti nechcelo spať. Dúfal, že keď sa Severus vráti, bude ešte hore, aby mu mohol povedať o „epilepsii“ a bol pripravený pre prípad, že by Narcissa naozaj dodržala slovo.

Harry si teda privolal Dracov text o transfigurácii a chvíľu si čítal, potom ešte dlhšie skúšal heslá na denníkoch, o ktorých dúfal, že patrili Siriusovi. Nikam sa však nedostal.

Keď už bol dosť frustrovaný, zložil Teddyho z komody a viedol s ním malý fingovaný rozhovor, v ktorom sa ho okrem iného spýtal, či si myslí, že Sirius niekedy mal nejaké plyšáky. Bola to číra hlúposť, ale zároveň to Harrymu pomohlo trochu sa uvoľniť, takže to bolo v poriadku.

Keď švihol prútikom a videl, že je deväť, Harry sa rozhodol, že keď už čaká hore, mohol by si urobiť pohodlie, a tak sa prezliekol do pyžama a usadil sa pod prikrývku, Teddyho po boku. Potom si opäť čítal a zo všetkých síl sa snažil zaujať nudnými zložitosťami kúziel, hoci v skutočnosti chcel vedieť len to, ako sa zaklínadlá vyslovujú.

Ubehlo snáď pätnásť minút, keď počul zvláštny druh buchotu, ktorý nevedel presne zaradiť. Posadil sa rovno a privolal si začarovaný sikel pre prípad, že by ho Severus potreboval, a potom potichu vykĺzol z postele a zamieril k miestu pri dverách, prútik v pohotovosti pre prípad, že by niekto alebo niečo neželané vošlo dnu.

Ďalšia vec, ktorú počul, bolo ľahké klopanie na dvere. A naozaj, aký votrelec by zaklopal?

„H- H- Harry?“ zavolala Narcissa veľmi potichu. „Ešte si hore?“

Harry si vzdychol napoly s úľavou a napoly otrávene, schoval prútik a rovno otvoril dvere. „Áno. Čo potrebuješ?“

Stála hneď za prahom a vyzerala hrozne. Tvár mala červenú a opuchnutú. A mokrú. Ešte horšie bolo, že sa zadýchala, akoby bežala maratón, a jej telo ochablo, akoby z neho vyprchala všetka energia.

„Bože môj,“ povedal Harry, ešte než mu stihla odpovedať. „Vyzeráš hrozne.“

Zdalo sa, že si tú urážku nevšimla, hoci Harry to, samozrejme, nemal v úmysle povedať. Bol len šokovaný. Potom sa pozrel na krátku chodbu a uvedomil si, že sa vytiahla po štyroch schodiskách. Očividne to bola väčšia námaha, ako mohla vo svojom oslabenom stave zvládnuť. „Prečo si nepoužila Sonorus?“ spýtal sa, keď ju zaviedol do svojej izby, aby si mohla sadnúť. Tak trochu sa zvalila na stoličku, jej zvyčajná ladnosť úplne chýbala. „Bol by som ťa počul!“

„Moja mágia.“ Keď sa naňho Narcissa pozrela, videl, že zvyčajná modrá farba jej očí je teraz tlmená, akoby ich zakrýval tieň. Rozhodne sa neleskli. „Momentálne je veľmi slabá.“

Harry pokrútil hlavou, ale nad sebou, nie nad ňou. Mal si spomenúť na jej mágiu. Sadol si na okraj postele, tvárou k nej. „No tak čo bolo také dôležité, že si sa musela trmácať až sem?“

„Musela som.“ Zhlboka sa nadýchla a pomaly pohla rukami, aby si ich položila na vystúpené brucho. „Viem, že mi nedôveruješ. Tak som musela. Nemohla som zostať dole v tej miestnosti ani na okamih.“

Harry si vzdychol. Predpokladal, že sa mu nepodarilo veľmi dobre zakryť svoju nechuť k nej. A svoju nedôveru. Hoci... teraz ju mal o niečo radšej ako predtým. Považoval za milé, že sa chcela uistiť, že Severusovi povie o jeho údajnom záchvate. A rozprávala mu príbehy o jeho matke. To preňho znamenalo celý svet... ale malá časť jeho duše uvažovala, či si všetko nevymyslela, lebo vedela, ako naňho takéto príbehy zapôsobia.

