Preklady fanfiction Harryho Pottera

November

9.november

Prvé, čo uvidí, keď sa jej otvoria oči, je sivý strop. Prvé, čo počuje, je klopanie topánok a tlmený šepot. V duchu zastoná, mrzuto, pretože sa pokúša posadiť a nedarí sa jej to. Keď si však jej oči začnú zvykať na svetlo, lepšie si prezrie okolie. Všetko je sivé, tmavé. Studené. Steny, podlaha, strop.

Pri ďalšom skúmaní si uvedomí, že sa nachádza na Malfoy manor. Spomenie si, ako sa do panstva vlámala s chalanmi - s chalanmi! Kde sú Harry a Ron? A Draco!

Počuje nad sebou Bellatrixin hlas, jasný a hrozivý. Naskočí jej husia koža toho najhoršieho druhu a dych sa jej zatají v hrdle. „Pozrite sa, tá humusáčka sa zobudila.“

A potom počuje Dracov hlas, naliehavý a požadujúci. Na zlomok sekundy ju zaplaví úľava. Ale potom si spomenie, že takto sa táto misia nemala odohrať. Práve teraz je v rovnakom nebezpečenstve ako ona.

„Nedotýkaj sa jej!“

„Nuž, synovec, prečo by som to robila? Mám s ňou oveľa... príjemnejšie veci na práci. Ale najprv mám na ňu niekoľko otázok, taký babský pokec. Ty len buď dobrý chlapček a sleduj,“ posmieva sa Bellatrix a krúti prútikom medzi prstami.

Vrčanie, ktoré sa ozve vzápätí, vychádza priamo z Dracovej hrude. „Teta Bella, prisahám...“

„Lucius! Kontroluj si tú svoju úbohú náhražku dediča!“ zvrieskne čarodejnica.

Kútikom oka vidí, ako Draco zápasí s otcom, ruky zviazané za chrbtom, a ten ho ťahá k stoličke v rohu miestnosti.

„Tak čo, Grangerová, je to tak? Čo si urobila môjmu synovcovi, hmm? Určite ťa v skutočnosti nemôže mať rád, takže si mu musela niečo urobiť. Čo si urobila?“

„Nič,“ Hermiona zachrapčí, v hrdle má sucho a škriabe ju.

„Neklam mi, humusáčka. Ak niečo neznášam viac ako humusákov, tak je to klamstvo.“

„Nič som mu neurobila,“ zopakuje rozhodne.

„Grangerová, mlč.“ Draco ju prakticky prosí z druhej strany miestnosti.

„Čo sa snažíš povedať, dievčisko? Že sa mu páčiš z jeho vlastnej vôle? Prečo by niečo také urobil?“

„Možno len nie je taký odporný ako ty.“ Sila v jej hlase šokuje aj ju samotnú.

Bellatrix nahnevane, nezrozumiteľne vykríkne, keď jej do ruky vrazí dýku. Rukou a telom jej prechádza oslepujúca bolesť. Svaly jej horia, pália ju, keď kričí v agónii.

Posledná vec, ktorú vidí, kým všetko stmavne, je Draco, ako sa zmieta v magických reťaziach, ktoré ho držia na stoličke.

X

17. november

Tentoraz, keď otvorí oči, prvé, čo uvidí, sú teplé hnedé stropy. Prvé, čo počuje, je niečo, čo znie ako oceán narážajúci na breh. A na rozdiel od tvrdej drevenej podlahy, na ktorej ležala minule, cíti pod sebou jemné pohodlie postele.

Napriek tomu, že sa cíti dokonale pohodlne, začne panikáriť, keď nespoznáva svoje okolie. Pokúsi sa posadiť, ale nepodarí sa jej to, pretože jej telo je príliš ťažké na to, aby sa pohlo. Keď zbadá hlavu so známymi čiernymi vlasmi, ktorá leží na matraci pri jej boku, začne sa upokojovať. Jemne sa usmeje, prstami mu prečeše vlasy a on sa prebudí.

Harry. Usmeje sa a spýta sa jej, ako sa cíti a čo si pamätá.

Urobí si v duchu zoznam, kým si spomenie na Draca. „Draco... kde je? Je v poriadku?“ spýta sa naliehavo a podarí sa jej pretlačiť sa do sedu. „Prosím, povedz mi - musím za ním ísť...“

„Hermiona, upokoj sa. Je v poriadku,“ ubezpečuje ju Harry a upokojujúco jej hladí ruku hore-dole.

„Kde je?“

„Je v poriadku.“

„Kde je? Chcem ho vidieť,“ nalieha.

Vzdychne si. „Nemôžem ti sľúbiť, že ťa bude chcieť vidieť.“

„Kde je?“ žiada znova, rozhodne.

Nasleduje ho po neznámych chodbách do ďalšej spálne. Vnútri izby je Draco, stojí pri okne s výhľadom na oceán. Nádherný oceán s priezračnou modrou vodou a dokonale opáleným pieskom. Harry zostáva vonku a zatvára za sebou dvere.

„Si v poriadku,“ poznamená blondiak a zostane k nej otočený chrbtom.

„Som v poriadku,“ ubezpečí ho šeptom.

„Dobre.“

„A ty?“

„V pohode,“ zamrmle.

„Bol si zranený?“

Odmlčí sa, založí si ruky na hrudi a potom prehovorí pokojne. „Už sa viac s tebou nechcem stretávať.“

Šokovane zažmurká. „Čože?“

„Už ťa nechcem vidieť,“ odpovie prísne a konečne sa k nej otočí. Pozrie sa na ňu, ale v skutočnosti sa na ňu nepozerá. „Uľavilo sa mi, že si v poriadku, ale už sa s tebou nemôžem viac baviť.“

Pokrúti hlavou, slzy ju štípu na zadnej strane očí. „Ja... ak ide o to, čo Bellatrix...“

Viditeľne sa zachveje. „Nejde o to, čo povedala.“

Sleduje jeho pohľad na svoju ruku, na červené rany, ktoré v jej bielej pokožke znamenajú Humusáčka, a zamračí sa.

„Draco, nie je to tvoja vina.“

„To teda dopekla je. Jediný dôvod, prečo na teba zaútočila, som ja...“

„Ak je to jediný dôvod, prečo sa nechceš kamarátiť...“

„...toto nie je diskusia, Grangerová,“ odsekne rozhodne, ľadovo. „Zostanem na tvojej strane a budem bojovať v tejto vojne. Ale nemôžem byť tvojím priateľom. A ty nemôžeš byť mojím.“

Zaskočená, urazená a zmätená Hermiona sa otočí na päte a odíde z miestnosti, pričom cestou späť do izby, z ktorej prišla, odstrčí viditeľne znepokojeného Harryho Pottera.

X