Preklady fanfiction Harryho Pottera

Kapitola 14 1/3

Priestor medzi týmito priechodmi, ktorý vedie po celej dĺžke tunela, je rozčlenený priečnymi priechodmi, ktoré vedú z jedného cestného tunela k druhému. Celkovo ich môže byť až päťdesiat a sú upravené do obchodov s módou a hračkami tým najbohatším spôsobom - s leštenými mramorovými pultmi, gobelínovými obloženiami pozlátených políc a zrkadlami, vďaka ktorým sa všetko zdá byť dvojité. Dámy v módnych šatách a s usmievavými tvárami čakajú vo vnútri a nedovolia žiadnemu pánovi prejsť bez toho, aby mu nedali príležitosť kúpiť si nejakú peknú vec, ktorú by si odniesol domov ako spomienku na tunel pod Temžou... Je nemožné prejsť bez toho, aby ste si nekúpili nejakú kuriozitu. Väčšina predmetov je označená nápisom - „Kúpené v tuneli pod Temžou“ - „darček z tunela pod Temžou“.

~ William Allen Drew, Glimpses and Gatherings During a Voyage and Visit to London and the Great Exhibition in the Summer of 1851

Tunely

Harry okamžite Sandy zvrtol a stiahol ju na vzdialenú stranu postele, rýchlo jej pozapínal otvorenú košeľu (zvládol to s očami sotva pootvorenými, pretože nedokázal zaobstarať podprsenku) a potom jej pretiahol sveter cez hlavu a dostal ruky do rukávov. Neprekvapivo nebola práve najšikovnejšia s končatinami. Keď znovu prešli okolo postele, presná kópia Jamie Potterovej, ktorá bola v skutočnosti premenený záhradný had menom Sandy, mala oblečené trochu voľné džínsy, bielu košeľu a jeden z patentovaných weasleyovských svetrov v žiarivom odtieni zelenej zodpovedajúcej Harryho očiam (a očiam jeho sestry).

Ronove uši boli červenejšie, než ich kedy videl a Harry mal pocit, že keby prešiel k šatníku a pozrel sa do zrkadla, jeho vlastné uši by sa tiež podobali chrabromilskej farbe. Slabo sa usmial na Nevilla, Seamusa a Deana, ktorí zdá sa boli nedočkaví počuť, ako im vysvetlia dievča v ich izbe.

Harry sa rozhodol skočiť do toho po hlave a povedať pravdu. Teda, väčšinu z nej.

„Hm, pravdepodobne sa divíte, kto je toto dievča v našej izbe,“ začal pomaly, hovoril jasne, ako keby nehovorili anglicky. Najviac sa obával, že by mohol prehovoriť v parselčine, ale snažil sa sústrediť na oslovenie chlapcov, a keďže tí nevyzerali z jeho slov zmätení, zrejme počuli angličtinu.

Seamus si založil ruky a prezeral si Sandy dosť nepríjemným spôsobom. „To si píš, Harry. Nie je to rokfortská študentka a nevyzerá dosť stará na to, aby už školu vyšla. Takže je to buď čarodejnica z inej krajiny alebo mukel. V každom prípade si trochu v kaši, hlavný prefekt, nie?“

Na moment Harry zauvažoval, či sa ho Seamus snaží vydierať, ale spamätal sa a pokračoval vo vysvetľovaní.

„Vlastne, je tu aj tretie vysvetlenie. Pravda. Precvičoval som si kúzla z knihy o čarovaní s hadmi. Sirius mi ju dal potom, ako som získal Sandy. V každom prípade, je tam kúzlo na transfiguráciu hada na ženu a presne to som urobil. Toto je môj had, Sandy. Preto ste nás na seba počuli syčať. Obaja sme hovorili parselčinou. Videli ste ju tisíckrát, obvykle bola omotaná okolo mojej ruky, alebo sa vyhrievala dolu pred krbom.“

Dean odfrkol. „Do pekla, vtedy vyzerala trochu inak. Menšia. Zelenšia. Menej vlasatá. S menším počtom rúk a nôh.“

Seamus si tiež posmešne odfrkol a dokonca aj Neville sa pridal. Harry zbadal, že Ron dusil vlastný smiech a náhle sa cítil úplne sám. Sakra! Škoda, že som ju nezvládol zmeniť na moju mamu. Jej by sa nesmiali.

„Očakávaš, že tomu uveríme?“ opýtal sa Seamus, keď mohol znovu hovoriť. „Ako môžeme vedieť, že keď na seba syčíte, že to nie len... syčanie? Ako môžeme vedieť, že hovoríte parselčinou?“

„To je pravda. Počkaj minútu...“ Obrátil sa k nočnému stolíku a zdvihol ťažkú knihu, ktorá mala na prebale hada požierajúceho vlastný chvost. Ukázal trom chlapcom konkrétne kúzlo, ktoré použil a museli pripustiť, že zrejme neklamal... napokon kniha bola otvorená na príslušnej stránke. Ale po prečítaní kúzla Neville bystro mrkol na Rona a Harryho.

„Toto je pekne hrubá kniha. Prečo si sa zo všetkých kúziel, ktoré si mohol skúsiť, rozhodol práve pre toto?“

Ron a Harry sa na seba previnilo pozreli a prehltli. Harry to predtým Ronovi povedal, Vieš, na čo toto bolo používané, však? Očividne to pochopil aj Neville.

Seamus, Dean a Neville sa skrúcali od smiechu. „Boli sme zvedaví, prečo si s tým hadom tak spojený, Harry!“ Seamus sa takmer bezmocne zadúšal smiechom. „Hodí sa byť parselčanom! Dokážeš ukecať každé dievča, na ktoré dokážeš premeniť nejakého hada!“

Všetci traja sa opierali jeden o druhého, od smiechu im tiekli slzy. Harry bol mrzutý a odolával nutkaniu udeľovať tresty alebo odoberať fakultné body. Už len to by chýbalo, aby sa to donieslo McGonagallovej, to by bola posledná vec, ktorú potreboval. (Hoci by možno mohol dostať body za úspešne vykonanú a komplikovanú transfiguráciu, pochyboval však, že by jej unikol obvyklý účel tohto kúzla.)

„Tak dosť!“ zakričal nakoniec. „Kúzlo má trvať päť hodín. Ron a Jam- eh - Sandy a ja ideme do spoločenskej miestnosti počkať, kým kúzlo neskončí. Dobrú noc!“

Ťahal Sandy k dverám, jej ruka ochabnutá v jeho (Nevedela, ako mysľou ovládať prsty? uvažoval) a keď ich Ron nasledoval, začul Deana hovoriť: „Divné. Keby som nevedel, že to nie je možné, povedal by som, že presne takto by mohla vyzerať Harryho sestra.“

„Možno preto, že to kúzlo vykonal Harry,“ navrhol Neville.

„Stále... je to trochu divné,“ zopakoval Dean potichu.

