Preklady fanfiction Harryho Pottera

Len pre našu zábavu a poučenie.

Basket Case

16. Opätovné stretnutie

Basket Case
Vložené: Jimmi - 28.02. 2022 Téma: Basket Case
Jimmi nám napísal:

Basket Case

Názov: Prípad na odpis

Autor: Va Vonne

Preklad: Jimmi

 


Pre Claire 




Pozor, nie je možné otvoriť v novom okne, musíte sa vrátiť späť.

 Pätnásta kapitola: Opätovné stretnutie

 

„Čaj, Malfoy?“

Ron Weasley sa nepokojne prechádzal. Ľstivý úsmev na jeho tvári Malfoya znervózňoval každou minútou viac a viac. Rukou, ktorá práve nedržala prútik, Ron prehľadával skrinky v kuchyni. No nech už Ron hľadal akúkoľvek príchuť čaju, Malfoy sa nechystal jeho ponuku prijať. Na čaj nemal náladu. To, čo potreboval, bol alkohol, keby ešte stále pil. Ron však absolútne trval na svojom, čo bola malá hra, ktorú sa rozhodol hrať hneď, ako vošiel do vchodových dverí sídla. Napriek tomu, nech ho hľadal akokoľvek usilovne, nedokázal nájsť balíčky čaju v rôznych zásuvkách, ktoré lemovali kuchyňu. K tomu Malfoy pod nosom zatrpknuto precedil pomedzi zuby: „Toto je môj dom...“

„Prepáč, to som nezachytil,“ zamrmlal Ron, obzrel sa cez plece a vrhol na Malfoya nahnevaný pohľad. Draco sa však stiahol do seba, keď si uvedomil, že je podivne zastrašený. Roky boli k Ronovi Weasleymu, ktorého vlasy boli stále také žiarivé ako kedysi, pomerne láskavé. Hoci na jeho tvári boli ešte stále viditeľné pehy, nemal na nej jedinú vrásku. Malfoy si spomenul na obdobie spred piatich rokov, keď mu do tváre zahromžila Ronova bledá biela ruka. Strhol sa a dospel k záveru, že asi nemá náladu ho ešte viac rozčúliť.

Skutočne odstrašujúca však bola tá tichá postava v rohu. Stála bokom a nepovedala ani slovo. Dovolila Ronovi, aby sa rozbehol po Dracovej kuchyni, ale aj tak po ňom dokázala každú chvíľu vrhnúť pohľad plný nesúhlasu. Harry Potter bol presne taký, akého si ho Draco Malfoy pamätal. Čierne vlasy mal rovnako rozstrapatené a okrúhle okuliare rovnako prítomné. Stál rovnako zvláštne a vytiahnuto, hoci za párom inak nežných zelených očí sa nebezpečne blýskalo.

„Ron,“ zasyčala Hermiona práve vo chvíli, keď jej kamarát omylom narazil do kuchynského ostrovčeka. Zanadával si a pretrel si boľavý bok, keď Hermiona naklonila hlavu nabok. „Ukľudni sa, dobre?“

Draco prešiel očami späť na Hermionu. Tam, kde s ním sedela za kuchynským stolom, mala ruky na kolenách, akoby si nebola celkom istá, či sa má načiahnuť smerom k Malfoyovi. Tvár mala vlhkú a vlasy rozstrapatené, no napriek tomu sa jej podarilo vyzerať desaťkrát lepšie ako Dracovi. V najjasnejšej časti jej krásnych očí bol náznak inak zreteľného smútku.

„Mám sa ukľudniť?“ spýtal sa jej zmätene Ron. S trochu pobaveným výrazom sa pozrel na Harryho. „Veril by si tomu?“ spýtal sa Harryho a špičkou prútika gestikuloval smerom k Dracovi. „Neuveriteľné!“ Malfoyov nepokoj sa zdvojnásobil. Potom, ako sa stiahol pred tým rozhovorom, prepadol sa dopredu a položil si hlavu na povrch stola. Roztrasenými rukami si prehrabol znepokojivo špinavé blond vlasy, zatlačil oči a počúval len Ronov hlas, ktorý sa odrážal od stien kuchyne. „Ako si, do čerta, myslíš, že sa ukľudním, Hermiona?“ Zasyčal: „Toto je šialené.“

