Preklady fanfiction Harryho Pottera

Len pre našu zábavu a poučenie.

Basket Case

15. Očakávanie neočakávaného

Basket Case
Vložené: Jimmi - 25.02. 2022 Téma: Basket Case
Jimmi nám napísal:

Basket Case

Názov: Prípad na odpis

Autor: Va Vonne

Preklad: Jimmi

Pozor, nie je možné otvoriť v novom okne, musíte sa vrátiť späť.

Štrnásta kapitola: Očakávanie neočakávaného

 

Povedala mu, že to napraví. Pred odchodom mu to prisľúbila. Ale v súčasnosti, keď sedela za kuchynským stolom, si želala, aby mu nikdy nič nesľúbila. Nič nebolo napravené, nič nebolo lepšie. Ako čas pomaly plynul, zdalo sa, že sa nič ani v najmenšom neposunulo dopredu. A bol to aj čas, ktorý ju ubíjal. Každá chvíľa, ktorá uplynula, bola ako ďalšia riskantná sekunda. Hermiona zovrela chvejúcimi sa prstami šálku s čajom, ktorý si sama pripravila. S roztrasenými nervami popíjala horúcu tekutinu, prehrabla si rukou vlasy a zvalila sa ochabnuto dopredu.

Prešla ešte len hodina či dve, odkedy opustila Malfoy manor a vrátila sa do noci. Draco toho veľa nepovedal, odkedy Pansy odišla a väčšinou zostal nehybný, tvár mal stále poznačenú tým poníženým šarlátovým rumencom. Predtým, ako sa vydala na odchod, sa pohla k nemu s rukami natiahnutými pred seba. Jej pripravené prsty sa jemne priblížili k jeho a keď zdvihla jeho spotenú dlaň, povedala mu, že všetko napraví. Chrapľavým a nesmelým šepotom mu vravela: „Prosím ťa, nestresuj sa tým. Ja to dám do poriadku.“ Už vtedy Hermiona vycítila, že jej neverí. Keď teraz sedela za kuchynským stolom a neisto popíjala šálku nebezpečne horúceho čaju, vôbec sa mu nedivila.

Ale k tomu teraz silno ľutovala, že nechala Draca samého. Predstava, že Malfoya nechá napospas jeho myšlienkam, bolo niečo, o čom si Hermiona nebola istá, či je s tým v pohode. Mala to vedieť lepšie, mala s ním zostať v dome. Bol však taký nešťastný, taký tichý a vážny. Znervózňovali ju slová, ktoré nevyslovil, spôsob, akým krútil hlavou sem a tam, keď sa ho spýtala, či je unavený, či si nepotrebuje oddýchnuť. Keď Pansy odišla, odšuchtal sa späť k matracu postele a bezvládne sa naň posadil. Hermiona ho sledovala, ako tam sedí ako prikovaný, keď plynul čas. Jeho oči sa ani nepohli, pretože nechápavo hľadeli na stenu oproti nemu. Potom, keď sa konečne zosunul dopredu a zaboril si tvár do kolien, Hermiona vedela, že už tu nemôže zostať. Čo mala robiť? Sedieť a nechať ho, aby bol taký... nešťastný?

Jej plány sa však nevyvíjali hladko. Tam, kde bola teraz, jednoducho uviazla medzi dvoma mlynskými kameňmi. Došli jej nápady, došla jej potrebná nádej. Kde bola jej inteligencia, keď ju potrebovala... kde bola jej povestná chytrosť? Hermiona si teda ťažko vzdychla a položila si hlavu do dlaní, rovnako ako to urobil Draco v minútach predtým, než ho tam nechala sedieť. V dusnom priestore hľadiac na svoje zovreté dlane sa Hermiona nadýchla, zúfalo sa spamätala. Hlava sa jej pomaly zdvihla a oči sa jej presunuli na priehľadné okno pred ňou. Bolo zavčasu ráno, hoci Hermiona bola príliš zamestnaná na to, aby si overila skutočnú hodinu. Keď sledovala, ako sa nové slnečné lúče len pomaly začínajú dvíhať nad vrcholky stromov za oknom, ledva rozoznala odraz dverí spálne Harryho Pottera aj Rona Weasleyho.

