archiv.hpkizi.sk
Kapitola tretia
Closing the door
Vložené: Jimmi - 08.01. 2022
Téma: Closing the door

Zatváranie dverí

Preklad: Jimmi  

Banner: solace

Originál, ani autorka už nie sú k dispozícii.



Pozor, nie je možné otvoriť v novom okne, musíte sa vrátiť späť.

Kapitola tretia

Severus prišiel na raňajky do Veľkej siene zavčasu tak, ako to mával zakaždým vo zvyku. Napoly očakával, že tam už Harry bude, ale jeho syna nebolo nikde vidieť. Bolo pre to niekoľko možných vysvetlení. Harry predošlú noc nemohol zaspať, pretože ho zamestnávali myšlienky na krstného otca, a keď už zaspal, zobudil sa, až keď ho domáci škriatkovia vyhnali z postele.

Alebo Charlie trval na tom, že sa vráti na Potter manor, keď mu Harry zavolal tú správu, a bol príčinou Harryho nespavosti a potom aj zdravého spánku. Charlie bol pre Harryho lepší ako akýkoľvek uspávací elixír, z ktorých väčšinu havranovlasý čarodejník odmietal užívať, a mal na to dobrý dôvod. Bolo ťažké zbaviť sa závislosti od uspávacích elixírov.

Členovia personálu prichádzali do haly jeden po druhom a pripojili sa k Severusovi pri raňajkách. Albus prišiel, keď ich tam bola asi polovica, a postaral sa o svoju zvyčajnú čipernú rannú konverzáciu. Po porážke Voldemorta odišiel do dôchodku, ale zostal žiť na Rokforte. Hrad bol jeho domovom už viac ako sto rokov a Albus niekoľkokrát povedal, že tam aj zomrie.

Minerva sa vyšvihla na post riaditeľky a Severusa povýšila na zástupcu riaditeľa. Takmer celý personál prekvapilo, keď Minerva prijala Georgea Weasleyho na miesto profesora transfigurácie a vedúceho chrabromilskej fakulty. Jej logika však po vysvetlení dávala Severusovi zmysel.

Dvojčatá Weasleyovci ukázali, že sú zodpovední, keď sa im chce, a pomohlo im, keď mali dôverné informácie. Keď učil Záškodník a Weasleyho dvojčatá, študenti, ktorí chceli plniť úlohu vtipkárov, mali len veľmi malú šancu. Pomohlo aj to, že on a jeho brat konečne urobili MLOKy s Harryho triedou a George požiadal Minervu, aby sa mohol pripravovať na majstrovský stupeň v transfigurácii.

George strávil dve letá intenzívnym štúdiom a majstrovstvo dosiahol o niečo viac ako dva roky po Voldemortovej smrti. Jeho animágusová podoba bola paradoxne lasica. Aj kvalita transfiguračných žartíkov v obchode so žartíkmi závratne vzrástla. Severus podozrieval Minervu, že im pomáha a občas ponúka vlastné nápady.

"Dobré ráno, ocko," ozval sa za ním Harryho unavený hlas.

Severus sa stočil na svojom mieste a uvidel Harryho tam, kde ešte pred pár sekundami nebol. Prižmúril oči: "Neznášam, keď to robíš."

Harry sa len usmial a pozdravil ostatných pri stole.

George vstúpil do sály, bohužiaľ za Harrym, ktorý sa otočil a automaticky namieril ruku.

Ryšavec zdvihol ruky na znak kapitulácie a usmial sa: "Vojna sa skončila, Harry, vieš?"

"Áno," Harry si odfrkol, keď sa viditeľne uvoľnil, ale Severus videl, že napätie tam stále je, "prišiel mi obežník."

"Čo tu robíš, Harry?" Ako prvý sa spýtal George, pričom sa trochu pousmial nad Harryho vtipom, a našťastie jeho odľahčená nálada pomohla Harrymu ešte viac sa uvoľniť.

Harry s úsmevom, ktorý mohol konkurovať Albusovmu, odpovedal: "Prísne tajné. Keby som ti to povedal, musel by som ťa zabiť." George sa zasmial. "Fajn, takže otec by ťa mohol zabiť... potom, čo zabije mňa."

