archiv.hpkizi.sk
Epilóg I.: Ja som oceán - I. časť
Spoznali sme more  [SM I]
Vložené: Jimmi - 16.10. 2009
Téma: Spoznali sme more [SM I]

Text v tejto časti je generovaný, v prípade že zistíte nezrovnalosti, nahláste to prosím


Spoznali sme more

Prekladateľ : Jimmi

Názov originálu: We Learned the Sea

Autor originálu : luckei1

Link na originál : We Learned the Sea

Počet slov originálu: : 201 007

Rating : T 13+ -

Éra / Obdobie: Po Bradavicích, Vojnové obdobie Žáner: Drama, Romance Jazyk originálu: EN Varovanie: Neuvedené Počet slov originálu: sakra dlhé 200K-300K Párovanie: Dramione
This story is based on characters and situations created and owned by JK Rowling, various publishers including but not limited to Bloomsbury Books, Scholastic Books and Raincoast Books, and Warner Bros., Inc. No money is being made and no copyright or trademark infringement is intended

Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní luckei1, ktorá napísala túto fanfiction.

© Autorské práva k tomuto prekladu patria hpkizi.sk o.z. a šírenie prekladu mimo tieto stránky je bez výslovného súhlasu zakázané.


All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu We learned sea : luckei1

Draco Malfoy otočí po veľmi úspešnej kariére medzi smrťožrútmi, potom naverbuje Harryho a Hermionu, aby mu pomohli v pláne, ako premôcť Temného pána. 

Kapitolu venujem:  32jennifer2, adelina, Amoneth, cyrus, Dessire, eternallife, JSark, Invisible, iway, Kaitlin, Monie, Maenea, Sela, Leann, Nuviel, gama, kometa, Tru, Teddy, Petty002, Phee, wanilka, teriisek, HOPE, beruške1, game a Triane.



We Learned the Sea - Epilóg

Na druhý deň sme pili, až kým sme sa netopili, šli sme k oceánu, brodili sa v bagandžiach, brodili sa v bagandžiach, snažili sa dokončiť tú prácu. Nevieš, aký si drahocenný, ja som tá jediná, čo žije s oceánom. Ty nevieš prečo som ja tá jediná. Ty nevieš prečo som ja tá jediná.

Dar Williams "Oceán".

ooo

Epilóg: Ja som oceán

Draco Malfoy sa odpočíval vo veľkej hojdačke na zadnej verande svojho domu, čítal knihu, ktorú mu odporučila jeho manželka. Povedal jej zo žartu, že si ju nepotrebuje prečítať, pretože už videl film. Venovala mu jeden z tých svojich pohľadov a povedala, "knihy sú lepšie než filmy." Ona sa zriedkakedy mýlila a toto nebola výnimka. Včera s tou knihou začal a už z nej mal za sebou dve tretiny.

Vedel, že ju v ten deň nebude môcť, pretože boli skoro dve poobede a ich hostia mali prísť o tretej.

"Tati! Tati! Tati!"

Keď začul synov hlas, hruď sa mu nafúkla skoro do prasknutia. Snažil sa načúvať tomu slabému hlásku, čo si vytváral cestu skrz dom, až kým nezačul, že sa dvere na verande pomaly otvorili. Vedel, že ho jeho syn hľadá, takže zdvihol knihu, aby si zakryl tvár a mohol predstierať, že číta.

Draco začul ako sa dvaapolročný chlapec zakráda, aby ho prekvapil. To bolo niečo, čo rád robil - zakrádať sa za rodičmi a pokúsiť sa ich vystrašiť. Jedine raz naozaj uspel - malé deti si často myslia, že sú tichšie než v skutočnosti sú - keď bola Hermiona tak zaujatá knihou, že si ho nevšimla po špičkách sa blížiť izbou a chichotať sa.

Keď začul, že sa chlapec dostal k jeho kreslu, snažiac sa potlačiť vlastný chichot, Draco si strhol knihu z tváre a povedal, "Bú!".

Chlapec zakňučal v naprostom nadšení, jeho tvár zažiarila ako plná hrsť prskaviek. Draco sa uškrnul a načiahol sa, aby zdvihol svojho syna.

"Ook!"

"Chceš, aby som ti čítal?"

Chlapec prikývol.

"Nuž, pozrime sa, čo to tu máš."

Chlapec podal Dracovi knihu.

"Zdá sa, že ti maminka kúpila ďalšiu novú knihu."

Chlapec prikývol, uškŕňajúc sa.

"A je o drakoch! Aké báječné!"

Chlapec sa usalašil Dracovi na hrudi, pripravený pomôcť svojmu otcovi otáčať stránkami. Bola to nádherná kniha s veľmi detailnými obrázkami drakov. Keď čítal, Draco vydával všetky tie charakteristické hlasy a snažil sa pomôcť svojmu synovi porozumieť tým najťažším slovám - Hermiona mala vždy sklony kupovať mu knihy, ktoré boli nad jeho vek.

Nakoniec otočil Draco poslednú stránku a povedal, "Koniec." Pozrel sa na svojho syna a zbadal, že tuho zaspal. Pobozkal ho na temeno hlavy a odložil knihu o drakoch na stôl. Zdvihol svoju vlastnú knihu, ale nezačal znova čítať. Namiesto toho premýšľal o nádhernom chlapcovi, ktorý spal na jeho hrudi.

ooo

Mal žiarivé, kučeravé svetlé blond vlasy, dokonalá zmes jeho rodičov a jeho oči boli zelené - ako Janine. Pokožku mal bledú ako Draco, ale jeho tvár zdobilo niekoľko pier.

Draco sa usmial, spomenúc si na to, ako mu sestrička podala chlapca tesne po jeho narodení. Vtedy mal čierne vlasy a modré oči, ale tie vlasy čoskoro vypadli a znova vyrástli zlaté. Bol tuho zavinutý v neopísateľnej prikrývke a jeho pokožka bola veľmi červená.

"Váš syn, pán Malfoy."

Draco váhavo prijal ten uzlíček; vyzeral taký krehký! Ako keby sa mal zlomiť pri tom najmenšom dotyku. Keď ho tá sestrička úplne pustila, dieťatko sa chvíľu ošívalo a potom uhniezdilo do správnej polohy a znova zaspalo. Keď sa Draco pozeral na spiace dieťa vo svojom náručí, beznádejne sa zamiloval. Nemal tušenia, že by niekto mohol byť tak úplne šťastný a naplnený len vďaka dieťaťu. Ale ono je to moje dieťa, pomyslel si. Usmial sa na toho človiečika a sledoval ako dýcha. Potom sa pozrel na svoju ženu, sediacu na posteli. Vyzerala vyčerpaná, ale zasnene sa na neho usmievala.

Usmial sa na ňu, pomysliac si, že v tejto chvíli bola najnádhernejšia než kedy videl. Jedine skúsenosť mu napovedala, že si to isté bude myslieť hneď na druhý deň. Draco úplne zabudol, že sú v izbe ďalší ľudia.