A ona toto nedokáže zvládnuť sama. Bolo to uvedomenie, ktoré ju nešťastne a príliš ťažko zasiahlo. Napriek tomu, že tomu možno predtým verila, už nebol čas sedieť a popierať to. Ten pretrvávajúci fakt do nej neúprosne rýpal. Detinsky sa jej vyškieral a odmietal opustiť jej bzučiaci mozog. Hlúposť nebola niečím, čo by ju zašliaplo tak často, ale teraz ju nemohla poprieť. V duchu si to zopakovala a aj v duchu to bolo ťažké dostať zo seba. „Sama to nezvládnem,“ pomyslela si a potom to povedala nahlas do zatuchnutého vzduchu pred sebou. Potom si so zastonaním prešla rukou po spotenej tvári, vydýchla a opäť sa pozrela na dvere spálne v okne pred sebou.

Ale nemohla predsa uvažovať o tom, že by na ne zaklopala, však? V nijakom prípade jej toľko nechýbali možné nápady. „Správne?“ spýtala sa opäť sama seba a pozrela sa na svoj odraz v hladine čaju. Potom sa však pýtala, prečo vlastne vstala zo svojho miesta? Prečo práve ona mierila k veľkej chodbe so spotenými rukami v hĺbke vreciek bundy? Už sa však nemohla pýtať „prečo“, pretože odpoveď jej bezočivo unikala. Odpoveď na otázku, prečo práve ona stojí medzi týmito dvoma dverami, jej nikdy nemohla prísť na um, navždy zostala záhadou. A možno to bolo zúfalstvo; chladné, úzkostné zúfalstvo, ktoré ju tlačilo dopredu a nútilo jej ruku v zovretej pästi smerovať k dverám spálne Harryho Pottera.

„Hermiona?“

Okamžité zavŕzganie dverí Harryho izby, ktoré sa pred ňou otvorili, spôsobilo, že sa potkla a voľnú ruku si priložila na búšiaci hrudník. Stál pred ňou s rozstrapatenými čiernymi vlasmi a prižmúrenými zelenými očami. Okuliare na tvári mal nahnuté na jednu stranu a pyžamo na trupe mierne nakrivo. Stál a pochybovačne na ňu hľadel, pokúšal sa preladiť zrak na jasnejší pohľad. Hermionin rozrušený výraz ju však hneď prezradil. Nestrácal ani chvíľu a okamžite si všimol jej chudú postavu. A ako si to mohol nevšimnúť? Nevyspaté vačky pod jej inak žiarivými očami spôsobili, že vyzerala unavene a uplakane. Krvou podliate a červené oči, divoko poletujúce zreničky dookola, kým sa so zahanbeným výrazom zaostrili späť na Harryho. Bunda jej padala z jedného pleca, líca mala zafarbené cestičkami vody. A keď sledoval, ako jej ruka zúfalo švihá nahor, aby si z tváre zotrela očividné, Harry ticho povedal: „Hermiona... čo sa deje?“

Hermionin dych sa výrazne spomalil. Z tváre jej stekali ďalšie kvapky úzkostného potu. So spustenými ramenami a rukami uvoľnenými a ochabnutými pri bokoch sa ešte nikdy necítila bezmocnejšia. Bol to pocit, ktorý ju desil a znechucoval zároveň. Draco Malfoy. Ako je možné, že práve on jej spôsoboval všetok ten stres? Ako to, že napriek všetkému utrpeniu a zúfalstvu cítila, že nemá na výber? Prečo mala pocit, že všetko a čokoľvek sa vyrieši v jedinej chvíli, keď ho uvidí šťastného? Ako tam tak stála pred Harrym a uvažovala nad uspokojivou odpoveďou, nemohla si pomôcť, aby si nevšimla ten trpkosladký fakt, že jej na Dracovi Malfoyovi záležalo oveľa viac, ako pôvodne predpokladala.

A vír myšlienky, že sa to nemalo stať, stačil na to, aby ju zlomil. „Niečo sa deje,“ povedala mu napokon, keď už vedela, že nedokáže celkom zahnať svoje myšlienky. Nech už v nej Draco Malfoy vyvolával čokoľvek, bolo to, pravda, príliš prítomné na to, aby to mohla ďalej odkladať. Sama by to teda nezvládla, ale poznala niekoho, kto by jej mohol so všetkým pomôcť.