Severus zdvihol obočie: "Dávam vám na známosť, že som už roky nikoho nezabil."

Harry sa stále len usmieval, keď sa všetci pri stole smiali. Bolo zriedkavé vidieť záchrancu čarodejníckeho sveta v takej dobrej nálade, aj takto bez Charlieho po boku, keď sa potom tí dvaja pomerne rýchlo vytratili. Nebol medzi nimi nikto, kto by to šťastie rozptýlil.

"Pripravení na odchod?" Harry sa nedočkavo spýtal Severusa.

"Nebudeš nič jesť?" Severus vrhol na Harryho nesúhlasný pohľad. Harry nikdy celkom nenadobudol zdravú chuť do jedla, alebo sa možno ani nikdy nevyvinula.

"Nemohol by som." Harry takmer poskakoval od vzrušenia, čo Severusovi nejasne pripomínalo bývalého domáceho škriatka Malfoyovcov, ktorého Harry oslobodil... Dobbyho. Škriatok pracoval väčšinou pre Rád, čo znamenalo, že svoj čas delil medzi Rokfort a Akadémiu.

Severus si pokojne utrel ústa ľanovým obrúskom, úhľadne ho zložil a položil vedľa taniera. Vôbec nebolo potrebné Harryho zdržiavať a provokovať, ale bolo to také zábavné. Harry naňho vrhol prosebný pohľad, potom podráždený pohľad a potom len vykročil a položil Severusovi ruku na plece.

****

Keď v Harryho kancelárii na Oddelení záhad pristál na zadku, Severus len zagánill na svojho syna.

"To máš za to, že si ma dráždil," vysvetlil Harry s miernym zamračením.

Severus si uvedomil, že hoci je Harry nesmierne vzrušený, je aj nervózny a znepokojený. Stačilo by málo, aby ho zatlačil príliš a Charlie tam nebol, aby ho upokojil, keby sa príliš rozrušil a stratil kontrolu nad svojimi bariérami.

"Ospravedlňujem sa," povedal Severus úprimne a zamyslel sa nad tým, že pred odstránením pamäťového bloku by mu tieto slová ani nenapadli, nieto ešte aby ich vyslovil. "Mal by si vedieť, Harry, že tento rituál bude prinajmenšom hraničiť s temným umením. Keďže Black v skutočnosti nie je mŕtvy, nie je to nekromancia, ale má k nej blízko."

Harry len prikývol, hoci sa začínal tváriť trochu utrápene: "Predpokladal som to. Lenže ty nemáš ani potuchy, čo sa tu dole denne deje. Nespustíš žiadne detektory. Potrebuješ, aby som niečo urobil?"

"Nič moc." Severus venoval synovi znepokojený pohľad. "Si na to pripravený? Môžeme počkať tak dlho, ako budeš potrebovať."

Jeho hlava sa otočila k Severusovi: "Nie... teda, áno, som pripravený... Nechcem čakať... Ja len..."

"Áno?" Napriek tomu, že Harry dosiahol dvadsaťštyri rokov, boli chvíle, keď sa vrátil do takmer detského stavu, zvyčajne keď bol rozrušený.

Harryho tvár bola takmer prázdna od emócií, ale oči mu žiarili: "Nenávidí ťa, otec. Nemôžem ťa stratiť... ale chcem ho späť..."

Severus pristúpil k Harrymu a pevne ho objal. Harry objatie opätoval a Severus si položil bradu na synovu hlavu. Harry tak dlho nedokázal zniesť kontakt, akým je obyčajné objatie. Bol to taký príjemný pocit, že ho opäť môže zovrieť v náručí.

"Nikdy ma nestratíš, Harry," ubezpečil ho Severus. "Ak sa nám s Blackom nepodarí vyriešiť naše nezhody, potom sa mu budem jednoducho vyhýbať. Ak on dokáže dospieť, ja dokážem tolerovať jeho spoločnosť. Nepochybne ho Remus čoskoro nakopne k zdravému rozumu, a to doslova, ak to bude potrebné."

