Preklady fanfiction Harryho Pottera

11. kapitola

Vykríkli, keď sa výstrel odrazil od kamenných stien. Pansy padla na zem a zakryla si hlavu, pretože na nich leteli kusy skál.

„Prestaňte strieľať!“ zakričal Neville, keď sa ozval ďalší výstrel. Guľka ho zasiahla do ruky a on pustil baterku a zaklial, keď sa odkotúľala preč.

„Ja toto nezvládnem! Nezvládnem to!“ Pansy to opakovala stále dokola. Ruky mala na ušiach a kolísala sa sem a tam.

„To bol Neville?“ spýtala sa Ginny, keď v tme našla Harryho ruku a prinútila ho skloniť zbraň.

„Neville?“ zakričal Harry do tunela.

Nevillov hlas sa k nim vrátil: „Áno, to som ja! Myslím, že ma postrelili!“

„Zostaň, kde si!“ zakričal Draco. „Ideme dnu!“

Všetci zamierili k svetlu, Draco stále niesol Hermionu v bezvedomí. Kráčali rýchlo, Ginny viedla a Harry sa držal vzadu, cúvajúc so zbraňou vystrčenou pred sebou. Vycúval z otvoru a potom za sebou obraz zavrel.

Pansy sa ešte stále krčila na zemi a bľabotala niečo ako blázon. Neville držal v jednej ruke baterku, druhá mu bezvládne visela pri boku a kvapkala z nej krv.

„Bože môj! Postrelil som ťa! Si v poriadku?“ zdesil sa Harry a vytrhol Nevillovi baterku z ruky. Zbadal ranu. „Prešla ti priamo skrz!“ Harrymu sa zdvihol žalúdok. „Podajte mi niekto niečo, čím mu tú ruku obviažem!“

Všetci sa rozhliadli; všetci muži boli bez košieľ a mali na sebe len spodky pyžám a buď papuče alebo bosé nohy. Hermione bola zima a Pansy nebola moc nápomocná.

„Ginny! Potrebujem tvoju nočnú košeľu alebo nohavičky - niečo!“ Harry si vedel predstaviť šokovaný a vzdorovitý výraz na tvári svojej ženy. „Prosím ťa, Ginny! Vykrváca na smrť!“

„No dobre!“ vyštekla a po chvíli boja Harrymu podali Ginnyinu nočnú košeľu. „Vrátim sa do druhej izby, kde sme nechali Rona!“ Pretlačila sa okolo Harryho.

„Ty nikam nepôjdeš!“

„No, nebudem tu stáť v podprsenke a nohavičkách, je tu prievan! Idem si nájsť niečo na seba.“

„Poďme všetci, Grangerová je z minúty na minútu ťažšia.“

****

„No do prdele!“ povedal Draco. „Čo sa tu stalo?“ Položil Hermionu na najčistejšie miesto, aké na posteli našiel.

Harry svietil baterkou po miestnosti a všetci boli šokovaní množstvom krvných striekancov a rozbitého skla. „Kde je Ron?“ spýtal sa Harry a obrátil sa na Pansy.

Tá vzlykala do dlaní. „Ja...“

„Kde je Ron, Pansy?“ spýtal sa Harry znova. „Prešla si tadiaľto, aby si sa dostala k tajnej chodbe. Musela si ho vidieť! A teraz mi povedz, kde, do čerta, je!“ Chytil ju a vytriasal z nej dušu.

„Je mŕtvy! Je mŕtvy! Mŕtvy, mŕtvy, MRTVÝ!“ kričala Pansy. „A my sme ďalší na rade! Všetci zomrieme!“ Zrazu sa jej hlava zaklonila dozadu, keď ju Harry silno udrel po líci.

„Vzchop sa! Teraz nie je čas na hystériu!“ zakričal jej do tváre. Odstrčil Pansy a obrátil sa k Nevillovi. „Čo sa stalo?“

„Práve sme chceli ísť dole schodmi do kuchyne, ako si chcel, keď sme z tejto izby počuli zvuky.“ Neville zalapal po dychu a spomenul si na paralyzujúci strach, ktorý pociťoval. „My... po niekoľkých minútach som otvoril dvere a uvidel som...“ Uvedomoval si, že bol na pokraji toho, aby sa rozplakal ako Pansy. „Všade bola krv!“

Harry sa pozrel na Ginny, ktorej široké vystrašené oči žiarili v jasnom lúči z baterky. „Videl... videl si Rona?“ spýtal sa Nevilla.

