Preklady fanfiction Harryho Pottera

Len pre našu zábavu a poučenie.

Spoznali sme more [SM I]

Kapitola 35 Za svitu hviezd

Spoznali sme more  [SM I]
Vložené: Jimmi - 13.10. 2009 Téma: Spoznali sme more [SM I]
Jimmi nám napísal:

All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu We learned sea : luckei1

Draco Malfoy otočí po veľmi úspešnej kariére medzi smrťožrútmi, potom naverbuje Harryho a Hermionu, aby mu pomohli v pláne, ako premôcť Temného pána. 

Kapitolu venujem:  32jennifer2, adelina, Amoneth, cyrus, eternallife, JSark, Invisible, iway, Kaitlin, Monie, Maenea, Sela, Leann, Nuviel, gama, kometa, Tru, Teddy, Petty002, Phee, wanilka, teriisek, HOPE, beruške1, game a Triane.

Pozor, nie je možné otvoriť v novom okne, musíte sa vrátiť späť.

We Learned the Sea - Kapitola tridsaťpäť

Za svitu hvězd tě poznávam

tak krásnou jako touha změněná ve skutečnost

Můj život byl prázdný, žil jsem ve lži

A ona ví, kdo opravdu jsem?

Zná mě alespoň?

~ Smashing Pumpkins, "By Starlight"

Kapitola 35 Za svitu hviezd

Draco nemohol spať. Po prvé si ešte nezvykol na časový posun a jeho telo si stále myslelo, že je päť. A jeho myseľ kvôli Hermione tiež uháňala rýchlosťou míľu za minútu. Prehrával si všetko, čo sa v ten deň stalo, snažil sa nájsť nejaký dôvod myslieť si, že mu možno odpustí. Ale ona bola obozretná a uzavretá. Nedokázal zistiť veľa z... ničoho. Nič zlé, ale ani nič dobré.

Rozhodol sa, že sa pôjde schladiť do oceánu, aby si vyčistil rozbúrenú myseľ. Vyzliekol si tričko a nohavice a obliekol si plavky. Potom vykĺzol z otvoreného okna, utekal plnou rýchlosťou rovno k vode a strmhlav do nej skočil. Studená voda šokovala jeho systém a on sa cítil osviežený.

Keď vyplával na povrch, stále plával proti prílivu tak dlho, koľko vládal. Keď jeho boľavé ramená odmietali urobiť ďalší záber, Draco sa prevrátil na chrbát a nechal sa niesť, pozerajúc nahor na hviezdy. Snažil sa nemyslieť na udalosti toho dňa, hoci tie si neodvratne našli cestu do jeho myšlienkových pochodov.

Keď tá studená voda začala byť bolestivá, Draco si privolal metlu, dúfajúc, že nikoho nezobudí. Keď sa k nemu dostala, vyštveral sa na ňu a usušil sa, potom chvíľu ledabolo lietal, tesne nad povrchom vody, skôr než ju premenil na plávaciu dosku. Potom si na ňu ľahol a pokračoval v sledovaní pohybu hviezd, nechajúc svoje prsty kĺzať po hladine vody.

Hermiona bola počas celého jeho rozprávania a po ňom... veľmi pokojná. Napriek tomu, že ho uistila, že sa ho nechystá prekliať, stále na niečo čakal, ako povedala. Zostávalo... ešte niečo, čo povedať, vedel to. Len si prial, aby vedel, čo to je. Ale veci boli pod jej kontrolou, takpovediac. Všetko jej odovzdal - tú pravdu, jeho pravdu, jej rodičov. A ona musela vedieť, čo k nej cíti, hoci si nebol istý, či to v tomto bode vôbec malo náležitú cenu. Najprv potrebovala čas, aby sa so všetkým vyrovnala; potom mohol premýšľať o tom druhom.

Až na to... že on si vôbec nebol istý, čo chce. Iste, miloval ju a chcel, aby mu lásku opätovala, ale inak okrem tohto nemal tušenia, čo robí. Predstava nejakého vzťahu... Striasol sa pri tej myšlienke, keď okolo neho zafúkal chladný vietor. Teraz, keď sa pred ním otváral jeho život, jeho budúcnosť - teraz, keď mohol byť a konať a bol konečne slobodný, bol prinútený premýšľať o Hermione úplne iným spôsobom. Nebola tou ženou, ktorú nechcel chcieť; nebola tou ženou, vedľa ktorej sa prepracovával k spoločnému, desivému cieľu. Nebola dokonca tou ženou, ktorú každú noc prikrýval dekou. Ona bola žena. A to bolo desivé.

Pretože teraz... mohol on byť mužom, ktorého ona potrebovala? Nemal najmenšieho tušenia. Bude to ona vôbec chcieť?

Uvažoval, o čom hovorila so svojimi rodičmi. Dúfal, že ju upokojili a vďaka nim sa cítila lepšie tak, ako to toľkokrát urobili pre neho.

Nakoniec Draco pocítil únavu. Vzdychol si a odvalil sa z dosky do vody. Potom ju vrátil do jej pôvodného stavu a pomaly sa vracal k ostrovu. V skutočnosti už viacej nepremýšľal, ani nevenoval pozornosť tomu, čo sa dialo okolo neho, sčasti preto, že naozaj neočakával, že sa niečo diať bude.

Takže keď sa priblížil k pobrežiu, prekvapilo ho, keď zbadal obrys postavy oblečenej v pyžame sedieť pri kraji vody, ustupujúce vlny len tesne šteklili jej bosé nohy. Zrýchlil let a keď bol nad pieskom, zosadol a pomaly prešiel k tej postave.

Hermiona tiež nemohla spať, keď Dracova metla vyletela z domu a von ponad vodu. Hermiona vedela, že Draco musí byť tiež hore a keď si uvedomila, že ho musí vidieť, vstala a šla ho počkať.

