Preklady fanfiction Harryho Pottera

1. kapitola

Nečakané stretnutie

Vysvetlivky: Flourish and Blotts – Čarodejnícka literatúra pre malých i veľkých – Krucánky a kaňoury

***************************************************************************

Hermiona Grangerová sa usadila na svoje miesto, na terase v kaviarni, položila svoj obed na stôl a kabelku na miesto vedľa seba. Hladná sa vrhla priamo na svoju misu cestovín, tešiac sa zriedkavému vánku tohto letného dňa, v Šikmej uličke. Hneď ako skončila, potlačiac svoj hlad, siahla do kabelky a vybrala z nej knihu. Rozhliadla sa po nádvorí, uvidiac chlapca, nie staršieho ako päť rokov, sediac samého pri jednom zo stolov. Jeho svetlo-plavé vlasy a anjelská tvár jej niekoho pripomínali, ale nemohla ho zaradiť.

Zaujímalo by ma, kde sú jeho rodičia, pomyslela si Hermiona, obzerajúc si v kaviarni plavovlasé dvojice. Bez  úspechu. Zahĺbila sa do svojej knihy, uvažujúc, že chlapec nevyzeral vôbec znepokojený, nieto vystrašený, bol teda v poriadku.

O niekoľko kapitol neskôr, Hermiona vzhliadla a všimla si chlapca nervózne sa ošívať na svojom sedadle. Mrkla na hodinky, znepokojac sa. Je to už pätnásť minút. Kde by mohli byť jeho rodičia? Zdvihla svoj podnos a tašku, zamieriac k jeho stolu.

„Ahoj. Ja som Hermiona,“ predstavila sa. Mladík sa na ňu pozrel nevinnými očami, a na ňu doľahol znova pocit, že jej je povedomý.

„Môj otec hovorí, aby som sa nedával do reči s cudzími ľuďmi,“ odpovedal chlapec ticho.

„Och, rozumiem,“ odpovedala Hermiona. „Ale kde je tvoj otec?“

„Ja neviem. Bol som dnes nakupovať s mamičkou.“

„Aha, no, a kde je tvoja mamička?“

„Ja neviem,“ odvetil chlapec, pokrčiac ramenami. „Išla na toaletu, ale ešte sa nevrátila.“  

„Vieš, kde mohla mať tvoja mamička namierené? Do ktorých obchodov mala v pláne ísť po obede?“ vypytovala sa Hermiona, šokovaná ženinou nedbalosťou.

„Mamička iba povedala, aby som tu na ňu počkal,“ vysvetlil chlapec, obzerajúc sa po svojej matke.

„Chceš, aby som počkala s tebou?“ spýtala sa Hermiona, pretože nechcela nechať úbohé dieťa samotné. Chlapec prikývol, očividne mu odľahlo. Postavil sa zo stoličky a natiahol k Hermione ruku.

„Som Alexander. Môžete ma volať hoci aj Alex.“

Usmiala sa nad Alexovým slušným predstavením sa. Hermiona potriasla jeho rukou a posadila sa vedľa chlapca.

***************************

Draco Malfoy sedel v Deravom kotly upíjajúc zo svojej Ohnivej whisky, podupkávajúc nervózne nohou. Kde je tá prekliata žena? Mala tu byť už pred hodinou.

Pozrel na dvere, keď konečne uvidel svoju ženu vojsť dnu, nasledovanú dvoma domácimi škriatkami nesúcimi jej nákupné tašky. Čoskoro sa stane ex-manželkou, pomyslel si Draco s úľavou. Kývol jej a pozoroval, ako kráča k nemu, so znechuteným výrazom na jej aristokratickej tvári.

„Bože, vieš, ako veľmi neznášam toto miesto Draco, aj napriek tomu si trval na stretnutí tu,“ zakvílila Pansy Perkinsonová.

Premeral si pohľadom ju a domácich škriatkov, keď sa Dracovo srdce rozbúšilo. „Pans, kde do pekla je náš syn?“

„Mohol by si sa upokojiť, Draco? Úprimne povedané, myslíš si, že som tou najhoršou matkou na svete. Je tu, hneď za mnou,“ odpovedala Pansy nonšalantne.

Draco sa postavil, zatnúc zuby a jeho oči sa nebezpečne zúžili. „Kde,“ zavrčal, s plynúcimi sekundami stále viac a viac nervózny.

Pansy sa rozhliadla po svojich domácich škriatkoch a svojich taškách. „No, ale nedávno bol za mnou.“

„Ty hlúpa hus! Stratila si nášho syna niekde v Šikmej uličke?“ Draco vyrazil zo svojho boxu a hnal sa k dverám, plášť za ním hrozivo vial. Pansy, uvedomujúca si mieru jeho rozhorčenia, vedela, že ho musí okamžite nasledovať.

„Kde si ho videla naposledy?“ Draco kypel, v stave úplnej nevery nad hlúposťou svojej ženy.

„Ja neviem. Nepamätám si, že som ho stratila. Vieš, aký je tichý.“

Draco strelil po Pansy pohľadom, až mala pocit, že ju chce upáliť zaživa.„Viem, že tam bol v čase obeda. Skoro som mu vyliala drink na jeho nové šaty.“

S tým Draco zamieril do kaviarne, ľahko sa vyhýbajúc preplneným uliciam, pretože mu nakupujúci horúčkovito odskakovali z cesty.

