archiv.hpkizi.sk
51. Sebaovládanie
Rodina jako žádná  jiná
Vložené: Jimmi - 31.01. 2022
Téma: Rodina jako žádná jiná
JSark nám napísal:

Takže začíname s novými kapitolami, tentoraz od JSark.  Keďže je to už dávno, kopírujem obsah cca po 42 kapitolu a dopĺňame, čo si pamätáme...


 


Zhrnutie od Accuracy:


Snape a Harry spolu stráví Vánoce. Snape Harrymu pomůže zprovoznit zrcadlo, aby mohl kontaktovat Siriuse. Harry začne brát Snapea vážně, snaží se s ním alespoň přátelit. Pak Snape, aby pomohl Harrymu vzpomenout si, vypráví Harrymu, jak svým přičiněním přispěl ke smrti Harryho rodičů. Třebaže Snapova účast na jejich smrti nebyla zaviněna jeho vinou - a Harry to sám uzná - není to cesta k jeho vzpomínkám. Navíc Harry, v touze konečně poznat pravdu a být si jí absolutně, nezlomě jistý, svou nedůvěrou přiměje Snapea, aby si vzal Veritasérum. Snape pak na Harryho bezděčnou otázku vyklopí, že byl v dětství a raném mládí svým otcem zneužíván.

Harry pak opravdu přijme myšlenku na Severuse jako svého otce. I když je mu jasné, že jejich vztah se musí v ten pravý rodičovsko-synovský teprve vyvinout, rozhodne se darovat Severusovi symbol svého prozření: Namaluje či spíš vyčaruje mapu Britského impéria. Snape však jeho snahu neocení a snaží se udržovat od Harryho odstup v přesvědčení, že jím Harry pohrdá. Vše vyvrcholí okamžikem, kdy Harry v obavě o Remuse vtrhne do Severusových komnat. Severus se vyzná ze svých pocitů a Harry přizná, že žárlí na Severusovu náklonnost k učitelce Obrany. Pak Harry přistoupí na praktika z výuky výroby lektvarů a Severus jde, s Harryho výslovným svolením, na schůzku se svou milou. Harry, který se do toho všeho stihl pohádat s Dracem, usmířit se s Dracem, ztratit Lenku, hledat Lenku, nalézt Lenku, podporovat Hermionu, zpovídat Hermionu, utěšovat Hermionu, vyhrožovat Hermioně a znovu utěšovat Hermionu, má rande s Lenkou ve stejný den, kdy Severus jde se svou přítelkyní na operu. Lenka ale nepřijde a Harry zjistí, že vztah Severuse a Morrighanové není jen ryze platonický.

 

Jimmi doplňuje:

-      Severus to s Morrighanovou myslí vážne a Harry začne tušiť, že sa s ňou plánuje oženiť. Do toho sa objaví vysokotehotná Narcissa a prevalí sa, že je Remus špión. Narcissa je prekliata krvnou kliatbou, ktorá ju zabíja a z jej dieťaťa bude pravdepodobne moták. Nikto netuší, kto je otcom, Remus je s veľkou pravdepodobnosťou vylúčený a Lucius už bol mŕtvy. Kvôli nájdeniu riešenia sa obrátia na Siriusa prostredníctvom zrkadla, ale Harrymu dochádzajú kúsky. Končili sme tým, že je jediná možnosť ako zachrániť Narcissu, je oženiť s ňou Snapa. Dobrovoľne.

 

JSark doplňuje:

Ehm. Čo si pamätám, Morrighanová nemala na začiatku rada Draca, šikanovala ho pri hodinách, nakoniec sa ako dôvod ukázalo, že kvôli otmu, ako v treťom ročníku týral hypogrifa Hrdozobca (musel byť zavretý). Ona má k magickým zvieratám silnú väzbu. Až keď zistila, že má Draco fretku a že sa zmenil, tak sa k nemu začala chovať lepšie. A z nejakých dôvodov, ktoré už si nepamätám, nemôže mať deti.

S Hermionou už si Draco začal, začalo to myslím ako plán ako naštvať Luciusov portrét. Keď mu nemohol predhodiť muklovskú Rhianon, rozhodol sa muchlovať sa pred portrétom s muklorodenou Hermionou. Len akože, ale Hermione sa to zapáčilo, čo ju štvalo, lebo to bolo len naoko a tak sa s Dracom nechcela baviť. Ten jej poslal veľa kvetín, ktoré doručili škriatkovia, čo ju pochopiteľne nakrklo ešte viac. Ale nakoniec uspel a začali spolu chodiť.


Už je len na vašej podpore, ak dlho pri preklade JSark vydrží...





Pozor, nie je možné otvoriť v novom okne, musíte sa vrátiť späť.

 

---------------------------------------------------

Kapitola päťdesiata prvá

Sebaovládanie

---------------------------------------------------

 

Snape hľadel na Draca chvíľu, o ktorej sa zdalo, že sa ťahá do nekonečna, potom sa zrazu otočil na päte a vyšiel von, rúcho sa za ním vlnilo ako veľké čierne búrkové mračná.

Draco sa vrhol za ním, ale Harry ho chytil za obe ruky skôr, ako stihol odísť. Našťastie ich tento pohyb nevytrhol zo zorného poľa zrkadla.

„Sirius,“ zalapal po dychu Harry, keď zápasil s Dracom, ktorý sa vzpieral, nadával a snažil sa dostať k prútiku. „Dobre, že si stále tu...“

„Upokoj sa, Draco!“ zakričal muž v zrkadle. To samozrejme, nepomohlo. Ale Siriusove ďalšie slová áno. „Takto svoju matku nezachrániš!“

Draco znehybnel v Harryho zovretí, než sa pomaly posunul k Siriusovmu obrazu.

„Vidím ti to na očiach,“ povedal Sirius, ktorý bol už tak blízko povrchu zrkadla, že to vyzeralo, že by mohol jednoducho prejsť a pripojiť sa k nim. „Si zúrivý. Urobíš čokoľvek, hocičo, aby si Snapea prinútil vziať si tvoju matku. Dokonca by si ho prinútil prútikom, keby si to dokázal.“

Draco hľadel, oči mal rozšírené, ich odtieň bol matne sivý. „Áno,“ zahundral napokon. „Pravdepodobne. Áno.“

„Samozrejme, že by si to urobil,“ povedal Sirius upokojujúco a v ruke sa mu objavil vysoký pohár vody, keď vrhol pohľad na Harryho. Harry prikývol, že správu pochopil, pustil Draca, rýchlo si vyčaroval svoj vlastný a podal ho Dracovi, ktorý z neho začal upíjať, aj keď sa díval cez okraj a pohľad mal pevne upretý na zrkadlo.

„Miluješ svoju matku,“ pokračoval Sirius stále tým upokojujúcim tónom. „Ale práve preto, že ju miluješ, sa teraz musíš ovládať. Pamätaj si, čo som ti povedal. Musí to byť skutočné manželstvo, inak Snape nebude môcť na Vädnúcu čarodejnicu zoslať protiklatbu.“

Dracove líca zafarbil matný červený odtieň.

„V manželstve ide o oveľa viac,“ vysvetľoval Sirius a pery sa mu krivo zvlnili. „Hovorím o jeho sľuboch. Snape sa musí zaviazať, Draco. Ak do toho pôjde len preto, že si ho prehováral, až kým sa necítil prinútený, môže sa stať, že sa ožení s tvojou matkou, no napriek tomu nebude schopný vyčarovať kúzlo potrebné na ukončenie kliatby.“

Zrejme bolo v poriadku nútiť ženu, pomyslel si Harry a zachmúril sa. Ale ako povedal Sirius, to bol celý zmysel toho nešťastného zaklínadla. „Je to tak, ako si mi hovoril o kliatbach pokrvnej línie,“ povedal po chvíli Dracovi. „Pamätáš sa? Kúzlo musí veriť, že niekto má správne meno, že ho neoklamalo? No v tomto prípade musí mágia naozaj veriť, že Severus myslí svoj sľub vážne.“

Sirius prikývol. „A to sa stane len vtedy, ak Snape k tomuto rozhodnutiu dospeje sám.“

Dracovi sa takmer podlomili nohy. Harry ho zachránil pred pádom tým, že zaňho rýchlo strčil stoličku a vrazil mu ju pod zadok. Dovtedy už vypil polovicu vody, ale aj tak z pohára trochu vyšplechol, keď sa potkol a zrútil sa do kresla. „Ale... on nemôže. On... nechce. Je zamilovaný do niekoho iného.“

Sirius zdvihol jedno obočie tak vysoko, že sa mu na čele vytvorilo veľa vrások. „Ufňukanec je zamilovaný?“

„Sirius!“ vyštekol Harry.