Harry sa zamračil. Okuliare mu skĺzli z nosa ako po šmykľavke. Vykročil k nej, stuhol v vzpriamenej polohe a tvár mu prekrýval intenzívny výraz obáv. „Čo sa deje?“ spýtal sa ticho a hnedé obočie mu kleslo. „Miona, čo sa deje? Môžeš mi to povedať.“

Hermiona si však nedokázala celkom pomôcť. „Sľúb mi,“ začala a stále mierne posmrkávala, „že ma potom nebudeš nenávidieť?“

„Hermiona,“ ubezpečil ju Harry a pristúpil ešte bližšie, „nikdy by som ťa nemohol nenávidieť.“ Pohľad na jeho tvár jej takmer zlomil srdce. Bol taký akceptujúci a taký priateľský, že si musela v prvom rade rozmyslieť, či bude pokračovať vo svojom priznaní. V istom zmysle zradila Rona aj Harryho. Celý čas sa jej zdalo, že si spomína na to, ako ju Ron pred rokmi varoval, aby sa opäť nebratríčkovala s nepriateľom.

Ruky jej skĺzli na ústa a skleslými očami sa rozhliadla po domčeku. Celé roky sa usilovala, aby sa dostala až sem – k peniazom, moci a priateľom. Čarodejnícky svet skutočne počúval, čo chcela povedať. Bola dôležitou osobou. Záležalo na nej. Pred rokmi, predtým ako ich s Harrym a Ronom všetkých zachránila, by nikdy nečakala, že bude taká... úspešná. A tu bola, riskovala možnosť, že všetko zničí - že stratí dvoch priateľov, o ktorých vedela, že ich už nikdy v živote nezíska späť. Ron a Harry... na nich jej záležalo. Ale teraz aj na Dracovi Malfoyovi.

„Niečo sa deje,“ začala a cítila, ako jej tvár očervenela jasným šarlátovo červeným odtieňom. Slabé slovo... aké prekliato slabé slovo. Niečo bolo viac než zlé. Niečo bolo skutočne zle. Hermiona sa stretávala s Dracom Malfoyom a Pansy Parkinsonová sa vyhrážala, že to povie celému svetu. Ak toto nebol dostatočný dôvod na to, aby Malfoy zablúdil za okraj, potom si Hermiona nebola presne istá, čo by tým bolo. A všetko to bola jej vina. Trvala na tom, že si nechá tú prekliatu vysielačku, že sa bude s Malfoyom rozprávať aj potom, čo mu pomohla z mosta. Mala ho nechať na pokoji, nechať ho byť. Bolo jej podobné zamotávať sa do vecí, do ktorých sa vôbec nemala pliesť.

Ale Harry, o nič múdrejší, sa k nej priblížil ešte viac. Jeho silná ruka bola na jej lakti. Ďalšie dvere sa pomaly otvorili a vyšiel z nich Ron, stále oblečený v pyžame, ktorý si okolo pása uväzoval opasok zeleného županu. Zdvihol zrak, na chvíľu pozrel na Hermioninu mokrú tvár a vrátil sa pohľadom k Harrymu, ktorý svojmu priateľovi nevenoval žiadnu pozornosť. „Čo sa deje?“ Ron zamrmlal, ešte stále zaliaty ľahkosťou spánku. „Čo sa deje?“

„S niekým sa stretávam,“ odkašľala si napokon Hermiona, keď to už nevydržala. K tomuto to všetko dospelo? Ku konfrontácii na chodbe malého domu, ktorý si vždy predstavovala, že bude zdieľať so svojimi dvoma najlepšími kamarátmi? Zvážila ten zmätok, ten očividný chaos, a zošuchla sa k stene za sebou. Potriasla unavenou hlavou, ktorú jej podopieral tenký malý krk. Možno to len pred niekoľkými hodinami s Goylom prehnala s pitím, ale jej rozumnejšie ja vedelo niečo iné. Po mesiacoch stresu, po týždňoch frustrácie a obáv... to naozaj vyústilo do tohto. Bolo len otázkou času, kedy sa konečne zlomí aj ona sama.

