Preklady fanfiction Harryho Pottera

We Learned the Sea - Vymazaná scéna šesť

Vysvetľuje: Dracov a Harryho tréning

ooo

Unce a Libry

Koniec augusta

Harry sa prebudil na zvuk, ako keby niekto kopal do dverí. Na chvíľu pozabudol, kde je, spanikáril a načiahol sa po prútiku. Práve keď ho jeho ruka zovrela, ten človek zaklopal znova. Harry škúlil v tme a dokázal rozlíšiť len tenkú čiaru svetla obklopujúcu dvere. Rozhliadol sa po izbe a zaplavili ho spomienky.

S povzdychom sklonil prútik a povedal, "ďalej."

Dvere sa pomaly otvorili, vpustiac širší lúč chabého svetla, ktoré Harry spoznal ako svetlo vychádzajúce z prútika. O chvíľu neskôr sa zjavil Draco Malfoy.

"Fajn. Si hore."

Harry sa zamračil. "Už som." Potom vyzrel z okna. "Malfoy, vonku je stále tma."

Draco zatlačil, aby sa dvere úplne otvorili a Harry zbadal, že je plne oblečený a vyzeral čulý ako rybička. "V tomto okamihu začína výcvik. Poďme." Potom zmizol, zoberúc to malé svetlo so sebou.

Harry zastonal a vymotal sa z postele, hundrúc kliatby na toho blondiaka. Skôr než zišiel dole schodmi, natiahol si džínsy a tričko a nazul si tenisky.

Draco čakal pri predných dverách. "Dobre. Poďme." Otvoril dvere a zmizol v nich.

Harry zívol a nasledoval ho.

Keď boli tridsať yardov od domu, Draco povedal, "prvá vec každé ráno bude beh. Označil som a vyčistil trojmíľovú cestu lesom, ktorý obklopuje dom. Začína tam -" ukázal smerom, ktorým mali namierené, "- a končí tu." Teraz ukázal na zopár stromov za nimi. Zo začiatku budeš oveľa pomalší než ja, ale vyrovnáš sa mi."

"Ale... my bežíme? Prečo?"

"Je nevyhnutné, aby si bo v tej najlepšej fyzickej kondícii, ako je možné, Potter."

"Fyzickej kondícii? Hovoríš ako mukel," zamrmlal. "S tými všetkými rečami o zdraví."

Draco sa otočil a zazrel na neho. "Musíš byť schopný bojovať bez prestávky, bez zastavenia či potreby pre pauzu tak dlho, ako je možné. Aby si to dokázal, musíš byť fit. Začíname s behaním."

Harry mlčky nasledoval Draca k začiatku cestičky, kde mu Draco ukázal jej označenie: fosforeskujúce svetlo v tvare chrobáka, ktoré bolo pripevnené na strome. Draco poťapkal toho chrobáka a zamrmlal, "Lumus". Chrobák začal žiariť, a Harry zbadal, že na mnohých stromoch krížom cez les boli takí istí chrobáci, označujúci jasnú cestu.

"Keď začneš, jednoducho poklep na toto svetlo. Keď skončíš, klepni na posledného. Zaznamená ti čas, ktorý budeme používať na sledovanie tvojho zlepšenia." Draco sa pozrel na Harryho. "Tie džínsy nie sú tá najlepšia voľba na beh."

"Ja som nevedel, že budeme bežať."

"Chcel by si sa prezliecť?" spýtal sa samoľúbo Draco.

"Nie."

Draco raz prikývol. "V poriadku teda. Stretneme sa na konci." S tým poklepal na prvého chrobáka a začal bežať. Len vtedy si Harry všimol, že má na sebe tepláky a tričko.

Harry čakal, až kým Draco nebol skoro z dohľadu, skôr než si ťažko vzdychol a sám poklepal na chrobáka.

Vždy si myslel, hoci nikdy pravidelne necvičil, že je v slušnej fyzickej kondícii. Veľmi rýchlo si uvedomil, že to nie je pravda. Draco mu čoskoro zmizol z dohľadu a on fučal a bol udýchaný celú cestu, raz spomaliac na chôdzu. Bol premočený potom a hrozne ho pichalo v boku dovtedy, kým konečne dosiahol koniec trate. Poklepal na chrobáka a zastal, oprúc si ruky o kolená.

"Neprestávaj sa pohybovať," ozval sa Dracov hlas. Harry ho ignoroval. "Potter, pár minút sa prejdi, inak dostaneš kŕče."

Harry pod nosom zamrmlal ďalšie vybrané zahrešenie na Draca, ale urobil, ako povedal. Vzhliadol nahor, aby zistil, že ho Draco sleduje, tváriac sa dosť pobavene.

