archiv.hpkizi.sk
Kapitola piata
Closing the door
Vložené: Jimmi - 12.01. 2022
Téma: Closing the door

Zatváranie dverí

Preklad: Jimmi  

Banner: solace

Originál, ani autorka už nie sú k dispozícii.



Pozor, nie je možné otvoriť v novom okne, musíte sa vrátiť späť.

Kapitola piata

****

„Návrh číslo jedna - osem - deväť - tri - sedem - štyri - nula - nula - nula - tri - bodka - deväť - sedem,“ oznámil Albus Dumbledore zvyšku Čarostolca, „pokiaľ ide o zákony týkajúce sa temných tvorov. Sú všetci oboznámení s návrhom?“

Verejnosť videla Čarostolec iba počas procesov. Neboli len orgánom, ktorý vykladal zákony britského ministerstva, ale mali aj právomoc upravovať zákony a vytvárať nové, ktoré podliehali schváleniu ministerstva. Vďaka vysokej kvalifikácii na získanie pozície vo Čarostolci sa predpokladalo, že najmúdrejší a najmocnejší z čarodejníkov budú tvoriť zákonodarnú a justičnú časť vlády v jednom.

Taká bola, samozrejme, predstava. V minulosti si galeóny dokázali pomerne dobre kúpiť legislatívu alebo súdne rozhodnutia.

Čarodejnícky svet nebol plnou demokraciou a väčšina jeho obyvateľov bola úplne spokojná, že to tak je. Väčšina čarodejníkov a čarodejníc prišla do kontaktu s ministerstvom len párkrát za život, napríklad aby spravili skúšku na licenciu premiestňovania alebo pripojili svoj dom na letaxovú sieť.

Hlavy okolo stola prikývli. Na rozdiel od toho, čo by väčšina očakávala, bola hlavná zasadacia miestnosť pre čarodejníkov jednoduchá a útulná. Každý čarodejník alebo čarodejnica mali svoje kreslo, osobne vyčarované podľa svojich predstáv. Menili sa od Albusovho nápadne kvetinového kresla s operadlami až po elegantnú riaditeľskú stoličku Zephyra Dodgea z ocele a čiernej kože. Kvôli utajeniu neboli na stenách žiadne portréty. Do miestnosti nemohli vstúpiť žiadni duchovia.

Každá čarodejnica alebo čarodejník mali pred sebou aj pohár, ktorý si opäť každý z nich vyčaroval podľa vlastného vkusu. Maxine Reisová mala jemnú porcelánovú šálku a podšálku s ružovými ružami a lyžičkou z čistého zlata. Harry zvieral obyčajný tmavomodrý samonapĺňací hrnček na kávu, identický s tým, ktorý mu dal Charlie na Vianoce pred šiestimi rokmi. Po jednom mal v každej svojej kancelárii, jeden v Rumunsku, jeden v Potter Manor a jeden mu Molly nechávala v Brlohu.

Harry sa napil kávy a nechal sa povzbudiť kofeínom. Nikdy neprišiel na to, prečo sa tieto stretnutia konajú tak sakramentsky skoro ráno. Vždy mu trvalo aspoň polhodinu, kým sa úplne prebral, čo jeho kolegov veľmi pobavilo. Občas ho museli popostrčiť, aby sa zúčastnil na hlasovaní.

Ako predseda mal Albus pozíciu vedúceho schôdzí, zvolával hlasovania a mal právomoc prekliať každého, kto sa správal nedisciplinovane. Keďže Albus mal tendenciu byť pri preklínaní veľmi kreatívny, spory v miestnosti boli takmer vždy zdržanlivé a slušné.

„Návrh vyzýva na prehodnotenie systému klasifikácie temných tvorov vo všeobecnosti, navrhuje viacstupňový systém, ktorý by umožňoval niekoľko označení pod všeobecnou klasifikáciou 'temný', a prepracovanie zákonov týkajúcich sa temných tvorov, počas ktorého by sa pozastavili súčasné zákony a temné tvory by podliehali rovnakým zákonom ako všetky ostatné čarodejnice alebo čarodejníci,“ čítal Albus so svojím zvyčajným iskrením. Niekoľko z nich sa zamrvilo na stoličkách. Nech už rozhodnú akokoľvek, výsledok bude kontroverzný. „Harry, keďže je to tvoj návrh, prečo ho nevysvetlíš?“

Harry zdvihol zrak, zažmurkal a niektorí okolo neho sa naňho prekvapene pozreli. Na týchto stretnutiach býval zvyčajne ticho, ozval sa len v tých oblastiach, v ktorých sa výnimočne dobre vyznal, a tých bolo málo, alebo aby pridal svoj hlas k nejakej téme.

