Preklady fanfiction Harryho Pottera

Len pre našu zábavu a poučenie.

Rodina jako žádná jiná

27. Karamelky

Rodina jako žádná  jiná
Vložené: Jimmi - 06.12. 2011 Téma: Rodina jako žádná jiná
Zelaaa001 nám napísal:

 


Preklad: Jimmi,Zelaaa001
Beta-read: Zelaaa001,Jimmi

Pozor, nie je možné otvoriť v novom okne, musíte sa vrátiť späť.

 --------------------------------------------------

Kapitola dvadsať sedem

Karamelky 

 --------------------------------------------------

"Harry." Hermiona sa vymotala z gauča v chrabromilskej klubovni. "Si... Spravil Snape..."

Harry chápal, prečo sa opatrne pokúša voliť slová. V poslednej dobe nebol k svojim priateľom práve príjemný. "Všetko je v poriadku," odpovedal a podišiel dopredu, aby mohla pri svetle ohňa vidieť jeho úsmev. "So Snapom sme sa poriadne porozprávali. Naozaj poriadne porozprávali, a, hm... nakoniec na Vianoce do Devonu pôjdem."

"To ale musel byť rozhovor." Hermiona sa trochu ponaťahovala, potom sa sklonila po svoju knihu. "Čo presne zmenilo tvoj názor?"

Harry nemal v úmysle povedať jej o tom, že bol Snape opitý. "Na niečo som si spomenul."

"Ach?"

"Áno, ale je to niečo, o čom nemôžem hovoriť. Prepáč."

Prikývla. "Je všetko v poriadku? Skutočne?"

"No... zopár vecí sme si vyjasnili," odvetil Harry. "Určite nie všetko. Ale ospravedlnil som sa za to, že som sa s ním nerozprával a za tie vážne hnusné veci, čo som povedal a dohodli sme sa, že sa pokúsime byť priateľmi." Harry sa posmešne zasmial. "Akosi váham medzi úľavou a premýšľaním, kedy som prišiel o rozum. Ale potom si poviem, že o časť svojej mysle som prišiel. A... no, vieš, dnes večer mi konečne svitlo, že by som sa mal minimálne aspoň snažiť. Snape sa snaží."

"Snaží," potichu riekla Hermiona. "Ale prospeje ti to. Viem, že to nie je ľahké."

"Áno," odpovedal Harry. To bolo podcenenie. "Hm, chcem ho skúsiť oslovovať Severus. Je trochu smiešne, že to vôbec chcel. Ale je pravda, že mi okrem vyučovania nehovorí pán Potter, takže..."

Zamieril k schodom.

"Dobrú noc, Harry."

"Dobrú noc, Hermiona."

****

Snape pri raňajkách nebol. Keď o tom Harry uvažoval, ani ho to veľmi neprekvapilo. I keby si vzal elixír na vytriezvenie, asi stále potreboval spánok navyše.

Snape nebol ani pri obede.

To vážne Harryho prekvapilo. Minimálne trošku.

No, možno musel variť niečo dôležité.

Ak áno, asi to nešlo veľmi dobre, pretože keď sa Snape zjavil pri hlavnom stole v polovici večere, čelo mal poriadne zvraštené a výrazne sa mračil. Jedol rýchlo, jeho pohyby boli strohé, a ani raz nevyhľadal Harryho pohľad. Vlastne sa nepozeral na nikoho, dokonca ani keď mu Dumbledore niečo povedal a on odpovedal.

Harry nepočul, čo vraví, ale dokázal si predstaviť jeho úsečný tón.

Keď sa Snape postavil a vyšiel dverami za hlavným stolom, Harry odstrčil svoj puding a uháňal von z Veľkej siene. Po niekoľkých ďalších chodbách ho dobehol.

"Počkajte," chytil toho muža za rukáv. "Čo sa deje?"

Snape si vytrhol ruku, jeho habit zaplápolal, keď sa zvrtol na päte, aby zazrel na Harryho s očami ako úzke pásiky čiernej. "Čo sa deje?" spýtal sa, tie slová zasyčal pomedzi zaťaté zuby. "Ty sa ma opovažuješ pýtať sa, čo sa deje?"

Ach. Ach. Tak toto Harry nečakal, ale ako jedna z možností ho to napadlo. Snape si veľa z minulého večera nepamätal.

Harrymu bolo jasné, čo to znamená - mal príležitosť zmeniť svoj názor ohľadne toho, že sa pokúsia byť priateľmi.

Trochu ho ohromilo, že ho to vôbec nelákalo. Nevedel, ako všetko dopadne, ale chcel to aspoň skúsiť. Skutočne skúsiť. Toľko Snapovi dlhoval po tom, ako sa v poslednej dobe správal.

"Zaslúžim si to." Niekoľkokrát si odkašľal, keď rozmýšľal, čo povie ďalej. "Ale, hm, včera večer som šiel do vášho bytu a ospravedlnil som sa za všetky tie hrozné veci, čo som povedal."

Snape dokonale stuhol. "Ty si sa ospravedlnil?"

Harry prikývol, odhodlaný dokončiť to. Napokon, dokonca i chrabromilčania mu tvrdili, že Snape býval dobrým otcom, takže by mal byť fajn aj ako priateľ. Prinajmenšom si mal vďaka týmto tvrdeniam oveľa skôr uvedomiť, že Snape si trochu ohľaduplnosti zaslúži.

"Nespomínam si."

"Nuž, boli ste -" Harry sa odvrátil.

Snape si vzdychol a prekrížil si ruky. Skľúčený výraz v jeho tvári vravel, že si praje, aby ho Harry v takom stave nenašiel. Hoci Harry bol rád, že našiel. Bez toho by ktohovie ako dlho trvalo, než by spoznal skutočného Snapa namiesto toho zo svojich spomienok?

"Nie som prekvapený, že si nespomínate," potichu prehovoril. "Ale... hm, je mi to naozaj ľúto."

Snape naklonil hlavu, ten pohyb bol veľmi opatrný, ako keby sa obával Harryho reakcie na akúkoľvek zmenu.

Harry sa trochu pousmial, ale nie na mužovej opatrnosti. Napadlo ho niečo iné. "Je to ťažké, však? Keď vám niekto hovorí, že všetko je inak, ako si pamätáte."

Snape úsmev neopätoval. "Nikdy som nenaznačil, že to, čo prežívaš, je ľahké."

Harry pripustil, že pichľavosť mal očakávať. Toto bol čistokrvný Snape. A okrem toho, bolo ťažké prebudiť sa a nedokázať si spomenúť na časť vášho života. Dokonca i na malú časť. "To som nemyslel."

Snape si vystrel ruky. "Takže, 'všetko' je inak, vravíš. Nechcel by si to vysvetliť?"

"Hm..." Harry sa ustúpil o krok dozadu a oprel sa o stenu. "No, trochu sme sa porozprávali. Vyčistili vzduch. Aspoň trochu."

"Chápem."

Až na to, že nechápal. Harry si bol istý, že nechápe.

"Dohodli sme sa, že sa pokúsime byť priateľmi."

Snape zreteľne mykol hlavou, začalo mu trhať svalom na líci. Podivná reakcia, ale aspoň nejaká reakcia, pomyslel si Harry. Premýšľal, či Snape niekedy nejako zareagoval. "Nech sa ti tá predstava akokoľvek hnusí, som tvoj otec, Harry."

Harry takmer niečo poľutovaniahodného zajačal. Ale potom si spomenul, že sľúbil, že to skúsi. Vzdať sa pri prvej výzve sa za veľkú snahu nepokladalo. "Nepoznám vás," povedal, zdvihol bradu, aby sa plne stretol s očami toho muža. "Ale teraz si myslím, že by som sa mal začať snažiť, aby som vás spoznal. A priateľstvo je to jediné, čo práve teraz zvládnem."

Snape nič nepovedal, z čoho sa chcelo Harrymu zaťať päste. "Čo máte za problém? Je to viac, než ste mali včera, nie?"

"Áno." To slovo pripomínalo pilník. "Áno, to je."

"Takže?"

"Nepriatelím sa s mnohými tínedžermi." Snapov hlas nebol úplne pohŕdavý, ale ani veľmi povzbudivý.

"Ja áno," odvetil Harry, odhodlaný dokončiť to. Trochu ťažko zvládnuteľný Snape bol svojím spôsobom takmer upokojujúci. "Ja vás naučím, ako sa to robí."

To mu, aspoň, získalo slabý úsmev. "Drzáň," zamrmlal Snape.

"Toľko ste o mne museli vedieť, keď ste ma adoptovali..."

Snape zaváhal, ako keby chcel urobiť krok bližšie, ale potom sa ovládol. "Už to teraz pripúšťaš?"

"Viem, že je to pravda." Harry pokrčil plecami. "Ale to už nejakú tú chvíľu viem."

"Ale stále máš pocit, že to s tebou nemá nič spoločné. Asi ako Britské impérium."

"No... " Harry musel zablokovať svoje kolená, pretože jeho nohy mali to najčudesnejšie nutkanie radšej utekať, utekať, utekať než toto priznať. Niežeby jeho nohy mohli niečo priznať... sakra. Možno nakoniec niečo na Dracovej teórii "ty máš strach" bolo. Ale Harry nebol chrabromilčanom len podľa mena. Toto dokázal zvládnuť. Toto dokáže.

"No?"

"Možno to malo niečo spoločné so mnou," dostal Harry zo seba. Dokonca sa zvládol pozrieť Snapovi do očí, čo nebola jednoduchá úloha, keď mal pocit, že tak veľa tají. "Keby sme sa mohli pokúsiť byť priateľmi, možno by som na to mohol prísť."

"Priateľmi." Snape si vzdychol. "Nuž dobre."

Harry nemohol uveriť, že trvalo tak dlho, než sa to vyriešilo. Alebo možno mohol. Severus nerád prejavoval emócie...

Premýšľal, prečo mu musel niečo tak prekliato zrejmé povedať Dumbledore. Tiež premýšľal, prečo na to počas posledných troch týždňov sám zabudol. Snape voči nemu prejavoval všetky druhy emócii. Harry si to všimol - ako by si mohol nevšimnúť? - ale nechápal, čo by to mohlo znamenať.

Niekedy počas minulého roka si Snape privykol byť v Harryho blízkosti väčšmi otvorený.

Ale teraz sa vrátil k tomu, aby bol obozretný. Po všetkom, čo Harry večer predtým vykričal, to jediné dávalo rozum. A znamenalo to, že bolo na Harrym pokúsiť sa všetko napraviť.

"Povedali ste, aby som vám hovoril Severus," znova sa pozrel Snapovi do očí. "Stále je to v poriadku?"

Snape zažmurkal. "To by bolo... prijateľné."

Harry mal pocit, že Snape sa musel zastaviť pred použitím viac prezradzujúceho slova. "Naozaj som sa ospravedlnil a myslel som to vážne," povedal, trochu podráždený. "Môžete sa pozrieť do mysľomisy, ak mi neveríte."

"Vyvodil by som z môjho nedostatku spomienok, že som vypil príliš elixíru triezvosti," pokrútil Snape hlavou. "V tom prípade mi ani mysľomisa nemôže spomienky prinavrátiť."

"Potom je to moja chyba. Povedali ste celý palec, ale ja som nemal poruke odmerku...."

"Predpokladám, že si mal prútik," zatiahol Snape."Medire Britannica, možno? Alebo tiež odhaduješ dĺžku každej eseje?"

Harry sa strhol. "Hm... áno?"

"Tínedžeri," zamrmlal Snape.

Dosť podivne sa Harry tými niekoľkými poslednými slovami, ktoré Snape povedal, cítil povzbudený. Áno, ten muž ho skritizoval, ale vôbec sa to nepodobalo na kritiku, na ktorú si od Snapa pamätal. Ani to neboli žiadne urážky či skutočné opovrhnutie. Namiesto toho... bolo to priateľské. Vážne bolo.

Možno to bolo to, čo podnietilo Harryho, aby navrhol: "Potom by ste sa mohli pozrieť na moju spomienku z minulého večera..."

