archiv.hpkizi.sk
55. V pivnici
Rodina jako žádná  jiná
Vložené: Jimmi - 01.03. 2022
Téma: Rodina jako žádná jiná
JSark nám napísal:

Preklad: JSark

Kontrola: Jimmi

 

Autorka: Aspen

 

Originál: https://archiveofourown.org/works/11291094/chapters/88898161

 

Banner: solace



Pozor, nie je možné otvoriť v novom okne, musíte sa vrátiť späť.

Kapitola 55: V pivnici

Harryho pokojný spánok narušil zvuk dverí, ktoré narazili do steny, a kričiaci Draco.

„Čo do prdele, Severus? Čo to, do prdele, je?“

Harrymu sa so žmurkaním podarilo vymotať sa natoľko, aby sa posadil. Hm. Bol úplne oblečený a ležal na ustlanej posteli, ale niekto cez neho prehodil páperové prikrývky. Nie, nie niekto, uvedomil si, keď sa mu mozog trochu viac prebral. Snape.

Ktorý mu dal plyšového medvedíka, sedel s ním a rozprával sa s ním a potom ho uložil, keď zaspával.

Až vtedy si uvedomil, že stále drží Teddyho, jednou rukou zvierajúc huňatú labku pod dekou.

„Ach,“ povedal Draco. „Prepáč, Harry. Myslel som si, že túto izbu obsadil ten superpako, čo máme za otca. Môžeš ďalej spať.“

„Nie, ak budeš takto kričať, tak nemôžem. Čo sa deje?“

Dvere na druhej strane chodby sa so zavŕzganím otvorili.

Draco sa zvrtol na päte. „Čo to, do prdele, je?“ zakričal znova. „Čo je s tebou? Nestačilo ti to minule? Nemôžem uveriť, že by si znova vytiahol to isté svinstvo!“

Snape sa pozrel na jednu stranu, hľadiac na krátku chodbu, ktorá viedla ku schodisku, a potom akoby spokojne prikývol. „No, aspoň sa zlepšuje tvoje ovládanie impulzov. Vidím, že si vyčaroval zvukovú bariéru, aby nás tvoja matka nepočula.“

„Budeš mať šťastie, ak na teba nevrhnem zaklínadlo, ktoré ťa odrovná!“ zakričal Draco. „Ako si mohol! Ako sa opovažuješ!“

Snape vošiel do Harryho izby a zavrel dvere, potom na ne začaroval niekoľko vlastných kúziel a zaklínadiel.

„Krásne,“ uškrnul sa Draco. „Teraz neveríš ani môjmu intuitívnemu ovládaniu mágie. Ale potom, ja nie som ten, kto má temné sily, však?“

„Nie, nie si,“ povedal Snape pokojne. „Prečo sa zhlboka nenadýchneš a nevysvetlíš mi to?“

„Ale, kašli na to, otec. Nie si hlúpy. Presne vieš, prečo som z teba znechutený.“

„Chápem to tak, že si sa pozrel do skrine v matkinej izbe.“

„Ako si mohol!“

Harry vyliezol z postele, nechal Teddyho schovaného pod prikrývkou a našiel svoje topánky úhľadne zoradené pri dverách, šnúrky zastrčené vo vnútri. Niečo mu na tom bolo zvláštne povedomé. Až na to, že tam mali byť ponožky, či nie? Zložené na vrchu? Pokrčil plecami, striasol zo seba zvláštny pocit déjávu, obul si topánky a otočil sa späť k otcovi a bratovi.

„Nechce ma niekto zasvätiť?“

„To ten portrét, ten trikrát prekliaty portrét,“ zasyčal Draco. „Tu otec si myslel, že si spraví radosť tým, že ho schová do skrine v matkinej izbe. A neopováž sa povedať, že sa tam ocitol náhodou. U teba nič nie je náhoda! Stavím sa, že si päť rokov dopredu plánuješ, aké učiteľské rúcho si oblečieš!“

„No, mám len tie tri komplety,“ zamrmlal Snape.

„Nerob si z toho, kurva, žarty, Severus!“

„Fajn,“ povedal Snape a privrel oči. „Máš úplnú pravdu. Portrét bol v izbe tvojej matky umiestnený zámerne.“

„V izbe mojej matky,“ posmieval sa Draco. „Teda v tej, do ktorej si ju vmanipuloval. Na prízemí, aby nemusela liezť po schodoch, ha. A to som si myslel, že sa ju len snažíš umiestniť čo najďalej od seba. Akoby bola v takom stave, aby ťa v noci navštevovala a robila ti návrhy...“

„Chcem, aby moja spálňa bola čo najďalej od jej v rámci tohto domu.“

„A tu som si myslel, že si ju skutočne zamýšľaš ctiť a vážiť si ju!“

„To dokážem dokonale aj bez toho, aby som s ňou spal!“ odvetil Snape. „Alebo sa ti začína pliesť dôvod, pre ktorý som vstúpil do tohto nešťastného zväzku?“

„Zjavne to bolo preto, aby si jej trikom umožnil rozprávať sa s Luciusovým portrétom!“

„To nie je žiaden trik.“ Snapeov tón vtedy už hraničil s chrapotom. „Bude to jej voľba, či sa s Luciusom zapletie. Ja jej len poskytujem príležitosť.“

„Mohol by si v ňu trochu veriť,“ povedal Draco a jeho tón sa zrazu zmiernil. „Alebo vo mňa.“

S tým klesol na stoličku, ktorú Snape premenil noc predtým, a zvesil hlavu do dlaní.

Snape si pred ním kľakol na jedno koleno a postavil sa tak, aby mal tvár len niekoľko centimetrov od Dracovej. „Čo tým myslíš?“

Draco zdvihol zrak, jeho oči boli bezútešné, ostro sivé. „Nemohol som s ním pohnúť. Chcel som ho dostať z jej izby, ale nemôžem sa ho ani len dotknúť. Aspoň si mal toľko slušnosti, že si ho otočil tvárou k zadnej strany skrine. On... on ma nevidel.“

„Ak si spomínaš, bol ochránený špeciálne proti tebe, pretože si sa rozhodol zostať tu po porade Rádu a dráždiť Luciusa.“

„Aha,“ pochopil Draco. „Myslel som si, že si to urobil včera, kým sme sa venovali šachovej partii. Aby si mi zabránil vyniesť ho z jej izby.“

„Čo by si bol urobil, ako si povedal,“ jemne podotkol Snape. „Draco, prosím, počúvaj ma. Viem, že chceš svojej matke dôverovať, aj napriek dôkazom z posledných dvoch rokov, že jej lojalita môže byť naozaj veľmi rozporuplná. Je len prirodzené, že si sa rozhodol vložiť do nej svoju dôveru.“