„Nnnie. Nebol tu. Videli sme len krv a potom zhasli svetlá.“

„Odkiaľ sa vzala tá baterka?“ spýtal sa Draco.

„Priniesol nám ju pes. Mysleli sme si, že je to ten vrah! Skočil na Pansy a ona zhodila zo steny zrkadlo...“

Draco zdvihol obočie. „Ako, dočerta, ten pes vedel, že vám ju má priniesť? Nezdá sa to trochu čudné?“

„Všetko tu vyzerá čudne, Malfoy!“ Ginny sa zarazila. „Je to tvoj pes, nie? Nenaučil si ho priniesť ti papuče a tak?“ Stála tam a snažila sa čo najlepšie zakryť si prsia a nohavičky, triasla sa od zimy.

Draco sa chystal odpovedať nejakou chytráckou replikou, keď Hermiona začala stonať. Poponáhľal sa k posteli. „Hermiona?“ Pomohol jej posadiť sa a jemne ju pridržal, aby sa neprevrátila.

„Čo sa stalo?“ spýtala sa a rukou si nahmatala veľkú hrču na zátylku.

„V tme si sa pošmykla a udrela si sa do hlavy,“ povedal Harry. „Malfoy ťa odniesol späť tajnou chodbou.“ Všimol si, že sa držia za ruky a dosť dôverne na seba pozerajú. „Ron - tvoj manžel,“ povedal a zdôraznil slovo 'manžel', „je zrejme nezvestný.“

„Nezvestný?“ spýtala sa Hermiona. Šokovane zalapala po dychu, keď Harry po miestnosti rozvlnil svetlo a osvetlil všetky karmínové škvrny a hlboké lepkavé kaluže krvi. „Bože môj, čo sa tu stalo?“

„Nemám potuchy,“ odpovedal Draco a pokrčil plecami. „Longbottom a Pansy to našli takto. Všade je krv a Weasley je nezvestný.“

Hermiona sa pozrela na Pansy, ktorá sa chúlila na stoličke a ticho vzlykala, nohy mala vyložené pred sebou a vlasy jej viseli do tváre. „Čo je s ňou?“

„Prišla o rozum a mňa napríklad nesmierne rozčuľuje jej neustály krik, plač a nezmyselné šialené mrmlanie,“ povedal Draco. „Niekto by ju mal zbaviť utrpenia.“

Pansy zdvihla hlavu a so spaľujúcou nenávisťou pozrela na Draca. „To by sa ti páčilo, však?“ povedala. „Weasleyho si sa už zbavil a teraz chceš, aby som zomrela aj ja!“ Vstala, tvár sa jej zlostne skrivila. „To všetko je nejaký tvoj zvrátený plán, ako nás všetkých odstrániť, aby si mohol mať svoju drahocennú Grangerovú!“

„Keby som ťa chcel zabiť, Pansy, mohol som to urobiť pri mnohých príležitostiach,“ vyšplechol Draco. „Mnohokrát som si zobral vankúš spod hlavy a držal som ho nad tvojou, tak veľmi som chcel vydusiť z teba život, keď si spala - ale neurobil som to!“

„Nebudem tu sedieť a počúvať tvoje zasrané lži, Draco! VIEM, že za tým stojíš ty,“ povedala Pansy a postavila sa na trasúce sa nohy. Pre celý svet vyzerala ako klaun, ktorému práve vybuchla v tvári malá bomba. „Nebudem len tak stáť a nenechám sa zabiť nejakým vrahom!“ Vytrhla Harrymu z ruky baterku a pretlačila sa z miestnosti, čím sa opäť ponorili do tmy.

Počuli jej vzlykanie až na konci chodby a potom zvuk zabuchnutých dverí.