"Nie zlé," nakoniec povedal, poklepajúc na chrobáka; všetky svetlá zhasli. Obloha, ktorá sa zdala tmavá, sametovo modrá, keď opúšťali dom, značne zosvetlila.

Harrymu sa stále ťažko dýchalo. "Ako - ako dlho?"

"Tridsaťdva minút. Tesne nad desať minút na míľu. V skutočnosti lepšie než môj prvý beh. Zdalo by sa, že aurorský výcvik nie je napokon úplne bezcenný. Ale budeš lepší."

Harry bol príliš unavený, aby sa staral o Dracove narážky. "A... a čo... ty?"

"Dvadsať minút. Ale bral som to zvoľna, pretože som bol mesiac zavretý. Pochopiteľne, vyšiel som trochu z formy."

"Chápem to... ty si toto robil... predtým..."

"Každý deň po celý rok, áno."

Harry prikývol. "Výborne. Takže teraz - späť do postele?"

Draco len na neho vypleštil oči, nebol si celkom istý, čo povedať.

"Žartujem," dodal Harry rýchlo. "Úprimne, Malfoy. Trochu sa uvoľni, dobre?"

Draco sa začal usmievať, ale rýchlo to potlačil a rozhodol sa ignorovať Harryho poznámku. "Ako som povedal, každé ráno budeme behávať touto trasou. Potom začneme s kúzelníckym výcvikom."

"Čože, žiadne vzpieranie?" spýtal sa Harry, odhodlaný prinútiť Draca prelomiť jeho ľadové vystupovanie.

"Dnes začnem posudzovaním tvojich súčasných schopností, aby som zistil, kde potrebuješ zlepšiť. Skontrolujem množstvo rôznych magických oblastí, vrátane Legilimencie a Oklumencie."

Harry zastenal. "Som totálne úbohý v Oklumencii."

Draco nadvihol obočie. "Och?"

"Áno. Snape sa ma to snažil naučiť."

"Snape?" zopakoval neveriacky Draco.

Harry prikývol. Piaty ročník.

Draco sa zamračil, premýšľajúc. "Ach. Liečivé elixíry?"

"Áno. Bola to katastrofa. A to je ešte pekne nazvané."

"Nuž, aj tak, musíš sa to naučiť. Inak bude Temný pán schopný predvídať tvoje pohyby a poznať tvoje myšlienky."

Harry si vzdychol. "Keď tak hovoríš."

"Samozrejme, že hovorím."

"A čo včera? Kedy to urobíme znova?"

Draco sa zamračil. "To bola trochu... zábava. Dosť dlho som si nezalietal na metle. Snažiť sa zhodiť toho druhého z metly je sotva niečo, s čím sa stretneš, keď budeš bojovať s Temným pánom."

"Ach," riekol potichu Harry. "Správne."

"Skutočný tréning začína dnes."

Harry si vzdychol a nasledoval Draca do domu. V ten deň neprinúti Draca žartovať.

ooo

Uprostred septembra

"Oddychový čas!" vykríkol Harry, zrútiac sa na kolená, ťažko dýchajúc.

"Oddychový čas?" zopakoval Draco neveriacky. "Nedostaneš oddychový čas, Potter. Temný pán nemá žiadnu trpezlivosť s takými slabosťami."

"Potom je... dobré... pre mňa... že ty nie si... on," lapal po dychu Harry.

Draco sa zamračil. "Ani ja nemám s týmto veľa trpezlivosti."

"Áno, nuž, nemôžeš čakať, že budem na tvojej úrovni len za dva týždne!"

"Nie, to nepredpokladám."

"Pri Merlinovi, Malfoy. Keď toto všetko skončí, mal by si trénovať aurorov."

Draco sa na Harryho prekvapene pozrel. "Trénovať aurorov? To nemyslíš vážne."

"Myslím! Keby všetci naši ľudia prešli takýmto výcvikom, boli by sme nezastaviteľní!"

"Akosi v mojej budúcnosti nevidím prácu na ministerstve mágie," riekol Draco so zachichotaním.

"Nuž, prečo nie? Keď toto všetko skončí..."

"Opúšťam Anglicko," prerušil ho rezolútne Draco.

"To hovoríš, ale je hrozne ťažké uveriť, že by si opustil svoj domov, všetko, čo poznáš. Celkom súhlasím s Hermioniným odhadom." Harry sa začal uškŕňať. "Potrebuješ ľudí, aby si sa cítil nadradený."

Draco sa zamračil. "To možno kedysi v mojom živote bola pravda, ale už to viacej pravdou nie je. Predstava, že začnem niekde úplne inde, kde nikto nevie, kto som, sa mi celkom pozdáva."

Harry pokrútil hlavou. "Nevydržíš dlho. Ty si kto si, Malfoy. Nebudeš schopný začať úplne odznova. Budeš musieť stále byť sám sebou."

