Preklady fanfiction Harryho Pottera

Len pre našu zábavu a poučenie.

O princeznách, žabiakoch a hadoch

2. kapitola - 2. časť

O princeznách, žabiakoch a hadoch
Vložené: Jimmi - 13.02. 2022 Téma: O princeznách, žabiakoch a hadoch
Jimmi nám napísal:

Názov: O princeznách, žabiakoch a hadoch

 

Originálny názov: Princesses, Frogs and Snakes

Žáner: Neuvedený

Autorka: LoveBugOC

Počet slov: 11477

Počet kapitol: pôvodne dve

Prístupnosť: K


Pozor, nie je možné otvoriť v novom okne, musíte sa vrátiť späť.

Pokračovanie...

2. kapitola – časť druhá

X

Nasledujúce ráno sa zobudí s bolesťou hlavy a výrazným pachom cigariet a sexu. Zastoná, podoprie sa lakťami a rozhliadne sa po izbe; spálňa - s jednou posteľou a nočným stolíkom, obývačka - so starým, špinavým matracom a kuchyňa - s malou chladničkou, malým priestorom na linke a starým, hrdzavým sporákom, s niečím, čo vyzerá ako dvere do kúpeľne v protiľahlom rohu. Tak trochu jej to pripomína garsónku, ktorú si vyhliadla v posledných týždňoch - až na to, že je podstatne menšia, špinavejšia.

Čím dlhšie tam zostáva, zamotaná do jeho obliečok, tým viac si pripadá ako pobehlica. Cíti sa využitá a úbohá. Špinavá.

Vydriape sa z postele, potkýna sa na slabých nohách, keď zbiera svoje šaty po celom maličkom byte - zjavne si nedávala veľký pozor na to, kde včera v noci pristálo. Keď sa oblečie, bosé nohy si obuje do strieborných lodičiek - ktoré, čo je zaujímavé, našla dokonale (podivne) vedľa seba - a z pohovky schmatne kabelku. Veľmi si želá, aby bola dostatočne triezva a mohla sa odmiestniť, ale časť jej mysle sa domnieva, že by mohla byť ešte stále opitá, a tak sa rozhodne odísť rovnakou cestou, akou prišla. S nevôľou.

Matne si uvedomuje ťažkú vôňu smažených vajíčok, keď po špičkách schádza po schodoch do krčmy. Rozhodne sa ignorovať skutočnosť, že ho počuje v kuchyni na druhej strane steny, a rýchlo a potichu sa vydá k vchodovým dverám. Posledné, čo chce, je čeliť rozpakom, keď sa na svojej uličke hanby stretne tvárou v tvár so svojím milencom na jednu noc.

Ruku už má na kľučke, keď začuje jeho hlas, ktorý ju volá z druhej strany baru.

„Odchádzaš tak skoro?“

Zamrazí ju, zatvorí oči a v duchu si vynadá. Mala radšej riskovať, že sa roztriešti a odmiestniť sa, keď mala príležitosť.

„Musím povedať, Grangerová. Trochu ma prekvapuje, ako rýchlo sa snažíš utiecť - myslel som si, že dievča ako ty bude viac na úrovni než aby...“

Urazene sa otočila, aby mu čelila. „Viac na úrovni - dievča ako ja?! Ani neviem, čo to znamená! A myslím, že po tom, čo si mi včera večer urobil, úplne prekračuješ všetky medze!“

Usmieva sa, nesie so sebou dva taniere s vajíčkami, párkami a toastmi a kladie ich na barový pult. „A čo presne som ti urobil?“

Oči sa jej rozšíria a čeľusť jej klesne. „Opil si ma!“

„Prišla si sa sem opiť.“

„A potom si ma využil...“

„Pobozkal som ťa, Grangerová. A ty si ma pobozkala späť...“

„Pretože som bola opitá!“

„No, možno som ťa pobozkal ja, lebo som bol opitý.“

Zazrie naňho. „Si kretén, Malfoy.“

„Takže pre teba je v poriadku sa tým hájiť, ale Merlin zakazuje, aby som to povedal ja? A to som si myslel, že ty si tá logická.“

Zahundre, otočí sa na päte, aby odišla - a až vtedy si uvedomí, že na pulte sú dva taniere. Otočí sa späť tvárou k nemu a prekríži si ruky na hrudi. „Už čakáš spoločnosť?“

Prevráti oči. „Vlastne som bol v domnení, že už spoločnosť mám - ale potom sa pokúsila vytratiť.“

Zamrká. „Aha...“ zašepká rozpačito a zaváha vo dverách.