„O väčšine zákonov, ktoré obmedzujú temné bytosti, sme rozhodli takmer svojvoľne, pred vyše dvesto rokmi, keď sme o nich vedeli oveľa menej, a väčšinou na základe nepodložených obáv.“ Harryho hlas bol tichý, ale v miestnosti ho bolo jasne počuť. „Čo sa týka klasifikácie, väčšina tvorov na zozname ministerstva sa tam dostala po útoku na člena nejakej vplyvnej rodiny. Zákony v súčasnosti zahŕňajú všetky tvory klasifikované ako temné do jednej veľkej skupiny, takže zákony týkajúce sa baziliškov sú rovnaké ako zákony týkajúce sa vlkolakov, len s niekoľkými výnimkami, ako je napríklad privilégium nosiť a používať prútik.“

„Ale ako ich navrhuješ klasifikovať?“ spýtal sa Dodge Harryho svojím napätým nosovým hlasom. „Zákony existujú preto, aby chránili našu spoločnosť.“

Záblesk v Albusových očiach sprevádzala vlna pobavenia. Starý čarodejník sa musel tešiť na Harryho reakciu.

Harry nadvihol jedno obočie, aby napodobnil svojho otca, čo bolo jednoduché gesto so silným účinkom: „Bol som v spoločnosti viacerých údajne 'temných' bytostí, než by si ktokoľvek z vás určite prial stretnúť, no ublížili mi len jedna alebo dve, a to ešte len mierne.“ Blyslo sa mu v očiach, pravdepodobne myslel na baziliška. „Čarodejníci spôsobujú iným čarodejníkom oveľa viac škody ako 'temné tvory'. Mám na to jazvy ako dôkaz.“

Opäť došlo k nepríjemnému zamrveniu sa. Ani jeden žijúci čarodejník či čarodejnica by nediskutovali o znalostiach Harryho Pottera, pokiaľ ide o temných čarodejníkov alebo temné bytosti. Za roky od ukončenia štúdia na Rokforte Harry v spolupráci s Hermionou a Remusom publikoval niekoľko článkov týkajúcich sa podstaty mágie a čarovných bytostí. Oni traja, alebo hlavne Hermiona a Remus, všetko starostlivo načasovali tak, aby to viedlo k tomuto okamihu.

„Temné bytosti sú pre spoločnosť nebezpečné,“ namietla Mercedes Carlsonová, prvá členka, s ktorou sa Harry stretol po vlastnom uvedení do tejto skupiny. Upravila si okuliare so zlatými obrubami. „Nemali by žiť medzi nami.“

„Na Rokforte je teraz zamestnaný vlkolak,“ mierne sa zamiešal Albus. Strčil si do úst citrónový cukrík a ponúkol ho čarodejníkom sediacim po oboch stranách. Harry si s úsmevom jeden vzal. V to ráno boli napustené elixírom na zostrenie dôvtipu, ale s Albusom to bol vždy hazard. Jeho zmysel pre humor bol ten najzvláštnejší, aký Harry poznal.

Čeľuste poklesli. Ľudia v tejto miestnosti takmer nikdy nedôverovali tomu, čo hlásal Denný prorok, a tak ignorovali práve túto fámu.

„Lupin nie je registrovaný vlkolak,“ povedal Jenkins a prísne sa pozrel na svojich kolegov. „Všetci vlkolaci sa musia zaregistrovať.“

„Je registrovaný,“ prerušil ho Harry. Hlavy sa otočili k nemu. „Narodil sa a bol uhryznutý vo Francúzsku a je tam registrovaný. Technicky nie je britský občan.“

Harry sa znova napil čaju: „Vlkolaci sú v mojom návrhu predmetom osobitného záujmu. S pokrokom dosiahnutým v moderných elixíroch nemusia byť vlkolaci pre nikoho nebezpeční. Toto postihnutie je teraz skôr liečiteľnou chorobou. Remus každý mesiac užíva protivlkolačí elixír a spln mesiaca trávi schúlený pred ohňom na bezpečnom mieste. Premena zostáva bolestivá, ale už nie taká zlá ako kedysi. Severus Snape urobil v tejto oblasti viacero zlepšení a jeho výskum pokračuje.“

