archiv.hpkizi.sk
Kapitola siedma
Closing the door
Vložené: Jimmi - 14.01. 2022
Téma: Closing the door

Zatváranie dverí

Preklad: Jimmi

Banner: solace

Originál, ani autorka už nie sú k dispozícii.



Pozor, nie je možné otvoriť v novom okne, musíte sa vrátiť späť.

Zatváranie dverí

Siedma kapitola

****

Po elixíre na bolesť hlavy a obede s deťmi na terase sa Sirius naozaj premenil na Tichošlapa. Už to bolo dosť dávno, čo využil premenu na animágusa, keďže odvtedy stratil sedem rokov a bol v dosť hlbokej depresii, takže mal trochu obavy. Na jeho veľkú úľavu sa mu to podarilo ľahko a deti boli nadšené, že majú obrovského čierneho psa, s ktorým sa môžu hrať.

Celé popoludnie strávili pobehovaním a Sirius s Charliem ich sledovali, kým sa staršie deti kúpali a používali tú lanovú hojdačku, ktorú Aaron Potter priviazal k stromu pre Jamesa. Randy a Kat driemali na slnku a nasávali ho ako mačky či hady schúlené na púštnej skale. Tiene sa začali predlžovať a Siriusov žalúdok mu hovoril, že je takmer čas na večeru.

Obe dvojčatá mali tie divoké potterovské vlasy, ale ich pokožka bola čisto weasleyovská, pehavá a spálená od slnka. Napriek tomu Charlie dával pozor, aby na dvojčatá nevrhali tieň, a Sirius zistil, že keď to náhodou urobil, vyvolalo to v oboch zakňučanie, hoci zatienil len jedno, až kým sa neodsunul.

„Ako to?“

Charlie pokrútil hlavou a prehrabával Katine vlasy prstami, čím jej rozčesával zamotané pramene. Boli to prvé potterovské vlasy, ktoré Sirius videl a ktoré dorástli až za uši. James si nikdy nenechal dlhšie vlasy, a ani Aaron či Clive. Samozrejme, Kat bola prvou Potterovou ženského rodu narodenou po stáročiach.

„Ehm...,“ Charlie očividne prebral tento zvyk od Harryho, „no... chápeš... Harry bol tak trochu adoptovaný...,“ Sirius zamyslene zvraštil tvár. To nedávalo zmysel... ak tam bol Snape... ale on bol špión... „drakom.“ Sirius sa takmer zadusil ďatelinovým pivom, ktoré práve pil. „Myslí si, že to nejako ovplyvnilo jeho genetickú výbavu. Vidí mágiu a hovorí, že dvojčatá majú rovnaké vlákno, aké sa objavilo v jeho mágii po tom, čo ho drak adoptoval. Myslíme si, že tí traja nie sú úplne ľudia.“

Sirius zostal bez slov. Opäť.

Celé Charlieho správanie sa zmenilo a jeho hlava sa naklonila k panstvu. Prudko zažmurkal a vyskočil: „Harry sa vrátil a nie je na tom dobre. Zostaň s deťmi, Siri. Keď bude všetko v poriadku, pošlem škriatka.“

 

Sirius so znepokojením sledoval, ako sa Charlie premiestňuje na manor, aby nestrácal čas, ktorý potreboval na to, aby sa dostal dovnútra. Zúfalo ho chcel nasledovať, aby rozlúštil viac z tejto záhady, ktorá obklopovala rozbité pozostatky jediných ľudí, ktorých bol ochotný nazývať rodinou.

Sirius bol svojím spôsobom rád, že prepadol cez ten závoj. Pri tom všetkom, čo sa vtedy dialo, hoci jemu to pripadalo len ako dni, si Sirius nebol istý, ako by zvládol všetko, čo mu Charlie v to ráno povedal. A to vedel, že aj on má len holé fakty a že niektoré veci vynechal. To bolo zrejmé. Napríklad ako si drak adoptoval Harryho a čo to s ním urobilo? A ako Harry zabil Voldemorta? Čo robili všetci Harryho priatelia, kým sa to Harrymu dialo? Kto neprežil vojnu?

Sirius si privolal Carvera a Eriku z vody a povedal im, že je takmer čas na večeru. Použil na nich sušiace kúzla a oni si cez teraz už suché plavky natiahli šortky a tričká. Potom obaja spoločne jemne zobudili dvojčatá.