"Radšej by som v tejto veci veril tvojmu slovu," prerušil ho Snape. Jeho čierne oči sa ligotali, ako keby sa o niečom rozhodoval. Po chvíli dodal: "A čo viac, neprajem si urobiť nič, čo by mohlo ovplyvniť tvoje liečenie. Špeciálne nás varovali, aby sme pri tebe nepoužili mysľomisu, ak si spomínaš."

"To bolo vtedy, keď som sa prvý raz prebral."

"Keby si mohol vidieť, ako si sa zmietal bolesťou, keď sa liečiteľ pokúsil podnietiť tvoju pamäť..." Snapa trochu striaslo. "A to bola len bolesť. Možnosť skutočného poškodenia je nebezpečenstvo, ktoré nemôžem ignorovať. Nedôjde k žiadnym magickým manipuláciám s tvojimi spomienkami, či už nedávnymi alebo inými."

Harry musel priznať, že to znelo rozumne.

"V poriadku. Hm... ach, ešte jednu vec by som mal spomenúť, keďže si nespomínate. Povedal som vám, že pôjdem na Vianoce do Devonu."

Snape sa trochu predklonil, oči ostré. "Povedz to ešte raz."

Vyzeral, ako keby neveril vlastným ušiam. "Pôjdem na Vianoce do Devonu. Ochotne... hoci radšej by som, keby ste sa o tom so mnou porozprávali skôr, než ste napísali Weasleyovcom, ako keby všetko bolo zariadené."

"V tom čase si so mnou odmietal hovoriť."

"Áno, ale vy ste mohli hovoriť so mnou."

"Tá téma by len medzi nami vyvolala ďalší konflikt."

Harry vedel, že je to pravda, ale jednako..."Myslíte si, že by vyvolalo menší konflikt, keby ste ma v poslednej sekunde požiadali, aby som šiel na prázdniny s vami?" Hlas už mal uštipačný. "Alebo ste mali v pláne vrátiť mi nejakú úlohu, ktorá by sa ukázala ako prenášadlo do Devonu?"

"To nie," povedal Snape, stiahol sa do postoja, ktorý kričal dôstojnosťou. "Bol by som požiadal riaditeľa, aby ťa prehovoril. Je v skutočnosti v záujme Rádu, aby sme sa my dvaja naučili spolu vychádzať."

Harry sa zaškeril. Už videl, ako by ho tá debata asi tak presvedčila, aby šiel do Devonu napriek svojim námietkam. "Fajn, teraz to už nie je sporná otázka," pokrčil plecami. "Som ochotný stráviť s vami Vianoce. Takže... Uvidíme sa o pár dní. Na Etike."

Znova sa tie čierne oči zaligotali, ako keby Snape v duchu viedol spor o prednostiach dvoch rôznych postupov. Tentoraz sa evidentne rozhodol zadržať svoj jazyk za zubami. "Tak sa uvidíme v utorok," povedal, slabo prikývol. Potom sa náhle stočil preč, habit sa mu dramaticky rozovrel a trepotal sa, keď kráčal po chodbe.

Keď si uvedomil, že zíza, Harry pokrútil hlavou, aby si ju vyčistil a potom sa vrátil do Veľkej siene, aby dojedol svoju večeru.

****

"Je tu Draco," povedal Neville, keď strčil hlavu do izby, o ktorú sa delil s Harrym a ostatnými siedmakmi.

Harry by to dokázal uhádnuť sám, pretože následne začul, ako Draco zosilneným hlasom vraví: "A 'nie' neberiem ako odpoveď!"

Zatvoril učebnicu Kúziel a zamieril dole do spoločenskej miestnosti.

"Nikto ti nehovorí 'nie', ty blbec," pohŕdavo hovoril Ron. "Prestaň tu rečniť, ako keby si to tu vlastnil. Toto nie je tvoje vzácne panstvo a my nie sme tvoji škriatkovia. A keď o tom hovoríme, prestaň  opaľovať Hermionu pri každej príležitosti, ktorá sa ti dostane. Ona nie je tvoje dievča; ona je moja."

"Ja teda určite tvoja nie som," vyprskla Hermiona. Keď Harry vkročil do miestnosti, už skákala  na nohy. "Ja nie som niečo, čo sa dá vlastniť. A oficiálne prehlasujem, že Draco ma 'neopaľoval'..."

 

"Radšej by ťa nemal obchytkávať," zamrmlal Ron, ale nie dostatočne potichu.

"Ronald!"

"A čo si mám myslieť? Minimálne päťkrát denne spomenieš Draca a sexuálne fantázie v jednej vete!"

"Nespomeniem!"

"Prestaňte s tým, vy dvaja," ozval sa Harry. "Draco sem prišiel za mnou, nie za Hermionou."

"Celkom správne," prehovoril Draco, ruky zastrčené hlboko do vreciek, brada zdvihnutá vysoko. "Poď so mnou. Musím s tebou niečo prediskutovať a pochybujem, že toto je najlepšie miesto."

Jeho panovačnosť by ho obvykle štvala, ale tentoraz to Harry úplne chápal. Okrem toho aj on mal čo prebrať s Dracom. "Iste," pokojne povedal. "Ale ak je to o Snapovi, mal by som ti povedať, že sme sa už udobrili."  

Dracovi poklesla sánka. "Vy ste sa... čo?"

"Udobrili. Chápeš, zmierili?"

"Ale povedal si... povedal si... bol si k nemu hrozný."

"Áno," priznal Harry. "Ale potom som si to zvážil a ospravedlnil sa a rozhodol sa zistiť, či spolu dokážeme vychádzať. Spýtaj sa tu kohokoľvek. Hovorí o tom celá veža."

Draco sa rozhliadol. Na jeho spýtavý pohľad prikývla viac než jedna hlava. Hoci keď sa Harry rozhliadol, zistil, že sa Ron s Hermionou vyparili. Vďakabohu. Nebol si istý, koľko žiarlivosti a hádok by ešte dokázal zniesť.

"Mohol si mi to povedať," mrmlal Draco.

"Asi som mohol, ale dnes som ťa nevidel." Harry nadvihol obočie.

"Slizolinské metlobalové sústredenie."

"Celý deň?"

"Hneď po prázdninách hráme s Bystrohlavom a samozrejme, počas nich nemôžeme trénovať, takže..."

"Musíš byť vyhladovaný. Poďme do kuchýň."

Draco vytiahol ruky z vreciek a použil ich, aby nimi urobil neurčité gesto. "Občas zabúdam, že si nespomínaš. Ale keď mávame predĺžené tréningy, Severus so škriatkami zariadi, aby nám doniesli jedlo na ihrisko."

"To je nehanebné!" vykríkol Seamus. "To je... je donebavolajúce zvýhodňovanie!"

"Je vedúcim slizolinskej fakulty," zatiahol Draco. "Dá rozum, že nás bude zvýhodňovať, Fredrickson."

"Finnegan," opravil Harry, práve keď mu akási spomienka vplávala na myseľ. Vyrůstal jsi s tím, že jméno je mocná zbraň... Snape to povedal, ale hovoril to Dracovi... Harry odtlačil tú spomienku nabok. Práve teraz na nej nezáležalo.

"Nuž, ja som hladný..." povedal, hoci nebol. Ale potreboval mať Draca na tento ďalší kúsok osamote. V žiadnom prípade sa o tom nebude baviť pred ostatnými chrabromilčanmi. Také bolenie hlavy nepotreboval. "Poď so mnou do kuchyne."
Draco ho chvíľu študoval, zjavne počul žiadosť za tou žiadosťou, potom pokrčil plecami a nasledoval ho dierou v portréte.

****

"Takže som súhlasil, že mu budem hovoriť Severus a on súhlasil, že sa bude priateliť s jedným tínedžerom," dokončil Harry olizujúc si pri tom z prstov sirup. Keď sa dostali do kuchyne, zásobili ho takou obrovskou porciou sladkostí, že nedokázal odolať strúhaným jablkám s karamelom.

Draco sa zamračil. "Stále nechápem, čo zmenilo tvoj názor. Taký si bol neoblomný, že opustíš Rokfort, ak sa na teba Severus čo i len škaredo pozrie.

Harry sa zaksichtil. Niežeby mal nejakú zvláštnu radosť, že vie o Snapovi niečo, čo Draco jasne nevedel, ale nemohol celkom dobre vytárať to, že sa ten muž opil, nie? Snape to Dracovi mohol povedať, ak by chcel. "Len som si zrazu uvedomil, že sa počas toho roka, čo si nepamätám, zmenil. Zmenil smerom ku mne, minimálne, alebo... no, zmenil sa trochu všeobecne, myslím," dodal Harry, keď si spomenul na svoju bodovaciu tabuľku. Svedomito ju dopĺňal na každej hodine Etiky, ktorej sa zúčastnil, hoci to začínalo by zjavne viac a viac zbytočnejšie. Áno, Snape stále uprednostňoval Slizolin. Ale nebolo to také okaté ako predtým a ani zďaleka nebol taký zlý k Chrabromilu ako kedysi.

Minimálne nie pred Harrym.

"Ach," zrazu povedal Harry. "To mi pripomína. Strávim s tebou Vianoce. Čo chceš okrem závodných metiel a drahokamov?"

Draco sa krivo usmial. "Tak na toto si si spomenul sám. Ja by som si to netrúfol zopakovať. Teraz by si to možno zle pochopil."

"Možno nie. Myslím, že ťa poznávam už o trochu lepšie."

"Pri Merlinovi, dúfam, že áno."

"Takže čo chceš?"

"Pre teba, aby si jednal so Severusom aspoň so štipkou rešpektu," okamžite zareagoval Draco. "Čo zisťujem, že nie je tak veľa podľa toho, čo si povedal, kým si si lial čistý cukor dolu hrdlom."

"Ako to mám zabaliť?"

"Myslím to vážne."

"Áno, viem, že myslíš." Harry si žul peru. "Nemôžem nič zaručiť, ale pokúsim sa. Chcem povedať, že už sa snažím. Ale si si istý, že to je všetko, čo chceš?"

"Nie, chcem viac," potichu povedal Draco. "Chcem, aby sme my traja boli znova rodina."

"Ale uspokojíš sa s tým, že my traja budeme priateľmi."

"Nateraz." Draco vzhliadol od svojho pudingu, ktorého sa nedotkol. "Ten nápad s 'priateľstvom' má zaujímavé dôsledky. Napríklad  vrcholom zlého správania by bolo, keby si strávil Vianoce s priateľom a nedal mu aspoň symbolický darček. Premýšľal si, čo dáš Severusovi?"

Samozrejme, že Harry nepremýšľal. "Hmm... no, znova mu svoj kľúč od trezoru nedám."

"Už ho máš nazad?"

"Prinútil ma prečítať sprievodný list, ktorý som napísal," povedal Harry, zrazu znel nešťastne. "Znel tak... neviem. Hlúpo a biedne, myslím."

"Prechádzal si mnohým." Draco sa načiahol ponad stôl, zovrel Harryho predlaktie a stisol skôr, než ho pustil. "Tiež si mu dal sladké drievko (cz: lékořici), ak to pomôže. A má veľmi rád Galiano."

"Galiano?"

"Likér s príchuťou anízu."

Ach, likér. Nie, Harry si nemyslel, že to znelo ako dobrý nápad. Skutočne si nemyslel, že sa Snape spíjal do nemoty veľmi často, ale len pre istotu... Harry to nechcel podporovať.

No, minimálne rozhovor o darčekoch mu poskytol nápad, ako sa ľahšie presunúť k časti rozhovoru, ktorého sa obával.

"Takže... keď hovoríme o Vianociach, Hermiona spomenula, že chceš dať Ronovi darček."

Draco len o minimálny kúsoček naklonil hlavu. "Áno. Jeho matka bola jediná v Ráde okrem teba a Severusa, kto bol... ku mne láskavý."

Harry o tom pochyboval, ale predpokladal, že tým Draco myslel, že Molly urobila niečo, čo si zvlášť cenil. Pátral v pavučinách svojej mysle, snažil sa zistiť, čo to mohlo byť, ale musel to vzdať. Po príliš veľkom sústredení sa na spomienky, ktoré neexistovali, mal pocit, že pláva vo vode, ktorá mu chcela zaplaviť hlavu.

"Mám dobrú predstavu, čo by Ron naozaj chcel..."