Albus sa na Harryho usmial: „S jeho elixírom je Remus neškodný. Má šťastie, že ho preňho varí Severus. Keby bol protivlkolačí elixír dostupný viacerým vlkolakom, dokonca povinný, je možné, že o desať či dvadsať rokov by už vlkolakov nebolo.“

Na tvárach v miestnosti sa zreteľne prejavil šok a Harry sa v mysli vrátil do Potterovho sídla, keď sa napil kávy a čakal, kým sa ostatní spamätajú a rozhovor bude pokračovať. Školský rok sa mal začať na Rokforte na budúci týždeň a Remus sa už neochotne vrátil na hrad, o týždeň neskôr, ako mal.

Sirius ešte nebol dosť silný, aby mohol chodiť sám, ale zotavoval sa len päť dní. Harry a Charlie sa museli čoskoro vrátiť do Rumunska. Deti si Siriusa rýchlo obľúbili a celý deň boli v jeho izbe s hračkami a obľúbenými knihami a dožadovali sa, aby im čítal. Harry ešte nikdy nevidel svojho krstného otca takého šťastného. Spolu s Charliem uvažovali, čo so Siriusom urobia, keď sa vrátia do rezervácie, a plánovali to s ním prediskutovať, keď budú všetky deti večer v posteli.

„Chceš po nás, aby sme jednoducho zrušili všetky staré zákony?“ nedôverčivo sa spýtal Mackey.

Harry pokrútil hlavou: „Nie. Niektoré z nich sú v poriadku, napríklad obmedzenia týkajúce sa premenenia nových upírov, s ktorými plne súhlasí každý upír, ktorého som stretol.“ Nastal ďalší šok. Väčšina čarodejníkov a čarodejníc prežila celý život bez toho, aby stretla čo i len jedného upíra. Remus priviedol Harryho do Josephovho domu, kde ich stretol desiatky.

„Iné,“ pokračoval Harry, „ako napríklad zákon, ktorý hovorí, že medzi 'temným tvorom' a čarodejníkom alebo čarodejnicou nemôže existovať žiadny romantický vzťah, sú smiešne. Nemajú iný základ ako povery a nepodložený strach. Nikto nevie, aký by bol výsledok, keby sa napríklad vlkolak a človek rozmnožili, alebo či je to vôbec možné. Dvaja poloviční obri, ktorých poznám, sú obaja mimoriadne jemní, čiastočne aj vďaka svojmu dedičstvu. Vedia, ako ich naša spoločnosť vníma, a robia všetko pre to, aby tomu svojimi činmi čelili.“

„Všetci obri sú násilnícki,“ ozvalo sa zachrčanie.

Harry sa na čarodejníka usmial. „Predpokladám, že nepoznáte Rubeusa Hagrida v Bradaviciach ani riaditeľku Maxime v Beauxbatons.“

Po celej miestnosti sa opäť rozliehal šok a doširoka otvorené mrkajúce oči. Albus sa mierne usmial. „Navrhujem, aby sme túto diskusiu odložili na zajtra, aby sa všetci mohli zamyslieť. Nezabúdajte, že naše rozhodnutie bude musieť byť predložené Medzinárodnej konfederácii, pretože mnohé z príslušných zákonov sú medzinárodné, nielen britské. Teraz k iným záležitostiam... Cornelius nás požiadal, aby sme zvážili niekoľko nominácií na Merlinov rád tretej triedy.“

„Kto mu dal galeóny tentoraz?“ odfrkol si Jefferson Sandrus, ktorý sedel v modrom zamatovom kresle a upíjal zo sklenenej šálky na čaj v striebornom držiaku.

Po miestnosti sa ozvalo chichotanie a Harry bol len rád, že to povedal niekto iný ako on. Nikto z prítomných nemal o Corneliusovi vysokú mienku. Tí, ktorí predtým mali, ako napríklad skupina, ktorú minister ovplyvnil v súvislosti s Harryho procesom, boli krátko nato rozčarovaní. Harry neprítomne uvažoval, či nie je prvým čarodejníkom, ktorého Čarostolec najprv súdil a potom sa k nemu pridal. Možno to niekedy spomenie.