Zo všetkých síl sa snažil venovať jej srdečný, povzbudzujúci úsmev. „Ja ťa nepoznám. Budeme na tom pracovať, dobre? Ale... Nerozumiem tomu. Tá vec s dôverou ťa trápila tak veľmi, že to nemohlo počkať do rána, aby sme sa o tom porozprávali?“

„Nie, o to nejde.“ Keď tentoraz zdvihla oči, čítal v nich zúfalstvo. „Len som nevedela, čo mám robiť, Harry. V... vzadu v skrini som našla Luciusov portrét. Neviem, prečo by taká vec mala byť tu, v tomto dome! A... nevedela som, čo s tým mám robiť! S... som teraz vydatá za Severusa! Neviem, čo by som mu mala povedať!“

Harrymu sa otvorili ústa od údivu, že za ním s tým prišla, namiesto toho, aby sa sama rozhodla, či chce alebo nechce hovoriť so svojím mŕtvym manželom.

Narcissa našťastie zle pochopila, prečo je prekvapený.

„Ach, ani ty si to nevedel,“ odtušila, očividne sa jej uľavilo. „A vie to Severus?“

Harry stisol pery, akoby bol nahnevaný, a povedal jedinú vec, o ktorej si myslel, že by mohla situáciu zachrániť. „Neviem.“

„Draco to nemôže vedieť,“ povedala a skrúcala prsty. „Je veľmi nahnevaný na svojho otca. Som si istá, že by sa s Luciusom porozprával, keby vedel, že je tu portrét.“

Čo svedčilo o tom, že o svojom synovi vie veľa. Draco si dal záležať, aby si to s Luciusovým portrétom vybavil.

„Dobre... takže si sem prišla opýtať, či by si mala priznať, že si sa opäť vydala?“

Narcissa znehybnela, ruky jej klesli späť na brucho. „Nevysvetľujem to veľmi dobre. Prišla som sem, aby si vedel, že som sa s ním nerozprávala, nič mu nepovedala!“

Harry sa snažil tváriť zmätene a premýšľal, či sa konečne dozvie, či socha a portrét majú prepojenie, ako predpokladali. „Prečo by malo záležať na tom, či si mu niečo povedala? Je mŕtvy. S tými informáciami nemôže veľa urobiť.“

Venovala mu súcitný pohľad. „To ti ešte nikto nikdy nepovedal, ako fungujú magické portréty, Harry?“

Schválne ešte viac zvraštil obočie. „Hm, myslím, že nie, nie celkom.“

„Portréty tej istej osoby môžu opustiť jeden rám a navštíviť druhý.“

„Počkaj, chceš povedať, že niekde je ešte jeden Luciusov obraz?“ Draco si bol istý, že nie je, spomenul si Harry . Najpresnejšie to povedal, keď Harrymu rozprával o Luciusovej smrti.

„Áno, samozrejme.“ Narcissa sa zachvela, len trochu. „Je to v... v... Vold...“ Zastavila sa a odkašľala si. „Je vo vlastníctve Temného pána.“

Harry prehltol. Naozaj nechápal, prečo by mu to hovorila, keby ich plánovala zradiť. Pretože toto, tu... to skôr vyzeralo, že zrádza Voldemorta. Alebo aspoň jeho tajomstvá. Ale na druhej strane to možno ani nebola pravda.

„Takže čokoľvek si povedala svojmu manželovi, mohol by sa hneď otočiť a povedať to Voldemortovi?“ spýtal sa a hral o čas, keď sa ju snažil pochopiť.

„A ja som nemohla dopustiť, aby si si myslel, že niečo také robím. Tak som prišla sem, hneď.“

Harry si dal záležať, aby bol jeho hlas veľmi jemný. „Vážim si to, Narcissa.“

Nevedela samozrejme, že si môže overiť, či hovorí pravdu. Podľa toho, čo vedel, sa s portrétom mohla tajne rozprávať celé hodiny, kým sa rozhodla takto zahrať na nevinnú. Ale čoskoro sa dozvedia, či sa s ním vôbec rozprávala, alebo nie.

„Trochu ma však prekvapuje, prečo si ho nenašla skôr,“ zamyslel sa Harry, len aby videl, ako to vysvetlí. Zdalo sa mu to ako nezrovnalosť.

„Draco sa o mňa staral tak dobre, že nebolo potrebné, aby som skriňu otvárala sama,“ povedala a jej pohľad sa stále upieral na neho. Do očí sa jej vrátilo trochu modrej farby. „Ale dnes večer som sa potrebovala pripraviť do postele sama.“ Jej pery sa trochu hanblivo skrútili. „Pokúsila som sa privolať nočnú bielizeň, ale moje kúzlo sa nevydarilo a namiesto toho spadla na dno skrine. Tak som si ju išla vziať sama a prstami som sa dotkla niečoho veľmi zvláštneho. Keď som to vytiahla, uvedomila som si, čo držím.“

