Preklady fanfiction Harryho Pottera

Harry Potter a Proroctvo troch

Kapitola jedenásta  

Stanice

Železničné stanice sú kombináciou dvoch architektonických foriem... vlakového depa a budovy pre cestujúcich. Technológia na stavbu železníc sa využila aj pri ich zastrešení a to vo forme striech zo železa a skla. Budovy pre pasažierov by však už ani nemohli byť odlišnejšie, či už svojou funkciou alebo formou. Rozmanitosťou, použitými materiálmi a štýlom predstavovali mestský typ architektúry - akýsi nový druh mestskej brány. Počnúc 40 stôp vysokou trámovou strechou Londýnskej stanice Euston (1835-39) sa začala veľkosť staničných hál zväčšovať až po najväčšiu samostatnú staničnú halu na stanici St. Pancras v Londýne (1863-76). Interiér predstavoval mimoriadne rozľahlý, nečlenený, avšak uzavretý priestor. Hlavným problémom architektov bolo, ako zakomponovať železničnú halu do fasády stanice. Na stanici St. Pancras je staničná hala ukrytá za budovou bohato zdobeného viktoriánskeho železničného hotela G.G. Scotta. Naopak, dvojitá klenba železničnej haly stanice King's Cross v Londýne (1851-52) od Lewisa Cubitta plne odhaľuje svoju nekompromisnú funkčnosť.

--Marvin Trachtenberg & Isabelle Hyman, Architektúra: od staroveku až po post-modernu

Prvého septembra kráčal Harry Potter po nástupišti deväť a trištvrte s odznakom primusa pevne pripnutým na čiernom hodvábe svojho nového habitu a usmieval sa pri pohľade na Rokfortský expres. Vo vzduch sa vznášala vôňa novej kože a mosadze z truhlíc prvákov, avšak nad tým všetkým prevládala vôňa jesene, dokonca aj nad sírovým pachom vlakového motora a Harry to všetko šťastne vdychoval - bola to vôňa návratu domov, vôňa návratu na Rokfort.

„Ideme späť na Rokfort!" zasyčal vzrušene na Sandy.

„Áno, Harry Potter. Ja viem. Toto je dvadsiaty tretí raz, čo si mi to povedal." V hlase jej zaznela iba štipka netrpezlivosti.

Než znovu zasyčal, Harry sa na chvíľu zamyslel. „Vieš čo, Sandy? Neviem prečo, ale doteraz ma vôbec nenapadlo, že by si mohla vedieť počítať."

„To, že nemám prsty na rukách a na nohách ešte neznamená, že neviem počítať, Harry Potter."

Harry sa uškrnul, ale neskočil jej na návnadu. V poslednej dobe sa mu zdalo, že je trochu háklivá na predsudky voči hadom.

Šťastne si pohmkávajúc zamieril k hlúčiku ľudí, z ktorého vyčnievala, ako nejaká exotická kvetina, ryšavá hlava jeho najlepšieho priateľa Rona Weasleyho. Chvíľu postával na okraji skupinky a čakal, kým si ho všimnú, šťastný, že sa môže vrátiť do školy normálnym spôsobom. Bude to naposledy, čo prvého septembra o jedenástej hodine nastúpi na londýnskej stanici King's Cross na Rokfortský expres a on si to nemienil nechať ujsť.

Keď si ho napokon všimol Dean Thomas, zrazu vypukol obrovský rozruch a Harry si nemohol pomôcť, aby sa nahlas nesmial, keď sa na neho zosypali jeho priatelia. Ronovi musel pripomenúť, aby ho až tak pevne neobjímal (zrejme to ešte vyžadovalo nejaký ten vlkodlačí tréning), zatiaľ čo Hermiona mu postúpala po prstoch na nohách, keď sa mu hodila okolo krku. Neville síce postával placho v úzadí, ale škeril sa od ucha k uchu. Dean mu potriasal rukou a Seamus ho energicky potľapkával po chrbte, potom však zdesený prestal, keď si spomenul na Harryho popáleniny. Harry mu však povedal, že je to v poriadku, bol totiž úplne vyliečený.

„Harry," zvolal nadšene Ron, „čo tu robíš?"

Harry pokrčil ramenami a stále sa zoširoka usmieval. „Som úplne v poriadku. Ako nový." Všimol si Draca Malfoya, ktorý mal ruku omotanú okolo Ginny, akoby sa ju snažil zadržať a prihovoril sa mu. "Musí to byť vďaka starostlivosti tvojej sesternice. Po jej opatere je zo mňa nový muž," povedal s úškľabkom a nechal na Dracovi, či to pochopí ako dvojzmysel. Ginny vytreštila oči a tak na ňu prešibane žmurkol.

Keď sa snažil presvedčiť zdravotnícky personál, aby ho prepustili zo Sv. Munga, povedal doktorovi Clancymu: "Tá vaša mladá doktorka, Anderssenová, spravila úplný zázrak. Dobre ste ju vyškolili." Rozhodol sa totiž, že o Rodneym Jeffriesovi nikomu nepovie.

Doktor Clancy mu neveril, až kým Harryho osobne nevyšetril. Potom si zavolal Nitu nabok a začal ju vypočúvať veľmi nahnevaným tónom. Harry začul, ako odpovedala zvýšeným hlasom. "Neurobila som nič okrem toho, čo ste mi prikázali. Ak chcete, môžete mi dať hoc aj Veritasérum! Poviem vám to isté!" Potom sa otočila na päte a odkráčala preč, predtým však nenávistne zagánila na Harryho. Premýšľal, či sa dostala do problémov, keď takýmto tónom hovorila so svojim nadriadeným, ale nebol si istý, či mu na tom záleží. Nita sa priatelila s Narcissou Malfoyovou a to mu stačilo.

Keď sa doktor Clancy presvedčil, že je Harry naozaj úplne zotavený, prikázal, aby mu priniesli Sandy, rovnako ako nejaké oblečenie, ktoré mu tam nechal Sirius a potom ho nechali vrátiť sa do zámku Ascog. Keďže Sirius už odišiel aj s jeho batožinou, jediné, čo musel urobiť, bolo vziať si svoj odznak primusa (Ron nevedel, že ho mal ukrytý v tajnej priehradke vrchnej zásuvky svojho písacieho stola).

Keďže so sebou nevliekol žiaden kufor, odletaxoval sa do Šikmej uličky a metrom sa potom odviezol na stanicu King's Cross, pričom habit mal prehodený cez ruku ako plášť. S ruksakom, v ktorom mal veci, ktoré Ron priniesol do nemocnice a ktorý mal prevesený cez plece, vyzeral na stanici metra ako hociktorý iný študent. Keď prechádzal bariérou medzi nástupišťami deväť a desať, bol v mimoriadne povznesenej nálade.

Harry, Ron, Hermiona, Ginny a Draco obsadili jedno z predných kupé, určených pre prefektov. Ron chvíľu váhal, nakoľko jediný z nich nebol prefektom, avšak Harry mu pripomenul, že on je primus a Hermiona je primuska - kto by sa s nimi doťahoval kvôli tomu, že ich najlepší priateľ sedí v jednom z prefektských kupé?

Prvá vec, ktorú spravila Hermiona, keď sa dal vlak do pohybu, bola, že na Ronove kolená, kde už oddychoval stočený Argent, položila Krivolaba. Potom vytiahla nejaký stočený pergamen a začala ho študovať.

"Hej!" zajačal Ron, keď na seba mačky začali prskať a oháňať sa pazúrmi. "Moje kolená sú už obsadené. Tu máš, Harry. Vezmi si Krivolaba." A poštuchol veľkého ryšavého kocúra zo svojho lona smerom k Harrymu, ktorý sedel vedľa neho. Draco Malfoy, ktorý sedel oproti nim spolu s Ginny, bol očividne celý nesvoj. Harry si všimol, že zatiaľ čo Ginny držala svoju čiernu mačku MacKenzie na kolenách, jej priateľ sa od nej držal vo vzdialenosti niekoľkých palcov, bledý ako duch.

Ron strčil hlavu medzi Hermionu a jej pergamen. "Čo to je? 'Ako primuska budete zodpovedná za…' Sto hromov, Hermiona. Nemohlo to počkať, kým sa dostaneme do školy?"

Hermiona začala s "Som teraz primuska a tak musím…", avšak zarazila sa, keď uvidela prosebný výraz v jeho očiach. Povzdychla si a znovu zrolovala pergamen. "Okej, v poriadku…"

Harryho to ohromilo. Keď bola Hermiona jeho priateľkou, dalo mu oveľa viac práce dosiahnuť, aby sa trochu uvoľnila. Žmurkol na Rona. "Ak si nedáš pozor, Ron, tak nám pokazíš primusku a ani sa nenazdáme a svoje povinnosti si začne plniť na poslednú chvíľu… vymýšľať si v esejách z aritmancie…"

"Ach, ako keby som mohla!" vybuchla Hermiona rozhorčene. "To nie je ako veštenie. Vďaka nebesiam, že ho už mám za sebou."

Ginny sa naježila. "Aby si vedela, moja sestra je veľmi dobrá vo všetkých spôsoboch veštenia. Dokonca aj profesor Snape, ktorému profesorka Trelawneyová nestojí ani za reč, rešpektuje jej schopnosti. Maggie vraví, že tak či tak, aritmancia je iba ďalšou formou veštenia a je oveľa viac založená na poverách, ako povedzme astrológia, ktorá je mimoriadne zložitá a vyžaduje oveľa viac výpočtov a znalostí z astronómie. Preto je podľa nej aritmancia len o niečo lepšia ako bibliomancia." Znelo to, akoby sa Ginny snažila vyprovokovať hádku s Hermionou.

"Čo má to dievča proti ľuďom so Zrakom?" zasyčala zrazu spod Harryho šiat Sandy. Rozhodol sa, že ju bude ignorovať. To posledné, čo by potreboval, je robiť medzi tromi stranami tlmočníka z parselčiny v hádke o veštení.

"Och, vážne?" zvolala ostro Hermiona. "Nuž, profesorka Vectorová zase hovorí…"

Ron zasiahol skôr, než sa hádka medzi jeho priateľkou a jeho sestrou mohla vyostriť a tak bol konflikt veštenie vs aritmancia čoskoro zabudnutý. Po tom, čo napätie medzi dievčatami opadlo, Harry zistil, že to bola po veľmi dlhom čase jeho najpríjemnejšia cesta do Rokfortu. Zahrali si zopár kôl Rachotiacej sedmy, pohrali sa s mačkami (okrem Draca Malfoya), pokúpili príliš veľa sladkostí a smiali sa a rozprávali a smiali sa ešte viac. Harry bol rád, keď videl, že sa do zábavy trochu zapojil aj Draco, dokonca sa dokázal zasmiať aj na svojej ailurofóbii (ako jeho strach z mačiek pomenovala Hermiona). Harry sa o neho dosť obával po jeho reakcii na prekliatie Fleur Delacourovej.

Zdalo sa to ako okamih a už boli na rokvillskom nádraží a sledovali Hagridovu hlavu čnieť ako zvyčajne ponad dav študentov. "Všetko v poriadku, Harry?" zahrmel s úsmevom, keď kráčal k nemu.

Harry sa na neho žiarivo usmial. "Som okey, Hagrid, a čo ty?"

Na jeho prekvapenie Hagrid iba pokrčil plecami. "Myslím si, že budem. Tunák... riaditeľ chcel, aby som ti to dal hnedka jako vystúpiš z vlaku." A podával Harrymu zrolovaný pergamen, ktorý vyzeral rovnako ako ten Hermionin a Harry predpokladal, že začína slovami 'Ako primus budete zodpovedný za...'. Harry ho vopchal do habitu.

"Vďaka, Hagrid." Hagrid mu venoval slabý úsmev (Harry mal pocit, akoby sa ho snažil potlačiť), potom sa otočil a vykročil smerom k malému prístavu, pričom vykrikoval: "Prváci, poďte za mnú! Šeci prváci! Očúvajte..."

Všetci piati opustili nástupište a vyškriabali sa do kočov bez záprahu, ktoré ich odvezú do Rokfortu. Harry pozoroval, ako sa blížia k hradu, ktorého okná žiaria svetlom - bol to ten najkrajší pohľad, aký poznal. Keď vošli do Veľkej sály, kde sa nespočetné množstvo sviečok vznášalo na stolmi a strop poskytoval nádherný obraz hviezdnej nočnej oblohy, Harry mal pocit, akoby bolo na svete všetko v poriadku. Samozrejme vedel, že v čarodejníckom svete stále existovali problémy (a neposledný z nich bol aj dôvodom Rogerovej a Aliciinej svadby), avšak nemeniaca sa istota Rokfortu mu dávala nádej, že nakoniec to všetko dobre dopadne.

Vracajúci sa študenti si posadali a po chvíli konečne vošli prváci, niektorí z nich trochu mokrí (plavba cez jazero bola občas nepokojná). Hagrid bez úsmevu kývol Harrymu, keď si razil cestu k učiteľskému stolu a Harry veľmi pozorne sledoval ako bol každý jeden prvák zatriedený, pretože si bol vedomý toho, že je to posledný raz, čo vidí tento ceremoniál.

Jedna z prvých študentov, ktorí boli zatriedení, bola Gabrielle Delacourová. Keď ju Harry uvidel, zosmutnel. Jej sestra prišla o rozum a teraz trčí u Sv. Munga, kde pravdepodobne porodí svoje dieťa, pričom vôbec nebude chápať, čo sa s ňou deje...

Gabrielle bola teraz oveľa vyššia ako keď mala deväť rokov. Vlastne bola jedna z najvyšších prvákov. Pristúpila k Múdremu klobúku vznešenou chôdzou sťaby kráľovná a Harry si všimol, ako jej vílie kúzlo začína vplývať na poniektorých chlapcov, bez ohľadu na vek. Všimol si napríklad, že Orion Pierson stojí na špičkách a snaží sa ju zahliadnuť ponad ostatných prvákov.

"Chrabromil!" rozhodol klobúk po veľmi krátkom okamihu strávenom na jej hlave. Od chrabromilského stola sa ozval výbuch nadšenia a keď prechádzala okolo neho, Harry sa na ňu usmial. Spomenul si, aká mu bola jej sestra vďačná za to, že nechcel nikoho nechať pod vodou počas druhej turnajovej úlohy bez ohľadu na to, komu bol určený ktorý zajatec. Avšak, na rozdiel od väčšiny prvákov, ktorí boli bez seba z toho, že sú konečne na Rokforte, Gabrielle na Harryho iba krátko pozrela s prázdnym, mŕtvym výrazom v modrých očiach. Posadila sa dosť ďaleko od neho, avšak nedokázal posúdiť, či to bola náhoda, alebo zámer.