"Ďakujem." Harryho odpoveď bola tlmená, vyslovená do Severusovho habitu. Keď ustúpil, utrel si oči. "Urobme to skôr, než sa niekto objaví. Nemyslím si, že by som teraz zvládol vysvetľovanie."

"Ktoré dvere?" Severus prikývol.

V tej komnate už bol, ale dvere tam dole sa pohybovali náhodne a len tí, ktorí boli zamestnaní na ministerstve, vždy vedeli, kam majú ísť.

Harry ho viedol cez rad dverí. Mohol ich premiestniť rovno do komnaty, ale Severus tušil, že využíva čas na to, aby sa pozbieral a pripravil.

Po prechode niekoľkými zvláštnymi miestnosťami, ktoré určite podnietili jeho zvedavosť, schádzali po schodoch, ktoré viedli na pódium, na ktorom stál oblúk, závoj sa jemne pohyboval v neexistujúcom vánku. Severus bol v miestnosti už mnohokrát, aby študoval závoj, ale Harry sa pri ňom nikdy nezdržal. Harry stál a hľadel ako prikovaný tým pohľadom.

"Sú hlasnejšie...," Harry takmer zašepkal.

"Čože?" Severus si nebol istý, či počul správne.

"Hlasy... zo závoja." Harry viditeľne prehĺtal a v očiach sa mu tvorili slzy. "Luna ich tiež počula, ale ostatní v tú noc nie. Je v nich toľko bolesti."

Severus sa uistil, že je úplne pokojný, a potom Harryho násilne otočil, aby sa mu pozrel do očí. Jemne sa dotkol Harryho líca: "Sústreď sa na mňa." Harryho dych sa ustálil. "Dobre. Jediné, čo od teba potrebujem, je, aby si sa premenil a spieval."

Objavil sa jemný úsmev a potom zmizol, keď Harryho nahradil žiarivo červeno-zlatý vták. Krídla sa roztiahli a fénix sa vzniesol do vzduchu, zakýval nad jeho hlavou a zakrúžil nad miestnosťou. Pieseň fénixa bola pozoruhodná a Severus ju nasával.

"Môžeš sa posadiť na vrchol oblúka. Len buď pripravený zachytiť Blacka a pomôcť mu, ak to bude potrebovať," stručne ho inštruoval Severus. "Pokračuj v speve."

Po ďalšom oblete miestnosti Harry skĺzol dolu, aby si sadol na vrchol oblúka, a pokračoval v piesni.

Našťastie mal Severus všetky potrebné predmety pri sebe, keď ho Harry uniesol z Rokfortu. Vytiahol zo svojho habitu dve sviečky, ktoré obe vyrobil, vosk zmiešaný s elixírom, ktorý bol určený na stenčenie bariéry medzi životom a smrťou, a položil ich priamo pred závoj.

Harrymu nikdy nepovie, že elixír obsahoval trochu Severusovej krvi, pretože rituál tohto druhu si vyžadoval dobrovoľnú obeť. Táto časť bola rozhodne temná a mohla by Harrymu príliš pripomenúť rituál vzkriesenia, na ktorom sa nedobrovoľne zúčastnil pre Voldemorta. Severus tento rituál skutočne použil pri svojom výskume.

Rozprával, keď zapaľoval sviečky a vytiahol niekoľko ľalií, vybraných ako symbol jedného z mála spojení, ktoré mal s Blackom, odtrhol okvetné lístky a položil ich pred závoj. Posypal ich práškom, v ktorom bolo niekoľko jeleních chlpov od Jamesa, ktoré našiel v Potter Manor, a niekoľko vlkolačích chlpov od Remusa, ktoré vzal, aby ich použil pri svojom výskume elixírov, a fénixove slzy od Harryho. V plameňoch sviečok to iskrilo a syčalo.