„O mňa a Malfoya tu nejde, Ron!“ vypálila na neho Hermiona, len na okamih sa pozrela na Draca, ktorý sa vedľa nej vyľakal. Pocítila, ako ju druhýkrát zaplavil nával naliehavosti, a potom presunula pozornosť späť na Harryho a naznačila ústami tak, aby to Draco nepočul: „Prosím.“

Harryho postoj sa zmenil. Uvoľnil si ruky z hrude a pozrel sa späť na Rona. Jeho výraz bol len napoly hrozbou, ale Ron si vzdychol a vzdal sa hádky. Napriek trpkému zamračeniu sa zošuchol na kuchynskú linku a chabo mávol zápästím. „Tak pokračuj,“ zašomral trochu sarkastickým tónom, „v pohode.“

Nič sa však nepovedalo. Keďže Draco bol pribitý k stolu a Ron príliš rozrušený, aby ešte niečo zamrmlal, zdalo sa, že začiatok riešenia zostal buď na Hermione alebo na Harrym. Ten sa ujal iniciatívy. Opatrne vykročil dopredu a potom sa nesmelo posadil na jednu z voľných kuchynských stoličiek vedľa Draca.

„Čo sa to s tebou deje, Malfoy?“ spýtal sa čo najstručnejšie. Hermionina ruka skĺzla po doske stola a preplietla si cestičky pomedzi Malfoyove prsty.

Naklonila sa k nemu a zachrípnutým tónom zašepkala. „Prosím ťa, môžu ti pomôcť, keď im budeš dôverovať.“

Malfoy však nemienil strácať čas tým, aby sa na Hermionu hneval. V žiadnom prípade nemienil tráviť chvíle tým, že by bol na ňu zatrpknutý alebo nahnevaný. Pravda bola taká, že či sa mu to páčilo, alebo nie, mala pravdu. Harry mal teraz blízko k ministrovi. Ron tiež. Len jeden z nich mal väčší vplyv ako dokonca jeho otec. Mohli by umlčať Pansy, mohli by udržať Draca mimo Gallerovej ordinácie. Možno by dokonca mohli nájsť zdroj tých hlasov, možno ho aj ukončiť. A predsa, napriek všetkým možnostiam si Draco nemohol pomôcť, ale cítil sa ponížený a urazený - nie na Hermionu. Na Harryho, pre jeho nafúkanú tvár a samoľúby úsmev. Na Rona za to, že porozhadzoval väčšinu kuchynských skriniek.

Ale Hermionina ruka na jeho ho prinútila prehltnúť pýchu. V čo ešte mohol dúfať? Úprimne povedané, bolo to buď Harry Potter alebo nič.

„Nie som blázon,“ povedal ľahostajne hlasom, ktorému sa nedostalo spánku, pokiaľ si pamätal.

„Dovolím si nesúhlasiť,“ odkašľal si Ron popod nos, ale jeho poznámku ignorovali.

 

„Dobre,“ nadýchol sa Harry a znovu sa upravil. Neobťažoval sa celkom pozrieť Dracovi do očí. „Tak prečo ťa chce Elaine Galerová poslať...?“ Hermiona s vytreštenými očami ho okamžite prerušila. Ústa sa jej otvorili, vlasy jej padli do tváre. Zrejme prekročil nejaké hranice, o ktorých ani nevedel. Odmlčal sa, pozrel späť na Malfoya a zvážil predstavu, či si je Draco vôbec vedomý, že ho má Elaine Gallerová v úmysle poslať preč.

„Elaine Gallerová... Ehm... -“ zastavil sa a na chvíľu sa odmlčal, aby vymyslel niečo užitočné, čo by mohol povedať. Potreboval niečo presvedčivé a potreboval to rýchlo. Omámene zo seba nervózne vypľul: „...na ďalšie terapeutické sedenia v jej ordinácii?“ Úprimne, jeho zastieranie nedávalo veľký zmysel. Zdalo sa však, že si to Malfoy nevšimol. Namiesto toho len pokrčil plecami a rukou si prešiel po prednej časti unavenej tváre.

„Nie som si istý,“ povedal mrzuto. Vo všetkej úprimnosti, v skutočnosti si nebol istý. Elaine nemala o hlasoch a víziách ani potuchy. Elaine nevedela ani polovicu z toho. Ale prečo potom Hermionina tvár bola od minúty k minúte čoraz bledšia? Prikývol, tváril sa, že si nevšimol jej nervozitu, a zosunul sa späť na stôl.