„Prepáč. Zvyk.“

Harrymu napadlo niekoľko vybraných vecí, ktoré by na to mohol povedať. Ako napríklad, že vie, aké hrozné je byť šikanovaný, a ako nenávidí myšlienku, že niekto, koho obdivuje, bol kedysi taký ako Dudley. Alebo o tom, že byť pätnásťročným idiotom nie je ospravedlnenie, keď máte takmer štyridsať, aj keby ste boli mŕtvi! Boli však dôležitejšie veci, na ktoré sa mal sústrediť, a tak svoje nepríjemné pocity zatlačil späť za mentálny oheň v najnižšom mieste svojej mysle.

„Áno, je zamilovaný,“ zastonal Draco. „Je skutočne zasnúbený, Sirius! A zástavný kameň sa zafarbil do nádhernej karmínovej farby! Vieš, čo to znamená, nie je ani najmenšia šanca, že Severus bude ochotný opustiť svoju jedinú pravú lásku a...“

Draco sa náhle vyštveral na nohy. „Počkaj, počkaj... Povedal si, že toto kúzlo nie je spojené s rodinou Blackovcov, ako by sa od takejto kliatby očakávalo. Rodinná mágia ho v takom prípade nedokáže udržať aktívne, takže vlastne jediné, čo musíme urobiť, je zabiť zasranú tetu Bellu!“

Harry ťažko prehltol, bojovala v ňom spleť protichodných emócií. Napríklad túžba. Koľkokrát už chcel skoncovať s Bellatrix Lestrangeovou, raz a navždy? Príliš veľa na to, aby sa to dalo spočítať. Ale Dracove slová zároveň spôsobili, že mu srdce zovrela ľadová ruka. Nechcel, aby jeho brat vraždil svojich vlastných príbuzných, aj keď Bellatrix bola najhorším druhom čarodejnice, aký si možno predstaviť. Aj keď vo vojne mohla byť jej smrť aj tak nevyhnutná.

Nechcel, aby ju zabil práve Draco.

„Ako by sme ju vôbec našli včas?“ spýtal sa Harry namiesto toho, aby to všetko rozoberal. „Jasné, pravdepodobne je tam, kde je Voldemort, ale prišli sme o jediný spôsob, ako zistiť, kde by mohol byť...“

„Na tom nezáleží,“ povedal Sirius a vzdychol si. „Moji predkovia boli temní ako noc, ale neboli to idioti. Vädnúca čarodejnica by nebola veľmi účinná, keby na jej ukončenie stačilo, aby príbuzní ženy zmasakrovali všetkých pravdepodobných Blackov, kým nezabijú toho, kto kliatbu vyslal. Samozrejme, počnúc navrhovaným ženíchom. To by sotva viedlo k vytúženému manželstvu.“

„Kurva!“ vykríkol Draco. „Nie je to ani spojené s tetou Bellou? Pripútalo sa to k maminej vlastnej mágii! Je to najčernejšia mágia, upírske kúzlo! Kurva, kurva, kurva!“

Sirius pomaly, ticho prikývol.

„Upírske?“

Sirius sa otočil a pozrel na Harryho. „Kúzlo v tejto chvíli poháňa Narcisina vlastná mágia a jej životná sila. Čím viac ju vysáva, tým je silnejšie. Preto trvá mesiace, kým dosiahne konečné štádium. Vytvoriť upírske kúzlo slúžilo mojim predkom k dvojakému účelu. Nielenže im pomohlo ochrániť sa pred rozhorčenými príbuznými, ale poskytlo aj dostatok času na to, aby čarodejnica súhlasila so sobášom.“

Na tomto vysvetlení niečo nesedelo, pomyslel si Harry. „Dracova matka vyzerá, že nemá vôbec veľa času, Sirius. Ale veď nebola prekliata pred niekoľkými mesiacmi! Je to len niekoľko týždňov, čo ju chytil Voldemort!“

Sirius sa zahĺbil do myšlienok, hlavu naklonenú na jednu stranu. „Hmm, to je dosť zvláštne. Na druhej strane, Draco sa predsa zmienil, že čaká dieťa. Takže kúzlo malo dve životné sily, ktorými sa mohlo živiť. Možno to urýchlilo jeho obvyklý priebeh. Dve magické jadrá...“

Draco začal hyperventilovať. „Môj drahocenný malý súrodenec sa narodí ako šmukel!“

Tentoraz sa Harrymu podarilo nepripomenúť mu, že sa o takéto veci nemá starať.

„Zabijem zasranú tetu Bellu, aj keď to mojej mame nepomôže!“ zreval Draco. „To by si videl, že nie! Pre Merlinovu krv, nie je nič horšie, čo môžeš urobiť čarodejníkovi, ako ho pripraviť o jeho mágiu a ešte k tomu to urobiť bezmocnému dieťaťu! Naschvál! Povedal si, že si zvykla pýtať dieťa na zabitie, stavím sa, že si myslela, že toto bude druhá najlepšia vec...“

„Pri oslave svojej plnoletosti zabila dieťa,“ povedal Sirius sucho. „Je šialená, Draco. A ak sa k nej priblížiš s vytaseným prútikom, skončíš rovnako mŕtvy ako to úbohé dieťa. Bez urážky, ale ty sa jej jednoducho nevyrovnáš.“

„A ani by si sa jej nemal chcieť vyrovnať,“ dodal Harry. „Čo si povedal na D.A.? Nie sme tu na to, aby sme sa učili ovládať temné umenie.“

„Kúzlo by mohlo postupovať rýchlejšie ako zvyčajne aj preto, že mágia tvojej matky sa snaží dieťa chrániť,“ dodal Sirius. „Takže ju vyčerpáva kúzlo aj jej tehotenstvo.“

„Pomfreyová niečo také povedala,“ pripustil Draco a trochu zachrípol, ako sa snažil dostať dýchanie pod kontrolu.

„V každom prípade Narcisse neurobíš láskavosť, keď sa necháš zabiť.“ Siriusov hlas bol čoraz tichší, keď pokračoval. „Vädnúca čarodejnica možno neútočí na dieťa, Draco. Určite nie je na to určená. Aj keď, pokiaľ viem, nikdy predtým nebola použitá na tehotnú čarodejnicu.“

Draco sa mohutne, povzbudivo nadýchol. „Podľa lekárskeho vyšetrenia sa dieťatku v skutočnosti darí.“

„A tvoja matka je už v ôsmom mesiaci, ako si povedal. Takže aj keby došlo k najhoršiemu, je to dosť ďaleko na to, aby...“

Draco nemal problém povedať nahlas to najhoršie. „Na to, aby dieťa prežilo, aj keby moja matka zomrela, chceš povedať.“

„Čo je o dôvod viac, aby si zostal tu na Rokforte, kde si v bezpečí. Kto bude toto dieťa milovať a starať sa oň, ak tvoja matka naozaj zomrie, Draco?“

„Samozrejme, že áno,“ povedal Draco pohotovo, klesol do kresla a ešte niekoľkokrát sa zhlboka nadýchol. Potom obišiel Harryho s vycerenými zubami. „A skôr než začneš hovoriť ako zvyčajne imbecilne, nie, nebudem sa cítiť inak, ak to bude šmukel! Moje vlastné dieťa by mohlo byť šmukel a ja by som ho aj tak miloval celým srdcom, čo by si si pamätal, keby si si to, kurva, pamätal!“

„Hej,“ povedal Harry mierne. „Ja som nič nepovedal.“

„Ale myslel si si to!“

„Sám si povedal, že si nepamätá, Draco,“ podotkol Sirius rovnako mierne.

Draco vypil zvyšok vody z pohára a s buchnutím ho položil na kamennú podlahu. „Nuž, toto bolo menej ako užitočné, bez urážky, ale viem, čo by mi Marsha poradila. Nemá zmysel odmietať prijať jasnú a nespochybniteľnú pravdu. To najlepšie, v čo môžem dúfať, je, že aspoň môj malý brat či sestra prežije matkinu s- s- smrť. A ani to nie je zaručené. A potom budeme obaja siroty, aj keď si to asi zaslúžim za to, že som sa k Harrymu celý ten čas správal ako debil.“

„Nezaslúžiš si prísť o matku len preto, že si bol kedysi prachmizerný mizerák!“ zvolal Harry.

Sirius si vzdychol. „Viem, že je to drsný zvrat, Draco, ale nezabúdaš na niekoho?“

„Áno,“ dodal Harry a pristúpil bližšie, aby mohol Draca štuchnúť do ramena. Za svoj problém dostal mierny pohľad. „Zaujímalo by ma, čo by si mi povedal, keby som sa teraz nazval sirotou. No ty nie si iný. Aj Severus ťa adoptoval, takže nech sa stane čokoľvek, stále budeš mať otca.“

„Ach, vďaka, to je len kopa útechy,“ uškrnul sa Draco. „Zaujímalo by ma, čo by som ti teraz povedal, keby bola tvoja matka nažive, ale odsúdená na zánik? Bolo by pre teba veľkou útechou vedieť, že po tom, čo by vychladla v zemi, by si mal stále muža, ktorý nezabránil jej smrti?“

Harry si zahryzol do pery a rozhodol sa, že nebude zdôrazňovať, že Snape v skutočnosti nezabránil smrti Lily Potterovej. Nemyslel si, že jeho brat vie o tom, že ich otec vypočul proroctvo, ani o tom chameleónovi. Hoci určite vedel, že pred tým všetkým bol Snape plnohodnotný smrťožrút...