"Zabudni na to. Tebe som dal kúzla, aby si vylepšil svoju metlu až na XL úroveň, ale ty si môj brat. V žiadnom prípade neposkytnem takú výhodu ďalšiemu chrabromilčanovi."

"Ježiši," povedal Harry. "Ty máš vážne občas plnú hlavu metlobalu."

"To je pre mnoho nemagických ľudí v skutočnosti urážlivé slovo. Profesorka Burbageová nám povedala..."

Harryho si uvedomil, že sa odchyľujú od miesta, kam sa chcel dostať. "Prestaň flirtovať s Hermionou," prerušil ho. "Taký darček od teba na Vianoce by si Ron najviac cenil."

Draco sa na stoličke zaklonil tak dozadu, že ju naklonil len na dve nohy. "Ja s Hermionou neflirtujem."

"Samozrejme, že nie," pohŕdavo odvetil Harry. "Ty ju len presvedčíš, aby sa s tebou bavila o sexuálnych fantáziách."

"Neboli to jej sexuálne fantázie! Teda minimálne dúfam, že neboli." Draco sa striasol. "A bolo to kvôli predmetu, ako veľmi dobre vieš."

"Viem jedine, že stále podpichuješ Rona tým, koľko veľa času trávi s tebou," vyprskol Harry.

Za to vím, zavrčal Snape v jeho hlave, že máš ty rukávy pořádně roztrhané. Škoda, že jsi neměl čas pořádně se obléct. Nechceš si před soubojem sundat tu trosku svého hábitu?

V poriadku... Harry nemal potuchy, čo s tou spomienkou robiť. Totálne ho sralo, keď si spomenul na niečo úplne mimo súvislosti. Prečo prepánakráľa šiel niekam s roztrhanými rukávmi?

"Možno sa snažím ukázať Weasleymu, že s ňou rád trávim čas!"

"Aha!"

"Pretože je muklorodená. Odpusť mi, ak rád dennodenne pripomínam Weasleymu, že už viacej nie som taký debil s predsudkami! Viem, koľko vplyvu majú na teba tvoji priatelia!"

"Dal som Snapovi prednosť pred nimi oboma, keď boli takí debili s predsudkami, a ty to vieš!"

Dracova stolička poriadne buchla, keď sa predklonil dopredu a tým vrátil predné nohy stoličky zase na kamennú podlahu. "Ale neuvedomil som si, že to vieš ty."

Harry si pošúchal bok hlavy, kde mu začínala prepukať bolesť hlavy. "Ja... Ja neviem, skade to prišlo. Myslíš, že je to pravda? Dal som prednosť Snapovi pred Ronom a Hermionou?"

"Áno. Boli kvôli tej adopcii hrozní blbci, obaja. Ale ty... od začiatku si bol dobrým synom." Draco trochu potiahol nosom.

Ron a Hermiona boli kvôli tej adopcii hroznými blbcami? Harry tomu takmer nemohol uveriť. Jediné, čo za posledných pár týždňov počúval, boli chvály na Snapa!

A predsa si nemyslel, že Draco klame.

"Nuž... buď na Rona trochu ohľaduplnejší, dobre?"

"Nie je to moja chyba, že trpí takým obrovským komplexom nízkej sebadôvery..."

"Nie, ale je tvoja chyba, že sa mu kvôli tomu pokúšaš dostať pod kožu."

"Pod Weasleyho kožu." Draco sa zaksichtil. "Aká nechutná predstava."

"Pozri," povedal Harry, sekajúc slová. "Už som ti povedal, aby si prestal stále očierňovať Chrabromil.  A toto je oveľa dôležitejšie."

"Nesnažím sa mu ukradnúť Hermionu," zazeral Draco. "To vôbec neprichádza do úvahy. Ty vieš prečo."

"Si stále..."

"Tu nie sme plne chránení," prerušil ho Draco. "Ale áno, samozrejme, že stále som."

"No, ja len, že som ťa nepočul spomenúť... ehm, vieš, v poslednej dobe, dokonca ani keď sme boli úplne chránení."

"Nespomínanie je jediná možnosť, ako sa prinútiť zostať tu na Rokforte, kde je bezpečne, kde nakoniec neohrozím... iných ľudí svojou prítomnosťou." Draco sa odvrátil, ale nie skôr než Harry zazrel prúžok vlhkosti prebojovať si cestu po jeho líci. "Použi svoj mozog, Harry. Prežívam deň za dňom vďaka tomu, že o tom nepremýšľam a to, že si to vytiahol, nie je vôbec nápomocné."

"Dobre, dobre," odvetil Harry s hrozným pocitom. "Len som myslel, vieš, no... tráviš celý ten čas s Hermionou, tak ma napadlo, že možno..."

"Ako mám do pekla dobehnúť roky Štúdii muklov, keď nebudem mať muklorodenú ako poradcu? Knihy na túto tému nemajú ďaleko k braku a niežeby som mal veľa životných skúsenosti, na ktoré by som sa mohol spoľahnúť. Deväťdesiat percent času, ktorý trávim s Hermionou, študujeme! Aj Aritmanciu!"

"A čo tých ďalších desať percent?"

"Pre lásku božiu," Draco si prehrabol rukou vlasy, potom si ich okamžite uhladil nazad. "Sme priatelia, a to je všetko. Priatelia. To je vážne pre teba príliš, aby si to pochopil? Aj ty sám si jej priateľ!"

"Len sa ti snažím ukázať, ako to musí vyzerať pre Rona."

"Ach, a my si netrúfame Rona rozrušiť. Samozrejme, že nie," odvetil Draco s úškrnom. "Potom fajn, ak to pre teba tak veľa znamená. Nič sa medzi mnou a Hermionou nedeje, ale pretože má s tým Ron taký skurvený problém, spýtam sa Hermiony, či sa nepripojí k našim vlastným študijným stretnutiam. Budeme musieť zmeniť termíny len večer. Vážne dúfam, že to nezničí chrabromilský rozvrh tréningov."

"Kým neskončia prázdniny, tréningy nemáme," zľahka povedal Harry. "Náš ďalší zápas je až vo februári."

"Aké veľmi príhodné!"

"Nebuď taký."

"Fajn," znova vyprskol Draco. "Aký mám byť?"

"Len buď mojím priateľom. Odkedy som sa zobudil v nemocničnom krídle, bol si v tom skvelý."

"Do pekla, bol som v tom skvelý podstatne dlhšiu dobu než len mesiac!"

"Draco," povedal Harry a počkal, až sa ten druhý chlapec na neho pozrel. "Zmeň dobu vášho štúdia kvôli mne."

"Nepovedal som už, že to urobím?" vzdychol si Draco. "Úprimne, jediné, o čo som sa snažil, bolo viac sa spriateliť s Hermionou, a súčasne aj zlepšiť svoju reputáciu a šance, že ma ministerstvo bude brať vážne. A MLOKy zo Štúdii muklov majú svoju cenu v galeónoch. Minimálne pre mňa."

"No, Hermiona vážne vie ako byť dobrým priateľom..."

"Vravíš, že ja nie?"

"Nie, práve som povedal, že ním si. Si si istý, že je Ron jediný s nejakým komplexom? Aj tak, chcel som povedať, že Hermiona vie ako, hoci je trochu..." Harrymu sa zasekol dych. Chcel povedať, že  Hermiona je horlivá, ale ako sa na to mohol sťažovať, keď keby bol dosť inteligentný, aby počúval jej horlivosť, Sirius by bol nažive?

"Čo?"

Harry slabo potriasol hlavou. "Nič. Ja len... prajem si, aby som si mohol na všetko spomenúť."

"Aj ja si prajem, aby si mohol," odvetil Draco.

Harry zízal na porciu strúhaných jabĺk, ktoré škriatkovia naservírovali pred Draca. Asi ho to nerozptýli od myšlienok na Siriusa, od premýšľania, čo bude treba skôr než si dostatočne spomenie, aby Zrkadlo všetkých duší pracovalo, ale aspoň mu to poskytne niečo, čím mohol zamestnať svoje ruky. Za súčasnej situácie mal pocit, že by si z viny mohol vytrhať vlasy. "Nebudeš to jesť? Podaj mi to."

"Len sa uisti, že si poriadne umyješ zuby a použi kúzlo zubnej nite."

Harry sa rozhodol nepovedať mu, že znel trochu ako Hermiona.

****

"Pätnásť palcov o dôsledkoch teórie Prirodzeného práva v čase vojny," oznámil ďalší štvrtok Snape na konci hodiny Etiky. A určite použite meracie kúzlo."

Harry si pomyslel, že posledná veta bola určená jemu, ale nevadilo mu to. Etika bola v skutočnosti dosť zaujímavá a jeho priatelia mali po celý čas pravdu, keď mu vraveli, že Snape nevyučuje tak, ako učieval Elixíry.

Pretože Harry sa už viacej nenáhlil, aby zdrhol v okamihu, keď hodina skončí, ešte stále tam bol a uvidel Nevilla pristúpiť k profesorovi, aby mu položil nejaké otázky. Ale nie o Etike. Boli o Elixíroch, čo dokazovalo, že to doučovanie, ktoré spomenul Ron skutočne poskytlo Nevillovi ohromné množstvo sebadôvery. V minulých rokoch by dal radšej prednosť vybuchnutiu svojho kotlíka než, aby sa Snapa niečo spýtal.

Harry si stále balil brká a pergamen, keď sa k nim dvom priblížil Snape.

"Ahoj, tati." Draco vrhol na Harryho úsmev tak žiarivý, že Harry mal skoro pocit, že do neho strčil lakťom.

"Severus," povedal Harry. Draco chcel, aby použil to druhé slovo, to si bol istý, ale nedokázal to.

Snape nevyzeral, ako keby ho dva rôzne spôsoby oslovenia trápili. "Je ti to, čo sme brali, jasné? Ak máš pocit akejkoľvek nevýhody...."

"Dám ti vedieť," povedal Harry. "Vďaka."

Snape na chvíľu zaváhal, a potom navrhol hlasom, ktorý úmyselne znel, ako keby ho to práve napadlo. "Možno by ste vy dvaja radi prišli dnes večer na večeru do môjho bytu. Čarodejnícke Scrabble?"

"Ach?" Harry si odkašľal. "Hm, obávam sa, že nemôžeme. Nie dnes večer..."

"Máme už skôr dohodnutú povinnosť," dodal pokojne Draco. "Hermiona mi pomáha so Štúdiami muklov. Myslím, že som to zmienil?"

Snape sa netváril, že si myslí, že je to veľmi dobrá výhovorka, aby Harry odmietol jeho olivovú ratolesť. Ale na druhej strane to ešte úplne nepochopil. Niežeby sa Harry chystal  vytiahnuť problém s Ronovou žiarlivosťou. "Dnes večer s Hermionou chceme pomôcť Dracovi s esejou. A odložili by sme to kvôli Scrabble, vážne áno, ale Draco už zmeškal posledný termín..."

"Harry!" zasyčal Draco.

Snape sa otočil k Dracovi, jedno obočie nadvihnuté. "Päť bodov zo Slizolinu za to, že si neodovzdal esej načas."

"Ale... ale... to nebolo ani na tvoju hodinu!"

"To nevadí." Snape sa tváril neúprosne, ale po chvíli povolil dosť na to, aby to vysvetlil. "Od svojich siedmackých prefektov očakávam vysoký štandard akademického správania, a to nespomínam svojich synov."

Harryho napadlo, že by bolo smiešne namietať voči množnému číslu. Hoci možno by mal vyjasniť ten nezmysel o ňom ako slizolinskom prefektovi. No, keď dostane príležitosť. V tejto chvíli bude lepšie Snapa a Draca neprerušovať.

"Ale profesorka  Burbageová mi bez najmenších problémov poskytla viacej času, keď som jej vysvetlil..."

"A vysvetlil si jej, že si pravdepodobne mohol v nedeľu pracovať so svojím bratom a slečnou Grangerovou, keby si nepridelil metlobalu vyššiu prioritu než práci na jej hodinu?"

"Ale nemohol som. Až v pondelok popoludní som zistil, že jedenásť palcov o muklovskom oblečení bude takých náročných alebo že rokfortská knižnica bude takmer zbytočná..."