Keď napokon kráčal k triediacemu klobúku Orion Pierson, úkosom pozrel na Harryho, hnedé oči doširoka otvorené a Harry sa na neho uškrnul. Orion nebol minulú noc na Ascogu, spolu s otcom sa už predchádzajúci večer vybrali do Londýna, stihli posledný trajekt na pevninu a potom sa Rytierskym autobusom odviezli do mesta. Nemohli naň nastúpiť už na ostrove, pretože nepremáva ponad vodu. Noc strávili v Deravom kotlíku a ráno sa odviezli taxíkom na stanicu. Harry sledoval, ako sa Siriusov synovec blíži k Múdremu klobúku, vyzeral pritom veľmi nervózne, avšak takmer ihneď ako mu klobúk posadili na hlavu, ten vykríkol "Chrabromil!" a Orionovi sa po tvári rozlial nadšený úsmev, zatiaľ čo pri chrabromilskom stole znovu prepukol jasot a potlesk.

Keď triedenie skončilo, Dumbledore vstal, aby prehovoril, avšak ešte skôr, ako vôbec otvoril ústa, Harrymu spadla od prekvapenia sánka. Konečne sa totiž poriadne pozrel na učiteľský stôl. Bol veľmi rád, že tam vidí Siriusa (to znamenalo, že dorazil aj jeho kufor), keďže Ron spomínal, že bol zapojený do niečoho dôležitého a vedel si predstaviť, aký bol pravdepodobne nadšený z toho, že bol jeho synovec zaradený do Chrabromilu. Všimol si, že je prítomný aj Snape a takmer zabudol, že pani Figgová bude ich novou učiteľkou Obrany proti čiernej mágii. Bolo také zvláštne vidieť ju oblečenú v dúhovom, akvamarínovom habite a špicatom klobúku namiesto modrej košeľovej blúzky a béžového kardiganu, posiateho mačacími chlpmi. Musí si zapamätať, že ju má oslovovať profesorka Figgová.

Avšak najprekvapujúcejšie bolo, že medzi zamestnancami školy sedela Maggie Doughertyová, po prvýkrát, pokiaľ si Harry pamätal, oblečená do habitu a špicatého klobúka. V každom prípade, bolo to po prvýkrát, čo ju on videl takto oblečenú. Sedela medzi Snapeom a - Harry sa musel pozrieť ešte raz - profesorkou Trelawneyovou, ktorá takmer nikdy neschádzala zo svojej veže. Pomyslel si, že Trelawneyová nevyzerá veľmi nadšene, vlastne, vyzerala dosť vzpurne.

Dumbledore ich všetkých srdečne pozdravil a poprial im dobrú chuť. Čoskoro nato sa na stoloch objavilo jedlo a keď zmizla posledná omrvinka z posledného pudingu, riaditeľ sa opäť postavil a vľúdne sa na všetkých usmial.

"Vitajte! Viem, že sa všetci tešíte na nový školský rok! Mám tu niekoľko oznamov, avšak keď budete trpezliví, zanedlho už budete vo svojich klubovniach. Mám niekoľko zaujímavých noviniek, o ktorých by som vám rád povedal! S radosťou vám oznamujem, že Ministerstvo mágie udelilo Rokfortu povolenie na lekcie premiestňovania, a to počas jesenného semestra siedmeho ročníka. Cieľom bude, aby títo študenti mohli skladať skúšky z premiestňovania počas vianočných prázdnin. Lekcie sa budú konať v Obecnej sále v Rokville, keďže na školských pozemkoch nie je premiestňovanie možné. Hodiny premiestňovania bude vyučovať Sirius Black." Mávol rukou smerom k Siriusovi, ktorý sa trochu nadvihol zo svojej stoličky, usmial sa a kývol hlavou na študentov. Poniektorí na neho nepokryte zízali, vystrašení, s doširoka roztvorenými očami. Očividne si ho väčšina z nich pamätala ako Siriusa-Blacka-vraha-na-úteku, pomyslel si Harry, aj napriek najnovším správam, že bol krivo obvinený. Harry bol zvedavý, koľkí z nich sa prihlásia na hodiny premiestňovania, keď ich bude vyučovať Sirius. Všimol si, že sa Orion na svojom mieste trochu prikrčil a tak Harryho napadlo, či sa chlapec prizná, že je jeho synovcom.

"Tí študenti šiesteho ročníka," pokračoval Dumbledore, "ktorí budú mať sedemnáste narodeniny v priebehu októbra, novembra a decembra, začnú s hodinami premiestňovania počas jarného semestra a skúšky budú skladať počas Veľkonočných prázdnin. Počas letného semestra budú na rade tí študenti, ktorí budú mať sedemnáste narodeniny pred Veľkonočnými prázdninami alebo tesne po nich. Ak skúšky nespravíte počas Vianoc alebo Veľkej noci, budete mať ďalšiu možnosť na konci letného semestra."

"Tí študenti, ktorí sa nechcú učiť premiestňovanie, nemusia hodiny navštevovať. Každý študent, ktorý sa rozhodne prestať navštevovať hodiny, môže tak urobiť kedykoľvek. Nie každý totiž hneď zistí, či na to má vlohy. Mal som strýka, ktorý sa raz rozštiepil tak výnimočne, že odvtedy vždy keď si fúkal nos..." vedľa neho sediaca profesorka McGonagallová si nahlas odkašľala a zdvihla obočie. Dumbledore sa zatváril ľútostivo a pokračoval. "Ale to som už odbočil. Dovoľte mi, aby som ešte raz zdôraznil, že to nie je povinné. Je to iba príležitosť, ktorú sme sa ja, školská rada a Ministerstvo mágie rozhodli ponúknuť tým študentom, ktorí na to majú vek."

Na pozadí Dumbledorovho preslovu bolo počuť čulý šum z rozhovorov, keď všetci pochopili, o čom vlastne hovorí. Lekcie premiestňovania! Napriek úzkosti, ktorú poniektorí študenti pociťovali kvôli Siriusovi Blackovi ako učiteľovi, väčšina študentov sa zdala byť mimoriadne vzrušená. Hermionina tvár doslova žiarila.

"Nie je to úžasné?" spýtala sa Rona a Harryho. "A ja som si myslela, že budem musieť čakať, až kým neskončím školu..." Zrazu sa odmlčala, keď uvidela Ronov výraz a Harrymu došlo, že Ron lekcie navštevovať nebude, pretože vlkodlaci sa premiestňovať nedokážu. V rozpakoch neisto pozrela na Harryho. Pevne zovrel pery do úzkej linky a pokrútil hlavou, dúfajúc, že o tom prestane rozprávať. Potom odrazu vyskočil, lebo sa mu Sandy začala pod oblečením pohybovať. Vystrčila hlavu spod jeho goliera, chvíľu sa rozhliadala a potom sa znovu schovala.

"Čo to malo znamenať?" spýtal sa jej.

"Iba som jedenkrát chcela vidieť svet, Harry Potter. Je to snáď zakázané?" Nemal šancu odvetiť jej, pretože Dumbledore opäť prehovoril. 

"Tiež by som bol rád, keby ste všetci privítali slečnu Arabellu Figgovú ako vašu novú učiteľku obrany proti čiernej mágii. Mnohých z vás pred dvomi rokmi učil jej brat, Alastor Moody!" dodal s úsmevom. Ako si Harry všimol, mnohí zo študentov vyzerali ešte zdesenejší ako pri ozname o novej školskej pozícii Siriusa Blacka. Harry bol zvedavý, či Dumbledora čoskoro nezavalí nápor sovej pošty so žiadosťami rodičov o stretnutie.

"Je tu ešte jeden nový učiteľ, ktorého by som vám rád predstavil," povedal Dumbledore, keď mrmlanie o profesorke Figgovej a Moodym utíchlo. "K našej váženej profesorke Trelawneyovej sa vo veštiarni pripojí slečna Margaret Doughertyová, výborná veštica, ktorá odbremení profesorku Trelawneyovú od študentov tretieho a štvrtého ročníka, aby mohla venovať viacej času svojej už takmer hotovej knihe," zdvihol kúsok pergamenu a uprel naň svoj pohľad cez polmesiačikové okuliare, "Ako so smiechom pozrieť smrti do tváre alebo Ako elegantne prijať svoj strašný osud v dvadsiatich deviatich krokoch." Jeho modré oči schované za okuliarmi zaiskrili. "Som si istý, že keď ju vydajú, budeme všetci stáť v rade, aby sme si ju mohli kúpiť."

V sále sa ozvalo zopár pobavených odfrknutí. Riaditeľ pokračoval. "Slečna Doughertyová je samozrejme čarodejnica, avšak v dôsledku okolností, ktoré nemohla ovplyvniť, nemala v mladosti prístup ku čarodejníckemu vzdelávaniu. Napriek tomu zložila Mloky z astronómie, aritmancie, starobylých rún, muklovských štúdií a veštenia, a to s vynikajúcimi výsledkami..." (Ron a Ginny žiarili hrdosťou) "...a teší sa na to, že sa pripojí k poniektorým z vás na vašich hodinách, aby napokon plne rozvinula svoje magické schopnosti. Viem, že budete rešpektovať jej obdivuhodnú snahu dokončiť svoje čarodejnícke vzdelanie, hoci nie ste zvyknutí mať na svojich hodinách starších študentov." Hoci sa Dumbledore usmieval, keď to vravel, zároveň mal v očiach veľmi prísny výraz a Harrymu bolo jasné, že ktokoľvek bude robiť Maggie problémy, vybaví si to s ním riaditeľ osobne.

"Takže, nevidela si, že sa to stane, čo, Sandy?" Zasyčal potichu smerom k svojej paži.

Sandy si pohŕdavo odfrkla. "Samozrejme, že som to videla. To bolo to, čo som kontrolovala."

"A prečo si potom niečo nepovedala?"

"Vidím veľa vecí, Harry Potter. Prečo by som ti mala hovoriť o niečom, čo môžeš vidieť aj ty sám? Na vlastné oči, myslím, nie Zrakom. Sedela priamo pred tebou. Nebolo ti jasné prečo?"

Harry sa jej chcel spýtať, čo všetko si ešte nechala pre seba, lebo si myslela, že on o tom vie, avšak oznamy ešte neskončili.

"Nuž, a teraz k ďalším veciam, ktoré sa netýkajú zamestnancov školy. Je mi ľúto, že to musím povedať, ale s výnimkou prefektov a tých študentov, ktorí budú navštevovať lekcie premiestňovania, ostatní študenti nebudú mať tento semester dovolené navštevovať Rokville, či už cez víkendy alebo inokedy. Prefekti nižších ročníkov tam budú môcť ísť iba v školských záležitostiach, ak ich tým poverím ja, alebo iný profesor. Mrzí ma toto rozhodnutie, obzvlášť keď viem, ako sa na to tešili študenti tretieho ročníka..."

"Presne tak!" povedal mrzuto Jules Quinn a Harry videl, ako sa Will Flitwick zúfalo zahľadel na Jamaicu Thomasovú, ktorá nadvihla obočie a pokrčila plecami v beznádejnom geste. Na druhú stranu, Dean Thomas vyzeral celkom potešene. Dúfal snáď Will, že pozve Jamaicu do Rokvillu na rande? Pre tretiakov to bolo dosť zlé, Harry si pamätal, aký bol zdrvený, keď mu Dursleyovci nedali povolenie ísť.

"Nuž," povedal Harry potichu Gillian Lockleyovej, sediacej naproti nemu, "aspoň, že nemôže ísť vôbec nikto a nie iba jeden z vás."

Snažil sa na nájsť dobrú stránku na celej tej situácii. Avšak, očividne to vôbec nepomohlo. Gillian prepukla v plač a vzlykala na pleci Natalie McDonaldovej. Nebola jediná vo Veľkej sieni, kto reagoval podobným spôsobom. Harry videl a počul sklamané reakcie aj od ostatných fakultných stolov. Poniektorí zo slizolinských tretiakov reptali dosť nahlas a jeden z nich silno udrel do stola. Natalie, ktorá bola práve štvrtáčka, začala chodiť do Rokvillu iba predchádzajúci rok a taktiež cítila tú stratu. Hladkala Gillian po chrbte a potichu mu odpovedala. "Ty ako primus samozrejme budeš môcť ísť." Bolo nemožné nepočuť ten mierny náznak horkosti v jej hlase.

Rozpačito si odkašľal. "No, ehm, ale iba v školských záležitostiach, samozrejme," povedal slabo. "A kvôli lekciám premiestňovania."

Natalie pokračovala v potľapkávaní Gillianinho chrbta a skonštatovala už trochu zmierenejšie, "Tak, tak," ale aj tak vyzerala ešte stále trochu nespokojne.

"... a napokon," pokračoval Dumbledore, ignorujúc pobúrený šum vo Veľkej sieni, " pán Filch predložil zopár odporúčaní, ktoré sa vo svetle tragických udalostí minulého semestra javia ako veľmi rozumné. Večierka bude o deviatej hodine. Po tejto hodine môžete byť vonku iba v sprievode prefekta a s písomným povolením vedúceho fakulty vysvetľujúcim, prečo a za akým účelom sa potulujete po hrade. Nemám v úmysle brániť študentom navštíviť ošetrovňu, ak to bude potrebné, či ísť si vyzdvihnúť zabudnuté učebnice, ak ich potrebujú na dokončenie svojich úloh. Avšak budete musieť mať poriadny dôvod. Aby sme predišli pokusom študentov obchádzať toto pravidlo, všetci prefekti a učitelia budú mať pridelený rozvrh, kedy budú hliadkovať po chodbách hradu a verte mi, keď vám poviem, že ak opustíte priestory svojej fakulty bez riadneho povolenia, dozvieme sa to."

