Preklady fanfiction Harryho Pottera

Len pre našu zábavu a poučenie.

Basket Case

11. Muž v rohu

Basket Case
Vložené: Jimmi - 04.01. 2022 Téma: Basket Case
Jimmi nám napísal:

Basket Case

Názov: Prípad na odpis

Autor:  Va Vonne

Preklad: Jimmi

Pozor, nie je možné otvoriť v novom okne, musíte sa vrátiť späť.

Desiata kapitola


Muž v rohu

 

Gregory Goyle s nohami opretými o podnožku pohovky spokojne sledoval, ako Draco Malfoy usrkáva zo svojej šálky čaju. Napriek modrinám a vačkom pod sivými očami bolo na tom chlapcovi niečo iné - a nebolo to spôsobené len tým, že nepovedal ani slovo, keď mu Goyle nenalial žiaden alkohol. Samozrejme, už len to, ako sa Malfoy objavil pred Goylovými dverami, bolo pomerne nečakané; hoci Goyle sa naučil od Draca už nič neočakávať. Bol pokrytý ľadom a vetvičkami a s metlou v ruke takmer bezvládne doskákal do domu. Goyle však k Malfoyovej veselosti nepovedal ani slovo. Namiesto toho sa rozhodol, že ju radšej využije. Keď pozoroval Draca, ako sa v akomsi omámení krčí na pohovke v obývačke, podstrčil mu šálku s čajom a sám si odpíjal z poháru červeného vína, pričom v duchu počítal, koľko bude trvať, kým si Malfoy ich rozdielne nápoje všimne.

Ak to však Draco postrehol, nezdalo sa, že by mu to vadilo. Iba sa zaklonil, založil si ruky za hlavu a zhlboka vydýchol, usmievajúc sa na Goylov strop. Goyle zvraštil obočie a ešte viac sa pritlačil chrbtom do pohovky. Malfoyova tvár bola pokrytá modrinami a reznými ranami, no napriek tomu bol úsmev na jeho tvári nezameniteľný. V teple domáceho interiéru Goyle zafučal a mierne sa na sedadle posunul, opakovane si prekrížil a vystrel nohy. Naklonil hlavu na jednu stranu, chvíľu analyzoval Draca, kým sa napokon podvolil a nahlas sa spýtal: „Máš dobrý večer, čo?“

„Mám skvelý večer, Goyle,“ zažartoval Malfoy a obrátil svoju pozornosť plne na Goyla. Goyle sa uškrnul; bolo v tom niečo mierne znervózňujúce, keď videl Draca takého zraneného, opuchnutého a šťastného zároveň. Akoby vysielal svetu jeden veľký zmiešaný signál. „Myslím,“ dodal Malfoy a tváril sa skúmavo, „že by som to mal skúšať častejšie.“

Goyle sa ho na rovinu spýtal: „Čo skúšať častejšie?“

„Takéto dobré večery. Už som zabudol, aké príjemné môžu byť.“

„Tak som to nemyslel,“ zamrmlal Goyle a prudko si vzdychol. Niežeby sa mu nepáčilo vidieť Draca takého šťastného, ale mal svoje podozrenie. „Čo je toho príčinou?“ spýtal sa a divoko rozhodil rukami. „Alkohol? Drogy? Ach, Bože, Draco... najal si si prostitútku?“

Malfoyova tvár sa okamžite skrivila. Vystrelil do vzpriameného sedu. Po chvíli prekvapeného pozerania sa na Goyla mu došlo, že to v skutočnosti myslí úplne vážne. Vzchopil sa, rýchlo pokrútil hlavou a nasadil ešte vážnejší výraz.