"Hej, ty," riekol Hermione.

"Hej, " riekla.

Draco prešiel k nej a podal jej dieťa. Jeho dieťa. Ich dieťa. Hermiona ho zobrala do rúk a držala ho, ako keby to robila celý svoj život. Vyzerala tak prirodzene, tak neuveriteľne šťastne, že mal Draco pocit, že mu srdce vybuchne, sledujúc ju ako drží ich dieťa. Hermiona vyzerala tak rozžiarene napriek tomu, že práve porodila; žiarila a on si uvedomil, že sa práve rovnako zamilovala ako on.

"Hej, malý človiečik," zašepkala, posunúc prikrývku tak, aby mohla mať plný výhľad na dieťa. "Ja som tvoja maminka." Draco pocítil, ako mu vbehli slzy do očí. "A toto je tvoj otecko. A my ťa budeme milovať po zvyšok tvojho života."

"Ako sa bude volať?" spýtala sa sestrička.

Hermiona sa pozrela na Draca a usmiala sa.

"Steven Anders Malfoy," povedal s bláznivým úškrnom.

Sestrička prikývla a načmárala to meno na pár dokumentov. "Potrebujem, aby ste obidvaja podpísali rodný list." Ukázala im obrovsky vyzerajúci pergamen s ich menami a menom Steven. "Je to magický dokument, samozrejme," rovnomerne pokračovala. "Keď ten rodný list podpíšete, magicky sa zapečatí. Nedá sa zmeniť. Svojím podpisom vyhlasujete pre všetkých potomkov, že vy dvaja ste rodičia. Keby nastal... nejaký spor, vy, pán Malfoy súhlasíte, že preberáte zodpovednosť za dieťa bez ohľadu na to, čo by sa mohlo stať. Keby ste sa vy dvaja rozišli - Merlin ochraňuj - či spochybnili otcovstvo, on je váš."

Draco sa zamračil. "Nemyslím si, že niektorá z týchto vecí nastane."

"Samozrejme, že nemyslíte. Ale ja to musím povedať. Pretože je to magicky záväzná zmluva.

"Dobre, ako chcete." Pozrel sa na Hermionu, ktorá sa trochu zachichotala. Jej úsmev odplavil jeho mrzutosť. Opätoval jej úsmev a otočil sa k sestričke. "Kam to mám podpísať?"

"Tu," povedala, ukazujúc na čiaru nad jeho menom.

Po podpise zobral Stevena od Hermiona, aby sa mohla podpísať. Potom sestrička zamrmlala kúzlo a rodný list zažiaril do zlatista.

"Hotovo!" riekla veselo. "Poskytnem vám čas s vaším dieťaťom," povedala a odišla z izby.

Hermiona sa načiahla rukou a on sa s ňou stretol so svojou vlastnou. Stisla ju. "Milujem ťa," vydýchla, slzy jej zvlhčili oči.

Draco sa posadil na posteľ vedľa nej a vrátil jej Stevena. Potom ju pobozkal na bok hlavy a objal ju rukami. "Ja ťa tiež milujem," zašepkal jej do vlasov.

"Nie je úžasný?" spýtala sa.

"Áno," povedal, neschopný viac povedať. Cítil sa... úplný. Kompletný. "Ty si, Grangerová, úžasná."

Zachichotala sa a pozrela sa na neho. "Práve teraz sa cítim úžasne. A nielen preto, že som práve porodila. Proste..." zasmiala sa. "Nuž, pretože som všetko to vykonala!"

Zasmial sa a objal ju. "Dobre si vykonala," povedal, sledujúc ako jeho syn rovnomerne dýcha. Pocítil náhly úžas, keď si uvedomil, že bol súčasťou stvorenia tohto zbrusu nového, dokonalého života. A tesne predtým, ako sa rozleteli dvere, aby vpustili okruh ľudí, väčšinu z nich s červenými vlasmi, povedal, "a... ja som vykonal niečo dobré."

ooo

Draco si veľmi rýchlo musel zvyknúť na myšlienku množstva ľudí v jeho živote. Keď sa rozhodol uchádzať o Hermionu, zistil, že do istej miery to tiež znamenalo dvoriť sa Weasleyovcom. Boli pre ňu ako druhá rodina, ďalší desiati ľudia, ktorým na nej záležalo tak veľmi ako jemu. Osvedčil sa Hermione, Harrymu, Ronovi a Ginny, ale stále zostával zvyšok Weasleyovskej rodiny.

Prvý raz, keď Hermiona zobrala Draca do Brlohu, pár týždňov po tom, čo vojna skončila, vyžiadal si všetkých pozornosť a k ich nesmiernemu prekvapeniu sa ospravedlnil. Nemal nejako zvlášť rád ospravedlňovanie sa - naozaj s tým nemal veľa skúseností - ale došlo mu, že najlepší spôsob ako dostať veci z nepríjemného stavu tak rýchlo, ako bolo možné, bolo čelom sa postaviť problémom.

Draco sa chcel ospravedlniť, ale súčasne nechcel. Chcel, aby Weasleyovci vedeli, že mu je ľúto, naozaj ľúto, každej hroznej veci, čo kedy povedal im alebo o nich. On len nenávidel byť stredom pozornosti. Ale Hermiona ho energicky povzbudzovala, a tak to urobil.

Začal so stručným a predsa úprimným ospravedlnením celej rodine a potom tiež zopár individuálnych: Ronovi a potom Charliemu. Ten prvý nemal tušenia o Dracovom zapletení v jeho zranení a on si robil starosti, že mu Ron neodpustí. Ron bol nahnevaný, ale keď Draco úplne vysvetlil okolnosti, zamrmlal svoje odpustenie.

V počiatočnej fáze vojny Draco uniesol Charlieho, aby ho smrťožrúti mučili kvôli informáciám. Hoci v skutočnom mučení Draco nebol zapletený, Charlie si v hlave stále spájal jeho tvár so spomienkou na tie udalosti. Jeden večer, štyri mesiace po ukončení vojny, Charlie začul Draca povedať Hermione, že ju miluje. A odvtedy vynaložil snahu, aby Draca spoznal.

Fred s Georgeom ho z nejakého dôvodu volali Elixír a skoro zakaždým sa Hermiona nepríčetne chichotala.

Nielenže si musel zvyknúť na Weasleyovcov; tiež sa musel zmieriť s tým, že ľuďom, ktorým tak dlho záležalo na Hermione, zrazu začalo záležať na ňom. Úprimne záležať. A presahovalo to jeho vzťah s Hermionou. Puto, ktoré si vytvoril s Harrym, sa nikdy nezlomilo a Harry bol súčasťou Weasleyovcov, takže Draco musel byť tiež.

Potom, čo na prvej návšteve Draco predniesol svoje ospravedlnenia, veľmi rýchlo potreboval odísť. Bolo toho... príliš veľa, bolo to príliš rýchle. V jeho ospravedlnení bolo tak veľa emócií a potom sa zdalo, že všetci z nich chceli dohnať tých desať rokov, čo poznali Draca, ale v zásade ho nenávideli. Bol schopný prijať len časť z toho byť obklopený hlukom a ľuďmi a veľmi rýchlo prekonal svoje hranice.