Ron na ňu uprel oči. Jeho pohľad však nebol žiarlivosťou, ale okamžitým záujmom. „S kým?“

Zdalo sa, že vietor cez otvorené okno ju drsne štípe do tváre, a pritom bolo v miestnosti stále horúcejšie. Hermiona počula, ako jej divoké srdce v ťažkej hrudi bije desaťkrát rýchlejšie. Ramená mala ako dva intenzívne balvany. Nohy mala zakorenené na mieste ako pevné korene stromov, sústredené do zeme pod ňou. Nemohla sa pohnúť a nemohla sa vrátiť späť. Ale načo by jej to bolo aj tak dobré, keby sa o to pokúšala? Veď už zistila, že to sama nedokáže, nech by sa snažila akokoľvek. Potrebovala pomoc a predovšetkým ju potreboval aj Malfoy. A tak sa Hermiona jedným veľkým nádychom pozrela dolu a zadívala sa hypotetickou dierou do podlahových dosiek. „S Dracom Malfoyom.“

„Zabijem ho.“ Bola to prvá vec, ktorú niektorý z nich vyslovil, a vyšla z úst Rona Weasleyho. Prsty sa mu zdvihli z bokov a zúrivo sa pustil do rozväzovania županu. Hodil ho na zem a len chvíľu stál rozospatý v pyžame, kým sa ponoril späť do svojej spálne. A Harry, ktorý stál zamrznutý po Hermioninom boku, sa ani nepohol, kým sa z temnoty spálne nevynoril Ron, ktorého kĺby na rukách boli priezračne biele, ako pevne zvieral svoj tenký malý prútik.

„Kde je?“

Kde bol? Bol šialený. Počul hlasy a videl ľudí, ktorí mali byť mŕtvi. Kde bol? Aká absolútne vhodná otázka na Rona, pretože v skutočnosti si Hermiona ani sama nebola istá odpoveďou.

Napokon sa Harry mierne mihol po jej boku. Potriasol hlavou a okamžite ho ovládla úplne nová vážnosť. Sústredil sa priamo na ňu, naposledy sa k nej priblížil a jeho zovretie sa ešte o čosi viac utiahlo. Čeľusť sa mu napla a prísne sa spýtal: „Čo ti urobil?“

Hermiona však pokrútila hlavou. „On mi nič neurobil,“ vravela, „ja som mu niečo urobila.“ 

Ticho bez otázok premohlo všetkých troch. Ronovo zovretie povolilo a Harryho čeľusť sa pomaly uvoľnila. Otupení, obaja v pyžamách a zabudnutých županoch, zostali v zmätku uväznení len nepatrnú chvíľu, kým Harry zakoktal: „Ja... ehm... ja ne-nechápem.“

„Dracovi nie je dobre... aspoň si to väčšina ľudí myslí.“ Hermiona spustila ruky a potom ich zdvihla a nervózne si nimi prešla po vlasoch. „Mal nočné mory. On... on počuje hlasy, Harry, presne ako ty pred vojnou.“ Jej hlas, spôsob, akým sa odrážal od stien, bol pre Hermionu dosť šokujúci. Zaplavilo ju zúfalstvo. Bol to zvláštny pocit byť taká odkázaná na pomoc, taká bezmocná. V tej chvíli si bola istá, že sa nikdy v živote necítila zbytočnejšia. A čo by si Malfoy pomyslel... čo by urobil, keby zistil, u koho išla hľadať pomoc? Nepríjemnosť bol len slabý spôsob, ako to opísať. Hermiona, tej mohlo byť v každej chvíli zle. Ako čakali a ona pochopila, že hystéria nie je riešením, uhladila si rozstrapatenú hrivu a upravila sa. Ruky jej zaleteli k očiam a dychtivo si utrela líca. Prehltla, odkašľala si a naposledy sa nadýchla, kým opäť prehovorila nahlas. Potom, keď bola pripravená, skonštatovala: „Vidí Voldemorta.“

„To nie je možné,“ kontroval Harry a ustúpil od nej. Jeho ostražitosť však poľavila a v jej očiach videl, že to myslí viac než vážne. „Ako...?“