„A vôbec si sa s ním nerozprávala?“

„Myslím, že som možno vykríkla 'Lucius! Alebo možno nie. Nie som si úplne istá.“

Harry prikývol. „Počkáme a uvidíme, čo si o tom všetkom myslí Severus. Ale nemyslím si, že je to naliehavé, takže nechcem rušiť jeho čas s Dracom. Prečo sa zatiaľ nevrátiš spať? Len otoč portrét tvárou k stene a... čo?“

Tvárila sa nedôverčivo. „Nemôžem sa vrátiť do tej izby. Severus by mi neuveril, že som nepovedala ani slovo!“

Aha. Správne. Nevedela, že monitorujú portrét. Alebo vedela a hrala nejakú hru. „No aj tak si myslím, že by si mala ísť spať, ak môžeš. Dieťa potrebuje, aby si si veľa oddýchla. Takže zostaň tu hore.“

„Nemyslím si, že by to Severus veľmi ocenil,“ povedala sucho. „Keď si dal záležať na tom, aby svoju posteľ umiestnil štyri poschodia od mojej.“

„Nie, myslel som v mojej posteli. Počkám hore.“

Jej tvár na okamih zmĺkla a Harry uvažoval, či sa rozhoduje, či by zniesla dotknúť sa obliečok, v ktorých spával polokrvný. Ale... veď ona sa dole vrhla na polokrvného, však? Takže možno bola šokovaná, že jej to ponúkol.

„Ďakujem,“ zamrmlala a začala sa dvíhať na nohy. Harry vyskočil, aby jej pomohol prejsť cez izbu, a potom si odhrnul pokrčené prestieradlo, aby mohla vojsť do postele. „Hm, prepáč, ale myslím, že by som ti nemal ísť do izby po nočnú košeľu. Nie, keď je ten portrét vonku.“

Pokrčila plecami, potom vkĺzla dnu a pritiahla si prikrývku až po bradu. „Ja to zvládnem. Určite som dosť unavená.“

„Dobre.“ Harry použil „Nox“, aby zhasol svetlo v spálni aj na chodbe. „Dobrú noc.“

„Dobrú noc,“ zamrmlala, už to znelo ospalo.

Harry si vytiahol kreslo na chodbu a dlho tam sedel a premýšľal.

 

Koniec kapitoly

Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

Re: 58. Príbehy a pravdy a lži, ach jaj! (Hodnotenie: 1)
Od: Aeidaill - 21.03. 2023
| |
Děkuji za překlad.

Archivované komentáre


Re: 58. Príbehy a pravdy a lži, ach jaj! Od: Sirahel - 18.06. 2022
Moc dekuji za překlad tohohle skvostu mam ho radši jak originál :))

Re: 58. Príbehy a pravdy a lži, ach jaj! Od: prodavacka - 11.06. 2022
Zdravím a děkuju za povídku i celou trilogii. Moc bych si přála další pokračování, protože je úžasná. Zdraví Prodavačka

Prehľad článkov k tejto téme:

Aspen: ( Jimmi )30.12. 202365. Fešák Harry 2/2
Aspen: ( Jimmi )11.12. 202365. Fešák Harry 1/2
Aspen: ( Jimmi )31.10. 202364. Dobbyho let 2/2
Aspen: ( Jimmi )17.10. 202364. Dobbyho let 1/2
Aspen: ( Jimmi )07.05. 202363. Hermiona 2/2
Aspen: ( Jimmi )01.05. 202363: Hermiona 1/2
Aspen: ( Jimmi )14.04. 202362: Umenie oklamať
Aspen: ( Jimmi )09.04. 202361. So škriatkom hranie a dieťatka mena vyberanie 2/2
Aspen: ( Jimmi )07.04. 202361. So škriatkom hranie a dieťatka mena vyberanie 1/2
Aspen: ( JSark )21.12. 202260. Chyba v našich osudoch 2/2
Aspen: ( JSark )06.09. 202260. Chyba v našich osudoch 1/2
Aspen: ( JSark )22.07. 202259. Domáci škriatkovia a vlkolaci a víchrice, ach jaj!
Aspen: ( JSark )15.05. 202258. Príbehy a pravdy a lži, ach jaj!
sarini: ( JSark )18.04. 202257. Čučoriedky a kumkváty a endívia, ach jaj!
Aspen: ( JSark )14.03. 202256. Ďalšia tapiséria 2/2
Aspen: ( JSark )07.03. 202256. Ďalšia tapiséria 1/2
Aspen: ( JSark )01.03. 202255. V pivnici
Aspen: ( JSark )28.02. 202254. Rodina ako žiadna iná 2/2
Aspen: ( JSark )27.02. 202254: Rodina ako žiadna iná 1/2
Aspen: ( JSark )21.02. 202253. Od hlavy po päty 2/2
Aspen: ( JSark )15.02. 202253. Od hlavy po päty 1/2
Aspen: ( JSark )12.02. 202252. Vyznania lásky 2/2
Aspen: ( JSark )07.02. 202252. Vyznania lásky 1/2
Aspen: ( JSark )31.01. 202251. Sebaovládanie
Aspen: ( Lupina )26.01. 202250. Víc magie Blacků
Aspen: ( Lupina )26.01. 202249. Nevítané zprávy
Aspen: ( Lupina )26.01. 202248. Magie Blacků
Aspen: ( Lupina )26.01. 202247. Mrhání časem
Aspen: ( Lily of the valley, Janka )26.01. 202246. Prokletá
Aspen: ( Lupina )26.01. 202245. Potrhlá čajová společnost
Aspen: ( Lupina )26.01. 202244. Láska a Lenka
Aspen: ( panacek.provaze )26.01. 202243. Škriatkozmätky
Aspen: ( panacek.provaze )14.07. 201442. Dezert k večeři 2/2
Aspen: ( panacek.provaze )08.07. 201442. Dezert k večeři 1/2
Aspen: ( Clarissa )22.03. 201441. Mezikolejní vztahy 2/2
Aspen: ( Clarissa )27.10. 201341. Mezikolejní vztahy 1/2
Aspen: ( Clarissa )21.04. 201340. Odhalení
Aspen: ( holloway )23.12. 201239. Ukradené polibky
Aspen: ( Jimmi )15.12. 201238. Mapa
Aspen: ( Zelaaa001 )07.12. 201237. Chameleón
Aspen: ( Kaya )30.11. 201236. Lenka?
Aspen: ( Florence )26.11. 201235. Dohoda a návštěva
Aspen: ( Zelaaa001 )06.08. 201234. Nový Rok
Aspen: ( Kaya )05.08. 201233. Nezapomenutelné Vánoce
Aspen: ( Janka )28.07. 201232. Společne
Aspen: ( zelaaa001 )01.02. 201231. Jediné, čo si prajem na Vianoce
Aspen: ( Jimmi )12.01. 201230. Dvere
Aspen: ( Jimmi )18.12. 201129. Medzihra: Scény z bálu
Aspen: ( Jimmi )13.12. 201128. Vianočný bál
Aspen: ( Zelaaa001 )06.12. 201127. Karamelky
Aspen: ( Janka )02.12. 201126. Etika
Aspen: ( Jimmi )19.07. 201125. Ľstivý, lačný Chrabromilčan
Aspen: ( Elza )14.06. 201124. Jak bylo dohodnuto
Aspen: ( Chalibda )21.05. 201123. Deal Breaker
Aspen: ( Tersa )18.03. 201122. ...a její následky
Aspen: ( Janka )21.02. 201121. Pravda...
Aspen: ( Kaya + Tersa )30.01. 201120. Třikrát ne, jednou ano
Aspen: ( Janka )14.12. 201019. Zmijozel
Aspen: ( Janka )20.11. 201018. Ať se ti to líbí nebo ne
Aspen: ( Elza )23.10. 201017. Poprask v Lektvarech
Aspen: ( Elza )25.09. 201016. Milá lékařka
Aspen: ( Katy )11.09. 201015. Špatné plánování
Aspen: ( Elza )17.08. 201014. Nezapomeň na mě
Aspen: ( Elza )10.08. 201013. Nebelvír proti Zmijozelu
Aspen: ( Elza )17.07. 201012. kapitola Milý Draco
Aspen: ( Janka )31.05. 201011. kapitola Avada Kedavra
Aspen: ( Katy )21.04. 201010. kapitola Touhy
Aspen: ( Janka )08.03. 20109. kapitola Maura Morrighanová
Aspen: ( Katy )09.02. 20108. kapitola Bradavický expres
Aspen: ( Janka )06.01. 20107. kapitola 9. ledna 1977
Aspen: ( Katy )22.12. 20096. kapitola Otcové a synové
Aspen: ( Betty )21.12. 20095. Kapitola – Odrazy v zrcadle
Aspen: ( Zrzka, Elza )17.12. 20094. kapitola – Sirius
Aspen: ( Knihovka, Betty, Tersa )09.12. 20093. kapitola - Muž v zrcadle
Aspen: ( Tersa )30.11. 20092. kapitola Úplný Zmijozel
Aspen: ( Zrzka, Umeko )29.11. 20091. kapitola 8. srpen 1997
. Úvod k poviedkam: ( Jimmi )29.12. 2021Úvod k poviedke