Harry si zahryzol do pery. Nebol si istý, či niekedy predtým počul Draca takto skuhrať. No, možno keď predstieral, že ho smrteľne zranil Hrdozobec (cz: Klofan)...

"Kedy bola tá esej zadaná?"

Draco prehltol a sklopil zrak. "Pred dvoma týždňami. Ale robil som si starosti o Harryho. A o teba a Harryho. Nespomínajúc... tamto, občas dokážem premýšľať len o... všetkom, čo som stratil."

Harrymu bolo jasné, že myslel Rhiannon. Tou dobou už bola miestnosť prázdna, ale Draco len pre istotu použil slová, ktoré ju chránili. Keby ho niekto začul, bol by si pravdepodobne pomyslel, že hovorí o svojom otcovi. Alebo možno o svojej matke. Draco o nej nepočul, odkedy opustila svojho "manžela" a odcestovala do cudziny. Nerozprával o nej veľa, ale Harry toľko vedel.

Pokiaľ šlo o Harryho, bolo dobré, že sa jej zbavili. Samozrejme, Draca ľutoval, ale bolo mu asi lepšie bez nej. Čo za ženu by takto opustila svoje dieťa, bez akéhokoľvek slova? Ani slovíčko zbohom, tobôž jediné vysvetlenie!

Vyzeralo to dokonca ešte horšie, keď sa na to Harry pokúsil pozrieť z Narcissinho hľadiska. Vedela, že jej manžel nielenže vydedil ich jediného syna, ale on na neho uvalil rozsudok smrti! Vedela, že je Lucius nebezpečný a má v úmysle Dracovi ublížiť. Každá normálna žena by bránila svoje dieťa, neopustila by krajinu a nezostala mesiace uzavretá pred svetom!

Ale na druhej strane, Narcissa Malfoyová nebola normálna žena. Bola to mrcha, skrz naskrz - ten druh ženy, ktorý si nezaslúži mať dieťa.

Matky majú ochraňovať svoje deti dokonca za cenu vlastného života - hoci, Boh mu bol svedkom, že si Harry prial, aby jeho matka nečelila takémuto rozhodnutiu.

"Draco," hlbokým hlasom riekol Snape. "Súčasťou dospievania je naučiť sa sústrediť na prácu či školu, dokonca i keď naše osobné životy sú... neuspokojivé."

Harry premýšľal o tom, na čo myslel, keď to povedal. Bol niekedy Snape zamilovaný?

"Áno, pane."

"Dobre teda," Snapov pohľad zahrnul nich oboch. "Buďte dobrí."

"Priateľ by asi povedal len: 'Neskôr sa uvidíme,'" ozval sa Harry.

"To by bolo zbytočné, pretože vás samozrejme neskôr uvidím." S týmito slovami Snape odkráčal preč.

Harry počkal, až kým neopustil zadnými dverami učebňu a zapískal, silno a dlho.

"Čo je?" podráždene sa dožadoval Draco.

"To ako sa s tebou rozprával, ako ťa poučoval, bez jedovatosti, ktorá trhá ľudí na franforce. Je to len ... je to, ako keby bol vážne tvojím otcom."

"On vážne je."

Harry čakal na zvyšok, na to nevyhnuteľné, A je aj tvojím otcom, ale Draco sa musel rozhodnúť, že na neho nebude tlačiť. Možno mu zatiaľ stačilo vidieť, že je Harry k Snapovi priateľský.

A pre Harryho to bolo viac než dosť.

****

 "No... ech, muklovská móda sa stále mení," povedal Harry, keď znova skontroloval hodinky. Hermione vôbec nebolo podobné, aby meškala, a to už na ňu čakali takmer pol hodiny. Dokonca mu to pripadalo ešte dlhšie, pretože počas tej doby sa pokúšal vysvetliť Dracovi muklovské módne štýly a prabiedne v tom zlyhával.

"Lenže nechápem, prečo sa ich móda mení," vravel teraz ten druhý chlapec. "Myslíš, že je to kvôli tomu, že ešte nenarazili na nič také praktické a pohodlné ako habity?"

Verte Dracovi, že bude predpokladať, že čarodejnícke oblečenie je prirodzene nadradené. "Vlastne si myslím, že habity vyšli z módy pred pár stovkami rokov. Mnoho stovkami."

Draco sedel pripravený s brkom balansujúcim nad pergamenom. "Ale prečo sa ich vzdali?"

"Ehm..."

"A tieto 'zvonové nohavice', ktoré si spomínal... ako sa dá vo zvonoch posadiť?"  

Harryho pred odpoveďou zachránil pohľad k dverám Komnaty najvyššej potreby, ktoré sa otvorili.

"Hermiona," uľavilo sa mu.

"Prepáčte, že meškám," oznámila a zatreskla za sebou dvere s väčšou silou, než bolo nevyhnutné. Rovnakým štýlom sa posadila a zízala na veselo horiaci oheň namiesto toho, aby sa pozrela na nich. "Takže... o čom si vravel, že je tvoja esej, Draco?"

Draco sa na Harryho spýtavo pozrel. Hermione sa nepodobalo, aby na niečo zabudla. "Módne zákonitosti v minulosti."

"Akej minulosti?" Takmer tú otázku vyštekla.

"Našej, myslím."

"Muklovské módne zákonitosti v čarodejníckej minulosti? Je tvoja učiteľka obvykle taká nekonkrétna?"  

Harry si prisunul stoličku bližšie k Hermione. "Čo sa deje?"

Hlas mala trochu príliš prenikavý. "Čo sa deje? Prečo by sa malo niečo diať? Nie je to moja chyba, že Štúdia muklov na tejto škole sú takou fraškou, až Draco začína byť každý víkend stratenejší..."

"Nezačínam," strnulo odvetil Draco. "Myslel som britskú históriu."

Hermiona si vzdychla a zosunula sa na stoličke s členkami od seba. "Prepáčte. Môžem vidieť, čo ste doteraz napísali?"

Draco jej podal malý zvitok pergamenu. Za menej než desať sekúnd si prečítala každé slovo. "To sú samé nezmysly."

"Na, daj si kúsok karamelky," povedal Draco, keď vylovil červenú plechovku zo školskej tašky. "Nebola si na večeri?"

Hermiona sa zamračila. "Nemám problém s nízkou hladinou cukru. A prečo so sebou nosíš karamelky?"

"Profesorka Burbageová ma požiadala, aby som ich dal Severusovi, ale po tom, ako sa ku mne dnes správal, som sa rozhodol to neurobiť."

"Stále ide po ňom?"

"Nedokáže sa dovtípiť," Draco si odhryzol okraj z čisto bieleho kúska. "Hmm."

Harry ju chcel vyraziť Dracovi z ruky. "Ty si mal tú drzosť sťažovať sa na moje strúhané jablká, keď kradneš sladkosti Snapovi?"

"Ach, buď pre zmenu trochu Slizolinčan. Otec by len mávol prútikom, aby sa ich zbavil a to by bolo plytvaním tým najlepším z Medových labiek."

"Hermiona, povedz mu, že je nesprávne..." Potiahnutie nosa ho umlčalo. "Hermiona?"

Nahnevane si utrela líca, aby zatajila všetky stopy vlhkosti.

Keď sa vo vzduchu zjavila vreckovka, Draco jej ju mlčky podal.

Hermiona si vyfúkala nos, vydala hlasný vrčiaci zvuk, ktorý by ju možno za iných okolností priviedol do rozpakov. Ale v tejto chvíli si to vôbec nevšimla.

"Čo sa deje?" spýtal sa Harry.

Draco sa jedným plynulým pohybom zdvihol na nohy. "Odchádzam."

"Nechoď," povedala Hermiona, poskladala vreckovku na štvrtiny a potom na šestnástiny. Po tomto začínala pripomínať guľôčku, ktorú stále znova skladala a skrúcala. "Nie si úplne nezúčastnená strana. To je len..." Hlas jej zakolísal, ako keby ho vetrové kúzlo pohadzovalo sem a tam. "To je len tým, čo povedal. Že... že sa nedokážem dovtípiť."

"Ron?" spýtal sa Harry, keď sa Draco znova posadil.

"Samozrejme, že Ron! Mám tak veľa žiarlivých priateľov, že strácaš prehľad?"

"Karamelku," povedal Draco rozhodnejšie a vtlačil jej kúsok do ruky.

Hermiona ju prehltla naraz. Harry sa domnieval, že ju musela trochu požuť, ale vôbec to tak nevyzeralo.

"Je absurdný!" vykríkla Hermiona v okamihu, keď mala prázdne ústa. Keď začala rozprávať, zdalo sa, že nedokáže prestať. "Snažil sa mi nahovoriť, že sem dnes večer nemôžem prísť a stretnúť sa s tebou. Nemala som to urobiť, ale povedala som mu, že Harry tu bude tiež. Napadlo mi, že by ho to mohlo upokojiť, ale viete, čo povedal potom? No, viete?"

Draco, ako si Harry všimol, mal dosť zdravého rozumu, aby zostal úplne ticho. Radšej to než túto zložitú situáciu ešte zhoršiť.

"No, viete?"

"Nie, samozrejme, že nevieme. Neboli sme tam," potichu povedal Harry.

"Ach. Správne. Fajn, tak počúvajte. Povedal, a ja citujem, 'Fajn, potom je to v poriadku.' Potom je to v poriadku!"

"Ale nechcela si práve to?" spýtal sa Harry, zmätene. "Aby sa rozhodol, že je všetko v poriadku?"

„Vôbec som ho nemala čo uisťovať, že je všetko v poriadku!“

vykríkla Hermiona. "Mal mi dokelu veriť!"

"Áno, ale potom prečo si mu povedala, že tu budem aj ja?"

"Aby sa cítil lepšie, ďalšie moje bláznovstvo," trpko povedala Hermiona. "Pretože  by v tom nemal byť žiaden rozdiel. Keď povedal, že je všetko v poriadku, pokiaľ si tu ty, povedala som, že to by malo byť v poriadku aj bez prítomnosti garde, pretože s Dracom sme len priatelia. A potom povedal, že nechce, aby som bola znova s Dracom sama, a ja som mu povedala, že ma nemá právo komandovať a on... on... on..." Hermiona zrazu hodila zhúžvanú vreckovku do ohňa. "Povedal, že o to ide, že nechce priateľku, ktorej sú ukradnuté jeho city a on... on... on..."

Harry sa pripravil.

"Dal mi kopačky!" zanariekala Hermiona. "Povedal, že radšej by vzal na Vianočný bál dikobraza, pretože ten bude menej pichať!"

"Ach, vážne dúfam, že si nedovolila, aby mu také dačo prešlo," Dracove šedé oči žiarili.

"Draco!"

Hermiona Harryho ignorovala. "Ach, nedovolila," samoľúbo odvetila, hoci jej smrkanie trochu ten účinok pokazilo. "Z fleku ma nenapadlo dikobrazie kúzlo, tak som v rýchlom slede použila Avis and Oppugno.

"To je dobre!"

Harry sa nechytal. "Čo... vtáčiky?"

"Rojili sa všade okolo neho, ďobali a škriabali a hrýzli," povedala Hermiona. "To kvôli tomu som meškala. Tvár mal v takom hroznom stave, že mu kvôli napuchnutým lícam vôbec nebolo vidno oči. Musela som ho vziať do nemocničného krídla."

"Hermiona..."

"Čo je, Harry? Vieš, že si to zaslúžil. Keď cez dieru v portréte vošla Lavender, strhol ju do náručia a pobozkal ju. Rovno predo mnou! A potom ju požiadal, aby s ním šla na bál, tiež rovno predo mnou! A potom urobil tú poznámku o dikobrazovi!"

To rozhodne znelo, ako keby sa Ron správal veľmi hnusne. Na druhej strane Harry dokázal pochopiť, prečo bol taký naštvaný. Dokonca Harry si všimol, aký citlivý zostal Ron ohľadne všetkého toho času, ktorý Hermiona trávila s Dracom. "Uzmierite sa."

"Nemyslím si, že mi záleží na tom, aby som sa bozkávala s niekým, kto mal vo svojich ústach jazyk Lavender Brownovej, vďaka," upäto povedala Hermiona. "Mohla by som chytiť niečo hnusné."