„Divné,“ súhlasil Seamus.

Harry pri zostupovaní po schodoch v duchu zanariekal.

Pokiaľ ostatní chlapci o téme hovorili niečo ďalšie, už ich viac nepočul; bol rád, že nemal Ronov extra citlivý vlkolačí sluch. Keď sa všetci traja dostali do spoločenskej miestnosti, Harry bol vďačný za to, že je prázdna. Zrútil sa do kresla pred ohňom. Ron ho nasledoval a Sandy sa o to pokúsila, ale zakopla o koberček a natiahla sa.

„Och,“ zanariekala, keď jej Harry a Ron pomohli do kresla.

„Nie som zvyknutá na končatiny,“ vysvetlila im a neohrabane si poskladala nohy pod seba. „A mať oči vpredu na hlave.“

Harry si zložil okuliare a pretrel si rukami tvár; cítil sa nesmierne unavený. „Nech idú všetci traja do pekla!“ zabrblal a použil niekoľko vybraných nadávok na popísanie toho, čo si myslel o ich vyrušení. Keď si znovu nasadil okuliare, Ron uprene hľadel na neho a na Sandy.

„Čo sa deje, Ron? Viem, viem, obvykle ma nepočuješ používať takýto jazyk. Ale táto doba ma k tomu oprávňuje. Nie že by si ty občas nehovoril hnusne, vieš.“

„Mal by si počuť, čo Harry hovorí, keď sú ostatní preč,“ informovala Rona Sandy. Ron vyvalil oči. Harry sa na neho zamračil a zaujímal sa, či Sandy bude používať už len jeho krstné meno. Nebol na to zvyknutý a znelo mu to zvláštne (hoci nie tak zvláštne ako pozerať na svoju sestru a uvažovať o nej ako o Sandy).

„Čo je s tebou, Ron? Nemôžeš jej rozumieť...“

„Ale o to ide, Harry! Môžem jej rozumieť! Všetko, čo povedala odkedy sme zišli dolu znelo ako angličtina!“ Doširoka otváral oči.

Harrymu poklesla čeľusť. „Ty dokážeš hovoriť anglicky!“

Položila si ruku na hrdlo. „Mám ľudské telo, a zdá sa, že môžem vytvoriť ľudskú reč.“

„Ale hore si na mňa hovorila hadím jazykom,“ namietal zmätený Harry.

„Ty si hovoril hadím jazykom na mňa,“ namietala. „Odpovedala som rovnako.“

Ron s úsmevom potriasol hlavou. „Páni! Konečne po celej tej dobe počujem Sandy hovoriť. Vieš, čo sa stane?“ spýtal sa dychtivo.

Zamračila sa. „Mám Videnie, pretože som had. Všetky hady majú Videnia. Ale teraz nie som vo forme hada, takže neviem, či mám teraz Videnie.“

Harry sa cítil rozladený; Ron so Sandy zaobchádzal ako s atrakciou. „Ako by sa ti páčilo, keby som takto začal hovoriť s Maggie?“ ozval sa nahnevane. „Otravoval by som ju ráno, na poludnie aj večer 'Vylož mi osud, Maggie, prečítaj mi čajové lístky, Maggie, skontroluj moju auru, Maggie.'„

Ron vystrúhal grimasu. „V poriadku. Zásah. Čo budeme robiť?“

Harry sa v kresle oprel. „Pokúsim sa pospať si. Som dosť unavený, takže spať v sede nebude žiadny problém. Sandy, keď kúzlo skončí a ty budeš znovu had, môžeš urobiť niečo, aby si ma zobudila?“

„Som si istá, že niečo vymyslím. Bude prijateľné, ak budem tiež spať?“

Harry sa na ňu usmial. „Áno, Sandy, samozrejme.“ Vyzeralo to, ako by sa plazila po podlahe (Harry mal pocit, že sa nevedela pohybovať ako človek) a natiahla sa na koberček pred ohniskom. „Čo to robíš, Sandy?“

Vzhliadla na neho sestrinými žiarivými zelenými očami. „Idem spať. Takto som zvyknutá spať, keď som v tejto miestnosti.“ Harry prikývol; to bola pravda. Položil ju kvôli tomu pred krb mnohokrát. „Ale,“ dodala, „nie som zvyknutá byť teplokrvná. Cítim, že je mi možno až príliš teplo.“ V okamžiku odstránila ručnú prácu pani Weasleyovej a začala šmátrať po gombíkoch košele. Harry bol rád, že ešte úplne nezvládla používanie prstov.

„Nie!“ vykríkol, zoskočil na podlahu a chytil ju za zápästia, aby nemohla pokračovať. Zagánil na Rona, ktorý s otvorenými ústami sledoval, ako sa pripravuje vyzliecť si košeľu.

„Eh,“ Ron povedal neohrabane. „Jo! Teda vlastne... nie! Nevyzliekaj sa.“ Znel, ako by to chcel povedať rovnako ako: „Nie, prosím nedávaj mi milión galeónov a nehovor mi, že som najväčší metlobalový hráč, ktorý kedy žil.“

„Vďaka za podporu, Ron,“ povedal Harry sucho.

„Čo?“ zakňučal na neho Ron.

Harry sa zamračil na Sandy. Musel si pripomínať, že to nebola jeho sestra. „Dobre, toto nemusíš nosiť,“ mávol k hromade pletenej zelenej vlny. „Ale košeľu a džínsy si nechaj. Prosím? Inak sa s Ronom dostaneme do veľkých problémov, a plus by som musel použiť kutáč, aby som sa sám oslepil potom, čo by som s ním umlátil Rona.“ Snažil sa znieť veselšie, než sa cítil.

Zamračila sa, tomuto druhu čierneho humoru nerozumela ani keď bola had; niekedy brala všetko doslovne. „Prečo by si mal zmlátiť svojho najlepšieho priateľa, Harry? Prečo by si sa mal sám oslepiť?“ Starostlivo mu položila ruku na čelo a Harry pocítil nepokoj a rozrušenie. Náhle mu neuveriteľne pripomínala Jamie a prísne si opakoval, že toto nie je Jamie, že akokoľvek so Sandy kedysi rád hovoril, nemohol s ňou hovoriť rovnakým spôsobom, akým zvykol hovoriť so sestrou.

„Nevadí. Nemyslel som to vážne. No, nie úplne,“ dodal, nechcel, aby si ona (alebo Ron) myslela, že by bolo v poriadku, aby sa vyzliekla.

Skrútila sa pred ohňom, hlavu na rukách a čoskoro počul sestrin hlboký, rytmický dych, odpočívala spôsobom, ako ju vídaval v druhom živote. Bolo to tak zvláštne, mať niekoho, kto sa zdal byť Jamie spiacou na podlahe pri svojich nohách a napriek tomu... nebola to Jamie.

