Preklady fanfiction Harryho Pottera

8. kapitola

„KAŽDÝ VRAH JE PRAVDEPODOBNE NIEKOHO BÝVALÝ PRIATEĽ.“

AGATHA CHRISTIE

„Neviem, či tu mám stráviť noc. Zrejme sa deje niečo čudné,“ povedal Ron Harrymu, keď sa vydali hore schodmi. „Prečo by nám niekto dal všetkým ako darček smrtiace zbrane, keby ten niekto nechcel, aby ich niekto z nás použil?“

„Bojíš sa, že ťa chce niekto zabiť, Weasley?“ spýtal sa Draco spoza nich. Usmial sa na Rona, keď položil ruku na Hermionin chrbát, aby jej pomohol vyjsť po schodoch. „Urobil by som to sám, ale nerád si špiním ruky.“

„Na tvojom mieste by som spal s jedným okom otvoreným, Malfoy,“ odvetil Ron. „A daj tie svoje prekliate paprče preč od mojej ženy.“

Hermiona siahla dozadu a pridržala Dracovu ruku tam, kde bola. Zlomyseľne na Rona zazrela. „Od chvíle, keď som sa dozvedela, že si prehral všetko, čo sme mali, a že si spal s Pansy, považujem naše manželstvo za zničené,“ povedala.

 Naklonila hlavu a sladko sa na Draca usmiala. „Našla som si PRAVÉHO muža.“ Otočila sa späť k Ronovi a zľahka ho pleskla po líci. „Zožni následky svojich činov,“ zasyčala a nenávistne sa mu pozrela do očí.

Draco sa usmial na Rona, keď ho Hermiona chytila za ruku a pretlačila sa okolo nich na schodoch.

„Stratil som ju navždy, však?“ spýtal sa Ron Harryho, keď pokračovali vo výstupe.

„Čo si čakal? Že sa s tebou bude zdržiavať po tom, čo si urobil?“ odpovedala Ginny.

„Ale veď vy ste s Harrym urobili strašné veci a vyzerá to tak, že ste si odpustili!“

Ginny sa na brata zamračila. „Ešte som sa nerozhodla, čo s Harrym urobím, a som si istá, že ani on nie. Teraz nie je vhodný čas ani miesto na rýchle rozhodnutia o budúcnosti.“

„Má pravdu. Keď sa odtiaľto dostaneme a budeme môcť o veciach racionálne diskutovať  a som si istý, že sa dohodneme.“ Bol šokovaný a znepokojený tým, čo urobila, ale miloval ju celým srdcom a bol si istý, že všetko vyriešia.

Počuli za sebou chichotanie a keď otočili hlavy, uvideli celú roztúženú Pansy, ako jej Neville šepká do ucha a bozkáva ju na krk. Kráčal tesne za ňou, slabinami sa jej tlačil na zadok.

„Proste nechutné,“ povedal Ron. „Neville zo všetkých ľudí? Čo na ňom vidí?“

„Znieš viac než žiarlivo, Weasley,“ komentoval Blaise, keď ho míňali na hornom poschodí. „Prial by si si teraz byť Longbottomom, však? Hnevá ťa, že ho má radšej ako teba? A čo skutočnosť, že tvoja žena je radšej s Malfoyom, ako by mala pretrpieť ďalšiu noc s tebou?“ Zachichotal sa a vyzeral veľmi pobavene. „Nemusíš sa báť, možno ťa dnes v noci niekto zabije a zbaví ťa trápenia.“

„Len mlč, Zabini. Želám si, aby niekto zabil teba!“

„Všetci ste to počuli?“ povedal Blaise. „Ak by ma dnes večer niekto zavraždil, nezabudnite, že to bol Weasley, kto povedal, že si želá, aby som zomrel.“

Nasledovali škriatka po chodbe smerom k západnému krídlu sídla. Cestou prešli okolo mnohých zatvorených dverí. Všetky boli na tej istej strane chodby. Protiľahlú stenu pokrývali pohyblivé obrazy, zrkadlá a vyblednuté gobelíny. Vyzeralo to, že smerujú po chodbe na jej úplný koniec.