Harry cítil, akoby sa Dumbledorove oči zaborili priamo do tých jeho a napadlo ho, či riaditeľ nemá svoju vlastnú verziu Záškodníckej mapy. Ešte nikdy nevyzeral Dumbledore prísnejšie, ako keď oznamoval tieto opatrenia, zvyčajne bol v prvý deň školy dosť žoviálny. Tentoraz sa nikto nesmial. Riaditeľ ďalej pokračoval vážnym tónom. "Minulý semester skupina študentov držala učiteľov ako zajatcov v spoločenskej miestnosti." Nepovedal, že to bola slizolinská spoločenská miestnosť, možno preto, aby nevyplašil prvákov. "Aj keď nakoniec vysvitlo, že títo študenti boli obeťami kliatby Imperius, nemalo by byť možné, aby niekto mohol prekliať týchto študentov a donútiť ich uväzniť svojich učiteľov. Očakávajte," skonštatoval oceľovým hlasom a s nekompromisným výrazom na tvári, "veľmi prísne následky, ak porušíte tieto pravidlá. Jeden priestupok bude potrestaný nie jedným, ale hneď tromi trestami, následne nebudem váhať študenta dočasne vylúčiť, dokonca aj keby to bol prefekt," dodal a Harrymu sa zdalo, že sa pozerá na Draca Malfoya. Videl, ako Malfoy preglgol, a spomenul si na to, ako neuvážene odletel do Zakázaného lesa. "A ak ani dočasné vylúčenie nepresvedčí zblúdilca, aby sa polepšil, mám ešte jednu, poslednú možnosť."

Vo veľkej sále ešte nikdy nevládlo také ticho, ako keď sa všetci snažili spracovať význam jeho slov. Bolo úplne jasné, čo tým myslí. Bola to Hermionina najhoršia nočná mora: trvalé vylúčenie zo školy.

Zrazu Dumbledore tleskol rukami a usmial sa, náhle opäť veselý a optimistický. "A ako zvyčajne, nábor do metlobalových družstiev začne budúci týždeň a každý, kto má záujem, môže sa obrátiť na profesorku Hoochovú. Tak teda, dúfam, že máme pred sebou všetci výborný školský rok!"

Viac ako dvesto hlasov potom zaspievalo školskú hymnu, avšak bez veľkého nadšenia, nakoľko sa všetci ešte spamätávali z noviniek o zrušených víkendoch v Rokville a nočných hliadkach. Podľa Harryho tá melódia pripomínala skôr žalospev, jedna sloha žalostnejšia ako druhá. Premýšľal o tom, koľko času jemu a Hermione zaberie hliadkovanie. Bol rád, že obaja už prešli animágskym tréningom.

Spolu s Hermionou viedli chrabromilských študentov nahor do chrabromilskej veže. Hermiona poprosila Ginny a Lucy Baileyovú, piatacku prefektku, aby zaviedli prváčky a druháčky nahor do spální, zatiaľ čo Harry požiadal Karla Fautha, druhého piatackeho prefekta, aby sa postaral o prvákov a Tonyho Perugiu, aby prevzal druhákov. On s Hermionou si vzali na starosť tretiakov. Predtým, než sa rozišli pod točitými schodmi vedúcimi do dievčenských a chlapčenských spální, Harry pošepkal Hermione: "Myslím si, že najviac previnilcov bude práve z tretieho ročníka. Tohto roku očakávali viacej slobody."

Zamračene prikývla. "Videla som, ako Gillian plače Natalie na pleci. Amy Donegalová tiež nevyzerala veľmi nadšene."

"Keď už o tom hovoríme," povedal jej Harry potichu, "myslím, že som začul, ako Andy Donegal a Jules Quinn niečo kujú." Povzdychol si. Vôbec si neužíval túto rolu autority, v ktorej sa ocitol. Bol by sa v nej ocitol aj keby bol iba obyčajný prefekt, či hlavný prefekt, avšak keďže bol primusom, bolo to oveľa horšie. Nikomu nebude môcť poskytnúť dôvod vytknúť mu jeho vlastné správanie. Ani si nechcel predstaviť, pod akým tlakom sa v konečnom dôsledku ocitne.

"Nuž, a ešte sú tu Will a Jamaica," zašepkala Hermiona, našpúlila pery a pozrela na dvojicu, ktorá si hrkútala pri krbe, zjavne vnímajúc iba jeden druhého.

"Čože? V ich veku? Hádam si nemyslíš…"

"Nie, Harry, samozrejme, že nie. Nemyslela som na to. Ale… nuž, poniektorí študenti sa začínajú muchlovať už v tomto veku. Trošku. Nič viac, len to, avšak mám podozrenie, že Dean by vyletel z kože, keby sa niekto odvážil pobozkať jeho sestru. To znamená, že možno budú mať pocit, že sa musia zakrádať…"

Harry pretočil očami. "Nestačí, že sa musím obávať Ovcí, Voldemorta a milióna ďalších vecí, teraz ešte aby som aj dozeral na tretiakov, ktorí sa tu budú zakrádať, len aby sa mohli pomuchľovať. Úžasné! Presne toto potrebujem!"

Orion Pierson zamával na Harryho, keď sa prváci vyhrnuli nahor po schodoch, nasledujúc Karla. Harry mu zakýval späť. Všimol si, že za Lucy a ostatnými prváčkami kráča Gabrielle Delacourová s apatickým výrazom na tvári. Spomenul si na to, ako vyzerala Fleur, keď bola nahnevaná a v duchu si poznamenal, že nesmie nikdy nahnevať jej malú sestru. Gabrielle má možno iba jedenásť rokov, ale stále je z jednej štvrtiny víla a spomienka na to, aké môžu byť nebezpečné, sa navždy vryla do jeho pamäte.

Po prvákoch viedli Ginny s Tonym do spální študentov druhého ročníka. Harry sa naklonil k Hermione a pošepkal jej: "Myslím, že by sme mali dozrieť aj na Gabrielle Delacourovú. Myslíš si, že jej Dumbledore dovolí navštíviť sestru v nemocnici? Obzvlášť keď sa jej narodí dieťa?"

"Neviem. Dnes večer bol veľmi prísny. Avšak okolnosti týkajúce sa Fleur sú dosť mimoriadne. Nazdávam sa, že by sme sa mali hlavne uistiť, že sa Gabrielle nedostane do blízkosti Malfoya."

Harry vyvalil oči. "Na to som nepomyslel. Myslíš, že sa mu pokúsi pomstiť za to, čo spravil Fleur?"

Pokrčila plecami. "Momentálne to vyzerá tak, že je v depresii. Pochybujem, že by v tomto stave bola čohokoľvek schopná. Nesústreďuje sa na svoju mágiu."

"Nuž, práve teraz uprednostňujem víly, ktoré sa nesústredia. Podľa môjho názoru je to oveľa bezpečnejšie."

Zasmiala, stúpla si na špičky a vtisla mu na líce krátky bozk. "Dobrú noc, Harry. Som rada, že si zase v poriadku. Choď si oddýchnuť."

"Hej, čo to má znamenať?" zvolal Rona a rýchlo k nim zamieril z kúta klubovne, kde predtým diskutoval so Seamusom a Nevillom o metlobale. Postával pri nich aj Dean Thomas, avšak nezúčastňoval sa konverzácie, miesto toho sa rozhodol zazerať na Willa Flitwicka.

Hermiona sa zasmiala a objala ho okolo pása. "Počkaj ma tu. Vrátim sa a dám ti tú správnu dobrú noc."

V klubovni sa ozvalo zborové chlípne óóó, čo Hermionu donútilo začervenať sa až po korienky vlasov. Ronove uši sa sfarbili do žiarivej červenej, no aj tak sa usmieval. "Poďme, tretiačky!" zvolala Hermiona netrpezlivo. Keďže Ginny s druháčkami už zmizli v spálňach, Hermiona zaviedla staršie dievčatá k schodisku. Jamaica sa obzrela cez plece na Willa, ktorý sa na ňu usmial a zakýval jej.

"Nemohol by si prekliať jeho posteľ tak, aby sa o polnoci premenila na posteľ plnú klincov?" ozval sa Harrymu v ušiach krutý šepot.

Prudko sa zvrtol - Dean stál tak blízko pri ňom, až vykríkol od prekvapenia, potom sa však na neho nahnevane oboril. "Toto už viacej nerob!" Teraz, keď už vedel, že to bol Dean, bolo mu jasné, že ho žiadal, aby zaklial posteľ Willa Flitwicka. "Nemám vôbec v úmysle prekliať Willovu posteľ, Dean! Spamätaj sa!" nahnevane zašepkal.

Bol veľmi nahnevaný, neočakával totiž, že sa ho niektorý z jeho priateľov pokúsi presvedčiť, aby zneužil svoju právomoc. "Tretiaci, za mnou!" zavelil, túžiac len po tom, aby sa sám dostal do postele. Nahnal ich nahor na schody a spomenul si, že to isté robil aj keď boli prváci, v ich prvú noc na Rokforte. Zdalo sa, akoby odvtedy prešla večnosť. Vtedy to boli malí chlapci, teraz už dosť podrástli. Will Flitwick bol skoro tak vysoký ako Harry a Andy Donegal už tiež dorástol do úctyhodnej výšky a výrazne prevyšoval svoju sestru Amy.

Za chvíľočku dorazili do spální. "Nuž, nebudem tu nad vami zbytočne postávať," prehodil nedbalo, nechcel sa znova zamiešať do rozhovoru o návštevách Rokvillu. "Dobrú noc, chlapci."

Ozvalo sa zbor vlažných 'brých nocí' a Harry za sebou zavrel dvere, šťastný, že má svoje dnešné povinnosti za sebou. Vyštveral sa po schodoch do izby na najvyššom poschodí veže, na ktorej dverách sa skvel nápis Siedmy ročník. Na chvíľočku sa naň zahľadel. Jeho posledný rok. Bol to taký zvláštny pocit. Zdalo sa mu, akoby to bolo len včera, čo spolu s Hagridom nakupovali po prvýkrát v Šikmej uličke pomôcky do školy. Prstami pomaly prešiel po tých slovách. Vtom začul, ako jeho spolužiaci kráčajú nahor po schodoch a tak rýchlo stlačil kľučku a vošiel do miestnosti. Bol už v pyžame, keď vošli Seamus, Dean a Neville. Harry sa chystal vkĺznuť do postele, keď si uvedomil, že Ron ešte neprišiel. Potom, ako ostatní chlapci zhasli sviece, ležal v temnote a napriek svojmu predsavzatiu zaspal skôr, ako sa vrátil Ron.

* * * * *

Na druhý deň ráno, keď sa Harry zobudil, Ron vo svojej posteli nebol, avšak posteľ vyzerala byť rozostlaná. Harry sa obliekol na raňajší beh a zišiel dole do spoločenskej miestnosti, aby sa stretol s ostatnými. Ron už bol tam, rozcvičoval sa pred krbom spolu s Ginny, Tonym a Ruth (Tony s Ruth už  oficiálne tvorili pár). Hermiona zišla po schodoch hneď po Harrym. Ginny im oznámila, že namiesto Anniky sa s nimi prebehne Ruth. Harry si pomyslel, že Annika s nimi aj tak chodila behávať pravdepodobne iba preto, aby urobila dojem na Rona, ktorý bol už teraz zadaný. A Tony zrejme presvedčil Ruth, aby sa k nim pri rannom behu pridala. Harry sa na ňu usmial, napokon, aj tak dával prednosť jej spoločnosti pred Annikinou.

Vo vstupnej hale sa k nim pripojili Draco Malfoy s Mariah Kirknerovou a všetci ôsmi zamierili na metlobalové ihrisko. Avšak, práve keď dorazili na ihrisko, ozval sa dunivý hlas: "Stojte!"

Harry sa prekvapene otočil práve vo chvíli, keď sa na neho nadšene vrhol Tesák. Obrovský pes ho zrazil k zemi a začal mu oblizovať tvár s takým nadšením, že mu kompletne oslintal celé okuliare. Harry sa zasmial a láskyplne poškrabkal psa za ušami, zatiaľ čo mu s úškľabkom dohováral: "No tak, zlez zo mňa, Tesák!" Napriek Tesákovmu radostnému privítaniu musel Harry uznať, že Hagridov tón bol dosť znepokojujúci. Naposledy počul Hagrida použiť takýto tón na Karkaroffa kvôli urážke Dumbledora tesne pred treťou turnajovou úlohou. "Hagrid!" zvolal a pokúsil sa o úsmev, hoci videl, že poloobor nevyzerá veľmi šťastne. Vstal a začal si košeľou čistiť okuliare, zatiaľ čo sa Tesák posadil vedľa neho a šťastne dychčal. "Včera večer som nemal možnosť sa s tebou poriadne porozprávať. Ako sa..."

"Vy všetci porušujete zákaz," vyhlásil stroho Hagrid a vytiahol z vrecka kus pergamenu. Tváril sa, akoby nikdy predtým nevidel Harryho, Rona ani Hermionu, nehovoriac o ostatných.

"Čože?" spýtal sa pobúrene Harry. "Odkedy je zakázané ísť na metlobalové ihrisko?" Utrel si rukávom tvár predtým, ako si nasadil okuliare, teraz už skôr podráždený ako potešený Tesákovým privítaním.

"Nuž, ehm," zahabkal Hagrid a žmúril na pergamen, "pozrite, neporušili ste zákaz pokiaľ ide o miesto," dodal neisto, pridŕžajúc si pergamen ešte bližšie, "ako skôr... časovo."

"A ako sme teda porušili "časovo" pravidlá?" spýtal sa s iróniou v hlase Draco Malfoy, akoby pochyboval o tom, že Hagrid vôbec pozná hodiny. Nikdy nemal Hagrida obzvlášť v láske a zjavne sa na tom nič nezmenilo.

"Ehm, pozrime sa na to... po deviatej hodine večer sa musia všetci študenti zdržiavať vo svojich fakultách, pokiaľ nemajú povolenie od vedúceho svojej fakulty, aby... nie, to nie je ono. Ehm..." zaodŕhal a prelietaval očami po papieri, hľadajúc niečo, čo nie a nie nájsť.

"Hagrid," ozvala sa Hermiona, "riaditeľ nehovoril nič o tom, že by bolo zakázané byť vonku po siedmej hodine ráno, ani o cvičení na metlobalovom ihrisku. A pochybujem, že sa niečo podobné spomína v tom pergamene. Tiež som dostala pergamen so zoznamom všetkých pravidiel a obmedzení a spomínam si, že sa v ňom hovorí o tom, že nočné hliadky budú začínať každý večer o deviatej a končiť o siedmej hodine ráno. Prečítala som si to dvakrát predtým, než som išla večer spať." Harry si práve uvedomil, že aj jeho pergamen, ten, ktorý mu dal Hagrid na stanici, je pravdepodobne taký istý. On sa do neho dokonca ešte ani nepozrel.