 "Nerobím to pre seba. Robím to pre svojho syna, ktorý v takom krátkom čase stratil tak veľa. Je to kvôli jedinému mužovi, ktorého som kedy miloval a ktorý vždy uprednostňoval svojich priateľov pred sebou. Toto je kvôli žene, ktorá ma prijala aj s mojou nenávisťou, ktorej srdce bolo väčšie ako ktorékoľvek iné, ktoré som poznal, ktorú som si zamiloval. Toto je kvôli môjmu priateľovi, ktorý je sám a stratený, sužovaný pocitom viny a smútiaci bez svojej svorky. To je kvôli samotnej obeti, ktorá nikdy nedostala šancu skutočne žiť. To je za Harryho, za Jamesa, za Lily, za Remusa, za samotného Siriusa Constantina Blacka."

Severus ustúpil a nechal si prútik v puzdre. Rituálna mágia patrila medzi kúzla bez prútika, ktoré sa považovali za samozrejmosť. Narovnal sa a pozrel do závoja, pričom uvidel žiaru, ktorá tam pred umiestnením sviečok a okvetných lístkov nebola. Okvetné lístky sa vzniesli do vzduchu a vznášali sa okolo, zachytené v prúdoch, ktoré hýbali závojom.

"Vytrhnutý z tohto sveta, vzatý predčasne, nech sa uvoľní tvoja duša," prikázal Severus hlasno, dôrazne. "Biela ovca z rodu Blackovcov, lev z hniezda hadov, vypočuj volanie toho, ktorého nenávidíš, a vráť sa."

Nakoniec Severus vytiahol habit, ktorý mal Black na sebe v Azkabane, nevedel, prečo ho má stále k dispozícii, ale napriek tomu bol vďačný. Zo všetkých predmetov mal azda najsilnejší odtlačok Blackovej mágie, keďže ho nosil trinásť rokov bezo zmeny. Severus hodil habit za závoj.

"Pošli von toho, ktorého mágia je tu!"

Na krátky okamih sa Severusovi zdalo, že počuje hlasy, o ktorých sa zmienil Harry a ktoré ho obklopovali. Pri svojom výskume o nich počul a Harry mu opísal všetko, čo o závoji vedel, ale Severus nikdy nečakal, že ich bude počuť sám.

Cítil, ako okolo neho víri mágia, ako ho ťahá, ako ho volá. Okvetné lístky a prášok boli vcucnuté do prázdnoty. Závoj sám o sebe bol veľmi lákavý, ale pieseň fénixa ho udržiavala v sústredení. Zvíril sa vietor, sviečky zhasli a proti svetlu sa vynorila tmavá silueta.

Vynorila sa Blackova hlava a potom ramená, ktoré začali klesať. Sviečky sa prevrátili a roztopený vosk sa rozlial na podlahu. Harry spadol z posedu, pazúrmi uchopil Blackove plecia a vytiahol svojho krstného otca, pričom z očí fénixa kvapkali slzy na Blacka. Black sa pozrel na Severusa a zažmurkal.

"Srabus?" Jeho hlas bol chrapľavý od nepoužívania. "Prečo je v pekle fénix?" vrhol na Severusa zmätený pohľad.

Severus zachrčal a Black omdlel práve vo chvíli, keď sa Harry premieňal späť do ľudskej podoby. Iba Black by vstal z mŕtvych, uvidel Severusa a automaticky predpokladal, že je v pekle, ten hlúpy čokel.

Severus si všimol veľké tetovanie chrta na Blackovom chrbte. Remus bol vo svojom opise presný; James bol príšerný umelec. Chvíľu žiarlil, keď Harry padol na zem a stiahol si Blacka do lona s tou zvláštnou silou, ktorá sa tak nehodila k jeho malej postave, plakal a kolísal nahého muža v bezvedomí.

"Sirius," vzlykol Harry, "je mi to tak ľúto, Siri... tak ľúto."

Na chvíľu zavrel oči a zhlboka sa nadýchol, aby sa očistil od tiesne v hrudi. Harryho obrovský komplex viny nikdy nezmizne, nech by mu hovorili čokoľvek. Bola to jedna z mála oblastí, v ktorej Charlie neurobil žiadny pokrok. Harry sa stále obviňoval z toľkých vecí, nad ktorými nemal žiadnu kontrolu.