Draco sa zatváril znepokojene a posadil sa, chrbtom sa opieral o stenu útesu. Bol veľmi dlho ticho. Nakoniec povedal, "možno. Ale na to je ešte dlhý čas."

"Ale ty si pán Plánovač! Iste si myslel na to, čo sa stane po Voldemortovom konci!"

"Samozrejme, že myslel. Existuje pár vecí, ktoré sa musia urobiť."

"Ako povedať Hermione pravdu."

Znova Draco zostal ticho niekoľko minút.

"Áno, samozrejme."

"A tie záležitosti, aby ťa omilostili."

"Prirodzene."

"Čo iné ešte?"

Draco sa zhlboka nadýchol. "Priviesť Grangerovcov späť do Anglicka, usadiť ich."

"Ach, správne, správne. Keď o nich hovoríme, ako idú prípravy na zajtrajšok?"

"Fajn, samozrejme. Budú v prestrojení, takže ich Grangerová nespozná. Prídu do tej reštaurácie po nás a už som im dal odpočúvajúce zariadenie. Je to mušľa, čo som očaroval. Steve mi dal nápad - ako prenosná vysielačka, len toto funguje len jedným smerom. Budem mať u seba druhý kus."

Harry sa zachichotal.

"Čo je?"

"Nič... nuž, považujem za zábavné práve teba počúvať hovoriť o mukelských veciach. Vieš, vzhľadom na to, aký obrovský blb si bol vždy kvôli krvi a tak ďalej."

Draco zaťal čeľusť. "Myslel som si, že ti už viacej nemusím pripomínať, že už to takto necítim."

"Nie, nie je treba pripomínať... len ma to rozosmieva, to je všetko. Pokračuj o zajtrajšku."

Draco pokrčil plecami. "Pokúsim sa, aby sa Grangerová trochu otvorila, tak aby jej rodičia mohli počuť, čo sa v jej živote deje. V istom okamihu, pretože povieme Grangerovej, že toto je stretnutie, si s nimi pohovorím. Potom odídeme."

"Jej rodičia ťa požiadali, aby si toto urobil?"

"Nie... ja som sa ponúkol."

"Naozaj ti na nich záleží, však?"

"Viac než na čomkoľvek," povedal potichu Draco, vytrhnúc plnú hrsť trávy. "Prajem si... aby dajako bolo možné zostať s nimi v kontakte. Po tom všetkom, myslím. Oni sú... takí blízki k rodine, ktorú som nikdy nemal."

Harry nič nepovedal; nebolo nič, čo mohol povedať.

"Pauza skončila," povedal Draco s ťažkým povzdychom nepodobnom čomukoľvek, čo Harry od neho počul. Obaja sa postavili a oprášili sa. Harrymu sa nechcelo pokračovať, ale Draco mal zrazu zapálený pohľad v očiach.

ooo

Uprostred októbra

Draco zatreskol dvere a Harry sa ponáhľal za ním. Bola zatiahnutá sobota a práve sa s Hermionou naobedovali. Draco šiel rovno na útes a zavrčaním povedal Harrymu, aby zletel dole k výčnelku. Harry to urobil; vedel, že nemá odporovať Dracovi, keď má takúto náladu.

Keď sa dostali na výčnelok, Draco rýchlo zosadol a odložil metlu nabok.

"Dnes sa budeme učiť niečo nové," povedal svižne, oženúc sa prútikom, ale nepozerajúc sa na Harryho.

"Nového?" zopakoval Harry. Za posledný mesiac a pol rýchlo napredoval, čo dávalo zmysel vzhľadom na to, že trénovali tak dlho, kým bolo svetlo, skoro každý deň v týždni a občas dokonca aj za tmy. Musel sa rýchlo naučiť Oklumenciu, pretože Draco bol vo svojich výpadoch zákerný. Ale na rozdiel od Snapa dal Harrymu pokyny a rady ako ho skutočne vypudiť, namiesto toho, aby sa s ním vadil a kričal na neho, aby sa snažil usilovnejšie. K legilimencii dospel Harry prirodzenejšie.

Značne zlepšil svoju fyzickú kondíciu, ale keď s Dracom obvykle behávali každé ráno po cestičke v lese; nebolo nikdy isté, kto vyhrá. Po celý tento týždeň pracovali na odkláňajúcich, rozptyľujúcich kúzlach a všeobecnému vyhýbaniu sa pred kúzlami nepriateľa. Draco začal s niekoľkými kúzlami naraz, a postupne zvyšoval aj frekvenciu aj silu kúziel, ktoré posielal na Harryho, ktorý sa musel vyhýbať tomu, aby ho zasiahli.

Hoci to bola namáhavá práca, Harry sa na konci väčšiny dní cítil povznesene. Mal pocit ako keby robili niečo, čo malo naozaj význam.