„Videla som to,“ Hermiona sa nadýchla. „Videla som, čo sa s ním deje.“ Pokúsila sa narovnať, aby získala pocit kontroly. Ron sa však nepohol z miesta. Zdalo sa, že už dlhší čas nepočul ani jedno jej slovo. Hermiona sa však obrátila k Harrymu a prísnejším tónom hlasu sa spýtala: „Poznáš Elaine Galerovú?“

Harry sa nad tým len na chvíľu zamyslel a potom povedal: „Áno?“

„Už k nej chodí nejaký čas.“ Hermiona pokračovala a pocítila mierny nával naliehavosti. A ten zhon bol v každom prípade očakávaný. Keď nechala Malfoya samého, nebola si istá, do čoho sa dostal. A čím viac zvažovala možnosti, tým viac vedela, že sa musí vrátiť. „Má dojem, že je šialený. Chce ho poslať preč k Hobbsovi.“

Ani jeden z nich nepovedal ani slovo. Ich strnulé črty sa ani nepohli. Iba Harry, ktorý sa spamätal, dovolil, aby mu tvár poklesla v obavách. „Čo chceš, aby sme s tým urobili?“

„Pansy Parkinsonová.“ Hermiona nedokázala pomôcť stúpajúcej nervozite v tele, ale vedela, že ich potrebuje... vedela, že napriek tomu, že to popiera, ich potrebuje aj Draco. „Pansy sa dozvedela o mne a Dracovi. Vyhrážala sa, že to povie médiám.“ Hermiona sa nadýchla a zavrela oči. Potriasla hlavou a pokračovala: „Draco sa z toho zblázni. Už tak má dosť stresu... už tak má dosť starostí...“

„Čo s tým môžeme urobiť?“ Harry sa spýtal okamžite, ale jeho tón nebol sarkastický ani trpký. Namiesto toho sa len znepokojene pozrel na Hermionu. V tej chvíli si Hermiona nebola istá, či by mohla Harryho Pottera milovať viac ako v tejto chvíli. Jeho tvár, lemovaná starosťou a starostlivosťou o najlepšieho priateľa, bola vážna, opatrná a roztúžená. Všetky roky, ktoré spolu strávili, všetky ťažké chvíle... nezáležalo na tom, či sa Hermiona stretáva s Dracom Malfoyom, aspoň nie teraz. Stres a bolesť, ktorú jej to spôsobilo - to bol ten problém, to bolo jediné, na čom mu záležalo.

Hermiona však pokrútila hlavou, rozstrapatené vlasy jej padali do čela. Pokrčila plecami a porazene odpovedala: „Neviem.“

****

Zaklopanie, ktoré sa ozvalo v skoré ráno Dracovej noci, bolo naliehavé. Rozozvučané rýchlymi tónmi, ktoré niesla silná a pevná ruka, sa nieslo jeho inak prázdnym domom s takou presvedčivosťou, že aj keď ležal rozvalený na matraci, prinútilo ho to následne otvoriť oči. Asi zaspal, ale nebol si celkom istý na ako dlho. Ale otupenosť zo spánku naňho ťažko doliehala a bolo potrebné veľa, aby sa zdvihol z postele. Pomaly sa pozrel cez otvorené okno. Závesy, ktoré ešte stále tancovali vo vetre, ukazovali scénu pred ním - niekde medzi šiestou a siedmou hodinou ráno. Obloha, bledá a priezračne biela, splývala so zemou pred ním, ktorá bola pochovaná pod hrubou snehovou prikrývkou. Ospalý a premrznutý ignoroval otvorené okno a vliekol sa k dverám spálne, pričom sa pri prechode ešte raz rýchlo pozrel do zrkadla.