„Niekto by mal ísť za ňou,“ povedal Neville, teda niekto, kto nebol on. Držal si poranenú ruku a nebezpečne sa kolísal na nohách.

„Ja pôjdem,“ povedala Ginny. „Aj tak si musím nájsť niečo na seba.“

„Ginny, v žiadnom prípade ťa nepustím. Zostaneš tu,“ povedal Harry a považoval prípad za uzavretý.

„Nemôžeš mi hovoriť, čo mám robiť, Harry. Ty nie si môj otec! Dočerta, ani si nie som istá, či ťa ešte chcem za svojho manžela!“ Pretlačila sa okolo neho a nahmatala si cestu k dverám.

„Ginny...“

„Idem, Harry. Koniec príbehu.“ Šmátrala po chodbe a pomaly sa blížila k dverám, o ktorých si myslela, že patria k izbe, v ktorej bývala Pansy.

„Bolí to, Potter?“ spýtal sa Draco posmešne.

„Čo bolí?“ spýtal sa Harry otrávene.

„Keď ti tvoja žena prerastie cez hlavu, samozrejme!“ Zasmial sa ešte silnejšie. „Vždy som si myslel, že je najmužnejšia zo všetkých Weasleyovcov. Možno preto si si ju vzal - lebo bola mužná.“

„Len sklapni, Malfoy, kým ti nenakopnem zadok.“

„Povedal si ‘kým mi nenabodneš zadok‘?“ spýtal sa Draco a predstieral, že mu to lichotí. „Pretože mi je ľúto, že ti musím povedať, že sa ani nepriblížiš k môjmu slávnemu pozadiu, Potter.“

„Akoby som sa niekedy dotkol tvojho odporného zadku, Malfoy!“

„Oh, tak ty by si sa rád dotkol niečoho iného, však, ty s...“

„Do čerta!“ zakričala Hermiona. „Už mám dosť vášho hašterenia! Draco, prečo musíš vždy niečo začať? Dáva ti pocit nadradenosti zhadzovať ostatných?“ Prerušila ho, keď chcel začať odpovedať. „Lebo len vďaka tomu vyzeráš a znieš ako idiot. Už ti nie je dvanásť, tak sa aspoň raz správaj ako dospelý človek!“

Harry sa v tme smial, nadšený, že sa Dracovi vynadalo. Toto šťastie však trvalo krátko, keď sa jej hnev obrátil na neho.

„A ty, Harry!“ karhala ho Hermiona. „Sme tu v situácii, keď ide o život!“

„Ja to viem!“

„Vieš?“ spýtala sa. „Tak prečo strácaš čas vymieňaním si urážok s Malfoyom, keď by si mi mal pomôcť vymyslieť, ako nás odtiaľto všetkých dostať?“

„Naštval ma!“

„On...“

Ozvala sa hlasná rana, ako niečo ťažké dopadlo na podlahu. Drobné úlomky rozbitého skla vyleteli do vzduchu a pristáli im vo vlasoch.

„Myslím, že Longbottom práve odpadol,“ zahlásil Draco.

****

Pansy rýchlo prešla po miestnosti, lúč svetla divoko tancoval na podlahe a stenách. Našla dvere do kúpeľne a hlasno ich za sebou zavrela. Namierila svetlo na obrovské zrkadlo na opačnej strane miestnosti a hlasno zastonala, keď zbadala, ako vyzerá. Ako dieťa nikdy nebola veľmi príťažlivá, chlapci ju ignorovali a vedela, že ostatné dievčatá si z jej „mopslíkovského“ vzhľadu robili žarty. Len čo bola dosť stará, zamierila rovno k najlepšiemu plastickému chirurgovi, ktorého si mohla dovoliť.

Fungovalo to. Jej tvár a telo sa zmenili na niečo, čo prinútilo mužov vstať a všimnúť si ich. Konečne bola sexi a neodolateľná. Konečne mohla získať jediného muža, po ktorom celý život túžila: Draca Malfoya.