„Prekvapivo nie,“ povedal na adresu alkoholu, „rozhodne nie,“ dodal, keď si spomenul na drogy, „a s tým posledným si sa musel zblázniť.“

„No, a čo čakáš, Draco?“ odvetil po chvíli blondínov priateľ. Zdalo sa, že Malfoyovi uveril, hoci od podozrievavého postoja neupustil. Goyle si odpil ďalší dúšok a zahľadel sa naňho s privretými očami ponad svoj pohár s trblietavým červeným vínom. „Musíš uznať, že toto - toto - je obrovský výkyv nálady.“

Malfoy pokrčil plecami a opäť sa oprel. Možno mal Goyle pravdu - možno bola jeho dobrá nálada len takýmto „obrovským výkyvom nálady“. Ale pravdou bolo, že na tom nezáležalo. Príčinou jeho povznesenej nálady bola Hermiona a Draco to považoval za všetok liek, ktorý potreboval.

„Netráp sa konkrétnosťami, kamarát,“ odpovedal a opäť sa tváril pokojne. „Len... si to užívaj, kým to trvá.“

Goyle prevrátil očami a odvetil: „To si píš.“

Oheň pred nimi dvomi vzrušene plápolal a Goyle odolal nutkaniu spýtať sa Draca, čo vlastne robí vonku z postele. Nemohol však ignorovať fakt, že vidieť Draca takého rozradosteného bolo osviežujúce. Malfoy vyzeral, akoby mal opäť pätnásť, bez smrťožrútstva a bez starostí o svet. Pripomenulo mu to šťastné časy na Rokforte. Keď pred ním v krbe jasne horel oheň, bolo to takmer, akoby sa po elixíroch vrátili do spoločenských miestností v Slizoline. A jediné, čo mu chýbalo, bol Crabbe. Crabbe; už len pri pomyslení naňho Goylovi zrazu stuhla krv v žilách. Prečo musí kaziť takú jedinečne pokojnú chvíľu takými spomienkami? Chvíľu nepohodlne sedel, kým si uvedomil, že si nemôže pomôcť a musí túto tému nadhodiť napriek riziku, že Dracovi pokazí dobrú náladu.

„Premýšľaš niekedy o Crabbovi?“ spýtal sa Goyle a možno predsa len vypil priveľa vína.

Ako predpokladal, zmienka o Vincentovi vymazala z Dracovej už aj tak bledej tváre akúkoľvek farbu. Napriek tomu sa otočil a takmer zatrpknuto pozrel na Goyla. „Toľko k mojej dobrej nálade, Goyle,“ povedal ľahostajne a tváril sa, akoby dostal kopačkou do brucha.

„Hej,“ pokrčil plecami Goyle, „skôr či neskôr musela skončiť.“

Malfoy si pre seba zamrmlal a uvedomil si, že či sa mu to páči, alebo nie, Goylova otázka bola rozhodne opodstatnená. A čo viac, nebolo to predsa tak, že by na Vincenta Crabbeho nemyslel. Okrem toho si bol istý, že spomienka na ich kamaráta z detstva Goyla prenasledovala rovnako. A už sa tomu naozaj nemohol vyhnúť - stále mal na boku hlavy jazvu z miesta, kde ho Crabbe udrel lopatou. Na takú vec sa ťažko zabúda.

„Áno,“ odpovedal Draco po malej chvíli skúmania. Rozhodol sa, že vlastne nepotrebuje poznať príčinu, prečo Crabbe tak dopadol, rozhodol sa, že mu na tom nezáleží. Nebolo to niečo, o čom by sa nahlas rozprávalo. „Ja si naňho občas spomeniem... ty nie?“ 

„Dosť často,“ priznal Goyle a pozrel sa dolu. Crabbe a Goyle si boli ešte bližší než Draco so samotným Crabbeom. Napriek alkoholu sa zdalo, že Goyla niečo trápi, a Draco sa zamyslel nad tým, že Goyle sa možno chcel už dlhší čas o Crabbovi porozprávať. Potom Goyle, znejúc trochu smutne, nahlas povedal: „Nikdy nemal pohreb.“