Hagrid ešte chvíľu hľadel na pergamen. Potom pripustil: "No, predpokladám, že nie, ak to hovoríš ty, Hermiona. Ja iba... páni, som úplne mimo zo všetkých tých nových pravidiel. Ja... len som nečakal, že vás tu uvidím a prekvapilo ma to a... ja, myslel som si, že nie je dovolené, aby boli študenti na ihrisku dve hodiny pred začiatkom vyučovania... Nezvyknem byť takto skoro hore, ale Tesák ma zobudil, tak som myslel, že by som to mal skontrolovať..."

Harrymu bolo jasné, že sa Tesák asi len nevedel dočkať, aby sa s ním zvítal. Usmial sa na Hagrida. "Nuž, iba tuto Ron a Ruth nie sú prefekti. Nemyslíš si, že spoločnosť primusa, primusky a ďalších štyroch prefektov je dostatočná na to, aby mohli opustiť chrabromilskú vežu?" Hagrid videl, ako Harrymu hrajú iskierky smiechu v očiach a tiež sa rozosmial.

"Dostal si ma, Harry. Ospravedlňujem sa. Tak či tak sa vôbec neteším na tie nočné hliadky. Pravdepodobne budem nervózny aj z toho najmenšieho hluku. A Tesák na tom bude ešte oveľa horšie." Láskyplne potľapkal veľkého psa a Tesák zdvihol hlavu a zakňučal.

"Takže," ozval sa netrpezlivo Draco Malfoy," môžeme si už ísť zabehať, keď ste si konečne vyjasnili, že neporušujeme pravidlá?" Hagrid sa na neho znechutene pozrel.

"Budem ťa sledovať, Malfoy," povedal Hagrid zlovestne tlmeným hlasom. "Nie som jedným z tých, čo uverili rozprávke o Imperiuse a veľmi dobre si spomínam na to, ako som bol minulý školský rok uväznený v tej vašej spoločenskej miestnosti."

"Ale v tom som ja nemal prsty!" zvolal rozhorčene Draco. "Ja som šiel do lesa, aby som sa pokúsil zachrániť vedúceho svojej fakulty!"

"Áno, a bol to Harry, kto sa zranil, keď ho zachraňoval. A keď zachraňoval teba." Nevyslovené slová ostali visieť vo vzduchu, slová spochybňujúce múdrosť Harryho rozhodnutia. Harrymu bolo jasné, že Hagrida pália na jazyku, avšak bol ich učiteľom a okrem toho aj Harryho priateľom, takže ich radšej prehltol.

"To stačilo, Malfoy," povedal ostro Harry. "Je načase prebehnúť sa."

Draco sa nechal Ginny odviesť od Hagrida. "Veď som to práve povedal," poznamenal malicherne. Ginny zovrela pery a stretla sa s Harryho pohľadom. Vyzerala ustarane. Dúfal, že bude mať čo najskôr možnosť osamote sa s ňou porozprávať. Stále mal u seba jej amulet a boli tu aj ďalšie veci, ktoré bolo treba prebrať.

Pod Hagridovým ostražitým dohľadom (uvelebil sa s Tesákom na metlobalovej tribúne a vyzeralo to tak, akoby celý čas uprene sledoval Malfoya) absolvovali svoj ranný beh, potom sa vrátili do zámku, osprchovali sa a prezliekli sa na raňajky. Keď už boli usadení pri chrabromilskom stole, Hermiona im rozdala rozvrhy. Harry ho študoval, zatiaľ čo prežúval vajíčka. Vyzeralo to tak, že toto ráno bude pomerne nudné, po hodine Čarovania nasledovali Dejiny mágie. Potom však zastonal - po obede budeú mať dvojhodinovku Veštenia - to im viac než dostatočne vynahradí nudné ráno.

Keď Harry prišiel do učebne Čarovania, prekvapilo ho, že vyzerá byť väčšia ako zvyčajne. Zdalo sa, že  múr medzi pôvodnou učebňou a vedľajšou miestnosťou bol odstránený. Avšak Hermiona sa tvárila, akoby si nevšimla nič nezvyčajné. Ďalšou zvláštnou vecou bolo, že boli na hodine prítomní siedmaci zo všetkých štyroch fakúlt.

"Posaďte sa všetci, sadnite si, sadnite," pokynul im profesor Flitwick a nadšene sa pri tom usmieval. Bolo tam takmer štyridsať študentov. Stoly boli usporiadané dookola stien v dvoch radoch, pričom profesor Flitwick stál v strede na vyvýšenom pódiu. Študenti sa, podľa očakávania, zoskupili podľa fakúlt. Harry vystrúhal grimasu, keď si všimol, že slizolinčania sedia vedľa chrabromilčanov v smere hodinových ručičiek. Bystrohlavčania sedeli oproti chrabromilčanom a bifľomorčania oproti slizolinčanom.

"Vitajte na hodine Čarovania pre pokročilých!" zatiahol nadšene profesor Flitwick. "Ako vidíte, na tejto úrovni budete mať hodiny spolu so študentmi zo všetkých ostatných fakúlt. Budeme sa stretávať každý utorok a štvrtok ráno a ja očakávam, že mi prefekti a členovia Klubu duelantov budú asistovať pri výučbe, takže sa budeme môcť rozdeliť do menších skupín kvôli praktickým cvičeniam." A očami blysol po Harrym ako kapitánovi Klubu duelantov.

V tento prvý deň profesor Flitwick obmedzil svoju prednášku na kúzla, ktoré budú musieť zvládnuť pri svojej príprave na MLOKy na konci letného semestra. Prednášal spamäti, bez poznámok, pričom sa prechádzal tam a späť po svojom pódiu a viac ako tridsiatka študentov si usilovne zapisovala všetko, čo povedal, ticho v miestnosti narúšal iba jeho piskľavý hlas a zvuk bŕk škriabucich po pergamenoch.

Keď zazvonilo, Harry vystrel ruku a mal pocit, akoby mu mala odpadnúť. Nasledoval Rona a Hermionu dolu po schodoch a von na nádvorie, vďačný za dopoludňajšiu prestávku. So zastonaním sa zrútil do trávy a Ron sa k nemu pripojil.

"Panebože, nebral on náhodou od Binnsa lekcie ako byť nudný?" lamentoval Ron, zatiaľ čo Hermiona ich oboch ignorovala, študovala svoje poznámky a sem-tam si v nich niečo opravila.

"Nezabúdaj, Ron," pripomenul mu Harry, "že ešte len teraz zažijeme tú skutočnú nudu. Binns, to je to pravé. Ďalšia hodina a pol písania a písania a písania..."

Ron zastonal a zavrel oči. "V tom prípade zaspím do desiatich minút."

Harry pokrčil plecami. "Nuž, Binns si zvyčajne ani nevšimne, keď ľudia zaspia. Skôr ho vyrušuje, keď niekto skutočne dáva pozor," dodal, keď si spomenul, ako Binnsa šokovalo, keď sa ho Hermiona pokúsila spýtať na Tajomnú komnatu.

Harry sa v skutočnosti na Dejiny mágie tešil, lebo si myslel, že by si mohol tiež trochu zdriemnuť. Avšak keď sa po skončení prestávky dostali do učebne, zastavil sa pri nich ich Filch a škľabiac sa oznámil Harrymu a Hermione, že s nimi potrebuje hovoriť riaditeľ.

Skôr než nasledovali Filcha preč z miestnosti, všimol si Harry, že aj na Dejinách mágie bolo oveľa viac žiakov ako zvyčajne, pozbieraných z celého siedmeho ročníka. Draco Malfoy vykrútil ústa, keď videl, že Harry s Hermionou boli odvolaní, zdalo sa, že viac ako len trochu žiarli na to, že nemusia pretrpieť hodinku a pol s Binnsom.

Na druhú stranu, Hermiona bola dosť podráždená, keď kráčali vo Filchových stopách. Bola jedinou osobou, ktorú Harry poznal, čo mala rada Dejiny mágie a ktorá niekoľkokrát prečítala Históriu Rokfortu (Harry mal podozrenie, že ju prečítala viackrát, než samotní autori).

Keď prišli ku kamennému chrliču, ktorý strážil vstup do Dumbledorovej kancelárie, Filch zaškriekal: "Čokoládové žabky."

Priechod sa otvoril a Filch ustúpil nabok. Oboch sa spýtal: "Počuli ste obaja, čo som práve povedal?" Mlčky prikývli. "Dobre. Zapamätajte si to. Ako primus a primuska to budete potrebovať. Ale nikomu ďalšiemu to neprezraďte," zavrčal, "ak len viete, čo je pre vás dobré."

Harrymu sa zježili vlasy na zátylku a Hermiona pod svojim opálením viditeľne zbledla. Obaja prikývli a bez slova sa k nemu otočili chrbtom. Stena za nimi sa zavrela a stúpajúca špirála schodov ich rýchlo vyniesla k dverám Dumbledorovej kancelárie. Ešte skôr ako stihli zaklopať, začuli riaditeľov hlas. "Harry, Hermiona, vojdite ďalej, len vojdite."

Harry s úsmevom otvoril ťažké dubové dvere a uvidel septembrové slnko prúdiť cez okná veže na všetky tie známe predmety - model Slnečnej sústavy, Múdry klobúk, portréty bývalých riaditeľov a riaditeliek, pokojne driemajúcich vo svojich rámoch, a Félixa, Dumbledorovho fénixa, ktorý driemal na svojom bidielku pri otvorenom okne.

Dumbledore nebol v miestnosti sám, na stoličke pred riaditeľovým stolom sedela Maggie Doughertyová a vedľa nej stál Severus Snape. Keď Harry s Hermionou vošli do miestnosti, Dumbledore sa na nich zoširoka usmial. Maggie sa rozžiarila a potom vyhŕkla, akoby to už v sebe nedokázala ďalej udržať. "Harry! Hermiona! Práve som bola zaradená do fakulty. Som chrabromilčanka!"

Hermiona sa vrhla dopredu a objala ju. "Ach! To je úžasné!" Potom si všimla nablízku stojaceho Snapea. "Chcem povedať... ehm, nuž, je to..."

"Naozaj máte dôvod tešiť sa, že niekto takých kvalít, aké má slečna Doughertyová, je vo vašej fakulte, slečna Grangerová," oznámil jej škrobene. "V skutočnosti však, keďže je zamestnancom školy, nebude žiť v chrabromilskej veži. Bude bývať v apartmáne pre zamestnancov."

Harry nadvihol obočie. Spomenul si, ako on sám býval v býval v učiteľskom apartmáne. To znamená, že Maggie a Snape nebudú od seba príliš ďaleko. Premýšľal, či budú pokračovať vo svojom vzťahu aj teraz, keď sú obaja na Rokforte, keďže Maggie bude okrem iného chodiť aj na hodiny Elixírov, čo by znamenalo, že randí so svojím učiteľom. To by mohlo všetko skomplikovať, uvedomil si Harry. Uvažoval, či Dumbledore dohovoril Múdremu klobúku, aby sa uistil, že nebude zaradená do Slizolinu (nie že by také nebezpečenstvo vôbec hrozilo), takže Snape bude pre ňu vyššou autoritou iba počas hodín Elixírov.

"Ak budete mať akékoľvek problémy, obráťte sa na Harryho a Hermionu, ako starších prefektov," povedal Dumbledore Maggie, "alebo na vedúcu vašej fakulty, profesorku McGonagallovú."

Maggie úctivo prikývla. "Áno, pane. Budem si to pamätať." Dumbledore mávol nad jej oslovením netrpezlivo rukou.

"Ale no tak, ste dospelá žena a tiež učiteľka. Môžete ma volať Albus, tak ako všetci ostatní učitelia. Viete o tom, že dvaja vaši bratia boli primusi? A vaša sestra je prefektkou?"

Usmiala sa. "Áno, viem. Vedia... vedia zamestnanci a študenti, že som vlastne Weasleyová?"

Dumbledore si povzdychol. "Nie, nie je to všeobecne známe. Niektorí ľudia, ktorí si všimnú podobu medzi vami a vašou sestrou, to možno uhádnu, avšak bol by som radšej, keby nebolo verejne známe, že ste vlastne Peggy Weasleyová. Existoval dôvod, prečo Peter Pettigrew dostal príkaz zabiť vás aj vašu sestru a hoci neverím, že by niektorá z vás bola Dcérou vojny z proroctva, určite to nezabráni iným pokúsiť sa potešiť Voldemorta tým, že zlikvidujú všetky vhodné kandidátky. Nechcem túto možnosť brať na ľahkú váhu, pretože aj napriek všetkým bezpečnostným opatreniam, ktoré sme uskutočnili, má Voldemort tu na škole ešte stále príliš mnoho očí a uší. Hoci verím, že Rokfort je veľmi bezpečné miesto, posledný semester nám ukázal, že to nemusí byť vždy pravda. Nechcem, aby ste boli v nebezpečenstve, moja drahá. Pre študentov, ktorých budete učiť, by ste mali byť slečnou Doughertyovou a pre svojich spolužiakov Maggie. Vaši učitelia by vás na hodinách mali oslovovať slečna Doughertyová a v zborovni a všade tam, kde sa budete stretávať ako kolegovia - Maggie."

Harry pozrel na Dumbledora. "Nebude v tom trochu zmätok? Niektorých študentov možno bude na jednej hodine učiť a na inej hodine môžu sedieť v triede vedľa nej."

"Zatiaľ nie. Bude síce učiť Veštenie študentov tretieho a štvrtého ročníka, sama však bude navštevovať iba hodiny prvého ročníka. Avšak, spolieham sa na vás, že zasiahnete, ak by sa objavili nejaké komplikácie. Maggie má veľmi nabitý rozvrh. Učiť bude trikrát ráno a raz popoludní a vo zvyšnom čase bude navštevovať hodiny Transfigurácie, Elixírov, Obrany proti čiernej mágii, lekcie Čarovania, Dejín mágie a Herbológie. Hoci, stále má možnosť prečítať si učebnice Dejín mágie a jednoducho spraviť testy, takže by potom mala aspoň nejakú prestávku vo svojom rozvrhu. Severus sa taktiež ponúkol, že ju bude doučovať elixíry cez víkendy, takže by mohla napredovať rýchlejšie a pripojiť sa k študentom druhého ročníka už počas jarného semestra." Harry od údivu zdvihol obočie, ale zdalo sa, že Dumbledore v tomto svojom pláne nevidí žiaden problém.

"Keď už hovoríme o elixíroch, pane, kto... ehm, dohliada na študentov práve teraz?" spýtal sa neisto Harry.