Draco sa vedľa nej posadil, medzi nimi pár stôp, vďaka striebornému mesiacu jeho bledá pokožka žiarila. Nič nepovedal a uvažoval, či ho tam vôbec chce a či len nechce, aby odišiel. Po niekoľkých minútach sa rozhodol, že odíde, ale práve vtedy prehovorila.

"Ahoj."

"Ahoj," odpovedal.

"Nemohla som spať."

"Ani ja nie."

"Videla som tvoju metlu vyletieť z domu."

"Dúfam, že ťa to nezobudilo."
Pokrútila hlavou. "Bola som hore."

"Dobre."

Sedeli v príjemnom mlčaní, mesiac skoro zapadol.

"Nemôžem uveriť ako je tu v noci úžasne," riekla Hermiona, pozrúc sa nahor na jasnú nočnú oblohu. "Tie hviezdy sú ako diamanty a mesiac sa tak nádherne odráža v neustálom pohybe na vode." Ľahla si na pláž, aby sa mohla lepšie pozrieť na oblohu. "Myslím, že keby som tu žila, spávala by som cez deň a v noci by som bola hore."

Draco zaváhal, potom si tiež ľahol, znova sa pozerajúc na hviezdy, ktoré sledoval, kým bol nad vodou. Dracovo srdce bolo ťažké. Tak zúfalo chcel povedať tú správnu vec, tú dokonalú vec. Ale nič, čo ho napadlo, sa nezdalo byť primerané.

"Draco?" povedala.

"Hmm?"

"Ďakujem ti."

Otočil hlavu, aby sa na ňu pozrel. Vyzerala nádhernejšie než čokoľvek, čo kedy videl, vlasy jej obklopovali tvár. Sladko sa usmievala, ale tiež videl slzu stekajúcu po jej líci, aby spadla do piesku. "Za čo?"

"Že si ich nezabil."

Draco sa otočil späť k oblohe. Nebolo nič, čo mohol povedať; nič, čo by bolo dosť povedať.

Ležali jeden vedľa druhého, sledovali tie hviezdy. Po asi pätnástich minútach, počas ktorých sa on zúfalo snažil vymyslieť čo povedať, ale uspel len vo vymyslení vecí, čo nepovedať, sa Draco znova pozrel na Hermionu. Oči mala zatvorené a vyzerala, ako keby zaspala.

Začal vstávať, ale Hermiona rýchlo natiahla ruku a chytila jeho. "Počkaj, nechoď," potichu povedala. Draco sa znova oprel vedľa nej a všimol si, že ho stále drží za ruku.

"Takže, kde sú tvoje hviezdy?" spýtala sa.

"Grangerová, viem, že som bohatý, ale naozaj nevlastním žiadne hviezdy," hravo odpovedal.

"Ach, prestaň," odvetila s úsmevom. "Vieš, čo myslím. Draco - drak. Je to súhvezdie." Zamračila sa. "Myslíš, že ho tu môžeme vidieť? Keď o tom premýšľal, vlastne neviem, kde to ´tu´ je."

"Sme v Tichom oceáne. Stovky míľ okolo nás nie je nič."

"Takže ho môžeme vidieť?"

"Nie som si istý," povedal, obzerajúc sa po nočnej oblohe, ako keby čakal, že sa mu samo ukáže.

"Budeme si ho musieť vyhľadať," povedala Hermiona. Potom si preplietla svoje prsty s jeho, čím vyslala iskry jeho telom a jeho vnútro do šialenstva. Bol to ten najmenší dotyk, taký prostý a nevinný, a predsa spôsoboval, že si pripadal ako ten najšťastnejší muž na tejto planéte.

"Dobre," podarilo sa mu povedať. Po niekoľkých minútach ticha, počas ktorých boli jeho nervy stále viac a viac citlivejšie, sa otočil, aby sa na ňu pozrel. "Hermiona?"

"Áno?" riekla, stretnúc sa s jeho pohľadom.

"Si v poriadku? Chcem povedať, naozaj v poriadku?"

Srdečne sa na neho usmiala. "Áno, Draco, som." Odvrátila sa od neho. "Chcem povedať, dnešok bol šialený. Ja som sa snažila prísť na všetky tvoje tajomstvá. Myslím tým, že som nikdy nešla sliediť, alebo niečo také, ale veľa som o nich premýšľala. Nikdy ani za milión rokov by som si nepredstavovala, že - toto - je to, čo si predo mnou tajil. Moji rodičia sú nažive. Ty si ich v skutočnosti nezabil. Potom tiež tá novinka, že si ma skoro dva roky šmíroval -"

"Ja som ťa NEŠMÍROVAL!"

"- a teraz zavčasu ráno ležím na pláži súkromného tropického ostrova a hľadím na hviezdy." S tebou, dodala v duchu. "Som veľmi v poriadku."

"Ja som ťa nešmíroval."

Hermiona sa zasmiala. Bol to taký melodický zvuk, plný radosti a života; vyvolal u neho úsmev. "Máš isté rysy ako šmírak."

Zamračil sa. "Sledujú šmíráci svoje ciele tak, aby sa postarali, že zostanú v bezpečí? Nie."

"Ale nemôžem si pomôcť, aby som si nevšimla podobnosti. Mám na mysli, že si si prenajal byt oproti môjmu. To je totálna šmíracka činnosť," riekla a Draco mohol počuť smiech v jej hlase.

Nič nepovedal, ale stále sa mračil, snažiac sa vymyslieť čo povedať.

"Dobre, tak si možno nebol šmírak. Bol si skôr strážny anjel."

"Anjel ťažko. Od neho naozaj tá najvzdialenejšia vec. Strážny démon, možno."