Každá ďalšia návšteva trvala dlhšie, až kým v Brlohu nakoniec nestrávil celý deň a po celú dobu zostal pri zmysloch a udržal nervy na uzde.

V príjemnom kontraste si užíval trávenie času s Hermionou a jej rodičmi, pretože to bolo pokojnejšie a tichšie. Pretože ich dom bol predaný, nemali kam ísť po tom, čo opustili ostrov. Draco sľúbil, že im kúpi dom kdekoľvek, kde si priali. Po prekvapivo krátkej dobe debaty a zvažovania, ho Grangerovci požiadali o skromný byt v strede Londýna. Po tom, čo boli sami na ostrove - nádhernom, tropickom, ale predsa izolovanom a opustenom ostrove - chceli byť uprostred ľudí.

Dalo im zabrať právne zvrátiť ich smrť, ale nakoniec Hermiona použila zopár kúziel, aby ten proces urýchlila. Na mukelskom súde, predpokladám. Úradné rozhodnutie o zámene identity spojené s ´náhlym-chvíľkovým-rozhodnutím´ Grangerovcov presťahovať sa do zahraničia, opustiac všetky svoje majetky a pozemské statky. Ukázalo sa to byť ako ohromná zábava - toho druhu, ktorý by Draco nerád ešte raz zažil.

ooo

Silný, chladný vetrík fúkal od mora a strapatil Dracove a Stevenove vlasy. Draco položil ruku na plece svojho syna; bolo studené. Privolal z druhej strany verandy deku a oboch ich zakryl.

Hojdačka na verande bola jeho najobľúbenejším miestom na celom svete. Po tom, čo šesť mesiacov každú noc zakrýval Hermionu, už mala v jeho mysli zvláštny význam.

Po šiestich mesiacoch po konci vojny, po dlhom, predlhom dni na ministerstve, kam šiel, aby mu konečne vrátili prútik, sa Draco vrátil na Útes. Meškal; Hermiona sa s ním mala stretnúť a mali ísť oslavovať jeho návrat do magického sveta. Ale on musel ísť do troch rôznych oddelení - nevedeli, že príde? - stretnúť sa s piatimi rozličnými ľuďmi - mal schôdzku - skôr než mu povedali, že prvý človek, ktorého videl, bola nakoniec tá správna osoba. V tom okamihu skoro porušil podmienku svojho prepustenia.

Mala prísť o šiestej a bolo skoro sedem; pripadal si hrozne, ale nebolo nič, čo by mohol urobiť.

Dom bol tmavý, keď vošiel, ale vedel, že tam je. Jej taška a sveter boli na jeho gauči. Zavolal na ňu, ale neodpovedala, tak nakukol do všetkých izieb, zbytočne. Pokrútil hlavou, uvedomiac si, kde musí byť a nadával si, že tam nešiel najprv.

Zaspala na tej hojdačke, zamotaná v deke, jej vlasy sa vo vetre zľahka trepotali. Len na ňu uprene pozeral, pretože konečne mohol a jeho srdce sa bolestivo zovrelo v jeho hrudi. Miloval ju viac než čokoľvek iné.

Pohol sa k nej, rozpoltený medzi tým, či ju prebudiť alebo ju nechať spať. Dosky verandy zaškrípali a ona sa pohla, usmievajúc sa na neho.

"Ahoj," povedala ospalo.

"Ahoj," odpovedal, drepnúc si vedľa hojdačky, aby bol s ňou v rovine očí.

Hermiona načiahla ruku a on ju chytil. "Ľutujem, že som zaspala."

"Neľutuj."

Potom ťahala jeho ruku k sebe a keď už nemohla viacej ťahať, chytila ho za plece a potiahla.

"Čo robíš?" spýtal sa s úškrnom.

"Poď sem."

Ťahala jeho ruku smerom k sebe a on sa na ňu doširoka usmieval. Iba ona dokázala dostať z neho tieto úsmevy - tie veľké, priblblé úsmevy, pri ktorých vedel, že vyzerá hlúpo, ale bolo mu to jedno. Opatrne vliezol do hojdačky a usalašil sa medzi ňu a jej zadnú časť. Nikdy nebol vďačnejší než v tej chvíli, že sa rozhodol postaviť takú veľkú hojdačku. Aké je toto? Lepšie? Dokážete si ich predstaviť?

"Si unavený?" spýtala sa, keď sa pohodlne usalašil vedľa nej, jeho hruď k jej chrbtu, jeho ruky omotané okolo nej.

Zachichotal sa. "Nie tak celkom."

"Môžeme... ísť von o trochu neskôr?"

"Samozrejme, čokoľvek chceš."

"Dobre," povedala, zívajúc. "Naozaj mi chýbalo spať tu vonku. Najlepší spánok v mojom živote."

Draco nemohol uveriť, ako rýchlo zaspala, ale nesťažoval sa. Ten pocit mať ju vo svojom náručí bol príliš neuveriteľný, aby ho zničil premýšľaním. Tiež sa nechal uniesť, prekvapivo unavený z jeho výletu na ministerstvo.

Keď sa prebudil, hviezdy už vyšli a Hermiona sa na neho pozerala, sladko sa usmievajúc.

"Čo je?" riekol, pretierajúc si oči.

Zachichotala sa. "Nič. Myslím, že je príliš neskoro na večeru."

"Nezmysel," odvetil a pobozkal ju na čelo. "Môžeme ísť na večeru hocikam na svete."

"Pravda." Hermiona sa natiahla a potom priložila ruku k jeho tvári. Obkreslila prstom jeho tvár. "Si odtlačený od spánku."

"Vážne?"

"Draco?"

"Áno?"

"Povedz mi, že ma miluješ."

"Milujem ťa," povedal bez zaváhania.

"Dobre. Som hladná."

ooo

Draco vyzdvihol svoju matku z Azbakanu dva dni potom, čo ho prepustili a zobral ju na Útes, kde zostala pár dní, kým prebrali, kam chce ísť. Nakoniec si vybrala dom v Oxfordshire a Draco nastavil tak veľa ochrán a kúziel ako poznal.

O päť mesiacov neskôr zobral Hermionu oficiálne predstaviť Narcisse.

"Prečo si taká nervózna?" spýtal sa, keď stáli vo vchode jej domu. "Už si sa s mojou matkou predtým stretla."

"Áno, ale... to bolo za úplne iných okolností! Bolo to za mojich podmienok, ak tak chceš. Bolo to na ministerstve, tvoja matka bola vo väzbe... teraz ja idem do jej domu. A..."  zmĺkla a pozrela sa na neho.

"A čo?"

"Nuž... teraz som s tebou."

