Preklady fanfiction Harryho Pottera

Január

1. január

Posledných pár dní po Vianociach sa snaží (neúspešne) rozlúštiť, čo jeho slová znamenajú. Jej jediným záverom však je, že Draco Malfoy je hlavolam. Flirtuje s ňou, deň za dňom a týždeň za týždňom. A potom ju ignoruje, nechce s ňou mať takmer nič spoločné. A potom jej dáva darčeky a nazýva ju svojou „obľúbenkyňou“.

Ona ho nevie pochopiť. Nedokáže prísť na to, čo chce - od nej alebo od kohokoľvek iného. Sakra, ona ani nevie prísť na to, čo chce sama.

Hermiona nemôže zaspať a vie, že o pár hodín bude Nový rok, a tak sa vyberie na pláž. V tejto časti Anglicka ešte nesneží, ale vzduch je stále studený, a tak sa teplo oblečie. Založí malé ohnisko a vykúzli si oheň a poleno na sedenie.

Krátko uvažuje, či odtiaľto bude môcť o polnoci vidieť ohňostroj.

Kroky za sebou začuje, až keď stojí priamo vedľa nej. Pozrie naňho, pousmeje sa a posunie sa na kraj polena, aby mu poskytla dostatok miesta na sadnutie.

Sadne si a nakloní sa dopredu s lakťami na kolenách. Aj on je oblečený teplo - a k tomu ako mukel. Vyzerá dobre v muklovskom oblečení, rozhodne sa a kútikom oka naňho zazrie.

„Páčiš sa mi, Grangerová,“ zamrmle a zahľadí sa do ohňa.

Zamrká a zmätene sa naňho pozrie zboku. „Ty sa mi tiež páčiš...“

„Nie, myslím... Mám ťa rád,“ objasní pevne a zdvihne svoj pohľad k jej. Hľadí na ňu, jeho sivé oči sú mäkké, teplé a také milé. Pravdivé.

Zhlboka sa nadýchne, je zaskočená. „Ja...“

„Vedel som presne, čo robím, keď som ťa požiadal, aby si ma pobozkala,“ prizná. „Hovoril som ti pravdu, keď som povedal, že som viac než ochotný to urobiť znova.“

Zamrká. „Ale ty...“

„A ja som ťa odstrčil, lebo som sa bál,“ zašepká a znova odvráti pohľad. „Po tom, čo sa stalo na mojom... na manore, a po tom, čo sa stalo tebe... myslel som si, že keď ťa odstrčím, bude menej pravdepodobné, že na teba v budúcnosti zaútočia. Samozrejme, nie je to pravda, pretože ak sa im akokoľvek podarí dostať sa k tebe...“ znepokojene sa odmlčí. „Ale pravda je taká, Grangerová, že bez ohľadu na to, ako veľmi *viem*, že by som sa mal od teba držať ďalej... nedokážem to. Nechcem. Ja... Mesiace pred odchodom som bol... nešťastný, vieš? Samozrejme, že vieš... Ale už sa necítim tak mizerne a je to vďaka tebe. Kvôli tvojmu úsmevu a tvojmu smiechu a kvôli tomu, že sa so mnou rozprávaš ako s človekom, na rozdiel od všetkých ostatných v tom dome. A nie je to ani tak, že by si sa usmievala alebo smiala veľmi často, ale keď sa usmeješ, svet je o niečo lepší.“

Prudko zažmurká a rozpačito sa od neho odvráti. Nevie, čo má povedať. Jeho slová sa jej preháňajú mysľou a spôsobujú jej závraty, nevoľnosť a malátnosť. V ušiach jej bije srdce a napriek chladnému zimnému vzduchu sa jej potia ruky.

„Nemusíš nič hovoriť, len som si myslel, že by si to mala vedieť,“ zamrmle a vyštverá sa na nohy. „Ak chceš, aby som sa stiahol...“

„Nechcem,“ odpovie rýchlo a pozrie naňho. S nádejou mu pohľad spýtavo opätuje. „Teda, neviem, čo chcem, ale viem, že nechcem, aby si sa stiahol,“ prizná a tiež sa postaví. Jej telo je oveľa bližšie k jeho, ako usudzovala, keď vstávala. Cíti jeho teplo, nervozitu, vášeň. „Aj ty sa mi páčiš, len... neviem, čo s tým mám robiť.“

Zrazu ju drží za ruku a palcom jej prechádza po chrbte ruky. Pozrie sa nadol a sleduje tvary, ktoré jeho palec vytvára na jej pokožke. Keď sa pozrie späť, jeho pohľad je taký intenzívny, že jej srdce doslova preskočí niekoľko úderov a dych sa jej zatají v hrdle.