Draco odvrátil tvár. „Ale? Viem, že je tu nejaké ale.“

Ale my s Harrym nemáme podobné nutkanie dôverovať jej. Nemôžeš očakávať, že budeme cítiť to isté.“

Draco vrhol na Harryho pohľad, pery sa mu skrútili, akoby práve zahryzol do niečoho kyslého. „Mal som vedieť, že v tom budeš mať prsty.“ Potom sa vrátil pohľadom k Snapeovi. „A čo sa týka citov, teraz si jej manžel. Mohol by si sa pokúsiť poskytnúť jej prezumpciu neviny.“

„Nie som tomu naklonený, keď môže ísť o Harryho život. Stále nevieme, nie naozaj, či tu nie je na Voldemortov príkaz. Podľa toho, čo vieme, ju nechal prekliať ako prostriedok, aby ma prinútil prijať ju do tejto rodiny.“

Draco si odfrkol. „A ty si myslíš, že sa k tomu všetkému len tak prizná svojmu predchádzajúcemu manželovi? Uvedomuješ si, že bola v Slizoline. Prečo jej jednoducho nedáš dávku čaju s veritasérom a neskončíš s týmito podozreniami?“

„Myslíme si, že by mohla ovládať oklumenciu,“ povedal Harry potichu. „Takže by to nebol až taký spoľahlivý spôsob, ako sa dopátrať pravdy.“

Snape tak trochu vyzeral, akoby sa modlil o trpezlivosť. „Navyše, Draco, pochybujem, že chceš, aby tvoja tehotná matka konzumovala elixír vyrobený z jazyka zmije.“

Draco zbledol. „Jasné. Samozrejme.“

Snape sa jediným pohybom postavil na nohy. Až vtedy si Harry uvedomil, že nemá na sebe svoje zvyčajný habit. Nuž, zobudili ho náhle. Vyzeralo to, akoby na seba jednoducho hodil košeľu a nohavice. Dokonca aj nohy mal bosé.

„Stále tomu nerozumiem,“ povedal Draco po chvíli tlmeným tónom. „Prečo by mal byť portrét tam, kde bola pravdepodobnosť, že ho nájdem?“

„Zvykneš sa prehrabávať v matkinej skrini?“ 

„Nie, ale musel si tušiť, že budem v jej izbe, budem jej pomáhať, transfigurovať pre ňu ďalšie oblečenie, keďže teraz nemá takmer nič. Musel si vedieť, že budem tie veci ukladať.“

Snape si vzdychol. „Na rozdiel od tvojich lichotivých domnienok nie som vševediaci, Draco. S riaditeľom sme sa len snažili umiestniť portrét na čo najosobnejšie miesto, aby Narcissa verila, že je sama, ak sa rozhodne s ním niečo zdieľať.“

„Ona ani nevie, že tam je,“ povedal Draco tichým hlasom. „Ak ju chceš tak skúšať, prečo ho nepovesíš na stenu?“

„Až príliš očividné. Ako si povedal, bola zaradená do Slizolinu.“

„To sa mi nepáči.“

„Nikdy som neočakával, že sa ti to bude páčiť.“

Draco skrútil pery. „Nemyslíš si, že sa bude čudovať, prečo je tu portrét Luciusa Malfoya?“

„Bude sa čudovať. Viem si predstaviť, že ju napadne niekoľko možných dôvodov.“ Snape pokrčil plecami. „Na tom vlastne nezáleží. Ak sa rozhodne, že portrét je nejaká pasca, nebude sa s ním rozprávať. Ale tým, že to skúsime, nič nestratíme.“

„Stále si myslím, že si pako, keď to robíš vlastnej žene.“

„Aspoň je to pokrok oproti tomu, že som superpako.“

Draco sa začervenal. „Niekedy zabúdam na ten tvoj sluch. Ale dobre, už je to tak. Si rozhodnutý zistiť, či je tu preto, aby pracovala proti nám. Do čerta, to ti nenapadlo, že jediné, čo chcela, bolo nezomrieť? Je veľká šanca, že nevedela, že dokážeš čeliť Vädnúcej čarodejnici, ale myslela si, že by si jej mohol uvariť niečo, čo by jej pomohlo, a ty by si to kvôli mne urobil, však!“

Snape pokrútil hlavou. „Je z rodu, ktorý tú kliatbu vyvinul. Pochybujem, že verila, že by jej mohol pomôcť nejaký elixír.“

„Bola však zúfalá,“ povedal Draco úprimne. „Ty by si nebol? A Severus, vieš, že máš povesť človeka, ktorý dokáže uvariť aj nemožné.“

Keď Snape len pokrčil ramenami, Draco sa zamračil. „Ale dobre, ako som povedal. Čo chceš, aby som urobil?“

„Nemusíš robiť nič, Draco,“ povedal Snape mäkko. „Len nechaj udalostiam voľný priebeh. Popravde, na tejto metle teraz jazdí tvoja matka.“

Draco trhane prikývol a potom urobil náhle gesto. „Harry? Vyzerá to, akoby sa tvoja posteľ chystala niečo uškrtiť.“

Harry sa pozrel za seba a videl, že huňaté prikrývky sa snažia zložiť okolo jeho medveďa. „Teddy!“ zvolal, rýchlo ho vytrhol a celého ho pohladkal, aby sa uistil, že sa nepoškodil. Láskyplne uhladil malý chrabromilský šál, keď si spomenul, že nie je sám. „Uh ... Severus mi kúpil medvedíka,“ zamrmlal a dúfal, že sa nečervená toľko, aby to bolo nápadné.

Ak áno, Draco mal dosť dekóra, aby to nekomentoval. „Dobrá šou, Severus,“ poznamenal len. „A keďže je len krátko po piatej ráno, myslím, že sa vrátim spať. Možno nabudúce, keď sa s tebou budem chcieť porozprávať o niečom dôležitom, nesplaším sa takto skoro. Dobrú noc, dobré ráno... čokoľvek.“

Snape zívol a vrátil sa do svojej izby, pravdepodobne aby sa ešte vyspal.

A Harry? Ten zostal hore, aby sa hral s Teddym.

 

****

 

V istom okamihu sa Harry predsa len vrátil do postele. Zobudil ho Snape, keď mu potriasol ramenom.