Draco sa zachvel a uvedomil si, že nad touto skutočnosťou nikdy nepremýšľal. Vincent Crabbe, na ktorého si nikdy poriadne nespomenul. Ale ako by vlastne jeho pohreb vyzeral? Vincent Crabbe žil a nikdy nemiloval. Nepotešil obyvateľov sveta okolo seba a neusiloval sa o to, aby bol svet lepší. Pokúsil sa predstaviť si obrad, ale nedokázal si skutočne predstaviť nikoho, kto by sa v ten deň skutočne dostavil. Smrťožrúti už poumierali a on si bol takmer istý, že by sa nenašla duša, ktorá by sa odvážila ho usporiadať. Dracovi prebehol po chrbte studený mráz, Vincent Crabbe nebol ničím iným ako menom na tabuľke na cintoríne.

Veselá nálada, ktorú mal Draco pred rozhovorom, sa podľa očakávania rozplynula. Nebol však taký sklamaný, ako si myslel, že bude; Crabbe bol, viac-menej, jeho priateľom. Napriek tomu, že už neexistoval, nedalo sa nič zmeniť na tom, že spolu vyrastali.

„Bol si ho niekedy navštíviť?... Teda, pozrieť sa na jeho náhrobok...“

„Nebol som,“ pokrčil Draco úprimne plecami. Rýchlo ho zaliala intenzívna vlna pocitu viny. Nenavštívil ani náhrobný kameň svojho najlepšieho priateľa, a to všetko len preto, že sa k nemu bál čo i len priblížiť.

Goyle pokrčil plecami. Nezdalo sa, že by ho Dracova úprimná odpoveď príliš prekvapila, a sám vážne povedal: „Ani ja nie.“

A aká bola ich výhovorka? Crabbov náhrobný kameň tam ležal celých päť rokov, odsunutý bokom od ostatných kameňov, v skupine medzi ostatnými smrťožrútmi. Tá skupina kamenných dosiek, ktoré ležali v zhluku spolu, boli tie bez kvetov, bez odkazov, bez návštevníkov. Pri svojich prechádzkach okolo tej veci, hoci boli uponáhľané, Draco videl načmárané znaky, ktorými mladí pamätné tabule počmárali. Draco a Crabbe, prežili, ale len tak-tak. Keď si prezeral kamene pokryté grafitmi, uvažoval o veľmi reálnej možnosti, že jeden z kameňov mohol byť veľmi pravdepodobne jeho alebo Goylov.

A kto mohol povedať, že takýto osud v budúcnosti Draca Malfoya ešte nečaká? Nikdy sa nevykúpil a táto možnosť ho neúprosne prenasledovala. Draco sa so strašným záchvevom hrôzy rýchlo pomodlil v nádeji, že jedného dňa neskončí ako mŕtvola, ktorá bude hniť pod nejakým zneucteným náhrobným kameňom.

„Čo sa nám to stalo?“ Goyle sa Malfoya spýtal po chvíli, keď nevedel, čo má povedať. Vylial si zvyšný obsah do hrdla a potom sa načiahol po ďalší.

Draco pokrčil plecami a nebol si celkom istý, či pozná správnu odpoveď. Prešiel si dlaňou po tvári a mrzuto povedal: „To je otázka, ktorú si kladiem už dlho.“

„Je to niečo, čomu som sa ja dlho vyhýbal,“ priznal Goyle. Posunul sa a potom sa spamätal, keď sa zatváril trochu zatrpknuto a zároveň nepokojne.

Draco vyzeral bledý ako duch. Keď zdvihol oči od svojich rúk, nahlas Goylovi povedal: „Myslíš, že keď zomriem, budem mať pohreb?“ Znepokojený nechal skĺznuť ruku na ústa a vyzeral rozrušene a červený v tvári. Oči mal sklovité a znepokojený dodal: „Myslíš, že sa niekto bude obťažovať prísť?“

Zdalo sa, že Goyla táto otázka zaskočila. Zamrzol a žmurkol na Draca, kým mu široké ramená poklesli. Podarilo sa mu však úplne preladiť a s jedným ľahkým povzdychom si vyhladil výraz.