Harry sa zamračil. Pravda bola, že mala sklony preháňať, ale jednako... toto sa zadalo byť kruté.

"Máš dosť ostrý jazyk na to, aby si sa uchytila medzi slizolinčankami," obdivným hlasom prehovoril Draco.

Hermiona po ňom švihla lišiackym úsmevom. "Ronald Weasley by na to radšej nemal zabúdať."

"Aký trest si dostala?" s povzdychom sa spýtal Harry.

"Ach, žiaden." Hermiona si hodila do úst ďalšiu karamelku z plechovky, ktorú Draco nastavil. "Keď sme sa dostali do nemocničného krídla, Ron kričal isté dosť... nedžentlmenské veci o mojom vzhľade. To predpojalo Madam Pomfreyovú proti nemu a potom jediné, čo som musela povedať bolo, že pobozkal iné dievča ani nie desať krokov odo mňa, kým sme spolu stále chodili a ona to úplne pochopila."

"Pekne zvládnuté."

"To nebolo!" prerušil Harry, otočil sa, aby zazrel na Draca. "Mohol by si prosím prestať všetko zhoršovať?"

"Čože?" Draco zdvihol voľnú ruku v nevinnom geste.

"Nemôže to zhoršiť, Harry," prehovorila Hermiona, tentoraz schmatla plnú hrsť karameliek. "Ron a ja... je koniec."

"Mohol by si aspoň prestať mať z toho takú veľkú radosť!" povedal Harry Dracovi.

"Vyzerám, ako keby som si to užíval?"

"Vyzeráš, ako keby si prekypoval radosťou!"

Draco odložil plechovku na stôl a zaklonil sa na stoličke, jednu nohu preložil cez druhú.  "No... myslím, že je to odo mňa nesprávne. Hermiona je ublížená a ako priatelia by sme jej mali byť takou oporou, akou len dokážeme."

"Ja nie som ublížená," neochvejne vyhlásila Hermiona, ale to, ako si pchala karamelky do úst, svedčilo o opaku. "A vedieš si fajn, Draco. Harry si len pripadá lapený uprostred. Chvalabohu, že jeden z mojich priateľov nebude."

"Vážne takto pobozkal Lavender? Nepreháňaš?"

"On ju viac než len pobozkal. On ju ohmatával všetkým na očiach." Hermiona potiahla nosom.  

„Nuž, aspoň už nebudem musieť dlhšie znášať jeho neohrabané ohmatávanie. Alebo tie jeho absurdné žiarlivé scény.

Viete, myslím, že skutočný problém bol v tom, že ma chcel kontrolovať, ale ja som ho nenechala. Samozrejme, že nie. Je rok 1997, preboha. Len preto, že Molly sa po celý čas stará o domácnosť, dospel Ron k veľmi podivným názorom ohľadne žien a mužov.“

„Ani moja teta nikdy nepracovala,“ zazeral Harry. „Tak to platí aj na mňa, no nie?“

„Nie, pretože ty nie si rodený čistokrvný...“ vtom Hermiona zdvihla ruku a zakryla si ústa. „Oh! Prepáč Draco. Nemyslela som to...“

„To je v poriadku. Si nahnevaná.“ Draco vrhol na Harryho ukrivdený pohľad. „Všetci hovoríme urážlivé veci, keď sme nahnevaní.“

„Správne. Tak späť k tvojej eseji. Prvá vec, ktorá mi napadá, je, že sa potrebuješ zamerať na niečo špecifickejšie. Čo napríklad:

Ako novovznikajúce politické a sociálne práva žien ovplyvnili vývoj britskej módy.“

Harryho ohromil spôsob, ako to zo seba vychrlila. „Zmenili tieto práva spôsob, ako sa ženy obliekajú?“

„Oh, samozrejme, že áno.“ Hermiona sa usmiala, akoby sa snažila zabudnúť na všetko súvisiace s Ronom, no Harry z jej odmeraného výrazu spoznal, že sa jej to nepodarilo. „Sú dôvodom, prečo sa viac nenosia korzety.“

K Harryho úžasu Draco trochu očervenel. „Možno by si mi mohla vysvetliť niečo, čo ma udivovalo počas celého minulého leta. Plavky pre nečarodejnice... zdajú sa, akoby boli navrhnuté na to... er, aby vo vode spadli.“

„Chápem to tak, že si ešte nepočul o lycre alebo spandexe.“

 „Počkaj, kedy si ty vlastne bol na muklovskom kúpalisku?“

„Harry,“ povedala Hermiona s výčitkou. „Na tieto veci si musíš spomenúť sám.“

„Áno, Harry,“ zopakoval Draco, významne naňho pozrúc. „Na tieto veci si musíš spomenúť sám.“

O chvíľu na to si Harry spomenul, čo povedal Draco o ich lete v Devone. Draco spoznal Rhiannon na kúpalisku... vlastne nie v Devone. Niekde nablízku. Hoci mu bolo mu trochu nejasné, prečo vlastne Draco začal chodiť na muklovské kúpalisko.

A z nejakého dôvodu sa ani nechcel pýtať.

Vôbec sa to nechcel spýtať... a nie len preto, že tu bola Hermiona.

Harryho téma Dracovej eseje nezaujímala, tak vytiahol učebnicu Etiky, aby si mohol čítať, kým Draco s Hermionou nepreberú módne trendy. Neplánoval poprosiť Snapea o pomoc navyše, dokým to nebude nevyhnutne nutné.

Čo... možno bude.

****

Samozrejme, Harry očakával od Snapea ďalšie pozvanie na návštevu. Pravdepodobne by bol pozval Draca a Harryho dole na dezert po stredajšej D.A., no D.A. bola zrušená, pretože to bol posledný týždeň pred sviatkami. A pretože, okrem iného, príliš mnoho dievčat plánovalo vynechať D.A.. Potrebovali čas, aby si vzájomne pomohli s kúzlami na úpravu svojich plesových šiat. Upravujúce kúzla im moc nepomôžu, ak príde na boj s Voldemortom, ale Harry sa s týmto argumentom ďaleko nedostal.

A keďže už nebola žiadna D.A., na ktorú by mohol Snape dohliadať, Harry neočakával, že s ním v stredu bude hovoriť.

Predpokladal, že k pozvaniu dôjde na druhý deň, kedy ho Harry uvidí na Etike.

Namiesto toho aj tak dostal pozvanie v stredu.

Pozvanie priniesla sova. Dorazila počas večere a na chvíľu zablokovala výhľad na Rona, ktorý posielal pusy ponad stôl. Ale nič nedokázalo zablokovať Lavanderino chichotanie.

Harry, stálo na zvitku. Hneď ako doješ, príď do mojich komnát.

Bol podpísaný jednoducho, S.S.

Bolo to naozaj panovačné. Snape by mal mať prekliato dobrý dôvod, ktorý nezahŕňa čarodejnícke Scrabble, uzavrel to Harry. Ak toto bol jeho spôsob, aby bolo po jeho, Harry bude musieť Snapeovi vysvetliť jednu či dve veci o tom, ako to medzi priateľmi chodí.

„Óóó, Harry dostal list,“ zatiahla Lavender tri miesta od neho. Naklonila sa k nemu pri pokuse nazrieť naň a vôbec sa nestarala,  že priľahla každého, kto sedel medzi nimi. „Od koho je? Od Luny-Šaluny?“

„To nie je tvoja vec,“ riekol Harry.

„Ale, nebuď  taký.“ Lavender zapriadla. „Som tak šťastná s Roňáčikom-miláčikom, že chcem vidieť, že sú všetci zamilovaní. Nemôžem sa dočkať sobotňajšieho bálu!“ Zrazu začala špúliť pery. „Ale potom neuvidím môjho Roňáčika-miláčika celé tri týždne! Nemôžem prežiť  tak dlho bez jeho božtekov pyštekov.“

Harry hneď zmenil názor na Hermionine poznámky z minulého večera. Lavender si zaslúžila každé slovo, keď predvádzala takéto dačo pred Hermionou, ktorá sedela priamo oproti nemu!

No, aspoň to dnes večer brala statočne. Uchlipkávala si čaj, očividne si nevšímala ani slova, jej pozornosť zameraná na knihu, ktorú čítala. Ako Harry videl, pokojne obrátila stránku a pokračovala v čítaní.

Lavender si prehodila vlasy cez plece, prestala utláčať troch ľudí a začala vydávať cmúľavé zvuky smerom k Ronovi, ktorý ihneď očervenel, ale poslal jej ponad stôl ďalší bozk.

„Jednoznačne nechutné,“ zamumrala Hermiona, keď otáčala ďalšiu stranu. „Je tak zúfalá, že sa uspokojí s čímkoľvek, čo nosí nohavice a Ron je viac než len trochu hlúpy, inak by si uvedomil, čo to o ňom vypovedá.“

No dobre, tak sa možno Hermiona nad tým ešte nepovzniesla, pomyslel si Harry.

„Nedostal si list od Luny-Šaluny?“ pretočila Hermiona očami.

Harry zavrtel hlavou. „Snape ma chce vidieť.“

„Ah. No, uisti sa, že sa budeš držať svojho nového rozhodnutia. Bolo príjemné vidieť, ako ste spolu včera žartovali na Etike.“

Žartovali? Debatovali o Rousseauovi, ktorý, pokiaľ Harry mohol povedať, bol rovnako šialený filozof ako všetci ostatní.

Opäť sa k nim doniesli cmúľavé zvuky, ale tieto zneli o niečo vlhkejšie.

Harry vrhol smerom k Hermione súcitný pohľad, ale ona už opäť čítala knihu.

****

Harry čakal na chodbe v žalároch len pár sekúnd predtým, ako sa otvorili dvere a odhalili Draca, ktorý mu naznačil, aby vstúpil.

Snape stál pri krbe, ponorený do rozhovoru s riaditeľom.

V tom okamihu si Harry uvedomil, aké bolo hlúpe myslieť si, že by ho Snape predvolal kvôli niečomu takému triviálnemu, ako je priateľská partička Scrabble.

„Čo sa deje?“ opýtal sa a posadil sa vedľa Draca, keď sa Snape a Dumbledore usadili do kresiel.

„Dnes, neskoro poobede, sme získali informáciu od Remusa Lupina,“ riekol Dumbledore a zložil si ruky do lona. Nosil niekoľko výstredných prsteňov, ktoré zachytávali svetlo z plameňa a odrážali ho na kamenný strop. „Znepokojujúcu informáciu.“

Draco vyskočil na nohy. „Je moja matka v poriadku?“

„O tom sa Lupin nezmienil ani slovom,“ povedal Snape jemne. „Sadni si, Draco.“

„Je Remus v poriadku?“

„Áno,“ riekol Snape. Bol napätý už od začiatku, ale teraz vyzeral strnulo ako manekýn. Tak strnulo, v skutočnosti, že...

Mrazivý pocit prešiel Harryho telom a prebudil v ňom nevoľnosť.

„Neverím vám,“ zalapal po dychu. „Stalo sa niečo zlé, však? Niečo, čo sa mi bojíte povedať...“

„Bojí sa spomenúť pred tebou vlkolaka, po tom, ako si na jeho meno reagoval v sobotu,“ povedal Draco ostro. „A niet sa čomu diviť. Dokonca i teraz nazývaš Severusa klamárom hneď ako...“

„Len mi povedzte, čo sa stalo Remusovi!“

„Nič,“ riekol Snape a zatriasol hlavou. Nuž, aspoň vďaka tomu vyzeral o niečo menej napäto. „Lupinovi sa darí dobre vzhľadom na jeho úlohu a je úplne zdravý.“

„Oh.“ Harry si odkašlal. „V poriadku. Um... prepáčte.“

Snape naklonil hlavu.

„Pravdepodobne sme sa unáhlili, keď sme vás prijali do Rádu,“ povedal Dumbledore s prísnym pohľadom ponad polmesiačikovité okuliare. „Musíte byť schopní vypočuť správy bez paniky a prerušovania, a pokiaľ plánujete spochybniť slová člena Rádu, musíte mať na to pádny dôvod. A teraz, môžeme už pokračovať?“

Počkal, kým Harry s Dracom neprikývli.