"Nebuď taký dramatický. Povedzme proste, že si bol strážca."

"Dobre." Ďalších niekoľko minút mlčali. "Bál som sa, že ma budeš nenávidieť."

Znova sa zasmiala. "Ani náhodou."

"Takže si mi teda odpustila."

"Draco, odpustila som ti, že si ich zabil; samozrejme, že ti odpustím, že si ich nezabil. Ale je tu tá vec s bolesťou, ktorej si ma vystavil, ale naozaj..." zmĺkla a odvrátila sa od neho. Potom po chvíli sa zhlboka nadýchla a znova sa na neho pozrela, hlas silnejší. "Ale naozaj, čo je život bez bolesti? Tiež si mi dal to najväčšie šťastie tým, že ich mám späť, takže sa to všetko vyrovnáva. Život za to stojí."

Zachichotal sa na jej slovách a na tej absolútnej pravde, ktorú v nich našiel.

Hermione zovrel žalúdok. Chcela sa ho spýtať to, po čom túžila a čoho sa desila opýtať sa odvtedy, čo Voldemort skončil. Vedela, že dva bozky a držanie sa za ruky neznamenali z dlhodobého pohľadu nič a Draco Malfoy bol vždy komplikovaný a záhadný a tak zabarikádovaný, že človek nikdy nemohol preniknúť jeho ostnatými bránami.

Pokúsila sa to povedať ledabolo, ako keby to bol len chvíľkový nápad. "Tak čo teraz?"

"Čo čo teraz?" riekol, keď tú otázku nepochopil.

"Čo sa teraz stane? S nami?"

Dracovi vyschlo v hrdle, ako keby bol práve prehltol plné ústa piesku, na ktorom ležal. Pocítil, ako sa jej ruka pohla, ako keby si nebola istá, čo by mala urobiť. My. Také malé slovo. Malé, desivé slovo. "Hmm, nikdy predtým som nebol v žiadnom ´s nami´. "

"Je ti skoro dvadsaťdva, Malfoy. Povedala by som, že už je načase, nie?" Srdce jej skoro vyskočilo z hrude; sotva počula svoj vlastný hlas, čo bolo také hlasné. Ona znela tak pokojne, ale vo vnútri bola vo vytržení od očakávania a úzkosti.

Draco skutočne nedokázal jasne myslieť. Toto bol ten najposlednejší rozhovor, ktorý by si predstavil, že s ňou bude mať po tom, čomu ju vystavil.

"Povedz niečo," riekla.

"Ja som naozaj v riadnom zmätku."

"Viem," odvetila s úsmevom.

"Vďaka," riekol, zatvoriac tuho oči.

"Vieš, že mi je to jedno?"

"Ale ja som naozaj rozhádzaný. Viac než ktokoľvek, koho poznáš."

"Možno. Ale kto nie je vlastne rozhádzaný? Myslím, určitým spôsobom. Nikto to nemá úplne pospolu."

Zastal, aby premýšľal. "Každý má niečo, máš pravdu. Ale - vieš, ja mám veľa dôležitých vecí. Ako dôvera, a city, a zdeformované názory na to, ako by veci mali byť. Ja nie som dobrý človek, Hermiona, a ty si zaslúžiš niekoho, kto je."

"Prečo nie si dobrý človek?" spýtala sa, oprúc sa o lakeť a pozrúc sa na neho.

"Naozaj ti musím vymenovať dôvody?" Nepovedala nič, len sa na neho s očakávaním pozerala. Tuho zatvoril oči a vzdychol si. "Dobre, tu ich máš. Vyrastal som v nenávisti k čomukoľvek a ku všetkému, čo nebolo ´čisté´. Ja - "

"Ale teraz už tú nenávisť necítiš."

"Nie, ale nie som tak celkom Pán Priateľský-s-humusákmi."

"Ku mne si milý."

"Občas," odvetil s úsmevom.

"Prosím pokračuj."

"Dobre, šesť rokov som sa k tebe, Harrymu a Ronovi správal v škole hrozne."

"To je minulosť. Harry a ja sme sa pohli ďalej a Ron s tým začal. Bude s tebou zadobre rovnako ako ja a Harry, keď ťa spozná lepšie."

Srdce mu priškrtilo pri predstave, že ho teraz títo ľudia chceli mať vo svojich životoch. To bolo niečo, čo nepredpokladal, keď s týmto všetkým začal. Len chcel uniknúť nebezpečenstvu rozsudku smrti, ktorý ochotne prijal a chcel sa posunúť ďalej s tou trochou života, ktorú bol schopný zachrániť. Teraz mal ľudí - priateľov? - ktorí chceli, aby zostal nablízku.

"V šestnástich som sa pripojil k smrťožrútom."

"Nuž, teraz je jasné, že to bola totálna sprostosť."

Zasmial sa. "Súhlas. Ale dokazuje to, že nie som dobrý človek."

"Nie, to dokazuje, že si bol v šestnástich hlupák."
"Pokúsil som sa zabiť Dumbledora, skoro som zabil Rona a Katie Bellovú pri tom úsilí."

"Nebol si úspešný ani v jednom z týchto pokusov."

Draco sa znova posadil a objal si rukami kolená. "Chcel som v tú noc vypadnúť. Dumbledore mi ponúkol ako. Bol by som to prijal, ale prerušili nás tí smrťožrúti, ktorých som pustil do školy."

"Vidíš? Dokonca vtedy si chcel pre seba lepšie."

"Ale neprijal som to. Mohol som opustiť Snapa, po tej noci niekam odísť, ale neurobil som to. Šiel som rovno k nemu." Draco zastal, zrazu mal priškrtené hrdlo. Toto bolo to, čo ho strašilo v jeho snoch, dokonca po tom, čo všetky ostatné príšery potlačil. "A - a potom ma prinútil zabiť Severusa, priamo tam pred všetkými. Za to, že urobil moju prácu."