"Nerob si starosti, Hermiona. Prosím," riekol Draco. "Vieš, že čo sa dnes stane, nič nezmení." Pokúsil sa znieť tak upokojujúco, ako bolo možné, dôverujúco a neznepokojený. Po pravde si myslel, že je nervóznejší než Hermiona. Ešte nikdy - vôbec nikdy - nepriviedol nejaké dievča, aby sa stretlo s jeho rodičmi. Ešte nikdy nepovedal svojej matke, že má nejaké dievča rád a dnes mal v pláne naozaj jej povedať o Hermione. Nech bude jej reakcia akákoľvek, Draco myslel vážne, čo povedal - nič medzi ním a Hermionou to nezmení. A mal podozrenie, že jeho matka poznala pravdu, ale nedala to najavo.

Kedykoľvek Draco hovoril pri návšteve svojej matky o svojom živote, spomenul Hermionu. Narcissa sa vždy spýtala na jej všeobecné zdravie, ale z toho napätia v ovzduší bol mierne nesvoj. Hoci ochotne priznal, že si možno len mohol niečo predstavovať.

Hermiona bola, bez ohľadu na jeho vlastné pocity, muklorodená. Nikdy nevidel žiaden dôkaz, ktorý by naznačoval, že jeho matka bola iná než typická, čistokrvná s predsudkami ako jeho otec a naozaj nemal potuchy, ako bude reagovať. Predovšetkým sa bál, že si mohla myslieť, že Hermiona nie je pre neho dosť dobrá, čo on považoval za smiešne.

Povedať svojej matke, že je zamilovaný do muklorodenej, možno nejako naznačiť, že s ňou chce stráviť život... bolo prinajmenšom hrozivé.

"Zaklopal si?" spýtala sa Hermiona.

"Ja - ach. Nie."

Presunula váhu. "Nuž, prosím zaklop. Čím skôr to začne, tým skôr to skončí."

Draco prikývol, zhlboka sa nadýchol a zaklopal.

Hermiona ho chytila za ruku a pevne ju držala, kým čakali, potom pustila, keď začula blížiace sa kroky.

Narcissa dokorán otvorila dvere. Mala na sebe dlhé, bledomodré šaty, ktoré sa zdali popretkávané pramienkami striebra. Polovica dlhých, blond vlasov jej padala na chrbát, pramene okolo tváre boli stiahnuté dozadu sponou, ktoré sa zhodovali s jej šatami.

Pozrela sa na Draca, potom na Hermionu, potom znova na svojho syna. "Dobré popoludnie, Draco."

"Matka," srdečne odpovedal. "Dobre vyzeráš."

Narcissa sa usmiala. "Rovnako to ty." Potom sa otočila k Hermione. "Slečna Grangerová. Znova sa stretávame."

"Pani Malfoyová," riekla Hermiona, nervózne sa usmievala.

Narcissin pohľad prešiel po Hermione nadol a potom späť k jej tvári skôr než vrátila svoju pozornosť k Dracovi. "Som taká rada, že ste prišli na čaj. Prosím, poďte dnu." Ustúpila z cesty, aby umožnila Dracovi a Hermione vojsť do domu, čo oni urobili.

"Tretie dvere napravo, Draco," povedala Narcissa. "Hneď sa k vám pripojím."

Draco a Hermiona kráčali mlčky po dlhej, prekrásne zariadenej chodbe. Keď sa dostali do správnej izby, Draco otvoril dvere a naznačil Hermione, aby vošla.

Izba mala bledožlté tapety a nábytok z 19. storočia, vrátane piána. Hermiona mala pocit, že vkročila do scény z Pýchy a predsudku a musela potlačiť zachichotanie. Draco ju odprevadil k pohovke.

Hermiona sa práve posadila, keď sa Narcissa vrátila. Draco zostal stáť, až kým sa jeho matka neusadila sama oproti pohovke na veľmi vyzdobenom kresle. Na konferenčnom stolíku medzi kreslom a pohovkou bol trojposchodový podnos so zvyčajnými doplnkami popoludňajšieho čaju.

Draco mohol cítiť, ako sa Hermionina úzkosť vrátila plnou silou a mlčky jej prial, aby sa uvoľnila.

"Aký čaj si dáte, slečna Grangerová?" spýtala sa zdvorilo Narcissa.

"S jednou kockou cukru, prosím."

Narcissa sa pozrela na Draca.  "Ja si dám dve kocky, prosím."

Draco kvôli svojej matke vylúdil malý úsmev, potom sa postavil a šiel k servírovaciemu stolíku pripraviť čaj pre tie dve ženy. Bola to časť Narcissinej hry moci - hoci čo si dúfala dokázať, si Draco nebol schopný predstaviť, možno až na to, že chcela Hermione nahnať strach. Teraz sa jej bude zdať, že Draco nie je v izbe, dokonca aj keď len na chvíľu.

"Takže, slečna Grangerová. Počula som... pomerne dosť o vás a o tej práci, čo ste podľa Draca urobili, odkedy ma pustili z väzenia. Hoci... som si istá, že nie všetko. On je veľmi opatrný v tom, čo prezrádza cez svoje slová."

"Ako ste sa mali, odkedy vás uväznili?" spýtala sa Hermiona. Draco sa uškrnul; neskočila na háčik. "Jednali s vami dobre, kým ste tam boli? Strážcovia boli k Dracovi hrozní."

Narcissa pokrčila plecami. "Dosť dobre. Odkedy ma prepustili, musela som si zvyknúť... na toľko nových vecí. Stále na pár veciach pracujem."

Draco vycítil na sebe jej oči a odišiel od stolíka s dvoma šálkami čaju. Prešiel izbou a podal najprv Hermione, potom Narcisse jej čaj. Potom si šiel pripraviť svoj vlastný.

"Bol to neuveriteľný šok, keď mi povedali, že mám tri dni na to, aby som sa vypratala z domu, kde som žila skoro dvadsaťpäť rokov."

Draco rýchlo dokončil svoj čaj a vrátil sa posadiť sa k Hermione.

"Ani si to nedokážem predstaviť," povedala Hermiona, upíjajúc si zo šálky. "Ako ste sa cítili, keď ste sa dozvedeli o Dracovi? A o tom, čo urobil?"

Draco skoro vyprskol čaj. Prudko sa pozrel na Hermionu; pozerala sa na Narcissu, jej oči mierne vyzývavé.

Narcissa si veľmi uvážene odpila zo svojej šálky, potom ju odložila na stolík. "Teda rovno k veci," povedala, oči jej tiež svietili.

Draco bol úplne stratený. Nálada v miestnosti bola zrazu nepriateľská. Hermiona chcela vedieť, čo si Narcissa myslela o jeho otočení, o čom mohol len predpokladať, že si myslela, že jej to poskytne nejaký náznak toho, ako mohla Narcissa zmýšľať o nej. Nebol schopný vymyslieť jedinú vec, čo povedať, aby nejako dostal tento rozhovor na inú koľaj.

Narcissa sa na neho pozrela. "Ako som vám už raz povedala, slečna Grangerová, všimla som si zmeny vo svojom synovi."