Harry, pozastavený vo svojej neistote, bol trochu na rozpakoch. Malfoy aj pri všetkej svojej otupenej mizérii nepovedal jedinú hroznú vec, odkedy s Ronom skoro ráno prišli do jeho domu. Zvážil okolnosti a usúdil, že tých päť rokov s ním možno urobilo niečo zvláštne. Táto predstava ho však rýchlo prešla. Na čo len myslel? Bol to Draco Malfoy, o ktorom hovoril, a nič sa nezmenilo, okrem toho, že prichádzal o rozum.

A to bola, samozrejme, nesmierne pravdepodobná možnosť.

Hermiona, ktorej ruky sa každým okamihom znova približovali k Dracovým, sa konečne dostala ku končekom jeho prstov. Harry si všimol, ako k nim natiahla ruku a bez sekundy zaváhania vplietla tú svoju do jeho. Uvažoval o jej vážnom výraze, takom rozrušenom zjavným Dracovým utrpením. Draco Malfoy. A on, Harry, by neveril, že sa toho dožije. Z druhého konca kuchyne zbadal Rona, ktorého tvár bola skrivená mimoriadne zmätene, ako sa pozrel na Harryho, potom sa stiahol späť a druhýkrát za ten večer sa pozrel na Hermionu. Vyzeral, akoby mu malo byť zle a zároveň sa chystal zavraždiť Draca. Možno by sa dokonca pokúsil urobiť oboje naraz.

Hoci napriek tomu, že súčasná situácia, v ktorej sa Harry ocitol, bola, pravda, dosť zvláštna, nemohol si pomôcť a pod tlakom Hermioninej vážnej tváre sa podvolil. Bol si istý, že ju ešte nikdy nevidel takú znepokojenú. S povzdychom si rukou prešiel po rozstrapatených čiernych vlasoch. Za sklíčkami okuliarov zažmurkal párom zelených očí. Dovolil, aby mu ruka ochabnuto prebehla po prednej časti tváre. „Môžeme Pansy zdiskreditovať,“ povedal ústretovo. „Postaráme sa o to, aby všetko, s čím príde na ministerstvo, bolo odložené. To je jednoduché.“

Hermiona sa mierne usmiala a ústami Harrymu rýchlo poďakovala, kým dodal: „Čo sa týka tvojich stretnutí s Elaine Gallerovou... Myslím, že by si sa s ňou mal stretávať aj naďalej. Aspoň dovtedy, kým sa celá táto vec nevyrieši. Pokúsim sa zorganizovať nejaké vyšetrovanie jej praktík.“

Malfoy sa ani nepohol. Zdalo sa, že stále prilepený na doske stola venuje len nepatrnú pozornosť. Keď na to prišiel čas, jednoducho zdvihol ruku a tlmeným hlasom, ktorý sa zľahka niesol spod stola, povedal: „Dobre.“ A okrem jednoduchého vyjadrenia súhlasu zostal rovnako tichý ako od chvíle, keď vtrhli do jeho domu. Harry si však bol istý, že si všimol, ako sa Malfoy sem-tam zachveje, keď im dlhé chvíle nemilosrdne ubiehali. Na druhej strane sa Ron rozhodol sústrediť skôr na Dracovo mlčanie než na jeho postoj.

„Myslím, že láskavé poďakovanie by bolo vhodnejšie!“ zašomral. Obzeral sa sem a tam medzi Hermionou a Harrym a čakal, že s ním bude niekto hlasno súhlasiť. Keď sa neozval žiaden súhlasný zvuk, spustil ramená a vypaľoval pomyselnú dieru do Dracovej sklonenej hlavy.

Malfoy sa však ani nepokúsil argumentovať. Namiesto toho len mierne zdvihol ťažkú hlavu, krátko sa pozrel na svoje kolená a tichým hlasom zamrmlal: „Ďakujem.“

„Ehm... dobre,“ prikývol Harry, keď pred ním stál. „Dobre, no, budeme v kontakte.“ Tu, ako stál a jednoducho konštatoval očividné, sa nemohol cítiť nepríjemnejšie. Napokon si vymenil pohľad s Ronom, ktorý sa takmer polovicu času snažil získať jeho pozornosť, a kývol na Hermionu. Jeho oči si pomaly našli cestu k povrchu masívnych vchodových dverí.