Zhlboka sa nadýchol, znova pocítiac začiatok obnovy. Dokonca ani Grangerovcom nikdy nepovedal o Snapovi. "Keby - keby som to neurobil, bol by ma zabil a ja som nemohol nechať moju matku samu bezo mňa či s mojím otcom. Severus... len tam stál a pozeral na mňa. Nemohol hovoriť, ale myslím, že sa mi pokúsil dostať do hlavy. On - on povedal..."

Hermiona sa váhavo načiahla po jeho ruke, odtiahla ju od neho a pomaly, pomaly šúchala jeho dlaň.

"Povedal mi, že je to v poriadku. A potom... som sa mu pozrel do očí a... urobil, čo mi bolo povedané." Hlas sa mu zlomil a zmĺkol, zúrivo žmurkajúc a opakovane zatínajúc čeľusť, aby zabránil emóciám premôcť ho.

Hermiona mlčala. Draco sa s ňou nikdy o nič z tohto nepodelil. Nikdy sa nerozprávali o minulosti, o tom, čo sa s ním stalo; ako začal kráčať po ceste vedúcej k smrti.

"Takže to bol môj prvý. Severus Snape. Môj obľúbený učiteľ, jediný človek, ktorého som skutočne obdivoval. Viem, že nebol tvojou obľúbenou osobou, priznávam, že bol k tebe hrozný, ale dozeral na mňa, rozprával sa so mnou ako s človekom a radil mi; ako otec. Môj otec určite na mňa neplytval svoj dych," trpko povedal. "Snape sa naozaj snažil udržať ma mimo takéhoto života, ale ja som bol mladý a tvrdohlavý a nechcel som počúvať, ako mi hovorí to, čo som nechcel počuť."

Hermiona pozerala na ich ruky, stále spojené. Neprítomne prešla prstami po jeho a venovala im slabé stisnutie.

Pozrel sa na ňu. "Potrebujem pokračovať?"

"To je všetko minulosť," pripomenula mu potichu. "Hoci nechcem zľahčovať jej význam v tvojom živote. Ale čo tie posledné dva roky? Zosnoval si Voldemortovu smrť! Pre celý svet si vykonal báječnú vec."

"Len pretože som nezabil potom, čo som predstieral smrť tvojich rodičov, neznamená to, že som neurobil hrozné veci. Stále som mu spoľahlivo slúžil, nikdy som mu nedal nijaký dôvod, aby o mne pochyboval."

"Dobre," povedala, rozhodnutá prinútiť ho vidieť to, k čomu dospela ona. "Ale tieto veci si musel robiť, musel si udržiavať ilúziu, že stále plne pracuješ pre Voldemorta."

Prudko sa na ňu pozrel. "Ty pre mňa vymýšľaš ospravedlnenia."

"Nie. Robil si, čo si musel. Pozri, kde si teraz, čo si dokázal! Za posledných osem mesiacov som sama videla, že si dobrý človek."

"Urobil som dobré veci," riekol, stále viac frustrovaný tým, že ona to jednoducho nenechá byť. Na dôvažok bolo ťažké predložiť zoznam jeho mnohých hriechov, aby o nich diskutovali, aby jej ich popísal a ona pochopila. Zo všetkých ľudí by ona nemala počúvať, čo urobil. Chcel ju chrániť pred svetom, pred všetkými zlými vecami. Vrátane seba samotného. "Možno by si to tak mohla nazvať, ale moje srdce je stále čierne. Všetko, čo som urobil, bolo zo sebeckých dôvodov, kvôli mne, kvôli tomu, aby som na konci spravil môj život lepším. Nie pre dobro väčšiny."

Mala pocit, že váha všetkého, čo urobil, spočíva na jej pleciach. Bolo to také ťažké; mala pocit, ako keby bola na dne oceána a váha všetkej tej vody nad ňou jej pomaly drvila pľúca. Toto bolo to, s čím on tak dlho žil. Chcela prevziať jeho utrpenie, jeho bolesť a nechať to všetko zmiznúť, aby bola ona tá jediná, ktorá mu ukáže, aký úžasný by mohol byť život bez tej záťaže. "A čo všetky tie dobré veci, čo si urobil pre mňa? Udržiaval ma v bezpečí, strážil si ma."

"Povedal som ti. Sebecké."

"Nie, tomu neverím. Každý večer, keď si sa uistil, že spím v bezpečí, teple a pohodlí, si to robieval kvôli mne. Nie kvôli sebe." Musela ho prinútiť pochopiť!

Hľadel do jej rozvírených očí, hľadajúc niečo, o čom vedel, že tam je, a potom to zbadal; malú iskričku nádeje. Nádej. Mohol rozdrviť jej nádej prostým slovíčkom, keby chcel. Ale on nechcel. Ona verila, že v ňom je niečo, za čo stojí bojovať, niečo, čo bolo pochované, udusené a lapalo po dychu tak dlho, ako si dokázal pamätať. A on zistil, že ju nechce sklamať. Chcel sa pokúsiť byť tým človekom, ktorým si ona myslela, že môže byť. A ako jej sľúbil predtým, chcel žiť kvôli nej. Vedel, že to bude ťažké, ťažšie než čokoľvek, čo kedy za svoj život urobil, ale vedel, že to má väčšiu cenu než to stálo.

"Možno," bolo jediné, čo jej mohol dať hneď.

"Ja to viem."

Ak mal toto urobiť, musel si byť istý, že si je istá ona. "Hermiona, stále si zaslúžiš niekoho lepšieho. Niekoho, kto vie ako u teba vyvolať pocit, že si neobyčajná, že si tá najdôležitejšia vec v jeho živote."