Odvrátil sa.

Narcissa pokračovala. "Vedela som, že je niečo inak, ale nevedela som čo. Jeho vlastné vysvetlenie sa na prvý pohľad zdalo prijateľné - že skutočne prijal za svoju propagandu Temného pána."

Draco sa postavil a prešiel k oknu, náhle sa cítiac celkom nepríjemne. On nehovoril, také bolo všeobecné pravidlo; on sa len práve začínal otvárať Hermione. Sedieť a počúvať ako jeho matka analyzuje jeho činy, a špekuluje nad nimi, bolo viac než očakával.

"Draco?" zavolala jeho matka.

"Pokračuj," povedal, priveľmi proti svojej vôli. Ale uvedomil si, že sa to raz muselo stať, tento stret medzi dvoma najdôležitejšími ženami v jeho živote a čím skoršie, tým lepšie.

"Vzťah medzi mojim manželom a synom vypovedal viacej," pokračovala Narcissa. "Keby Draco skutočne prijal

názory Temného pána, Lucius by sa bol potešil. Úprimne potešil. Draco by zaujal jeho miesto v radoch Temného pána a my by sme boli jedna šťastná rodina.

Ale Draco chcel viac než byť bezvýznamným vojakom. Jednu vec musíte vedieť, aby ste porozumeli môjmu synovi, že on nikdy plne neprijal to, čo mu vravel Lucius."

Draco cítil, ako ho zaplavilo teplo a začali sa mu potiť dlane. Uprene si prezeral okno, venujúc zvláštnu pozornosť zamykaciemu mechanizmu a vzdialenosti parapetnej dosky zvonka od zeme. Zdalo sa bezpečné tade uniknúť, keby pocítil tú potrebu.

"Čo tým presne myslíte?" pomaly sa spýtala Hermiona. "Vždy som mala dojem, že plne vzal za svoj životný štýl, do ktorého sa narodil."

"Do istej miery je to pravda. Draco veril tomu, čo sme mu povedali o svete, tak ako veria všetky deti. Prijal otcove názory rovnako ako to robia všetky deti - prosto preto, že to boli Luciusove názory. Jedna vec, ktorú si musíte uvedomovať, pretože s istotou viem, že ste veľmi bystrá čarodejnica, je, že nikdo nemôže jednoducho preplávať životom visiac na názoroch svojich rodičov. V istom okamihu každé dieťa buď musí plne vziať za svoj život, v ktorom bolo vychovávané žiť, alebo odmietnuť ho v prospech inej alternatívy.

Vezmite si, napríklad, moju vlastnú rodinu. Som si istá, že viete o lojalite niektorých z nich."

"Sirius a Andromeda, myslíte?" spýtala sa Hermiona.

"Áno, najvýznamnejší. Boli vychovaní v istom prostredí, ale keď čelili voľbe, dokonca keď ani výslovne neexistovala, odmietli to, k čomu boli naučení. Dokonca Regulus mal krízu svedomia skôr než zomrel.

Draco bol každým kúskom dokonalý, čistokrvný syn, až kým nenastal pre neho čas buď prijať alebo odmietnuť ideály stojace za čistokrvnou nadradenosťou. Nanešťastie, tento test splynul s tou úlohou, ktorá mu bola daná Temným pánom."

"Takže..." začala Hermiona.  "Čo presne nikdy neprijal za svoje?"

"Väčšinu z toho," riekla Narcissa. "Čistotu krvi, nadradenosť krvi..."

"To nie je celkom pravda, matka," potichu prerušil Draco, ani sa neotočil.

"Oh?" riekla Narcissa, znejúc prekvapene.

"Predpokladám, že máš pravdu; robil som, čo chcel otec. Prijal som to, čo mi vravel, pretože to bolo to, čo sa odo mňa čakalo. Ale uisťujem ťa, že až do môjho... testu, ako si to nazvala, som z celého srdca zobral za svoje jeho ideály. Ja som ich privítal; bolo to ľahké. Vybral som si ľahkú cestu. Veriac, že to, čo vravel otec, je ľahké."

"Oh," potichu riekla Narcissa.

Draco sa vrátil k pozeraniu z okna. "Je mi ľúto, že som zničil tvoj názor o mne."

"Nie je zničený, Draco. Keď nastal čas jednať, keď nastal skutočný test, bolo zrejmé, čo je naozaj v tvojom vnútri."

"Matka," zasyčal Draco, zvrtnúc sa. "Ja som syn svojho otca."

"Prestaň byť na seba taký tvrdý," vrátila Narcissa. "Príliš rýchlo usudzuješ o sebe to najhoršie."

"Ale ty nevieš, matka. Ty naozaj nevieš, čo je v mojom vnútri, to nie je možné."

"Môžem to vidieť cez tvoje činy -"

"Moje činy?" Teraz už skoro kričal. Jeho matka sa ho snažila ospravedlniť a on odmietal dovoliť, aby uspela. "Mám ti vymenovať zoznam svojich činov, matka? Potrebujem ti pripomínať všetko, čo som urobil? Veci, o ktorých nevieš..."

"Ihneď s tým prestaň, Draco," zasyčala Narcissa, postaviac sa a prekrížiac si ruky. "Urobil si niektoré nesprávne rozhodnutia, ale tebe bol tiež nanútený tento život. Bol si takto vychovávaný, Draco a to sa nemôže nebrať do úvahy."

"Ale ja som vedel, matka. Vedel som, že je to nesprávne zakaždým, keď som si vybral niekoho menšieho než ja, zakaždým, keď som na chodbách preklial Pottera."

Hermione oči sa roztvorili.

"Zakaždým, keď som nazval ju -" ukázal na Hermionu. " - humusáčkou. Zakaždým, keď som niekoho zabil."

Narcissa sa smutne usmiala. "Nevidíš? Ja to chápem, synu. To je presne to, čo sa snažím povedať."

Draco sa zamračil, frustrovaný.

"Vedel si to. Myslíš, že by Bellu na jednu sekundu napadlo, že je nesprávne zabiť? Myslím, že niekedy nad tým dvakrát premýšľala? Zvykla mučiť veveričky a vtáky na zadnom dvore; môžem ťa uistiť, že by neplytvala ani okamžikom spánku kvôli tomu, čo urobila svojim obetiam. A Lucius! Môžem osobne popísať jeho nedostatok svedomia. To je to, Draco, prečo si ty iný."

"Ja som stále urobil - "

"Prestal si! Nakoniec sa niečo zmenilo a ty si prestal. Ty si iný, Draco, od nás všetkých ostatných -"

" - matka - "

"A kvôli tomu nebudem počúvať, ako sa sám zhadzuješ! Rozumieš?"

Jeho srdce búšilo. Narcissa k nemu nikdy v jeho živote takto nehovorila; ona by nikdy s ním nehovorila o ničom dôležitom. Takže počuť ju hovoriť tak oduševnene o niečom - o ňom - bolo ohromujúce.