Harry chvíľu zízal do ohňa; myslel si, že je vyčerpaný, ale náhle sa mu oči nezatvárali. Pozrel na Rona a bez nadšenia zistil, že Ron sa díval tam, kde sa šaty na istej časti Sandyinho požičaného tela posunuli, keď sa v spánku pohla.

„Hej!“ povedal potichu, aby ju nezobudil. „Oči preč!“ zašepkal nahnevane.

Ron trhol hlavou. „Neuvedomil som si, že si hore. Len som... sakra, Harry. Vážne si mal peknú sestru,“ povedal slabo. Harry sa zaškeril a láskavo na ňu pozeral.

„Hej, to som mal. V tom druhom živote si kvôli nej zo seba robil dosť veľkého blázna, vieš? Nedal som to do mysľomisy,“ uškrnul sa, „ale bolo to pomerne zábavné.“

„Som rád, že moje ocenenie pekného dievčaťa je pre teba také zábavné.“

„Áno a pre Hermionu by to mohlo byť tiež celkom zábavné. Mám ju priviesť?“

Ron sa začal zdvíhať. „Nie! Nie! To je úplne zbytočné!“ Harry sa rozosmial. „Ty si taký prekliaty blbec,“ zanadával. „Toto mi nerob.“

Harry sa stále potichu smial. „Prepáč. Je to až príliš vtipné.“

Niekoľko minút spolu mlčky pozerali do ohňa, než sa Harry odvážil spýtať, „Ako... ste na tom s Hermionou?“

Ron sa zaksichtil a natiahol si dlhé nohy smerom k ohňu. „Nie je šťastná, Harry. Stále jej hovorím, že by to nemala brať ako urážku alebo niečo, že sme to ne...“

„Nedokončili?“ odvážil sa Harry opatrne, neistý, či by mal vyzvedať, keď mu to práve Ron odhaľoval.

Ron bezútešne prikývol. „Hej. Mám na mysli... nie je to tak, že ju nechcem. Ona vie, že chcem. A uvedomujem si, že je to pre ňu tiež frustrujúce. Snažila sa mi o tom urobiť prednášku. 'Nemysli si, že to tak majú len muži, bla bla bla.'„ Vzdychol. „Ale keď ja, eh...“ Neisto pozrel na Harryho. „Dobre, Harry... myslím, že mi prospeje hovoriť o tom, ale necháp to nesprávne, ak sa budem dívať na oheň a nie na teba, dobre?“

Harry sa snažil nesmiať. „Dobre. Bez urážky. Čo si mi chcel povedať?“

Ron zízal do tancujúcich plameňov. „Pred pár týždňami - tesne po splne - som jej ponúkol pomoc. S tou... tou frustráciou, ktorú zrejme cítila. Ale ona začala... no, pokúsila sa posunúť veci ďalej a ja som zdrhol. Nie som jednoducho pripravený na to, ako ma vzrušuje. Nie že by som nebol vzrušený už z toho, že sa snažím urobiť ju. Chcem tým povedať, že neviem, čo urobím. Jej. A teraz je blízko spln. Najhorší je deň pred ním, ale zhoršuje sa to každý deň, ktorým sa k splnu blížim. Práve teraz sa cítim poriadne... vzrušený,“ pripustil a Harry videl, že očami zablúdil k Sandy. „Škoda, že tiež nemám hada...“

Harry sa na neho zadíval, snažil sa zistiť, či hovoril vážne. „Radšej to nespomínaj. Chceš aby som schmatol ten kutáč?“

Ron sa zasmial. „Pokoj, Harry. Žartoval som. Len... cítim sa tak pobláznený. A to je len pár mesiacov od pohryzenia. Neviem, ako to Remus znášal mesiac po mesiaci, rok po roku. Nedokážem to popísať. Je to pocit, ako by si chcel osúložiť čokoľvek a všetko... a to si si myslel, že si sa tak cítil od doby, čo ti bolo trinásť...“

„Tak ďaleko by som nezachádzal.“

„...ale tvoj typický tínedžerský hormónfest je ničím v porovnaní s týmto. A viem, že by mi chcela pomôcť, ak by sa o tom dozvedela, čo je presne dôvod, prečo som jej to nepovedal. Stratil by som všetku kontrolu a vzal ju za slovo a potom by som zrejme stratil všetku kontrolu, keď by som bol s ňou a ona by skončila v nemocničnom krídle.“

„No tak, Ron, to nevieš. A máš pravdu... chcela by ti pomôcť. Mal by si jej to povedať, dokonca aj keď s tebou nestrávi noc. Je to Hermiona. Vieš, čo urobí. Vrhne sa na knihy. Keby vedela, že máš tento problém, neodpočinula by si, kým by nenašla riešenie. Kúzlo alebo elixír alebo... niečo.“

„Niečo ako ma usúložiť...“

„Ron! Trochu jej ver! Beháva viac ako dva roky, od začiatku leta sa učí karate a prešla cez fyzickú náročnosť tréningu na animágusa. Musíš vedieť, že sa s tým spája značné množstvo bolesti. Je odolnejšia... fyzicky... než si myslíš. Nemusíš jednať, ako by bola z čínskeho porcelánu. Nikdy nevieš... nemusí nikomu zostať nič dlžná.“

Ronovo obočie vyletelo nahor. „Hovoríš, že ona... bola pri tebe drsná, Harry? Alebo chcela, aby si bol drsný na ňu?“ O sekundu neskôr v obavách vytreštil oči. „Počkaj! Zabudni, že som to povedal! Sakra. Som tak unavený, že neviem, čo hovorím. Keby som to niekedy zopakoval, pripomeň mi, že som ti pod trestom smrti prikázal nikdy mi neodhaliť čokoľvek, čo sa fyzicky medzi vami dvomi stalo.“

Harry sa zaškeril. „Žiaden problém. Nemyslíš si, že by som ti to povedal, že nie? Len pretože si sa spýtal? Nie som taký idiot.“

Na to sa Ron tiež začal usmievať, ale úsmev mu z tváre zmizol a povedal najlepšiemu priateľovi. „Och. Môj. Bože. Ak sa dáš dokopy s Ginny, budeš nakoniec chcieť... to...“

Harry sa oprel a zanarieka. Tohto sa obával. „Čo sa deje, Ron? Trvalo ti, kým ti to došlo?“ Harry si poťukal ukazovákom po spánku. „Si šokovaný, že by som to chcel robiť? Alebo si si myslel, že s Ginny budeme mať štrikovacie večierky? V každom prípade, v dohľadnej dobe to nie je na programe dňa.“

„Máš pravdu. Ale snažíš sa rozdeliť Malfoya a moju sestru, aby ste vy dvaja mohli... mohli...“ vychrlil zo seba než zastavil a prehrabol si vlasy. „Sakra. Takmer chcem, aby zostala s Malfoyom.“

„Áno, to by bol geniálny nápad. Potom keď znovu stratí pevnú vôľu, ako sa takmer stalo na konci minulého semestra, a vyspí sa s ním namiesto so mnou.“

Ron vyskočil na nohy. „Čo? Oni takmer... čo?“

Harry pokrčil ramenami v snahe o nenútenosť. „Bola rozrušené ohľadom výsledkov jej VČÚ. Išli k skleníkom oslavovať... spočítaj si to. Keby ich vtedy profesorka Sproutová neprichytila včas...“

„Sproutová ich prichytila? Do pekla, určite jej musím poslať pohľadnicu k Vianociam.“

Harry sa zasmial a Ron sa rozosmial tiež. Znovu si sadol, potriasol hlavou a prehrabol vlasy. Potom zamrzol. Zdvihol hlavu a zavetril, potom hlavu naklonil, zjavne niečo počul.