„Draco, ja...“ Goyle znova začal a dopil zvyšok pohára: „Ja som... bol spokojný, Draco. Žil som spokojne už tri roky. A teraz, teraz som stále ten istý spokojný človek. Ale odkedy je spokojný život niekoho konečným cieľom? A možno... možno máš pravdu, možno máme všetci pred sebou ešte veľa času. Ale nemyslím si, že by si mal chodiť okolo a cítiť sa nešťastný.“ Goyle sa opäť pokúsil narovnať. Na zlomok sekundy sa odmlčal a znova otvoril ústa, aby prehovoril. „Len ma napadlo, že ti to poviem, pretože Crabbe, ten žil mizerný život.“

Prikývol, Dracov výraz práve nenaznačoval, že by ho úplne presvedčil. Ale napriek tomu sa Goyle naklonil dopredu a zľahka si utrel tvár. „A som si stopercentne istý, že budeš mať krásny pohreb.“ Keď videl, ako Draco zdvihol zrak, Goyle žartovne pokračoval: „Pri všetkých tých peniazoch, ktoré Lucius a Narcissa majú, je niečo také nevyhnutné, kamarát.“

A dokonca aj Malfoy si nemohol pomôcť, aby sa nezasmial. Jeho vyčerpaná tvár sa trochu rozjasnila a on sa zošuchol na svojom mieste, pričom sa mu na tvári nechcene vytvoril malý úsmev. Usmial sa šibalsky, uhladil si vlasy a striasol zo seba nervozitu, ktorá ho predtým obklopovala. Prečistil si hrdlo a načiahol sa po čaj, pričom žmurkol na Goyla, ktorý sa tiež rýchlo spamätal. Malfoy si so smiechom odhrnul rozstrapatené vlasy za uši a stále sa usmieval na obývačku okolo seba.

„Koľko je hodín?“ spýtal sa.

Goyle sa pozrel von oknom a potom sa pozrel na hodiny na stene oproti nemu. Obloha okolo Goylovho domčeka bola čierna a vonku sa sneh len ťažko držal na koncoch konárov stromov. „Jedenásť... tridsať,“ oznámil Goyle, nakúkajúc na hodiny, kým sa oprel. Skutočne mu čas ubehol tak rýchlo, alebo predsa len vypil priveľa vína? Aj Draco sa pozrel na oblohu, pretože úplne zabudol na čas. Goyle si na to plesol rukami na kolená, vytiahol sa do stojacej polohy a s malým ospalým úsmevom si Draca prezeral.

„Dobre,“ povedal unavený a trochu opitý, „idem spať.“ Potom sa pohol smerom k pohovke, na ktorej sedel Draco, a nedbalo povedal: „Tá pohovka sa dá rozložiť na posteľ.“

Takmer už zabočil za roh s rukou na kľučke, keď sa otočil na Malfoya, ktorý sa trochu zmätene obzeral po obývačke. „Ale,“ vravel, „ja nie som opitý.“

„To hovoríš ty,“ odvetil Goyle a len napoly si ho doberal. A potom sa vrhol za dvere a zmizol za nimi s jedným veľkým a opitým stonaním.

Draco chvíľu sedel na poduške, kde zahanbene stuhol. Bol to predsa len zvláštny pocit, keď vedel, že on nie je tou opitou bytosťou. Zvažoval však, že prijme Goylovu ponuku - nebol si istý, či Pansy ešte stále nečaká v spálni na jeho návrat. Už len pri tej myšlienke sa zachvel, cítil sa možno až príliš mdlo. Preto sa len zvrtol na chrbát a neobťažoval sa upraviť pohovku. Namiesto toho si stiahol kabát a z nôh si zhodil čižmy. Mávnutím prútika zhasol svetlá a vrhol sa do úplnej tmy.