Nikdy nebola veľmi inteligentná a teraz si uvedomovala, že na mozgu mužom nezáleží - dôležité boli prsia a zadok, a ona sa naučila, ako s nimi všetkými pracovať. Nesmelé mihanie riasami, zvodné oblizovanie pier, pohupovanie bokmi, ktoré kričalo „poď ma ošukať!“, to všetko ovládala a takto dostala, čo chcela.

Draco sa do nej zamiloval a rovnako aj mnoho ďalších mužov. Naučila sa, že vzhľad je všetko - teraz bol jej vzhľad príbuzný trollovi v prestrojení. „Vyzerám hrozne!“ povedala, schmatla kabelku z poličky a prehrabala sa v nej. Vytiahla z nej všetku svoju kozmetiku a zoradila ju vrátane malej krištáľovej fľaštičky, ktorú považovala za parfum. Potom otočila kohútikom, aby jej šla teplá voda. Zovrela ruky pod teplým prúdom a postriekala si tvár. Bola opuchnutá a boľavá od plaču a nos mala stále trochu upchatý.

„Pansy?“ Cez dvere sa ozval Ginnyin hlas. „Si v poriadku?“

„Som v poriadku, Weasleyová, len ma nechaj na pokoji!“ Pozrela na blikajúcu baterku. „Proste skvelé, kurva! Tá prekliata vec skapíňa!“

V polotme našla svoj čistiaci prostriedok na tvár a z tváre a krku si vydrhla rozmazanú riasenku a rúž. Po osušení a rozčesaní vlasov si naniesla čerstvú vrstvu mejkapu a prezrela sa v zrkadle. „Tak to sa mi páči!“ V narastajúcej tme musela prižmúriť oči, pretože baterka už bola takmer úplne vybitá.

„Pansy?“

„Povedala som, aby si ma nechala na pokoji, Weasleyová! Nenávidím ťa a ty nenávidíš mňa, tak sa prestaň tváriť, že ti na mne tak strašne záleží!“

„Ja som sa len snažila pomôcť!“ Ginny sa ozvala z druhej strany dverí. „Ty nevďačná zasraná krava,“ dodala si popod nos.

Pansy si pričuchla k podpazušiu a usúdila, že smrdí ako opičia klietka v sparnom augustovom popoludní. „Nepotrebujem tvoju pomoc ani pomoc tých neohrabaných debilov, ktorých nazývaš priateľmi.“ Natiahla sa po krištáľovú fľaštičku a odklopila ju. „Sama si nájdem cestu von.“ Naliala si trochu do dlane a rozotrela si ju po krku a zápästiach. „A ani sa nechystám privolať pomoc. Všetci môžete hniť v tomto zasranom dome, čo mi je do toho!“

Ginny sa oprela o dvere a prevrátila očami. Po tom, čo sa prehrabala v tom, o čom si myslela, že to musí byť šatník; podarilo sa jej nájsť si nejaké oblečenie na seba; hoci bola tma, takže mohla mať na sebe kľudne hnedé nohavice a zeleno-červené bodkované tričko, čo ona vedela. „Pansy...“ To bolo všetko, čo zo seba dostala, než sa vzduchom rozľahol krik, z ktorého jej takmer praskli bubienky.

****

„Čo teraz?“ Draco si znechutene povzdychol. „S ňou je to vždy dráma, dráma, dráma!“

„Asi práve videla pavúka alebo niečo podobné,“ povedal Harry a neveril ani slovu z toho, čo práve povedal. V kútiku duše vedel, že niečo nie je v poriadku, a len čo sa k Pansyinmu výkriku pridal aj Ginnyin výkrik, vyštartoval a čo najrýchlejšie utiekol z čiernej miestnosti. „Zostaňte s Nevillom!“ zakričal cez plece.

Draco a Hermiona sedeli na studenej, zakrvavenej, sklom posiatej podlahe a počúvali ten krik. Neville sa stále nehýbal a Hermiona sa pristihla, že mu nahmatala pulz, len aby sa uistila, že ešte žije.

„Čo si myslíš, že sa deje?“ spýtala sa Hermiona, priblížila sa k Dracovi a cítila, ako ju ochranne objímajú jeho ruky. Položila si hlavu na jeho plece a páčilo sa jej, ako jej pod lícom pôsobí jeho hladká pokožka.