„Lupinovo dnešné hlásenie sa týkalo nových pokynov, ktoré dostal od Voldemorta. Bolo mu nariadené, aby využil svojho postavenia v školskej rade a zúčastnil sa Vianočného plesu.“

„Aha,“ riekol Harry pomaly. Remus príde na hrad? Harry bude mať príležitosť vidieť ho? Toto bola pravdepodobne posledná vec, ktorú očakával, že bude počuť.

„Jeho úlohou je pre Voldemorta preskúmať ochranné kúzla a ak bude možné, uniesť teba alebo Draca, najlepšie oboch,“ povedal Severus. „Nemôžeme zakázať jeho prítomnosť na hrade, nie, kým je členom správnej rady. Mohli by sme napadnúť jeho postavenie tým, že poukážeme na jeho zločiny proti tebe z minulého roka...“

„Nemôžete to urobiť,“ zvolal Harry. „Remus neurobil nič! Nezaslúži si ísť do Azkabanu!“

„...ale,“ pokračoval Snape, ako keby Harry neprehovoril, „keď prihliadnem na okolnosti, je to vylúčené. Potrebujeme Lupina na slobode, aby pokračoval v poskytovaní informácií o Voldemortovi a smrťožrútoch.“

„A navyše, nebolo by to správne!“ trval na svojom Harry. „Poslať ho do väzenia, keď sa nám iba snaží pomôcť...“

„Áno,“ povedal Snape, jeho oči tajomné, keď otočil svoju hlavu smerom k Dumbledorovi. „Nebolo by to správne.“

„Dostal som ťa z Azkabanu v momente, ako to bolo možné, Severus.“ Riaditeľ si vzdychol. „Ľutujem, že to trvalo dlhšie, ako som si želal.“

Snape zaváhal predtým, ako krátko prikývol „To nás privádza k späť k dnešnému problému. Je zrejmé, že nie je vhodná prítomnosť ani jedného z vás na Vianočnom plese, kde bude i Lucius Malfoy. Z toho dôvodu začneme naše prázdniny v Devone skôr.“

„Nie.“

Snape pokračoval, akoby Harry nie nepovedal. „Keďže je Harryho amnézia tak známa, môžeme povedať, že som ho vzal k renomovanému liečiteľovi, ktorý sa zaoberá poraneniami hlavy...“

Nie.“

„To nie je žiadosť. Si členom Rádu a ako taký budeš robiť to, čo sa ti povie.“

Harry sa obrátil na Dumbledora. „Pokiaľ som členom, tak by som mohol prispieť viac ako len slepou poslušnosťou. Nie je tak?“

Dumbledora sa pozrel z Harry na Severusa a späť. „Áno, tiež si tak myslím.“

„Ďakujem.“ Harry vydýchol. „Je to len... Ja si nemyslím, že by ste o všetkom mali rozhodovať vy dvaja. Musím byť na tom plese, pretože pokiaľ tam nebudem, Voldemortovi dôjde, že nás niekto pred Luciusom varoval. Bude podozrievať Remusa a myslím, že všetci dobre viete, čo by to znamenalo. Tento plán by mohol Remusa zabiť.“ Harry sa pozrel na Snapea. „A pokiaľ vás ani toto nepresvedčilo, tak majte na pamäti, že z mŕtvych mužov nie sú dobrí špióni.“

„Harry...“

Harry vydýchol. „Pozrite. Ja viem, že nechcete, aby som vídaval Remusa, ale toto už vážne zašlo priďaleko.“

„Preháňaš, pretože sme v sobotu nesúhlasili...“

„Nie, ty preháňaš, pretože ním pohŕdaš a vždy budeš. Podarilo sa ti, aby ho vyrazili z najlepšej práce, ktorú kedy mal, preboha!“

„Nepohŕdam ním.“ Snapeove oči sa naplnili niečím desivým. „Ak chceš počuť čistú pravdu, ja ho teraz uznávam, vlkolak či nie.“

Snape uznáva Remusa? Harry zažmurkal, zvažujúc, či to nepovedal len preto, že tu bol Dumbledore. Koniec koncov, Snape si potriasol rukou so Síriusom, keď mu tak riaditeľ povedal, no nie?

„Zváž i jeho úlohu, Harry,“ povedal Draco. „Lupin ťa má uniesť. To znamená, že sa o to pokúsi a musí to vypadať dôveryhodne. Ak tu nebudeme, nebude musieť zlyhať. Pôjdeme do Devonu skôr. Ak by si Temný pán myslel, že ho Lupin zradil, určite by ho nechal zabiť.“

Nechal by ho zabiť?“ spýtal sa Snape sucho. „Voldemort by to urobil sám. Umučil by tvojho drahocenného Lupina až k smrti.“ Harry ucítil, ako sa jeho srdečný tep zvyšuje. Nemohol nechať Remusa zabiť. Ledva dokázal vystáť vedomie, že jeho hlúposť k tomu priviedla Síriusa. A či už na ples pôjde alebo nie, ani jedna možnosť nepredstavuje pre Remusa nič dobré.

„Dobre teda, musíme sa uistiť, že všetko bude vyzerať v poriadku pred študentmi, ktorí donášajú svojim rodičom smrťožrútom.“ Prikývol, keď sa mu začal v mysli rysovať plán. „Vy a Dumbledore sa budete držať pri Remusovi ako nalepení. Budete ho tak udržiavať ďalej odo Draca i mňa. Ak by sa dostal bližšie, budete stáť vedľa nás, prútiky pripravené. Potom môže povedať, že nedostal ani šancu sa nás dotknúť.“

Draco sa na gauči pohol. „To by mohlo vyjsť.“

„Samozrejme, že to nevyjde!“

„Ale nebolo by takéto otvorené podozrievanie v skutočnosti dobré pre Lupinovo krytie?“ spýtal sa Draco. „Pokiaľ by ... pokiaľ by si Voldemort myslel, že Dumbledore sa stáva ohľadne Luciusa čoraz podozrievavejší, bude mu tým skôr pripadať ako jeho verný smrťožrút.

„Prenášadlá,“ povedal Snape ticho, zúrivým tónom, „sa dajú hodiť. A keď už raz budeš vo Voldemortovaj prítomnosti, akú nádej bude mať Lupin, že ťa zachráni? Toto nie je ako minulý rok, kedy si mal prístup k temným silám, aby si sa sám zachránil!“

„Proti-prenášadlové štíty,“ navrhol Harry.

Snape naňho civel. „Keby to bolo možné, nezaštítili by sme hrad už minulý rok? Zvlášť po tom, čo tu Lucius Malfoy poslal svojho človeka s prenášadlom?“

Harry zažmurkal. Oh... Durswhite alebo nejako tak. Draco ten incident spomínal, ale úprimne, v podaní slizolinského chlapca vyznel tak heroicky, že Harry tomu príbehu moc neveril. Často sa pohrával s myšlienkou, že ho nechá Draca zopakovať pod Veritasérom. Ale bolo tu ešte niečo, niečo, na čo by si dokázal spomenúť, keby to zachytil, niečo, čo tancovalo na okraji hmly, ktorá zahaľovala veľkú časť jeho pamäti. Bolo to niečo, čo mu Snape alebo Dumbledore povedali, keď sa prvý raz prebudil v nemocničnom krídle...

„A nemá ich Voldemorť? Myslím, povedali ste, že som niečo prelomil a prenášadlo konečne fungovalo. Tak to boli proti- prenášadlové štíty, správne?“

Snapove nozdry sa rozšírili. „Áno, Voldemort mal tej noci proti-prenášadlové štíty. Má ich v obľube a to z dobrého dôvodu. Ich konštrukcia mu poskytuje možnosť ponoriť sa do ľubovoľného počtu nečistých, diabolských rituálov. Mnohým z nich som bol na moju smolu svedkom, keď som bol ešte špehom medzi smrťožrútmi. Stačí ti to, alebo chceš počuť i ďalšie detaily?“

Draco urobil náhly pohyb. „Proti-premiestňovacie štíty neprichádzajú do úvahy. A keby aj, na čo by boli dobré? Minulý rok sa ukázalo, že člen správnej rady má dostatok autority k tomu, aby ich v bezprostrednej blízkosti odvolal, ak to uzná za vhodné.“

„Podľa starodávnych ustanovení Rokfortskej Zakladateľskej listiny,“ zamumral Dumbledore. „sú tak votkané do štruktúry samotného hradu, že ani samotný riaditeľ nemôže nad nimi prebrať úplnú kontrolu.“

„Tak sa môžeme vrátiť k plánu, kde sa ku mne Remus nedostane dostatočne blízko, aby na mňa mohol použiť prenášadlo...“

„Čím nenecháme drahému Remusovi inú možnosť, ako ho po tebe hodiť, inak bude riskovať, že špióni v našej blízkosti povedia svojmu pánovi, že neurobil všetko, čo bolo v jeho silách!“

„Ale Remus by to mohol vysvetliť,“ riekol Harry. „Pozrite sa na to z Voldemortovho uhla pohľadu. Vedel by, že hodené prenášadlo by mohlo minúť a Remus by mohol čeliť uväzneniu pre pokus o únos a Voldemort by prišiel o jeho služby. Služby, ktoré zahrňujú odvolanie rokfortských ochranných kúziel, keď sa to bude Voldemortovi hodiť! Remus by pred ostatnými nemohol použiť prenášadlo, kým by nebol dostatočne blízko na to, aby sa mu to podarilo!“

„Mladý Harry má pravdu, Severus,“ zamumral riaditeľ.

Draco prikývol „Myslím, že má, ale len pre istotu môžete poslať Lupinovi správu, aby občas upustil zopár narážok ešte pred bálom. Ak je stále vo Voldemortovej priazni, nemalo by byť príliš ťažké...“

„Nie,“ povedal Snape, rukami zvieral opierky kresla. „Nesmie mu byť dovolené byť v rovnakej miestnosti ako Harry.“

„Ja viem, že nechceš, aby som ho videl!“ vybuchol Harry. V tej chvíli ako keby sa v ňom prevalila nejaká hrádza a a jeho hnev sa začal predierať von... celé dni už nebol na Snapea naštvaný.

„Viem to, v poriadku?  Ale váš plán 'stará dobrá amnézia' je úbohý a dostane Remusa do nebezpečenstva! Nestarám sa, čo si o tom myslíte! Chcem ho vidieť, aj keby to malo byť iba z druhej strany tanečného parketu!

„Chceš ho vidieť aj napriek tomu, že by ho to mohlo ohroziť?“

„Ja... čo?“

Snape sa naklonil dopredu, jeho oči neuveriteľne čierne. „Máš temné sily, ktoré sa môžu kedykoľvek prebudiť, okolnosť, ktorá ťa zjavne netrápi!“

„Niet divu, pretože si na ne kurva nepamätám!“ zakričal Harry.

„V mojej prítomnosti budeš preukazovať svojmu otcovi rešpekt,“ povedal Dumbledore vážne.