Vďaka Lillehammeru zostala jeho myseľ pri tejto myšlienke bez bolesti. A neexistujúca.

Sirius si opäť vzdychol. „Nuž, toto je poriadny bordel. Vieš, skoro mi je Snapea ľúto, a to hovorí veľa, nie? Ale toto... no, nemôžem ti zatajiť pravdu, Draco. Nie, keď si si počínal tak dobre a odvrátil si sa od svojich blackovských a malfoyovských koreňov. Harry sa za teba zaručil, ale teraz to vidím na vlastné oči. Svojho malého brata alebo sestru budeš milovať, či už je to šmukel alebo nie. Takže ti to musím povedať. Hoci predpokladám, že by som to v každom prípade urobil pre Narcissu. Tvoja matka, Draco. Nie je odsúdená na zánik, ako si zrejme myslíš.“

Draco zdvihol hlavu, po tvári od oka po bradu mu viedol jediný pruh mokra, spodná pera sa mu zachvela. „Existuje... iný spôsob? Alebo si si spomenul na niekoho iného, na niekoho, kto spáchal vraždu pri oslave svojej plnoletosti?“

„Nie, pokiaľ viem, tak to bude musieť byť Severus...“

„Potom je odsúdená na zánik, na zánik,  zánik!“ zakričal Draco. „Aj keby prešiel svadobným rituálom, mágia by sa mu vysmiala! Nemôže sa s ňou oženiť a myslieť to vážne, keď je po uši zaľúbený do Maury Morrighanovej!“

„Snažil som sa ti to vysvetliť,“ povedal Sirius jemne. „Keď ide o to, ako čeliť tomuto kúzlu, láska je vedľajšia. Draco... veľa blackovských mužov osobne použilo Vädnúcu čarodejnicu, aby prinútili ženu do manželstva. A potom tú kliatbu zrušili. Máme sa domnievať, že svoje nevesty naozaj milovali? Práve tie nevesty, ktoré boli ochotní mučiť, aby dosiahli svoje?“

Draco zažmurkal. „Nie, to nie je láska... To nemá s láskou nič spoločné.“

„Láska nie je to, čo sa vyžaduje na vytvorenie manželského zväzku. Pred stáročiami, keď toto zaklínadlo vzniklo, sa o nej často ani neuvažovalo. Preto je úplne možné, že tvoj otec hlboko miluje inú...“ Siriusovi sa trochu skrútili pery. „- a napriek tomu môže uzavrieť s Narcisou skutočné manželstvo. Ak je ochotný plne sa jej odovzdať bez ohľadu na to, čo cíti, mágia by mala byť schopná prevziať kontrolu nad kliatbou.“

Draco zaťal obe päste. „To je ešte horšie, Sirius! Pretože on to neurobí! A ja zostanem sám alebo s dieťaťom, pričom budem vedieť, že je to preto, lebo Snape to neurobil!“

Harry si nevedel predstaviť, ako sa cíti Draco, pretože aj on sa cítil dilemou roztrhnutý na dve časti. V žiadnom prípade nechcel, aby sa Severus oženil s Narcisou Malfoyovou. Áno, bola prekliata a áno, z nevysvetliteľného dôvodu im pomohla zachrániť Remusa, ale stále to bola zlá žena. Vedel to z toho, čo mu Draco povedal. Vzdala sa svojich práv ako matka? Súhlasila s Luciusovým hrozným zámerom mučiť a zavraždiť Draca? Sama spáchala vraždu, len aby mohla zdediť niečie peniaze? V žiadnom prípade nechcel mať takúto čarodejnicu za... ach, Bože. Bola by to jeho nevlastná matka!

Ale rovnako v žiadnom prípade nechcel, aby Draco takto trpel. Harry mu nemohol vyčítať, že napriek všetkému miluje svoju mamu. A keby ju teraz stratil, jeho puto so Severusom by už nikdy nebolo také ako predtým. Vždy by sa cítil zradený.

Druhý chlapec náhle trhol hlavou. „Signálne kúzlo,“ zašomral. „Moja matka sa pohla a ja neviem prečo. I . . . Musím ísť.“

„Ja tiež...“

„Nie, musíš zostať,“ opravil ho Sirius.

„Musím sa uistiť, že Draco nebude na Snapea tlačiť...“

„Aha, presne tak,“ zavrčal Draco a na ceste k dverám sa otočil na päte. „Budem otca nútiť, než pošlem vlastnú mamu rovno do predčasného hrobu! Naozaj ti pripadám ako taký vraždiaci maniak, Harry?“

Harry sa začervenal. „Chcel som len povedať, že máš ten problém so sebaovládaním, a kto by ťa mohol obviňovať, že si teraz emocionálnejší?“

„Myslím si,“ povedal Draco ľadovým tónom, keď opäť dupal po miestnosti, „že toto bude jediný raz v mojom živote, keď sa dokážem ovládať.“

S tým trhnutím otvoril dvere na chodbu.

„Zostaň,“ naliehal Sirius, keď sa Harry pohol za ním.

„Potrebuje ma. Obaja ma môžu potrebovať!“

„Mohli by,“ pripustil Sirius. „Ale povedal si, že ti zostal len jeden úlomok, Harry. Ak sa Snape rozhodne zachrániť Narcissu, bude musieť vedieť, ako čeliť Vädnúcej čarodejnici. Chceš použiť svoj posledný úlomok a priviesť ho sem, aby sa to naučil?“

Zostal mu jeden úlomok. Harry to vykríkol vo chvíli paniky, keď si myslel, že Sirius môže zmiznúť v hmle, ktorá sa skrývala za zrkadlom. Teraz mu začala dochádzať realita.

Zostal len jeden úlomok. Len jeden.

Ešte jedna šanca porozprávať sa so Siriusom. Ešte raz a bude ho musieť použiť na rozlúčenie.

Harry pomaly, smutne pokrútil hlavou.

„Tak si to necháme na neskôr, však?“ spýtal sa Sirius. „Ja ťa teraz naučím protikliatbu a ty ju môžeš naučiť Snapea, ak na to príde.“

„Je to temná mágia,“ povedal Harry otupene.

„Technicky je to zrušenie temnej mágie,“ opravil ho Sirius. „Aj keď Blackovci sa postarali o to, že aj na to je treba zlého človeka.“

Harry bol opäť vďačný, že mal Lillehammer, pretože pomyslenie na to, že jeho otec zabil vlastného otca, mu muselo vyvolať bolesť hlavy. Pri tom všetkom však Harry našpúlil pery. „To nehovor. Severus nie je zlý.“

„Možno nie teraz.“

„Ani v čase jeho plnoletosti nie,“ trval na svojom Harry. „Nepoznám celý príbeh, ale viem toho dosť. A nepýtaj sa na to, lebo to nie je tvoja vec. Ale Severusa neobviňujem z toho, čo urobil v tú noc.“

„To nemôžeš myslieť vážne. Zabiť vlastného otca?“

„A ja mu nebudem vyčítať, ak sa rozhodne, že radšej zachráni Dracovu mamu,“ rozhodol Harry a povedal to nahlas rovnako pre seba ako pre Siriusa. Bolo to niečo ako jeho vlastný sľub, pomyslel si. Možno bude naozaj ťažké ho dodržať, ale nemienil Snapeovi ešte viac priťažiť tým, že sa bude správať ako hlupák. Čo hovorilo veľa. Už tak sa správal ako hlupák kvôli Morrighanovej, a Boh vie, že v porovnaní s Narcisou vyzerala ako dobrá čarodejnica Perinbaba.

„Si dobrý syn,“ povedal Sirius a natiahol ruku, akoby chcel Harryho potľapkať po pleci. „James by bol na teba hrdý. A Lily tiež, tak veľmi. Ty rozumieš rodine.“

Nie vďaka strýkovi Vernonovi a tete Petúnii, pomyslel si Harry. Asi ani vďaka Dudleymu; tým si nebol celkom istý. Ale záver bol naozaj len jeden. „Snape je pre mňa dobrý.“

Sirius naklonil hlavu a premeral si ho. „Áno, ja viem. Nie je to môj obľúbený človek. Ale to som si už nejaký čas mohol všimnúť.“

„A ja musím byť dobrý pre Draca. Takže... Vädnúca čarodejnica?“

Sirius podoprel obe nohy a prikývol. „Prútik pripraviť...“

****

Keď sa Harry vrátil do Snapeovej izby, obývačka bola tmavá a prázdna. Jediné svetlo, ktoré bolo vidieť, vychádzalo z Narcisinej izby, aj to len preto, že dvere boli na centimeter pootvorené. Harry sa vzpriamil, krátko zaklopal a potom otvoril dvere dokorán.