„Neviem, Hermiona, ale mám pocit, že to nie je nič dobré.“

****

„Ginny?“ ohlásil sa Harry a premýšľal, či ho počuje cez mimoriadne hlasný tlkot svojho srdca - alebo intenzívne bolestné výkriky Pansy. „Ginny!“

„Tu!“ odpovedala Ginny, jej hlas znel chrapľavo. Harry predpokladal, že je to od kriku.

Z tmy sa vynorila ruka a Harry zalapal po dychu, keď ho chytila za ruku. Podľa jemného dotyku inštinktívne spoznal, že je to Ginny. „Čo sa deje? Čo sa stalo?“ Pansyin krik náhle ustal a ticho, ktoré nastalo, bolo ohlušujúce.

****

„Prestala,“ povedal Draco. „Čo sa asi stalo, že prestala kričať?“ Dúfal, že to nebolo tým, že zomrela. Áno, vášnivo ju nenávidel a nie raz fantazíroval práve o tomto - ale naozaj nechcel, aby skončila zavraždená.

„Nemali by sme sa ísť pozrieť, čo sa deje?“ Spýtala sa Hermiona.

„A čo Longbottom?“ namietal Draco. „Nemôžeme ho tu len tak nechať. Čo ak sa vrah vráti a nájde ho?“

Hermiona vedela, že má pravdu; nemohli ho tu nechať ležať samého ako nejakú obeť. „Možno by sme ho mohli odniesť?“

Draco otvoril ústa, aby odpovedal, a potom ich zatvoril, jeho ruky sa zovreli okolo Hermiony. „Počuješ niečo? Niečo ako kroky?“

Hermionine oči sa rozšírili od strachu. „Možno je to Harry,“ povedala, ale práve vtedy počuli, ako z izby na konci chodby kričí nadávky, keď sa snažil vylomiť dvere do kúpeľne.

„Možno nie,“ zašepkal Draco. „Rýchlo!“ Vstal a chytil Nevilla za ruky. „Chyť ho za nohy, musíme ho schovať.“

„Kde presne ho schovať?“ spýtala sa Hermiona, keď sa kroky priblížili k chodbe. Keďže podlaha bola z tvrdého dreva, počuli cvakanie jasne ako vo dne a Hermione to šialene pripomínalo pár čiernych lodičiek, ktoré mala na sebe minulé leto na ministerstve. Podpätky boli príliš vysoké a zabíjali jej nohy. Ku koncu večera jej nohy opuchli ako tučné klobásy. Spomenula si, ako cvakali o leštenú mramorovú podlahu, a znelo to takmer rovnako.

„Pomôž mi ho strčiť pod posteľ!“ požiadal Draco, keď si prehmatávali cestu cez izbu. V diaľke počuli zvuk lámajúceho sa dreva a Harryho víťazoslávny smiech.

„Strčiť ho pod posteľ? Draco,“ povedala Hermiona znechutene, „takto s ním nemôžeme zaobchádzať!“

„Teraz nie je čas hádať sa o tom, či je alebo nie je etické vopchať krvácajúceho muža v bezvedomí pod baldachýnovú posteľ! Vrah prichádza a my sa musíme ukryť!“

Hermiona sa pridala k Dracovi a podarilo sa im odtlačiť Nevilla do bezpečia a potom sa obaja postavili, nevediac, čo majú robiť. Bola čierna tma a oni nevedeli, kam majú ísť.

„Nebola tam vedľa toho obrazu skriňa?“ spýtala sa Hermiona v panike; kroky boli teraz takmer hneď za dverami.

„Ponáhľaj sa!“ zasyčal Draco a trhol ňou smerom, o ktorom dúfal, že je správny. Nahmatal cestu okolo postele a potom sa vyrútil vpred. Dostali sa k šatníku, kde sa s Hermionou hodil dovnútra a potichu zavrel dvere práve vo chvíli, keď do miestnosti vstúpil vrah.