„Máš prázdniny, takže je na tebe, kedy sa ti zachce zájsť na raňajky, ale myslel som, že by si mal vedieť, že s Dracom plánujeme pracovať dole v pivnici. Dúfa, že ju premeníme na jednoduché laboratórium na elixíry.“

Harrymu chvíľu trvalo, kým to všetko spracoval. Posadil sa a prstami si prehrabával vlasy. „Dobre. Hm, takže ste už všetci jedli bezo mňa, chceš povedať?“

Snape sa zachmúril. „Nie tak celkom. Draco spal len ďalšiu hodinu, než išiel pre jedlo pre nich oboch za Dobbym. Nechcel som rušiť tvoj odpočinok, tak som sa najedol sám.“

„Mohol si ma zobudiť. Včera som spal neskutočne dlho.“

„Aby si sa zotavil z Lillehammeru.“ Zdalo sa, že Snape si ho pozorne prezerá. „To sa sotva počíta.“

Harry pokrčil plecami, keďže sa o tom nemalo cenu hádať. „Chcete s Dracom tam dole pomôcť?“

Zdalo sa, že mužov pohľad je v tom momente intenzívnejší, hoci tón jeho hlasu zostal nenútený. „Si celkom vítaný, keď sa k nám pridáš.“

Harry počul, čo nebolo povedané. „Myslím, že po dnešnom ráne chceš byť s Dracom chvíľu sám.“

„Mohlo by to byť prospešné.“

Harry prikývol. „Dobre. Aj tak mám vlastný projekt.“

„A to bude?“

Harry rýchlo vyriekol ochranné kúzlo a aj tak hovoril tichým tónom. Hoci bolo dosť pochybné, že by Narcissa dokázala vyjsť všetky tie poschodia, aby odpočúvala. Alebo dokonca položiť naokolo zaklínadlo.

„Má svoj prútik?“ spýtal sa zrazu Harry. „Nepamätám si, že by som nejaký videl.“

„Keď prišla, mala prútik ukrytý pri sebe. Draco sa oň postaral. Ale áno, teraz ho má späť. Zdá sa, že momentálne s ním nedokáže veľa urobiť. Jej mágia sa ešte nezotavila z devastácie kliatbou.“

„Mohla by to predstierať.“ Harry uprel pohľad na vzdialenú stenu. „Tak ako som to robil ja. Aby oklamala nepriateľa.“

„Mohla by.“

„Chceš, aby som sa to pokúsil zistiť, kým ste s Dracom zaneprázdnení?“

„Nie som naklonený tomu, aby som s tebou zaobchádzal, ako keby si bol špión v mojich službách,“ povedal Snape strohým tónom. Čo nebolo nie, všimol si Harry. „Čo je to za projekt?“

„Ach, cvičenie v kúzlení. Vieš, bez tých sladkostí. Ak to zvládnem s nimi, mal by som sa naučiť, ako robiť veci samostatne.“

„Si dosť opatrný pri výbere slov.“

„Zdá sa, že je to rozumné, keď uvážime.“

„Rovnako opatrný buď aj pri výbere kúziel,“ upozornil ho Snape. „Myslím, že Narcissa si všimne, ak vyčaruješ baziliška.“

Možno to nebol až taký dobrý nápad.

Zdalo sa, že Snape v ňom vie čítať ako v knihe. „Je to dobrý nápad, Harry. Dôverujem ti, že budeš mať dobrý úsudok.“

Harry sa usmial, rozlieval sa v ňom hrejivý pocit. Počuť to bolo možno ešte lepšie ako dostať Teddyho. Možno.

„Veľa šťastia s Dracom. Viem, že má nervy na prasknutie pri tom, čo sa všetko deje, ale takto nás prebudiť, to teda bolo niečo.“

„Veľa šťastia s tvojím projektom.“

„A ešte raz vďaka za Teddyho.“ Harry ho oprel o komodu, kde by neprekážal, keď sa posteľ ustelie. Tentoraz v nej skutočne spal, takže sa to pravdepodobne pýtalo. „Ach, fuj, cítim sa naozaj hrozne. Nechal si ma spať celú noc v mojich šatách?“

„Nuž, áno. Nehovoril si mi prednedávnom, že vieš jesť sám a podobne?“

„Myslím, že to je správna poznámka.“ Harry na seba mávnutím prútika vrhol niekoľko čistiacich a osviežujúcich kúziel, ale v tých nikdy nevynikal. Zaškaredil sa pre mierne špinavý pocit, ktorý stále zostával. „Myslím, že by som sa mal radšej prezliecť.“

Snape to považoval za signál na odchod a zavrel za sebou dvere.

****

Dobby ho samozrejme veľmi rád videl a trval na tom, aby mu pripravil hostinu, ktorá obsahovala slaninu a hamburgery, ako aj vajíčka a palacinky také tenké, že sa Harrymu takmer rozplývali na jazyku.

„Nebude ti vadiť, keď nám tu vyperieš bielizeň?“ Harry sa spýtal a pomyslel na hromadu špinavého oblečenia, ktorú strčil k stene.

Dobby od radosti poskakoval. „Dobby je poctený môcť čistiť košele, nohavice, ponožky a spodky Harryho Pottera!“

„To je skvelé, vďaka,“ povedal Harry mdlo. Nebol si istý, či poctený je to správne slovo.

„Ešte raňajky, Harry Potter? Dobby vám môže robiť vyprážané paradajky! Ešte čaj? S cukrom?“

„Nie, nie, vďaka. Ale ty si niečo daj...“

Dobby sa usmial spôsobom, ktorý by na ktoromkoľvek inom škriatkovi pravdepodobne vyzeral maniakálne, a mávol malou rukou. Cukornička zareagovala tak, že sa vzniesla zo stola a vysypala vodopád svojho obsahu do Dobbyho šálky, naplnila ju aspoň do polovice, kým ju Dobby dolial čajom.

Harry sa takmer uškrnul, ale rýchlo zmenil výraz z tváre, skôr než to Dobby uvidel.

O niekoľko okamihov neskôr už vychádzal z kuchyne. Keď cestou späť ku schodom míňal knižnicu rodiny Blackovcov, zbadal v nej Narcissu, ako sedí v kresle najbližšie ku krbu, nohy má zakryté hrubou dekou a okolo pliec prehodenú o čosi tenšiu šatku. A aj tak sa triasla.

Harry takmer prešiel okolo, ale nedokázal sa celkom prinútiť, aby vyšiel na chodbu. Vyzerala príliš opustene. A okrem toho, ako chcel získať nejaké informácie, keď sa s ňou nikdy nerozprával?

„Zdravím, pani...“ Harry si prečistil hrdlo, keď vošiel do knižnice a začal znovu. „Zdravím, Narcissa.“

„Pán Potter,“ povedala potichu a odvrátila od neho pohľad.