Občas Draco nechal Harryho bojovať s ním v súboji. V tieto dni chcel Harry len zaliezť pod skalu a nikdy nevyliezť. Stretol sa v súboji s Dracom na samom začiatku a prekvapilo ho, ako ľahko prehral. A každý ďalší raz očakával, že to bude lepšie; ale zakaždým bolo jasné, že sa Draco v predchádzajúcich súbojoch držal na uzde.

Pomyslel si, že možno, naposledy, prichytil Draca a prekvapil ho, ale jeho to len nahnevalo a súboj skončil v priebehu niekoľkých minút.

"Áno, novým. Prútik von; dobre. Budeš sa učiť kúzlo na zablokovanie Cruciatusu."

"Draco," ostražito povedal Harry. "Chystáš sa naozaj vrhnúť kúzlo Cruciatus? Na mňa? To je zakázané kúzlo."

"Naozaj? Tak si prajem, aby mi to bol niekto povedal," odpovedal posmešne. "Cruciatus sa dá zablokovať, ale vyžaduje to mimoriadne sústredenie. To kúzlo samotné je tiež zákerné."

"Prečo si o tom len nepohovoríš, namiesto toho, aby si tu po mne hádzal zakázané kliatby."

"Pohovoriť?" odvetil Draco s pohŕdaním. "Pohovoriť o čom?"

"O Hermione. Chcem povedať, viem, že ti dokáže liezť na nervy, ale..."

"Ja určite netúžim hovoriť o nej."

"Viem, že ťa naštvala, Draco."

Zamračil sa a nakoniec sklonil prútik.

"Tak," riekol Harry, vydýchnuc úľavou. Naštvaný Draco nebolo niečo, čomu chcel čeliť v súboji. "Takže, viem, že Hermiona dokáže byť tvrdohlavá. To, čo zvykol robiť Ron, keď sa hádali, bolo vymenovať všetky veci, ktoré sa mu na Hermione nepáčili a potom zoznam všetkých vecí, ktoré sa mu na nej páčili. Mohol by si to skúsiť..." Harry zmĺkol pri pohľade na Dracovu tvár.

"Nie je divu, že to jej a Weasleymu nevydržalo. On je taký obrovský blbec - nikdy ju nemohol urobiť šťastnou," povedal Draco a okamžite to oľutoval.

Harrymu oči skoro vypadli z jamiek. "Čože... ty naznačuješ, že by si to dokázal lepšie?"

"Nie," pokojne odvetil Draco. "Len prosto naznačujem, že ona to dokáže urobiť oveľa lepšie než Weasley."

Harry si prehliadal toho druhého muža, ktorý sa s veľkou námahou snažiť tváriť sa ľahostajne, ale súčasne sa okato nepozeral na muža pred ním, kým sa s maximálnym úsilím snažil vyzerať, že všetko je normálne.

Harry nemal veľa dôkazov pre toto rýchlo rastúce podozrenie, ktoré sa zakoreňovalo v jeho mysli; bol tam len ten deň, keď Hermiona mala svoje druhé rande so Seamusom. Harry si všimol ako Draco krájal stonky zázvoru po tom, čo odišla. Odvtedy sledoval čokoľvek, akýkoľvek možný náznak niečoho z Dracovej strany, ale bol taký uzavretý, taký apatický, že si Harry nič nevšimol.

Tak toto... toto bolo zaujímavé. A Harry sa nechystal nechať to tak.

"Nuž, Malfoy... ty si lepší?"

Draco zazrel na Harryho a kráčal k okraju útesu a pozrel sa na vodu. Nenávidel Harryho otázky. Vychovali ho k tomu, aby veril, že je lepší než Ron Weasley - v skutočnosti lepší než väčšina ľudí. A predsa súčasne mal pocit, ako keby bol tým najhorším človekom na svete. Mal pocit... že je si nezaslúži nič dobré, ako keby jeho prítomnosť, jeho existencia vrhala tieň na tento svet. Steve a Jane sa skúšali - opakovane - vyviesť ho z takýchto myšlienok, ale oni boli stále tam, pod povrchom, šepkajúc mu do ucha kedykoľvek pocítil ten najmenší kúsoček šťastia na svete.

Bol lepší než Ron? Áno a nie. Väčšinou nie, hoci značne bolelo priznať si to. Ale keď prišlo na Hermionu...

"Aspoň dokážem rešpektovať to, čo ty nazývaš jej nedostatkami a čo je v skutočnosti silným charakterom a presvedčením. Môže byť na mňa nahnevaná, a dostať sa mi pod kožu, ale to je kvôli tomu, že nie je typom človeka, čo sa jednoducho vzdá, či prijme veci tak ako sú. Ona chce vedieť prečo, ale ja jej vždy nemôžem povedať prečo. Takže si často zrazíme hlavy. Nie je pravda, že nerád vidím, že chce vedieť."