„Ale no tak, Jeff,“ povedal Albus svojím riaditeľským hlasom, hoci už nebol riaditeľom. Stále sa usmieval, pretože nepochybne plne súhlasil.

„Prepáč, Albus,“ povedal Sandrus hlasom, ktorý napodobňoval študenta pristihnutého pri čine, a k tomu sa mu na tvári objavil malý úsmev.

Zo všetkých ľudí okolo seba Sandrus Harrymu najviac pripomínal Alastora Moodyho. Bol drsný a priamočiary. Ten muž hovoril, čo si myslí, bez ohľadu na popularitu svojho názoru. Bol to bezohľadný typ čarodejníka. Albus si s Jeffersonom Sandrusom prekvapivo dobre rozumel.

Rokovania trvali až do obeda a Harry bol vďačný, že mohol odísť. Ešte predtým sa však zastavil v miestnosti so záznamami ministerstva a vytiahol si spis. Aktualizoval stav Siriusa Blacka zo „zosnulého“ na „žijúceho“ a zasunul ho späť na miesto, pričom ho zaujímalo, či si to niekto všimne. Premiestnil sa späť na manor a narazil na štyri deti, ktoré behali po miestnosti najvyššou rýchlosťou a kričali.

Sirius ležal natiahnutý na kresle s nohami vyloženými na otomane. Kat sa pri behu zohla popod mostík, ktorý vytvorili dlhé nohy bývalého väzňa, za ňou jej dvojča a Carver ich preskočil. Erica, najtichšia zo štvorice, si ako prvá všimla Harryho a šmykom zastavila, pričom spadla na Siriusa.

„Ocko!“ Harryho radostne privítal najprv jeden hlas a potom tri ďalšie.

Nasával emócie, ktoré vychádzali z jeho detí. Takmer vždy boli také šťastné, že Harry si nemohol pomôcť a usmieval sa, keď bol v ich blízkosti. Randy sa k nemu dostal ako prvý a objal mu nohy. O chvíľu sa k nemu všetci štyria pritúlili.

Harry každému z nich rozstrapatil vlasy a napadlo ho, že konečne vie, prečo mu všetci robia to isté. Randy aj Kat zdedili potterovské vlasy, alebo potterovskú kliatbu, ako to nazvala Lily. Potom sa všetci objali a pobozkali: „Ahojte, človiečikovia.“

Nasledoval chichot a hra na máš to, alebo čo to vlastne robili, keď behali po celom dome, sa obnovila. Dážď husto bičoval, inak by bola celá družina vonku.

„Mňa nikto neobjíme?“ Sirius sa naňho usmial.

Harry sa zasmial, ale objal svojho krstného otca, veľmi rýchlo, a sadol si na pohovku. Charlie by vedel, že je doma, keby tam bol, a prišiel by za ním. Harry ignoroval Siriusov spýtavý pohľad. Stále bolo niekoľko tém, ktorých sa nedotkli, napríklad Dursleyovci a podrobnosti o vojne.

„Nabudúce by si mal ísť so mnou,“ povedal Harry s úsmevom. „Ten šok by mohol niektorých z nich skutočne odrovnať.“

„Čo tam vlastne robíš?“ zasmial sa Sirius.

„Teraz je to väčšinou nuda,“ priznal Harry. „Počas vojny a po nej bolo zabitých alebo chytených toľko temných čarodejníkov a čarodejníc, že jediné procesy teraz sú za banálne veci. Väčšinu toho, čo robíme, je to, že zabraňujeme Fudgeovi, aby príliš pokazil vládu. Trvalo nám nejaký čas, kým sme zvrátili takmer všetko, čo sa Umbridgeovej podarilo presadiť.“

„Nie práve žiarivé odporúčanie na moju účasť.“ Sirius sa usmial a napil sa zo šálky čaju, ktorú držal v ruke. Vedľa neho ležal aj tanier so sušienkami.

„Hodil by sa mi tvoj hlas.“ Harry sa usmial, zavrel oči a oprel sa. Vycítil, ako sa Charlie približuje.

„Môj hlas?“ Sirius znel zaujato.

„Áno,“ povedal Harry pokojne, keď Charlie vstúpil do miestnosti. Jeho druh si sadol vedľa neho a pobozkal ho na pozdrav. „Snažím sa vyvolať revolúciu v oficiálnom postoji k temným bytostiam.“

Harry takmer počul, ako Siriusovi klesla čeľusť, a Charlie sa rozosmial.