„Harry, dohodli sme sa.“

Trochu pokrútila hlavou. „Draco ťa do toho tlačil. Ani vo sne by ma nenapadlo, že to po tebe budem vyžadovať.“

„Nie, to je v poriadku,“ povedal Harry a klesol do kresla oproti nej. „Naozaj. Teraz tu nie je, však? Hovorím to z vlastnej vôle. Hovor mi Harry.“

Jej pohľad sa zatúlal, aby sa stretol s jeho. „Tak dobre, Harry.“

Potom chvíľu sedeli v tichu, ani jedného z nich nenapadlo čo povedať. Napodiv to nebolo napäté ticho. Harrymu sa zdalo, že je akési upokojujúce.

Prešla ňou ďalšia triaška, pre ktorú sa na niekoľko sekúnd roztriasla. Harrymu to však vnuklo dobrý nápad na začiatok rozhovoru.

„Takže Draco ti vraj počas choroby strážil prútik. Potrebuješ, aby som ti ho priniesol?“

„Nie. Ďakujem, Harry.“ Vytiahla ruku spod hrubej prikrývky na kolenách a Harry videl, že skutočne drží svoj prútik.

Ale bola jej zima, takže... Harry zrazu pochopil, hoci si nebol istý, prečo nepožiadala Dobbyho, aby pre ňu rozkúril oheň alebo na prikrývku nevrhol hrejivé kúzlo. Možno sa hanbila, že jej kúzla sú práve teraz slabé. Myslel si, že to chápe, hoci si naozaj nepamätal, že by bol väčšinu predchádzajúceho roka bez svojej mágie.

„Myslím, že je tu trochu chladno,“ oznámil, vytiahol vlastný prútik a namieril kúzlo, ktoré by oheň rozžiarilo jasnejšie. „Chceš, aby som ti začaroval aj prikrývku? A možno aj tvoju šatku?“

„To by som veľmi ocenila.“ Jej hlas bol tichý. Takmer plachý, pomyslel si Harry. Vtedy ho napadlo, čo o ňom mohla počuť. Sťažnosti od Draca za celé roky? Príbehy o tom, ako bojoval s Voldemortom a nejako sa mu podarilo nezomrieť?

Nuž, za to nič nedám, rozhodol sa Harry. Ak sa mal od nej dozvedieť niečo užitočné, musel by ju trochu spoznať. Našťastie ho práve napadol dobrý spôsob ako začať.

„Chcel som sa ti poďakovať,“ povedal a naklonil sa na stoličke. „Ten vlkolak, ktorý sa vydával za tvojho manžela, je môj priateľ. A keď si zistila, že je to podvodník, mohla si urobiť oveľa horšiu vec, než opustiť krajinu a pre svoju bezpečnosť si nastaviť ochranu proti vlkolakom. Takže ti ďakujem. A tiež za to, že si nám dala vedieť, čo si urobila, aby sme sa mohli postarať o jeho uzdravenie. Myslím, že vďaka tebe je už v poriadku.“

Trochu skrútila pery. „Myslím, že správna odpoveď by bola 's potešením', ale to nemôžem povedať. Jednoznačne mi nerobilo radosť, keď som uvažovala, kto so mnou žije na Manore, a premýšľala som, čo by ho mohlo napadnúť urobiť.“

„Remus by ti neublížil...“ Harrymu sa podarilo nahlas nezastonať, ale bolo to o vlások. Musel však ťažko prehltnúť. Do čerta, prečo to nemal lepšie premyslené? Predtým povedala len „vlkolak“, takže bola veľká šanca, že nevedela, kto ten podvodník bol!

Na druhej strane, teraz na tom už nemuselo záležať. Nebolo to tak, že by Remus mohol znova predstierať, že je Lucius Malfoy. Nie teraz, keď celá čarodejnícka Británia vedela, že je mŕtvy.

Narcissa mala na tvári zvláštny výraz. Naozaj zvláštny výraz. Harry nevedel, ako si ho má vysvetliť.

Potom povedala: „Predpokladám, že Remus Lupin. Jeden z Dracových učiteľov pred niekoľkými rokmi?“

To nebol dôvod, prečo sa pred chvíľou tvárila takmer tak, akoby s Harrym nesúhlasila. Harry si tým bol istý.

„Ehm, správne.“

„Nemusíš sa obávať,“ povedala a odvrátila od neho pohľad, aby si preštudovala plamene šľahajúce v krbe. „Nikomu o tomto tajomstve nepoviem. Hoci by som ťa mala upozorniť, že Temný pán už určite vie všetko. Po tom, čo ma jeho smrťožrúti uniesli z vily v Schaffhausene, si Temný pán dal záležať na tom, aby mi z mysle vyčítal každý detail predchádzajúcich mesiacov.“

Zachvela sa v kresle. „Trvalo to celé týždne, kým sa presvedčil, že vie všetko, čo falošný Lucius v mojej prítomnosti kedy povedal alebo urobil. Samozrejme, vrátane toho, ako vyzeral, keď prekročil moje ochrany proti vlkolakom v Saint-Vivian.“

No, to by vysvetľovalo, prečo ju držali v zajatí tak dlho, kým ju prekliali a pustili, predpokladal Harry. Na druhej strane, možno klame. Ako to mohol vedieť?

Možno by mohol aspoň zistiť, či mu povie tú istú historku, ktorú povedala Snapeovi, alebo či sa v niektorých detailoch nepreriekne. A potom by vedel, že dokáže udržať svoje klamstvá pokope.

 

„Remus nebol veľmi dobrý podvodník, však?“ spýtal sa Harry a pokúsil sa o blahosklonný tón. „Zdá sa, že si z Anglicka odišla dosť rýchlo po tom, čo sa nasťahoval na Malfoy Manor.“

Zalapala po dychu. „Snažil sa. Nemohol predsa vedieť...“

„O čom?“

Namiesto toho, aby povedala, čo očakával: „o striebornom príbore“, začala znova lapať po dychu. Vlastne to trochu znelo, akoby nemohla poriadne dýchať.

„Si v poriadku?“ spýtal sa Harry a napriek sebe bol znepokojený. Áno, snažil sa z nej dostať informácie. Ale nesnažil sa ju rozrušiť, ani jej spôsobiť ťažkosti.

Niečo sa dialo, niečo, o čom sa Snapeovi nezmienila. Harry si tým bol istý a pri tejto myšlienke úplne zabudol na výčitky, že ju rozrušil. Do čerta, mali právo vedieť, čo skrýva!