„Počuješ to?“ zašepkal.

Harry sa zamračil. „Jasné že nie, ty blbec. Čo to je?“

Ron znovu naklonil hlavu nabok. „Niekto nás počúval,“ zašepkal. „Na dievčenskom schodisku.“

Prikradol sa k otvorenému schodisku a o chvíľu neskôr Harry niečo začul; kroky cupitajúce po kamenných schodoch spôsobili, že Ron skočil cez klenutý vchod a hnal sa po schodoch k sliedičovi. Harry tiež vybehol po schodoch, ale bol príliš ďaleko za Ronom, nemal jeho rýchlosť a keď Rona zbadal na jednom z odpočívadiel pred izbami, zastavil a horúčkovito zašepkal, „Vieš, kto to je?“

Ron sa otočil, na tvári desivý výraz. Prehltol. „Nie,“ zašepkal. „Ale viem, z ktorého ročníka.“ Namieril palcom k nápisu na dverách.

Siedmy ročník.

Harry prehltol. „No tak, Ron,“ zamumlal. „Ma-mali by sme ísť zase dolu.“

Keď sedeli opäť pred ohňom, Harry sa znovu pokúsil Rona upokojiť. „To bude v poriadku.“

„Nie, nebude! Vie to. Och bože, bude sa snažiť pomôcť.“

„Bolo by to také zlé? Tak sa pokúsi pomôcť. Jeden by si myslel, že to je pre teba zlá vec - spať so svojou vlastnou priateľkou, keď to ona sama tiež chce. Remus povedal...“ prehltol, „...povedal, že ho to skutočne upokojilo...“ Harry sa snažil nepremýšľať o fakte, že Remusa Lupina upokojilo, že spal s jeho vlastnou matkou.

„Myslíš, že to chcem... použiť  Hermionu týmto spôsobom? Och, drahá, je čas urobiť to, pretože pre mňa nastal ten čas v mesiaci. Ver mi, že som trochu romantickejší než toto.“

Harry nadvihol obočie. „Romantickejší? Ty? Hej, to bolo veľmi romantické spať s Parvati, keď ťa urazili tie dievčatá z Bystrohlavu.“

Ron ho ignoroval. „A je tam niečo, čo ti Remus nepovedal, ale mne hej. Myslím tým, bol dosť v rozpakoch, že si sa o tom vôbec dozvedel a že Sirius zistil dôvod, prečo spal... s tvojou mamou.“

Harry sa zamračil. „Myslel som, že Sirius to nevedel, než vás dvoch začul o tom hovoriť.“

Ron prikývol. „To som si tiež myslel. Nie, hovoril, že by rád predstieral, ako keby „to“ nepočul... aspoň myslím... pretože hovoril o celom tom predsplnovom šialenstve. Nevedel, že preto to Remus a tvoja mama pôvodne... ech... robili.“

„Och,“ povedal Harry proste, bol zvedavý, ako jeho kmotor mohol pred ním predchádzajúce tri roky tajiť, že jeho matka na škole spala s Lupinom. Zase na druhej strane, nepovedal mu ani, že bola Snapeovou priateľkou. Zistil to od Snapea samotného. „Takže, nepovedal si mi, s čím sa ti Remus zveril.“

Ron si povzdychol a pozeral sa na Sandy. „Zranil ju. Keď... keď mu pomáhala. Prvý raz ju pohrýzol a urobil jej modriny. Takmer vždy ju škaredo doškriabal. A raz... jej zlomil nohu.“

„On čo?“

Ron nešťastne prikývol. „Bol z toho rozrušený, hovoril. A ona mu odpustila. Kvôli tomu sa cítil ešte previnilejšie. Snažil sa ma nevydesiť. No, možno trochu chcel, pre moje vlastné dobro. A Hermionino. Tak, aby som premýšľal, aby som bol opatrný. Nechcem ju zraniť, Harry. A mohol by som. Škaredo.“

„Preto by si jej to mal povedať. Aby vedela, do čoho ide, alebo aby mohla prepnúť na výskumný mód. Nechaj ju byť, kým je: Hermionou, kráľovnou pripravenosti. Neuzatváraj sa pred ňou.“

Ron sa zdal byť podráždený. „Hej, no, pretože počula, o čom sme hovorili, tak to vie.“

Harry pokrčil ramenami. „Ako to vieš? Nemusela byť mimo izby dlho, alebo mohla ísť skontrolovať prvákov alebo niečo také. Nemusela nás vôbec počuť. Nepočuje tak dobre, ako ty, pamätaj.“

Ron nebol presvedčený. „Ver mi, ráno bude pôsobiť komicky. Nemôže neodhaliť, že o tom vie. V týchto veciach je desná.“

„Urob mi láskavosť, Ron, nebuď na ňu naštvaný a nehádaj sa kvôli tomu. Nechaj ju povedať ti, že to vie. A ak bude ona naštvaná na teba za to, že si jej to nepovedal priamo... proste to zober. Ospravedlň sa - akokoľvek ťažké to pre teba bude, to viem - a pokračuj. Nemal by si dovoliť, aby sa toto stalo prekážkou.“

Ron vydal zvuk, ktorý podľa Harryho mohol byť súhlasný a so zatvorenými očami sa oprel. Harry nakoniec tiež zavrel oči, dúfal, že obaja jeho najlepší priatelia dokážu svoje problémy vyriešiť, a než sa stihol spamätať, niečo ostré sa mu zarylo do členku a on vykríkol od bolesti. Otvoril oči a rozhliadol sa, prekvapený sa našiel sedieť v kresle pred ohňom spoločenskej miestnosti; zabudol, že nespal vo vlastnej posteli. Na koberčeku pred krbom ležala biela košeľa a rifle a Harry sa v panike rozhliadol. Vyzliekla sa! Prehltol, videl, že Ron stále spal. Do pekla. Jednoducho to nezvládla.

Ale potom si všimol, že košeľa na dlážke bola zapnutá a pocítil ďalšiu ostrú bolesť v členku.

„Au!“ vykríkol tentokrát, predklonil sa a zistil, že Sandy je zase sama sebou, malým zeleným záhradným hadom. Našla spôsob, ako ho zobudiť. Neuvedomil si, že mala také ostré zuby, pretože nebola dravcom.