"Harry," Severus si kľakol vedľa nich a položil mu ruku na plece, "nepočuje ťa. Musíme ho dostať na lôžko a zistiť, či ho Poppy môže prezrieť."

Vzápätí sa ocitli v hosťovskej izbe v Potter manor, v zlatej izbe, a Harry stále kýval hlavou. Drobný muž zdvihol svojho krstného otca s ľahkosťou, ktorá by šokovala každého, kto nevedel, čo je zač. Kombinácia jeho animágusovej podoby a dračej krvi v žilách dodávala Harrymu silu, akú by nemal mať. Jemne spustil Blacka na posteľ a ticho zapískal tri tóny.

"Ako môže Tawney pomôcť pánovi Harrymu?" objavil sa pohupujúci sa domáci škriatok. Harry sa im snažil zabrániť, aby ho oslovovali "majstre", ale nepodarilo sa mu to.

"Povedz Charliemu, že sme tu," povedal Harry ticho, "a potom zájdi na Rokfort a popros Poppy Pomfreyovú, aby sem prišla pre Siriusa. "Pán Sirius?" Tawney vyskočil, keď uvidel Blacka na posteli, a škriatkovi sa do očí tisli slzy. Takmer začal kvíliť: "Tawney si myslieť, že pán Sirius zomrel!"

"Tawney?" Harry pozrel na škriatka so zdvihnutým obočím.

To stačilo, aby sa  pozbieral a zmizol s praskotom jemnejším, než je praskot premiestňujúceho sa čarodejníka. Len o chvíľu neskôr do izby rýchlym krokom vošiel Charlie, ktorý z nejakej inej miestnosti domu vycítil, že ho Harry potrebuje. Prišiel k Harrymu a zozadu ho objal. Harry sa viditeľne uvoľnil, keď sa oprel do náručia svojho zverenca.

"Nikdy predtým som nemal príležitosť spoznať ho," povedal Charlie Harrymu do vlasov.

Harry sa jemne usmial: "Už sa neviem dočkať, kedy sa s tebou zoznámi." Siahol si do habitu a vytiahol jeden z telefónov Rádu, cvičeným pohybom ho otvoril a stlačil kombináciu tlačidiel. "Kyklop?... Urob mi láskavosť... Áno, je tu, v bezvedomí... presne tak... choď k Námesačníkovi, a ak sa objaví Tawney, vymysli niečo, čo mu zabráni to povedať... Poppy je na ceste... Zavolám, keď sa prebudí... Dovidenia."

"Tawney by nikdy neporušil rozkaz nejakého Pottera," povedal Severus so zdvihnutým obočím. Bol veľmi unavený z rituálu, ale bolo mu horšie. Mohol zostať hore, kým sa to neskončí, kým nebudú vedieť, že Black bude v poriadku.

"Nikdy som mu výslovne nepovedal, aby to nepovedal Remusovi." Harry pokrútil hlavou. "Domáci škriatkovia sú zradní. Ak niečo nie je prísne zakázané a oni to chcú povedať dostatočne silno, povedia to. Inak by mi Dobby nikdy nemohol povedať o otvorení komnaty."

"Harry Potter, čo sa mi ten tvoj škriatok snaží povedať?" Poppyin hlas ju predbehol po schodoch. Vošla do dverí v plnom režime matróny: "Keby si nebol môj obľúbený pacient, poslala by som toho škriatka rovno späť, aby ti povedal, že..."

Ústa sa jej otvorili, keď uvidela muža na posteli, a ešte si plne nevšimla úsmevy ďalších troch mužov v izbe. Severus k nej pristúpil, chytil ju za ruku a viedol ju k posteli.

"Potrebujeme tvoje odborné znalosti, Poppy," povedal Severus svojím najpríjemnejším tónom, aký Poppy s najväčšou pravdepodobnosťou ešte nikdy nepočula. Keď ju videl, bol takmer vždy podráždený alebo ustarostený a ona bola terčom jeho hnevu a rozšíreného  slovníka už mnohokrát. "Ako vidíš, Black nie je až taký mŕtvy, ako sa predtým predpokladalo."