Čo najviac pritvrdil hlas a snažil sa pôsobiť dojmom čarodejníka s temnými silami. „Nešlo len o strieborný príbor alebo o to, že Remus nevedel, že si tehotná, však? Však? Čo ešte nám nechceš povedať?“

Narcissa začala vážne hyperventilovať. A potom sa rozplakala a chytila sa šatky, aby si ju pevnejšie omotala okolo seba. To však trvalo len sekundu, pretože potom si ju strhala, aby si do nej mohla zaboriť tvár, keď plakala.

Sakra, pomyslel si Harry.

A potom sa všetko ešte zhoršilo, pretože do miestnosti vbehol Draco, padol na kolená vedľa jej kresla a vzal jej obe ruky do svojich. „Čo sa deje, matka? Čo sa deje?“

Zúrivo potriasla hlavou, sklonila ju, pričom si stále zakrývala tvár šatkou.

Draco zavrčal a zvrtol sa na kolenách, aby napoly stál tvárou k Harrymu, pričom naďalej držal matkine ruky. „Tak čo, Potter? Čo si jej povedal? Čo si jej urobil!“

„Nič!“ protestoval Harry. „Len sme sa rozprávali...“

„O- O- On za to nemôže,“ dostala zo seba Narcissa, keď sa jej podarilo zdvihnúť tvár. Tvár jej poznačili dlhé stopy po slzách, ale šatkou si ich neotrela. Zdalo sa, že Draco pochopil prečo; takmer okamžite jej vyčaroval vreckovku, ktorú mohla použiť. „O- O- On nie je ten, kto...“

„Kto čo?“ spýtal sa Harry. Potom mu to zrazu došlo a cítil sa hrozne. Horšie ako hrozne. Ale ako to mohol vedieť? Nikdy by tomu neuveril, ani za milión rokov, nie o Remusovi, a pretože tomu naozaj nemohol v duchu uveriť, hovoril bez rozmýšľania. „Remus ti ublížil?“

Draco vyskočil na nohy, päste pevne zaťaté. „Zabijem ho, zabijem ho...“

„Nie!“ zakričali Harry aj Narcissa naraz, hoci, ako sa ukázalo, z rôznych dôvodov.

„Ten vlkolak mi neublížil,“ vyhŕkla Narcissa a vyzerala akosi ešte viac zdrvená ako predtým. Hoci to nedávalo veľký zmysel. „Ukľudni sa, Drak. Prosím.“

Draco zúžil oči. „No, ak sa dozviem niečo iné...“

„Draco,“ ozval sa Snape z chodby. Harry netušil, ako dlho tam stojí. „Tvoja matka má pravdu. Musíš sa upokojiť.“

Draco sa zhlboka nadýchol a zjavne sa snažil urobiť, čo mu povedal, dokonca po chvíli klesol na stoličku. „No, dobre. Som pokojný. Tak sa poďme porozprávať o tom, čo urobil.“

Narcissa obrátila tvár k ohňu, poskakujúce plamene jej takmer presvetľovali okraje vlasov. „Nič, Draco. Tvoj vlkolak nič neurobil. Nikdy ma ani len nezastrašoval.“

„Určite to nie je môj vlkolak,“ zamrmlal Draco a potom povedal silnejším hlasom. „To však nemôže byť pravda. Neodišla by si z panstva pre nič za nič. Nerozplakala by si sa pre nič za nič.“

Teraz to bola Narcissa, kto prižmúril oči a obrátil sa na syna. „Nič neurobil, Draco, ale nemala som chuť spoliehať sa na to, že to bude pokračovať, keď som sa dozvedela o jeho postihnutí. Alebo si myslíš, že žena, ktorá čaká dieťa, by mala takto hazardovať?“

„Tak prečo teraz plačeš, keď si odišla skôr, ako sa mohlo stať niečo zlé?“

„Ťažko sa mi o tom hovorí.“ Narcissa sa trochu schúlila do šatky a pohľad zabodla do podlahy. „Ja... povedala som pánovi Potterovi, že som práve strávila niekoľko týždňov s Temným pánom, ktorý mi rozrýval myseľ. A ešte predtým, ako som sa z toho začala spamätávať, som musela zniesť, že ma moja vlastná sestra takýmto ohavným spôsobom prekliala. Len aby som sa teraz ocitla v manželstve s mužom, ktorý... Ako sa môžeš čudovať, že moje emócie majú tendenciu byť nestabilné?“

„Muža, ktorý čo?“ spýtal sa Severus zo svojej pozície vo dverách.

Namiesto odpovede otočila tvár úplne k ohňu.

„Muža, ktorý čo?“ spýtal sa Snape znova, tentoraz trochu tvrdším tónom.

„Ktorý celkom zjavne opovrhuje už samotnou myšlienkou na mňa,“ povedala potichu, trochu predklonila ponad ruky a tvár z profilu mala ostro bielu, stiahnutú.

Draco sa prudko nadýchol a vyzeral, že sa chystá niečo povedať, ale Harry si nevedel predstaviť čo, nie po rozhovore na poschodí. Snape jeho matke nedôveroval a on to vedel.

„Harry, Draco,“ povedal Snape a konečne vošiel do miestnosti. „Nechajte nás chvíľu o samote.“

Harry sa na otca neisto pozrel. Aj s tvárou spustošenou slzami a napätím v každej línii rysov dokázala vyzerať ako anjel. Vlastne ešte viac ako zvyčajne. Zúfalo nešťastný anjel... no, bola slizolinčanka, to bezpochyby. Pravdepodobne presne vedela, ako využiť tento svoj vzhľad...

Ale Severus bol tiež slizolinčan a bol zamilovaný do niekoho iného, takže by sa pravdepodobne na žiadny z jej trikov nakoniec nenachytal. Ani by sa do nej nezamiloval.

Aspoň v to Harry dúfal.

Trochu sa zachvel, prikývol a vyšiel z miestnosti. Draco tiež, ale nasledoval ho pomaly.

A potom sa dvere jemne zatvorili a nechali ich na chodbe samých.

Dracovi sa zachvelo hrdlo, keď prehltol. „Mali by sme...“ urobil neurčité gesto smerom k miestu, kde sa dvere takmer stretávali s tmavým kobercom pokrývajúcim podlahu. Potom začal vyťahovať prútik.

„Odpočúvať?“ spýtal sa Harry a stíšil hlas. „Nie, nemôžeme. Keby Severus chcel, aby sme počuli, čo si hovoria, nepožiadal by nás, aby sme odišli.“

„Tak vidíš, zase sa hráš na dobrého syna,“ vzdychol si Draco. „Ty to nechápeš? Požiadal nás, aby sme odišli, aby sa moja mama cítila pohodlnejšie. Ale on čaká, že budeme odpočúvať. Plány vo vnútri plánov, pamätáš?“

Pozdĺž prahu zrazu vzplanula ohnivá čiara, ktorá sa rýchlym pohybom rozbehla po oboch stranách dverí, kým sa hore nestretla sama so sebou a nezmenila sa na pevnú bariéru.