"Ďakujem za vašu starostlivosť o blaho mojich študentov, pán Potter, ale požiadal som prefektov štvrtého ročníka z Bystrohlavu a Bifľomoru, aby po raňajšej hodine zostali v učebni a dozreli na žiakov. Slečna Doughertyová... ehm, Maggie... a ja sa zanedlho vrátime do žalárov na hodinu s bifľomorskými a bystrohlavskými prvákmi. To, že je chrabromilčanka, nebude mať žiaden vplyv na to, ktoré hodiny bude navštevovať."

Harry cítil, že mu do tváre stúpa horúčava. "Je to nateraz všetko, pane?" spýtal sa Dumbledora.

"Áno aj nie. Musím vás požiadať, aby ste Ginny, Ronovi a Dracovi Malfoyovi ozrejmili, aké je dôležité neprezradiť, že Maggie pochádza z Weasleyovskej rodiny. A ak o tom vie aj niekto ďalší... vlastne, vie o tom ešte niekto ďalší?"

Harry zvraštil obočie a zamyslel sa. "Sirius a Remus. Zvyšok Weasleyovcov, čo pravdepodobne zahŕňa aj Lee Jordana a Angelinu Johnsonovú, keďže žijú v Kančom zráze (Hog's End) spolu s Percym a dvojčatami. A Katie Bellová. Práve začala aurorský výcvik..."

Dumbledore zopäl prsty a vyzeral zamyslene. „Hmm. To ju v tejto chvíli stavia mimo náš dosah, nakoľko stážisti sú izolovaní. Čo sa týka Siriusa a Remusa, tí vedia, že nemajú nič hovoriť. Pôjdem na návštevu do Brlohu a Kančieho zrázu a porozprávam sa s ľudmi, čo sú do toho zasvätení." Vážne sa zahľadel na Maggie. „Moja drahá, som si istý, že Harry nikdy nemal v úmysle vystaviť vás nebezpečenstvu, keď sa vás vydal hľadať. Jeho úmysly boli dobré. Chcel iba, aby ste sa znovu zišli so svojou rodinou. Postaráme sa o to, aby ste boli v úplnom bezpečí a aby ste získali čarodejnícke vzdelanie, ktoré vám bolo odopreté, keď ste boli mladšia."

Harry sa cítil trochu nepríjemne. Jeho úmysly boli naozaj dobré. A vždy ho dostali do problémov. Ale Maggie sa na neho iba zoširoka usmiala. „Nikdy nebudem môcť Harrymu dostatočne poďakovať za to, že ma našiel, Albus. Od toho dňa sa cítim ako vo sne, z ktorého sa nechcem zobudiť. Viem, že tu budem v bezpečí."

Harry sa pozrel na Dumbledora, ktorý nevyzeral, že by si tým bol až taký istý. Riaditeľ kývol smerom ku krbu. „Vy dvaja by ste sa už asi mali vrátiť späť do žalárov. Užite si hodinu, Maggie," povedal vľúdne, zatiaľ čo Maggie a Snape vhodili do ohňa hop-šup prášok a zvolali: „Kancelária Severusa Snapa!"

Keď odišli, Dumbledore pokynul smerom k stoličkám pred sebou. „Nuž, mali by sme prebrať jednu či dve záležitosti, takže si urobte pohodlie." Harry s Hermionou si poslušne sadli a Dumbledore otvoril zásuvku na písacom stole a vytiahol odtiaľ štós pergamenov. Harry si ho od neho nemotorne prevzal, bol to totiž poriadny balík.

„Čo to je?" spýtal sa Dumbledora a snažil sa, aby mu žiaden pergamen nespadol na zem.

„Rozvrh nočných hliadok. Spolu s Hermionou ich počas obeda rozdajte ostatným prefektom. Študenti budú hliadkovať iba štyri noci v týždni, zamestnanci školy šesť. Pozorne si to preštudujte, aby ste vedeli, kedy máte hliadku."

Harry rozbalil jeden z pergamenov a preletel ho očami, hľadajúc meno „Potter", zatiaľ čo Hermiona si vzala druhý pergamen. Prvá hliadka začínala každý večer o deviatej, druhá o pol dvanástej, tretia o druhej ráno a štvrtá trvala od pol štvrtej do siedmej ráno. V noci tak bude v hradných priestoroch hliadkovať počas desiatich hodín dvadsaťštyri ľudí, po šesť ľudí na každú hliadku.

„Takže," povedala Hermiona, keď rýchlo preletela pergamen, „v nedeľu mám ja prvú hliadku a ty druhú, v stredu mám tretiu hliadku a ty štvrtú, vo štvrtok sme obaja v druhej hliadke a ty máš ešte štvrtú hliadku v piatok a ja tretiu v sobotu."

Harry si všimol, že v nedeľu bude mávať hliadku od pol dvanástej do druhej ráno spolu s Ginny a preglgol. A v piatok mal štvrtú hliadku spolu s Malfoyom, od pol piatej do siedmej ráno. Paráda, pomyslel si. Taktiež si všimol, že Ginny nemala ani raz hliadku v rovnakom čase ako Malfoy, zatiaľ čo Malfoy hliadkoval v pondelok v rovnakom čase ako Mariah Kirknerová, od pol piatej do siedmej.

„Takže, verím, že sa o to postaráte. Budete mať taktiež na starosti porady prefektov, ktoré sa budú konať každú nedeľu medzi siedmou a ôsmou hodinou večer. V tom istom čase sa bude konať aj porada učiteľov, takže krátko pred ôsmou budete mať možnosť opustiť poradu prefektov a pripojiť sa k porade v zborovni, nakoľko ste akýmsi spojením medzi prefektskými hliadkami a učiteľmi. Nejaké otázky?"

Pokrútili hlavami, zatiaľ čo stále študovali rozvrhy hliadok. Prikývol. „Dobre." Otvoril ďalšiu zásuvku a vytiahol z nej obyčajnú bielu obálku, ktorú podával Harrymu. Harry neobratne podal kôpku pergamenov Hermione, aby si mohol vziať obálku. Vôbec nevyzerala ako pergamen, ale ako obyčajná obálka, aká sa bežne predáva v muklovských papiernictvách. Zamračil sa a spýtavo pozrel na Dumbledora.

„Toto mi po Arabelle poslala tvoja teta Petúnia, Harry. Myslím, že by si to mal vidieť."
Harry otvoril obálku, z ktorej vypadol kus zažltnutého papiera. Zdvihol ho. Bol to jeho rodný list. „Na toto som čakal! Mohol... mohol by som sa pokúsiť dostať sa do waleského národného družstva, profesor? Myslím tým... smiem?"

„Samozrejme, samozrejme. Zariadim ti dopravu. Nábory sa konajú v jednom peknom zámku vo Walese. Ron už odo mňa tiež dostal povolenie pokúsiť sa dostať do tímu Anglicka," odvetil mu so smiechom Dumbledore.

Harry sa nemohol prestať usmievať, aj keby chcel. „Och, ďakujem vám, pán profesor! Ďakujem veľmi pekne!"

Dumbledorove oči iskrili smiechom. „Rado sa stalo, Harry. Avšak myslím, že skôr než ešte čokoľvek povieš, mal by si si prečítať list, ktorý je v tej obálke."

Harry roztvoril list a ako ho čítal, z tváre sa mu vytrácala všetka farba. Pozrel na riaditeľa s pocitom, že sa každým okamihom zmení na nejaké monštrum, že jeho odvar všehodžúsu prestane pôsobiť a objaví sa jeho pravá tvár - tvár Voldemorta, Petra Petigrewa alebo Luciusa Malfoya. Nie, pomyslel si Harry, to predsa nemôže byť..."

Hermiona na neho ustarane hľadela. „Čo sa deje, Harry?"

Pomaly sa k nej otočil a list mu vykĺzol z rúk, keď zašepkal: „Teta Petúnia príde na Rokfort."

* * * * *

Harry si nebol istý, ako sa mu podarilo prežiť zvyšok dňa. Dokonca si na hodine Veštenia nevšímal ani hryzavé poznámky profesorky Trelawneyovej (Sandy na oplátku tiež utrúsila zopár jedovatých poznámok o Trelawneyovej - a Harry si pomyslel, že jej jazyk je rozhodne ostrejší, než by mal byť - ale rozhodol sa, že ich Ronovi prekladať nebude). Keď sa vyučovanie konečne skončilo, zvalil sa do kresla vedľa kozubu v chrabromilskej spoločenskej miestnosti. Teta Petúnia v Rokforte. Stále tomu nemohol uveriť. Ron sa zvalil do vedľajšieho kresla, nariekajúc nad domácou úlohou, ktorú im už stihla zadať profesorka Trelawneyová. Harry mu o tete Petúnii povedal počas obeda, avšak zdalo sa, že Ron už na to zabudol (alebo to na neho jednoducho nemalo taký účinok, ako na Harryho, čomu sa nemohol čudovať). Hermiona sedela pri okne a na stole pred sebou mala rozložené množstvo kníh. Poslednú časť dňa mala voľnú, pretože druhú hodinu Aritmancie mala hneď po obede, kedy mali zase voľno Ron s Harrym. Keď zbadala svojich priateľov, zavrela knižky, aby sa k nim mohla pripojiť. Vstala, prešla k Ronovi a pobozkala ho na čelo. Potom sa usadila na opierku jeho kresla a uprela na Harryho vážny pohľad, pod ktorým sa začal cítiť dosť nesvoj.

Napokon vybuchol. „Tak dobre, povedz mi, čo som zase urobil..."

„Nejde o to, čo si urobil, ale o to, čo si neurobil. Kým som čakala na vás dvoch, uvedomila som si, že ešte stále existuje niečo, čo si Ronovi vôbec nepovedal a vlastne ani mne, iba trošku, v Aliciinom dome." Významne nadvihla obočie, zatiaľ čo Harry na ňu zmätene hľadel. Keď mu to stále nedochádzalo, pretočila očami. „Veď vieš, príčinu toho, prečo si bol minulý rok taký roztržitý..."

„Áaaaach!" Harrymu sa náhle rozsvietilo a vytreštil oči. „Áno, pravdaže! Prepáč. Máš pravdu. Zabudol som!" Mal teraz toho príliš veľa, na čo musel myslieť.

Ronove oči preskakovali z jedného na druhého. „Čo to má..."

„Tu radšej nie," šepla Hermiona, vstala a prešla k schodom do chlapčenských spální. Harry prikývol, ale potom sa zarazil.

„Počkaj. Radšej by som neriskoval, že niekto vojde dnu a dvere sa nedajú zamknúť. Budeme potrebovať niekoho, kto bude strážiť."

„Ale koho?" spýtala sa Hermiona potichu. „Každý, koho o to požiadaš, bude určite chcieť vedieť, prečo."

Vtom si Harry všimol Ginny, ktorá sedela v klubovni spolu s Ruth a Zoey. „Áno, ja viem. Ale bude to v poriadku. Požiadam Ginny. Ona o tom už vie."

„Tak ona to už vie!" ozval sa Ron rozhorčene. „Hoci dokonca ani neviem, čo také vie, čo ja neviem, ale viem, že som to mal vedieť skôr, ako ona! Chcem tým povedať, že..."

Hermiona sa usmiala a potľapkala ho po ruke. „To je v poriadku, pochopili sme. Som si istá, že Harry mal dobrý dôvod, prečo jej to povedal..."

„Ehm, áno. Predpokladám, že aj to budem musieť vysvetliť," povedal Harry. „Počkajte minútku."

Prešiel k Ginny, Ruth a Zoey a sklonil sa k Ginny, aby jej mohol zašepkať do ucha. „Ron, Hermiona a ja potrebujeme tvoju pomoc. Mala by si asi tak na hodinku čas?"

Zamračila sa na neho, zmätená, avšak prikývla a zdvihla sa zo stoličky, pričom odložila nabok svoju učebnicu Transfigurácie. „Zober si ju so sebou," odporučil jej Harry, „možno sa ti bude hodiť niečo na čítanie."

Teraz vyzerala ešte zmätenejšie ako predtým, avšak zdvihla učebnicu a nasledovala Harryho tam, kde čakali Ron s Hermionou. Harry ich potom všetkých zaviedol hore po schodoch do spálne siedmeho ročníka.

Keď sa za sebou zavreli dvere, otočil sa k nim a povedal: „Dobre. Dievčatá to už vedia a teraz sa to dozvieš aj ty, Ron." Najprv im rýchlo porozprával o udalostiach z prvého septembra minulého roka, aby sa aj Ron dostal do obrazu, rovnako ako Ginny a Hermiona. Ron len doširoka vyvaľoval oči, keď mu Harry vysvetľoval, prečo sa správal tak zvláštne, keď sa minulý september dostal do Rokfortského expresu. Keď o tom tak rozprával, sám Harry mal problém uveriť, že sa to stalo už pred celým rokom. Akoby sa to stalo iba včera...

„Ron, Hermiona, teraz by som vám chcel vysvetliť zopár ďalších vecí o tamtom živote, avšak k tomu potrebujem použiť svoju mysľomisu, takže nás nesmie nikto vyrušovať. Preto som ťa zavolal, Ginny. Mohla by si... myslíš, že by si mohla sedieť vonku na odpočívadle a zastaviť každého, kto by chcel vojsť? Akonáhle sa ponoríme do mysľomisy, nebudeme vedieť, čo sa okolo nás deje a tak nebudeme môcť zabrániť, ak by sa do nej chcel pozrieť niekto ďalší, aby zistil, čo sa deje. Nevadilo by ti to?"

Už ako to vyslovoval, Harry videl, že vadilo, a cítil sa hrozne. Zamračil sa a chytil ju za ruku. „Ospravedlníte nás na chvíľku?" požiadal Rona s Hermionou, vyviedol Ginny von z izby a zavrel dvere.

„Takže preto si ma požiadal, aby som sem prišla? Aby som robila strážcu?"

Harry stisol pery. „Nemohol som požiadať nikoho iného, Ginny. Si jediný študent, ktorý vie o zmene času. Profesor Dumbledore a profesor Snape o tom vedia tiež, ale ich som o to samozrejme požiadať nemohol. Prosím, Ginny?" zaprosíkal a zľahunka ju pohladil po ruke. Cítil, ako sa pod jeho dotykom zachvela. „Som veľmi rád, že si bola prvá, ktorej som to po Dumbledorovi a Snapeovi povedal, naozaj. Som šťastný, že sme spolu strávili tú noc v Kančom zráze a porozprávali sa… Hermione som povedal iba veľmi málo a Ron o tom doteraz nepočul vôbec nič a to sú moji najlepší priatelia. Vieš oveľa viac ako oni dvaja…"

"Povieš Ronovi aj o mne?"