On povedal, že tu dole mu môžem povedať čokoľvek chcem. A pozrite, nikdy by som neublížil Remusovi! Nechystám sa šialene páliť kliatbami na všetky strany alebo niečo také!“

„Bude vyzerať ako Lucius Malfoy! Bol to práve hnev do morku kostí a strach, ktorý naposledy prebudil tvoje temné sily. Čo ak ich pohľad naňho prebudí opäť?“

„Ešte pred minútou si tvrdil, že by sa niečo také nestalo, ani keby som bol prenesený a stál tvárou v tvár Voldemortovi! A teraz sa to má stať len preto, že uvidím Luciusa Malfoya, i keď viem, že je to vlastne Remus?“

„Nikto nemôže povedať, čo by sa mohlo stať! Lucius Malfoy ťa týral za hranice ľudskej znesiteľnosti! Čo ak sa ti zrazu prinavráti pamäť?“

„Nie za hranice,“ riekol Harry. „Stále som tu.“

Snape v zúfalstve rozhodil rukami. „Je to s ním nemožné, Albus. Musíš ho presvedčiť ty.“

Avšak Dumbledore si hladil svoju dlhú bradu, jeho modré oči privreté, ako keby niečo zvažoval. „Severus,“ povedal o niečo neskôr. „Myslím, že niečo ťaží tvoju myseľ. Niečo, čo musíš Harrymu prezradiť... pretože máš pravdu. Pohľad na Luciusa Malfoya by mohol vyvolať príval spomienok. Spomienok na Samhain.“

Snape vydal zo zadnej časti hrdla priškrtený zvuk. „Nemôžeš  tým myslieť...“

„Óh, áno. Môžem.“ Dumbledore pomaly vstal, jeho habit sa rozprestrel okolo neho v záblesku slnečnej ružovej. „Najlepšie, čo môžeme urobiť, je chrániť Harryho počas plesu. Lupin bude bezpochyby vybavený prenášadlom, ale pochybujem, že bude riskovať jeho použitie. A keby aj...“ Jeho oči sa zaleskli v žiari ohňa. „Zabezpečím opatrenia, aby som sa uistil, že nikto nedostane šancu ublížiť tvojim synom. Ale tvoja posledná obava?  Len ty to môžeš zmierniť.“

„Je príliš skoro,“ zavrčal Snape. „Chlapec je sotva pripravený mi dôverovať v hocičom a jeho terapeutka jasne povedala...“

„Áno, áno, Harryho terapeutka,“ riekol Dumbledore menej trpezlivo. „Toto je nepochybne výnimka z jej pravidla. Kvalita života. Harry potrebuje byť pripravený. Vieš, aké závery by si mohol vyvodiť, keby si vybavil určité veci z tej hroznej noci.“

„Mohli by sme vy dvaja povedať, čo tým myslíte?“ spýtal sa Harry.

„Albus...“

„Nežiadam ťa, Severus. Ako hlava Rádu ti nariaďujem, aby sa tak stalo. Povedzme, čo ak sa Harryho temné sily navrátia v šoku, keď uvidí podobu Luciusa Malfoya? Byť plne oboznámený v predstihu mu umožní udržať si toto tajomstvo a neodhaliť ho pred stovkami svedkov.“

Snape si začal trieť nos koreň nosa. „A ešte mi nepochybne povieš, že musím ísť príkladom mojím synom. Verný člen Rádu, ktorý si váži autority, pretože to v budúcnosti budem očakávať i od nich.“

„Ako hovoríš.“

„Nie, tak ste to povedali vy, riaditeľ.“ Snape si vzdychol a uvoľnil operadlo kresla  zo svojho zovretia. „Ak na tom trváte, požadujem trochu súkromia.“

„Ďakujem ti, Severus.“ Dumbledore ohol prsty. „Draco, chlapče môj. Poď so mnou do mojej kancelárie na šálku toho Oolongu, ktorý ti tak chutil.“

„V skutočnosti,“ povedal Draco pomaly, „radšej by som zostal tu a ...“

„Nie, nie. Tvoj otec požiadal o súkromie, tak mu bude i dopriate.“

„On nemyslel mňa...“

„Draco,“ povedal Snape s chrapľavým tónom. „Choď s riaditeľom.“

„Nechceš...“ Draco sa zarazil a potom sa vymotal z gauča. „Áno, v poriadku.“

Snape prikývol, ústa zovreté v pevnú čiaru, ale v jeho tmavých očiach sa odrážala emócia oveľa menej pochmúrna. Nebola to vďačnosť, ale niečo veľmi blízke, uvažoval Harry.

Miestnosť zalialo smaragdové svetlo, keď sa Draco s riaditeľom odletaxovali preč. Zanechali Harryho samého so Snapeom, ktorý sa obrátil a obzeral si krb. Keď hukotajúce plamene ustúpili do slabej žiary, mávol prútikom, aby uhasil plamienky po okrajoch.

„Pane?“ Harry sa nadýchol. „Prepáč. Myslel som Severus. Tým prvým... nuž, nemyslím tým nič zlé. Už viac nie. Je to iba zvyk, ktorý si vo mne za tých päť rokov vytrénoval.“

„Ľutujem, že to bolo tak dlho,“ povedal sťažka Snape a obrátil sa smerom k nemu. Viac nepovedal. Harry si uvedomil, že ak sa majú dostať k jadru veci, bude musieť pevne schytiť zlatonku práve on.

„Takže, predpokladám, že viem, prečo si neželáš, aby som videl Remusa. Nejde ani tak o to, že si ho vždy nenávidel, má to niečo dočinenia s tým, na čo by som si mohol spomenúť. Niečo odporné, tak mi to vyznelo.“ Harry naklonil hlavu na stranu a posunul sa na gauči o niekoľko stôp.  Nebol hneď vedľa Snapea, ale dosť blízko na to, aby mohol vidieť malé zmeny v mužovom výraze. „Ak je to taká citlivá téma...  nuž, prečo si v ten večer vôbec spomenul Remusa? Musel si vedieť, že budem veľmi otravný, kým mi nedáš šancu vidieť ho.“

Snapove pery sa skrútili. „Óh, áno, ja viem. Hoci musím povedať, že tvoja reakcia bola oveľa dramatickejšia, než som očakával.“

Harry pokrčil ramenami. „Som si istý, že bola. Ale mohol si sa tomu  vyhnúť.“

„Nie navždy,“ zašepkal Snape takmer temne. „Lupin ma požiadal, aby som ťa pozdravil. Vedel som, že sa pravdepodobne jedného dňa kdesi stretnete, aj keby to malo byť až po skončení vojny. Vedel som, že by si mi nikdy neodpustil, ak by som ti zámerne neodovzdal odkaz od Remusa Lupina.“

Nikdy mu neodpustil? Aj keby ich vzťah minulý rok nebol taký dobrý, ako mu ľudia tvrdia, Harryho správanie v poslednej dobe bolo viac bolestivé, ako si uvedomoval.

Harry o sebe nerád uvažoval ako o niekom, kto by nikdy nedokázal odpustiť a nepáčila sa mu myšlienka, že o ňom takto uvažuje Snape.

„Oceňujem, že si mi odovzdal správu a ospravedlňujem sa za to, ako som ju prijal,“ povedal vážne. „Takže, čoho sa obávaš, že si na to spomeniem? Má to dočinenia s Luciusom Malfoyom?“

„Má to dočinenia s nocou u čarodejníkov známou ako Samhain.“ Snape vzdychol. „Je to dlhý príbeh, ale pokúsim sa to skrátiť. Tej noci ťa Malfoy mučil a oslepil, tej noci, ja... ja...“

Harry si založil ruky a čakal.

„Stále som hral rolu verného smrťožrúta,“ muž odrazu vybuchol, ruky si žmolil v lone. „Ja... ja... Harry. Musíš mi veriť: Už vtedy som ťa mal rád,  už vtedy. Hoci si ešte nebol mojím synom, hoci mi myšlienka na adopciu ešte ani len neprelietla mysľou, mal som ťa rád. Ja... ja možno som si to neuvedomoval, ale teraz to už vidím jasnejšie... Ale napriek tomu, ten noci sa okolnosti obrátili proti mne. Ja... Ja...“

Harrymu sa vybavila spomienka, ale nie nová. Táto sa mu vynorila už predtým, počas D.A. Chladný vietor na nahej koži, maskované tváre okolo. Ihla, ktorá sa približovala stále viac a viac, zatiaľ čo sa mu uhladený aristokratický hlas posmieval. Ihla sa krútila, snažila sa dostať ku nemu...

Počas D.A. sa jeho spomienka skončila a pokračovala ďalšou, kde Malfoy hovoril o tom, ako mu Snape vyliečil oči. Bohužiaľ, teraz sa neskončila. Harry vo svojej mysli videl, ako sa ihla vrhá do jeho tváre.

Prudko sebou trhol, nepripravený na taký úder bolesti, ktorý ním prešiel. Kristeježiši, tá bolesť...

„Harry,“ riekol Snape, dotackal sa pred jeho kreslo v snahe sa dostať bližšie.

„Čo sa stalo? Si v poriadku?“

Harry si rukou prešiel po tvári a bol trochu prekvapený, že nenašiel žiadne zranenie. „Áno,“ povedal hrubo, hoci stále cítil stopy po fantómovej bolesti. Tá ihla v ňom neostala, že nie? A rýchlo nasledovala ďalšia a potom ešte jedna, dokým jeho oči neboli dobodané a zohyzdené...

Harry potriasol hlavou, aby sa zbavil myšlienok, ktoré sa prehrávali ako nejaký šialený film. Už nikdy nechcel cítiť takýto druh bolesti. Pokiaľ si bol niečím istý, tak tým, že pobodaná tvár bola ničím v porovnaní s pocitom, keď mu Malfoy začal bodať do očí...

Pravda ním zrazu prebehla ako úder blesku. Snape vyliečil jeho oči! Teraz tomu rozumel lepšie. Samozrejme, že to vzal na seba, že vyliečil Harryho oči. Cítil sa vinný pre to, čo urobil. Okrem toho, sám povedal, že tou dobou ho už mál rád, hoci o tom sám nevedel.

Možno byť prinútený „okolnosťami“ strkať do neho ihly mu to pomohlo zistiť.

Harry sa najskôr odtiahol, jeho myseľ bola hádam na sto miestach zároveň. Áno, Snape bol smrťožrút. Pravdepodobne robil veci tak ohavné, že si to Harry ani nedokázal predstaviť. Ale toto si nemusel predstavovať. Pamätal si to, pamätal si tú bolesť, strach a zdesenie zažierajúce sa až do kostí...A nakoniec, okolnosti, ktoré pobádali Snapeove ruky. Harry vedel o príbehu už dosť, aby si tým bol istý. Boli tam štíty, ktoré zabránili, aby mohol uniknúť, a kým nepadli, Snape bol sám proti tuctom. Celú dobu to hral, pretože keby sa pokúsil prerušiť jeho mučenie, mohol tým akurát tak len naštrbiť svoje krytie predtým, než mu k niečomu bolo. Čakal dovtedy, kým tu nebola čo i len najmenšia šanca...

Ale... čo na tom záležalo? Mučil študenta, a tentoraz nie iba svojím uštipačným jazykom.

Mučil chlapca, o ktorom vyhlásil, že ho má rád.

Harry nevedel povedať, ako sa cíti, nie presne. Vedel, že by mal byť dostatočne vyspelý na to, aby sa s týmto zistením zmieril. Riaditeľ mu napriek tomu veril. A on chápal, prinajmenšom na logickej úrovni, že Snape tej noci nemal inú možnosť.

Ale to nerobilo v jeho hlave tento poznatok o nič menej ľahší.

Harry si odkašľal. „Ja... ja...“

Ježiši. Znel ako Snape pred niekoľkými minútami.

„Rozumiem,“ povedal, hoci tomu nebolo tak. Slová zneli inak, akoby ich vyslovil niekto veľmi vzdialený. „Nemal si tej noci veľa možností. Musel si robiť všetko tak, akoby si bol jedným z nich. Ja... ja... Ak o sa o tomto nebudeme rozprávať, možno asi dokážem k tebe zostať slušný. A... a...“

Harry sa snažil nadýchnuť, pretože sa mu zdalo, že sa svet začína rúcať. Áno, konečne prijal fakt, že Snape ho má rád a teraz sa dozvie, že ten muž urobil toto? Harry to nemohol zniesť, ale musel. Nemohol zapudiť Snapea úplne, nie keď obaja boli v Ráde!

Harry videl iba jednu cestu z tohto bludiska a to bolo nájsť spôsob, ako celú túto vec urobiť menej desivejšiu.

Harry sa usmial, ako najlepšie dokázal, ale súdiac podľa Snapeovho výrazu to bol skôr úškľabok. „Etika dôsledkov, predpokladám. S mágiou dokonca ani tieto zranenia nie sú až také závažné...  Predpokladám, že celú dobu, čo si ma bodal, si si vraveli, ako ma neskôr budeš liečiť...  “

Snape sa zhlboka nadýchol. „Nie, nie. To nie je to, čo sa stalo. Nebodal som ťa.“

„Nie?“

Snape potriasol hlavou, čierne vlasy mu poletovali.