„Myslím, že chce mať súkromie,“ povedal Harry sucho.

„Vyzerá to tak.“ Draco si znova vzdychol a oprel sa o stenu, jednu nohu mal ohnutú a tiež sa o ňu opieral. „Prečo začala plakať, Harry? Bol si tam.“

„Práve sme sa rozprávali o Remusovi,“ povedal Harry a trochu zdvihol plecia. „Ďakoval som jej, že mu neurobila nič horšie, keď si uvedomila, že je podvodník. A potom... Prepáč, veci sa mi vymkli z rúk a ja som ju tak trochu obvinil, že vie viac, ako nám hovorí, a ona začala lapať po dychu... Vtedy si tam vtrhol ty.“

„Áno, dozviem sa, keď má problémy s dýchaním,“ povedal Draco tvrdým, zúrivým tónom. „Je ešte príliš slabá, takže som nastavil všelijaké zaklínadlá, ktoré ma upozornia, ak sa bude zdať, že slabne. Ale čo si si to trúfol jej povedať? Chcel si, aby úplne prepadla panike?“

„Samozrejme, že nie...“

„Práve ti povedala, že ju celé týždne vypočúval Temný pán, a ty si ju musel obviniť, že vie viac, ako hovorí! Pravdepodobne neexistuje lepší spôsob, ako vyvolať presne tie spomienky, okrem násilnej Legilimencie!“

„Je mi to ľúto,“ povedal Harry nešťastne. „Nepremýšľal som.“

„Očividne.“ Keď Harry nič nepovedal, Draco pokračoval. „Zotavuje sa z traumy, z celého radu strašných tráum! Viem, že si na svoje vlastné nepamätáš, ale...“

„Nie, pamätám,“ prerušil ho Harry. „Nie... nie nemyslím Samhain. Ale keď ma odvliekli z Turnaja, keď som musel zviesť súboj s Voldemortom a vrátil som sa s Cedrikovým telom...“ Otriasol sa. „Celý ďalší rok som len... kričal na ľudí a bol som stále taký nahnevaný...“

Draco sa dlho nadýchol a potom ešte raz. Vyzeral, akoby sa usiloval o pokoj, kým znova prehovoril. „Potom by si to mal vedieť, Harry. Pravdepodobne si mal PTSP. Ehm... posttraumatický šok... poruchu, niečo také. Čítal som o tom v knihe, ktorú mal Severus. Asi by som si ju mal prečítať znova, keď si moja matka prešla takým veľkým utrpením.“ Jeho sivé oči sa stretli s Harryho pohľadom. „Maj s ňou trochu súcitu, Harry. Prosím ťa. Viem, že jej nedôveruješ, ale... prosím.“

„Dobre.“ Harry rozhodne prikývol, lebo naozaj, čo iné mal robiť? Nechcel sa hádať s Dracom, a ak mala Narcissa sklon tak ľahko prepuknúť v plač, vypočúvať ju sa aj tak nezdalo ako dobrá možnosť. Namiesto toho bude len čakať a pozorovať. Nechá oči otvorené.

„Ďakujem.“ Draco sa naňho pozrel hore-dole, akoby sa snažil odhadnúť jeho úprimnosť. Potom ponúkol niečo, čo Harry mohol považovať len za olivovú ratolesť. „No tak potom sa asi vrátim dolu, aby som urobil ďalší pokrok v pivnici. Nechceš mi pomôcť?“

Pivnica? Prečo ho to slovo naplnilo zmesou zvedavosti a niečoho takmer ako strachu? Nechcel však zostať v spore s bratom, a tak len trochu prikývol a povedal: „Jasné.“

****

„Väčšinu dopoludnia sme strávili dôkladným odstraňovaním prachu a trosiek,“ povedal Draco, keď schádzali po schodoch do podzemia domu.

To vysvetľovalo, prečo pivnica vyzerala tak čisto, predpokladal Harry. Betónové steny sa prakticky leskli. V mysli sa mu vynoril nejasný obraz oveľa slabšie osvetleného priestoru s tmavými, vlhkými stenami. Zaprášený nábytok natlačený na steny. Mobilný telefón.

Mobilný telefón?

Harry sa zachvel, prepadol ho strašný pocit chladu a skazy. Čo bolo, samozrejme, smiešne. Pivnica bola celkom príjemne vykúrená.

„Harry?“ Draco sa pýtal. „Si celý popolavý. Čo sa deje?“

„Ja... Ja... Ja neviem...“

Kurva,“ povedal Draco ticho, zrazu bol vedľa neho a položil mu ruku na rukáv košele. „Je mi to ľúto, Harry. Nepremýšľal som. Poďme sa vrátiť na poschodie. Možno už Severus skončil rozhovor s mojou matkou a môžeš sa s ním o tom porozprávať...“

Harry mu vytrhol ruku. „O čom? Čo mi nehovoríš? Čo vieš?“

„Aha, myslel som, že si si to práve uvedomil, myslel som, že ti povedali...“

Harry chytil Draca za okraje županu a silno ním zatriasol. „Povedali čo?“

Draco zmietol Harryho ruky, prečistil si hrdlo a urobil akési neurčité gesto. „Bol si tu dole, keď sa to stalo.“ Zvyšok sa ponáhľal povedať skôr, než Harryho hnev stihol úplne vybuchnúť. „Keď ťa Lucius zajal a odviedol k Temnému pánovi, aby si bol...“ Prehltol. „Obetovaný na Samhain.“

Chlad, ktorý cez Harryho prešiel pred chvíľou, nebol ničím oproti tomu, ktorý ho zachvátil teraz. Prudko sa zachvel a zapotácal sa, aby sa oprel o lesklý čierny žulový stôl. „Ja... Ja... . . . Fidelius zlyhal?“

Počkať, nie, to nemohla byť pravda. Snape by mu nikdy, nikdy nedovolil, aby znova vkročil do tohto domu, ak by to nebolo bezpečné. Tým si bol Harry absolútne istý.

„Nie.“ Draco pokrútil hlavou, aj keď ukazoval prstom. „Tá stena priamo susedí s vedľajšou pivnicou. Keď si tu bol minulý rok po odbere kostnej drene...“ Draco sa pri vyslovení posledných troch slov trochu zachvel. „- v stene bol otvor, ktorý spájal obe budovy. Preliezol si cezeň. Myslím, že si hľadal svojho hada. Skončil si vo vedľajšom dome, ani si si to neuvedomil, a vtedy...“

Harry mal pocit, že sa mu chce zvracať.