„No tak sa kvôli mne nezdržuj. Ak máš niekde byť, tak určite choď,“ odpovie a posadí sa pred jeden tanier.

Jej škvŕkajúci žalúdok ju prinúti rozhodnúť sa a ona sa ocitne na druhom konci miestnosti, aby si sadla na stoličku vedľa neho. „Robíš ráno raňajky pre všetky dievčatá?“

Odfrkne si. „Nie. Len som bol veľmi hladný. Napadlo mi, že ty si možno tiež.“

Jemne, nesmelo sa usmeje, keď si vezme vidličku a pridá sa k nemu.

X

Ocitne sa tam aj nasledujúci víkend, popíja s ním, vtipkuje s ním a nakoniec s ním skončí v posteli.

To isté sa stane aj nasledujúci týždeň. A týždeň po tom. A ďalší týždeň.

Spočiatku si nie je istá, čo si o tom myslí - o ich... usporiadaní. Nie je to vzťah, tým si je istá. Nie je to priateľstvo s výhodami. Vychádzajú spolu dosť dobre, viete, keď sa nehádajú kvôli maličkostiam, ako napríklad, ktorá kaviareň je lepšia - jej alebo jeho -, alebo sa nehádajú, kto mal v škole lepšie známky.

Nie je si istá, či sa jej páči byť dievčaťom, ktoré sa dá dokopy s mužom - navyše v starom zastrčenom byte - a potom bez slova odíde.

„Čo to robíme?“ spýta sa ho jedného dňa, keď ho pozoruje zo svojho miesta na jeho posteli.

On stojí pred oknom a cez zástenu vyfukuje dym z cigarety. „No neviem, čo robíš ty, ale ja si tu príjemne oddychujem a fajčím,“ usmeje sa.

Ona sa naňho zahľadí, vezme mu vankúš a hodí ho na druhú stranu miestnosti. „Vieš, čo tým myslím, hlupák.“

Prevráti očami, zahasí ohorok cigarety na okraj parapetu a potom ho hodí do popolníka vedľa seba. „Máme úžasný sex, Grangerová. Ty pomáhaš mne, ja pomáham tebe.“

„Pomáhame si však čím?“

„Navzájom si pomáhame, aby sme neboli osamelí,“ pokrčí plecami a prejde cez izbu. Vylezie na posteľ a prelezie cez ňu tak, aby ležala na matraci. „Preto si sem prišla, však? Preto sem chodíš aj naďalej - lebo si osamelá.“

„Prečo si osamelý ty?“ zašepká.

„Pretože som sa tak rozhodol.“

„Tak ako ti pomáham takým nebyť?“

Usmeje sa a prevráti očami. „Povedal ti už niekto, že kladieš priveľa otázok?“

Jemne sa usmeje. „Vlastne áno.“

Rozosmeje ho to. A keď ju o niekoľko sekúnd neskôr nežne pobozká na pery, na zvyšok svojich otázok zabudne .

X

Prvá skutočná hádka sa odohrá po piatich mesiacoch ich nevzťahu. Už o dva týždne má narodeniny a Harry, Ginny a Ron pre ňu plánujú oslavu. Už niekoľko dní sa ho snaží presvedčiť, aby išiel, ale on to stále odmieta - a ani jej nevysvetlí prečo.

„Nechápem, prečo jednoducho nemôžeš prísť,“ povie mu a tvrdohlavo si prekríži ruky na hrudi.