Deka, na ktorej dvojčatá spali, bola úhľadne zložená a všetky hračky boli pozbierané, keď sa objavil domáci škriatok a povedal im, že je čas na večeru. Sirius so záujmom sledoval, ako sa dve staršie deti starajú o dve mladšie, hoci samy mali len šesť a osem rokov, a ticho ich nasledoval.

„Na večeru budeme mať ďalšieho hosťa,“ povedal Harry s malým úsmevom, keď sa všetci trúsili dovnútra.

Sirius venoval svojmu krstnému synovi rýchly hodnotiaci pohľad a potom nadvihol obočie. Vlasy mal rozstrapatené trochu viac ako zvyčajne, oči mal mierne skleslé a na sebe mal bežné muklovské oblečenie, nie habit, ktorý musel nosiť na ministerstve.

Všetky deti ho pevne objali, kým sa rozbehli k tomu, čo bolo pred vyše sto rokmi „dámskou izbou“ a teraz to bola jedáleň. Slúžila ako miestnosť na stretávanie sa žien, zatiaľ čo muži si po večeri dávali brandy a diskutovali o politike ministerstva v časoch, keď ženy v týchto diskusiách neboli vítané.

„Charlie hovoril, že ste sa dnes rozprávali.“ Harry sa Siriusovi nepozeral do očí, ale len mierne nabok. Bolo to niečo, čo si Sirius všimol už viackrát a čo mu niekoho pripomínalo. Prial si len, aby vedel, o koho ide.

Sirius prikývol, vrátil sa mu dopad toho rozhovoru. Cítil, ako sa mu trochu zahmlievajú oči. „Je mi to veľmi ľúto, Harry.“

Harry ustúpil. Bol to len jeden krok, ale stačil na to, aby Sirius pocítil bolesť. Nech už bolo predtým jeho miesto v Harryho živote akékoľvek, teraz bolo iné.

„Prosím, nie.“ Harry sa pozrel nabok, von oknom, čím znemožnil očný kontakt. „Ja jednoducho nemôžem...“ Zhlboka sa nadýchol a na chvíľu zavrel oči. Celá jeho postava sa trochu zmenila, akoby sa naraz narovnala a uvoľnila. Oči sa opäť otvorili a Sirius videl, že hoci pripomínajú Lilyine, iskria a majú väčšiu hĺbku. „Ak potrebuješ, môžeš sa pýtať, ale rešpektuj, prosím, že na niektoré z nich možno neodpoviem.“

Sirius len prikývol a Harry sa usmial. Zatiaľ sa nechystal klásť žiadne otázky, hoci mu ich v hlave vírili stovky. Sirius chcel počkať, aby si ich mohol najprv utriediť a asi by sa mal najprv porozprávať s Remusom. Chýbal mu kamarát a prvýkrát v živote si želal, aby si Remus nedokázal nájsť prácu. Potom by si mohli sadnúť a všetko spolu prebrať a Remus by mu mohol vysvetliť veci tak, ako už toľkokrát predtým.

Harry prekvapil Siriusa rýchlym objatím, tak rýchlym, že Sirius nemal šancu zareagovať a objatie mu opätovať. Ovládol sa, aby sa na svojho krstného syna nevrhol a pevne ho nestisol, pretože si spomenul, čo mu povedal Charlie. Dotyk mohol vyvolať empatiu, a to v kombinácii s Harryho výchovou spôsobilo, že sa vyhýbal kontaktu. Sirius tušil, že je v tom niečo viac, ale nechal to tak.

„No tak, Sirius,“ Harry sa naňho usmial, malá iskra starého Harryho si našla cestu skrz, „máme hosťa.“

„A ty mi nepovieš, kto to je.“ Sirius sa uškrnul, lebo vedel, že Harry to prekukne.

Harry sa zasmial: „Myslím, že vydržíš tých desať sekúnd, kým sa dostaneme do jedálne.“

Pokynul Siriusovi, aby išiel prvý, a nasledoval ho po točitých kamenných schodoch východnej veže. Keď sa dostali do jedálne, len jedno poschodie nad veľkou miestnosťou, Siriusa privítal pohľad, ktorý nikdy predtým nevidel a ani si nepredstavoval, že ho uvidí.