„Vie to Remus?“

„Či to vie?“ Harry opäť otvoril oči. „Urobil väčšinu výskumu a napísal návrh s Hermionou ako asistentkou. Je na ňom moje meno, inak by sa o ňom nikdy neuvažovalo, ale je to jeho práca. Ja len argumentujem jeho nápadmi... a pripisujem si zásluhy.“ Harry sa proti tomu ohradil, ale Remus mu povedal, že je dobre zvyknutý na to, že jeho prácu nikto neuznáva. Mal viac ako päť pseudonymov pre svoje diela.

„Najprv potrebujem prútik.“ Sirius sa usmial a oči mu zažiarili pri predstave, že nielen šokuje kopu ľudí tým, že sa objaví na zasadnutí Čarostolca, ale aj tým, že pomôže zrušiť zákony, ktoré Remusovi tak sťažovali život. „Asi by mi pomohlo aj to, keby som vedel prejsť ďalej ako z mojej izby sem.“

„Ach áno, to mi pripomína...“ Harry siahol do svojho rúcha a vytiahol prútik, jedenásťcentimetrový, tuhý, zo santalového dreva s jadrom z dračej srdcovky. Hodil ho Siriusovi, ktorý ho zachytil s úctivým, neveriacim výrazom v tvári.

„Mys... myslel som si, že ho zlomili.“ Siriusovi sa do očí nahrnuli slzy a líca sa mu sfarbili. Skúmal prútik, akoby to bol najvzácnejší predmet na svete, a preňho určite bol. „Harry... Ja...“

Harry sa usmial: „Keďže si nikdy nemal súdny proces, roky ležal v depozite dôkazov na oddelení aurorov. Po očistení tvojho mena mi ho Amélia dala.“

Charlie objal Harryho okolo pliec a naklonil sa k nemu: „Myslím, že si mu spríjemnil deň.“

„Skús rok alebo desaťročie.“ Sirius ukázal prútikom po miestnosti a vyskúšal niekoľko kúziel. „Ten, ktorý som používal predtým, sa mu blížil, ale nič takéto. Je to, akoby sa mi vrátila časť duše.“

Harry nikdy nepoznal svojho krstného otca ako niekoho, kto by bol výrečný. Často zabúdal na spojenie medzi čarodejníkom a jeho prútikom, pretože ten svoj nikdy nepoužíval a bol zamknutý v jeho pracovni, takže deti sa k nemu nemohli dostať, iba keď im to Harry a Charlie dovolili.

„Obed v kuchyni?“ navrhol Charlie.

„Siri?“ spýtal sa Harry.

Sirius len neurčito prikývol, stále v euforickom opare z toho, že mu vrátili prútik. Harry sa usmial a potom pocítil zmenu vo vzduchu. On aj Charlie zrazu zdvihli oči.

„Letax?“ spýtal sa Charlie.

Harry prikývol a otvoril svoje zmysly: „Do pekla. Zase sa do neho dostali.“

Charlie bol v okamihu na nohách a rútil sa po schodoch k pracovni, jednému z dvoch miest v dome, kde bola napojená letaxová sieť. Harry nechal Charlieho, aby sa o situáciu postaral. Keby ho potreboval, na Harryho by zavolal.

„Čo sa deje?“ Sirius zmätene zdvihol zrak.

Harry sa mu to chystal vysvetliť, keď sa vrátil Charlie a za ním tri posmrkávajúce deti. „Erika odišla na Rokfort.“

„Ku komu?“ Harrymu sa rozšírili oči. Sústredili sa na to, aby bol Sirius zdravý, a čakali na isté rozhovory, keď bude muž silnejší.

Charlie sa zachmúril a Harry sa uškrnul. Cítil, ako Siriusova zvedavosť rastie. Dvojčatá vyliezli na pohovku a na kolená a Carver ho potiahol za habit. Harry objal každé z dvojčiat jednou rukou a pohladil im chrbty. Mal veľké podozrenie, že obaja sú empatickí, tak ako on s Charliem.

„Je mi to ľúto, ocko,“ Carver sa uškrnul. „Chceli sme len vidieť starého otca.“

Harry opäť vycítil vzplanutie letaxu a vstup dvoch ľudí do sídla. Nebol čas pripraviť Siriusa. Mal vedieť, že jedno z detí sa preriekne alebo sa stane niečo podobné. Siriusova zvedavosť rástla každým okamihom a s ňou aj Harryho úzkosť. Charlie venoval Harrymu rýchly bozk a zdvihol dvojčatá.