Zahanbujúce. Jediné slovo, ktoré by vystihlo jeho súčasnú podobu, bolo odporná. A to by bolo len mierne povedané. Odporná - to by bol eufemizmus. Vlasy, mastné a zamotané, mal pokrútené do rôznych smerov, čo bolo spôsobené tým, ako na nich spal. Červený odtieň jeho lesknúcich sa očí bol znepokojujúci, rovnako ako zaschnutá stopa slín, ktorá sa mu tiahla od kútika otvorených úst až k rozopnutému golieru bielej košele. Tá bola ledva zastrčená do jeho čiernych nohavíc a opasok, ktorý mu ich len tak tak držal na páse, strašne visel z pútok. Posmrkol nos plný zaschnutej krvi, alebo čo to bolo od toho, ako spadol na tvár v Goylovom dome. Všetky tie modriny a škrabance, nuž, aspoň to sa dalo čakať.

A potom sa opäť ozvalo klopanie na jeho vchodové dvere, najprv tichšie, ale potom dosť hlasné, až takmer cítil, ako sa celý dom otriasa. Kde boli jeho rodičia? Bol on, Malfoy, naozaj v takých problémoch, že im trvalo tak dlho, kým presvedčili ministerstvo o opaku? Malfoy v kútiku duše nepochyboval, že tomu tak naozaj je. „Už idem,“ zamrmlal tomu, kto stál pri dverách, ale jeho hlas nebol ani zďaleka dosť hlasný. Keď ho vypustil z úst, chrapľavý tón bol takmer rovnako skazený ako jeho fyzický vzhľad.

Bum. Bang. Bang. „Prosím, Draco, otvor!“

Hermiona?

Malfoyove kroky sa okamžite zrýchlili. Ruky mu vyleteli k vlasom a zúfalo sa ich snažil uhladiť do vhodnejšej polohy. Neúspešne mu však padali pred čelo ako mrzutému dieťaťu. Skontroloval si dych a so znechutením zistil, že páchne ešte príšernejšie, ako predtým očakával. Rozospato si pretrel oči a pokúsil sa fyzicky rozmazať modriny z tváre, no z tohto pokusu vyšiel bez úspechu. Kríval dolu po masívnych schodoch, ktoré sa pred ním vŕšili. Trasúcou sa rukou sa chytil dlhého zábradlia, ktoré mu užitočne stálo po boku. Zaplavil ho náznak poníženia, ale predtým to s ňou neuzavrel dobre. Napriek tomu, že bol vtedy od nej taký odťažitý, nemohol si pomôcť a cítil sa bez nej osamelo. Hoci sa neobťažoval zakričať, aby jej dal najavo, že je na ceste, už sa dostal k poslednému schodíku, práve keď mu v ušiach zabúchalo ďalšie zaklopanie.

Na okamih sa zamyslel: „Aké silné klopanie na niekoho takého malého...“

A predsa sa napriek svojmu podozreniu naklonil k dverám. Boľavými prstami ich pootvoril, mykol veľkými vchodovými dverami a hľadel do noci. Tam pred ním určite stála Hermiona Grangerová. Priviedla si však so sebou dvoch hostí... dvoch nečakaných hostí. Dvoch veľmi nečakaných hostí. Rona Weasleyho a Harryho Pottera, ktorí stáli po oboch jej stranách, ich prútiky boli vytasené von a mierili mu priamo na hruď.

„Ahoj, Draco,“ povedal napokon Ron, keď Malfoy zachytil na Hermioninej tvári zbičovaný červený výraz, „máš čas na slovíčko?“

 


Koniec kapitoly



Ukážka z ďalšej časti:

„Prišiel som za Leroyom Beevisom.“

Žena za pultom zdvihla zrak a cez priehľadnú sklenenú stenu sa zahľadela na postavu, ktorá stála pred ňou.

 

 P.S. Ešte dve kapitoly a dostaneme sa pod sto tisíc...  

Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
 0 komentárov
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