Draco sa len na svoju matku zamračil a vrátil sa k oknu.

"Aby som odpovedala na vašu otázku, slečna Grangerová, nie. Nebola sa naozaj prekvapená, keď som sa dozvedela, že oddanosť môjho syna nepatrila Temnej strane. Bola som, ale, dosť prekvapená tým, čo urobil."

Draco sa stále mračil.

"A celkom pyšná," dodala potichu.

Draco tuho zatvoril oči a zachichotal sa. Pri pomyslení, že pri stretnutí s jeho matkou bál o Hermionu. "Nemáš žiaden dôvod, matka. Vychovali ma dvaja rodičia, nie len Lucius. Ako sa teraz môžeš tváriť, že si pyšná na to, čo som urobil, keď celý môj život si ma kŕmila rovnakými nezmyslami ako on?"

"Naozaj dúfam, že sa časom môžeme zblížiť, Draco. Teraz iste nie je čas na takýto rozhovor. Len vedz, že preberám čiastočnú zodpovednosť za to, čím si sa stal."

Draco opustil okno a pripojil sa k Hermione, ktorá prakticky mlčala, odkedy položila svoju otázku. Chytil ju za ruku.

"Matka, chcel som, aby si sa stretla s Hermionou."

Narcissa nadvihla obočie a kútik pier zahol nahor v niečom, čo mohol byť začiatkom úsmevu. "My sme sa stretli."

Stisol Hermioninu ruku. "Áno, viem, ale... " zhlboka sa nadýchol a pozrel na svoju matku. "Vtedy nebola tou ženou, do ktorej som zamilovaný." Draco začul, ako sa Hermionin dych zasekol. Pozrel sa na ňu. "Alebo si bola?"

Hermiona sa na neho pozrela a placho sa usmiala. "To by som nevedela."

"Bolo to pred alebo po Valentínovi?"

"Oh, predtým, určite."

"Ah. Potom si bola žena, ktorej som sa zúfalo snažil nepriznať, že som sa do nej zamiloval."

"Chápem," odvetila s úsmevom.

"Nuž," riekla Narcissa. "Toto určite veci mení, však?"

Draco sa pozrel na svoju matku a nemohol si pomôcť, aby sa trochu nebál toho, čo by mohla povedať.

Potom Narcissa obrátila plnú silu svojho intenzívneho pohľadu na Hermionu. Celú si ju prehliadla a nakoniec si vzdychla. "Nuž, úprimne, už bolo načase."

To bola tá najposlednejšia vec, čo Draco od nej čakal. "Čože?" spýtal sa.

"Hovoril si o nej, odkedy si ma vyzdvihol z Azbakanu, Draco."

Spadla mu sánka.

"Nepovedal si nič o tom, že si do nej zamilovaný, ale prakticky to kričalo každým iným možným spôsobom."

Hermiona sa zachichotala.

Draco zaťal čeľusť. "Takže takto je to?"

"Áno, Draco. Vzhľadom na to, že si nikdy predtým nedal najavo priveľa záujmu o nejakú mladú ženu, keď si spomenul pri každej možnej príležitosti slečnu Grangerovú, celkom dosť to vypovedalo."

"Prosím, pani Malfoyová, hovorte mi Hermiona."

Narcissa si ju znova prehliadla. "Naozaj dúfam, že mi odpustíš to, čo som ti povedala, keď sme sa stretli v Azbakane. Je to len týchto posledných päť mesiacov, čo som naozaj slobodná byť sama sebou - alebo aspoň slobodná premýšľať o tom, čomu verím." Pozrela sa na Draca. "Viem, že je to zďaleka príliš málo, príliš neskoro, aby som si  ja precvičovala nezávislé uvažovanie, ale snažím sa."

"Ah, to je... v poriadku," riekla Hermiona.

"Musíš si uvedomiť, synu, že tvoj otec by nebol býval ani trošičku potešený."

Draco si ofrkol. "Nežartuj."

"A musíš pochopiť, že existujú možnosti, aby urobil niečo za účelom, aby zabránil takýmto veciam sa udiať."

Draco sa zamračil. "Zabránil čomu presne?"

"Aby si sa oženil s niekým menej než čistokrvným, samozrejme."

Jeho prvý inštinktom bolo potlačiť akýkoľvek nápad jeho matky, že by vôbec dokonca zvažoval oženiť sa s Hermionou, ale rýchlo mu došla pravda. On sa chcel oženiť s Hermionou, len ona to proste ešte nevedela. A čas pri čaji s jeho matkou nebol tým, ako by chcel, aby to zistila.

Narcissa pokračovala. "Myslím, že tie opatrenia boli prijaté pri tvojom narodení. Lucius ich nazval ´poistkou´, ak si správne pamätám. Ak sa neoženíš s čistokrvnou, prídeš o svoje dedičstvo."

Dracovi klesla sánka a cítil, ako mu Hermiona stisla ruku. "To myslíš... vážne?"

Jeho matka sa súcitne usmiala. "Obávam sa, že áno."

Zamračil sa a pozrel sa na Hermionu; uprene hľadela priamo dopredu. V tej chvíli nechcel nič viac než ju objať v náručí tak dlho, až by zabudla na to, čo jeho matka práve povedala. Chcel s ňou hovoriť, povedať jej, že na ničom z toho nezáleží, že mu nevadí pracovať, aby ju podporoval, že mu na ničom z toho nezáleží. Že ona bolo to jediné, čo potreboval.

Vzdychol si a pretrel si spánky voľnou rukou. Usúdil, že toto bol ten najsmiešnejší rozhovor, ktorý kedy mal. "Všetko stratím? Čo by som mohol stratiť, matka? Mám všetko, čo potrebujem."

"Zostane ti tvoje meno. To je všetko."

"Peniaze?" spýtal sa nedôverčivo. "Myslíš, že mi na nich naozaj záleží? Myslíš, čo i len na sekundu, že by som zvážil vzdať sa jej kvôli peniazom? Ak áno, potom ma ani trochu nepoznáš."

"Draco, miláčik. Nemám pochybnosti pokiaľ ide o tvoje city k nej, len ťa varujem pred dôsledkami vstupu do takého spojenia."

"My nie sme ani zasnúbení," vyprskla Hermiona.

Narcissa sa na ňu pozrela.

Hermiona pokračovala. "Tento rozhovor sa zdá predčasný, nemyslíte?"

""Nikdy nemôžete byť dosť pripravená, slečna Grangerová. Jednoducho chcem, aby ste vy a môj syn mali všetky fakty pre prípad..." zmĺkla a vznešene zdvihla svoju šálku.

"Pre prípad, že?" spýtala sa opatrne Hermiona.

"Zabudnite, že som niečo povedala," povedala Narcissa so zamietavým mávnutím. "Som si istá, že vaše zámery sú úplne čestné."

Dracove oči sa roztvorili a pocítil, ako sa Hermiona napla. "Čo to malo znamenať?" dožadovala sa so zaťatými zubami.