„Pobozkaj ma,“ zašepká.

„Draco-“

„Alebo mi aspoň dovoľ, aby som ťa pobozkal ja.“

Po druhý raz v živote ho pobozká. A zistí, že už nikdy nechce prestať.

X

24. január

Cíti, ako ju ruka objíme okolo zápästia, prekvapí ju a vtiahne ju do prázdnej miestnosti na konci chodby bližšie od jej spálne. Vnútri je tma, ale je tam teplo. Chrbtom sa rýchlo pritlačí k dverám, tesne predtým, ako sa pár veľmi známych pier stretne s jej. Jeho sú pevné, studené a popraskané. Skúsené.

Zastoná mu do úst a dovolí mu prehĺbiť bozk. Jej ruky mu skĺznu okolo krku, zatiaľ čo jedna z jeho rúk jej vkĺzne do vlasov a druhá sa jej obtiahne okolo pása a pritiahne jej boky k sebe.

Už niekoľko dní sa bozkávajú v prázdnych izbách, pričom svoju... situáciu (vzťah) držia v tajnosti pred ostatnými v dome.

„Musíme ísť,“ zašepká, napriek tomu má zavreté oči.

„Za chvíľu,“ odvrkne.

„Budú nás hľadať,“ namieta, hoci ho naďalej bozkáva.

„Nechaj ich...“

„Draco,“ vzdychne a jemne mu pritlačí ruky na hruď.

Hlasno zastoná a odtiahne sa. „Dobre. Dobre. Ty choď von prvá.“

X

30. január

Hermiona sa nikdy necítila tak dokonale spokojná a v bezpečí, ako keď bola v náručí Draca Malfoya. A keď sa s ním bozkáva, je to ešte lepšie.

„Kde si bola celý môj život, Grangerka?“ šepká jej Draco na pery, týči sa nad ňou s rukami zastrčenými pod vankúšom.

„Priamo pod tvojím nosom,“ zachichotá sa a pozrie naňho. Sú v jej spálni, tak ponorení jeden do druhého, že si ani jeden z nich nevšimne, že sa otvorili dvere.

On sa usmeje na jej pery. „Mmm, a pozri, kde si teraz. Priamo podo mnou,“ podpichuje ju.

Jej spokojné chichotanie preruší rozzúrený hlas Ronalda Weasleyho. Odtrhnú sa od seba, Hermiona si upraví lem košele, keď si sadne, zatiaľ čo Draco zlezie z postele a uhne.

„Ron...“ zašepká a previnilo sa naňho pozrie.

„Čo... čo to, Hermiona!“ V jeho hlase sa ozve sklamanie a zrada.

„Ron, je mi to ľúto...“

„Povedala si mi, že nie si pripravená! Povedala si, že potrebuješ čas, že sa musíš sústrediť!“ kričí obviňujúco a trasie sa od zúrivosti a nenávisti. „Tak čo, celý ten čas si sa s ním bozkávala?“

Zažmurká a pokrúti hlavou, keď ju v očiach štípu slzy. „Ron...“

„Mali sme byť spolu, Hermiona! Boli sme...“

„Ja viem, ja len...“

„Len čo? Čo si práve urobila?“ trpko, sarkasticky sa čuduje.

„Neviem, čo sa stalo, Ron-“

„Poviem ti, čo sa stalo. Stala si sa jeho malou hračkou,“ vyštekne a prebodáva ju pohľadom. Jeho tvár je červená, takmer fialová od úzkosti.

„Hej! To bolo nevhodné,“ Draco hlasno protestuje a urobí obrovský krok vpred len preto, aby ho Hermiona odstrčila späť.

„Sklapni, Malfoy. Máš šťastie, že ťa neprekľajem do tej tvojej úbohej náhražky domova,“ odsekne Ron.

„Varujem ťa, Lasičiak...“

„Už si ju pretiahol, Malfoy?“ Ron sa trpko spýta a zlostne sa usmeje. „Pretože ťa varujem, ona naozaj vie, ako sa hrať na nedostupnú.“

Hermione sa v šoku a neveriacky otvoria ústa, keď sa Ron otočí na päte a vypochoduje z jej izby. Draco ho chce nasledovať, päste zaťaté a tvár takmer takú červenú ako Ronove vlasy, ale ona ho zachytí za ruku a stiahne späť.

X