Archivované komentáre


Re: 15. Očakávanie neočakávaného Od: Iva12 - 14.08. 2022
Autorka poviedky ma skutočne svojsky typ písania, všetko sa nesmierne ťahá tým, že všetko detailne opisuje. Hermiona povie že sa s niekým stretáva a kým sa jej Ron opýta “s kým”, predchádza tomu jeden dlhy odsek opisov - a takto je riešená cela poviedka. Tým pádom sú body, v ktorých sa reálne udeje niečo dôležité/napínavé, ďaleko od seba. Opis Dracovej vizáže sa opakuje naozaj často a sem tam sa stratím, aká časť dňa práve je. Na dvere sa zaklope v skorých ranných hodinách, ale dvere sa otvoria do noci.. Napriek tomu sa mi nechce prestať. Som rada za poviedku odlišnú od ostatných, myslím si, že stojí za prečítanie. Dakujem pekne za jej preklad, ktorý musel byt náročný.
Re: 15. Očakávanie neočakávaného Od: Jimmi - 14.08. 2022
Niekto to tam bude v poznámkach, z toho jej plynutia času som bola na vetvi. Aj z rozloženia lokácií, nakoniec som to prestala riešiť - ono to možno tak nekričí, keď máš medzi kapitolami dva mesiace, ale dať to v kuse - nechápala som. A autorka sa v popisoch vyžíva. Opisuje detailne ako si niečo predstavuje - to sú jej slová. Uvidíme, či vydržíš do konca... Díky

Re: 15. Očakávanie neočakávaného Od: Lupina - 02.03. 2022
Konečně je mi líp, tak jsem se pustila do restů. Kluci tady příjemně překvapili. Rozhodli se Hermioně pomoci, i když jde o Malfoye. A pustili se do akce. Moc bych si přála, aby vedla k něčemu pozitivnímu, ale vzhledem k počtu slov, která ještě chybí přeložit, jednoduchý konec jistě nebude. Děkuji, Jimmi.

Re: 15. Očakávanie neočakávaného Od: Claire - 27.02. 2022
Žasnu a třeštím oči - Hermiona, která veřejně a nahlas přizná, že cosi neví a na něco nestačí, to je šokující zvrat i na poměry dosud v povídce panující, kde se to psychickými problémy a úlety jenom hemží... Jen si nejsem jistá, že zrovna ti dva jsou takovými borci v oblasti pošramocené psychiky, aby mohli pomoci, jako opravdu pomoci a ne naopak ještě výhledově všechno zhoršili. Možná bych ještě tak věřila Harrymu v jeho lepší záchranářské poloze, kdy zrovna nerazí teorii, že Malfoy je nepřítel komplet celého lidstva. Ale Ron, slon v porcelánu ve všem, na co hmátne? Bože, bože, co se z tohoto vyvrbí? Děkuji a vyhlížím pokračování... i když vím, že toho máš rozděláno povícero a snažíš se o jistou spravedlnost a rovnoměrnost v přidávání.
Re: 15. Očakávanie neočakávaného Od: Jimmi - 27.02. 2022
Ani nie, skôr pridávam podľa toho, aká poviedka sa mi aktuálne pripomenie... Basket sa preloží rýchlo, len preklad nedáva zmysel a čistenie trvá celú večnosť... ešte stále mám kapitoly z decembra. Ja ti neviem, celá tá poviedka je taká zvláštna a stále neviem, čo sa stalo (ako príčina toho všetkého)... takže sa preložiť musí. Potrebujem dokončiť nejakú poviedku (asi Sabotáž), aby som mohla ohlásiť nový preklad... nech vyvažuje túto depresivitu. A keď nad tým premýšľam, tak moje preklady sú len dva, všetko ostatné sú dokončovačky za niekoho iného. Díky moc

Re: 15. Očakávanie neočakávaného Od: Octavie - 25.02. 2022
Pěkně! Dnešní kapitola byla moc hezká, děkuji, Jimmi. Nebyla až tak depresivní, i když má autorka teda rozhodně ráda tělesné tekutiny :-D. To jsem snad nikde jinde nečetla, že by postavy byly tak často poslintane, zpocene, od krve... tak jsem zvědavá, jaké další použije:-D. Jsem ráda, že šla za klukama. A že to vzali tak skvěle a chtějí pomoct, bravo. Těším se na příště!
Re: 15. Očakávanie neočakávaného Od: Jimmi - 25.02. 2022
Asi v Amerike nemajú kúzlo očistenia alebo čo. Všeobecne sa tam málo čaruje, a to už keď som si všimla ja... Ešte MMM a potom si nájdem poviedku plnú kúziel... Nejakú klasiku z Rokfortu... tých povojnových už mám fakt dosť. Díky moc za podporu.