Narcissa sa krátko pozrela na Draca, potom znova na Hermionu. "Absolútne nič."

"Nie, nenechám to byť, so všetkým patričným rešpektom, pani Malfoyová. Ak sa snažíte naznačiť, že som s vaším synom len pre jeho peniaze, potom dúfam, že o všetko príde, o každý jeden knut. Potom presne zistíte, čo k nemu cítim a budete vedieť, že jeho...  finančná situácia je pre mňa najmenej dôležitá."

Hermiona potiahla nosom a Draco vedel, že zúri.

"Na, drahá," riekla Narcissa a podala Hermione jemnú vreckovku. "To neznamená, že si ťa nemôže zobrať, jedine, že nič nedostane z otcovho majetku."

Hermiona ju prijala a zhúžvala v ruke.

Draco prudko vzhliadol a prižmúril oči. O svojej matke vedel veľmi dobre jednu vec: veľmi precízne vyberala svoje slová. "Čo presne tým myslíš?"

Narcissa sa na neho vrelo usmiala. "Že prirodzene v takej zmluve existujú zadné dvierka, tak ako vždy. Máš na povel celý majetok Blackovcov, pretože si jediný žijúci mužský dedič. A mal by si sa rozhodnúť stať sa súčasťou otcových obchodov, mohol by si požadovať hocijaký plat, aký si želáš až do posledného kuntu."

Tuho zatvoril oči, rozvážne vydýchol a pokrútil hlavou. "Prečo, matka, pri Merlinovom mene, si mala pocit, že je toto nevyhnutné?"

"Naozaj sa ospravedlňujem, Draco. Môj zmysel pre humor nebol vždy široko prijímaný. Srdcom Slizolinčan, vieš." Pozrela sa na Hermionu, teraz láskavý výraz na tvári. "Odpusť mi, Hermiona. Ja... nikdy som nebola dobrá v dôverovaní ľuďom. Dávam prednosť preskúšaniu ľudí. Myslíš, že mi dokážeš odpustiť?"

"Rada by som počula ako vravíte, že mi veríte -"

Narcissa ju umlčala skôr než mohla dokončiť. "Áno, áno, samozrejme. Viem, že ti naozaj záleží na mojom synovi a že jeho značné bohatstvo nie je pre teba dôležité."

"Ja ho milujem," odvetila smelo Hermiona.

Narcissa si vzdychla a pozrela sa na Draca. "Nech to berie všetko čert, dlhujem tvojej tete dvadsať galeónov. Meda mala úplnú pravdu, je pre teba absolútne dokonalá," riekla.

Dracova hruď sa napäla a rukou objal Hermionu, aby si ju pritiahol bližšie k sebe. Váhavo ho objala rukami a on ponoril hlavu do jej kučier. "Ona je tá správna, aby si vedela," zašepkal.

Hermiona sa stiahla, nádherne sa na neho usmievajúc.

Narcissa sa kráľovsky usmiala. "Nuž, tak je všetko vyriešené. Nechceli by ste zostať na večeru?"

Súhlasili a nakoniec mali príjemný večer. Narcissa bola Hermionou uchvátená, podľa všetkého odvtedy, čo sa ona a Andromeda stretli a vymenili si historky, a vyvinula maximálne úsilie, aby ju spoznala, dokonca skoro polhodiny ignorovali Draca, keď sa obe ženy rozprávali o Taliansku. Potom Narcissa informovala Draca, keď s Hermionou odchádzal, že ak je dosť hlúpy, aby to pokašľal, že s ním nebude chcieť mať nič spoločné.

Draco očervenel. V tom čase boli on a Hermiona len pár mesiacov ´my´ a napriek tomu, že si bol skoro istý, že nikdy nechce byť ´my´ bez nej, nebol si celkom istý, či chce, aby jeho matka o tom vedela. Alebo možno chcel - možno chcel, aby o tom vedeli všetci.

ooo


Užívateľské meno:
Heslo:
Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

Fred s Georgeom ho z nejakého dôvodu volali Elixír a skoro zakaždým sa Hermiona nepríčetne chichotala.

Čítam o pol druhej v noci a normálne som si musela prichytiť nos, aby som sa nesmiala ????

Poviedka mimochodom úžasná, Jimmi skvelý preklad, keby chcem preložiť nejaké poviedky, vedela by si mi odporučiť nejakých „ľahkých“ autorov? Premýšľam, že by som to zobrala ako taký doplnok k učeniu sa angličtiny.

Archivované komentáre (pôvodne v archíve)


Re: Epilóg I.: Ja som oceán Od: eternallife - 18.10. 2009
Tak tohle byla naprosto dokonalá kapitolka moc se mi líbila škoda jen že už je konec byla to skvělá povídka děkuju za věnování a těšim se na posední kapitolku.

Re: Epilóg I.: Ja som oceán Od: Monie - 17.10. 2009
To bylo krásné, opravdu krásné, moc hezky se četly pasáže psané od aktualního času do minulosti. Moc se mi to líbilo, děkuji za překlad

Re: Epilóg I.: Ja som oceán Od: Teddy - 17.10. 2009
Rve mi to srdce... Už jenom druhá část epilogu a je konec :'(
Ale tohle byla nádhera ;) Ten chlapeček... :) Chtěla bych vidět jejich syna, musí to být to nejroztomilejší dítě na světě ;)...
A ta scéna na houpačce... Taky máme houpačku :D Dvě :D Ale ne u moře a ne dost velkou :D A nemám Draca :( :D
A Cissa byla skvělá... I když jsem si vážně myslela, že jim nebude přát, nakonec se to všechno vyjasnilo :) Jsem stašně šťastná... Tahle povídka byla vždycky tak tepná a děsivá. Teď naopak překypuje láskou :)
Díky, Jimmi :) :-*
T.

Re: Epilóg I.: Ja som oceán Od: Dessire - 17.10. 2009
Lepsie zakoncennie to ani nemohlo mat :) skladam svoje poklony :P

Re: Epilóg I.: Ja som oceán Od: HOPE - 17.10. 2009
To byl krásný epilog, hrozně nádherně přeložený Jimmi. Díky za překlad, moc a moc. A také za věnování.
A není to asi poslední epilog, že??

Re: Epilóg I.: Ja som oceán Od: JSark - 17.10. 2009
Ten krpec bol zlatý, Draco a Hermiona tiež, ale Narcissa, tá bola absolútne perfektná. :) (Blažene sa škerím.) Snáď len, že som úplne nepochopila to s tými zadnými vrátkami k majetku. No ekonomiku som preliezla vždy s odratými ušami. :o
Re: Epilóg I.: Ja som oceán Od: Jimmi - 17.10. 2009
No, že síce po Luciovi nič nezdedí, ale ak sa zamestná v jeho firmách, tak si môže vyžiadať taký plat, že na seba prevedie všetko do posledného knuta. A ostal mu majetok Blackov, takže je stále bohatý.