"Ty u mňa vyvolávaš pocit, že som neobyčajná, Draco. Si svojím vlastným spôsobom nekonečne romantický, aby si vedel." Placho sa na neho usmiala.

Nadvihol na ňu obočie. "Romantický? Si blbá?"

"Myslela som to vážne."

Pokrútil hlavou. "Ani náhodou. Ja by som ani nevedel, ako to vyzerá, kebyže nie toho tvojho blbého filmu."

Hravo ho udrela do hrude. "Nie je blbý."

"Aj on je. Mágia. To je smiešne."

Prevrátila oči a pozrela sa ponad vodu.

"Som úbožiak, Hermiona. A toto jedine pokašlem. Som si tým istým."

"Ale ja tiež," povedala vážne. "To je to, o čom to všetko je. Ty to pokašleš, ja to pokašlem, ale vyjde to, keď sa obaja rozhodneme, že to chceme pokašľať znova, spoločne."

"Prečo by si ty - ktokoľvek - také niečo robil?"

Sústredene na neho pozrela. "Pretože vieš, že ste lepší spolu než oddelene."

Pokrútil hlavou. "Stále neverím, že toto je ten rozhovor, ktorý máme."

"Aký iný ešte je? O všetkom ostatnom sa už hovorilo. Mám strach, že sa chystáš zmiznúť, odcválať na žiariacom vraníkovi do západu slnka alebo odletieť do slnka či celú cestu k mesiacu. A opustiť... ma, bez toho, že by si nad tým dvakrát premýšľal." Nemohla sa na neho pozrieť, pri tej myšlienke jej skoro puklo srdce.

"Nikdy by som ťa neopustil bez toho, aby som nad tým dvakrát nepremýšľal," povedal potichu.

Hermiona sa teraz úplne posadila, pritiahla si kolená k hrudi a objala ich svojimi rukami. Dracovi chýbala jej ruka v jeho a sledoval jej tvár, naprieč ktorou sa mihotali emócie ako plamene ohňa tancujúce po stenách.

"Ale bol by si schopný odísť."

"Samozrejme. To je to, kto som."

Tuho zatvorila oči.

"Ale nikdy som nepovedal, že by som chcel, len mohol. Keby som chcel. Čo nechcem." Naklonil sa k nej. "Nechcem ťa opustiť. Dobre?"

Prikývla, stále sa na neho nepozrela.

Vzdychol si. "Ja ti proste nemôžem dať to, čo si zaslúžiš."

"Ja to všetko nepotrebujem. Chcem povedať, ja si ťa nezaslúžim, napadlo ťa to vôbec?"

Nie, úprimne nenapadlo, ani by taká myšlienka nikdy nebola skrížila jeho myseľ. "A na to si ako prišla?"

"Jednáš so mnou, ako nikto iný nikdy nejednal. Postavíš sa mi; len tak sa nevzdáš a nenecháš ma urobiť alebo mať, čo chcem, ako Harry a Ron. Si bystrejší než som ja, a podnecuješ ma. Vždy ma dávaš na prvé miesto, dokonca aj keď to znamená, že sa rozhnevám ako tryskochvostý škrot. A nikdy sa nestiahneš, keď som neznesiteľná. To si vážim."

Draco bol ohromený, ako veľa vyvodila z jeho malých činov voči nej. A bol ohromený, keď zistil, že jej dojmy sú správne. Zvykol si na ňu myslieť pred sebou samotným, len ho nikdy nenapadlo, že je to kvôli tomu, že mu na nej záleží. Vždy existovali iné dôvody, ktoré sa dali priradiť jeho činom. Ako jej ochrana, alebo ochrana jeho plánov, alebo Harryho, alebo ich práca, alebo čokoľvek.

"Ty si stále lepšia ako ja," trval na svojom.

"Ja nie som dokonalá a nikdy nebudem, Draco. A ja nečakám od teba, že ty budeš."

"Dobre," riekol s úškrnom. "Potom nebudeš sklamaná."

"Ešte niečo iné chceš povedať?" spýtala sa, oči jej iskrili. "Hoci nič, čo povedať môžeš, ma neprinúti zmeniť môj názor na toto. Alebo na teba."

Usilovne premýšľal. Existovali nejaké námietky, ktoré mohol vzniesť? "Jedna vec. A chcel som to povedať, oficiálne, už dlho, ale nebol som si istý, že je to treba povedať. Ale myslím, že možno treba. Oficiálne prehlasujem, aby si vedela, že tá záležitosť s krvou už nie je problémom. Už ma to dávno nezaujíma."

"Dobre. Ale na to som už prišla."

Znova usilovne premýšľal. "Čo ak ti nakoniec ublížim? O čom som si celkom istý, že toto takto skončí. Nemám tušenia, čo robím, nikdy som toto nerobil, a som si celkom istý, že v tom budem hrozný."

"Si Malfoy. Myslela som si, že si dobrý vo všetkom, čo robíš."

Usmial sa a pozrel sa na ňu; uškŕňala sa na neho. Načiahol sa a zastrčil jej prameň uvoľnených vlasov za ucho. Potom ďalší. A potom zistil, že je tam príliš veľa prameňov a príliš málo uší.

"Ty si beznádejný prípad," riekla.

"Áno, ja som Malfoy. Netrápi ťa to? Vôbec?"

"Prečo by malo? Viem všetko o tom, čo si urobil, čím si si prešiel. Prinajmenšom to rozumovo chápem. A keby si sa chcel so mnou podeliť o viac, potom fajn; ak nie, stále chcem zistiť, kam toto povedie."

"Napriek mne."

"Kvôli tebe."

"Ale ja ti ublížim."

"Ty už si ublížil, poriadne! A znova ublížiš, rovnako ako ja ublížim tebe! To je to, čo to robí také nádherné! Pretože napriek tomu, že mi ublížiš, ja ti odpustím. A ty odpustíš mne, keď ti ublížim ja. A pohneme sa ďalej."