„Mimochodom, Pansy, páči sa mi materiál, ktorý si použila na smokingy, ktoré majú na sebe škriatkovia,“ povedal Harry s potláčaným úsmevom. „Je to nádherný odtieň fialovej.“

Pansy zmätene pozrela na Harryho a otrávene si odstrčila Nevilla z krku. „O čom to hovoríš, Potter?“

„Hovorím o oblečení, ktoré si ušila pre domových škriatkov.“

„Ja? A šiť?“ Pansy sa búrlivo zasmiala. „Ani náhodou!“

Harry a Neville sa na seba pozreli. „Ale ten škriatok, ktorý nám otvoril dvere, keď sme prišli, povedal, že mu tie šaty ušila jeho pani,“ povedal Neville. „A keďže je to váš dom...“

Pansy sa chystala niečo povedať, keď sa škriatok náhle zastavil pred dverami.

„Táto izba je pre pána Longbottoma,“ povedal, otvoril dvere a lusknutím prstov rozsvietil svetlo.

Neville sa rozhliadol a nebol si istý, či má ísť dovnútra alebo nie.

„Choďte dnu, prosím,“ povedal škriatok. „Pán nájde všetko veľmi pohodlné.“

Neville vošiel dnu a ostatní videli len záblesk jeho vystrašenej tváre, keď škriatok zavrel dvere.

Prešli pár krokov a prišli do izby, kde Pansy povedali, že bude bývať. Harrymu to pripadalo veľmi zvláštne, keď vedel, že je to jej dom. Prečo zostávala v izbe, ktorá nebola jej obvyklá?

Po tom, čo Pansy vošla dovnútra, sa pohli ďalej a prišli do Ronovej izby. „Neostanem tam sám!“ povedal a strčil hlavu do dverí. „Hermiona?“

„Už nikdy nebudem spať s tebou v jednej izbe, Ron.“

„Harry?“

„Prepáčte, páni, ale mám prísne pokyny, že každý musí mať svoju vlastnú izbu.“ Škriatok otvoril dvere širšie a len tak-tak vtlačil Rona dovnútra. Pokúsil sa protestovať proti tomu, že s ním zaobchádza hrubo, ale zabuchol mu dvere pred nosom.

„Som zvedavá,“ spýtala sa Ginny. „Kto ti dáva tieto 'pokyny'? Zabini zjavne nevie, čo sa deje.“ Nedostala žiadnu odpoveď a škriatok pokračoval ďalej po chodbe. Ginny sa pozrela na Draca. „Toto je tvoj dom, ty si ten, kto škriatkovi hovorí, čo má robiť?“

Draco zdvihol obočie. „Kto povedal...“

„Toto je vaša izba na noc,“ povedal škriatok Ginny. „Dúfam, že sa vám bude páčiť.“

„Áno, určite sa mi bude páčiť,“ povedala trochu váhavo. „Bude Harry vedľa?“ Jej oči boli veľmi veľké a naplnené hrôzou z predstavy, že bude spať v izbe vedľa Blaisa.

„Áno, slečna. Dostal som pokyn, aby som pána Pottera umiestnil do izby vedľa vašej.“

„Vďaka Merlinovi!“ uľavilo sa jej a vošla dnu.

Harry bez slova vstúpil do svojej izby a zavrel dvere. Potreboval premýšľať a bol vďačný za ticho. Celá táto situácia bola prinajmenšom bizarná. Toľko vecí nesedelo! Prešiel k veľkému písaciemu stolu v rohu svojej bohato zariadenej izby a vytiahol z neho blok papiera, na ktorom bolo ozdobne napísané „P“. Našiel pávie pero, namočil ho do atramentovej jamky a začal si písať zoznam všetkého, čo ho trápilo.

„Toto bude vaša izba,“ povedal škriatok.