Draco vzhliadol z miesta, kde držal matku za ruku. Vyzeral rovnako unavene ako Harry, čo mu pripomenulo, že nikto z nich, vrátane Snapea, sa nevyspal už... nevedno ako dlho. Keď zakúzlil Tempus, videl, že je takmer polnoc. To znamenalo, že všetci zmeškali obed a večeru.

Nie však Narcissa. Mohol to zistiť podľa rozhádzaného riadu, ktorý sa povaľoval okolo.

„Nechcel som ju opustiť,“ povedal Draco veľmi potichu, keď jemne pustil Narcisinu ruku a položil jej ju na brucho, ktoré sa v nerovnomernom rytme dvíhalo a klesalo, ako spala. „Ale ty si zostal so Siriusom celé veky.“

Nepovedal to ako otázku, ale Harry ju aj tak počul. „Učil ma protikúzlo na Vädnúcu čarodejnicu. Aby som ho mohol naučiť Severusa, keby náhodou...“

„Aha,“ odvetil Draco. „Ďakujem ti, Harry. Trochu hlúpo som zabudol, že by to niekto mal vedieť.“

„Máš toho veľa na mysli.“ Harry sa nerád pýtal, ale začínal si myslieť, že bude musieť. „Hm... tak čo Severus hovorí o... hm, vieš...“

„Mne nič.“ Svietniky vrhali len slabé svetlo pripomínajúce niekoľko sviečok, ale aj tak Harry videl, ako sa Dracovi rozširujú nozdry. „Nevidel som ho.“

„Nezaklopal si na dvere jeho spálne, ani si sa nepozrel do jeho kancelárie?“

„Som si celkom istý, že ma nájde, ak bude chcieť,“ zamrmlal Draco. „A ak sa s ním pôjdem porozprávať... Nie som si istý, do akej miery dokážem kontrolovať svoje impulzy, takže radšej nie.“

„Bude to v poriadku,“ povedal Harry bezradne, hoci si bol celkom istý, že to tak nebude. Ale čo iné sa dalo povedať?

„Ach, nebude, Potter.“ Draco si vzdychol, keď si opatrne posunul stoličku o kúsok ďalej od postele. „No teraz mám ešte väčší dôvod, aby som sa od nej ani na chvíľu neodtrhol. Musím tu byť, aby som sa s ňou rozlúčil.“

Harry prikývol, nenávidel to. „Zajtra pôjdem na vyučovanie a prinesiem tvoje úlohy...“

„Dobre, hoci si neviem predstaviť, že by som nad nimi trávil čas, kým... kým...“ Draco so vzdychaním odvrátil tvár, ale nie skôr, ako si Harry všimol, ako sa mu oči zalievajú slzami.

Bože, to bolo strašné, strašné. Harry zrazu uvažoval, či bol Draco taký rozorvaný, keď Lucius zomrel. Rozhodne sa nezdalo, že by mu prekážalo hovoriť o tom, ale čo vtedy, keď sa to stalo? Harry zdvihol v kútiku mysle oheň oklumencie, len trochu, pokúšal sa nechať preniknúť spomienku, ale nič tam nebolo. Frustrovaný úplne spustil špeciálnu ohnivú stenu, ktorú si vybudoval, a silno zatlačil, napäto sa snažil, aby sa spomienka objavila.

Stále nič.

„Harry?“

Harry zažmurkal a vrátil sa do prítomnosti. „Prepáč. Len som sa snažil spomenúť si, či... ehm, na niečo, to je všetko. Ale nemohol som.“

„Tak sa spýtaj, ty hlupák.“

„Teraz nie je vhodná chvíľa.“

„Mohlo by ma to rozptýliť.“

„Toto nie.“

„Spýtaj sa!“

Harry sa rýchlo zamyslel. „Pobozkal si Hermionu na hodine elixírov?“

Ako rozptýlenie to nepadlo na úrodnú pôdu. „Polož svoju skutočnú otázku, Potter.“

„Fajn, ale pamätaj, že som sa snažil nepýtať. Len ma zaujímalo, či si bol taký rozrušený, keď...“ Ach, počkať. Pre prípad, že by ho počula, nechcel hovoriť príliš veľa. „Hm, keď ti naposledy zomrel niekto blízky.“

Sakra, to nebolo oveľa lepšie. Nebolo zlé hovoriť o smrti v blízkosti niekoho, kto potrebuje myslieť pozitívne?

Draco si jeho prešľap nevšimol. „Myslíš Pansy?“

„Nie, myslel som...“ Harry sa usilovne zamyslel. „Hm, ten Petrificus, o ktorom si mi rozprával?“

„Aha, o ňom.“ Draco sa oprel na stoličke a natiahol jednu dlhú nohu, pričom druhú nechal ohnutú. „Zase sa mučíš? Tak to nerob. To... to nebolo pre mňa také. Vôbec nie.“

Svietniky na stenách sa zrazu rozžiarili a vrhli do miestnosti jasnejšie svetlo.

„Severus,“ zalapal po dychu Draco a vyskočil na nohy.

Ich otec sa opieral o otvorené dvere, rúcho mu viselo na tele tak bezvládne, že si Harry najprv pomyslel, že ten muž musí byť nejako zranený. Potom však z lemu vytiekla jediná kvapka vody a kvapla na podlahu a on pochopil. Látka bola premočená.

„Kde si bol?“

Snape našťastie nepovažoval Harryho otázku za obvinenie. „Prechádzal som sa po hrade,“ povedal jednoducho a v hlase nemal žiaden výraz. Zodpovedalo to jeho prižmúreným očiam. Harry nedokázal povedať, na čo myslí alebo čo cíti. Alebo či vôbec myslí alebo cíti. „Prechádzal po lúkach.“

Dlhú chvíľu sa všetci traja na seba len pozerali. Harry si všimol, že Draco takmer nedýcha. Rozhodne nerozprával. Harry uvažoval, či je vydesený, či sa bojí, že sa jeho slabá kontrola nad jeho impulzmi zrúti s prvým slovom.

Bol to Severus, kto konečne prerušil ticho.

„Draco,“ povedal. „Nechaj ma s tvojou matkou osamote.“

Draco sa niekoľkokrát pozrel na posteľ a potom späť na otca, pohľad sa mu mihal neistotou.

„Odíď,“ povedal Severus opäť unaveným hlasom a odlepil sa od steny. „Neublíži jej to.“

Draco sa stále tváril neisto, ale napokon prikývol a bez slova či obzretia sa odkráčal z izby.

Severus počkal, kým nebudú úplne sami, aby sa opäť rozhovoril. „Harry. Mal som po teba prísť skôr. Potrebuješ šesť hodín spánku, aby si sa zbavil účinkov Lillehammeru.“

Vtedy si Harry uvedomil, že stále necíti hlavu. Niekde po ceste si zvykol, že mu úplne chýba.

„Hm, áno, som si istý, ale radšej zostanem tu, keby si niečo potreboval...,“ dokončil Harry chabo. Pravdou bolo, že si nemyslel, že by mohol tomu mužovi nejako pomôcť. Ale niekedy by mohlo pomôcť už len vedomie, že niekomu na ňom záleží, predpokladal.

Snape urobil tri kroky do miestnosti a pozrel naňho, jeho čierne oči boli akosi kritické. „Draco by to neocenil. A zajtra budeš dosť vážne chorý, ak neodstrániš Lillehammer zo svojej mágie. Takže, prosím ťa, Harry. Alebo si aj ty presvedčený, že by som ju mohol zavraždiť v spánku?“

„To si nikto nemyslí!“

„Nie?“ Snapeovi sa skrútili pery. „Možno nie. Nie som, povedzme, v najlepšej forme v tejto situácii.“

Situácii, skutočne. Za iných okolností by sa Harry možno usmial. Ale teraz sa zdalo, že jediné, čo môže urobiť, je to, o čo ho otec požiadal. „Pôjdem teda spať.“

„Nie vo svojej izbe,“ upozornil ho Snape. „Potrebuješ hlboko spať a viem si predstaviť, že dnes v noci to bude ťažké, keď je Draco taký utrápený. Choď spať do mojej izby, Harry. Trúfam si povedať, že dnes v noci nebudem mať z mojej postele žiadny úžitok.“

Harry len zízal.