„Poď s nami, Carver,“ povedal Charlie pevne. „Je čas na obed.“

Carver ho nasledoval so sklonenou hlavou a s úškrnom na perách. Vedel, že má problém. S Potter manorom bolo letaxom spojených len veľmi málo miest, ale všetky potterovské deti museli mať pri sebe dospelého, keď cestovali, a nikdy nesmeli opustiť panstvo bez povolenia, ani len aby sa hrali vonku.

„Povedal starý otec?“ Sirius sa obrátil na Harryho. „Myslel som, že Arthur pracuje na ministerstve.“

„Pracuje.“ Harry sa opäť zamrvil. Zahryzol si do pery a čakal na výbuch. Už počuli plač Eriky, ktorá sa blížila so Snapom. Majster v poučovaní neposlušných detí ju očividne poriadne poučil.

„Je mi to ľúto, dedko! Len sme ťa chceli vidieť!“ Erica bola v Snapeovom náručí, držala sa jeho habitu, keď vošli do miestnosti, a hlasno plakala.

„Dedko?“ Siriusova tvár zbledla. Jeho hlas znel ako drsný šepot. „Snape je starý otec?“

„Nádhera.“ Snape sa zamračil, keď si dievčatko odtrhol od habitu a položil ho na pohovku. „Ešte si mu to nepovedal.“

„Nepovedal mi čo?“ Sirius bol v tej chvíli stále bledý a viac než zmätený. Hnev sa pomaly začínal stupňovať a Harry ho v kombinácii s Ericiným nešťastím a pocitom viny a otcovým nesúhlasom nedokázal zniesť. Bolo to viac, ako dokázal vydržať. Predmety v miestnosti zarachotili.

„Prestaňte,“ povedal Harry razantne. „Všetci prestaňte.“ Erica šokovane zmĺkla a Snapeova nálada sa rýchlo zmenila na znepokojenie. Objavil sa Tawney, ktorý si vyvinul istý zmysel pre potreby Potterovcov a Weasleyovcov.

„Erica choď s Tawneym. Je čas obeda.“

„Ocko?“ Erice stále tiekli slzy, ale teraz už z iného dôvodu.

„Choď, Erica.“ Harry zavrel oči a snažil sa sústrediť. Miestnosť sa upokojila, hoci niekoľko drobných predmetov nebolo na svojom mieste. „Nehnevám sa na teba, zlatíčko. Tawney?“

„Áno, pán Harry.“ Škriatok sa uklonil a začal dievčinku odvádzať preč. Tá sa odtrhla a bežala objať Harryho. Sklonil sa a pobozkal ju na čelo, snažil sa ju upokojiť. Potreboval tam Charlieho, ale vedel, že jeho druh má plné ruky práce s utešovaním troch detí a čoskoro aj štvrtého.

Keď sa Erica vzdialila, Harry zdvihol zrak a hnev v miestnosti výrazne vzrástol. Sirius sa pozeral na Harryho otca, ktorý mu to striedavo buď oplácal alebo sa očividne snažil nezazerať v obave o Harryho. Hnev bol hustý, taký ostrý, až z toho Harrymu prišlo zle.

Sirius otvoril ústa, ale po Harryho ostrom pohľade ich zavrel. Rýchly pocit prosby vyslaný k Snapeovi stačil na to, aby nahradil jeho zachmúrenú tvár bezvýraznou maskou. Kedysi Snapeovu schopnosť vnímať Harryho empatiu pripisovali ich putu, ale to bolo preč. Harry mal podozrenie, že jeho otec má práve toľko svojej vlastnej, aby vycítil, keď Harry premieta.

„Musím sa okamžite vrátiť na Rokfort,“ vyhlásil Snape chladne a jeho rozrušenie nebolo vôbec vidieť. „Budem k dispozícii, keby si ma potreboval.“

Snape sa s rozmachom svojho habitu ocitol pri krbe a veľmi rýchlo vyšiel z panstva smerom k Highland Cottage a Rokfortu. Sirius rýchlo žmurkal, tvár mal stále bledú a jeho emócie boli všelijaké. Harry v nich postrehol zmätok, hnev, nepríjemné pocity, frustráciu a bolesť. Harry bojoval, aby sa úplne zablokoval.