Traja ľudia, ktorí zostali, sa pozreli jeden na druhého. „ Koho je to izba?“ Hermiona sa spýtala. „Nepovedal si to.“

„Samozrejme, že je určená pre pána Malfoya a pani Weasleyovú!“

„Oni majú mať spoločnú izbu?“ šokovane sa spýtal Blaise. „Ale prečo? Kto ti, do čerta, dáva rozkazy?“ 

Škriatok sa na Blaisa šibalsky usmial. „Prečo? Je to považované za odplatu za láskavosť. Kto? To nemôžem povedať.“

„Ty malá špina! Mal by som ťa nakopať do zadku, ty zasraný hlupák! Ako sa opovažuješ mi to nepovedať!“

„Ak sa ho len dotkneš, Zabini, ublížim ti,“ povedala Hermiona. „On len plní rozkazy!“

„Ale od koho, dočerta! Ja len nechápem, čo sa to tu, kurva, deje!“ Udrel päsťou do steny. „Plánoval som každý detail celé mesiace a všetko prebiehalo v poriadku!“ Bol rozzúrený a začal rečniť a hnevať sa. „Mal som vedieť, že sa niečo deje, keď sa objavil Weasley! Vôbec som mu neposlal pozvánku! Kto by to, dočerta, urobil?“ Prechádzal sa po koberci. „Chcú ma zabiť, to je jasné. Každý dostal darček okrem mňa. Každý tu má k dispozícii smrtiacu zbraň a viem, že každý by sa ma tu len rád zbavil! No ja to nedovolím - ani náhodou, do prdele!“

Draco položil Blaisovi ruku na rameno a zastavil ho uprostred kroku. „Weasley tu dnes večer nemal byť?“

Blaise sa pozrel na Draca, akoby bol z inej planéty. „Ja som ho nepozval, ty áno?“

„Nie. Ale uvažoval som o tom. Vieš, akú špinu naňho mám, ale myslel som si, že Hermiona bude na mňa nahnevaná. Nechcel som, aby si myslela, že som ho odhalil len preto, aby som mohol byť s ňou.“

„No niekto iný prevzal tvoj zavrhnutý plán a rozhodol sa ho uskutočniť. Škriatok povedal, že táto osoba ti s Grangerovou dovolí zdieľať jednu izbu ako odplatu za láskavosť. Vieš, o čom to, dočerta, hovorí?“

Draco sa na chvíľu zamyslel. „Nemám najmenšie tušenie. Nemám vo zvyku byť veľmi láskavý, však?“

„No, neviem, o čo tu ide, ale jedno viem,“ povedal Blaise a vytiahol Dracovi z vrecka revolver. „Môj život je v nebezpečenstve a pokiaľ ide o mňa, je to zabi alebo budeš zabitý.“ Nechal Draca a Hermionu stáť pred ich dverami a nasledoval škriatka do jeho izby, ktorá bola posledná. Zasalutoval im a vošiel dnu, pričom za sebou zabuchol dvere. Škriatok luskol prstami a s prasknutím zmizol.

„Pôjdeme dovnútra?“ Hermiona sa zrazu ostýchala.

Draco potichu zavrel dvere a rozhliadol sa po miestnosti. Bola obrovská a bohato zdobená tmavočervenou farbou a tmavým orechom. Steny zdobili veľmi drahé obrazy a v rohu stála osvetlená vitrína, v ktorej boli rôzne vázy, sochy a šperkovnice.

„Páni!“ Hermiona zatajila dych. „Nikdy som nevidela krajšiu izbu!“ Prešla k obrovskej posteli a videla, že je na nej položené oblečenie na noc. Bledoružová hodvábna nočná košeľa so špagetovými ramienkami pre ňu a tmavomodré saténové nohavice pre Draca. „Myslím, že sa do toho prezlečiem, tie pančuchy ma zabíjajú.“

Vzala si košieľku a zamierila do kúpeľne. Keď sa zamkla, oprela sa o dvere a zavrela oči. Srdce jej búšilo od strachu už len pri pomyslení na to, že bude musieť spať s Dracom v jednej posteli. Bol to jej splnený sen, ale mal v sebe nočnú moru. Čo ak bude chrápať alebo rozprávať zo spánku? „Bože!“ pomyslela si, „čo ak ho oslintám!“

Draco si vyzliekol smoking, hodil ho do karmínového zamatového kresla vedľa postele a natiahol si nohavice pyžama. Boli na jeho pokožke také hladké - bolo to ako čisté nebo. Podišiel k oknu, odhrnul ťažké závesy a pozrel sa von na mokrý, hmlou zahalený pozemok. Blesky ešte stále blikali, ale hromy sa ozývali v diaľke.