*********************************

Hermiona sa ticho zasmiala nad tým, ako sa Alex snažil čítať jej knihu nahlas. Bola prekvapená, aký bol šikovný, a ako dobre vedel čítať, hlavne preto, že mal štyri roky. Pardón, štyri a jedenásť mesiacov, opravila sa, spomenúc si, aký bol neústupný Alex ohľadom opravy svojho veku.

Uplynulo približne pol hodiny, od kedy sa k nemu pripojila. V tom čase sa Hermiona dozvedela, že Alex žil v Paríži so svojimi rodičmi.  V poslednej dobe žili oddelene a on trávil väčšinu času so svojim otcom, ktorý mu bol veľmi blízky. Jeho matka, na druhej strane, nehrala významnú rolu v jeho živote, aj keď boli jeho rodičia spolu. Jeho rodičia sa rozhodli presťahovať späť do Londýna, do ich domoviny, lebo preňho chceli, aby vyrastal a učil sa v Anglicku a Rokforte, keď príde čas.

„Čo je to za slovo?“ opýtal sa Alex, ukazujú na knihu. Obzrel sa cez rameno a Hermiona prečítala, „Odplata. To znamená splatenie, alebo pomstu.“

 Obaja pokračovali v čítaní, jediac svoju zmrzlinu, nedbajúc na rozzúreného blondiaka bežiaceho dolu ulicou naproti nim.

„Alex!“ zakričal Draco, zúfalo prehľadávajúc terasu kaviarne.

Alex a Hermiona sa obrátili na svojich miestach, rovnako ako všetci ostatní v kaviarni.

„Ocko!“ vykríkol Alex, vyskočil zo stoličky a rozbehol sa k otcovi.

Och môj Bože. To je dôvod, prečo mi pripadal tak povedomý, pomyslela si Hermiona, úplne zmrznutá šokom.

Nevideli sa od konca vojny, keď Draco opustil krajinu. Jeho odchod sa jej zdal v tom čase čudný, keď ho ministerstvo omilostilo, pretože nesmierne pomohol Rádu s Voldemortovým zničením.

Nevedela som, že má syna. Do pekla, nevedela som, že sa oženil. A s Pansy Parkinsonovou?

Draco schoval svojho syna v náručí, zaplavený úľavou, že má Alexa späť pri sebe. Zložil ho na zem, pozrel sa späť k Alexovmu stolu, konečne si všimnúc kto tam sedel s jeho synom.

„Ocko, zoznám sa s Hermionou,“ zvolal Alex, pritiahnuc svojho otca za ruku. „Je vážne milá. Kúpila zmrzlinu a čítala so mnou, keď sme na teba čakali.“

Draco zbledol. Grangerová? Nevidel som ju roky a akurát ona musí nájsť moje dieťa po tom, čo ho Pansy stratila. Skvelé!

„Hermiona,“ pozdravil Draco, natiahnuc k nej ruku.

„Draco,“ odvetila Hermiona, potrasúc mu rukou, spomenúc si, že ju Alex pozdravil rovnakým spôsobom.

„Ďakujem, že si sa oňho postarala, Gran - ehm  ... Hermiona. Toto sa nikdy nemalo stať,“ objasnil Draco, civiac na Pansy za ním.

„To nebol žiadny problém. Ahoj Pansy,“ povedala Hermiona, mávnuc na urazenú ženu. Pansy jej na oplátku venovala blahosklonný úškrn, pretočiac posmešne očami.

„Pracuje v kníhkupectve, ocko. Môžeme ísť? Povedala, že sú tam kopy a kopy kníh, a chce mi pomôcť nájsť tie najlepšie knihy,“ Alex zaprosil, urobiac naňho psie oči.   

„Ty pracuješ v Čarodejníckej literatúre pre malých a veľkých?“ opýtal sa Draco, skúšajú schovať úškrn. „Aké nečakané.“

Hermiona očervenela, zúžila oči po jeho neúspešnom pokuse zakryť úškrn. „Som tam dobrovoľne. V skutočnosti som liečiteľka. Ale rada pomôžem Alexovi nájsť nejaké skvelé knihy. Je to už úžasný čitateľ,“ odpovedala a pozrela sa na Alexa s úsmevom.

„Prosím, ocko,“ zaprosil Alex ešte raz.

„Dnes nie, Alex. Ale Hermiona, nechaj ma zaplatiť za zmrzlinu,“ ponúkol sa Draco. „Je to najmenšie, čo môžem urobiť.“

„Nerob si starosti. Nebol to žiadny problém,“ zareagovala Hermiona.

„No, nejako ti to vrátim. Ale teraz by sme mali ísť. Bolo to ... pekné, vidieť ťa znova,“ povedal Draco, nepokojne sa zavrtiac. 

„Áno, teba tiež. A bolo skvelé stretnúť teba, Alex,“ žiarila Hermiona, potrasúc mu rukou znova.

„Maj sa, Hermiona,“ mávol jej Alex s úsmevom sa poberúc preč so svojim otcom.

Pansy sa obzrela cez rameno na jej vzďaľujúcu sa rodinu, venovala Hermione posledný pohľad a otočila sa k odchodu, nasledovaná svojimi taškami.

Hermiona zdvihla svoju knihu a kabelku a zamierila k východu, cítiac zmätok a malé omámenie. No, to bolo trápne.