"Pri Merlinovej brade!" povedal Harry so zalapaním po dychu."Ty - ty ju máš rád! Naozaj máš!"

Draco sa zamračil viacej, než si Harry pamätal. "Teraz, Potter. K tomu blokovaciemu kúzlu."

Harry si pripravil prútik, ale stále civel na Draca. "Ty ju máš rád"

"Ja ju rešpektujem," povedal Draco cez zaťaté zuby. "To je veľmi významný rozdiel."

"Ty ju máš rád a... si žiarlivý na Seamusa! To kvôli tomu si tak pri obede prskal!"

Dracovo zamračenie, ak je to možné, sa prehĺbilo. "Padol si na hlavu."

"Mám pravdu!"

"Stačí!" zajačal Draco. "Neexistuje nič, čo by si zasluhovalo rozhovor. Sú dôležitejšie veci než toto."

"Len to priznaj..."

"Ja ju nemám rád. Máme jasno?" Dracove oči žiarili.

Harry prižmúril svoje. "Ty klameš?"

"Pri Merlinovi, Potter! Reagujem na tvoju otázku a ty mi neveríš - aký to má význam?"

Harry si prehliadal Draca. Nemyslel si, že mu verí - akýsi malý hlások v jeho hlave mu vravel, aby veril svojmu inštinktu - ale tiež sa mu nepáčil ten výraz na Dracovej tvári. Vytvorili si provizórne priateľstvo a Harry na neho nechcel tlačiť. Ešte nie...

"V poriadku. Verím ti."

"Dobre. Môžeme pokračovať?"

"To blokovanie Cruciatu," povedal Harry, znova sa cítiac nervózne pri pomyslení na nesprávne zablokovanie toho kúzla.

"Áno. Nebudem v skutočnosti mieriť na teba, ale stále ho budeš schopný odkloniť. Budem mieriť doprava vedľa teba - takže sa zbytočne nehýb - a ak zablokuješ kúzlo správne, cruciatus sa odrazí od štítu, ktorý sa vytvorí okolo teba. A keby to jeden z nás pokašľal, nezasiahne ťa v skutočnosti plné kúzlo, pretože ja ti naozaj nechcem spôsobiť nekonečnú a hrôzostrašnú bolesť."

Harry sa na to usmial. "Vďaka... Vieš, keď nám ten falošný Moody ukazoval neodpustiteľné kliatby, nikdy nepovedal, že sa Cruciatus nedá zablokovať, ale nikdy ani nepovedal, že by sa dal. Na rozdiel od smrtiacej kliatby, ktorá sa zablokovať nedá. Ak existuje nejaká možnosť, prečo nás to neučili na aurorskom výcviku?"

"Nevie o tom veľa ľudí. Našiel som to úplne náhodou v jednej z veľmi starých otcových kníh. To zaklínadlo je neverbálne - takže dávaj poriadne pozor. A nech ťa neodradí, že po prvý raz neuspeješ. Je to na zvládnutie veľmi ťažké kúzlo."

Harry prikývol a Draco začal popisovať postup.

ooo

Uprostred novembra

"Dnes použijeme na boj naše mysle. Už to bude pár týždňov, čo sa na to zameriavame. Žiadne kúzlo, okrem samozrejme čohokoľvek, čo musíš urobiť, aby si ma dostal zo svojej hlavy."

Harry sa nadýchol a povedal, "okej."

"Priprav sa, Potter," riekol Draco.

"Som pripravený."

Draco namieril prútikom na Harryho. "Legilimens!"

Harry bol okamžite napadnutý Dracov mysľou. Ale, ako ho Draco naučil, pripravil si spomienku, falošnú spomienku, aby fungovala ako akýsi druh výstrahy. Len čo bol Draco v jeho hlave, jediný dostupný obraz bol z tej falošnej spomienky. Bola o Harrym sediacim pri rybníku, kŕmiacom kačky. Kvôli tomu, aby usadil túto spomienku do popredia svojej mysle, Harry si predstavoval, že je tam, že kŕmi tie kačky, tak silno a tak často, že jeho myseľ nakoniec uverila, že jedno popoludnie kŕmil kačky pri rybníku.

Bola to spúšťacia spomienka. Len čo táto spomienka oživla v Harryho hlave, na inom mieste začali rásť steny ochraňujúce najprv jeho najdôležitejšie spomienky. To tiež dalo Harrymu pár sekúnd, aby sa vzchopil a prinútil útočníka vypadnúť z jeho hlavy. Bol úspešný; za niekoľko okamihov vytlačil Draca skôr než bol schopný preniknúť jeho falošnou spomienkou.