Zažmurkala a venovala mu ostrý pohľad: "Severus Snape zotri ten výraz z tváre. Nie si príliš starý na to, aby som trvala na tom, že si ťa tiež prezriem. Tvoja vlastná úroveň mágie je vážne vyčerpaná. Čo si urobil?"

"Vrátil mi môjho krstného otca, Poppy," pripomenul Harry sestre jej pacienta tichým hlasom, ktorému nikto z nich nedokázal odolať. "Prosím, pomôžte nám."

"Samozrejme, Harry." Poppy mu rozstrapatila vlasy a pobozkala ho na líce. Potom začala vyslovovať svoje diagnostické zaklínadlá a pritom si pre seba niečo mrmlala.

Severus len pokrútil hlavou na Harryho, ktorý sa nevinne usmial. Rokfortskú sestru mal omotanú okolo prsta spolu s väčšinou školského personálu a značnou časťou celosvetovej populácie čarodejníkov a čarodejníc. Stačilo, aby použil šteňacie oči a nesmelo sa usmial, a dostal všetko, čo chcel.

Bolo to lepšie ako alternatíva. Harry sa mohol ľahko stať Temným pánom, ktorý by konkuroval Voldemortovi a Grindelwaldovi dohromady, keby chcel. Koniec koncov, Harry nepotreboval žiadnu premenu, ktorá by obetovala časti jeho duše, aby sa stal nesmrteľným. Narodil sa ako fénix, schopný zomrieť a znovuzrodiť sa nekonečne veľa ráz.

"Potrebuje jedlo, spánok, vodu a niekoľko fľaštičiek Doplňovača," oznámila Poppy. "Samozrejme, som si istá, že prvé tri potreboval ešte predtým, ako sa za ten závoj dostal. Inak je v dokonalej forme. Začnite mu dávať mäkkú, ľahko stráviteľnú stravu." Harry sa ocitol na konci ostrého pohľadu: "Už by si mal dobre vedieť, aké druhy potravy mu máš dávať."

"Áno, Poppy." Harry sa usmial, ale Severus videl len nepatrné napnutie jeho svalov. Charlieho postoj sa automaticky zmenil, aby Harryho upokojil.

"Musím sa vrátiť." Poppy vrhla na Severusa samoľúby pohľad. "Ospravedlním ťa z dnešného popoludňajšieho stretnutia, keďže si určite zabudol povedať Minerve, že budeš chýbať."

Severus takmer zastonal. Nechcel byť Poppy dlžný, hoci aj mierne, ale bola to obeť, ktorú by pre Harryho priniesol.

"Mal by sa pomerne skoro prebudiť," vzdychla si Poppy a odhrnula bývalému trestancovi vlasy, "a pravdepodobne bude dezorientovaný. Odporúčam len jednu šokujúcu novinku naraz. Nemal by sa príliš rozrušiť."

"V tom prípade by sa nemal zobudiť nikdy." Severus sa neubránil ďalšiemu odfrknutiu.

Harryho polohlasný smiech a Poppyin pohľad na nich oboch spôsobili, že Severusovi sa na tvári rozšíril úsmev. Charlie ich všetkých len ticho pobavene pozoroval. Krotiteľ drakov bol často odsúvaný do takejto pozície, ale nezdalo sa, že by mu to vadilo. Len čo Poppy odišla z miestnosti, Harry opäť vytiahol telefón.

"Priveď ho sem... ešte nie... čoskoro... dobre." Harry zaklapol telefón a schoval si ho do vrecka. Vykročil dopredu, vymanil sa z Charlieho náručia a sadol si na okraj postele, pričom sa rukou zľahka oprel o Blackovo rameno. Ryšavec zostal blízko, udržiaval fyzický kontakt. Harryho emócie museli byť práve vtedy ešte krehkejšie, ako si Severus myslel. "Mohol by si sa s nimi stretnúť vopred, otec, a pripraviť Remusa?"