****

„Panebože!“ Harry a Ginny to povedali spoločne. Stáli natlačení v rozbitých dverách a ústa im viseli otvorené od šoku. Pansy ležala na podlahe a matné lúče z lúča baterky osvetľovali jej dymiace čierne telo. Vyzerala, akoby ju práve opekali na ražni, aby ju neskôr zjedli na prasacej opekačke. Kožu mala popraskanú a z rán jej kvapkal ružovkastý mok. V očných jamkách mala želatínovú žltú kašu a ruky mala skrútené do pazúrov, červený lak jej bublal od tepla.

„Vyzerá, akoby ju uvarili zaživa!“ povedal Harry a urobil niekoľko krokov dopredu. Dával si pozor, aby sa nedotkol jej tela, keď zbieral z podlahy baterku. Pomaly, centimeter po centimetri, ňou svietil na jej telo. „Čo to, do čerta, mohlo spôsobiť?“ spýtal sa. Svetlo zrazu zachytilo malú krištáľovú fľaštičku, ktorá ležala na zemi vedľa Pansyinej sčernetej nohy. „Nie je to darček, ktorý ti dal vrah? Ten jed mantichory? Čo tu robí?“

Trochu do nej kopol a časť jedu vytiekla na podlahu, kde sa z nej zadymilo a vypálila dieru do dlážky. „Buď to omylom použila ona, alebo to niekto urobil za ňu.“

Ginny sa pozrela na jeho obviňujúcu tvár. „Viem, na čo myslíš. Len to povedz!“

„Bola si s ňou sama, Ginny.“

„Nemôžem uveriť, že by si si vôbec MYSLEL, že by som to niekedy mohla urobiť inej ľudskej bytosti!“

„Ľudskej bytosti? Nie je to trochu prehnané?“ Priložil si svetlo pod bradu a zatváril sa hlúpo. „No tak, Gin! Vieš, že si nemyslím, že si to urobila ty!“

„Si úplný debil, vieš to?“ snažila sa znieť prísne, ale nemohla si pomôcť a usmiala sa. „Vážne, ak som to neurobila ja, tak kto?“

„To neviem, ale niekto jej podstrčil ten mantichorský jed. Niekto, kto poznal Pansy dosť dobre na to, aby vedel, aká je namyslená a že si v istom momente bude chcieť osviežiť mejkap.

Obaja tam stáli, pozerali na Pansyino úbohé spálené telo a premýšľali, s akou príšerou majú do činenia a kto by to mohol byť.

****

„Pššš!“ zašepkal Draco a položil Hermione ruku na ústa, pre prípad, že by zakričala. Zavrel oči a snažil sa zostať pri zmysloch. Po krku sa mu lial pot a nasiaknutá ofina sa mu nepríjemne padala do tváre. Srdce mu búšilo a nohy mal slabé a gumené.

Mal strach, a to nebolo nič nové. Bojoval s nutkaním odhodiť Hermionu, vybehnúť zo skrine a padnúť vrahovi k nohám... a prosiť ho o milosť. Bol zbabelec - smutné, ale pravdivé. Vždy sa smrteľne bál postaviť sa za seba alebo za to, čomu veril. Znovu a znovu si vyberal ľahšiu cestu, znovu a znovu stál bokom a nechal ubližovať a zabíjať tých, ktorých miloval, pretože sa príliš bál vzoprieť. Už nie. Dnes večer sa zmení. Dnes večer prestane byť zbabelcom a postaví sa statočne a vysoko, pripravený chrániť ženu, ktorú miloval!

Objal Hermionu pevnejšie a spoločne počúvali, ako vrah kráča po podlahe. Draco sa natiahol a pootvoril dvere. Hermiona sa k nemu vystrašene pritisla.

Opäť zacítila tú kvetinovú vôňu. Bola tak prekliato známa a dôvod prečo, visel nepolapiteľne tesne mimo jej dosahu.

Votrelec mal v ruke sviečku, ktorej plamienky tancovali na stenách a vytvárali obrovské tiene. Bolo ťažké pozrieť sa mu dobre do tváre, pretože bol odvrátený a pozeral na obraz. Dracovi sa zdalo, že vidí dlhé tmavé vlasy, ale potom si zase pomyslel, že to môžu byť len tiene. Vrah sledoval tichú ženu na obraze, ako sa hrá s náhrdelníkom, a potom vložil prsty pod rám a potiahol ho. Vstúpil do tmavého tunela a s cvaknutím ho za sebou zavrel.