„Nechápem, prečo to pre teba tak veľa znamená, že nechcem,“ odvrkne a znie znudene. Čo aj je. „Môžeme sa, prosím, pohádať o niečom inom?“

„Nie,“ odsekne a pozrie naňho. „Povedz mi, prečo nechceš prísť.“

Hlasno zastoná a prevráti očami. „Prečo na tom záleží, Grangerová? Odpoveď je nie.“

„Prečo?“

„Pretože nechcem.“

„Prečo?“

Frustrovane sa potiahne za vlasy a otočí sa k nej tvárou z pozície pri okne. „Pretože nechcem tráviť čas s Potterom a Weasleym a všetkými ostatnými tvojimi ohromnými chrabromilskými kamošmi!“

Na chvíľu sa odmlčí. „Luna je z Bystrohlavu.“

„O to nejde. Merlin, ženská, daj už pokoj.“

Prevráti oči. „Pozri, ak sa bojíš kvôli Harrymu a Ronovi a tomu, ako na nás zareagujú...“

„Ničoho sa nebojím,“ odmietne. „Len sa mi s nimi nechce zaoberať - a nechcem celý večer počúvať, ako sa na mňa sťažujú.“

Vzdychne si a vykročí k nemu. „Draco-“

„Ja nejdem, Grangerová. Koniec diskusie.“

Zamračí sa, mrká a odháňa emócie, keď od neho odstupuje. „Fajn,“ zamrmle a odvráti sa od neho, aby si vzala svoje veci.

Vzdychne si, prejde cez izbu a sadne si na posteľ. „Chceš sa ešte o niečom pohádať?“ podpichuje ju v snahe odľahčiť náladu.

„Nie.“

„No tak, vždy sa máš o čom hádať.“

„Áno, a už to začína byť otrepané,“ odsekne. „A ja musím odísť.“

Zamračí sa. „Pred desiatimi minútami si odísť nemusela. Kam ideš?“

„Nikam, len musím odísť,“ zamrmle. Nevie, prečo jej tak veľmi záleží na tom, že sa mu nechce ísť.

Zastane a natiahne ruku, aby ju obtočil okolo zápästia. „Prečo ti na tom tak záleží?“

„Teraz na tom nezáleží, lebo ty aj tak neprídeš,“ odsekne.

Keď odíde, napriek jeho hravým a trochu sklamaným protestom strávi dobré dve hodiny premýšľaním o tom istom ako on. Prečo jej na tom tak veľmi záleží? Prečo jej tak záleží na tom, že on skrátka rázne odmietol ísť? Nemalo by. Jedine, že by malo...

Nakoniec to zúži na to, že bez ohľadu na to, aký majú - alebo nemajú - vzťah, je teraz súčasťou jej života. A akosi vie, že bez neho to nebude také isté.

X

Má vypité, keď dorazí, čo prekvapí nielen ju, ale aj jej priateľov a kolegov. Všetci naňho hľadia, keď sa vynorí z krbu - jeho blonďavú hlavu vidno z každého miesta. Väčšina ľudí vyzerá zmätene - vrátane Ginny a Luny, ktoré si šepkajú niečo o tom, že sa musel stratiť. Harry a Ron sa tvária jednoducho zmätene.

Z kúta pozoruje, ako rozpačito stojí medzi chrabromilčanmi, ktorými vždy opovrhoval - najmä jej dvoma najlepšími kamarátmi. Všimne si jeho rozstrapatené vlasy, čiernu košeľu s rozopnutým golierom, vyhrnutými rukávmi a nezastrčenú do nohavíc, modré džínsy a čierne tenisky - veľmi pohodlné a rozhodne muklovské, pomyslí si.

Potom pozoruje, ako sa k nemu blíži Ron a dožaduje sa informácie, prečo je tam.

Draco, chladný a vyrovnaný slizolinčan, akým je, zostáva pokojný a vyzerá neuveriteľne nevzrušený Ryšavcovou reakciou. „Bol som pozvaný.“

„Kým?“ posmieva sa Ron.

Draco sa pozrie priamo na ňu, akoby ju vyzýval, aby to - ich - dali všetkým najavo.

Ona sa jemne usmeje a miestnosť zmĺkne, keď sa prediera davom k nemu. Zastaví sa pred ním, tak blízko, že musí zakloniť hlavu, aby sa naňho pozrela. „Prišiel si.“

„Samozrejme,“ odvrkne.

Natiahne sa na špičky prstov a vloží mu rýchly, cudný bozk na teplé, tenké pery. „Ďakujem,“ zašepká.