„Zobuď sa, Harry Potter,“ zasyčala, očividne sa rozhodla vrátiť späť k používaniu jeho krstného mena aj priezviska. Skontroloval hodinky predtým, ako ju zdvihol a podržal si ju pred tvárou.

„Vďaka, Sandy. Napriek všetkým problémom, ktoré sme mali kvôli cudziemu dievčaťu v izbe, zdá sa, že to fungovalo. Nie je štyri tridsať a ty si ma zobudila v čase, v ktorom som to potreboval. Ďakujem.“

„Niet za čo, Harry Potter. Bolo to dosť zaujímavé byť na chvíľu človekom, ale myslím, že som rada opäť hadom. To je to, čo poznám.“

Harry prikývol. Aj on bol na chvíľu hadom - Slizolinčanom - ale teraz sa cítil oveľa pohodlnejšie, keď bol znovu chrabromilčanom. To bolo to, čo poznal.

„Správne. Môžem si ťa dať znovu na ruku, ak chceš. Udrží ťa to v teple.“

„Ďakujem, Harry.“

Znovu tam bolo krstné meno. Snažil sa jej neprezradiť, ako ho to znepokojovalo. Nechal ju obtočiť sa mu okolo nadlaktia a nechal Rona spať v kresle, kým sa zakrádal po schodoch do spálne pre mapu, pretože ju predtým v snahe rýchlo ujsť pred ostatnými zabudol. Keď sa vrátil, triasol Ronom do doby, než ho zobudil.

„Čo-? Harry? Čo do pekla...?“

„Ideme zistiť, čo majú za lubom Malfoy s Mariah Kirknerovou, pamätáš?“ pripomenul ospalému priateľovi. Ron ukrutne zívol a veľkými rukami si pretrel oči.

„Och. Hej. Správne.“ Zdalo sa, že v tomto momente Ron dokázal zvládnuť len jednoslovné vety. Oči mal napoly privreté a brada mu za tých pár hodín spánku narástla smiešne hustá. Zdalo sa, ako keby sa prebudil zo zimného spánku.

Harry starostlivo skúmal mapu, snažil sa pri tom udržať unavené oči otvorené. Pohybovalo sa na nej množstvo bodiek - ľudia, ktorí boli na tretej hliadke - a potom zbadal dve bodky pohybujúce sa v slizolinskej spoločenskej miestnosti, označené ako Draco Malfoy a Mariah Kirknerová.

„Tam sú!“ oznámil a cítil sa prebudenejší. Sledovali obe bodky prechádzajúce žalármi a hore schodmi do haly, kde sa hlásili do služby. Harry skontroloval hodinky a zaznamenal, že prišli načas - vlastne trochu skoro. Skupina bodiek sa chvíľu pohybovala po hale, než sa rozptýlili; ľudia z tretej hliadky sa vracali do ich obydlí a ľudia zo štvrtej hliadky sa rozmiestňovali, aby strážili chodby hradu.

Harry a Ron videli Draca s Mariah ísť po schodoch do knižnice. („Samozrejme, že sa spárovali,“ zamumlal Ron.) Prechádzali sa hore dolu v chodbe pred knižnicou, ako keby sa snažili vyzerať, že hliadkujú, než sa vrátili späť do haly a následne zostúpili po schodoch k žalárom.

„Sakra!“ povedal rozhorčený Ron. „Idú späť do svojej fakulty! Chcú sa vyhnúť svojej službe!“

Ale Harry si všimli, že urobili obrat, takže nešli do slizolinskej spoločenskej miestnosti; vedel to, pretože tam žil takmer šesť rokov, kým Ron to nezachytil, pretože tam bol len raz pod všehodžúsom.

„Nie, nejdú,“ upozornil ho, poukázal na ich trasu. „Otočili to sem.“

Sledovali pohybujúce sa bodky, ako postupovali cez labyrint rokfortských žalárov. „Kam to idú?“ spýtal sa zamračený Ron. Párkrát sa zdalo, že Malfoy a Mariah prechádzali cez pevné steny; prechádzali cez chodby, ktoré neboli označené ako chodby.

Harry si spomenul, keď bol s Ronom a Hermionou priviazaný o stromy v lese a nevedeli, že Malfoy nastražil komplikovanú pascu na svojho otca, Draco povedal, „Môj otec už je v hrade, čaká v žalároch. Nechal nás vyjsť von. Nie si jediný, kto pozná tajné chodby vedúce von z tohto miesta.“

„Samozrejme! Buď o tejto chodbe otec a ostatní nevedeli, keď mapu tvorili, alebo ju niekto vytvoril až po vzniku mapy. Ak mapu vytvorili v štvrtom alebo piatom ročníku, táto chodba mohla vzniknúť až v ich šiestom alebo siedmom roku. Tadiaľ sa asi Slizolinčania dostávali von z hradu. Samozrejme, že majú cesty, ako sa vykradnúť. Sú to Slizolinčania.“ Harryho zaujímalo, prečo si tieto chodby nepamätal zo svojho pobytu v Slizoline, ale počítal s možnosťou, že rozdiel medzi časovými líniami mohol znamenať, že rozhodujúca osoba s znalosťou tajomstva ho v nejakom bode neposunula mladším Slizolinčanom a znalosť o tuneloch sa stratila.

Ron ponuro prikývol. „Máš pravdu, dáva to perfektný zmysel.“

Pokračovali v sledovaní bodiek, ktoré sa pohybovali cez zdanlivo pevné steny, a potom cez to, čo sa zdalo byť pevnou zemou mimo základov hradu. „Musí to byť tunel,“ poznamenal Harry, ako ich uprene sledoval. Zdalo sa, že tunel vedie k miestu pri jazere; Harry tak mohol súdiť len zo spôsobu pohybu bodiek, pretože priechod na mape nebol zaznamenaný.

„Heh?“ vyhekli obaja jednohlasne, keď sa bodky objavili v jazere.

„Musí to byť pekne hlboký tunel,“ podotkol Ron, „aby sa dostali pod jazero.“

Zízali a zízali na mapu a nakoniec sa bodky znovu objavili pod zemou pri brehoch jazera. Draco a Mariah tam zostali a zostávali.

„Čo robia? Myslíš, že sa...“

„Neviem,“ odpovedal Harry a prehltol. Ron pochodoval, rukami si znovu prečesával vlasy.

„Želám si, aby neboli v tom prekliatom tuneli. Kiež by som mohol len prejsť k oknu a vyzrieť z neho a vedieť, čo spolu...“

Ron zamrzol a zostal zízať z okna na pozemky. Harry sa zamračil. „Čo?“ spýtal sa náhle tichého najlepšieho priateľa.