„Ale ja si pamätám...“ Harry sa zamračil a posunul sa v kresle. Ešte pred minútou sa všetko zdalo byť tak jasné... „Hmm.  Niečo si vybavujem, Malfoy je dostatočne jasný, ale ty? Vlastne si ťa tam vôbec nepamätám.“

„Bol som tam.“ Snape sklopil zrak k svojím rukám. „Albus ma vybavil prenášadlom. Mojou jedinou úlohou bolo byť pri tebe tak blízko, ako to len bolo možné, aby som ťa v okamihu, keď Albus preruší štíty, mohol preniesť do bezpečia. Ja... ja....“

Ďalšia črepina jeho pamäte zapadla na svoje miesto, nech sa už vzala odkiaľkoľvek. Túto spomienku Harry nemohol vidieť. Ale mohol ju cítiť. Pevné ruky ho zvierali po bokoch hlavy, ale ich tlak nebol  neúprosný, krutý či trestajúci. Neubližovali mu, aby ho zranili...

„Držal si ma pre Malfoya,“ povedal Harry potichu. „Však?“

„Áno.“

Toto osamotené slovo znelo ako vytiahnuté z najväčšej hĺbky Snapeovej duše.

Harry sa zhlboka nadýchol. Teraz mohol vidieť tú scénu, hoci si nebol istý, či je to spomienka, či len jeho predstavivosť, ktorá ju premieta v jeho hlave. Dokonca i keď sa na to pozeral, bol pokojný, nie nahnevaný, ako Snape očividne očakával. Ale čo iné mohol ten muž očakávať? Harry bol naňho nahnevaný väčšinu z predchádzajúcich niekoľko týždňov. Teraz sa prvotná reakcia skôr podobala tej noci, keď našiel Snapea opitého. Tej noci, čo si uvedomil, že ten muž je nakoniec len človek.

Cítil ľútosť. A viac ako to, cítil súcit.

„V poriadku,“ povedal nakoniec.

Snape trhol hlavou na stranu. „To určite nie je v poriadku...“

Harry si nebol istý ako to vysvetliť, pretože Severus nebol typ, ktorý si potrpí na súcit. „Nuž, už som sa pripravil na niečo oveľa horšie.“

Severus si pošúchal hrbolček na hrebeni nosa. „Možno, ale skutočnosť, že som ťa pridržiaval, kým si bol mučený, ma ťažko robí nevinnou stranou.“

„Myslel som, že si ma držal, aby si ma zachránil.“

„Ja... áno, ale... nuž....“

Vidieť Snapea, ktorý stratil slová, dalo Harrymu pravdepodobne viac ako čokoľvek, čo by mu ten muž mohol povedať. A premenilo súcit, ktorý k nemu pred chvíľou cítil, na niečo oveľa hlbšie.

Na rešpekt.

„Severus,“ povedal jemne, čakajúc, kým naň muž opäť pozrie. „Nemyslím, že som tej noci bol jediný mučený.“

Severusovi klesla brada a s otvorenými ústami zostal dobré tri sekundy. Potom ich s cinknutím zubov zavrel a len prikývol. Iba jeho tmavé oči vyjadrovali utrpenie, ktoré zažil tej noci, keď musel držať Harryho, kým doňho bodali ihly.

„Bolo by bývalo ľahšie hrať svoju rolu, keby si ma nemal rád,“ pokračoval Harry. „Ale ty si to robil aj tak, pretože si nemal inú možnosť.“

Snapeova ruka sa triasla, hoci je jeho hlas bol pevný, i keď tak znel len s veľkým úsilím. „Očakával som, že budeš... veľmi nahnevaný.“

„Moje správanie v poslednej dobe muselo byť neprimeranejšie, ako som si myslel,“ zamumral Harry. „Alebo... očakával si to preto, že som bol nahnevaný, keď sa to stalo prvý raz?“

Snape si povzdychol. „Nie, vôbec nie.“

„Vďaka bohu,“ povedal Harry. „Musel by som si o sebe myslieť, že som sa správal ako bastard k niekomu, kto takto trpel v snahe mi pomôcť.“

„S týmto sme nemali nikdy problém.“

Jeho tón hovoril, že i vtedy očakával silnejšiu reakciu.

A to prezradilo Harrymu veľa.

„Severus,“ povedal opäť. „Ty si bol tej noci ten dobrý. Nezáleží na tom, ako možno vyzeralo tvoje správanie pre niekoho iného, ale čo si urobil, bolo správne. A... nuž, myslím, že to potrebuješ konečne prijať. A odpustiť si.“ Harry odvrátil pohľad, zrazu sa cítil nepríjemne. „Dúfam, že to, čo hovorím, nie je príliš... neviem.“

„Môžeš mi tu povedať čokoľvek, čo si praješ.“

Harry prikývol.

„Ako si dostatočne predviedol predtým,“ doplnil Snape s nadvihnutým obočie.

To odľahčilo náladu a Harry sa uškrnul. „Budem sa snažiť byť viac ohľaduplný, keď je tu riaditeľ.“ Usmial sa, cítil sa trochu rozpačito. „Tak o to ide? To je to tvoje desivé temné tajomstvo? No vlastne, to a poháre.“

„Poháre?“

Ach. Snape si z ich rozhovoru o nich nepamätá. Niežeby mu to Harry vtedy vysvetlil veľmi dobre.

„Niekedy sa mi vybavujú záblesky a útržky spomienok. V sobotu, keď si, er, nebol sám sebou, spomenul som si, ako si  ma zavádzal ohľadne Snapeovského poháru na rímse. Nedostal si ho na oslave svojej plnoletosti, ako si mi tvrdil, že nie?“

„Nie. Môj vzťah s otcom nebol príliš...“ Snapeov hlas utíchol.

„Takže si mi klamal o pohároch a o tom, ako si ma držal počas Samhainu,“ riekol Harry. „Kvôli čomu by si sa mal prestať považovať za niekoho, kto spáchal hrdelný zločin, Severus. Urobil si to najlepšie, čo si mohol. Teraz, keď sme prečistili vzduch, je tu ešte niečo, čo by som mal vedieť?“

Snape na neho dlhú chvíľu pozeral a potom pomaly pokrútil hlavou.

Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
 0 komentárov
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

Prehľad článkov k tejto téme:

Aspen: ( Jimmi )30.12. 202365. Fešák Harry 2/2
Aspen: ( Jimmi )11.12. 202365. Fešák Harry 1/2
Aspen: ( Jimmi )31.10. 202364. Dobbyho let 2/2
Aspen: ( Jimmi )17.10. 202364. Dobbyho let 1/2
Aspen: ( Jimmi )07.05. 202363. Hermiona 2/2
Aspen: ( Jimmi )01.05. 202363: Hermiona 1/2
Aspen: ( Jimmi )14.04. 202362: Umenie oklamať
Aspen: ( Jimmi )09.04. 202361. So škriatkom hranie a dieťatka mena vyberanie 2/2
Aspen: ( Jimmi )07.04. 202361. So škriatkom hranie a dieťatka mena vyberanie 1/2
Aspen: ( JSark )21.12. 202260. Chyba v našich osudoch 2/2
Aspen: ( JSark )06.09. 202260. Chyba v našich osudoch 1/2
Aspen: ( JSark )22.07. 202259. Domáci škriatkovia a vlkolaci a víchrice, ach jaj!
Aspen: ( JSark )15.05. 202258. Príbehy a pravdy a lži, ach jaj!
sarini: ( JSark )18.04. 202257. Čučoriedky a kumkváty a endívia, ach jaj!
Aspen: ( JSark )14.03. 202256. Ďalšia tapiséria 2/2
Aspen: ( JSark )07.03. 202256. Ďalšia tapiséria 1/2
Aspen: ( JSark )01.03. 202255. V pivnici
Aspen: ( JSark )28.02. 202254. Rodina ako žiadna iná 2/2
Aspen: ( JSark )27.02. 202254: Rodina ako žiadna iná 1/2
Aspen: ( JSark )21.02. 202253. Od hlavy po päty 2/2
Aspen: ( JSark )15.02. 202253. Od hlavy po päty 1/2
Aspen: ( JSark )12.02. 202252. Vyznania lásky 2/2
Aspen: ( JSark )07.02. 202252. Vyznania lásky 1/2
Aspen: ( JSark )31.01. 202251. Sebaovládanie
Aspen: ( Lupina )26.01. 202250. Víc magie Blacků
Aspen: ( Lupina )26.01. 202249. Nevítané zprávy
Aspen: ( Lupina )26.01. 202248. Magie Blacků
Aspen: ( Lupina )26.01. 202247. Mrhání časem
Aspen: ( Lily of the valley, Janka )26.01. 202246. Prokletá
Aspen: ( Lupina )26.01. 202245. Potrhlá čajová společnost
Aspen: ( Lupina )26.01. 202244. Láska a Lenka
Aspen: ( panacek.provaze )26.01. 202243. Škriatkozmätky
Aspen: ( panacek.provaze )14.07. 201442. Dezert k večeři 2/2
Aspen: ( panacek.provaze )08.07. 201442. Dezert k večeři 1/2
Aspen: ( Clarissa )22.03. 201441. Mezikolejní vztahy 2/2
Aspen: ( Clarissa )27.10. 201341. Mezikolejní vztahy 1/2
Aspen: ( Clarissa )21.04. 201340. Odhalení
Aspen: ( holloway )23.12. 201239. Ukradené polibky
Aspen: ( Jimmi )15.12. 201238. Mapa
Aspen: ( Zelaaa001 )07.12. 201237. Chameleón
Aspen: ( Kaya )30.11. 201236. Lenka?
Aspen: ( Florence )26.11. 201235. Dohoda a návštěva
Aspen: ( Zelaaa001 )06.08. 201234. Nový Rok
Aspen: ( Kaya )05.08. 201233. Nezapomenutelné Vánoce
Aspen: ( Janka )28.07. 201232. Společne
Aspen: ( zelaaa001 )01.02. 201231. Jediné, čo si prajem na Vianoce
Aspen: ( Jimmi )12.01. 201230. Dvere
Aspen: ( Jimmi )18.12. 201129. Medzihra: Scény z bálu
Aspen: ( Jimmi )13.12. 201128. Vianočný bál
Aspen: ( Zelaaa001 )06.12. 201127. Karamelky
Aspen: ( Janka )02.12. 201126. Etika
Aspen: ( Jimmi )19.07. 201125. Ľstivý, lačný Chrabromilčan
Aspen: ( Elza )14.06. 201124. Jak bylo dohodnuto
Aspen: ( Chalibda )21.05. 201123. Deal Breaker
Aspen: ( Tersa )18.03. 201122. ...a její následky
Aspen: ( Janka )21.02. 201121. Pravda...
Aspen: ( Kaya + Tersa )30.01. 201120. Třikrát ne, jednou ano
Aspen: ( Janka )14.12. 201019. Zmijozel
Aspen: ( Janka )20.11. 201018. Ať se ti to líbí nebo ne
Aspen: ( Elza )23.10. 201017. Poprask v Lektvarech
Aspen: ( Elza )25.09. 201016. Milá lékařka
Aspen: ( Katy )11.09. 201015. Špatné plánování
Aspen: ( Elza )17.08. 201014. Nezapomeň na mě
Aspen: ( Elza )10.08. 201013. Nebelvír proti Zmijozelu
Aspen: ( Elza )17.07. 201012. kapitola Milý Draco
Aspen: ( Janka )31.05. 201011. kapitola Avada Kedavra
Aspen: ( Katy )21.04. 201010. kapitola Touhy
Aspen: ( Janka )08.03. 20109. kapitola Maura Morrighanová
Aspen: ( Katy )09.02. 20108. kapitola Bradavický expres
Aspen: ( Janka )06.01. 20107. kapitola 9. ledna 1977
Aspen: ( Katy )22.12. 20096. kapitola Otcové a synové
Aspen: ( Betty )21.12. 20095. Kapitola – Odrazy v zrcadle
Aspen: ( Zrzka, Elza )17.12. 20094. kapitola – Sirius
Aspen: ( Knihovka, Betty, Tersa )09.12. 20093. kapitola - Muž v zrcadle
Aspen: ( Tersa )30.11. 20092. kapitola Úplný Zmijozel
Aspen: ( Zrzka, Umeko )29.11. 20091. kapitola 8. srpen 1997
. Úvod k poviedkam: ( Jimmi )29.12. 2021Úvod k poviedke