Snape vydal zvláštny zvuk, ktorý sa zdal byť na polceste medzi trpkým pobavením a srdcervúcim zúfalstvom. „Stratil si reč, čo?“

Áno, stratil. „Chceš, aby som spal v tvojej posteli?“

Snapeov pohľad naňho bol tentoraz otvorene podráždený. „Celkom ťa ubezpečujem, že si to už prežil.“

„Kedy?“

„Krátko pred adopciou.“

„Hm,“ zamrmlal Harry. „Som len... prekvapený. Teda, nemyslel som si, že som niekedy bol v tvojej izbe. A vôbec, som si istý, že Draco zmĺkne a nechá ma spať, keď mu poviem, čo si povedal o Lillehammere.“

Snape si rukou chaoticky prešiel po vlasoch, pričom mu pramene lietali na niekoľko strán. „Možno, snáď.“

„Dobre, takže mu to určite vysvetlím...“

Snape pokrútil hlavou. „Tiež som skôr dúfal, že keď budeš opäť spať v mojej posteli, vyvolá to tvoje spomienky.“

„Aha.“

„Áno, aha,“ zopakoval Snape a jeho hlas bol mierne posmešný. „Naozaj ťa tá predstava tak veľmi trápi?“

Ach, Bože. Ach, nie, nie, nie... Harry si zrazu uvedomil, že sa pohybuje po tenkom ľade. Tenkom ako britva. Sakra, čo ak si Snape myslel, že Harryho trápi tá vec s posteľou kvôli tomu, čo sa dozvedel o tom, ako sa k Snapeovi správal vlastný otec? Nebolo by to prvýkrát, čo by Snape uveril, že ho Harry považuje za poškvrneného tými hroznými zážitkami...

Ale čo mal Harry povedať, že videl bodky Snapea a Morrighanovej práve v tej posteli, ako sa k sebe túlia? To nemohol pripustiť ani v lepších dňoch!

A dnešok bol všetkým, len nie dobrým dňom.

„Nie som zvyknutý mať rodiča,“ zamrmlal. „Ponúkať mi svoju posteľ je naozaj rodičovské. Veď to pre mňa ešte nikto nikdy neurobil.“

„Ja áno.“

Harrymu sa podaril malý úsmev. „Áno, myslím, že áno.“

„Aj keď išlo skôr o naliehanie. Aj vtedy si sa zdráhal.“

Dosť bolo váhania. „Myslím, že by som sa ti mal poďakovať namiesto toho, aby som robil rozruch. Len si skočím do izby po pyžamo...“

„Alebo by som ho mohol privolať,“ povedal Snape, trochu sa naklonil a pozorne si ho premeral, jeho čierny pohľad bol zrazu priamy a prenikavý.

„Aj tak by som mal radšej povedať Dracovi, kde som. Inak si bude myslieť, že som tu s tebou celú noc, to sa stavím.“

Snape sa trochu zachvel, keď sa opäť zdvihol do svojej plnej výšky. „Merlin. Máš úplnú pravdu. To mohlo napadnúť aj mňa.“

„Máš toho na mysli viac než dosť,“ povedal Harry. „Môžeš... môžeš si pamätať, že sa so mnou môžeš porozprávať, Severus? O čomkoľvek, ak budeš potrebovať. Nebudem... ehm, súdiť, dobre?“

„Nemusíš sa o to pokúšať, ale bude ťa bolieť hlava.“

„No, nie, ak pôjde len o to, vieš, prečo nemôžeš, hm, urobiť to, čo navrhoval Sirius.“

Snape so zasyčaním vydýchol cez zuby. „Prosím, Harry. Choď spať.“

Harry mu venoval posledný dlhý pohľad, ale potom vyšiel z izby, ako ho požiadal.

****

„To je zvláštna požiadavka. Práve dnes v noci.“

Harry s tým celkom nesúhlasil. Pokrčil plecami, keď zo zásuvky vylovil pyžamo a pre istotu si vzal aj čisté ponožky. „Najprv povedal, že po Lillehammeri sa potrebujem poriadne vyspať, a ty by si asi rozprával celú noc.“

Draco zvesil hlavu, keď si sadol so skríženými nohami na rozhrnutú posteľ. „Myslím, že už nemám čo povedať.“

„Ale potom povedal, že som už v jeho posteli spal a že dúfa, že ďalšia noc mi pomôže spomenúť si.“

„To znie ako Severus. Plán v pláne. Aj keď uznávam, že sa k nim zvyčajne nepriznáva tak ľahko.“

„Prečo mi však predtým ponúkol svoju posteľ?“ spýtal sa Harry. „Vraj na tom trval.“

Draco neurčito ukázal okolo seba, akoby naznačoval steny. „Väčšinou kvôli tomuto. V spánku si uvoľňoval divokú mágiu a on považoval za rozumné ťa sledovať, keď ti dal elixír, ktorý by to mohol pomôcť zastaviť.“

„Prečo ma však nesledoval len tu?“

„Ako to mám vedieť? Plány v plánoch. Možno sa ťa snažil presvedčiť, aby si ho prijal za otca. Vystrašené deti niekedy chodia spať do rodičovskej postele, vieš.“

Nie, nevedel to. Teda nie osobne. „Áno, keď majú štyri roky,“ uškrnul sa a spomenul si na Dudleyho. „Alebo vlastne desať pre môjho bratranca. Možno aj dvanásť...“

Harrymu sa podarilo zahnať tento smer myšlienok. „Budeš v poriadku? Teda, nemyslím si, že by si sa mal dnes večer asi vrátiť do matkinej izby. Nie, pokiaľ ťa o to Snape nepožiada. Mohol by si, vieš, povedať niečo naozaj nešťastné...“

„Mohol by som,“ povedal Draco a pozrel sa na svoje ruky, ktoré si prekrúcal cez posteľnú prikrývku. „Je to naozaj ťažké. Vlastne si myslím, že bolo ľahšie vedome užiť jed, ako sa prinútiť nechať Snapea na pokoji. Najmä preto, že na tom aj tak nebude záležať. Nepredpokladám, že ... Nepredpokladám, že ti povedal niečo o... o čomkoľvek z toho?“

Harry pokrútil hlavou. „Tak trochu som mu naznačil, že sa so mnou môže porozprávať, ak chce, a on mi povedal, aby som išiel spať.“

Draco zdvihol hlavu. „Ach, naozaj. A čo si mu chcel povedať, Harry?“

„Nič! Chcel som len počúvať!“

„Samozrejme, že si chcel. Nie je to tak, že by si ho chcel prípadne donútiť, nie keď nenávidíš moju matku!“

„No, veď to ty si mi povedal, že celý rok nič neurobila, aby ti pomohla!“

„Robila, čo mohla!“

Harry pokrútil hlavou. „Nehádajme sa, Draco. Už som sa rozhodol, že ak sa Severus rozhodne oženiť sa s ňou, nebudem mu v tom nijako brániť. Nemôžem, čo to nevidíš? Viem, že ju miluješ! Takže bez ohľadu na to, čo si o nej myslím, nechcem, aby si ju stratil.“

„Je ľahké plánovať, ako byť šľachetný, keď nie je šanca, že to budeš musieť skutočne urobiť,“ povedal Draco kyslým hlasom. „Poďakoval by som ti, ale nemá to, kurva, zmysel.“

Harry zatvoril zásuvku, podarilo sa mu ju nezabuchnúť, a vzal si prútik. „Uvidíme sa ráno.“

„Ako chceš.“

Harry netušil, čo na to povedať, a tak odišiel.

****

Keď Harry prešiel chodbou, boli dvere Snapeovej spálne doširoka otvorené, ako pozvanie, ak to dokázal posúdiť. Narcisine dvere boli zatvorené, cez úzke štrbiny medzi drevom a kameňom vykukoval sotva badateľný náznak svetla. Cez tie štrbiny však nevychádzal absolútne žiadny zvuk. Harryho to neprekvapilo.

Zavrel dvere na chodbu a prezliekol sa do pyžama, potom sa pochybovačne pozrel na posteľ. Bola úhľadne ustlaná, prikrývka na posteli bola tmavomodrá, sýta, vyzerala ako zamat.

Rozpačito sa rozhodol, že sa radšej umyje. Iste, jediné ďalšie dvere viedli do kúpeľne. Dosť nóbl kúpeľňa; Harry uvažoval, či všetci profesori majú niečo podobné. Možno len vedúci fakúlt?

Mydlo našiel ľahko. Namočil si ruky a rozmazal si trochu peny na tvár, aby si nemusel špiniť žínku. Umývanie tváre, ktorú necítil, bola nová skúsenosť, ale po chvíli si zvykol. Dovtedy však usúdil, že sa vo všetkom správa neznesiteľne hlúpo. Severus by chcel, aby používal jeho veci! Pravdepodobne by to bral osobne, keby to Harry neurobil.

Harry sa trochu uvoľnil a uterákom si osušil tvár, hoci radšej neurobil to isté urobí s jedinou zubnou kefkou, ktorú videl. Nakoniec si zuby vydrhol prstom. Použil by aj zubnú pastu alebo zubný prášok či čokoľvek, čo Snape používal, keby zistil, kde to je. Nič však nebolo označené a v malých hrnčekoch a nádobkách bolo množstvo čudných elixírov. Harry sa v žiadnom prípade nechystal odhadovať, ktoré z nich by mohli byť na zuby.