„Takže... na nič z toho si nepamätáš, naozaj nie?“

„Určitá časť mňa musí.“ Harry sa zachvel. „Cítim sa, akoby... no, muklovia hovoria, akoby po ich hroboch chodil duch. Je to niečo podobné.“

„Poďme nahor.“

Harry zdvihol ruku. „Nie. Radšej by som... sa tomu postavil tvárou v tvár, vieš?“

Draco mu venoval pochybovačný pohľad, bledé obočie sa zdvihlo, aby zmizlo za rovnako bledou ofinou. „Nie som si istý, či je to dobrý nápad, Harry. Čeliť svojmu strachu bolo to, čo rozhodlo, že si sa pichal ihlami.“

„No ak začnem mať skutočný problém, môžeš trvať na tom, aby som odišiel!“ vyštekol Harry. „Nie som z Bifľomoru a nepáči sa mi, keď sa ľudia správajú, akoby som bol!“

„Tak vidíš, zase súdiš podľa fakúlt,“ povedal Draco a teatrálne si povzdychol. „Koľkokrát ti mám hovoriť...“

„Sklapni. Viem, že nie som dokonalý.“

Draco upustil od sarkazmu. „Pozri, nemyslím si, že si bifľomorčan, Harry. Myslím si však, že si človek.“

„Áno, no dnes večer mám opäť ďalšie sedenie s Marshou, takže ak nezvládnem zostať chvíľu tu dole, porozprávam sa s ňou, dobre? A aby bolo jasné, už ma to vôbec netrápi. Som na teba príliš naštvaný!“

„Naštvaný na mňa za to, že som dobrý brat. To sa mi páči!“

„Buď dobrý brat a prezraď mi, čo ste s otcom dnes ráno urobili.“

Presne ako Harry očakával, keď ho počul takto povedať „otec“ Draca úplne rozptýlilo. Súhlasne sa rozžiaril. Vlastne sa Harry cítil trochu previnilo, pretože to slovo povedal zámerne, nie preto, že sa vynorilo prirodzene.

„No, keďže sa chceš rozprávať o otcovi, budem veľmi rád,“ povedal Draco pomedzi svoj žiarivý úsmev. „Takže sme tam vyčarovali ten centrálny pult.“ Ukázal naň. „Potom sme premenili police na druhej strane steny. Na začiatku sme to trochu pokazili. Najprv sme skúsili mágiu na zmenu kameňa, ale ukázalo sa, že na cement nefunguje dobre.“

„Potrebujete skutočnú skalu,“ povedal Harry sucho.

„No áno, ale my sme si mysleli, že cement sa vyrába z rozdrvených skál. Nie je to tak?“

„Nemám potuchy. Hádam sú v ňom aj iné veci?“

„Na tom nezáleží. Teraz už len stačí zorganizovať zásoby,“ dodal Draco. Jeho hlas znel rozpačito. „Stačí ti to na prehliadku? Veď sa môžeme kedykoľvek zastaviť...“

„Mne je dobre!“

Draco si ho prezrel od zhora nadol a potom prikývol, akoby bol spokojný. „Severus nechal Dobbyho odskočiť na Rokfort, aby nazbieral pár základných vecí. Mohol by si začať vybaľovať škatule?“

Harry pokrčil ramenami, siahol po tej, ktorá bola najbližšie k nemu, a s prekvapením v nej našiel päť v koži viazaných denníkov. Vyzerali dosť ošarpane, takže... „Snapeove staré poznámky, niečo také?“ hádal.

Draco sa naňho pozrel a zamračil sa. „Nie, tie boli tu dole, keď sme začali pracovať,“ zamrmlal. „Všetko v tej hromade škatúľ. Prepáč, chcel som, aby si vybalil tie väčšie.“ Mierne gestikuloval naľavo od Harryho.

„Aha,“ povedal Harry pomaly a z hlbín jeho mysle sa vynorilo hmlisté... čosi. „Tie tu už boli? Takže... patrili Siriusovi?“

„Alebo možno niektorému zo starších Blackovcov.“ Draco zdvihol obočie. „Prečo si jednu neotvoríš a nezistíš to? Stále sa obávaš rešpektovania súkromia iných?“

Harry sa zamračil. Svoj podiel na odpočúvaní už mal a Draco to vedel. Znamenalo to, že sa tam hore snažil hrať na dobrého syna? Vedel len, že nechcel Snapea dráždiť. „Neotvoria sa,“ odvrkol, istý si tým, hoci sa o to ani nesnažil.

„Zatvorené kúzlom?“ Draco vzal ten, ktorý držal Harry, a vyskúšal na ňom niekoľko kúziel. „Hmm. Predpokladám, že by si sa na ne mohol opýtať Siriusa...“

„Nie, nemôžem,“ povedal Harry a zamračil sa. „Zostal mi len jeden úlomok. Nebudem ním plytvať.“

„Potom by si možno mohol skúsiť svoju...“ Draco sa pozrel na svetlo, ktoré sa do pivnice rozlievalo z poschodia nad ním, a zahryzol si do pery. Možno si spomenul, že nemal Siriusa spomínať tak náhodne. „Svoju špeciálnu mágiu.“

„Bez sladkostí,“ rozhodol Harry. „Možno bude túžba prečítať si knihy práve tou motiváciou, ktorú potrebujem, aby som tentoraz všetko zvládol sám.“

Rýchlo si prezrel ostatné škatule, ktoré mu Draco ukázal, a našiel v nich väčšinou oblečenie a niekoľko osobných vecí, ako napríklad hrebeň, ktorý vyzeral, akoby bol vyrobený z pevnej kosti, a zrkadlo, ktoré bolo párom k tomu jeho. Harry ho chvíľu mlčky držal v ruke a premýšľal, ako by ho mohol použiť, aby pokračoval v rozhovoroch so Siriusom. No podľa toho, ako veci chápal, potreboval zrkadlo, ktoré ovládal, nie také, ktoré by bolo len spojené s tým jeho. Okrem toho, nečítal niekde, že môže použiť len úlomok zrkadla, ktoré sa náhodou rozbilo? Toto nebolo vôbec rozbité, a ak by ho rozbil úmyselne... Harry si vzdychol.

V škatuľkách sa nachádzal aj kratší prútik, ktorý vyzeral, že už zažil lepšie časy.