"Čože?"

"O tom… o tom, čo sme jeden pre druhého znamenali v tvojou druhom živote."

Harry sa nad tým zamyslel. "Čo sa toho týka, nevložil som mysľomisy nič také, čo by ho mohlo nahnevať. Nemyslím si, že by chcel vidieť ako ťa bozkávam ako svoje dievča…" Nehovoriac o tom, ako sa milujeme, pomyslel si. O tom dokonca nevedela ani Ginny, hoci uvažoval, či ju to už nenapadlo. "Myslím si však, že by som mu mal povedať, že si bola mojou priateľkou. Mám v úmysle tak trochu vyberať, čo mu ukážem. Existujú veci, ktoré by ho naozaj rozčúlili, keby o nich vedel a ja nevidím dôvod, prečo by som to mal robiť. Takže ako, urobíš to? Postrážiš dvere?"

Zatvárila sa, akoby to robila proti svojmu najlepšiemu presvedčeniu. „Tak dobre. Okej, urobím to."

Vtom si Harry na niečo spomenul. „Och! Práve ma niečo napadlo. Existuje spôsob, ako by si odtiaľto mohla vidieť aspoň niečo z toho, čo sa bude diať, hoci nebudeš nič počuť."

Zamračila sa. „Ako?"

Harry vybral z vrecka baziliškov amulet. „Chcel som ti ho vrátiť už deň pred svadbou. To preto som vedel, že sa ti niečo stalo, keď si sa bola prejsť na koni."

S prekvapením na tvári si od neho vzala amulet. „Ach! Premýšľala som, čo sa s ním stalo. Myslela som si, že som ho vtedy stratila, ale zdá sa, že som ho v ten deň vôbec nemala..."

Harry jej ho pripol na krk, potom sa k nej naklonil a pobozkal ju na líce. „Budeš ma môcť vidieť, ak ho budeš držať v ruke. V poriadku? Bude to stačiť?"

Usmiala sa a prikývla. „Choď už. Máš pravdu, Ron je tvoj najlepší priateľ. Mal by si mu povedať všetko, čo sa dá. Všetko, z čoho nevyskočí z kože," uškrnula sa. Odolal túžbe poriadne ju pobozkať a vrátil sa do spálne, kde na neho čakali jeho priatelia.

 Samozrejme, nebol pripravený na to, ako sa rozhodli stráviť čas, kým na neho čakali. Keď sa vrátil späť do izby, Ron s Hermionou ležali na Ronovej posteli. Hermiona bola v celej svojej dĺžke natiahnutá na Ronovi a jej pery putovali nadol jeho krkom až do miest, kde začala rozopínať jeho košeľu. Habit mal už rozopnutý, rukami ju hladil po chrbte a vchádzal do vlasov, zatiaľ čo sám mal zatvorené oči a nedočkavo, ale šťastne stonal. Harry si nahlas odkašľal. „Mám radšej odísť? Chceli by ste radšej robiť niečo iné ako..."

„Harry!" vykríkla Hermiona a skotúľala sa z Rona tak rýchlo, že dopadla priamo na zem s takým žuchnutím, až obomi chlapcami trhlo a vykríkli jej meno. Rýchlo však vyskočila znova na nohy a začala si oprašovať habit a uhládzať svoje nezvládnuteľné kučery v snahe získať späť trochu svojej dôstojnosti. Pravdepodobne však ešte nikdy nevyzerala menej dôstojne a Harry musel bojovať s nutkaním, aby nevybuchol od smiechu.

„Ehm, takže, ste vy dvaja pripravení?"

Hermiona  sa strašne červenala a Ronove uši, zatiaľ čo si zapínal svoj habit, mali výrazne ružovú farbu. „Nevedeli sme, ako dlho ti to bude trvať," zamrmlal. Harry prešiel k svojej skrini, vytiahol odtiaľ svoju mysľomisu, položil ju na nočný stolík vedľa svojej postele a vytiahol prútik. „Obaja budete potrebovať svoje prútiky," oznámil im. Vedel, že Hermiona vie, čo treba robiť, avšak bol si celkom istý, že Ron ešte nikdy nebol v niekoho mysľomise. Čoskoro sa všetci traja ocitli v Harryho izbe v Kančom zráze presne v ten deň, keď ešte ako malý chlapec prosil, aby to bola jeho izba, a to ešte skôr, ako ten dom vôbec kúpili. Jeho najlepší priatelia sa rozhliadali po izbe, potom sa zahľadeli na Harryho, potom na Lily Evansovú a zase na malého Harryho, zatiaľ čo tí vôbec netušili o ich prítomnosti. Ronovi spadla sánka až na zem a Hermiona tiež iba neveriacky hľadela na tú scénu, pretože ani jeden z nich zjavne nebol pripravený na takýto dôkaz o tom, že Harry naozaj prežil svoje detstvo so svojou mamou.

A potom Harry začal svojim najlepším priateľom rozprávať o svojom druhom živote.

* * * * *

Keď opäť pristáli na podlahe spálne, Ronova tvár bola popolavá a Hermiona vzlykala. Vrhla sa na Harryho, teraz už otvorene plačúc a Harry ju hladil po chrbte a po tvári mu taktiež stekali tiché slzy. Ron sedel obďaleč, oči mal opuchnuté a na tvári previnilý výraz. Harry sa s určitými ťažkosťami oslobodil od Hermiony a povedal svojmu priateľovi: „Nebola to tvoja chyba, Ron."

Ronove modré oči stmavli bolesťou. „Zabil si svoju mamu kvôli mne," chrapľavo zašepkal. Harry pokrútil hlavou.

„Nie. Kvôli nej samotnej. Ako by som mohol... ako by som mohol dovoliť, aby sa kvôli mne stala moja matka vrahyňou? Nenechal som ani Siriusa a Remusa, aby to spravili v mojom treťom ročníku. Ako by som mohol nechať ju?"

Sedeli práve na zemi v jaskyni a sledovali Harryho a Rona, ako sa blížia k nehybnému telu Lily Evansovej, ležiacej na prašnej zemi, keď sa Harry rozhodol, že na dnes už toho videli dosť. Bolo dosť ťažké vybrať tieto spomienky zo svojej mysle a vložiť ich do mysľomisy, avšak vidieť ich znovu spolu s Ronom a Hermionou ho dostalo na akúsi emocionálnu horskú dráhu. Po tomto ich Harry vyviedol von z mysľomisy. Cítil sa vo vnútri úplne prázdny, keď musel znovu sledovať, ako odzbrojil svoju matku, vidieť, ako letí vzduchom, vidieť posledný výraz na jej tvári pred tým, ako jej hlava narazila na tvrdý výbežok skaly, ktorý ju zabil.

Zdvihol zo zeme svoje okuliare a utrel si oči. Podarilo sa mu vynechať tú časť, kde spal s Ginny, Ron vedel len toľko, že spolu strávili noc v metlobalovej šatni. Nezdalo sa, že by si domyslel, že spolu spali a tak ho v tom Harry nechal. Hermiona mu síce venovala vševediaci pohľad, ale nič nepovedala. Vyzerala, že ju to trochu ranilo, ale snaží sa to pred ním skryť.

Veľmi rád im však ukázal Jamie. Hermiona vykríkla: „Ach! Je taká pekná, Harry!"

Ron iba stál a díval sa, povedal iba: „Ó, áno..." Hermiona ho nedotklivo uštedrila buchnát. „Iba som sa snažil byť taktný," rýchlo vysvetľoval a rozosmial tým Harryho. Keď mu Harry prezradil, že jeho priateľkou bola Cho Changová, primuska a že on sám bol prefektom a najpravdepodobnejším kandidátom na primusa na ďalší školský rok, Ronovi od údivu spadla sánka.

Avšak potom, ako videli zopár ďalších ukážok vzťahu Harry/Ron z jeho druhého života, Ron sa zaškeril a skonštatoval: „Nuž, veľa dobrého mi to neprinieslo, mať otca s veľkým vplyvom na ministerstve a byť prefektom, keďže to zo mňa spravilo takého idiota. Tiež by som sa nenávidel, Harry."

Harry pokrútil hlavou. „Necítil som k tebe nenávisť, Ron. Iba... nuž, v tom živote som bol slizolinčan..."

Teraz bol rad na Ronovi, aby pokrútil hlavou. „Stále si ťa nedokážem predstaviť ako slizolinčana... a s Malfoyom ako tvojím najlepším priateľom..."

Mlčky sedeli na kamennej dlážke spálne. Ron sa na Harryho nedokázal pozrieť. „Čo... čo sa stalo potom?"

Harry preglgol. „Longbottomovci ma dostali. Mal som súd, odsúdili ma a poslali do Azkabanu." 

Hermiona na neho smutne pozrela. „To preto si mi nechcel prezradiť, ako si sa ocitol v Azkabane..."

„Presne tak. Akosi sa mi nezdalo vhodné začať s 'Vieš, zabil som svoju mamu...'"

Ron potriasol hlavou. "Je to jednoducho hlúpe. Ten zákon by mali zmeniť. Nevravel si, že je to dôvod, prečo išiel do väzenia aj otec Katie Bellovej? Za to, že zabil svoju ženu, keď sa ju snažil odzbrojiť? Človek by za to nemal ísť do väzenia. Ak si tým niekoho zachránil, mal by si byť považovaný za hrdinu."

Harry si povzdychol. "Sam sa necítil ako hrdina, keď zabil svoju ženu, Ron. A ja som tiež nemal ten pocit, keď som zabil svoju mamu. Chcel som ísť na jej pohreb, aj keď..." podarilo sa mu povedať predtým, ako ním začali otriasať neočakávané vzlyky. 'Odkiaľ sa to vzalo? ' divil sa, zatiaľ čo ďalej plakal, neschopný ovládnuť sa. Nebol na matkinom pohrebe - prečo je to pre neho zrazu také dôležité? V tom sa rozleteli dvere a dovnútra vbehla Ginny.

"Ach, Harry!" vykríkla predtým, ako klesla na kolená a vzala ho do náručia, zatiaľ čo on nekontrolovane vzlykal a kŕčovito sa jej držal. "Videla som, videla!" povedala, a nemusela nič viac vysvetľovať. Potom zrazu začul, ako okríkla Rona a Hermionu: "Choďte preč, vy dvaja!" Vyštverali sa na nohy a potom sa za nimi zabuchli dvere. Bolo mu jasné, že sa budú čudovať, čo sa to medzi nimi dvomi deje, ale viac sa o to nestaral, pokojne mohli zostať, ak by chceli byť svedkami jeho totálneho zrútenia. Nezáležalo na tom. Pevne sa držal Ginny a vzlykal, jeho slzy jej zmáčali vlasy a šaty. Nestaral sa o to, či ich Draco Malfoy uvidí skrz amulet. Práve teraz sa nestaral o nič. Iba sa jej držal, potreboval to zo seba dostať a ona tam pre neho bola, vrúcna, spoľahlivá a milujúca.

Iba na tom záležalo.

* * * * * 

Harry bol síce veľmi rád, že je Ginny s ním, keď znovu smútil za svojou matkou, ale vedel, že je to veľmi riskantné. Potreboval si s ňou pohovoriť o Dracovi Malfoyovi. Dohodli si preto stretnutie v spoločenskej miestnosti o polnoci. V utorok v noci nemali hliadku a nikto z hliadkujúcich sa o nich nebude zaujímať, pokiaľ neopustia chrabromilskú vežu.

Keď ju uvidel, ako tam tak sedí pred kozubom, musel sa veľmi premáhať, aby ju znovu nevzal do náručia. V amulete videla, kde boli spolu s jej bratom a Hermionou. Videla, ako odzbrojil svoju matku, keď Lily Evansová namierila svoj prútik na Rona a jej pery formovali slová smrtiacej kliatby. Videla ho, ako ju vytiahol z jazera a odniesol do metlobalovej šatne. (Ďalšia vec, ktorú všetci uvideli, boli oni dvaja, ako sa nasledujúce ráno vynorili z šatne.)

"Ginny," oslovil ju nežne.

Zdvihla hlavu a usmiala sa na neho, až mu z toho poskočilo srdce. Ako ho tam čakala, stískala v ruke amulet, oblečená vo svojom starom sivom župane, pod ktorým mala jednoduchú bielu nočnú košeľu.

"Harry, niečo ma napadlo," ozvala sa skôr, než stihol čokoľvek povedať. "Sledovala som ťa, v amulete. Najskôr som mala obavy, lebo som nič nevidela, hoci som cítila tvoju prítomnosť. Ale jediné, čo som videla, bola čierňava. Potom, náhle, som ťa uvidela, ako opúšťaš spálňu, stál si na odpočívadle vo svetle pochodní. A vtedy som si to uvedomila - nemohla som ťa vidieť v spálni, pretože tam bola úplná tma. Nedokázala som ťa vidieť nikde, kde nebolo svetlo. Chápeš?"

Zamračil sa, avšak Ginny náhle vytiahla svoj prútik, zamierila ním na sviečky v miestnosti a jednu po druhej zhasla, až kým jediným svetlom nebol oheň v krbe. Nakoniec zhasla aj ten a Harry sa ocitol v úplnej tme. Nedokázal si vybaviť, ako blízko je akýkoľvek kus nábytku, alebo ako ďaleko od neho bola Ginny. Natiahol v temnote dopredu ruky a neisto povedal: "Ginny? Ginny, kde si?"

Vtom sa končekmi prstov dotkol jemnej látky a v ďalšej chvíli bola v jeho náručí a on ju pevne držal, držal ju tak blízko, akoby sa mala stať jeho súčasťou, a keď zaboril svoju tvár do jej vlasov, mal pocit, akoby sa mu malo rozskočiť srdce. Iba tam tak stáli, držali jeden druhého a knísali sa tam a späť, keď si zrazu uvedomil, že jej ľavé ucho sa tisne k jeho lícu. Pootočil hlavu a jemne ho pobozkal, potom naň zľahka dýchol, až sa zachvela. Obhryzkával zubami jej ušný lalôčik a hoci by ju rád videl, vychutnával si toto bádanie naslepo, fakt, že musel svoju cestičku hľadať ako slepý muž, za pomoci dotykov, chutí a vôní. Opäť vtiahol jej ušný lalôčik do úst, potom presunul svoje pery nadol na jej krk a začal jemne sať miestečko, kde pulzoval jej tep, zatiaľ čo ona sa k nemu pritisla a zavzdychala.