Vošiel späť do spálne, ešte raz sa zadíval na nóbl manželskú posteľ a vzdychol si. Naozaj nevedel, prečo je to také ťažké. Nemalo by to byť ťažké.

Harry napokon odhrnul prikrývku a vkĺzol do nej, pričom pobúchal po niekoľkých vankúšoch, aby ich dostal do správneho tvaru. Rýchly Nox ho ponoril do tmy, ale nemal pocit, že by izba bola dostatočne čierna, kým opäť nemávol prútikom, aby zatiahol závesy.

Aj potom sa mu zdalo, že trvalo dlho, kým sa uvoľnil natoľko, aby mohol zaspať.

****

Keď sa Harry zobudil, bol hladný, obliekol sa, ale ešte si našiel čas ustlať Snapeovu posteľ. Rovnako sa nemusel obťažovať. Nevedel riadne upratovacie kúzlo a nedokázal ju ustlať tak, aby vyzerala ako nepoužitá.

Draco bol opäť v matkinej izbe, keď Harry vyšiel von. „Kde je Snape?“

Druhý chlapec pokrčil plecami, ten pohyb bol akýsi krehký. „Prišiel po mňa pred pár hodinami a potom povedal, že má ešte niečo na práci.“

„Nespomínal nič o...“ Nie, očividne sa nezmienil, uvedomil si Harry. „Hm... ako sa darí tvojej matke?“

„Dnes trochu horšie,“ vzdychol si Draco. „Elixíry strácajú silu.“

Harry prikývol. Varovali ich pred tým. „Chcel by si niečo konkrétne na raňajky? A čo mám objednať pre tvoju matku?“

„Nie som hladný. Ale nejakú kašu pre ňu. S medom.“

„Draco, musíš jesť...“

„Budem, Harry. Keď budem hladný. Práve teraz si myslím, že mi z jedla bude len zle.“ Draco sa nadýchol. „Teda ešte viac, ako mi už je.“

Harry sa na brata súcitne pozrel a potom vyšiel von a cez letax si objednal raňajky, pričom poprosil o kašu s medom spolu s dvojitou porciou toastov, slaniny a vajec, pre prípad, že by si to Draco rozmyslel. Čo sa nezdalo pravdepodobné; druhý chlapec sa naňho skutočne zamračil, keď Harry všetko prilevitoval do Narcisinej izby.

„Hovoril som ti...“

„Tvoja je pod ohrievacím kúzlom,“ prerušil ho Harry. „Pre prípad, že by si ho chcel neskôr.“

„To je jedno.“

Zdá sa, že to je Dracovo obľúbené nové slovo, pomyslel si Harry.

„Choď sa najesť k stolu,“ Draco sa zrazu rozohnil. „Nepotrebujem, aby si sa tu potuloval.“

Harry nechápal, čo je zlé na tom, že robí Dracovi spoločnosť, aspoň kým nemusí ísť na vyučovanie, ale nemalo zmysel mu odporovať. „Dobre,“ povedal a zdvihol si tanier z kolien.

Jesť raňajky osamote bolo neuveriteľne nudné. Ešte horšie bolo, že vstal dosť skoro, takže do odchodu na prvú dnešnú hodinu zostávalo vyše hodiny. S povzdychom si Harry napokon privolal učebnicu transfigurácie, aby mal čo čítať.

Na problém s nudou to veľmi nepomohlo.

Bol v polovici kapitoly o premene drobných predmetov na obrovské, keď vchodové dvere vrzli a vošiel cez ne Snape. Vyzeral vyslovene vyčerpane, tvár mal hlboko zvrásnenú únavou, hoci tentoraz aspoň nemal premočený habit.

„Dobré ráno, pane,“ povedal Harry. „Hm... vôbec si sa nevyspal?“

Potom mu začala horieť tvár, hlúpe, spomenul si, kde spal on sám.

„Nie,“ povedal Snape krátko. „A ty? Celých šesť hodín?“

Harry rýchlo prikývol a uľavilo sa mu, keď muž témy opustil, pristúpil bližšie a pozrel na stôl. „Jedol si.“

„Každé ráno.“

Snapeove oči sa zúžili. „Dúfam, že aj každý večer. Napriek tomu si nepamätám, že by som videl... mal si niečo včera večer?“

Harry len pokrčil plecami.

Mužov hlas bol ľadový. „Určite som nemal v úmysle poslať ťa spať bez večere.“

Aha. Harry vstal a položil mužovi ruku na plece. „Nechcel si, Severus. Viem, že si teraz pod veľkým tlakom, ale vieš, som dosť starý na to, aby som vedel, že by som mal jesť. Ak vynechám jedlo, nie je to tvoja vina.“

Severus prudko klesol na stoličku. „Pod tlakom,“ zopakoval a prevrátil oči nahor, takmer akoby modlitba mohla byť odpoveďou. „To je dosť mierny spôsob, ako to pomenovať.“

Harry mal zrazu zlý pocit. Čo povedal Draco Snapeovi pred niekoľkými hodinami, keď ho zavolal späť do Narcisinej izby?

„Draco na teba netlačil, však? Sirius mu povedal, aby to nerobil.“

„Aha.“ Snape si ukazovákom prešiel zboku po nose. „No, to veľa vysvetľuje. Tvoj brat bol vo svojich poznámkach pozoruhodne zdržanlivý. Vlastne úplne mlčal. Aj keď netuším, prečo by mal počúvať čokoľvek, čo má to prašivé psisko na srdci. Draco ho za jeho života vôbec nepoznal, ako som pochopil.“

„Sirius mu povedal, že nebudeš schopný protikliatby voči Vädnúcej čarodejnici, ak sa budeš cítiť prinútený vstúpiť do manželstva.“

„Aha,“ povedal Snape znova. „Zázrak. Tvoj krstný otec takmer nikdy nebol takto pri zdravom rozume, keď bol nažive.“

Bolo to síce urážlivé, ale lepšie ako „prašivé psisko“, takže Harry len trochu pokrčil plecami. „Draco hovoril, že máš niečo vybaviť?“

„Nie si veľmi rafinovaný, však?“

To bola čudná otázka. „Hm... nie?“

Snape si vzdychol. „A na nič si si nespomenul, vďaka tomu, že si predtým spal v mojej posteli.“

„Nie. Prepáč.“

Ďalší dlhý vzdych. „Je mi čoraz jasnejšie, že minulý rok si s nami nebol celkom sám sebou.“ Snape mu venoval dlhý, prenikavý pohľad. „Myslím, že by si sa trápil s pocitom viny, že som si vyčítal, keď si vynechal jedlo. Ale táto nová, priamočiarejšia inkarnácia môjho syna nemá problém mi celkom primerane povedať, že sedemnásťročný mladík je v takýchto veciach zodpovedný sám za seba.“

Harry si nemohol pomôcť, ale trochu sa zachvel. „Ani jeden z vás to presne nepovedal, ale nemôžem si pomôcť... znie to, akoby som bol minulý rok trochu patetický.“

„Nie patetický,“ ubezpečil ho Snape a trochu sa naklonil dopredu. „Verím, že si potreboval uzdravenie.“

„Dúfam, že som sa ti poďakoval. Mohol som natrvalo oslepnúť...“

„Poďakoval si sa mi. Vlastne až príliš. Ale obnovenie tvojho zraku bolo takmer nič v porovnaní s uzdravením, ktoré mám na mysli, Harry.“ Muž pokrčil plecami, čo vyzeralo takmer výrečne, hovorilo to veľa.

„Aha. Zvyknúť si na to, že mám rodinu?“

„Myslím, že uveriť, že na ňu máš právo.“ Snape sa potom zahľadel na rozhádzaný riad. „Požiadal by si škriatkov o ražný toast s maslom a kanvicu anglického čaju? Musím sa prezliecť do čistého habitu.“

Kým sa Snape vrátil, čakalo ho jedlo. Zhlboka sa napil čaju, ale z toastu si sotva odhryzol. Bol pri tretej šálke, keď letax opäť ožil a vyšli z neho zrolované noviny.

„Prorok,“ zamrmlal Severus. „Požiadal som Albusa, aby mi poslal jeden výtlačok. Ukáž mi, či...“

Titulok sa nedal prehliadnuť. Prakticky vyskočil zo stránky hneď, ako noviny rozvinuli.

Lucius Malfoy mŕtvy prútikom Vy-viete-koho!