Pomyslel na Hermionu a žalúdok sa mu obrátil. Toľko rokov bola predmetom jeho posadnutosti a teraz tu bola - chystala sa k nemu vliezť do postele. Tá myšlienka bola desivá! Čo ak je pravda, čo povedala Pansy? Čo ak má naozaj malý penis a je hrozným milencom? Predstavil si, ako Hermiona ukazuje a smeje sa na jeho maličkom pindíkovi. Odtiahol gumu v páse a pozrel sa na svoje telo. „Pansy kecá! Som veľmi dobre vybavený!“ 

„Čo to robíš?“ Hermiona vyšla z kúpeľne, usmievala sa a bola trochu bledšia ako zvyčajne.

Draco gumu pustil a tá mu s hlasným prasknutím dopadla na holú kožu. Pozrel na Hermionu a dych sa mu vyrazil z tela. Bola nádherná! Bledoružová farba košieľky bola taká - iné slovo pre ňu neexistovalo - krásna. Ťažko odtrhol oči od hlbokého výstrihu, ktorý obopínal vrcholky jej pŕs a pozýval jeho jazyk na lízanie, bozkávanie a sanie. „Vyzeráš... ehm...

„Aj ty vyzeráš ‘ehm‘,“ povedala Hermiona s úsmevom. V skutočnosti vyzeral nádherne, keď tam stál s odhalenou hruďou, a ona zatúžila škrabať nechtami po svaloch a štípať mu tvrdé malé bradavky. Cítila, ako sa jej červená tvár, a zrazu mala chuť skočiť do postele a prehodiť si prikrývku cez hlavu.

„Ehm... pôjdeme pre dnešok na odpočinok?“ spýtal sa Draco a pohol sa smerom k posteli. V duchu sa nakopol za to, že znie tak sakramentsky hlúpo. Na odpočinok? Čo mal osemdesiat rokov? Prečo bol taký nervózny?

„Ja... Asi áno,“ - Hermiona sa zarazila a odhrnula prikrývky a hodvábne prestieradlá. Sadla si na okraj postele, tvárou od neho, zavrela oči a silou vôle sa snažila nepodľahnúť panike. Zhlboka sa nadýchla, prehupla sa nohami do postele, ľahla si na kopec nadýchaných vankúšov a vyhrnula si prikrývku až po bradu.

Draco zhasol svetlo a vliezol vedľa nej, pričom si dával pozor, aby sa k nej príliš nepriblížil. Ležali tam v tme, medzi nimi bol veľmi veľký priestor, a pozerali do stropu.

Zrazu cez to ticho počuli nezameniteľné zvuky sexu dvoch ľudí. Bolo to veľmi hlasné a znelo to, akoby boli priamo v tej istej miestnosti.

„Ach! Neville! Áno!“ Pansy hlasno zastonala. „Áno! Silnejšie!“

Dracovo telo stuhlo a Hermiona šokovane zalapala po dychu. Hermiona a Draco tam ležali a cítili sa veľmi nepríjemne.

„Dopekla, Pansy!“ Neville zachrčal a zastonal. „Áno, zlato! To sa ti páči, však?“

„Držte už sakra hubu! Snažím sa trochu zaspať, sakra!“ zakričal Ron z plných pľúc.

To stačilo na prerušenie ticha a Draco aj Hermiona vybuchli smiechom. Ich veselosť sa však náhle zastavila, keď sa chodbou ozval vydesený výkrik.

„To bola Ginny!“ vyskočila Hermiona.

„Počkaj!“ Draco sa rozbehol za ňou, keď otvorila dvere a vybehla z izby.