Ron dosť náhle odpovedal, „Budem hneď späť,“ než vyšprintoval hore chlapčenským schodiskom. Harry prešiel k oknu, kde bol predtým Ron a nemohol uveriť svojim očiam. „Tu,“ povedal Ron zadýchane, na čo Harry prakticky nadskočil; Ron bol rýchly aj tichý, strčil Harrymu jeho všehľad, vlastný pár si dal k očiam a zaostril. Harry tiež zdvihol ten svoj, videl veľmi jasne Draca Malfoya a Mariah Kirknerovú na brehu jazera. Myslel, že boli znovu v podzemí, ale v skutočnosti boli na brehu jazera.

Práve si vyzliekali oblečenie.

„Sakra!“ vykríkol Ron, všehľad stále na očiach. „Na niečo také je prekliato chladno, nemyslíš? Hoci myslím, že na oblasť, kde sú, mohli použiť ohrievacie kúzlo. Ako keď tu mal Hagrid toho zlatého griffina. A... och, môj...“

Harry bol zvedavý, či zmeškal niečo dôležité. Preskúmal oblasť okolo oboch Slizolinčanov. „Čo? Čo?“

„To len, že... je vidieť, že Mariah behá. Mám na mysli, že sa... snaží zostať fit.“ Ron prehltol. Všehľad vyzeral mať prilepený k rukám a tvári.

Harry vzdoroval nutkaniu pohroziť mu, že o tomto komentári povie Hermione, pretože sám zistil (navzdory svojho pôvodnému zámeru byť pokojný a vedecký ohľadom tohto cvičenia), že mentálne katalogizuje fyzické vnady Mariah a necítil sa na to, aby mu Ron pohrozil tým istým s Ginny. Nemohol sa o Malfoya starať menej, Mariah bola oveľa zaujímavejšia. Harry tiež prehltol.

Držal všehľad namierený na nich tak, aby mohol urobiť záznam a poskytnúť dôkaz toho, čo robili (aspoň to hovoril sám sebe). Ale ako sledoval Mariah a Draca, nakoniec ich videl robiť to, z čoho ich po nejakú dobu podozrieval, zdalo sa, že mu hlasito tĺklo srdce. Spolu s ním búšila aj jeho hlava. Všimol si, že Ronovo dýchanie sa stávalo nerovnomerné a Harry počítal, že ak by sa pokúsil odtiahnuť od Ronovej tváre všehľad, prirazil by ho na stenu veľmi nahnevaný vlkolak.

Mariah a Draco sa náhle prestali bozkávať a dotýkať jeden druhého a postavili sa, vybrali prútiky a mávli nimi nad svojimi šatami.

Šaty skončili v usporiadaných uzlíčkoch a zdalo sa, že na nich bola žiara, ako keby boli uzavreté v priehľadnom nepremokavom materiáli. Vyzeralo to, akoby každý uzlíček mal k sebe pripojený dve dlhé pásky. Draco a Mariah, nahí pod dorastajúcim mesiacom, vsunuli paže cez očká pások a ruka v ruke išli smerom k vode, balíčky šiat na chrbte, ako keby išli na túru. Harry a Ron boli šokovaní, keď pár skočil do vody, ktorá bola určite takmer zamrznutá. Na mieste, kde skočili vystúpili na povrch bublinky, ale ich hlavy sa neobjavili na hladine.

„Čo to dopekla robia?“ zvolal Ron predtým, než ho Harry umlčal. Znel rozrušenejšie z toho, že už nemohol vidieť Mariah, než z možnosti, že by si obaja slizolinčania mohli uhnať smrť pri plávaní v chladnej vode. Harrymu niečo napadlo.

„Počkaj minútu, Ron. Kde myslíš, že ten tunel ústi? Najskôr boli pod zemou, potom pod jazerom, potom na brehu jazera. Sú pri brehu kríky? Niečo, čo by mohlo ukrývať vstup do priechodu?“

Ron znovu prehliadal terén. „Nie úplne. Určite nie tam, kde boli. Hoci o kúsok ďalej sú skaly a krovie.“

Chvíľu boli ticho. Harry skontroloval hodinky. Čakali, jeden z nich stále sledoval vodu. Harry skontroloval hodinky ešte raz a prehltol. „Ron. Myslím, že by sme radšej mali ísť nájsť hliadkujúcich. Hlavne učiteľov. Alebo by som možno mal ísť rovno za Dumbledorom.“

„Prečo?“ spýtal sa Ron, ktorý stále uprene pozeral cez všehľad.

„Pretože už prešlo viac ako päť minút odkedy som prvý raz skontroloval hodinky potom, ako išli k jazeru, a to bolo prinajmenšom tri alebo štyri minúty predtým, než tam skočili. Boli tam takmer desať minút a na povrch ešte nestúpajú bublinky, ako keď tam išli prvýkrát. Musíme niečo urobiť.“

Ron konečne odtrhol oči od všehľadu a skontroloval mapu. „Na stráži sú Snape a McGonagallová.“

„Skutočne?“ spýtal sa Harry a skontroloval mapu. „Mala to byť Sproutová a Vektorová. Predpokladám, že študenti nie sú jediní, kto si vymieňa hliadky. Kde si ich videl?“

„Tu, pri knižnici. Zavri mapu a daj si ju do vrecka.“

„Jasné,“ súhlasil Harry. Za pár sekúnd prešli cez portrét a šprintovali ku knižnici. Keď sa dostali do chodby, ktorú hľadali, uvideli profesorku McGonagallovú a profesora Snapea zostupovať schodmi do haly.

„Profesori!“ zakričal Harry udýchane. Prekvapene sa otočili. Profesorka McGonagallová vyzerala veľmi znepokojene.

„Potter! Čo sa deje? Beriete Weasleyho na ošetrovňu?“

„Nie, pani profesorka,“ dychčal a snažil sa dostatočne nadýchnuť. „My... my sme boli hore v spálni...“ očami skĺzol k Ronovi, aby vedel, že ho v tomto má podporiť. „... a nejako som prišiel k oknu pre pohár vody a videl som...“

Znepokojená McGonagallová k nemu podišla. „Čo?“

Harry prehltol. „Mariah Kirknerová a Draco Malfoy skočili do jazera. A nevynorili sa. Čakali sme a čakali, ale už to je takmer pätnásť minút, možno aj viac.“

Snape zbledol a profesorka McGonagallová sa zdesila. Bez slova sa obrátili k schodisku a rýchlo zostupovali, Ron s Harrym v tesnom závese. Snape už otvoril ťažké školské vstupné dvere a všetci práve bežali von, keď dôverne známy hlas za nimi spôsobil, že zamrzli.

„Na toto je trochu chladno, nie?“ ozvalo sa lakonické zatiahnutie. „Teraz hliadkujeme aj vonku?“

Všetci sa prekvapene otočili. Draco Malfoy a Mariah Kirknerová stáli na hornom konci schodiska zo žalárov. Snape ostro pozrel na Harryho a Rona a zavrel hlavné dvere. Harry civel na Malfoya a Mariah. Sú nažive! Ale... ako?