Harry zažmurkal. „Hm, ako sa Prorok dozvedel, že zomrel? Ale pomýlili sa v tom, ako...“

Snape začal ťukať končekmi prstov po stole. „Albus a ja sme ten príbeh prezradili. Považovali sme za najlepšie prevziať kontrolu nad tou historkou skôr, ako to stihne Voldemort. Lupin teraz určite nebude môcť pokračovať vo svojej pretvárke, keď ho odhalili, a nikto iný by nebol schopný kráčať v jeho šľapajách, takpovediac. Lupin to dokázal len vďaka svojmu dlhodobému divadelnému tréningu.“

„Ale... prečo priznať, že Malfoy je mŕtvy? Voldemort o tejto časti nemusel vedieť!“

Snape začal vyťukávať rýchlejší rytmus. „To preto, aby som mohol pomôcť Dracovi,“ povedal plochým, takmer mŕtvym hlasom, ktorý nesmierne kontrastoval so zbesilým pohybom jeho prstov. „Narcissa Malfoyová je príliš známa na to, aby sme postupovali inak. Ministerstvo by nám určite odmietlo vydať povolenie na sobáš, keby sa tamojší úradníci domnievali, že má ešte žijúceho manžela.“

Z konca chodby začuli hlasnú ranu.

„Hm, myslím, že ťa Draco počul...“

„Bezpochyby.“

O chvíľu neskôr sa Draco objavil pri vchode do obývačky, tvár mal až prekvapivo kriedovo bielu. „S- S- Severus?“

„Áno,“ povedal Snape a očividne odpovedal na úplne inú otázku.

Harry by neveril, že je to možné, ale Dracova tvár ešte viac zbelela, keď tam nehybne stál a ani nedýchal.

„Áno,“ zopakoval Snape, ťažko prehltol, kým pokračoval, hlas mu škrípal ako piesok sypaný na štrk. „Nenechám tvoju matku zomrieť, Draco. Nie, ak je v mojich silách tomu zabrániť.“

Dracovi sa podlomili kolená. Spadol a udrel sa o stenu chodby, kým sa narovnal. A potom hľadel na Severusa, len tak pozeral, oči mal široké a rozžiarené, ohryzok sa mu kolísal, ako tam stál.

Harry sa ponáhľal k nemu. „Už je to v poriadku, Draco,“ povedal a položil bratovi ruky na plecia, aby ho mohol jemne vytriasť zo šoku. „Konečne si môžeš oddýchnuť. Tvoja matka bude žiť!“

„Nie je veľmi lichotivé uvedomiť si, čo si o mne musíš myslieť,“ povedal Severus tichým tónom.

Zdalo sa, že to Draca vytrhlo z úžasu. „Práve to, čo si ty musíš myslieť o mne, ma tak... tak...“ Draco odstrčil Harryho ruky a začal odznova. „Nevedel som to, Severus. Ja... ja... ja viem, že si mi to povedal už stokrát, ale...“

Draco sa zrazu rozplakal, veľké lapavé vzlyky ním otriasali od hlavy až po päty, ako nariekal: „Nikdy som neveril, že by si ma mohol naozaj, naozaj m- m- milovať! Nie tak, ako miluješ Harryho!“

Snape takmer okamžite prešiel cez celú miestnosť a štyrmi dlhými krokmi sa dostal k Dracovi a mladíka pevne objal. Ale nepomohlo to. Bolo to, akoby sa hlboko v Dracovom vnútri rozbili stavidlá, a on nedokázal zastaviť slová, ktoré sa mu neustále vylievali z duše. Duše, ktorá bola oveľa zranenejšia, než si Harry myslel.

„Ako by si ma mohol milovať rovnako? Ako by vôbec niekto mohol?“ zvolal Draco a triasol sa, zatiaľ čo stál v Snapeovom náručí. „Je to Harry Potter, chlapec, ktorý prežil! Víťaz nad dementormi! Premožiteľ baziliškov! Záchranca dievčat v núdzi! Trojčarodejnícky šampión, preboha!“

Snape si pritiahol Draca ešte bližšie. „Nie, nie, nie. Nie je ani jedna z týchto vecí, Draco. Nie pre mňa. Je to len môj Harry.“

Harry urobil krok k dvojici, potom sa zastavil. Draco mal predtým pravdu; musel si lepšie vyberať chvíle. Táto bola pre otca a jeho syna. Jedného syna.

Ale predsa len, to čo práve Severus povedal? Harrymu sa to páčilo. Veľmi sa mu to páčilo.

„Je to môj syn,“ pokračoval Snape. „A ty tiež, Draco. Ty nie si on, ale nechcel by som, aby si ním bol! Milujem ťa rovnako! Samozrejme, že milujem, ty idiotské, idiotské decko!“

Pri posledných slovách Snape už vyslovene kričal.

Draco sa rozplakal.

Snape trochu presunul váhu, aby mohol okolo Draca ovinúť aj svoj vrchný plášť a zavinúť ho. Dracovi trčala von len hlava, a tou sa pevne opieral o mužovo rameno.

A potom ho Snape jednoducho nechal vyplakať, nesnažil sa ho utíšiť ani zastaviť.

Katarzia, pomyslel si Harry a spomenul si na niečo, čo povedala Marsha. Hm. Úprimne povedané, nevedel povedať, či to bola nedávna spomienka, alebo jedna z jeho zabudnutých.

Keď Dracove slzy konečne spomalili, Snape ho krátko pobozkal na hlavu a potom uvoľnil zovretie. Harry rýchlo odvrátil zrak a naraz si uvedomil, že sa na to všetko asi nemal pozerať.

„Ďakujem,“ povedal Draco tichým, sotva počuteľným hlasom. „Ďakujem, Severus.“

Snape sa nepýtal na čo. Možno to ani nepotreboval. „Nemáš za čo.“

Ach, bože. Vtedy Draco opäť začal plakať, len trochu. A potom dostal štikútku. Snape mu bez slova podal vreckovku; Draco nestrácal čas a utieral si ňou tvár, všade si rozmazal slzy, kým sa mu ich podarilo utrieť do sucha.

Harry sa pri tom pohľade usmial. Nemyslel si, že niekedy videl Draca takého neelegantného.

„Čože?“ vyštekol Draco a zdvihol bradu ako výzvu. „Tak žiarlim! Veď som ti to povedal už dávno! Chystáš sa z toho niečo vyťažiť, hej?“

Harry sa len znova usmial, ešte širšie. „Aj ja ťa mám rád.“

„Sklapni.“

„A mne sa páči, že ťa mám za brata.“

„Ty si blbec. Úplný blbec.“

„No, ty niekedy tiež,“ priznal Harry. „Ale aj tak som rád, že ťa mám nablízku.“

„Merlin ma chráň pred súrodeneckou rivalitou,“ povedal Snape a pokrútil hlavou. „Myslím, že to zatiaľ stačí, páni.“

„Môžeme pokračovať neskôr...“

Snape skĺzol na Harryho pohľadom. „Aj to je dosť drzosti.“

Muž zrazu zvážnel, pobavený lesk v jeho očiach sa rozplynul, ako sa zamračil. „Musím vás oboch požiadať, aby ste nikomu okrem Narcisy a riaditeľa školy nehovorili nič o mojej nadchádzajúcej svadbe.“ Prečistil si hrdlo a hlas mu klesol do nižšieho tónu, keď pokračoval. „Ešte som nemal príležitosť hovoriť s Maurou.“

Snape klesol na stoličku a rukou si prehrabol vlasy, ako sa jeho výraz stal výraznejším. „Myslel som si, že bude najlepšie počkať, kým bude Narcissa dostatočne sústredená, aby veci pochopila. Trvalo to takmer celú noc. Až potom som si mohol byť istý, že si naozaj želá...“ Urobil neurčité gesto.

Harrymu sa podarilo nezízať. Samozrejme, že by si to priala! Nebolo veľa ľudí, ktorí by si vedome vybrali smrť namiesto manželstva, dokonca aj nechceného. A nebolo pravdepodobné, že by vdova po Luciusovi Malfoyovi mohla namietať proti Snapeovej smrťožrútskej minulosti, či...

A tu to prišlo, presne ako hodinky, ukrutná bolesť hlavy, z ktorej sa Harrymu skrútila celá tvár, ako sa mu ovíjala okolo mozgu, niekde v oblasti za očami.

Kašlem na to, pomyslel si zrazu so zlomyseľným zámerom, keď chcel, aby sa mu v kútiku mysle zdvihla hrubá stena ohňa. Načiahol sa hlboko do svojej mágie a prestrčil bolesť priamo cez stenu. Keď sa pokúsila priplaziť naspäť, opäť do nej strčil. A znova.

Až kým nezmizla. Alebo sa pred ním aspoň skryla.

„Harry?“

Znova zažmurkal, nebol si istý, ktorý z nich vyslovil jeho meno ako otázku. „Hm, áno. Prepáč. Na chvíľu som sa stratil v myšlienkach.“

„Kedy budeš hovoriť s profesorkou Morrighanovou, pane?“ spýtal sa Draco a zahryzol si do pery.