Albus Dumbledore sedel so skríženými nohami na podlahe, čo bolo samo osebe úžasné vzhľadom na jeho vek, a potterovské deti po ňom takmer doslova liezli, uchádzali sa o jeho pozornosť a rozprávali sa všetci naraz.

Charlie sa zhováral s domácim škriatkom a Sirius sa na chvíľu zamyslel, čo sa vôbec stalo s Kreacherom. Dúfal, že Remus nemusí toho malého smraďocha znášať.

Harry obišiel Siriusa a zamieril rovno k Charliemu. Skôr ako k nemu prišiel, škriatok odskočil a Charlie sa otočil, aby Harryho objal. Ten si položil hlavu na Charlieho plece a Charlie ho hladil po chrbte a čosi mu šepkal.

Dokonale do seba zapadli, ako skladačka, ktorú tvoria len dva dieliky. Sirius si nemohol pomôcť a usmial sa na nich, hoci pocítil záchvev žiarlivosti. Rozmýšľal, či osoba, ktorá k nemu takto pasuje, je ešte stále niekde vonku a pýta sa, kde je.

„Súboj s oteckom!“ jeden z detských hlasov sa rozozvučal nad ostatnými. Potom sa všetci chytili toho návrhu a žobrali od Albusa: „Súboj s oteckom! Súboj s oteckom!“

Siriusa opäť vytrhli zo jeho úvah. „Len ak bude súhlasiť.“ Albus sa rozosmial, hruď sa mu dvíhala a klesala vo veľkých vlnách.

„Prosím, ocko, prosím.“ Všetky štyri deti sa rozbehli k Harrymu a Charliemu a ťahali za niektorú časť Harryho tela.

„Teraz nie,“ povedal Harry tónom, ktorý zastavil všetky prosby. „Je čas na večeru. Možno po jedle, ak sa na to Albus aj ja budeme cítiť, absolvujeme pre vás súboj.“

Zdalo sa, že to deti uspokojilo, a Sirius uvažoval, či niekedy neposlúchli alebo spochybnili Harryho. Empatia bola natoľko blízka telepatii, že aj malé kúsky vzbury by sa im veľmi ťažko vypomstili. Ľutoval tie deti, keď dosiahnu tínedžerský vek.

„Mohli by ste starčekovi pomôcť?“ Sirius sa opäť otočil tvárou k Albusovi a chytil ho za ruky, aby mu pomohol vstať z podlahy. Albus ho zovrel v srdečnom objatí, opäť s prekvapujúcou silou, ktorá popierala jeho vek. „Je dobré, že si opäť medzi nami, chlapče.“

Akýkoľvek hnev, ktorý mu zostal z toho, že ho kedysi uzavrel v matkinom dome, sa vytratil a Sirius uvažoval, či s tým má niečo spoločné Harry alebo Charlie. Siahala empatia až tak ďaleko, že dokázala manipulovať s emóciami iných ľudí?

„Môžeme ovplyvňovať, ale nie meniť,“ povedal Harry potichu, zachytil Siriusov zmätok a správne si ho vyložil, „a určite by si cítil, že to robíme.“ Jeho úsmev sa zmenil na to, čo Sirius klasifikoval ako „záškodnícky úsmev“. „Dokonca aj Ron si to všimne.“

Charlie sa pri tom zasmial. „Chudák Ron.“

Harry pokrčil obočie: „Chudák Ron? Má prácu snov, ženu snov, dom snov, syna, dcéru, ďalšie dieťa na ceste a nemôže byť šťastnejší.“

„Čo robí?“ spýtal sa Sirius, dychtivý po ďalších informáciách o ľuďoch, ktorých poznal.

„Strýko Ron je strážcom Kenmarských kaní.“ zapojila sa Erica do rozhovoru, keď sa všetci usadili.

Harry a Charlie zdvihli Kat a Randyho do podsedákov, zatiaľ čo Erica a Carver sa vyšplhali na sedadlá, ktoré boli dostatočne zdvihnuté, aby boli v správnej výške a mohli jesť pri stole s ostatnými. Objavilo sa jedlo a všetci si začali podávať taniere, pričom Harry a Charlie vyberali porcie pre svoje deti.

Kým jedli, Sirius zistil, čo všetko deti, ktoré poznal, teraz už dospelé, robili. Opäť ho šokovalo, keď sa dozvedel, že Draco Malfoy, ďalší jeho bratranec, sa odvrátil od svojich smrťožrútskych koreňov a pridal sa k boju na strane Svetla, dokonca zašiel tak ďaleko, že sa stal Harryho obchodným partnerom. Prípravná škola pre muklorodených bola dokonca jeho nápad.