Re: 15. Očakávanie neočakávaného Od: zuzule - 25.02. 2022
No Hermiona ocividne potrebovala pomoc, na ni samotnou uz to bylo hodne. Dekuju!
Re: 15. Očakávanie neočakávaného Od: Jimmi - 25.02. 2022
Presne tak, to ich prvé stretnutie si príliš nepamätám a to som tú kapitolu čítala v decembri, pár scén mi v pamäti utkvelo, tak uvidme, či zodpovedajú realite. Díky

Re: 15. Očakávanie neočakávaného Od: luisakralickova - 25.02. 2022
Trio zasahuje společně? Tak to jsem zvědavá, zda úspěšně. Už by to chtělo nějaký posun, Hermioně viditelně docházejí síly a Draca by to mohlo trochu vyburcovat. Díky za překlad, Jimmi.
Re: 15. Očakávanie neočakávaného Od: Jimmi - 25.02. 2022
Minimálne sa pokúsi... už sa celkom na tú kapitolu teším. Díky

Prehľad článkov k tejto téme:

Va Vonne: ( Jimmi )30.07. 2022Epilóg: Tu sme všetci šialení
Va Vonne: ( Jimmi )25.07. 202235. Som kvôli tomu blázon?
Va Vonne: ( Jimmi )24.07. 202234. Peklo
Va Vonne: ( Jimmi )18.07. 202233. Celý svet v plameňoch
Va Vonne: ( Jimmi )15.07. 202232: Všetko vedie k jednému
Va Vonne: ( Jimmi )12.07. 202231. Čo mohlo byť únikom
Va Vonne: ( Jimmi )11.07. 202230. Bláznov smiech
Va Vonne: ( Jimmi )10.07. 202229. Zlaté pole 2/2
Va Vonne: ( Jimmi )08.07. 202229. Zlaté pole 1/2
Va Vonne: ( Jimmi )06.07. 202228: Žiť stabilne
Va Vonne: ( Jimmi )05.07. 202227. Pojednávanie a chyba
Va Vonne: ( Jimmi )01.07. 202226. Po rozpade
Va Vonne: ( Jimmi )30.06. 202225. Démoni
Va Vonne: ( Jimmi )24.06. 202224. A znova späť
Va Vonne: ( Jimmi )20.06. 202223. Skús nedýchať
Va Vonne: ( Jimmi )10.06. 202222. Vitajte v džungli
Va Vonne: ( Jimmi )30.05. 2022Kapitola 21. Aký zvláštny svet
Va Vonne: ( Jimmi )23.05. 202220. Tri hodiny ráno
Va Vonne: ( Jimmi )22.05. 202219. Sladkobôľny súcit
Va Vonne: ( Jimmi )17.05. 202218. Boli sme vojaci
Va Vonne: ( Jimmi )11.03. 202217. Charmless
Va Vonne: ( Jimmi )28.02. 202216. Opätovné stretnutie
Va Vonne: ( Jimmi )25.02. 202215. Očakávanie neočakávaného
Va Vonne: ( Jimmi )08.02. 202214. Vreštiacia kanvica
Va Vonne: ( Jimmi )01.02. 202213. Handrová bábika
Va Vonne: ( Jimmi )15.01. 202212. Opakujúca sa nočná mora
Va Vonne: ( Jimmi )04.01. 202211. Muž v rohu
Va Vonne: ( Jimmi )29.11. 202110. Slabosť
Va Vonne: ( Jimmi )22.11. 202109. Za dobrotu na žobrotu
Va Vonne: ( Jimmi )19.11. 202108: Kde straší
Va Vonne: ( Jimmi )15.11. 202107: Šialenec
Va Vonne: ( Jimmi )12.11. 202106. Záblesk delíria
Va Vonne: ( Jimmi )03.11. 202105. Klamár, klamár
Va Vonne: ( Jimmi )01.11. 202104. Tretia kapitola: Pomaly sa zdvíhať
Va Vonne: ( Jimmi )28.09. 202103. Kapitola druhá: Všetci šialení muži
Va Vonne: ( Jimmi )20.09. 202102. Kapitola prvá: Z uličiek a alejí
Va Vonne: ( Jimmi )30.05. 202101. Prológ
. Úvod k poviedkam: ( Jimmi )26.05. 2021Úvod k poviedke