Draco pomaly pustil Hermionine ústa a vypustil dych, o ktorom ani nevedel, že ho zadržiaval. „Je preč.“

Hermiona sa mu zrútila do náručia a začala vzlykať. „Musíme sa dostať z tohto domu! Musíme!“ Držala sa ho ako o život. „Nechcem takto zomrieť!“

Pritisol si jej tvár na holú hruď a pobozkal ju na temeno kučeravej hlavy. „Neboj sa,“ povedal. „Dostanem nás odtiaľto.“ Vzal jej tvár do rúk a palcami jej utrel slzy. „Nikdy nedovolím, aby sa ti niečo stalo. Nikdy.“

Naklonil sa k nej a jemne položil svoje pery na jej a po prvý raz vedel, že práve tu chce byť. Cítil to vo svojom búšiacom srdci a v chvejúcom sa žalúdku. Miloval túto ženu a teraz vedel, že ona jeho lásku opätuje. V okamihu, keď uniknú z tohto domu, sa ju chystal uniesť na nejaké exotické miesto a tam by mohli byť konečne spolu - tak, ako to má byť.

Hermiona sa jemnými končekmi prstov dotkla horúcej pokožky jeho obnaženej hrude a vychutnávala si, ako ho to rozochvieva. Často premýšľala, aké by to bolo hladiť každý centimeter jeho nahého tela, a možno - len možno - ak sa im podarí dostať z tejto pekelnej diery, bude to môcť poriadne zistiť. Zatiaľ sa však uspokojí s jeho hladkou hruďou bez chĺpkov. „A možno aj s jeho holým zadkom,“ pomyslela si, skĺzla rukami po zadnej strane jeho pyžamových nohavíc, zovrela mu polky a použila ich, aby ho k sebe ešte viac pritlačila.

Draco bol trochu šokovaný jej priebojnosťou, ale veľmi rýchlo sa spamätal. Prehĺbil bozk, ruky sa mu krútili vzadu v jej zapletených vlasoch. „Milujem ťa...“ zašepkal jej do pier. „Tak veľmi...“

Hermiona odpovedala prerušením bozku a vyzliekla si nohavičky. „Tak dlho som od teba chcela počuť tieto slová.“ Priala si, aby mu videla do očí, keď si položila čelo na jeho. „Pomiluj sa so mnou,“ povedala ticho a rukou mu prešla po erekcii. „Ak máme zomrieť, chcem zomrieť, keď som spoznala rozkoš s mužom, po ktorom som túžila akoby celú večnosť...“ Na tvári cítila jeho trhavý dych, keď jej ruka vkĺzla do prednej časti jeho nohavíc a uvoľnila ho. „Chcem ťa, Draco.“ Pobozkala ho na rameno. „Potrebujem ťa.“ Teraz jeho krk. „Milujem ťa...“ Jej pery si našli jeho a vášnivo na ne dopadli.

Draco ju zdvihol a ona mu obtočila nohy okolo pása. Oprel sa o stenu skrine a vstúpil do nej. Vedeli, že nemajú veľa času, kým sa Harry a Ginny buď vrátia, alebo ich zavolajú, takže to bolo rýchle a prudké; jeho chrbát narazil na stenu zakaždým, keď sa naňho vrhla.

Keď sa ich tempo ešte viac zrýchlilo a ona tlmila výkriky hryzením spodnej pery, stále jej opakoval, že ju miluje, až sa napokon v nej uvoľnil.

„Teraz môžem umrieť šťastná,“ povedala, keď ju objal, stále hlboko v nej.

„Teraz už nemusím umierať,“ povedal Draco. „V nebi som už bol.“ Ešte raz ju pobozkal a potom počuli, ako na nich Ginny kričí.