„Dnes večer po jej poslednej hodine, keďže ide o čas. Keď už o tom hovoríme...“ Rýchly Tempus ukázal, že vyučovanie sa začne už o niekoľko minút. „Draco, zatiaľ si bol z vyučovania ospravedlnený. Rovnako som bol uvoľnený zo svojich povinností. Harry by však mal chodiť na vyučovanie ako zvyčajne. Prosím, neváhaj a príď domov na obed, hoci ti nemôžem zaručiť, že tu budem.“

Harry prikývol, že rozumie, a zamieril do svojej izby, aby si pozbieral knihy a veci.

Keď sa vrátil, oblečený v habite a so školskou taškou prehodenou cez jedno rameno, Draca nikde nevidel. Snape sa nepohol zo stoličky, len tam sedel a zamračene hľadel do prázdna. Harry nevedel, čo povedať, aby ho utešil. Pravdepodobne neexistovalo nič.

Bol už takmer pri vchodových dverách, keď ho zastavil Snapeov prenikavý hlas.

„Riaditeľ bude tento týždeň učiť elixíry. Bol by si taký dobrý a opýtal sa slečny Grangerovej, či sa obťažoval dodržiavať moje osnovy hodín?“

Zvláštna požiadavka, veď Snape sa určite mohol spýtať riaditeľa sám. „Hm, iste, ale ako sa Hermiona dozvie, či ich dodržal?“

„Bude to zrejmé z veľkého množstva zmrzlinových výtvorov, ktoré vyrobia.“

„Ehm...“

Snape si vzdychol. „To si tiež nepamätáš.“

„Už to ani neviem povedať!“ zvolal Harry frustrovane. „Možno sa mi to zdá akési povedomé, ale neviem, či je to spomienka na minulý rok, alebo to Draco spomenul len tak mimochodom! Alebo to možno len znie presne ako Dumbledore!“

Ďalší dlhý povzdych. „Tak dobre. Ale aj tak sa, prosím, spýtaj slečny Grangerovej.“

„Opýtam sa,“ povedal Harry. A potom sa rozhodol, že to skúsi, aj keď to bolo zbytočné. „Je to od teba veľmi dobré, Severus. To, čo robíš. Nemôže to byť ľahké.“

„V skutočnosti je to jediná vec, ktorá sa dá urobiť.“ Snape uprel pohľad na chodbu k Narcisinej izbe, jeho oči boli bezútešné, čierne a beznádejné. „Choď do triedy, Harry.“

Harry kývol na znak porozumenia, vyšiel von a začal sa predierať slizolinskými chodbami, ktoré sa hadili nahor.


Užívateľské meno:
Heslo:
Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

Omlouvám se, že nemám víc času, o to víc si vážím vašeho, který jste tomu věnovali.

Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

Re: 51. Sebaovládanie (Hodnotenie: 1)
Od: luisakralickova - 31.01. 2022
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu) http://
Hurá, hurá! Jsem moc ráda, že se Aspen přestěhovala sem a bude pěkně pohromadě s dalšími překlady. Tohle dílo si zaslouží pozornost. Pevně věřím, že si najde čtenáře, překlad bude pokračovat, a snad někdy bude i dokončeno.
Je to srdcovka, první, co jsem četla z fanfic a "pitomá děcka" mi moc chyběla.
Díky, čarodějky!
Re: 51. Sebaovládanie (Hodnotenie: 1)
Od: JSark - 02.02. 2022
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
Som rada, že si ju niekto ešte pamätá. :) Je cca 20 nových nepreložených kapitol, tak snáď sa posunieme, väčšina je dosť dlhá. Uvidíme, kam až sa v tom dostanem. Stále si vlastne nie som istá, ako som sa k tomu dostala. :D

Omlouvám se, že nemám víc času, o to víc si vážím vašeho, který jste tomu věnovali.

Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

Prehľad článkov k tejto téme:

Aspen: ( JSark )15.05. 202258. Príbehy a pravdy a lži, ach jaj!
sarini: ( JSark )18.04. 202257. Čučoriedky a kumkváty a endívia, ach jaj!
Aspen: ( JSark )14.03. 202256. Ďalšia tapiséria 2/2
Aspen: ( JSark )07.03. 202256. Ďalšia tapiséria 1/2
Aspen: ( JSark )01.03. 202255. V pivnici
Aspen: ( JSark )28.02. 202254. Rodina ako žiadna iná 2/2
Aspen: ( JSark )27.02. 202254: Rodina ako žiadna iná 1/2
Aspen: ( JSark )21.02. 202253. Od hlavy po päty 2/2
Aspen: ( JSark )15.02. 202253. Od hlavy po päty 1/2
Aspen: ( JSark )12.02. 202252. Vyznania lásky 2/2
Aspen: ( JSark )07.02. 202252. Vyznania lásky 1/2
Aspen: ( JSark )31.01. 202251. Sebaovládanie
Aspen: ( Lupina )26.01. 202250. Víc magie Blacků
Aspen: ( Lupina )26.01. 202249. Nevítané zprávy
Aspen: ( Lupina )26.01. 202248. Magie Blacků
Aspen: ( Lupina )26.01. 202247. Mrhání časem
Aspen: ( Lily of the valley, Janka )26.01. 202246. Prokletá
Aspen: ( Lupina )26.01. 202245. Potrhlá čajová společnost
Aspen: ( Lupina )26.01. 202244. Láska a Lenka
Aspen: ( panacek.provaze )26.01. 202243. Škriatkozmätky
Aspen: ( panacek.provaze )14.07. 201442. Dezert k večeři 2/2
Aspen: ( panacek.provaze )08.07. 201442. Dezert k večeři 1/2
Aspen: ( Clarissa )22.03. 201441. Mezikolejní vztahy 2/2
Aspen: ( Clarrisa )27.10. 201341. Mezikolejní vztahy 1/2
Aspen: ( Clarissa )21.04. 201340. Odhalení
Aspen: ( holloway )23.12. 201239. Ukradené polibky
Aspen: ( Jimmi )15.12. 201238. Mapa
Aspen: ( Zelaaa001 )07.12. 201237. Chameleón
Aspen: ( Kaya )30.11. 201236. Lenka?
Aspen: ( Florence )26.11. 201235. Dohoda a návštěva
Aspen: ( Zelaaa001 )06.08. 201234. Nový Rok
Aspen: ( Kaya )05.08. 201233. Nezapomenutelné Vánoce
Aspen: ( Janka )28.07. 201232. Společne
Aspen: ( zelaa001 (Miška) )01.02. 201231. Jediné, čo si prajem na Vianoce
Aspen: ( Jimmi )12.01. 201230. Dvere
Aspen: ( Jimmi )18.12. 201129. Medzihra: Scény z bálu
Aspen: ( Jimmi )13.12. 201128. Vianočný bál
Aspen: ( Jimmi,Zelaaa001 )06.12. 201127. Karamelky
Aspen: ( Janka )02.12. 201126. Etika
Aspen: ( Jimmi )19.07. 201125. Ľstivý, lačný Chrabromilčan
Aspen: ( Elza )14.06. 201124. Jak bylo dohodnuto
Aspen: ( Chalibda )21.05. 201123. Deal Breaker
Aspen: ( Tersa )18.03. 201122. ...a její následky
Aspen: ( Janka )21.02. 201121. Pravda...
Aspen: ( Kaya + Tersa )30.01. 201120. Třikrát ne, jednou ano
Aspen: ( Janka )14.12. 201019. Zmijozel
Aspen: ( Janka )20.11. 201018. Ať se ti to líbí nebo ne
Aspen: ( Elza )23.10. 201017. Poprask v Lektvarech
Aspen: ( Elza )25.09. 201016. Milá lékařka
Aspen: ( Katy )11.09. 201015. Špatné plánování
Aspen: ( Elza )17.08. 201014. Nezapomeň na mě
Aspen: ( Elza )10.08. 201013. Nebelvír proti Zmijozelu
Aspen: ( Elza )17.07. 201012. kapitola Milý Draco
Aspen: ( Janka )31.05. 201011. kapitola Avada Kedavra
Aspen: ( Katy )21.04. 201010. kapitola Touhy
Aspen: ( Janka )08.03. 20109. kapitola Maura Morrighanová
Aspen: ( Katy )09.02. 20108. kapitola Bradavický expres
Aspen: ( Janka )06.01. 20107. kapitola 9. ledna 1977
Aspen: ( Katy )22.12. 20096. kapitola Otcové a synové
Aspen: ( Betty )21.12. 20095. Kapitola – Odrazy v zrcadle
Aspen: ( Zrzka, Elza )17.12. 20094. kapitola – Sirius
Aspen: ( Knihovka, Betty, Tersa )09.12. 20093. kapitola - Muž v zrcadle
Aspen: ( Tersa )30.11. 20092. kapitola Úplný Zmijozel
Aspen: ( Zrzka, Umeko )29.11. 20091. kapitola 8. srpen 1997
. Úvod k poviedkam: ( Jimmi )29.12. 2021Úvod k poviedke