Usmeje sa na ňu. „Myslím, že mi za to dlžíš drink, oslávenkyňa.“

Jemne sa zachichoce, chytí ho za ruku a vedie ho cez ohromený dav k stolu s nápojmi.

Keď ju o desať minút neskôr Harry a Ron odtiahnu nabok, aby jej vynadali - nielen za to, že s ním „chodí“, ale aj za to, že to pred nimi tají -, vôbec sa nedokáže prinútiť, aby jej to vadilo.

X

„Pripomeň mi ešte raz, prečo som súhlasil, že pôjdem s tebou?“

Jemne sa usmeje, prevráti oči a pokračuje v nanášaní lesku na pery v zrkadle v kúpeľni. „Pretože ťa tam chcem mať,“ odpovie. A je to pravda. „A pretože tam bude jedlo.“

„Nikto iný ma tam nebude chcieť, najmä vzhľadom na to, že keď sme boli s Lasičiakom naposledy v jednej miestnosti, jednu mi vrazil,“ podotkne Draco a oprie sa o rám dverí.

Hermiona zadrží chichot, keď si spomenie na ten večer pred dvoma týždňami. Vytiahla ho s kamarátmi na malé trhovisko v meste - a hoci celú cestu lamentoval a sťažoval sa, vie, že si to nakoniec užil. Dokonca aj vtedy, keď ho Ron udrel za dosť neuváženú poznámku o tom, že Hermiona je dospelá žena a nepotrebuje, aby jej „tupohlavý ryšavý kamarát vyberal, s kým bude denne šukať“. Rozmýšľala, či sa možno nemala uraziť nad tým, ako opísal ich vzťah, ale viac sa sústredila na ten teritoriálny lesk v jeho žiarivo sivých očiach.

„Možno si si o to nemal koledovať,“ podpichne ho.

On si odfrkne. „Nie je to moja chyba, že sa nedokáže ovládať.“

Opäť prevráti oči a otočí sa k nemu tvárou, keď sa bokom oprie o pult. „Pozri, Molly ťa pozvala...“

„Nie toľkými slovami.“

„Povedala mi, že si môžem priviesť hosťa s vedomím, že privediem teba. Keby bola úplne proti tomu, aby si prišiel, nič by nepovedala. A teraz sa obleč, prídeme neskoro,“ povie mu a pravou rukou ho pohladí po nahom hrudníku, keď okolo neho prekĺzne do spálne.

Zastoná a nasleduje ju. „Uvedomuješ si, že ak pôjdem...“

„Keď pôjdeš...“

„Keď pôjdem, bude sa odo mňa očakávať, že budem chodiť každý týždeň?“

Usmeje sa. „Samozrejme!“

Zastoná hlasnejšie, akoby chcel dokázať svoju pravdu.

„Je to len nedeľný obed, Draco, nie rozsudok smrti.“

„Nie, ak do toho má čo povedať nejaký Weasley,“ zamrmle a dramaticky strhne košeľu z okraja postele.

Nemyslí si, že ho niekedy mala radšej, ako keď ho pozoruje, ako pomáha Molly Weasleyovej v kuchyni.

X

Motýle v jej žalúdku sú také neodbytné, až sú takmer bolestivé, keď ho vedie po chodníku k vchodovým dverám svojich rodičov. Už sú to mesiace, čo bola v dome svojho detstva, a týždne, čo videla svojich rodičov. V okamihu, keď sa jej rodičia dozvedeli - samozrejme, cez povestnú šuškandu, pretože ona sa o tom určite nezmienila -, že „chodí“ s nejakým chlapcom, jej matka sa nadchla a naliehala, aby ho priviedla na večeru. Jej otec medzitým zamrmlal čosi o žabiakoch a ona sa zahryzla do jazyka, aby mu nepovedala, že síce určite nie je princ, ale ani žabiak.

Keď sa na Draca obrátila s týmto potenciálnym plánom - večera v dome jej rodičov - prinajlepšom váhala. Jedna jej časť očakávala, že jednoducho odmietne, možno povie niečo v zmysle: „Nedovolím, aby si ma ťahala na ďalšiu rodinnú akciu, Grangerová. Najmä nie na takej, kde by mal tvoj otec všetky možnosti ma zabiť.“ Dokonca napoly očakávala, že utečie.