„Sirius mal prútik v ruke, keď prepadol cez Závoj,“ povedal Harry. „Tak prečo je tu ešte jeden? Myslíš, že by to mohol byť jeho starý školský prútik, niečo také?“

„Možno cvičný prútik z čias, kým odišiel na Rokfort,“ povedal Draco. „Myslím, že vieš, že čistokrvné rody majú spôsoby, ako umožniť svojim deťom včasné hodiny čarovania. Toto mi pripadá ako prútik, ktorý sa dedil po generácie práve na takýto účel.“

Harry ho prudko odložil nabok. „Pravdepodobne je teda nasiaknutý temnou mágiou.“

„O tom pochybujem,“ povedal Draco sucho. „Väčšina rodín začína u svojich detí s jednoduchými a neškodnými kúzlami. Každopádne pochybujem, že patril konkrétne tvojmu krstnému otcovi. Koniec koncov, nie je bežné, aby si čarodejník po jedenástom roku života vymenil prútik.“

„Ty hej.“

Draco sa usmial, len trochu. „Ja nie som bežný.“

Harry pokrútil hlavou a začal vybaľovať druhú sadu škatúľ, potom vyložil kotlíky, banky a poháre s prísadami, aby ich Draco odložil. Keď to však bolo hotové, vzal do rúk päť tajomných denníkov a oznámil, že s nimi pôjde do svojej izby.

Jeho brat neprítomne prikývol a zamával mu na cestu.

 

Koniec kapitoly


Užívateľské meno:
Heslo:
Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

Omlouvám se, že nemám víc času, o to víc si vážím vašeho, který jste tomu věnovali.

Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

Prehľad článkov k tejto téme:

Aspen: ( JSark )15.05. 202258. Príbehy a pravdy a lži, ach jaj!
sarini: ( JSark )18.04. 202257. Čučoriedky a kumkváty a endívia, ach jaj!
Aspen: ( JSark )14.03. 202256. Ďalšia tapiséria 2/2
Aspen: ( JSark )07.03. 202256. Ďalšia tapiséria 1/2
Aspen: ( JSark )01.03. 202255. V pivnici
Aspen: ( JSark )28.02. 202254. Rodina ako žiadna iná 2/2
Aspen: ( JSark )27.02. 202254: Rodina ako žiadna iná 1/2
Aspen: ( JSark )21.02. 202253. Od hlavy po päty 2/2
Aspen: ( JSark )15.02. 202253. Od hlavy po päty 1/2
Aspen: ( JSark )12.02. 202252. Vyznania lásky 2/2
Aspen: ( JSark )07.02. 202252. Vyznania lásky 1/2
Aspen: ( JSark )31.01. 202251. Sebaovládanie
Aspen: ( Lupina )26.01. 202250. Víc magie Blacků
Aspen: ( Lupina )26.01. 202249. Nevítané zprávy
Aspen: ( Lupina )26.01. 202248. Magie Blacků
Aspen: ( Lupina )26.01. 202247. Mrhání časem
Aspen: ( Lily of the valley, Janka )26.01. 202246. Prokletá
Aspen: ( Lupina )26.01. 202245. Potrhlá čajová společnost
Aspen: ( Lupina )26.01. 202244. Láska a Lenka
Aspen: ( panacek.provaze )26.01. 202243. Škriatkozmätky
Aspen: ( panacek.provaze )14.07. 201442. Dezert k večeři 2/2
Aspen: ( panacek.provaze )08.07. 201442. Dezert k večeři 1/2
Aspen: ( Clarissa )22.03. 201441. Mezikolejní vztahy 2/2
Aspen: ( Clarrisa )27.10. 201341. Mezikolejní vztahy 1/2
Aspen: ( Clarissa )21.04. 201340. Odhalení
Aspen: ( holloway )23.12. 201239. Ukradené polibky
Aspen: ( Jimmi )15.12. 201238. Mapa
Aspen: ( Zelaaa001 )07.12. 201237. Chameleón
Aspen: ( Kaya )30.11. 201236. Lenka?
Aspen: ( Florence )26.11. 201235. Dohoda a návštěva
Aspen: ( Zelaaa001 )06.08. 201234. Nový Rok
Aspen: ( Kaya )05.08. 201233. Nezapomenutelné Vánoce
Aspen: ( Janka )28.07. 201232. Společne
Aspen: ( zelaa001 (Miška) )01.02. 201231. Jediné, čo si prajem na Vianoce
Aspen: ( Jimmi )12.01. 201230. Dvere
Aspen: ( Jimmi )18.12. 201129. Medzihra: Scény z bálu
Aspen: ( Jimmi )13.12. 201128. Vianočný bál
Aspen: ( Jimmi,Zelaaa001 )06.12. 201127. Karamelky
Aspen: ( Janka )02.12. 201126. Etika
Aspen: ( Jimmi )19.07. 201125. Ľstivý, lačný Chrabromilčan
Aspen: ( Elza )14.06. 201124. Jak bylo dohodnuto
Aspen: ( Chalibda )21.05. 201123. Deal Breaker
Aspen: ( Tersa )18.03. 201122. ...a její následky
Aspen: ( Janka )21.02. 201121. Pravda...
Aspen: ( Kaya + Tersa )30.01. 201120. Třikrát ne, jednou ano
Aspen: ( Janka )14.12. 201019. Zmijozel
Aspen: ( Janka )20.11. 201018. Ať se ti to líbí nebo ne
Aspen: ( Elza )23.10. 201017. Poprask v Lektvarech
Aspen: ( Elza )25.09. 201016. Milá lékařka
Aspen: ( Katy )11.09. 201015. Špatné plánování
Aspen: ( Elza )17.08. 201014. Nezapomeň na mě
Aspen: ( Elza )10.08. 201013. Nebelvír proti Zmijozelu
Aspen: ( Elza )17.07. 201012. kapitola Milý Draco
Aspen: ( Janka )31.05. 201011. kapitola Avada Kedavra
Aspen: ( Katy )21.04. 201010. kapitola Touhy
Aspen: ( Janka )08.03. 20109. kapitola Maura Morrighanová
Aspen: ( Katy )09.02. 20108. kapitola Bradavický expres
Aspen: ( Janka )06.01. 20107. kapitola 9. ledna 1977
Aspen: ( Katy )22.12. 20096. kapitola Otcové a synové
Aspen: ( Betty )21.12. 20095. Kapitola – Odrazy v zrcadle
Aspen: ( Zrzka, Elza )17.12. 20094. kapitola – Sirius
Aspen: ( Knihovka, Betty, Tersa )09.12. 20093. kapitola - Muž v zrcadle
Aspen: ( Tersa )30.11. 20092. kapitola Úplný Zmijozel
Aspen: ( Zrzka, Umeko )29.11. 20091. kapitola 8. srpen 1997
. Úvod k poviedkam: ( Jimmi )29.12. 2021Úvod k poviedke