***

Možno bol Gregory Goyle už príliš starý na to, aby ho trápil buchot v noci, ale ten, ktorý ho zobudil, mu dal obzvlášť zabrať. Posadil sa, stuhnutý na posteli a zase začul hlasný zvuk, pričom žmurkal, aby prispôsobil oči svetlu. Nedokázal sa celkom zorientovať, keď sa napriek tomu nepokojne a zdesene vypotácal z postele. A možno práve preto, že Goyle si o takýchto nevítaných nočných vyrušeniach zvykol myslieť to najhoršie, dlho lapal po dychu, kým znepokojene siahol po prútiku na nočnom stolíku. Nehybne a bez pohnutia stál v tme svojej spálne a prvý búšiaci pocit kocoviny ho ešte len začal obťažovať. Ale rozhodol sa ignorovať svoje nepríjemné pocity a prehltol nervozitu, aby potlačil motýle v žalúdku, ktoré boli príliš zjavné. Zmocnil sa ho pocit nevoľnosti; bola jedna hodina ráno a takéto zvuky rozhodne neboli bežné. Ale Goyle bol už dospelý muž a takéto veci musel riešiť on. Ako jedinému mužovi v jeho vlastnom príbytku bolo úplne samozrejmé, že jeho jedinou povinnosťou chrániť ho pred akýmkoľvek nebezpečenstvom, ktoré môže číhať v noci. To, samozrejme, neznamenalo, že sa na to Goyle pripravil.

Gregory dýchal čo najmenej a čo najtichšie a načiahol ruku po chladnej kovovej kľučke, ktorá sa mu leskla v nočnej tme. Dvere vrzli a Goyle stál ako socha v zárubni, plecia mal zhrbené a cítil sa ako mravec vo vidine svojho domu, ktorý akoby sa pred ním rozprestieral. Spomenul si na všetky prečítané hororové romány, jediné knihy, ktoré za celý život čítal, a vír hrôzostrašných možností ho zasiahol ako tona tehál. A, samozrejme, každé buchnutie v noci vyvolalo ešte drsnejšiu myšlienku na Voldemorta. Dlhý, chladný a znervózňujúci, strmý chlad stúpal Goylovi po stuhnutej chrbtici a on zadržal dych. Ako vojak prežívajúci čas strávený v bitke takmer fyzicky videl tiene smrťožrútov vrhané na steny jeho potemnelého interiéru.

Jeho prsty oveľa silnejšie zovreli prútik a tučné kĺby sa mu sfarbili do príšerného bieleho odtieňa. Goyle zalapal po dychu, prehltol nepríjemnú hrču v hrdle a potom si z tváre striasol pot. Natiahol svoju objemnú nohu, vyklonil sa do polovice zo zárubne a zahľadel sa na svoju obývačku. Podľa všetkého vyzerala dokonale nepoškvrnená a zvláštne nedotknutá. Keďže všetko bolo na svojom mieste, Goyle nabral odvahu postúpiť ďalej a s trochu vyšším sebavedomím postupoval po podlahových doskách. Možno v jeho dome vôbec nič nebolo, možno ten hluk bol len, ako často mnohé zvuky, bežným hlukom v dome. Goyle sa zľahka nadýchol a pocítil, ako ho zaplavuje trochu hlúpa úľava. Vydýchol, voľnou rukou si prešiel po vlasoch a úplne sa otočil chrbtom k miestnosti.

V jej rohu sa čosi pohlo. Bol to tmavý tieň, ktorý sa sotva kýval a potom sa opäť vytratil poza gauč do kuchyne. Keď sa postava pohla dopredu, chytila sa boku linky, potkla sa a akoby zmizla. Neunikla však tomu, že si ju všimol Goyle, ktorý zastal vo dverách práve vo chvíli, keď mohol v odraze zrkadla v spálni rozoznať čierny tieň. Jeho búšiace srdce sa zastavilo v rýchlom tempe. Takmer sa nedokázal pohnúť, takmer si nedokázal zabrániť, aby pokračoval vo svojom putovaní. Opäť pocítil, ako mu tvár úplne zalial pocit studeného potu.