Nasledujúci deň uvidí všetkých Weasleyovcov na pikniku v Brlohu spolu s ich manželkami a deťmi. Randy a Kat boli zrejme zatiaľ jediní Weasleyho potomkovia v známej histórii, ktorí sa vyhli povestným ryšavým vlasom, dokonca aj s vílím vplyvom Fleur.

Sirius si však všimol, že Harry jedol veľmi málo jedla. Celé jeho jedlo by bolo príjemným olovrantom pre dieťa.

Po skonzumovaní dezertu a očistení dvojičiek sa jedálenský stôl premenil na súbojové pódium a pozdĺž jednej steny sa objavili pohovky. Harry s Albusom vystúpili na plošinu, zatiaľ čo ostatní si urobili pohodlie.

Domáci škriatok podal Siriusovi šálku čaju, presne takú, akú mal rád, a Randy s Kat mu vyliezli na kolená. Pozrel na ďalšiu pohovku a uvidel Carvera a Ericu, ako sa usadili po oboch stranách Charlieho, ktorý mal v ruke šálku pariacej sa kávy.

Kontrast medzi Harrym a Albusom bol pozoruhodný. Albus bol vysoký, s dlhými bielymi vlasmi a bradou, ktorú si mohol zastrčiť za opasok ligotavého habitu, kým Harry mu siahal len po plecia, mal rozstrapatené tmavé potterovské vlasy a nosil tmavé ležérne muklovské oblečenie. Jeho pokožka bola stmavnutá slnkom a Albus bol bledý. Obaja sa s očakávaním pozreli na Charlieho.

Ryšavec sa na chvíľu zamyslel, kým prehovoril. „Formálne pravidlá, žiadne premiestňovanie, žiadne nedovolené kliatby, nič temné, žiadne premieňanie, súťaž len v sile. Súboj rozhodne znehybnenie, keďže Harryho nemožno odzbrojiť.“ Sirius sa tomu čudoval a potom si všimol, že Harry pri sebe nemá ani prútik.

„Kazič zábavy,“ Harry vyplazil jazyk na Charlieho a deti sa zachichotali.

Veselosť na Harryho tvári rýchlo zmizla a obaja bojovníci sa hlboko uklonili, otočili sa a začali pomaly kráčať k obom koncom plošiny. Okolo plošiny ožilo ochranné ohradenie.

„Teraz nás nemôžu počuť,“ povedal Charlie Siriusovi. „Som rád, že to deti navrhli. Harry potrebuje pred zajtrajškom niečo na uvoľnenie.“

„Súboj s Albusom je relax?“ Sirius sa veľmi snažil, aby nerozlial čaj na niektoré z dvojčiat na svojich kolenách.

Charlie sa zasmial: „Pre Harryho a Albusa áno. Len sa pozeraj.“

Sirius sa naozaj pozeral a nikdy nevidel nič krajšie, ako keď jeho krstný syn a riaditeľ školy viedli súboj. Pohybovali sa plynulo, rýchlo, ako rýchly tanec s presnými, dobre nacvičenými krokmi. Bolo zrejmé, že súboj absolvovali už mnohokrát, a pohľady oboch boli pokojné, akoby nesúťažili, ale skôr predvádzali choreografickú exhibíciu.

Išlo to hladko, až kým jedno z Harryho kúziel neprerazilo Albusov štít a riaditeľ si kľakol na jedno koleno a chytil sa za hruď. Harry k nemu pribehol a bolo zjavné, že si vymenili slová, hoci Sirius nepočul, čo hovoria. Ochranné ohradenie bol stále na svojom mieste.

Harry sa na chvíľu zatriasol a potom jeho telo nahradil nádherný vták. Jeho karmínové operenie bolo žiarivé, s rozptýlenou zlatou farbou, a Sirius nedokázal nájsť identifikačný znak, ktorý by oddeľoval animágusa od iného zvieraťa rovnakého druhu. Albusovi do úst a na hruď dopadli perleťové slzy a vyzeralo to, že kríza je zažehnaná.