Nedokázal vymyslieť žiadne ďalšie námietky; zareagovala na každú, ktorú ponúkol, čím ho súčasne spravila šťastným aj vydeseným.

"Hermiona, ja -"

"Draco, nežiadam ťa, aby si mi vyznal nehynúcu oddanosť. Jediné, čo chcem, je vedieť, či chceš so mnou túto šancu risknúť. Pretože o tom je život, o riskovaní."

Pomalý úsmev sa rozprestrel naprieč jeho srdcom, potom jeho mysľou a nakoniec jeho tvárou. "Áno. Chcem. S tebou."

Opätovala mu úsmev. "Správna odpoveď, Malfoy."

Uprene sa na ňu pozrel, stále neistý, či naozaj vedela, do čoho ide, ale na druhej strane ona bola občas príliš tvrdohlavá na svoje vlastné dobro. A niekde raz počul, že ak nevieš, že niečo nemá fungovať, proste môžeš dokázať, aby to fungovalo. Na to ju pobozkal a keď mu ten bozk opätovala, cítil sa úplný. Bolo to jemné, váhavé, plaché - ako keby sa konečne dostávali k tomu naozaj spoznať jeden druhého. A hoci to bolo tak veľmi odlišné od prvých dvoch bozkov, ktoré boli plné zúfalstva, strachu, a prudkej túžby, stále to katapultovalo jeho vnútro stovkami smerov.

Po niekoľkých minútach sa stiahla, trochu zadýchaná. "Myslela som, že si to kúzlo medzi nami odstránil."

"Odstránil," odvetil, rovnako ňou fascinovaný. "Musí to byť tým magickým nezmyslom, o ktorom stále hovoríš."

"To musí byť tým," riekla, úplne spokojná. Draco ju pobozkal na čelo a potom pritiahol bližšie k sebe, objímuc ju rukami. Oprela si hlavu o jeho rameno a on si nemyslel, že ju niekedy bude schopný pustiť.

Vzdychol si. "Vieš, že sa to chystám pokašľať," riekol.

"Viem."

"Takže... s tým nemáš problém."

"Už sme si týmto prešli..."

"Ale ja len -"

Hermiona zaklonila bradu smerom k nemu. "Žiadne - Ďalšie - Rozprávanie," riekla, prerušujúc každé slovo jemným bozkom.

Práve keď sa chystala stiahnuť späť, Draco sa načiahol a zastavil ju. Držal jej tvár len kúsok od svojej vlastnej a hľadel jej do očí. Usmievali sa a žiarili, a náhle nechcel nič iné než sa v nich utopiť. Pomaly, vôbec nespustiac svoje oči z jej, si ju pritiahol bližšie k sebe, až kým neboli od seba na vlások vzdialení. Mohol cítiť jej dych na svojich perách skôr než ju pobozkal. Bolo to ako východ slnka, ako ohňostroj, ako kvetina, ktorá prepukla v kvet; bolo to ako lietanie a padanie a zabúdanie, že ste dvaja ľudia a vedomie, že je život takto lepší.

Jediné, na čom záležalo, bolo, že s ním chcela niečo skúsiť. Kedysi jej prostredníctvom bozku sľúbil, že kvôli nej bude žiť. Teraz bude musieť ten sľub dodržať.

KONIEC

Poznámky na záver: Názov kapitoly je z piesne od Smashing Pumpkins toho istého názvu.

Prekvapenie! Nemohla som nechať moju obľúbené postavy na opustenom ostrove s tým, čo sa asi stane. Takže bude epilóg...

Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
 0 komentárov
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

Archivované komentáre


Re: Kapitola 35 Za svitu hviezd Od: dianiita6 - 14.01. 2021
Nádhera. Proste nádhera. Ja som túto poviedku preletela za jeden deň, čo som sa od nej nemohla odtrhnúť, dlho do noci som čítala... a som bez slov. Tie emócie čo mnou švihali, neviem to ani popísať... Tak krásna poviedka, autorka všetko tak neskutočne popisovala, normálne som sa pristihla, že pri niektorých scénach nedýcham, mala som pocit, že to všetko prežívam s hlavnými postavami. Fakt, tuto poviedku asi už žiadna neprekoná. Som nesmierne rada, že som sa k nej dostala a neskutočne vďačná, že bola preložená, tie kapitoly boli tak dlhé, muselo to dať zabrať. Jimmi, obdivujem ťa a skutočne ďakujem, neviem ako som mohla doteraz žiť bez prečítania tejto poviedky. :))

Re: Kapitola 35 Za svitu hviezd Od: myska111 - 03.01. 2021
Právě jsem asi za tři dny přečetla tuto povídku včetně vynechaných scén. Byla jsem do ní tak začtená, že jsem u ní strávila část silvestrovského večera. Čtu na těchto stránkách už pěkných pár let, ale nevzpomínám si, že bych tuto povídku četla. Je moc pěkná. Děkuji za ni za vaši překladatelskou práci, kterou už tolik let děláte. díky

Archivované komentáre (pôvodne v archíve)


Re: Kapitola 35 Za svitu hviezd Od: Leann - 15.10. 2009
Na jednej strane som strašne rada, že sa konečne dali dokopy, ale zase by som tiež prijala, keby mala tá úžasná poviedka o pár úžasných kapitol viac. =D Toto a Náramok sú bezkonkurenčne dve najlepšie príbehy, ktoré som kedy čítala. Ale neviem, tento koniec ma až tak nenadchol. Čakala som niečo viac, niečo iné... ale neviem čo konkrétne. Ale dúfam, že epilóg to napraví. Ale to nič nemení na tom, že je to skvelá poviedka, ktorá ma dokonca dokázala rozplakať! Tisíckrát vďaka za preklad, jimmi. Všetci sme hrozne radi, že si to prekladala a tak často pridávala kapitoly aj napriek tomu, že počty komentárov nekorešpondujú s počtom prečítaní, čo muselo niekedy frustrovať. A vy všetci čo nenechávate komentáre: hanbite sa!

