Preklady fanfiction Harryho Pottera

Žabiak č.1

X

Keď jej matka prvýkrát rozprávala príbeh o Princeznej a žabiakovi, Hermiona Grangerová si myslela, že sa tá žena zbláznila. Princezná bozkávajúca žabiaka? To je šialené! No nie? Osobne mala radšej príbehy ako Popoluška a Snehulienka - veď viete, kde je princ už princom.

Možno mala skreslené detstvo. Možno túžba po očarujúcom princovi, ktorý by ju prišiel strhnúť z nôh, bola trochu... prehnaná. Koniec koncov, nebola ani princezná. Nie, bola len obyčajnou dcérou zubára - vlastne dcérou dvoch zubárov -, ktorá verila na rozprávky. Verila v lásku na prvý pohľad a na bozk pravej lásky. Verila v očarujúceho princa, ktorý ju jedného dňa príde strhnúť do náručia - alebo prinajmenšom verila v dobre vychovaného chlapca.

Prvým dobre vychovaným chlapcom, ktorého stretla, bol Daniel Peterson. Mala sedem rokov. Poznala ho už roky, vďaka tomu, že býval priamo oproti nej, odkedy si pamätala. A napriek tomu, že to bol chlapec s odretými kolenami, špinavými prstami a všade so škvrnami od trávy, bola si absolútne istá, že je to jej princ. Jej pravá láska.

Bol zábavný, očarujúci a milý. A venoval sa jej ako žiaden iný chlapec - pretože všetci ostatní chlapci boli zaseknutí v štádiu "dievčatá majú vši"*, napriek tomu, že každý vie, že chalani sú tí so všami. Bol zdvorilý k starším a skvele vychádzal s jej rodičmi. Bol jej rozprávkou.

Každý deň po škole, po tom, čo strávila celý deň na opačnej strane mesta, utekala zo zastávky domov, aby si urobila domáce úlohy - čo vôbec nikdy netrvalo dlho, najedla sa s rodičmi a potom čakala. A každý deň, ako hodinky, ho videla bežať cez ulicu a rovno k jej vchodovým dverám. Potom spoločne prechádzali po chodníku do parku vo vedľajšej štvrti.

Každý vedel, že sú si súdení. Zdá sa, že to vedeli všetci okrem Stacey Goodwillovej.

Stacey Goodwillová bola v susedstve nová. Mala dlhé a pôvabné končatiny, dlhé, hladké vlasy a dokonale bezchybnú tvár - na rozdiel od jej vlastných dlhých a nemotorných končatín, huňatých vlasov a pieh. Bolo to dievča, ktorému chlapcom nevadilo, že má vši; udreli by svojho najlepšieho kamaráta lopatou, keby sa vďaka tomu k nej mali priblížiť. A stalo sa, že Stacey Goodwillová sa chcela dostať do Danielovej blízkosti. Jej Daniela.

Zdalo sa, že ani Danielovi to nevadí. A práve tak sa všetko začalo meniť. Stacey a Daniel chodili spolu do školy, mali všetky tie isté predmety, robili spolu domáce úlohy a potom spolu chodili do parku. Daniel začal Stacey obletovať rovnako ako kedysi ju. A Stacey to nejako vedela.

Potom prišiel deň, keď jej to Stacey vmietla do tváre. Pred všetkými. "Má ma oveľa radšej ako teba. Vlastne ani neviem, prečo ťa mal niekedy rád, si taká... obyčajná."

Ale jej uštipačné poznámky neublížili. Ani chichotanie a chichotanie ostatných detí na pieskovisku. Čo však bolelo viac než čokoľvek iné, bol fakt, že Daniel tam len ticho stál. Očakávala, že sa jej zastane, že poprie všetko, čo Stacey povedala. Chcela, aby ju vzal za ruku ako kedysi a odprevadil ju od tých šikanujúcich; aby ju chránil a staral sa o ňu, aby jej povedal, že ju má naozaj, naozaj rád. Ale on to neurobil.

A tak bez toho, aby sa čo i len obzrela dozadu, utekala domov a vzlykala matke do ramena. Nenávidela Daniela Petersona a neskôr v tú noc, keď ležala v posteli a nespala, nadávala každému chlapcovi na svete do žabiakov.