Re: Epilóg I.: Ja som oceán Od: beruska1 - 17.10. 2009
kouzelné, nejvíc mě dostala návštěva u Narcissi

Re: Epilóg I.: Ja som oceán Od: cyrus - 17.10. 2009
jaaaj tak na toto som sa straaaasne tesila... a uz je to tu... to bolo strasne dobre, este jeden takyto skvely epilog a je tu koniec bohuzial... :))) Dakujem fakt velmi, maximalne potesena... skoro sama romantika, tak sa tu usmievam na monitor... ked by ma teraz niekto videl asi by pochyboval o mojom dusevnom zdravi... :)))

Re: Epilóg I.: Ja som oceán Od: 32jennifer2 - 17.10. 2009
Ach, tak toto bolo sladučké... (až na niektoré časti s Narcissou..) tak oni majú malého Steveho...už sa neviem dočkať druhého epilógu...krása...

Dík za preklad a venovanie

Re: Epilóg I.: Ja som oceán Od: Phee - 17.10. 2009
prekrasne......ja mam strasne rada taketo epilogy.....uz asi od 25. kapitoly som sa na ne tesila:D:D

Re: Epilóg I.: Ja som oceán Od: kometa - 17.10. 2009
Miluju Narcissu! Byla fakt úžasná :-D Stejně jako celá povídka i tvůj překlad, Jimmi. Díky moc! Ale už jen jedna kapitola a bude konec. Fňuk :,-(

Re: Epilóg I.: Ja som oceán Od: Tesska - 17.10. 2009
Krásne, takže sa môžem pustiť do čítania od začiatku, ne? :D

Re: Epilóg I.: Ja som oceán Od: Nuviel - 17.10. 2009
Krásný epilog:) Ostatně celá povídka byla fajn, těžké to loučení. Děkuji za překlad.

Re: Epilóg I.: Ja som oceán Od: Tru - 16.10. 2009
To bolo pekné, úplne pekné, oddychové ... myslím že je to ako odmena, za tie nervy drásajúce kapitoly.
Ďakujem Jimmy:-)

Re: Epilóg I.: Ja som oceán Od: Kaitlin - 16.10. 2009
wow...perfektní...narcisa byla vážně skvělým, celkově se mi tahle kapitola moc líbila...díky za ní :)

Re: Epilóg I.: Ja som oceán Od: Petty002 - 16.10. 2009
Jůůů, báječný epilog, už se těším na tu druhou část :-) Je to vážně skvělá povídka :-)

Re: Epilóg I.: Ja som oceán Od: Amoneth - 16.10. 2009
Ach az mi normalne slza vyhrkla. Juj to bolo pekny. Co viac dodat. Nic sa ani neda viac povedat, vlastne napisat.

Prehľad článkov k tejto téme:

. Fan Art: ( Jimmi )29.01. 2011We Learned The Sea Fan Art
. Video k poviedke: ( Jimmi )28.01. 2011We Learned The Sea Trailer
. Pdf na stiahnutie: ( Beruška1 )29.10. 2009Pdf na stiahnutie
luckei1: ( Jimmi )18.10. 2009Epilóg II.: Pieseň tohto mesta
luckei1: ( Jimmi )21.10. 2009Epilóg I.: Ja som oceán - II. časť
luckei1: ( Jimmi )16.10. 2009Epilóg I.: Ja som oceán - I. časť
luckei1: ( Jimmi )13.10. 2009Kapitola 35 Za svitu hviezd
luckei1: ( Jimmi )12.10. 2009Kapitola 34 Večný oceán
luckei1: ( Jimmi )10.10. 2009Kapitola 33 Šíry oceán
luckei1: ( Jimmi )06.10. 2009Pieseň k 33. kapitole
luckei1: ( Jimmi )03.10. 2009Kapitola 32 V studniach ticha
luckei1: ( Jimmi )27.09. 2009Kapitola 31 Letná búrka
luckei1: ( Jimmi )22.09. 2009Kapitola 30 Dostihnúť slnko
luckei1: ( Jimmi )20.09. 2009Kapitola 29 Polovica jednotky vpred
luckei1: ( Jimmi )18.09. 2009Kapitola 28 Kam to svetlo siaha
luckei1: ( Jimmi )15.09. 2009Kapitola 27 Čierna diera
luckei1: ( Jimmi )14.09. 2009Kapitola 26 Ten červenoružový sviatok
luckei1: ( Jimmi )13.09. 2009Kapitola 25 Búrka v presklenom ráme
luckei1: ( Jimmi )12.09. 2009Kapitola 24 Nástrahy televízie
luckei1: ( Jimmi )06.09. 2009Kapitola 23 Rozdiel vo svete
luckei1: ( Jimmi )05.09. 2009Kapitola 22 Visím na nitkách z nejbledějšího stříbra
luckei1: ( Jimmi )03.09. 2009Pieseň ku 22. kapitole
luckei1: ( Jimmi )03.09. 2009Kapitola 21 Čriepky charakteru
luckei1: ( Jimmi )01.09. 2009Kapitola 20 Hriech a kúsok božského
luckei1: ( Jimmi )31.08. 2009Kapitola 19 Sny a vajíčka
luckei1: ( Jimmi )17.08. 2009Kapitola 18. Fáza Dva
luckei1: ( Jimmi )16.08. 2009Kapitola 17 - Čoskoro
luckei1: ( Jimmi )16.08. 2009Kapitola 16 Každá rodina je prípad pre psychiatra
luckei1: ( Jimmi )15.08. 2009Kapitola 15 Varenie a rozpačitý rozhovor
luckei1: ( Jimmi )11.08. 2009Kapitola 14. Keď vtáčatká postrčia, poletia
luckei1: ( Jimmi )09.08. 2009Kapitola 13 Vtáčie hniezdo
luckei1: ( Jimmi )06.08. 2009Kapitola 12 Vyhláste poplach
luckei1: ( Jimmi )03.08. 2009Kapitola 11 - Elixíry
luckei1: ( Jimmi )25.07. 2009Kapitola 10 Hádanky v tme
luckei1: ( Jimmi )11.07. 2009Kapitola 9 Nový Zéland - dokončenie
luckei1: ( Jimmi )11.07. 2009Kapitola 9 Nový Zéland - I.časť (kvôli dĺžke)
luckei1: ( Jimmi )07.07. 2009Kapitola 8 Svet sa nerozpadá
luckei1: ( Jimmi )05.07. 2009Kapitola 7 V ťažkej situácii
luckei1: ( Jimmi )01.07. 2009Kapitola 6 Uvedenie
luckei1: ( Jimmi )23.06. 2009Kapitola 5 Dom na kopci
luckei1: ( Jimmi )21.06. 2009Kapitola 4 Through the Looking Glass
luckei1: ( Jimmi )20.06. 2009Kapitola 3 Stojíš
luckei1: ( Jimmi )19.06. 2009Kapitola 2 Neporušiteľná prísaha
luckei1: ( Jimmi )17.06. 2009Kapitola 1 Vchádza nepriateľ
luckei1: ( Jimmi )28.05. 2009Úvod k poviedke