"Výborne," riekol Draco. "Myslím, že si prišiel na kĺb Oklumencii, však?"

Harry si vzdychol. "Myslím, že áno."

"Teraz. Verím, že už si robil legimenciu?"

Harry prikývol.

"Dobre. Potom si na rade."

Harry sa zhlboka nadýchol a sústredil sa, než vrhol kúzlo. Okamžite uvidel Dracovu falošnú spomienku: ako lieta oblohou, nebesami s občasným preletom vtáka. To bolo ono. Harry sa cítil istý, že dokáže cez to preniknúť.

Hľadal trhlinu a keď ju našiel, napadol ju. Nič sa nestalo. Skúsil novú taktiku; stále nič. Znova a znova, nič nezaberalo, ale Draco trpezlivo čakal. Nakoniec si Harry spomenul na jednu vec, ktorá fungovala voči Snapovi, tú jedinú vec, o ktorej nikdy Dracovi nepovedal. Tak vrhol štítové kúzlo a bol náhle vo vnútri Dracovej hlavy.

Spomienky rýchlo prebleskovali – jeho spomienka ako malého chlapca,  s jeho rodičmi, jeho prvý bozk. A potom obrázok ako sa rozpráva s Hermionou, zdvorilo, v kaviarni. Harry zastal a zíral, sledujúc tú scénu úplne ohromený.

V tej chvíli Draco vypudil Harryho zo svojej hlavy.

Harry otvoril oči a videl, že sa Draco na neho mračí. "Čo - čo to bolo?" spýtal sa.

"To nie je tvoja vec."

Harry pokrútil hlavou, pochechtávajúc sa. "Ale... ty si práve sedel a rozprával sa s Hermionou. Ako toto nie je moja vec?"

"Bol si tam? Videl si sám seba v tej scéne ako sedíš a rozprávaš sa s nami? Nie. Takže to nie je tvoja vec."

"Áno, ale... prečo na svete by ti ona dovolila sedieť s ňou pri stole. Chcem povedať, ona sa usmievala,  vyzerala šťastná. To... sa nemohlo stať v poslednej dobe."

Draco sa odvrátil, ale nie skôr než si Harry všimol, ako sa jeho zamračenie dokonca prehĺbilo. Nakoniec povedal, "myslím, že by to urobila jedine, keby nevedela, že som to ja."

"Ach," povedal Harry, cítiac sa obrovsky hlúpo. "Správne. Takže ťa nepoznala."

"Nie."

"Kedy sa to stalo?"

Draco si vzdychol a posadil sa. "Hm... odhadujem, že asi pred rokom." Harry sa na neho s očakávaním pozrel. "Ty toto nemieniš nechať tak, však?"

"Ani náhodou," odpovedal Harry.

"Musel som ísť do Šikmej uličky, takže som použil alias. Vrazil som do nej - doslova - v lekárni. Rozbilo sa pár prísad, ktoré som niesol a ona trvala na tom, že ich zaplatí. Nedovolil som to, takže ma pozvala na kávu, aby to vynahradila. Myslel som, že by bolo neslušné povedať nie. Dali sme si kávu. To je všetko."

Harry prikývol. "Spomínam si, že nám o tom hovorila, teraz, keď o tom hovoríš. Zdala sa byť smutná, že si odmietol jej pozvanie na večeru."

Draco sčervenal. "Áno, nuž. To som nemohol veľmi dobre urobiť, že?" vyprskol.

"Nie, myslím, že nie."

"Správne. Máme tento rozhovor za sebou? Rád by som pokračoval v našej práci, pretože to je oveľa naliehavejšie než tento rozhovor."

ooo

Začiatok januára

"Draco..."

"Áno, Harry?"

"Máš... sovu."

Ich oči sa stretli a Dracovi zovrelo vnútornosti.

"Radšej by si to mal otvoriť," riekol Harry.

Opatrne, pre prípad, že bol ten list prekliaty, Draco skontroloval magický podpis. "Je zapečatený, ale to je všetko," riekol, prelomiac tú pečať. Ako očakával, nič sa nestalo.

"Myslel som, že nie sme schopní dostávať nejakú poštu," vravel Harry, keď Draco čítal. Sedeli pri táboráku, práve končili s večerou, keď Harry začul hluk a šiel to preskúmať. Nebolo zakopnuté ani o jeden z ich alarmov a nakoniec sa to ukázalo ako uhľovočierna sova, nesúca Dracovi list.

Dobrá nálada, v ktorej sa Draco zdal byť, zmizla. Zamračil sa a neprítomne povedal. "Môžem dostávať poštu od Grangerovcov... a podľa všetkého..." Zatváril sa znechutene a podal ten list Harrymu, ktorý ho s otázkou v očiach prevzal. "Prečítaj si to," riekol Draco, hodiac nedojedené jedlo do ohniska.