A potom sa Hermiona sklonila k Malfoyovi, tvár mala stále červenú od úzkosti. Ruka, ktorá spočívala na jeho, sa pomaly odsunula. Namiesto toho sa k nemu hornou časťou trupu priblížila a uhladiac Malfoyovi hornú časť svetlých vlasov mu na vrch čela zasadila ľahký bozk. Ronove oči sa v reakcii rozšírili. Harry pocítil nevyhnutné nutkanie čo najskôr opustiť dom. Pohľad na jej tvár, keď sa odtiahla, však Harryho upokojil. Malfoy sa ani nepohol. Po tom, čo ju nechal jemne ho pobozkať, zostal nehybne a bez pohnutia.

Ignorovali Ronovo zízanie a zamierili k hlavným dverám, čo Draco dúfal, že urobia oveľa skôr. Jeho prsty sa doplazili k prútiku vo vrecku a jednoduchým malým pohybom sa veľké dvere otvorili a odhalili pred nimi tromi belasé ráno. Počul, ako ich ozvena krokov rachotí po mramorovej podlahe, keď ho míňali, cítil, ako sa Hermiona konečne vytratila. A potom, keď si bol istý, že odišli, použil prútik, aby dvere opäť zavrel, a tak sa opäť ponoril do neúprosnej tmy.

****

„Prišiel som za Leroyom Beevisom.“

Žena za pultom zdvihla zrak a cez priehľadnú sklenenú stenu sa zahľadela na postavu, ktorá stála pred ňou. Bol vysoký a celkom tuctovo zababušený, hoci okamžite predpokladala, že tak neurobil kvôli počasiu. Štíhly a zabalený do tmavočierneho hráškového kabáta, olivovozelená šatka mužovi zakrývala takmer polovicu krku. Hoci napriek jeho snahe mu z každého kúta sivej baretky trčal trochu nápadný chumáč svetlých vlasov. Očami si ho prezrela hore-dole a keď sa oprela na stoličke, bez úsmevu povedala: „Ach, Draco Malfoy. Hovorili mi, že sa tu skôr či neskôr objavíte.“

Malfoyova tvár výrazne poklesla. Čím to bolo, že keď sa snažil zamaskovať, vždy ho odhalili? Určite strácal cit... ak vôbec niekedy disponoval nejakým, aby ho mohol stratiť. S povzdychom si stiahol pokrývku hlavy, cítil sa hlúpo a nechal rozstrapatené vlasy ukázať sa na temene hlavy. Nezaoberal sa ranami a modrinami, ktoré mu poznačili tvár. Bol si istý, že tam, kde sa nachádzal, sa o také drobnosti nebude veľmi starať.

V Hobbsovom ústave pre duševne chorých zločincov. Čokoľvek ho posadlo, aby navštívil Leroya Beevisa, bolo preňho aj už vtedy pomerne veľkou záhadou. Z domu však odišiel po tom, čo sa vrátili rodičia domov a tí mali stále dojem, že je len na prechádzke. „Aby sa nadýchal čerstvého vzduchu,“ povedal im. A možno spočiatku neklamal, alebo, možno klamal až do chvíle, keď sa vydal na prechádzku smerom k samotnému ústavu. Tam, veľký a robustný, stál za smaragdovými lianami a skrytými stromami. Oplotený a odstrašujúci, Malfoy bol prekvapený, že sa vôbec dostal dovnútra budovy. Napriek tomu sa narovnal a snažil sa vyzerať skôr ako návštevník než ako pacient.

K predchádzajúcej výpovedi sestry sa nevyjadril, nemal k tomu čo povedať. Pravdou bolo, že si nikdy nepredstavoval, že príde k Beevisovi na návštevu. Možno oni takúto udalosť očakávali, ale on určite nie. S hanblivým pohľadom stál nehybne a statočne v čistej prednej miestnosti ústavu, takmer úplne stratený. „Nuž, pán Malfoy, obávam sa, že vám nemôžem dovoliť stretnúť sa s Leroyom Beevisom bez povolenia.“

Drobná a bystrá sestrička rýchlo prešla Draca pohľadom a potom sa vrátila späť k svojej kartotéke. Malfoy však prišiel pripravený. V každom prípade bol o dva kroky pred ňou. Okamžite mu ruka zaletela do vrecka saka. Prstami nahmatal útržok papiera, ktorý tam dal, a o pár minút ho už držal pred sebou. Sestričkina tvár sa skrivila. Jej pozornosť preletela z listu papiera na Draca a potom späť. Keď vytiahla malú zásuvku pri skle pred sebou a čakala, kým do nej papier položí, urobila to opatrne. Pozorne očami prezerala ružový list. Na bodkovanom riadku tam bol úhľadný podpis istej Elaine Galerovej, ktorá zrejme udelila Malfoyovi povolenie na návštevu. Nevedela posúdiť, že je to falzifikát, niečo, čo Malfoy sfalšoval v trochu zúfalom zhone. A hoci nebola o nič múdrejšia, analyticky sa pozrela späť na Draca, kým papier zasunula do neďalekej zložky.