Dvere sa otvárali a všetci sa vyvalili na chodbu, v tvárach mali zdesené výrazy. Harry zamieril rovno do Ginninej izby vo vedľajšej miestnosti a všetci ho nasledovali.

Ron rozsvietil svetlo a uprostred postele sedela Ginny, oči mala veľké ako taniere a ústa sa jej triasli od strachu. „Niekto bol v mojej izbe!“ zvolala.

„Čože? Ublížili ti? Kto to bol?“ spýtal sa Harry, hodil sa na posteľ a vzal ju do náručia.

„Si si istá, že sa ti to len nezdalo?“ spýtal sa Ron.

„Snívalo? Akoby som vôbec mohla zaspať pri tom všetkom hluku?“ odpovedala Ginny a vrhla na Pansy a Nevilla znechutený pohľad. „Ležala som tu s vankúšom na hlave a snažila som sa zablokovať stony a chrčanie, keď som pocítila, že sa ma niekto dotýka. Ťažko dychčal, vznášal sa nado mnou a dotýkal sa ma po ruke. Hladkal ma.

„Niekto sa ťa DOTÝKAL?“ nahnevane sa spýtal Harry.

„Áno, a keď som sa konečne odvážila odložiť vankúš, uvidela som... Videla som...“

„Do čerta! Čo si videla?“ V Dracovom hlase bolo počuť vzrušenie.

„Ja neviem! Bola to silueta, ktorá sa pohybovala po miestnosti. Zdalo sa, že sa vznáša, a potom jednoducho zmizla tam v tej stene!“

Neville, Draco a Ron to išli preskúmať. Na stene bol veľmi veľký obraz krásnej čiernej ženy v kresle. Povýšenecky sa na nich pozerala a prstami sa pohrávala s perlovým náhrdelníkom, ktorý mala okolo štíhleho krku. Obraz mal tvar a veľkosť dverí, možno bol trochu väčší. Draco, vložil prsty za zlatý rám a potiahol. Otvoril sa na pántoch a traja muži strčili hlavy do tmy za ním.

„Je to nejaký tunel,“ povedal Draco. „Mali by sme sa pozrieť, kam vedie?“

„Ty si sa zbláznil, Malfoy?“ povedal Ron. „Ja tam nepôjdem! Kto do čerta vie, čo je na druhom konci!“

„Možno je to cesta von,“ povedal Neville.

„To je možné,“ povedala Hermiona, „myslím, že by sme mali ísť.“

„Súhlasím,“ povedal Harry, pomohol Ginny z postele a podal jej župan.

„No ja zostanem tu,“ povedal Ron, zvrtol sa na stoličku a prekrížil si ruky.

„Fajn, tak si zostaň, zbabelec!“ odsekla mu Hermiona. Vzala z komody sviečku, zapálila ju zápalkami a prešla do tunela. Draco ju rýchlo nasledoval.

Neville, Pansy, Harry a Ginny nechali Rona sedieť samého a vošli do tajnej chodby.

Kráčali po strmých schodoch a potom sa na chvíľu vyrovnali na prašnú cestu. Bola veľmi tmavá, páchla zatuchlinou a bola zamorená potkanmi. Nie raz sa stalo, že niekto zakopol alebo spadol kvôli nejakej pištiacej potvore. Napokon prišli k ďalším schodom; tentoraz viedli nahor.

„Bojím sa,“ zašepkala Pansy, keď prišli k ďalším skrytým dverám.

„To my všetci.“

„Čo myslíš, že nájdeme?“ zašepkal Harry.

„Nech je to čokoľvek, som si istý, že to nebude dobré.“

Draco postrčil dvere; Hermiona vstúpila a podržala sviečku.

„Možno Blaise...“ Ginny začala hovoriť, keď Hermiona vykríkla.

Všetci odstrčili Hermionu z cesty a vbehli do izby. Harry rozsvietil svetlá a všetci tam stáli v úplnom zdesení z pohľadu, ktorý ich privítal. Na stropnom tráme visel Blaise Zabini a jeho nahé, krvou pokryté telo sa groteskne hojdalo. Nohy a hruď mu pokrývali rany po noži a očividne ho strelili do hlavy.