"Ach, Ginny," zašepkal jej do ucha predtým, ako ho znovu pobozkal. "Tak veľmi ťa milujem..."

Náhle otočila hlavu, prstami mapovala jeho tvár, obkreslila jeho pery a potom si pritiahla jeho ústa k svojim a on roztvoril jej pery špičkou svojho jazyka. Nemusel na ňu tlačiť, otvorila sa mu dokorán a pozvala ho dovnútra. Zatiaľ čo sa bozkávali, ruky sa jej obratne pohybovali a keď si to Harry uvedomil, konečne sa rozhýbal aj on. Čoskoro obaja vyzliekli jeden druhého zo županov, oblečenie ticho dopadlo na zem. Harryho nohy ho už viacej neudržali, pomaly klesol na zem a stiahol Ginny so sebou. Obaja kľačali, tvárou v tvár, bozkávajúc sa na obočie, líca, ústa, krk...

Harry mal teraz oblečené už len pyžamové nohavice - Sandy sa medzitým odvinula a odplazila preč - a cítil, ako sa Ginnine pery presúvajú po jeho krku smerom nadol až na jeho hruď a jej jazyk za sebou zanechával mokrú cestičku, ktorá ho privádzala do šialenstva. Natiahol chcejúcu sa ruku, rozopol jej nočnú košeľu a stiahol jej ju z ramien až na pás.

Keď sklonil hlavu a vzal do úst jednu jej bradavku, vykríkla od rozkoše jeho meno a Harry si pomyslel, že ešte nikdy nič také úžasné vo svojom živote nepočul. Keď svojimi ústami našla opäť tie jeho a presunula jeho ruky na svoju hruď, zašepkala proti jeho perám: „Milujem ťa, Harry... vždy som ťa milovala..."

Prešiel rukami nadol k jej pásu, láskajúc jemnú pokožku a potom späť na jej hrudník, akoby bol aj tentoraz schopný spočítať jej rebrá, tak ako vo svojom druhom živote. Mal však podozrenie, že v tomto čase a na tomto mieste by si určite nezamenil zlé stravovacie návyky s tehotenstvom. Isteže, nebola tučná, avšak nebola ani vychudnutá na kosť. Mala na sebe dosť mäsa, zdravé množstvo, tak akurát...

Tehotenstvo.

„Ginny," ozval sa zrazu naliehavo a snažil sa jej nedotýkať. Tak veľmi ju potreboval... avšak ak to nebolo bezpečné z dôvodov, ktoré nemali nič spoločné z Dracom Malfoyom...

„Áno?" zašepkala a putovala pritom prstami po jeho ramene až k jeho dlani, ktorú sa snažila znovu naviesť k svojim prsiam. Bol v pokušení dovoliť jej to, avšak odtiahol sa skôr, než tomu pokušeniu podľahol.

„Vzala... vzala si si antikoncepčný elixír?"

Ticho. „Ja... chcela som sa ťa spýtať, či si použil niečo... niečo muklovské. Veď vieš, z apatieky."

„Z lekárne," opravil ju. „A nie, nepoužil som nič muklovské. Ak nemáme žiadnu ochranu, nemôžeme to urobiť." V tom si konečne spomenul aj na záležitosť, o ktorej s ňou chcel hovoriť a ktorá mu po jej prvom dotyku úplne vyšumela z hlavy. Bol tu aj ďalší dôvod, prečo to nemohli urobiť, okrem toho, že Harry nebol v lekárni a Ginny si nevzala elixír. Vlastne, ten pravý dôvod. Dôvod, ktorý sa volal Draco Malfoy.

„Ja... nemal som v úmysle, aby sa toto dnes v noci stalo, Ginny. Iba som chcel s tebou hovoriť. O Dracovi. Prosím... prosím, obleč sa."

Sám našiel svoj župan a obliekol si ho, netrpezlivo si zaviazal opasok a pokúšal sa upokojiť. Bol príliš vzrušený, avšak teraz na to jednoducho nebol čas. Pokúšal sa nemyslieť na jej hebkú pokožku, na hrejivú váhu jej pŕs v jeho dlaniach, na slanú chuť jej pokožky...

Pokúsil sa dostať ku kreslu a keď narazil na nízky stolík, nahlas zanadával. Vytiahol  prútik a začal s ním mávať navôkol, potom však prestal, lebo si uvedomil, že netuší, či je Ginny už oblečená.

„Ginny, si už oblečená?"

„Ty... ty ma nechceš vidieť?" ublížene šepla.

„Samozrejme, že ťa chcem vidieť!" odvetil bez rozmýšľania a potom sa pokúsil zahnať tú predstavu. „Avšak nemyslím si, že by si chcela, aby ťa videl aj on. A čo vlastne robíš, aby si tomu zabránila? Sprchuješ sa potme?"

„Nie, iba veľmi rýchlo. A väčšinou sa sprchujeme v rovnakom čase, po behu, takže dúfam, že je natoľko vyšťavený, že ho nenapadne práve vtedy ma sledovať skrz amulet."

Harry si spomenul, že dnes ráno, keď vychádzal zo sprchy v chlapčenskej prefektskej kúpeľni, videl Malfoya, ktorý bol ešte stále vo vani, ako pevne drží amulet a popritom sa usmieva. Videl niečo, čo za to stálo, uvedomil si Harry a nevedel sa rozhodnúť, či o tom má povedať Ginny.

„Akokoľvek, si už oblečená?" spýtal sa jej ešte raz, potom, ako začul nejaké zašušťanie, ktoré mohlo znamenať, že sa oblieka. Keď odvetila, že áno, tak namieril svoj prútik náhodne okolo seba a pokúsil sa zapáliť nejaké sviečky. Keď sa asi tri rozžiarili, prešiel ku kozubu a zapálil oheň. Sandy ležala na ešte teplom ohnisku, takže ju zdvihol a nechal ju vkĺznuť do rukáva a znovu sa obkrútiť okolo jeho paže.

„Hotovo?" spýtala sa potichu.

„Áno," odvetil jej stručne a sadol si do kresla pred kozubom, zatiaľ čo jeho srdce kvôli stretnutiu v tme ešte stále tĺklo ako o závod.

Ukázal Ginny, aby si sadla do kresla čo najďalej od neho, čo by malo zabrániť Dracovi, aby zbadal Harryho, ak by náhodou použil amulet.

„Ginny, potrebujem sa s tebou porozprávať o Dracovi Malfoyovi." Prikývla. „Musíš sa s ním rozísť, ak sa my dvaja máme dať dokopy. Nechcel som... nechcel som, aby sa stalo to, čo sa práve teraz stalo. Nechcem byť takým človekom. Bol som taký a nechcem to znova zopakovať. Chcem tým povedať, že vtedy, keď sme sa stretli na vrchu astronomickej veže aby sme si šli zalietať, ešte stále som bol s Hermionou. Nebol som do nej zamilovaný, ale mal som ju rád ako svoju priateľku. Mal som jej preukázať viacej rešpektu. Mal som k nej byť úprimný a rozísť sa s ňou. Avšak neuvedomil som si to, pokým som nenapravil časové línie a nespomenul som si na svoj druhý život. Vieš, v mojom druhom živote moja matka podvádzala môjho nevlastného otca."

Od údivu otvorila ústa. „Tvoja mama podvádzala profesora Snapa? Prečo?"

Vzdychol si. „Nikdy som si nebol celkom istý jej dôvodmi. Zdalo sa, že sa cítila unavená a premožená starostlivosťou o mojich bratov, dvojčatá. Obaja trpeli porfýriou, zdedili ju po mojom otcovi... myslím Snapovi. Neviem, či sa pôvodne od neho odvrátila, lebo ho vinila z choroby svojich synov, alebo sa rozhodla, že ju viacej priťahuje Sirius..."

„Sirius! Ona podvádzala svojho manžela so Siriusom?"

„Áno, nuž, tí dvaja sa ani vtedy nemali veľmi v láske."

Ginny preglgla. „A čo ak... čo ak sa moja sestra za neho vydá a stane sa to isté? Čo ak budú mať tiež dieťa s touto chorobou a ona z toho bude obviňovať Snapa?"

Harry na ňu vyrovnane pozrel. „Potom by mala spraviť to, čo mala urobiť aj moja mama - a ukončiť ten vzťah. Aj keď, istým spôsobom chápem, prečo to mama neurobila. Chcela, aby mali dvojčatá oboch rodičov, ktorí by im pomáhali. Avšak stále si myslím, že z dlhodobého hľadiska, ak by to teda bolo dlhodobé, tou najlepšou vecou pre mamu a Siriusa by bolo povedať pravdu o ich vzťahu. Vlastne - môj otec o nich vedel. Zmieril sa s tým, že ich manželstvo sa skončilo a udržiaval fasádu iba kvôli mojim bratom. Musel som vidieť, ako sa toto všetko deje iným ľuďom, aby som si uvedomil, že nechcem niečo také znovu urobiť..."

„Keď budeme spolu, Ginny - a ja verím, že nakoniec budeme - nechcem, aby sme sa zakrádali v tmavých kútoch poza Dracov chrbát. Chcem sa prechádzať po chodbách hradu držiac ťa za ruku. Chcem ísť na Vianoce do Brlohu ako tvoj priateľ. Chcem sa s tebou milovať na slnkom zaliatej lúke uprostred leta. Chcem vidieť tvoju tvár, keď..." hlas sa mu zadrhol, nemohol pokračovať ďalej týmto smerom, spomienky boli ešte stále príliš živé, bolo to iba pred pár minútami... „Viem, že si myslíš, že sa s ním nemôžeš rozísť, ale môžeš. Ibaže... ibaže nie hneď. Nemôžeš to urobiť hneď teraz. On... on ťa práve teraz príliš potrebuje."

Zamračila sa a zbystrila pozornosť. „Čo tým chceš povedať?"

 „Chcem tým povedať... takéhoto som ho videl iba raz, po smrti mojej sestry. Ginny, pokúsil sa vyskočiť z okna. Naozaj mám o neho obavy. Áno, ja viem, že sa chová ako hlupák pri každej príležitosti, ale nemôžeme pristúpiť na jeho hru a dovoliť mu, aby od seba odháňať ľudí preč práve keď ich najviac potrebuje. Kedysi bol mojím veľmi dobrým priateľom."

Zažmurkala. „Kam tým mieriš, Harry?"

„Ginny," povedal pomaly, „práve teraz ťa potrebuje. Vieš to. Buď tam pre neho. Akýmkoľvek spôsobom budeš môcť. Akýmkoľvek spôsobom, ktorý uznáš za vhodný..." Harry cítil, že sa začína červenať. Ginny klesla sánka.

„Chceš mi tým povedať, že sa s ním mám vyspať?"

„Ja... ja iba hovorím... že ak tak urobíš, budem to chápať. Vravela si mi predsa, že už si cítila to pokušenie. Iba si myslím, že by si mu mala dať čas na uzdravenie a rozísť sa s ním až potom, keď nebude hrozbou sám pre seba..."

„A čo keď bude hrozbou pre ostatných? A najmä pre teba?" spýtala sa rozhorčene, zjavne pobúrená predstavou, že nebude celý bez seba od žiarlivosti, keby sa vyspala s Dracom Malfoyom.

„Nemyslím si, že by sa niečo mohlo stať, ak sa s ním rozídeš v ten správny čas tým správnym spôsobom. Keď príde ten okamih, musíš k nemu byť úprimná. Musíš mu povedať, že ho nemiluješ. Je to rovnako dobrý dôvod ako každý iný. Či už miluješ niekoho iného alebo nie, to, že nemiluješ jeho znamená, že by ste nemali zostávať spolu..."

„A aj tak odo mňa chceš, aby som počkala, kým sa s ním rozídem. Och, Harry... V ten svadobný deň sme neboli vo vnútri, keď prišla Fleur, pretože sme sa išli poprechádzať k stajniam. Sedeli sme na lavičke pred stajňami, rozprávali sme sa a Draco ma vzal za ruku a ospravedlnil sa mi za to, že mi splašil koňa. Povedal mi, že ma miluje viac ako svoj život. Skutočne to povedal. Čo som mu mala povedať? Mala som mu povedať to isté? Nie. Bola by to lož. A čo budem robiť, ak mi to znovu povie po tom, ako sa... ako sa pomilujeme? Čo za človeka by som to bola, keby som mu nechcela oplatiť jeho lásku? Myslím, že toto je tá najväčšia prekážka, ktorá mi bráni v tom, aby som sa mu poddala. Nemám strach z milovania. To ma nedesí. Ide o slová... slová, ktoré prídu potom... slová, ktoré nedokážem vysloviť."

Povzdychol si a zahľadel sa nadol na svoje ruky, nedokázal uniesť ten pohľad, pohľad na Ginny v odleskoch ohňa, zrumenenú vášňou a hnevom zároveň. „Keď som sa pokúšal rozísť s Hermionou po tom, ako Dudley zomrel, Ron trval na tom, že to nesmiem urobiť. Viem, že miloval Hermionu. Muselo to byť pre neho veľmi ťažké, ale aj tak mi ustúpil z cesty, aby mi ukázal, že ju práve veľmi potrebujem, a mal pravdu. Potreboval som. Umožnila mi zabudnúť. Dovolila mi..."

„...proste zasúložiť si s ňou. To je to, čo chceš, aby som spravila s Dracom Malfoyom?" V Ginny už všetko vrelo.

„To nie je to, čo... ach, Ginny! Nebol som svätý, ty predsa vieš, že som nebol! Nevážil by som si ťa o nič menej, ak..."

„Ale možno ja by som si prestala vážiť samú seba, to ťa nenapadlo? Nenapadlo ťa, že by som sa mohla hanbiť za tie momenty, keď som chcela muža, ktorého nemilujem? Myslíš si, že sa mi páči, keď sa tak cítim? Nevieš, čo odo mňa žiadaš, Harry. Nechápem, ako môžeš hovoriť, že ma miluješ a potom tu sedieť a... a..."

Nebola schopná dohovoriť, namiesto toho vybehla hore po schodoch do svojej spálne. Volal za ňou, avšak nechcel byť príliš hlučný, takže sa napokon odvrátil späť k ohňu a zahľadel sa doň, pokúšajúc sa zabudnúť na to, ako ju držal v náručí, na jej jemnú pokožku pod jeho rukami... avšak keď sa dostal do postele, vplížila sa do jeho snov a on sa ráno zobudil s prikrývkou omotanou okolo seba a s jej menom na perách, keď sa načahoval za dievčaťom, ktoré však vedľa neho neležalo, za dievčaťom, ktoré poslal do postele iného muža.