McGonagallová stisla pery a Harrymu sa nepáčil spôsob, akým ich skrútila. „Ako to ide, pán Malfoy, slečna Kirknerová?“ spýtala sa im so zdvihnutým obočím.

Malfoy pokrčil ramenami. „Boli sme v žalároch. Určite budete rád, že slizolinčania sa zdá sa chovajú dobre, pane,“ obrátil sa k hlave jeho fakulty. Mysleli sme, že by sme skontrolovali ďalšie podlažie.“

Harrymu padla čeľusť. „Ale... ale skočili ste do jazera! Obaja! Mysleli sme si, že ste sa utopili!“

Malfoy pozrel na Harryho, ako keby si myslel, že zošalel. „Máme malý problém oddeliť sny od reality, Potter? Alebo by som mal povedať fantázie?“

Harry sa s vyvalenými očami otočil k McGonagallovej a Snapeovi. „Je to pravda! Oni... oni...“ prskal, uvedomil si, že nemohol pred McGonagallovou povedať, že používali Záškodnícku mapu na stopovanie Malfoya a Mariah. Keby tam bol len Snape, mohol by, pretože ten o mape vedel, ale s McGonagallovou...

Zdvihla na Harryho a Rona obočie. „Áno? Môžete uviesť niečo aspoň trochu hodnoverné ohľadom toho, prečo ste mimo chrabromilskú vež? Pretože sa začína zdať, že ste porušili pravidlá, zistili, že sme s profesorom Snapom nablízku a aby ste sa vyhli odhaleniu, rozhodli ste sa predstierať naliehavú situáciu.“

Očami behala medzi nimi, prísne pozerala ponad svoje štvorcové okuliare. „Prosím povedzte mi, ak existuje legitímny dôvod, aby ste tu boli, ako to, že sa pán Malfoy a slečna Kirknerová zdajú byť perfektne zdraví a aj suchí?“ Ale neboli, ani sa neblížili k tomu byť tak suchí ako komentár profesorky McGonagallovej, pomyslel si Harry.

Dobre sa na nich pozrel; nemali na sebe ani kvapku vody a ich šaty boli čisté, nie pokrčené, ako by sa stalo, keby boli zviazané. Harry zachytil pohľad Mariah, v očiach mala dosť nezbedný výraz. Venovala mu polovičný úsmev a prebehla si špičkou jazyka cez spodnú peru.

Vedela, že sa pozeral.

Náhle sa mu v mysli vybavil jasný mentálny obraz jej tela a cítil nával tepla a červeň. Profesorka McGonagallová to zobrala ako prijatie viny.

„Neviem, čo ste mali v pláne, ale primus či nie, nemôžem robiť výnimky z pravidiel.“ Povzdychla si, ako by to neznášala, ale nemala na výber; kútikom oka pozrela na Snapea. Ten mal prekrížené ruky a víťazoslávne sa pozeral na Harryho s Ronom, práve tak ako keď boli mladší a on ich prichytil pri porušovaní pravidiel. „Nezdá sa,“ pokračovala McGonagallová, „že pán Weasley potrebuje do nemocničného krídla, čo som myslela, že by mohol byť váš dôvod prekročiť nariadenia a ani nikto iný nie je v ohrození,“ dodala s letmým pohľadom na slizolinčanov.

„Hoci keď zomriem, Potter, uistím sa, že budeš prvý, kto sa o tom dozviem,“ dodal Malfoy s úškrnom, ktorý však vybledol, keď mu profesorka McGonagallová venovala ostrý pohľad. Chvíľu si odkašlával a nechal ju pokračovať.

„Nemám na výber. Dvadsať bodov odoberám každému z vás za porušenie pravidiel a nariaďujem tresty. Teraz... osobne vás eskortujem do chrabromilskej veže a nechcem, aby ste odtiaľ odišli, než skončí posledná hliadka. Je to jasné?“

„Áno, pani profesorka,“ odpovedali Harry a Ron jednohlasne. Harry si všimol, že Ron bol veľmi potichu, odkedy sa Malfoy a Mariah objavili. Ron pozeral na Mariah s prižmúrenými očami, ale tentokrát to nevyzeralo lascívne. Nozdry mal rozšírené a Harry videl červenú vlčiu žiaru v jeho očiach. Harry si želal, aby bol Ron ako Maggie a mohol premietať svoje myšlienky do mozgov iných ľudí; dal by všetky galeóny vo svojom gringottskom trezore, aby vedel, o čom Ron premýšľal. Snape tiež skúmal Malfoya a Mariah dosť podozrievavo a Harry si želal, aby ich nahor odprevadil on, tak by s ním mohol hovoriť v súkromí, povedať mu o mape, o tajných chodbách v žalároch. Harry nepochyboval, že by jemu aj Ronovi uveril. Ale to muselo počkať.

Keď dosiahli portrét Bucľatej dámy, McGonagallová sa k nim otočila; pri chôdzi nahor bola úplne ticho. „Neviem, prečo ste sa vy dvaja potulovali o tomto čase, ale myslela by som si, že by ste obaja chceli byť na váš dnešný tréning odpočinutí, rovnako ako na zajtrajší zápas.“ Zhovievavo sa usmiala. „Viem, že bez ohľadu na to, či vyhrá Wales alebo Anglicko, všetci budeme pyšní na vás oboch,“ dodala ticho. Harry sa cítil zahanbený. To som teda primus.

Harry s Ronom jej zaželali dobrú noc a znovu vstúpili do spoločenskej miestnosti. Vyzdvihli si všehľady z okennej rímsy a unavene sa vliekli k ich spálni. Seamus, Dean a Neville mierumilovne chrápali za závesmi postelí. Harry a Ron bez vyzlečenia padli do postelí a zatiahli závesy a Harry zaspal, hneď ako jeho hlava dopadla na vankúš.

Sny začali krátko po tom, ako zaspal...

Počas druhej úlohy plával v jazere. Ako rukojemníci boli zviazaní a držaní Mariah Kirknerová a Draco Malfoy, nie tí štyria, ktorí boli v jazere počas skutočnej úlohy. Pokúsil sa ich rozviazať, ale nedokázal im uvoľniť putá. Keď zdvihol ruky ku krku, jeho žiabre zmizli a cítil, ako sa mu pľúca rýchlo a bolestivo napĺňajú vodou, zatiaľ čo oni sa naňho usmievali a smiali sa a smiali, z úst im vychádzali bubliny, oči od radosti otvorené dokorán...

Zobudil sa a lapal po vzduchu, zatiaľ čo do okien jeho izby vo veži svietilo ranné slnko.

#/#/#

„Štyridsať bodov?“

Harry a Ron klesli na svoje miesta pri chrabromilskom stole. Hermione zružoveli líca. „Nemôžem uveriť, že namiesto aby ste sa dobre vyspali, boli ste vonku a postarali ste sa, aby ste Chrabromil pripravili o štyridsať bodov. Už nie si v prvom ročníku, Harry. Si hlavný prefekt...“

„Ale Hermiona...“ začal Ron.