 

„Veľa šťastia s týmto,“ povedala, než sa konečne naklonila dopredu a stlačila tlačidlo po svojej pravici, aby otvorila jediné biele dvere, ktoré sa nachádzali za priehľadným sklom. „On je naozaj šialený. Bola by som prekvapená, keby ste z neho dostali jediné slovo.“

Dracove nohy sa vliekli po dlážke pod ním. Teraz už nebolo cesty späť, nebolo sa kam obrátiť a utiecť. A keď sa blížil k otvoreným dverám, ktoré viedli do prázdnej chodby plnej len bielej farby, nemohol si pomôcť, ale o to viac ho zamrazilo.

Dvere za ním sa jedným širokým švihnutím zavreli a potom sa konečne zamkli s cvaknutím, ktoré rezonovalo po zárubni.

 

****

Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
 0 komentárov
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

Archivované komentáre


Re: 16. Opätovné stretnutie Od: Lupina - 02.03. 2022
Tak jo, snad Harry a Ron něco zmůžou proti Pansy. A snad je i něco napadne ohledně Dracova stavu. Třeba natrefí na nějaký podobný případ v kartotéce, při pokecu s kolegy... Nechápu, proč Draco ve svém stavu jde do blázince na návštěvu. Zase uslyší Voldyho a oni si ho tam rovnou nechají. A to pak budu fakt zvědavá, jak ho odtamtud Hermiona zachrání. Díky, Jimmi,.

Re: 16. Opätovné stretnutie Od: Octavie - 01.03. 2022
Jsem moc ráda za novou kapitolu, děkuji. Souhlasím, Ron ani Harry nevypadali, že by věděli, jak pomoct. Ale nevadí, třeba se zamysli a prostě víc hlav víc ví. Co se týká návštěvy ústavu pro duševně nemocné trstance. Už ten název je prostě děsný. Sestřička očividně o profesionalite ani neslyšela, jinak si její poznámku na adresu Beevise vysvětlit nedokážu... No snad se Draco sám nechytil do pasti. Ale líbilo se mi, jak si s Hermionou dávají najevo náklonnost. Těším se na pokračování!
Re: 16. Opätovné stretnutie Od: Jimmi - 01.03. 2022
Ďakujem moc, zasekla som sa pri ďalšej kapitole už na názve - Charmless - mám sto chutí nechať ho v angličtine, samo že som skontrolovala všetky možné výrazy ale je to bez šarmu či bez kúzla (ako čarovania) a slovník dáva nezaujímavý, nudný... nič nesedí... Inak Draca vôbec nenapadlo, že ho už nemusia pustiť von?
Re: 16. Opätovné stretnutie Od: Octavie - 01.03. 2022
No jasně, to nech v angličtině. Autorka taky názvy kapitol moc neřeší. Viz třeba vrestici konvice. Ta kapitola přeci nebyla zejména o konvici :-D. Prostě autoři.. Autorka Confessions dává názvy kapitol podle písniček, co poslouchala u psaní a ostatně jsem to dělala i kdysi já:-). Nenech se tím odradit! No že jo, snad tam proradna neprofesionální sestra Draca nezavre... Snad aspoň Hermiona ví, že tam šel, i když o tom spíš pochybuji..

Re: 16. Opätovné stretnutie Od: zuzule - 01.03. 2022
Tyjo, byt Dracem, mela bych strach, jestli se dostanu ven... Dekuju!