Re: Kapitola 35 Za svitu hviezd Od: Dessire - 15.10. 2009
Super zakoncenie... do Draca by som toho romantika povedala hned, aj ked sa snazi tvarit ako drsniak vzdy ho nieco prezradi :) mam z tejto poviedky velmi dobry pocit... tuto kapitolu som citala uz skor, len akosi som nevedela co k tomu dodat... preboha, ved nikdy neviem co napisat... nemam slov, pretoze nie je co vytknut, vyborna poviedka, teda vyber, vynikajuci preklad... ziadna kritika nie je na mieste... na tomto blogu su prosto naozaj super ludia... dakujem za vsetky preklady :) velmi sa tesim na epilog :)

Re: Kapitola 35 Za svitu hviezd Od: HOPE - 14.10. 2009
Krásná kapča, moc nádherná. Ty poslední dva odstavce, ty byly přímo perfektně dokonalý. Děkuji za překlad Jimmi a za věnování.

Re: Kapitola 35 Za svitu hviezd Od: Teddy - 14.10. 2009
Jééé :) Krásnej konec.. Romantickej, plnej emocí a tak nějak pravdivěj... Naprosto jsem chápala to jejich dokazování a vysvětlování toho všeho patříme a nepatříme k sobě. Myslím, že to lidi dělaj rádi ;) Bylo krásný, že ho držela za ruku a ten konec... ty polibky... Myslím, že se s tímhle příběhem nebudu moct rozloučit... Bylo to všechno tak ajemný, složitý, nejasný a nevyrovnaný... a teď to prostě skončilo... Já vím, že budou ještě epilogy, ale to už je něco jinýho... a ... :') Zamilovala jsem se do téhle povídky... Myslím, že se k ní budu dtrašně ráda vracet Díky, Jimmi, za tu super kapitolu :-* a za toho stalkera xD T.

Re: Kapitola 35 Za svitu hviezd Od: JSark - 14.10. 2009
Jé, no proste nemám slov. Krása, diky. :D

Re: Kapitola 35 Za svitu hviezd Od: beruska1 - 14.10. 2009
krásné, já nemám slov. Epilog a pak konec této povídky fňuk, bude mi chybět to natěšení na čekání další kapitoly.

Re: Kapitola 35 Za svitu hviezd Od: eternallife - 14.10. 2009
Moc krásná kapitolka velmi mě pobavila věta že je tam příliš pramenů a málo uší :) a samozřejmě jejich téma o romantice zda je Draco romantik či nikoli každopádně děkuju za skvělý překlad a věnování.

Re: Kapitola 35 Za svitu hviezd Od: wanilka - 14.10. 2009
To bylo perfektní! Celou dobu jsem měla na tváři pěkně přihlouplý úsměv a říkala si, jak asi zařídím, aby mi Draca naklonovali;) A příliš mnoho pramenů na příliš málo uší mě dostalo:) Vážně moc chválím výběr povídky i překlad, rozhodně nikdy nebudu litovat času se k ní vrátit a přečíst si jí znova. Ak že ak nevieš, že niečo nemá fungovať, proste môžeš dokázať, aby to fungovalo Moc pěkně řečeno, myslím, že v tomhle jsem se poznala - nic není problém, dokud si nepřipustíš, že by mohl být;)

Re: Kapitola 35 Za svitu hviezd Od: 32jennifer2 - 14.10. 2009
tak toto bolo úúúúúúplne úžasné....také krásne realisticky sladučkéééé =) ach, úžasné...a to ako sa Hermione priznal, že zabil Snapea, chudáčik...jaj, jaj...skvelé...a všetko je tak, ako má byť díky za venovanie i špičkový preklad =)

Re: Kapitola 35 Za svitu hviezd Od: cyrus - 14.10. 2009
jaaaj tak to bola uplna nadhera, krasa... Strasne velmi najviac dakujem za preklad... usmievam sa ako slniecko fakt ma to maximalne potesilo... tak este tie epilogy a sme hotoví... este raz chvalim vyber poviedky, mas na to nos... krasa, krasa... Jimmi si boží.... Dakujem...

Re: Kapitola 35 Za svitu hviezd Od: Phee - 14.10. 2009
kraaaaasna kapitola...konecne si to vyriesili....no a toto sa mi paaaaaacilo:"Romantický? Si blbá?".....Draco je proste romanticka dusa:D:D:D...strasne sa tesim na epilogy:D

Re: Kapitola 35 Za svitu hviezd Od: gama - 14.10. 2009
Hmmm, teraz je moja dušička spokojená. Budu mít dnes krásný den. Díky Jimmy:-)

Re: Kapitola 35 Za svitu hviezd Od: Amoneth - 14.10. 2009
Ale ho dostala nakoniec na kolena :D Taky mi je smutno, ze to konci a strasne sa tesim na epilog. Dufam, ze sa tam objavi Hary a daka jeho poznamka :D

Re: Kapitola 35 Za svitu hviezd Od: kometa - 14.10. 2009
Jimmi, díky moc za krásný začátek dne! Hermiona byla skvělá :-) Ach jo, fakt se mi bude stejskat, až to skončí... Tvůj překlad byl jako vždy úžasný, je lahůdka to číst :-)