Harry sa stále viac mračil ako čítal ten list. "Od koho je?"

Draco si vzdychol. "Meno je naspodku."

"Pansy - Pansy?! Ty sa s ňou máš.... oženiť?"

"Ach, nie. Ale ona a moja matka by si to radi mysleli."

"Ach! Ja... čo to znamená?"

Draco sa zhlboka nadýchol a povedal, "nuž, asi štyri mesiace predtým než som za tebou prišiel, ma moji rodičia požiadali, aby som sa jeden večer zúčastnil na večeri. Povedal som, že tam budem. Ten večer sa dostali k tomu, že mi povedali, že je čas myslieť na to, aby som sa usadil. Oženil sa."

"Čože? To - to je neuveriteľné!"

"Nežartujem. Samotného ma to omráčilo. Ale blížil som sa k dvadsiatke, a bol ´najvyšší čas´, aby som sa usadil. Samozrejme, premýšľam, vonku zúri prekliata vojna; nevšimli si to? Len... tá samotná myšlienka bola smiešna. Oženiť sa... cez vojnu?"

"A s Pansy?"

"Presne! Keď som počúval, ako o tom stále melú dokola a dokola o vhodnom partnerovi, ktorý by to mal byť, nemohol som si pomôcť, aby som nepremýšľal. Bol som tam, čistokrvný, bohatý -"

"Smrťožrútsky snob s predsudkami," dokončil Harry.

Draco mu venoval pohľad, potom prikývol. "V postate. Myslel by si si, že mi bude dovolené oženiť sa s tým, s kým sa chcem oženiť ja. Namiesto toho chceli, aby som sa oženil s ďalším bohatým, čistokrvným snobom s predsudkami, ktorý náhodou zmýšľa tak, ako zmýšľajú oni. Nevadí, že tú čarodejnicu nedokážem vystáť, a že to vedeli. Nebol by si myslel, že chcú pre mňa to najlepšie? Prinajmenšom niečo lepšie."

"Takže... majú dohodnuté manželstvá v kúzelníckom svete?"

"Áno, majú," povedal s povzdychom. "Zvyčajne sa to robí, len aby sa ochránila čistota krvnej línie."

"Prirodzene."

"Takže z toho dôvodu sa to zvyčajne robí v čistokrvných rodinách, ktoré sa držia tradičných zvyklostí."

"Ako tvoja rodina," dodal Harry.

"Áno, ako moja rodina. Ale, ja nemám žiadnu túžbu zachovať na veky... predsudky mojej rodiny. Samozrejme, radšej by som si vzal kohokoľvek iného okrem Pansy. A krv... na nej nezáleží. Ak, raz, sa stane, že... mi bude na niekom záležať,  nedovolím krvi - či niečomu inému, naozaj - aby stála v ceste."

Harry sa na neho podivne pozrel. "A čo Hermiona?"

"A čo ona?"

"Oženil by sa s ňou?"

Draco roztvoril oči. "To, myslíš.... teoreticky?"

"Iste. Prečo nie? Teoreticky, oženil by si sa s Hermionou?"

"Ja... ja myslím... Určite by som jej dal prednosť pred Pansy, takže... keby som si mal vybrať medzi nimi dvoma, vybral by som si ju..."

Harry sa trochu uškrnul a Draco pokrútil hlavou. "Vysvetli mi niečo, Potter. Naozaj to chcem pochopiť. Viem, kam týmto mieriš. Prečo -  a už som sa ťa to pýtal predtým - prečo by si pre ňu chcel mňa? Si jej priateľ, čaká sa od teba, že pre ňu budeš chcieť to najlepšie. Len... mi to prosím vysvetli. Nechápem tomu tvojmu naliehaniu."

Harry prikývol. "Iste. Dobre. Hermiona je... veľmi unikátna, zvláštna žena. A zdá sa, že ty to vieš. Nikto predtým ju nikdy úplne neocenil, aspoň pokiaľ viem." Harry zastal. "Hermiona bola vždy... mojou priateľkou. A nikdy mi naozaj nedošlo, až kým nebola s Ronom, že si zaslúži isté veci.

Vždy som počítal s tým, že by mala byť s Ronom, nuž, on je môj najlepší priateľ a mal ju rád. Veľmi. Koniec príbehu. Pokiaľ sa nedali dokopy. Potom som naozaj videl, ako sú spolu. Choval sa k nej úplne rovnako, ako keby boli stále len priateľmi. Iste, bozkávali sa, a všetky tie..."

Harry zmĺkol a uškrnul sa. "Vidíš? Ty dokonca nedokážeš počúvať o tom, že ju bozkáva niekto iný, bez toho, aby si sa mračil!"