Re: 16. Opätovné stretnutie Od: Claire - 28.02. 2022
Jsem vážně poctěna, i když si nejsem jista, čím jsem si zasloužila osobní věnování. Vůbec by mne ani nenapadlo, že se dneska objeví ještě jeden příspěvek... No, a k té neúměře - nemám pocit, že by se nějak zvýšila - spíš mi přijde, jak tak děj pokračuje, Draco se víc a víc chová jako někým naprogramovaná osoba, zcela bez vlastní vůle. Jak jinak si vysvětlit chování při Weasleyho snaze o konfrontace... jeho původní já by nikdy nic takového nestrpělo... Popravdě jsem se s podobnou manipulací setkala v jednom špionážním thrilleru, proto mi při popisu současného chování Draca naskočilo jako možné toto vysvětlení. Ale kdo, proč a jak - pro to už vysvětlení nenacházím... Raději si počkám na další vývoj a nebudu se pokoušet hádat... i když jeden pokus si nemůžu odpustit. A sice obavu, aby Draco nevlezl do pasti a aby se dokázal z blázince taky dostat ven... sedánek tria mne nijak nepřesvědčil o tom, že vědí, jak pomoci...
Re: 16. Opätovné stretnutie Od: Jimmi - 28.02. 2022
Uz som to tento vikend chcela zabalit asi tri preklady naspat a zakazdym ma tvoj komentar nakopol. Tak preto. Takze diky moc aj za tento.

Prehľad článkov k tejto téme:

Va Vonne: ( Jimmi )30.07. 2022Epilóg: Tu sme všetci šialení
Va Vonne: ( Jimmi )25.07. 202235. Som kvôli tomu blázon?
Va Vonne: ( Jimmi )24.07. 202234. Peklo
Va Vonne: ( Jimmi )18.07. 202233. Celý svet v plameňoch
Va Vonne: ( Jimmi )15.07. 202232: Všetko vedie k jednému
Va Vonne: ( Jimmi )12.07. 202231. Čo mohlo byť únikom
Va Vonne: ( Jimmi )11.07. 202230. Bláznov smiech
Va Vonne: ( Jimmi )10.07. 202229. Zlaté pole 2/2
Va Vonne: ( Jimmi )08.07. 202229. Zlaté pole 1/2
Va Vonne: ( Jimmi )06.07. 202228: Žiť stabilne
Va Vonne: ( Jimmi )05.07. 202227. Pojednávanie a chyba
Va Vonne: ( Jimmi )01.07. 202226. Po rozpade
Va Vonne: ( Jimmi )30.06. 202225. Démoni
Va Vonne: ( Jimmi )24.06. 202224. A znova späť
Va Vonne: ( Jimmi )20.06. 202223. Skús nedýchať
Va Vonne: ( Jimmi )10.06. 202222. Vitajte v džungli
Va Vonne: ( Jimmi )30.05. 2022Kapitola 21. Aký zvláštny svet
Va Vonne: ( Jimmi )23.05. 202220. Tri hodiny ráno
Va Vonne: ( Jimmi )22.05. 202219. Sladkobôľny súcit
Va Vonne: ( Jimmi )17.05. 202218. Boli sme vojaci
Va Vonne: ( Jimmi )11.03. 202217. Charmless
Va Vonne: ( Jimmi )28.02. 202216. Opätovné stretnutie
Va Vonne: ( Jimmi )25.02. 202215. Očakávanie neočakávaného
Va Vonne: ( Jimmi )08.02. 202214. Vreštiacia kanvica
Va Vonne: ( Jimmi )01.02. 202213. Handrová bábika
Va Vonne: ( Jimmi )15.01. 202212. Opakujúca sa nočná mora
Va Vonne: ( Jimmi )04.01. 202211. Muž v rohu
Va Vonne: ( Jimmi )29.11. 202110. Slabosť
Va Vonne: ( Jimmi )22.11. 202109. Za dobrotu na žobrotu
Va Vonne: ( Jimmi )19.11. 202108: Kde straší
Va Vonne: ( Jimmi )15.11. 202107: Šialenec
Va Vonne: ( Jimmi )12.11. 202106. Záblesk delíria
Va Vonne: ( Jimmi )03.11. 202105. Klamár, klamár
Va Vonne: ( Jimmi )01.11. 202104. Tretia kapitola: Pomaly sa zdvíhať
Va Vonne: ( Jimmi )28.09. 202103. Kapitola druhá: Všetci šialení muži
Va Vonne: ( Jimmi )20.09. 202102. Kapitola prvá: Z uličiek a alejí
Va Vonne: ( Jimmi )30.05. 202101. Prológ
. Úvod k poviedkam: ( Jimmi )26.05. 2021Úvod k poviedke