Charlie odložil šálku a vytiahol prútik, ticho prehovoril a zmenil ochrany. „Potrebujeme Poppy?“

Albus pokrútil hlavou: „Netreba. Harry sa o všetko v pohode postaral. Zdá sa, že ma konečne dobehla staroba.“ Pohladil žiarivé perie. Harry si mu sadol na plece a túlil sa k ruke, ktorá ho hladila.

„Koľko máš rokov, strýko Albus?“ nevinne sa spýtal Carver.

„Ticho,“ Charlie pohladil chlapca po vlasoch. „To nie je slušné.“

Albus sa na dieťa usmial: „Mám dobre vyše stopäťdesiat rokov, Carver.“

„Páni!“ Carver aj Erica sa s úctou pozreli na prastarého čarodejníka.

Na kolenách sa mu niečo pohlo a Sirius sa pozrel dolu, aby videl, že dvojčatá zaspali. „Hm...“

Charlie otočil hlavu a usmial sa. „Carver... Erica...“

„Áno, ocko,“ odpovedala Erica a potiahla brata. Každý z nich zdvihol jedno dvojča zo Siriusových kolien a vyšli z izby.

 Dospelí počkali, kým odídu, a Charlie zdvihol Harryho od Albusa a dôrazne mu povedal: „Premeň sa späť, Harry.“

Premena bola oveľa rýchlejšia ako akákoľvek premena animágusa. V jednej sekunde bol z Harryho fénix a v ďalšej už stál, chvel sa v Charlieho náručí a jeho hlas bol sotva dosť hlasný, aby ho bolo počuť. „Je mi to tak ľúto.“

„Nebudem to počúvať,“ prehovoril Albus prísne a nasadil riaditeľský tón. „Nečaroval si ani zďaleka v plnej sile. Polovica študentov piateho ročníka by sa cez ten štít dostala.“

„Zranil som ťa.“ Harry mal stále zaborenú tvár a Charlie mal zavreté oči, rukami šúchal Harryho chrbát.

„Môžem, Charlie?“ Albus sa spýtal.

Charlie zdvihol zrak a prikývol. Sirius ticho stál vzadu, zatiaľ čo Harryho si podávali z jedného páru rúk do druhého. Cítil sa ako votrelec. Charlie sa stále sústredil na druhý pár čarodejníkov, zatiaľ čo Albus hovoril.

„Cítiš zo mňa nejakú bolesť?“ spýtal sa ticho Albus. Harry pokrútil hlavou. „Žil som oveľa dlhšie, než som kedy čakal, Harry. Niet sa čo čudovať, že sem-tam zaváham. Nemôžeš na seba vziať zmeny, ktoré vo mne spôsobuje sám čas.“

„Prečo nechceš...?“

Albus prerušil Harryho. „Už sme o tom hovorili, Harry. Môj čas už uplynul. Čakám už len na ďalšie dobrodružstvo.“

„Nechcem stratiť ešte aj teba.“ Harryho hlas sa takmer nedal počuť a aj Sirius cítil bolesť. Charlie mal v očiach slzy.

„Stratíš ma,“ povedal Albus vecne. „Stratíš ma a budeš žiť ďalej.“

Harry prikývol a odstúpil z objatia, rukami sa objímal. Obrátil sa k Siriusovi: „Je mi to ľúto, Siri. Je to jedna vec za druhou, však?“

„Hej,“ Sirius nasadil široký úsmev a v mysli si vyčaril šťastné spomienky, akoby sa snažil vrhnúť patróna, „som Záškodník. Nemôžeš ma dlho držať pri zemi.“

Vyzeralo to, že to zaberá. Harry si odfrkol a začal sa usmievať. Obzrel sa na Charlieho a potom zmizol v záblesku plameňa.

„To sa stáva zakaždým?“ Sirius cítil, ako mu klesá čeľusť.

„Predvádzal sa.“ Charlie pokrútil hlavou a usmial sa. „Myslím, že pre dnešok je to všetko. Prepáč, že sme tento večer skrátili, Albus.“

Albus položil Charliemu ruku na rameno: „Vôbec nie, chlapče môj. Postaraj sa o svoju rodinu.“

„Budeš zajtra v Brlohu?“ Charlie sa spýtal a zdvihol jednu ruku, aby zovrel tú starú, vráskavú.