„Čo sa to tu deje?“ stiesnene prehovoril Sirius. „Chápem, že mi nemôžeš povedať všetko, čo sa stalo za osem rokov, len za pár dní, ale Harry...,“ jeho hlas sa zmenil na prosebný. „Ja tomu nerozumiem. Snapea si nenávidel.“

„Nenávidel,“ súhlasil Harry a nevedel, ako začať.

„Ale už tomu tak nie je,“ povedal Sirius potichu a bolesť sa v ňom ozvala silnejšie ako predtým. Harry vedel, že jeho krstný otec si myslel, že Harry sa obrátil k Snapeovi, keď Sirius odišiel a uzurpoval si jeho pozíciu krstného otca. „Čo by si pomyslel James?“

„Neopováž sa,“ zasyčal Harry a už ho nezaujímalo, že Sirius je zmätený a zranený. „Neopovažuj sa ma nútiť, aby som sa cítil vinný. Urobil si toho dosť v mojom piatom ročníku a nedovolím ti, aby si to urobil znova. Ja nie som môj otec a nikdy ním nebudem a je načase, aby si to akceptoval.“

Sirius bol ohromený, akoby zabudol, že Harry je už dospelý. Hľadel s vytreštenými očami a otvorenými ústami, ale nevydal ani hlásku.

Harry vyrazil z miestnosti, Siriusovo obvinenie mu poskytlo dokonalé riešenie. Rozmýšľal, ako to povedať krstnému otcovi, a teraz to vedel. Nebol to on, kto by mu mal čokoľvek povedať. Nebola to jeho zodpovednosť.

Už bol na schodoch a obzrel sa, aby videl, že Sirius sa ani nepohol, a vyštekol, vediac, že to znie dosť snapeovsky: „Ideš?“

Sirius prikývol a pomaly vstal zo stoličky. Prechádzal po miestnosti, akoby sa pohyboval v nejakej veľmi viskóznej tekutine, ale Harry mu odmietol pomôcť. V tej chvíli nemal pre svojho krstného otca žiadne pochopenie. Ak chcel Sirius získať späť svoju silu, musel na nej pracovať. Merlin vedel, že Harry si tým istým prešiel už veľakrát.

Harry ho zaviedol do portrétovej miestnosti a vošiel dnu. Zdvihol ruky a potichu vyslovil sériu kúziel, ktorých jediným viditeľným výsledkom bolo kreslo, ktoré sa objavilo pred portrétmi jeho rodičov. Harry naň ukázal a Sirius sa posadil.

Celá jeho tvár sa rozžiarila, akoby sa uplynulých pätnásť minút vôbec nestalo. „Dvanástorák!“

„Tichošlap!“ odpovedal hlas Jamesa Pottera, ktorý sa niesol ponad všetky portréty, ktoré začali hovoriť. Harry si vtedy uvedomil, že Sirius o portrétoch nevedel. „Harry, čo to u Merlina…?“

Harryho pohľad umlčal každý portrét: „Nikto z vás sa nemôže pohnúť z rámov ani ísť spať a Sirius sa nemôže priblížiť k žiadnemu portrétu na menej ako šesť centimetrov.“ Harry mávol rukou a objavili sa dva zvitky pergamenu, ktoré podal Siriusovi, ktorý okamžite spoznal Jamesovo písmo. „Nech mi Brenna oznámi, keď skončíte.“

Nedostalo sa mu žiadnej odpovede, pretože Harry na ňu nečakal. Vyšiel z miestnosti a zamkol za sebou dvere. Trvalo mu niekoľko minút, kým sa aspoň trochu spamätal, aby vošiel do kuchyne a pripojil sa k rodine.

****


Užívateľské meno:
Heslo:
Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

Re: Kapitola piata (Hodnotenie: 1)
Od: zuzule - 12.01. 2022
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu) http://
Hmmm, tohle nebylo moc hezky... Uvidime.
Dekuju!

Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

Omlouvám se, že nemám víc času, o to víc si vážím vašeho, který jste tomu věnovali.

Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

Re: Kapitola piata (Hodnotenie: 1)
Od: Claire - 12.01. 2022
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
Hmm, být členem Starostolce je nejspíš prestiž, ale jinak asi hooodně velká nuda.
Zato na Potter Manoru to sviští - a to je nejspíš teprve zahřívací kolo.
Díky za překlad. dnešní kapitoly,
Re: Kapitola piata (Hodnotenie: 1)
Od: Jimmi - 13.01. 2022
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
Videla si čakáreň? Bola som moc napred, tak vás rozmaznávam. Ďakujem

Začátek této kapitoly mi opět připomněl, proč jsem si tuhle sérii oblíbila. Má tu šíři záběru vyprávění, kterou mám ráda, zahrnuje totiž také pozadí a souvislosti v kouzelnické společnosti.
Bohužel to vypadá, že Siriusův příchod zpoza závoje je pro Harryho sice radostnou záležitostí, ale zatím se jim nedaří najít k sobě cestu. Black má vlastně hroznou smůlu, už podruhé přišel o kus kmotřencova života, který bude těžko dohánět. Je mi z toho smutno. Nápad s portréty se mi ale zdá dobrý, od Jamese ty novinky Sirius přijme určitě lépe než od Harryho.
Díky za překlad, Jimmi.
Re: Kapitola piata (Hodnotenie: 0)
Od: Jimmi - 13.01. 2022
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
Ja som tak rada, že to čítaš, som aj kvôli tebe to trošku zhustila :) Ďakujem moc

Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

Re: Kapitola piata (Hodnotenie: 1)
Od: denice - 15.01. 2022
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
Takže Starostolec se v podstatě od války zase tak moc nezměnil...
Tleskám Harrymu za velmi dobrý nápad - on je v tom všem nevinně, tak ať si to starší generace vyřídí mezi sebou. A basta .-)
Díky.
Re: Kapitola piata (Hodnotenie: 1)
Od: Jimmi - 16.01. 2022
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
Vieš, myslím že pre preklad rozhodlo práve toto - to vyrovnávanie sa Sirusa so všetkým okolo. Keď už sa to začalo moc zamotávať (nemôže to byť pokojné do konca), tak som prestala čítať, aby ma to neodradilo. Ale na ten "kultúrny šok" sa fakt teším. Dodatočne díky

Re: Kapitola piata (Hodnotenie: 1)
Od: sisi - 15.01. 2022
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
Jak to tak vidím, Harry nemá problém se získáváním autority u svých potomků, ani u kmotra. Možná za to mohou Snapeovské geny. Harry je velmi systematický, ačkoliv jeho životní tempo může působit na okolí chaoticky. Opak je pravdou. Tak je to v pořádku.
Nakonec, kdo jiný, než James a Lili, ač zakleti v portrétech, mohou dát Siriusovi správnou odpověď a také přefiltrovat největší nával jeho emocí. K Potter Weasleyovým se vrátí nový a celý Sirius.
Je dobré, že se našla jeho první hůlka. Trošku furiantská a noblesně nadřazená, ( můj ty smutku - santalové dřevo, může být něco extravagantnějšího na hůlku?) ale plně vyhovující Siriusi Blackovi, černé ovci rodiny Blacků. Snad to všechno Sirius nakonec nějak vstřebá, uspořádá a pochopí.
Dík za překlad.
Re: Kapitola piata (Hodnotenie: 1)
Od: Jimmi - 16.01. 2022
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
Aj ja ďakujem, mne to drevo nič nehovorilo, ale asi je to niečo špéci... Normálne je mi ho ľúto, ako v kánone skončil. Herec (Siriusov vzhľad) mi sympatický nebol, takže som si ho ako postavu až tak neobľúbila, ale v tejto poviedke (a v pár predtým) si moje srdiečko získal. Dúfam, že niečo nestropí alebo niečo nepokazí... Díky

Prehľad článkov k tejto téme:

sarini: ( Jimmi )18.01. 2022Kapitola deväť
sarini: ( Jimmi )15.01. 2022Kapitola ôsma
sarini: ( Jimmi )14.01. 2022Kapitola siedma
sarini: ( Jimmi )13.01. 2022Kapitola šiesta
sarini: ( Jimmi )12.01. 2022Kapitola piata
sarini: ( Kakostka )10.01. 2022Kapitola čtvrtá
sarini: ( Jimmi )08.01. 2022Kapitola tretia
sarini: ( Kakostka )03.01. 2022Kapitola druhá
sarini: ( Jimmi )01.01. 2022Kapitola prvá
. Úvod k poviedkam: ( Jimmi )30.11. 2021Úvod