****

„Čo budeme robiť?“ spýtala sa Ginny. „Máme sem zavolať Hermionu a Draca?“

„Neviem,“ povedal Harry a obišiel telo. „Možno Hermiona...“ Niečo mu padlo do oka. Zrkadlo v celej dĺžke na stene vyzeralo z nejakého dôvodu zvláštne. Vlnilo sa ako voda. Podišiel k nemu a natiahol ruku. Na skle bolo nejaké kúzlo, pretože keď sa ho dotkol, ruka mu skĺzla priamo cez lesklý povrch. „Okamžite sem doveď Hermionu a Malfoya!“

****

Draco a Hermiona sa rýchlo vymotali a podarilo sa im vyjsť zo skrine práve vo chvíli, keď do izby vbehla Ginny s baterkou. Jej svetlo sotva prenikalo tmou a stále zhasínalo a potom sa opäť rozsvecovalo.

„Čo to bolo?“ spýtala sa Hermiona zadychčanej Ginny.

„Je to Pansy?“

Ginny sa predklonila a snažila sa nadýchnuť. „Je to... je to...“ Nadýchla sa obrovského množstva vzduchu. „Len poďte! Musíte to vidieť!“

„Ale čo Neville?“ Hermiona sa spýtala a zastavila sa na mieste.

Ginny sa obzrela a nevidela ho. „Kde...?“

„Museli sme ho schovať pod posteľ. Prišiel vrah a my sme sa museli schovať!“ povedala Hermiona, oči mala dokorán, keď Ginny rozprávala ten príbeh - bez sexu v skrini.

Ginny bola ohromená. „Videli ste, kto to bol?“

„Nie,“ povedal Draco a zamračil sa. „Bol otočený chrbtom. Nemohol som sa naň dobre pozrieť.“

„To je škoda,“ vzdychla si Ginny. „Počkajte, kým uvidíte, čo našiel Harry!“ Chytila Hermionu za ruku.

„Ale čo urobíme s Nevillom?“ Hermiona sa znova spýtala.

Ginny sa rozhliadla okolo seba. „Nechaj ho. Myslím, že bude v bezpečí, kým zostane ukrytý.“

Hermiona sa tvárila pochybovačne. „Ale...“

„Len poďte! Harry čaká!“ Vytlačila ich z dverí a rýchlo bežali chodbou do Pansyinej izby.

Zápach ich zasiahol hneď, ako vošli. Draco pokrčil nos a Hermiona si rukou zakryla dolnú polovicu tváre.

„Čo je to za príšerný zápach?“ spýtal sa a odolával nutkaniu zvracať.

Ginny ich odviedla k rozbitým dverám kúpeľne. „To, čo cítiš, je grilovaná Pansy.“ Ukázala smerom k stále tlejúcemu telu na podlahe.

Hermiona v šoku odskočila a z chvejúcich sa pier jej unikol malý výkrik znechutenia. „Čo sa jej stalo?“

Harry sa otočil a vytiahol malú fľaštičku s jedom z mantichory. Bola zabalená v uteráku na ruky. „Niekto sa postaral o to, aby to použila.“

Draco onemel. Tá čierna chrupkavá vec nemohla byť Pansy!

„To... to si nám chcel ukázať?“ spýtala sa Hermiona a odtrhla oči od krištáľovej fľaštičky.

„Nie. toto som vám chcel ukázať.“ Vzal si od Ginny svetlo a posvietil si na zrkadlo. Keď sa naň pozerali, Harry prestrčil ruku cez sklo, akoby to bola voda. Potom doň strčil nohu a potom sa do vlniacej sa hladiny ponorila polovica jeho tela.

„Kam to ide?“ Hermiona sa nahlas čudovala. „Je niečo na druhej strane?“

Harry prestrčil hlavu. „Je tam ďalší tajný priechod.“ Odtiahol hlavu a telo a obrátil sa k Dracovi. „Kam to vedie?“

„Ja neviem!“ Draco sa zarazil. „Prečo by som mal vedieť, kam to, do čerta, vedieť?“ 

„Toto je tvoj dom, Malfoy, a myslím, že je načase, aby si nám prezradil všetky jeho tajomstvá. Možno sa nám podarí nájsť cestu von!“

Draco sa na sekundu zatváril zmätene. „Môj dom? Kedy som povedal, že je toto MÔJ dom?“

9970