„Nie,“ povedal Albus jemne. „Cítim, že si budem musieť oddýchnuť, a Poppy by mi dala po hlave, keby sa to dozvedela. Celý klan Weasleyovcov vo všeobecnosti nie je naklonený oddychu.“

Sirius zdvihol obočie a obaja zvyšní čarodejníci sa zasmiali. Charliemu sa na chvíľu zablesklo v očiach: „Nemáš ani potuchy, čo ťa čaká, Sirius.“

„Dobrú noc, chlapci.“ Albus oboch objal a pobozkal ich na líce, pery mal suché ako pergamen. Aktivoval prenášadlo a bol preč.

„Skontroluješ deti?“ opýtal sa Charlie Siriusa. „Chcem sa uistiť, že Harry je naozaj v poriadku.“

Podľa zvuku si bol Charlie istý, že Harrymu sa nedarí dobre. Sirius súhlasil a vydali sa opačným smerom, Charlie do hlavnej izby a Sirius do detských izieb. Všetkých štyroch našiel v izbe dvojičiek, keďže sa o ňu stále delili. Erica s Carverom prevliekli malého brata a sestru a dostali ich do postelí s nízkymi zábranami, aby nevypadli.

„Budeš nám čítať, strýko Sirius?“ spýtala sa Erica.

Sirius sa usmial. O tom sníval počas tých dlhých nocí v Azkabane, keď ho dementori nechali napospas vlastným myšlienkam, o malom Harrym, ktorý mu vliezol do postele a požiadal krstného otca, aby mu prečítal ešte jednu rozprávku, než bude musieť ísť spať.

„Umyte si zuby, oblečte sa do pyžama a prineste mi do izby rozprávku, ktorú chcete,“ ponúkol mu Sirius a znova si vyskúšal tú krstno-otcovskú vec, ako to malo byť. „Očakávam, že obaja budete mať aj čisté tváre a ruky.“

Prikývli a rozbehli sa a Sirius odišiel do svojej izby, pričom sa uistil, že za sebou zamkol dvere do kúpeľne a prezliekol sa tam pre prípad, že by deti boli pripravené v rekordne krátkom čase. Nemal chuť ich traumatizovať.

„Kedysi dávno...“ začal Sirius, keď sa doňho z oboch strán zaborili dve malé telíčka. Každej postave dal iný hlas a pripojil vlastné zvukové efekty. Netrvalo dlho a Carver a Erica zaspali.

Rozhodol sa ich nerušiť a odlevitoval knihu na svoj nočný stolík. S rukou okolo každého dieťaťa sa Sirius nechal unášať a niekde v duchu si poznamenal, že tak skoro nešiel spať už dávno pred nástupom do prvého ročníka na Rokforte. Aj on už musí byť starý.

 


Užívateľské meno:
Heslo:
Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

Omlouvám se, že nemám víc času, o to víc si vážím vašeho, který jste tomu věnovali.

Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

Re: Kapitola siedma (Hodnotenie: 1)
Od: denice - 15.01. 2022
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
Je mi líto, že Harry má i po tolika letech hodně velké potíže, ale zase má kolem sebe spoustu lidí, kteří ho milují a pečují o něj, a to je myslím podstatné a důležité.
Díky.

Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

Re: Kapitola siedma (Hodnotenie: 1)
Od: sisi - 16.01. 2022
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
Taková pěkná velká rodina! Harry má všechno, každého, koho potřebuje v dosahu letaxové sítě, nebo dráhy přemístění. je to dobré a doufám, že bude ještě lépe, až se Sirius utuží a začne hledat a také najde lék na onen srdcebol, nebo co, kterým Harry trpí.
Díky za překlad.

Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

Re: Kapitola siedma (Hodnotenie: 1)
Od: zuzule - 18.01. 2022
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu) http://
Krasna rodinna seslost.

Prehľad článkov k tejto téme:

sarini: ( Jimmi )18.01. 2022Kapitola deväť
sarini: ( Jimmi )15.01. 2022Kapitola ôsma
sarini: ( Jimmi )14.01. 2022Kapitola siedma
sarini: ( Jimmi )13.01. 2022Kapitola šiesta
sarini: ( Jimmi )12.01. 2022Kapitola piata
sarini: ( Kakostka )10.01. 2022Kapitola čtvrtá
sarini: ( Jimmi )08.01. 2022Kapitola tretia
sarini: ( Kakostka )03.01. 2022Kapitola druhá
sarini: ( Jimmi )01.01. 2022Kapitola prvá
. Úvod k poviedkam: ( Jimmi )30.11. 2021Úvod