"Bozkávanie s Weasleym," rozhodne povedal Draco. "Tá samotná predstava..." Striasol sa.

"Hm... Tak či tak, vždy sa k nej choval rovnako. So mnou o nej robil žarty, robil si z nej srandu, nechápal, čo povedala vážne, len na polovicu ucha počúval jej nápadom... a predsa tvrdil, že ju miluje. Než boli spolu, tie hlúposti, čo vravieval Ron, sa zdali odvaliť z Hermioninho chrbta, ale ako šiel čas, mohol som vidieť, že ju zraňujú a to poriadne."

"Hnusný blb," zamrmlal Draco, zlomiac niekoľko vecí na polovicu.

Harry pokrútil hlavou. "Som ohromený, že vydržali tak dlho ako vydržali, a mám podozrenie, že to bolo do značnej miery vďaka Hermioninmu odmietaniu vzdať sa a Ronovi, ktorý nevedel, že je niečo zle. Vtedy som si uvedomil, že si Hermiona zaslúži viac, viac, než jej mohol Ron ponúknuť. Myslel som si, že je pre ňu dokonalý, ale... bolo zrejmé, že nie.

Viem, že ty a Hermiona nie ste presne priatelia, ale chováš sa k nej tak. Ani neviem, či si to uvedomuješ. Ale ani raz si sa nepokúsil zažartovať na jej účet, rešpektuješ ju, ako si povedal sám, ty počúvaš, čo musí povedať a napriek tomu, že možno nesúhlasíš či nemáš rovnaký názor ako ona, ty načúvaš. Ty ju neodmietneš.

Správaš sa k nej, ako si zaslúži, aby sa k nej správalo, a to tiež znamená, že sa jej postavíš, keď to potrebuje. Ron a ja... my sa nepostavíme." Harry sa zachichotal. "To bolo viac, než som mal v úmysle, ale je to tvoja odpoveď."

Draco sa mračil a zízal do tmavého lesa. Po chvíli pokrútil hlavou, "ona si zaslúži lepšie."

"Lepšie než to, ako s ňou jednáš ty?"

"Určite. Ja nie som dokonalý, Potter. Ublížil som jej."

"Iste, to je pravda. Ale teba trápilo, keď si to urobil. Ron - prepáč, že ťa stále porovnávam s ním, ale je to to najlepšie, čo mám - ju tiež pustil z hlavy, keď bola rozrušená! Vravel, že je nerozumná; nedovolil, aby mu došlo, že to ju on rozrušil. Tebe na nej naozaj záleží."

Draco to nemohol poprieť, bez ohľadu na to, ako si prial, ako to chcel. Ale jemu na nej záležalo dávno predtým, než ju vôbec mal rád, a to mu pomohlo prejsť zlými časmi, ťahalo ho to skrz tými nemožnými časmi. Nikdy mu neprestane na nej záležať, dokonca aj keby ju už nemal nikdy vidieť.

Harry si vzdychol, sklamaný. "Draco, prečo nedokážeš pochopiť, že by si ty mohol byť tým lepším, čo si zaslúži? Je to tým, že ty tým nechceš byť?"

Draco pokrútil hlavou. "To je... ona je... máš pravdu, zaslúži si to všetko, a viac. Je toho viac, čo nedokážem sľúbiť. A už o tomto nechcem viacej hovoriť, Harry. Ty si stále taký dotieravý a ja to už chápem. Ja - ja počítam, že by som mal byť... polichotený, že si tak jasne myslíš, že som pre ňu dosť dobrý, ale..." Vzdychol. "Ja si proste nemyslím, že som."

"Nuž, myslím, že to by mala rozhodnúť ona, nie?"

Draco sa uškrnul. "Správne. Ako keby sa to niekedy malo stať."

"Aspoň sa neoženíš s Pansy, správne?"

"Pri Merlinovi, nie. Ani keby bola tá posledná čarodejnica na zemi."

"Vieš, to je ďalšia vec. Ty sa neusadíš - to nie si ty. Radšej budeš sám než s niekým, koho by si nemiloval. Čo znamená - ak niekedy prestaneš byť v tomto taký srab - že keby si bol s Hermionou, budeš musieť naozaj chcieť byť."

Draco si vzdychol a premýšľal dlho a usilovne. "Dobre, Harry. Počúvam ťa. Dobre? A... vďaka, myslím. Ale mali by sme odpočívať - zajtra je veľký deň."

"Áno, dobre. Čo by som mal urobiť s tým listom?"

"Spáľ ho. Nemôžeme zanechať žiadnu stopu, že sme tu."

ooo

Poznámka na koniec: Vďaka za prečítanie! Názov kapitoly je použitý z príslovia: An ounce of preparation is worth a pound of cure. (znamená, že je lepšie predvídať problém, než sa s ním potom zaoberať).