Preklady fanfiction Harryho Pottera

December

4. decembra

Hermiona leží vo svojej posteli a pozerá do stropu. O niekoľko dní pôjde s Harrym a Ronom ku Gringottovým, samozrejme, v prestrojení, a pokúsi sa vlámať do Bellatrixinho trezoru. Dnes mali stretnutie, na ktorom sa rozprávali o viteáloch a o tom, že im stále chýbajú tri z nich. Po niečo vyše hodinovom predhadzovaní nápadov jej niečo došlo - Voldemort nedôveruje nikomu okrem seba, ale ak by predsa len dôveroval niekomu inému, kto by to bol? Odpoveď bola naozaj celkom jasná: Bellatrix Lestrangeová. Koniec koncov, je to jeho najdlhšie slúžiaca a najvernejšia stúpenkyňa. A okrem toho si pamätá - hoci matne -, že ju počula kričať niečo o jej trezore.

Ona, rozhodla sa na porade, sa za tú čarodejnicu zamaskuje.

Ozve sa jemné zaklopanie na dvere a ona sa posadí a pozve človeka na druhej strane dnu. Pozrie na dvere, keď Draco vojde, ruky strčené do vreciek nohavíc.

Odkedy jej povedal, že už nechce byť jej priateľom, takmer spolu nehovoria, a tak ticho medzi nimi nie je také príjemné ako kedysi. Zvedavo sa naňho pozrie, keď sa oprie o jej komodu.

„Takže to myslíš vážne? O tom, že sa vlámeš do Bellinho trezoru?“ spýta sa ticho.

Ona prikývne. „Musím. Je to jediný spôsob, ako získať akýkoľvek viteál, ktorý by tam mohol byť ukrytý.“

Skepticky nadvihne obočie. „A ak tam žiadny nie je?“

„Potom to aspoň budeme vedieť,“ odpovie a pokrčí plecami.

Prikývne a oblizne si pery. „Nemyslíš si, že je ešte príliš skoro? Po..?“

„Ja sa jej nebojím, Draco.“

„Musíš byť tvrdá, Grangerová. Krutá. Podlá. Tvoja nevinná chrabromilskosť to nikdy nezvládne,“ povie jej pokojne.

„Ja viem,“ prikývne.

„A za žiadnych okolností nemôžeš prijať nie ako odpoveď.“

„Ja viem.“

„A ak to vyzerá, že strácaš kontrolu nad situáciou, ustúp. Nebuď hrdina,“ dodá ochranársky.

Jemne sa usmeje a mierne nakloní hlavu na stranu. „Viem, čo robím, Draco.“

Raz prikývne a rozpačito sa pozrie na podlahu. „Správne. Áno. Len... buď opatrná.“ Ešte raz zdvihne pohľad a pozorne sa na ňu zadíva. „Vráť sa v jednom kuse.“

„Oj, Draco Malfoy sa o mňa bojí?“ opatrne si ho doberá a jemne sa zachichotá.

Usmeje sa, po čom nasleduje trápne ticho a on sa presunie späť k dverám. „Len nerád by som si našiel niekoho iného, koho by som si mohol doberať,“ vráti jej podpichnutie.

X

18. december

Po návrate z trezorovej misie a vysvetlení všetkým, čo sa stalo, ide Hermiona rovno do umyvárne, aby sa osprchovala a osviežila. Po dňoch, ktoré strávila oblečená a vyzerajúca ako Bellatrix Lestrangeová, je sprcha už dávno potrebná. Cíti sa špinavá a odporná...

Stojí pred zrkadlom, zabalená iba do uteráka, a prezerá si svoj výzor. Jemne sa končekmi prstov dotkne svojej tváre. Ešte nikdy nebola taká šťastná, že je opäť vo svojej koži.

Zvuk dverí kúpeľne, ktoré sa rozleteli a narazili do steny, ju vyľaká a ona sa otočí k nahnevane sa tváriacemu Dracovi Malfoyovi. Je taká šokovaná, že ani nezaregistruje, že je takmer nahá.

„Drak? Vážne? Rozhodla si sa, že je úplne normálne odviezť sa na drakovi do bezpečia?“ osopí sa na ňu a prísne sa na ňu pozrie.

Zamrká. „Na toto som trochu zaneprázdnená, Draco...“

„Mohli ťa zabiť!“ kričí neveriacky a ignoruje ju.

„A nás by zabili, keby sme si toho draka nevzali!“ namieta.

„Úplne ti uniká pointa, Grangerová...“

„Pozri, Draco, som v poriadku, jasné? Som v bezpečí a vrátila som sa v jednom kuse, presne ako si mi povedal,“ zdôrazní a gestom ukáže na to, že stojí priamo pred ním.

Zavládne medzi nimi ticho a on sa nepríjemne posunie, keď si konečne uvedomí, že na sebe nemá takmer nič. Stoja tam v rozpakoch, keď si ona drží uterák okolo trupu a prestupuje z nohy na nohu.

Jeho pohľad sa presúva po všetkom ostatnom v miestnosti, aby sa vyhol pohľadu na ňu.

Napokon si vzdychne, čím preruší ticho. „Potrebujem sa...“

„Osprchovať, dobre. Ja len...“ odmlčí sa a opatrne na ňu upiera pohľad. „Som rád, že si v poriadku, Grangerová.“

„Samozrejme, že si, teraz si nemusíš hľadať niekoho iného, koho by si mohol doberať,“ podpichne ho.

Uškrnie sa a cúva dozadu, keď ťahá za dvere. „Okrem iného.“

X

25. december

Hermiona je plná moriaka a vianočnej nálady (a trochu opitá vaječným koňakom), keď odchádza spať do svojej izby. Prezlečie sa do čistého pyžama. Keď sa otočí, aby si ľahla do postele, zistí, že uprostred perín leží malá červená škatuľka. Presne vie, od koho je, pretože on jediný si s nikým nevymenil darčeky - aj keď to neznamená, že mu sama žiaden nedala. Na perách sa jej zračí úsmev, keď sa natiahne dopredu a rozviaže malú bielu stužku. Zdvihne veko škatuľky a ticho zalapá po dychu, keď vidí, čo je vnútri: strieborný náramok s dvoma príveskami.

Opatrne náramok vytiahne a s úctou si ho prezrie. Každý prívesok nesie symbol; jeden znamená odvahu a druhý inteligenciu. Jemne sa usmeje a láskyplne prevráti očami, keď si sadne na okraj postele.

Zo spodnej časti škatuľky vytiahne lístok. Pozorne si ho prečíta a v očiach sa jej zalesknú slzy. V lístku napísanom jeho rukopisom opisuje, že odvaha a inteligencia sú dve najdôležitejšie vlastnosti, ktoré na nej obdivuje. Odkaz sa končí tým, že ju nazve svojou obľúbenou chrabromilčankou.

X