Re: Kapitola 35 Za svitu hviezd Od: Tru - 13.10. 2009
Aaaaaach tak toto bola proste asi najkrajšia kapitola ... normálne som plakala ... a potom do toho celého Hermiona vyhlásila: Si svojím vlastným spôsobom nekonečne romantický, aby si vedel." Placho sa na neho usmiala. Nadvihol na ňu obočie. "Romantický? Si blbá?" "Myslela som to vážne." Pokrútil hlavou. "Ani náhodou. Ja by som ani nevedel, ako to vyzerá, kebyže nie toho tvojho blbého filmu." S toho som nemohla. Normálne záchvat smiechu. Ako sa hned ohradil, že romantický určite nie je ... :D ako sa len chlapec mýli. To o Snapeovi bolo veľmi smutné:( chudák ... a chudák Draco ... Kapitola krásna, poviedka nádherná, úžasná, skvelá, jedinečná ... ma nenapadajú iné superlatívy ... a Ty Jimmi si fantastická proste, vynikajúci preklad, skláňam sa. A DAKUJEM.

Re: Kapitola 35 Za svitu hviezd Od: Invisible - 13.10. 2009
Neé, já nechci, aby to skončilo. To byla tak nádherná povídka od začátku do konce. Určitě se k ní budu ráda vracet. Jimmi moc díky za opět nádherný překlad, úplně jsi mi zvedla náladu. Díky

Re: Kapitola 35 Za svitu hviezd Od: Petty002 - 13.10. 2009
Jůůůů nádhera, já věděla že kdo si počká ten se dočká :-) Už se nemůžu dočkat epilogu, i když tím povídka skončí :-(

Prehľad článkov k tejto téme:

. Video k poviedke: ( Jimmi )28.01. 2011We Learned The Sea Trailer
. Pdf na stiahnutie: ( Beruška1 )29.10. 2009Pdf na stiahnutie
luckei1: ( Jimmi )18.10. 2009Epilóg II.: Pieseň tohto mesta
luckei1: ( Jimmi )21.10. 2009Epilóg I.: Ja som oceán - II. časť
luckei1: ( Jimmi )16.10. 2009Epilóg I.: Ja som oceán - I. časť
luckei1: ( Jimmi )13.10. 2009Kapitola 35 Za svitu hviezd
luckei1: ( Jimmi )12.10. 2009Kapitola 34 Večný oceán
luckei1: ( Jimmi )10.10. 2009Kapitola 33 Šíry oceán
luckei1: ( Jimmi )06.10. 2009Pieseň k 33. kapitole
luckei1: ( Jimmi )03.10. 2009Kapitola 32 V studniach ticha
luckei1: ( Jimmi )27.09. 2009Kapitola 31 Letná búrka
luckei1: ( Jimmi )22.09. 2009Kapitola 30 Dostihnúť slnko
luckei1: ( Jimmi )20.09. 2009Kapitola 29 Polovica jednotky vpred
luckei1: ( Jimmi )18.09. 2009Kapitola 28 Kam to svetlo siaha
luckei1: ( Jimmi )15.09. 2009Kapitola 27 Čierna diera
luckei1: ( Jimmi )14.09. 2009Kapitola 26 Ten červenoružový sviatok
luckei1: ( Jimmi )13.09. 2009Kapitola 25 Búrka v presklenom ráme
luckei1: ( Jimmi )12.09. 2009Kapitola 24 Nástrahy televízie
luckei1: ( Jimmi )06.09. 2009Kapitola 23 Rozdiel vo svete
luckei1: ( Jimmi )05.09. 2009Kapitola 22 Visím na nitkách z nejbledějšího stříbra
luckei1: ( Jimmi )03.09. 2009Pieseň ku 22. kapitole
luckei1: ( Jimmi )03.09. 2009Kapitola 21 Čriepky charakteru
luckei1: ( Jimmi )01.09. 2009Kapitola 20 Hriech a kúsok božského
luckei1: ( Jimmi )31.08. 2009Kapitola 19 Sny a vajíčka
luckei1: ( Jimmi )17.08. 2009Kapitola 18. Fáza Dva
luckei1: ( Jimmi )16.08. 2009Kapitola 17 - Čoskoro
luckei1: ( Jimmi )16.08. 2009Kapitola 16 Každá rodina je prípad pre psychiatra
luckei1: ( Jimmi )15.08. 2009Kapitola 15 Varenie a rozpačitý rozhovor
luckei1: ( Jimmi )11.08. 2009Kapitola 14. Keď vtáčatká postrčia, poletia
luckei1: ( Jimmi )09.08. 2009Kapitola 13 Vtáčie hniezdo
luckei1: ( Jimmi )06.08. 2009Kapitola 12 Vyhláste poplach
luckei1: ( Jimmi )03.08. 2009Kapitola 11 - Elixíry
luckei1: ( Jimmi )25.07. 2009Kapitola 10 Hádanky v tme
luckei1: ( Jimmi )11.07. 2009Kapitola 9 Nový Zéland - dokončenie
luckei1: ( Jimmi )11.07. 2009Kapitola 9 Nový Zéland - I.časť (kvôli dĺžke)
luckei1: ( Jimmi )07.07. 2009Kapitola 8 Svet sa nerozpadá
luckei1: ( Jimmi )05.07. 2009Kapitola 7 V ťažkej situácii
luckei1: ( Jimmi )01.07. 2009Kapitola 6 Uvedenie
luckei1: ( Jimmi )23.06. 2009Kapitola 5 Dom na kopci
luckei1: ( Jimmi )21.06. 2009Kapitola 4 Through the Looking Glass
luckei1: ( Jimmi )20.06. 2009Kapitola 3 Stojíš
luckei1: ( Jimmi )19.06. 2009Kapitola 2 Neporušiteľná prísaha
luckei1: ( Jimmi )17.06. 2009Kapitola 1 Vchádza nepriateľ
luckei1: ( Jimmi )28.05. 2009Úvod k poviedke