* * * * *

Vyučovanie v nasledujúci deň bolo pomerne nudné. Harry a Ginny sa počas ranného behu navzájom vyhýbali, rovnako ako aj v spoločenskej miestnosti a pri jedle, čo však neuniklo Hermioninej pozornosti a tak si Harryho po skončení Elixírov zatiahla nabok.

„Čo sa deje, Harry? Najprv sa úplne zrútiš kvôli svojej mame, vyplačeš sa Ginny v náručí - samozrejme ti to nevyčítam - a teraz to vyzerá, akoby ste sa pohádali. Nechcel by si mi to vysvetliť?"

Nemohol jej povedať, čo sa medzi nimi stalo. Pravdepodobne by bola rovnako zhrozená ako Ginny a Ron by určite zúril, ak by sa to k nemu donieslo. Vedel, že Ginny bola presvedčená, že nesmie podľahnúť pokušeniu vyspať sa s Dracom Malfoyom, lebo si myslela, že by sa s ním už potom možno nedokázala rozísť. Momentálne si tým už Harry nebol až taký istý. Teraz sa mu zdalo, že to, čoho sa Ginny najviac obáva, sú vyznania lásky Draca Malfoya. Harry si však bol istý, že Ron s Hermionou nevedia nič o tom, čo sa minulú noc stalo v spoločenskej miestnosti . „Ja... nemôžem ti to povedať," odvetil, pričom ho napadlo, ako dúfal, že po tom, ako ukáže Ronovi a Hermione udalosti vo svojej mysľomise, už takéto čosi nebude musieť nikdy povedať.

„Dobre, iba dúfam, že zajtra ráno ešte budeš nažive," poznamenala zlovestne Hermiona.

Harry sa zamračil. „Čo to malo znamenať?"

„Nevšimol si si to? Ty a Malfoy máte dnes v noci spolu štvrtú hliadku. Vlastne by som mala povedať, že zajtra ráno, keďže začínate o pol piatej. Sirius s profesorkou Trelawneyovou majú tiež štvrtú hliadku - úbohý Sirius! - a tiež profesor Snape, tentoraz s profesorkou Sinistrovou. Včera mal hliadku s Maggie," dodala a veľavýznamne nadvihla obočie. „Nečítal si rozvrh?"

„Ehm, ani nie. Hľadal som iba svoje meno." Čo síce nebola tak úplne pravda, ale takmer.

„Nuž, ja mám dnes v noci tretiu hliadku, takže idem do postele hneď po večeri. Takto budem mať do druhej k dobru zhruba šesť hodín spánku. Som na hliadke spolu s Erniem MacMillanom z Bifľomoru a z učiteľov bude na hliadke Maggie, profesorka McGonagallová, Hagrid a profesorka Sproutová. Po skončení hliadky sa pokúsim spraviť si v spoločenskej miestnosti nejaké úlohy. Myslím, že keby som sa pokúsila znovu zaspať, v žiadnom prípade by som nebola schopná vstať ráno o pol siedmej, aby som sa pripravila na ranný beh."

„Jasné, dobre, a nemohla by si ma prísť o pol piatej vytiahnuť z postele? Neviem, či inak dokážem vstať."

„Tak choď spať hneď po večeri, rovnako ako ja, a pospíš si takmer osem hodín."

„To je príliš skoro, Hermiona! Nedokážem sa len tak donútiť ísť spať o ôsmej."

Pokrčila plecami. „Ako myslíš. Ak však budem nútená použiť násilie, aby som ťa o pol piatej dostala z postele, tak nebudem váhať," dodala, potmehúdsky sa uškŕňajúc.

Harry jej úškľabok vrátil. „Och, vážne? Tak to som zvedavý..."

Avšak jeho prvá hliadka prebehla bez problémov. Síce nedokázal zaspať skôr ako o desiatej, po tom, ako sa dve hodiny prehadzoval na posteli, avšak keď sa bez pomoci o štvrtej zobudil, rýchlo sa v chladnej spálni obliekol a zišiel potichu dole do spoločenskej miestnosti. Sedel pri ohni chvejúc sa od zimy a tam ho aj našla prekvapená Hermiona, keď sa vrátila z hliadky. Nebol natoľko zobudený, aby dôveroval svojmu hlasu, takže jej iba kývol, keď sa vliekla ku kreslu, kde predtým sedel a vyčerpaná sa doň zrútila. Pomyslel si, že je dosť nepravdepodobné, že bude vôbec schopná spraviť si nejaké úlohy.

S Dracom, Hagridom, Maggie a profesorkami McGonagallovou a Sproutovou sa stretol vo vstupnej hale. Dohodli sa, akým spôsobom si rozdelia jednotlivé časti hradu a vyrazili na svoje  obchôdzky. Ako kráčali chodbami hradu, mal Harry prútik pripravený a všimol si, že Malfoy tak isto. Čo však bolo naozaj znepokojujúce bol fakt, že sa Draco správal, akoby sa s Harrym nikdy predtým nestretli. Žiadne urážky, žiadne sarkastické poznámky. Harry sa ho chcel pokúsiť zatiahnuť do rozhovoru, aby zistil, ako sa mu od svadby darí, avšak nenapadla ho žiadna možnosť, ako túto tému začať. Keď sa ich smena chýlila ku koncu, Draco mu prezradil, že má pod habitom oblečené svoje bežecké šaty. Musel teda čakať na Harryho, ktorý sa vrátil do chrabromilskej veže, aby sa prezliekol. O chvíľočku neskôr sa Harry vrátil do vstupnej haly spolu s Hermionou, Ronom, Ginny, Tonym a Ruth. Draco ich už čakal spolu s Mariah. Draco potom zroloval svoj habit na kôpku a nechal ho na okraji ihriska, kým bude bežať a pokračoval vo svojom mlčaní do takej miery, že dokonca aj Ron vyzeral nesvoj, akoby bol takmer radšej za jednu či dve urážky Weasleyovcov.

Nasledujúce hodiny boli konečne o niečo zaujímavejšie. Mali ďalšiu hodinu Čarovania, avšak tentoraz sa rozdelili do malých skupín kvôli praktickým cvičeniam a v každej skupine bol prefekt, ktorý ju viedol. Potom mali svoju prvú hodinu Obrany proti čiernej mágii s profesorkou Figgovou, ktorá Harrymu tak strašne pripomínala svojho brata, že takmer očakával, že začne každú chvíľu vykrikovať heslá  o neustálej ostražitosti.

Po obede vysadli na metly a leteli do Rokvillu na svoju prvú hodinu Premiestňovania. Pripojili sa k nim iba slizolinčania. Bifľomorčania a bystrohlavčania mali lekcie inokedy.

Harry si všimol, ako kŕčovito zvierala Hermiona počas letu svoju metlu a spomenul si, aká bola nervózna, keď mali letieť do lesa zachrániť profesora Snapa a Draca Malfoya. Keďže ešte stále nemala vlastnú metlu, používala školskú. Harry mal podozrenie, že keď zvládne premiestňovanie, bude ešte ťažšie presvedčiť ju, aby si nejakú zaobstarala. Potom v tom už naozaj nebude vidieť žiaden zmysel.

Prvej lekcie sa zúčastnili všetci chrabromilčania a slizolinčania okrem Draca Malfoya a Rona. Sirius sa predstavil a na všetkých sa usmieval, avšak vyzeral veľmi nervózne, akoby očakával, že každou minútou začnú kričať a utekať preč. Zdalo sa, že sa Lavender Brownová a Parvati Patilová snažia neocitnúť sa pri ňom príliš blízko a Seamus mal po celý čas vytreštené oči. Na druhej strane, Pansy Parkinsonová sa na neho usmievala a bez hanby s ním flirtovala. („Je to náš učiteľ!" zasyčala Hermiona rozhorčene Harrymu a Nevillovi, zatiaľ čo zazerala na Pansy.)

Harry vedel, že by si mal po hodine pohovoriť so Siriusom o veciach, ktoré už povedal Ronovi a Hermione. Aj Snapovi to povedal skôr ako Siriusovi a jednoducho mu bolo jasné, že viacej nemôže nechávať Siriusa v nevedomosti. Nemyslel si, že by potreboval mysľomisu, aby ho presvedčil, tak či tak mu to však nechcel ukazovať, pre prípad, že by sa mu tam dostali nejaké nelichotivé obrazy Siriusa v jeho druhom živote. Ako tam tak sedeli v rozľahlej a prázdnej obecnej sále, jeho krstný otec ho nechal hovoriť a hovoriť a keď slnko zapadlo, pritiahol si Harryho k sebe, aby ho mohol objať. Keď ho pustil, pozorne sa mu zahľadel do tváre.

„Už viac nie si dieťa, Harry," povedal. Harry mu nezatajil nič okrem vzťahu „druhého" Siriusa s jeho mamou. Povedal mu všetko aj o panike z tehotenstva a o metlobalovej šatni. Harry pokrútil hlavou.

„Ako by som mohol byť?" preglgol a snažil sa znovu nerozplakať. Sirius ho potľapkal po pleci.

„Nuž, myslím si, že si urobil zopár chýb, ktoré však pravdepodobne nikdy nezopakuješ. A to je dôležité."

Harry prikývol a spolu opustili sálu, aby nasadli na metly a vrátili sa späť do hradu. Ako tak letel, Harry mal pocit, akoby sa zbavil veľkej ťarchy. Stále mu chýbal jeho 'otec', Severus Snape, ale keďže Snape neprejavil žiaden záujem stať sa pre Harryho akousi otcovskou autoritou, dokonca ani po návšteve mysľomisy, Harry vedel, že musí dať šancu Siriusovi. Sirius chcel byť niečo ako jeho otec už od jeho tretieho ročníka. Teraz sa síce ocitol v zvláštnej pozícii, pokúšajúc sa byť otcom mužovi a nie chlapcovi, avšak Harry mu chcel dať najavo, že ešte stále potrebuje rodiča, stále potrebuje niekoho, s kým by si mohol pohovoriť, niekoho, kto by mu poradil. Usmial sa na muža letiaceho vedľa neho a Sirius mu na znak porozumenia kývol hlavou späť. Tentoraz Harry nepochyboval, že urobil správnu vec.

* * * * *

V tú noc mal Harry druhú hliadku spolu s Hermionou. Keď sa o druhej ráno dostali do postele, Harry bol šťastný, že v piatok ráno nemajú žiadne hodiny. Pred obedom síce mali Históriu mágie, avšak ostatní bežci dožičili jemu a Hermione dlhý spánok. Spolu sa naraňajkovali, šli sa prebehnúť a potom osprchovaní zamierili na hodinu profesora Binnsa. Počas celého dňa bol Harry veľmi rozrušený, nakoľko sa blížila sobota, keď mal ísť do Walesu a pokúsiť sa dostať do národného tímu. Snažil sa tiež nemyslieť na svoje pozabudnutie sa s Ginny, avšak bolo to ťažké. Vo svojich snoch, keď nemal kontrolu nad svojimi myšlienkami, ju znovu držal v náručí a strácala sa až keď sa prebúdzal.

Po Herbológii, ktorú strávili vonku (ešte stále bolo pekné počasie, takže pracovali v záhrade a nie v skleníku) a hodine Starostlivosti o zázračné tvory sa vrátili do spoločenskej miestnosti, kde to vyzeralo na malý večierok. Ktosi zaobstaral maslový ležiak a lupienky a Ron s Seamusom šli do kuchyne a vrátili sa s rozličným jedlom a džbánmi tekvicového džúsu. Harrymu sa podarilo trochu sa uvoľniť a na chvíľu zabudnúť na svoje starosti, avšak keď sa zdvihol, aby si šiel doplniť pohár, vypadol mu z habitu kúsok papiera a zdvihla ho práve Ginny.

"Harry," ohlásila ho napriek svojmu presvedčeniu. "Niečo si stratil." Rozložila lístok.

"Ach! To je tvoj rodný list. Máš ho pri sebe kvôli zajtrajšku?"

Annika a Zoey, ktoré stáli blízko Ginny, sa hneď vrhli na kus papiera. "Óóóch!" vykríkla Zoey, dívajúc sa Ginny cez plece. "Pozrite sa na tie maličké odtlačky Harryho nožičiek! To je také zlatučké!"

"Vráťte mi ten..." začal Harry podráždene, ale Ginny práve skúmala zadnú stranu dokumentu, na ktorej boli dátumy narodenia jeho rodičov.

"Zaujímavé," povedala, "narodeniny tvojho otca sú necelý týždeň po tvojich. Piateho augusta, rok 1960."

Hermiona prudko otočila hlavu. „Naozaj? Si si istá, Ginny?" Harry takmer videl, ako sa jej v hlave otáčajú kolieska.

„Úplne. Je to presne tu," ukazovala Hermione, zatiaľ čo Harry sa pokúsil uchmatnúť jej papier z ruky, no neúspešne.

„A pozri sa, Harry," ozvala sa tentoraz Hermiona, ukazujúc na dátum narodenia Harryho mamy, „narodeniny tvojej mamy sú necelý týždeň po Ginniných."

Harry sa prestal naťahovať za papierom a zamračil sa na Hermionu. „Nie, to nie sú, Hermiona. Je to presne týždeň. Hádam Aritmancia nezničila tvoju schopnosť spočítavať? Jedna plus sedem je osem."

Hermiona na neho vystrúhala grimasu. „To samozrejme viem, Harry. Prečo mi to hovoríš?"

„Lebo narodeniny mojej mamy sú ôsmeho apríla, preto."

Hermiona na neho vyvalila oči. Pozrela na Harryho rodný list a potom späť na Harryho. „Podľa tohto nie."

Podala mu papier a on sa naň skúmavo zadíval a premýšľal, či mohlo ísť iba o obyčajnú administratívnu chybu, ktorú spravili  v nemocnici. Ako je však možné, že jeho vlastná mama nevedela, kedy sa narodila? Pamätal si, že bola pevne presvedčená o tom, že to bolo ôsmeho, keď ako malý odpočúval rozhovory dospelých na vianočnom večierku u Luciusa Malfoya.

Znovu sa pozrel na papier. A vtedy si všimol ešte niečo iné. Nielenže sa podľa jeho rodného listu jeho mama nenarodila ôsmeho apríla, ale ako miesto jej narodenia sa v ňom jasne uvádzalo: „Appleby Magna, Leicestershire".