Nečakala však, že bude súhlasiť - a už vôbec nie dobrovoľne.

A teraz sú tu, stoja na verande jej rodičov, ruka v ruke, uprostred zimy. Nečakala, že bude taká nervózna. Nečakala ani to, že on bude pôsobiť tak pokojne.

„Nie si nervózny?“ pristihne sa pri tom, že nahlas uvažuje a sleduje, ako jej pred očami vyfukuje dych.

„Nie,“ odpovie jednoducho a pozrie na ňu zboku. „Ale ty si.“

„Je to zjavné?“ zamrmle.

On sa usmeje. „Len preto, že v tebe dokážem čítať ako v jednej z tvojich kníh.“

„Nechápem, ako to, že nie si nervózny.“

Pokrčí plecami a hlúpo sa usmeje. „Už som sa zoznámil s Molly Weasleyovou - a nemyslím si, že by to bolo ešte desivejšie.“

Jemne sa zachichoce. „Myslím, že keď si si podmanil Molly Weasleyovú, dokážeš zdolať čokoľvek,“ podpichne ho.

Poškriabe sa na nose. „Prosím ťa, nikdy nepoužívaj slová 'podmaniť si' a 'Molly Weasleyová' v jednej vete.“

Zasmeje sa ešte silnejšie - tak veľmi, že to musí upútať matkinu pozornosť, pretože Draco sa práve skloní k tomu bozku a ona roztvorí dvere dokorán.

O tri hodiny neskôr, po tom, čo sa najedli a porozprávali - pričom jej rodičia bez akéhokoľvek jeho protestu dosť často hádzali slovami „priateľka“ a „priateľ“ -, ho nájde, ako s otcom sleduje rugby TV miestnosti, v jednej ruke pivo a v druhej knihu pravidiel.

Možno to nie je krásny princ, ale šarmantný sedliak v meste, ktorý si občas získa srdce princeznej.

X

Pokračovanie nabudúce...

Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: margareta - 02.12. 2023
|
Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

Archivované komentáre


Re: 2. kapitola - 2. časť Od: miroslava - 16.08. 2022
Děkuji

Re: 2. kapitola - 2. časť Od: Yuki - 14.02. 2022
Ooo... ale to je pěkné rozuzlení od žabáků k sedlákům, co si kradou pro sebe srdce krásných princezen :) Ne, vážně, Draco má pravdu - podmaníš si Molly, podmaníš si svět lusknutím prstu :D Děkuju

Re: 2. kapitola - 2. časť Od: zuzule - 14.02. 2022
Ach, to byla krasa, tohle rozhodne neni zabak. ;) Dekuju!
Re: 2. kapitola - 2. časť Od: Jimmi - 14.02. 2022
Mala som rovnaký pocit :) Ďakujem

Re: 2. kapitola - 2. časť Od: Claire - 13.02. 2022
Zajímavé, zdá se, že všechno se pro Hermionu vyvíjí nadmíru příznivě... a to se nemusela a nemusí ani tak moc namáhat. Jen jestli si to ještě nepokaňhá - princezna. Aby nezpychla... Děkuji za další kousek moučníčku.

Re: 2. kapitola - 2. časť Od: denice - 13.02. 2022
Moc pěkně se to vyvíjí, teď ještě zbavit se pubertální představy, že je princezna;-) Díky.

Prehľad článkov k tejto téme:

LoveBugOC: ( Jimmi )14.02. 2022 2. kapitola - 3. časť
LoveBugOC: ( Jimmi )13.02. 20222. kapitola - 2. časť
LoveBugOC: ( Jimmi )12.02. 20222. kapitola - 1.časť
LoveBugOC: ( Jimmi )09.02. 2022Žabiak č.5
LoveBugOC: ( Jimmi )08.02. 2022Žabiak č.4
LoveBugOC: ( Jimmi )07.02. 2022Žabiak č.3
LoveBugOC: ( Jimmi )06.02. 2022Žabiak č.2
LoveBugOC: ( Jimmi )05.02. 2022Žabiak č.1
. Úvod k poviedkam: ( Jimmi )05.02. 2022Žabiak č.1