„A ty!“ povedala náhle a otočila sa k nemu. „Čo?“ odpovedal s obranným tónom v hlase. Hermiona vyzerala, akoby ho chcela udrieť a pobozkať zároveň. Otočila sa späť k tanieru a dosť zlostne si napichla vajíčka. Harry nemal na jedlo chuť a z plného taniera pred sebou si sotva odždibával.

„Ach - nič,“ odsekla, znelo to, ako keby mala Ronovi dosť čo povedať, ale ešte sa nedostala do bodu zlomu. Harry si nebol istý, či Ron bude chcieť byť nablízku, keď k onomu bodu dospeje.

Zdalo sa, že viacero študentov vo Veľkej sieni sa pozeralo Harryho a Ronovým smerom, chichotali sa a ukazovali prstom. Orion Pierson sa smial do dlane a pošepkal niečo chlapcovi vedľa neho, takže Harry si prial, aby nebol Siriusovým synovcom, aby sa necítil vinný, keď ho pokarhá za hrubosť. Bifľomorským siedmakom sčervenali tváre od smiechu a zdalo sa, že Hannah Abbottová na neho našpúlila pery, než sa obrátila späť k svojim priateľom, ktorí hlučne hulákali a kričali. Roztomilé, pomyslel si, a to je tiež prefektka. Slizolinčania sa tvárili samoľúbo kedykoľvek sa pozrel ich smerom. Bystrohlavčania boli nadradenejší ako zvyčajne, no zároveň boli veľmi pobavení z niečoho, čo očividne urobil, pretože sa všetci začali smiať, keď ho zbadali pozerať smerom k nim. Čo to s nimi je? Chápal, že ostatné fakulty sa tešia zo straty chrabromilských bodov, ale to nevysvetľovalo, prečo boli chrabromilskí prváci v záchvatoch smiechu, ani prečo sa zdalo, že aj ostatní študenti z jeho fakulty prasknú od smiechu. Na minútku sa stretol s Ginniným pohľadom a prekvapilo ho, že vyzerala zahanbene, namiesto toho, aby sa zvíjala v smiechu ako ostatní študenti. Sčervenela a odvrátila sa od neho v predstieraní, že ju zaujíma niečo, čo hovorí Ruth. Ruth zachytila jeho pohľad a tajomne sa usmiala; zdalo sa, že sa veľmi snažila nesmiať sa.

Harry ich všetkých ignoroval, naklonil sa ponad tanier a tichým hlasom oslovil Hermionu na druhej strane stola. „Hermiona - pravdepodobne sme ti mali povedať, že sme včera v noci boli hore, ale chcem to napraviť. Rýchlo dojedz a poď s nami, vysvetlíme ti, ako sme prišli štyridsať bodov. Myslím, že potrebujeme tvoj mozog na vyriešenie malej záhady.“

Trochu sa uvoľnila a Ron sa na neho súhlasne uškrnul. Ako si nakloniť Hermionu na svoju stranu: polichoť jej inteligencii. A ospravedlňovať sa za akýkoľvek priestupok bol tiež obvykle dobrý krok.

Všetci traja sedeli po raňajkách v predsieni pri Veľkej sieni, Harry a Ron sa striedali vo vysvetľovaní problému s tým, ako prinútiť Ginny, aby bola osobne svedkom prečinu Draca Malfoya, takže sa s ním musela rozísť z hrdosti. Potom vysvetlili, prečo zmenili Sandy na ženu.

„Takmer som na to zabudla, keď som počula o tých štyridsiatich bodoch. Ráno to vedela celá škola. Neville, Dean a Seamus o tom začali rozprávať každému, len čo zišli dole.“ Harry zastonal; to vysvetľovalo všetok ten smiech vo Veľkej sieni. „Zrejme ste obaja po nočnom výlete ešte dospávali. Čo je to za kúzlo?“ spýtala sa podráždene a zazrela na Rona. „Čarodejnícka metóda, vďaka ktorej nemusíte ísť von a kupovať nafukovacie panny?“

Harry aj Ron sčerveneli. „Vyzerala ako moja sestra Jamie, keď to musíš vedieť,“ informoval ju. „Lenže o Jamie prakticky nikto v tomto svete nevie, takže nemôžem dosť dobre použiť vysvetlenie: 'Chýbala mi sestra a myslel som na ňu, keď som čaroval' Nebolo to tak, že by som sa s ňou chystal niečo urobiť, aj keby som sa nezaujímal o Ginny a vyzerala ako niekto iný. Hlavne pretože je to Sandy. Za čo ma máš?“

Hermiona naňho netrpezlivo mávla rukou. „Máš pravdu. Ale vyzerá to veľmi zle, Harry. To nemôžeš poprieť.“

Zaksichtil sa. „Ja viem, viem.“ Zaujímalo ho, za ako dlho rozruch ohľadom toho kúzla utíchne, a či sa o tom dozvedeli nejakí učitelia.

Ron prižmúril oči.

„Hovoríš, že si sa o tom dozvedela až dnes ráno, keď ostatní chalani zišli dole a všetkým to vykecali? Nebola si včera večer na dievčenskom schodisku a neodpočúvala si nás, keď sme sa rozprávali?“

Hermiona bola zmätená. „Odpočúvanie? Včera v noci? Celú noc som spala. O čom to hovoríš?“

Ron na ňu uprene hľadel a potom sa s úľavou otočil k Harrymu. „Hovorí pravdu.“

Harry prekvapene potriasol hlavou. „Ako to vieš?“

„Dokážem vidieť prílišné prekrvenie okolo očí. Vo všeobecnosti dokážem vnímať spôsob, akým krv človeka prúdi telom. To sa stane, keď niekto klame - tá vec s očami. A u nej sa nič nezmenilo.“

Hermiona si dala ruky v bok. „Po prvé - prestaň o mne hovoriť, akoby som tu nebola. Po druhé - kde si sa to pre Merlina naučil?“

Ron pokrčil ramenami. „Z muklovského časopisu, ktorý som čítal, keď sme s Remusom išli do Londýna zaregistrovať ma ako vlkolaka. Na recepcii majú lekárske časopisy - muklovské - takže to nevyzerá podozrivo, pre prípad, že by sa nejakí muklovia zatúlali z ulice. Nemôžu na kanceláriu použiť kúzla na odpudzovanie muklov, pretože niektorí vlkolaci sú muklovia. Bol to zaujímavý článok o tom, ako sa muklovia snažia vytvoriť tieto stroje, aby zistili, kadiaľ ľuďom tečie krv, keď robia zložité výpočty, spievajú alebo klamú. Ukázalo sa, že pri klamstve sa prekrvia cievy okolo očí. Funguje to takmer tak dobre ako Veritasérum, ak dokážeš zistiť tok krvi.“ Hermiona prekvapene civela.