 

 


Užívateľské meno:
Heslo:
Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

Omlouvám se, že nemám víc času, o to víc si vážím vašeho, který jste tomu věnovali.

Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

Omlouvám se, že nemám víc času, o to víc si vážím vašeho, který jste tomu věnovali.

Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

Re: Kapitola tretia (Hodnotenie: 1)
Od: Claire - 08.01. 2022
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
Ne a ne a nemůžu setřást nepříjemný pocit z celé té neuvěřitelně snadné a bezpřekážkové idylky.Snažit se přemistrovat Osud a hrát si na Boha, měnit a ohýbat pravidla dle vlastní libovůle - dřív nebo později přijde trest, člověk je moc malý pán, aby si takhle vyskakoval...
A docela se začínám obávat o Harryho, nebo Harryho, Jeho labilita vůbec nevzbuzuje příjemné pocity... ale možná se pletu ...
Díky za kapitolu, zatím si stále užívám oddechového módu.

Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

Omlouvám se, že nemám víc času, o to víc si vážím vašeho, který jste tomu věnovali.

Re: Kapitola tretia (Hodnotenie: 1)
Od: sisi - 09.01. 2022
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
"...Nemožné ihned, zázraky na počkání..."
Severus Snape je nedosažitelným mistrem lektvarů a logiky. Společně s Harryho vysvětlením a studiem knih dokáže ošálit moc závoje a vyrve mu ze chřtánu nevinného člověka. Zázrak. Merlin-žel ostatní hlasy za závojem mají smůlu, nemohou se vrátit. Nikdo k kvůli nim nevykonal krvavou oběť.
Jsem moc zvědavá na pokračování, jak se Sirius vypořádá s návratem mezi živáky. Jak se sžije v nové rodině, jakým bude dědečkem (dědeček č. 3 tuším) Numero uno: Severus, číslo dvě: Remus, číslo 3: by byl Artur, ale teď nevím, jestli tady ještě žije. Tak snad Sirius nastoupí na uvolněné místo.
Moc děkuji za překlad.

Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

Omlouvám se, že nemám víc času, o to víc si vážím vašeho, který jste tomu věnovali.

Tak Sirius je vytažený zpoza závoje, tohle tedy zápletka nebude. Trochu se bojím, jaký bude, až se probere, a odkud přijdou ty problémy, které Harry nevyřeší. A ještě o trochu víc jsem zvědavá, takže utíkám číst dál :-)
Díky, Jimmi!

Re: Kapitola tretia (Hodnotenie: 1)
Od: denice - 14.01. 2022
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
To šlo nějak moc snadno, myslím. Ale dovedu si představit, jak bude Sirius řádit, až se dozví jisté novinky. Jen se bojím, co bude, až se tohle provalí na veřejnost - kolik kouzelníků bude chtít vrátit někoho zpoza závoje a bude to vůbec možné?
Díky

Re: Kapitola tretia (Hodnotenie: 1)
Od: denice - 14.01. 2022
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
To šlo nějak moc snadno, myslím. Ale dovedu si představit, jak bude Sirius řádit, až se dozví jisté novinky. Jen se bojím, co bude, až se tohle provalí na veřejnost - kolik kouzelníků bude chtít vrátit někoho zpoza závoje a bude to vůbec možné?
Díky

Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

Prehľad článkov k tejto téme:

sarini: ( Jimmi )18.01. 2022Kapitola deväť
sarini: ( Jimmi )15.01. 2022Kapitola ôsma
sarini: ( Jimmi )14.01. 2022Kapitola siedma
sarini: ( Jimmi )13.01. 2022Kapitola šiesta
sarini: ( Jimmi )12.01. 2022Kapitola piata
sarini: ( Kakostka )10.01. 2022Kapitola čtvrtá
sarini: ( Jimmi )08.01. 2022Kapitola tretia
sarini: ( Kakostka )03.01. 2022Kapitola druhá
sarini: ( Jimmi )01.01. 2022Kapitola prvá
. Úvod k poviedkam: ( Jimmi )30.11. 2021Úvod