Za tých päť rokov, čo žil sám, nikdy nečakal, že bude musieť riešiť vlámanie. Vlastne si ani nebol celkom istý, ako presne ho zvládnuť. Hláskoval si falošné útržky povzbudenia a stále dokola opakoval svojmu veľkému odrazu, že to zvládne, že to zvládne... žiadny problém. A tak sa otočil na pätách a obrátil sa späť k otvorenému priestoru, ktorým bola jeho obývačka. Pokojnými nohami prešiel po špičkách po podlahe a úzkostlivo zadržiaval dych. Zazrel ho; votrelec zakopol a napokon vykročil späť do kuchyne, dlhé ruky vystreté pre sebou. Goyle však prižmúril oči a nedokázal rozoznať nijaký náznak toho, či tieň drží prútik. Namiesto toho postava kráčala ako plachá malá zombie, sotva držala rovnováhu a kývala sa, ústa sa jej nepatrne pohybovali, aby si pre seba zamrmlala kúsky nepočuteľnej reči.

Mrmlúca postava akoby nevenovala pozornosť Goylovi, ktorý svoju prítomnosť dával najavo až príliš okato. Vstúpila do priestoru, ktorý oddeľoval kuchyňu a obývačku, mierne cúvla a zadívala sa na strop. Vo svetle mesiaca, ktoré presvitalo cez sotva rozhrnuté závesy Goylovho domova, mohol rozoznať mohutnú záplavu potu a sĺz pokrývajúcu mužovu čiastočne zatienenú vizáž. Goyle vykročil dopredu, silno vystrčil prútik a pôsobil pripravene. Hlasom, ktorý takmer sám nepoznal, zasyčal: „Kto si?“

Postava však nepohla ani brvou. Skôr sa sústredila na strop a hľadela naň, akoby sa práve chystal zrútiť na nich dvoch a okamžite ich oboch pohltiť. A Goylovo srdce bilo míľu za minútu, možno fungovalo na niečo, čo vyzeralo ako kyselina a úzkosť dohromady. Ale nad nimi dvoma nebolo nič. Momentálne skúmajúc priestor nad nimi, Goyle nevidel na strope nič zlé. Preto sa posunul a s mierne zvrašteným čelom sa obzrel na tieň. Akoby to už nemohol vydržať, vysunul prútik ďalej a zakričal: „Lumos!“

 

Koniec Goylovho prútika sa rozsvietil, najprv jasne zažiaril, ale potom sa stlmil, aby mu ukázal postavu pred ním, ktorá sotva predstavovala hrozbu. V bielom svetle tam stál Draco Malfoy, ústa mal mierne pootvorené, oči vytreštené a vlasy zamotané, akoby na nich čudne spal. Na svetlo vôbec nereagoval a namiesto toho sledoval strop, plecia spustené. A Goyle na chvíľu zastal, sledoval Malfoya, ako nehybne stojí pred ním s pomerne prázdnym výrazom. Vykročil dopredu, dotkol sa rukávu Dracovho trička na ramene a trochu nervózne sa zasmial: „Joj, kamoš, ty... ty si námesačný?“

Pri zrážke Goylovej mäsitej ruky s Dracovým ramenom však Malfoyova pozornosť na strop okamžite ochabla. Trhaným pohybom sa od neho odtrhol a pozrel sa za Goyla, ťažko dýchajúc. Z hrdla sa mu vydral mierne zúfalý ston a zvrtol sa, akoby ho niekto neviditeľný a nepočuteľný volal. S tým sa však odpotácal z miesta a takmer vystrašene sa vrhol dopredu. „Draco, hej!“ Goyle zavolal naspäť a nepohol sa ani o centimeter z miesta, kde stál. Akokoľvek sa mu uľavilo, zmocnila sa ho úplne nová zvedavosť. Napriek bolesti hlavy a nepríjemnému pocitu z intenzívneho svetla pred sebou si bol Goyle istý, že okrem Dracovej námesačnosti niečo nie je v poriadku.

„Draco, zobuď sa.“

„Profesor?“ Malfoy sa otočil, neisto stál na vlastných nohách, rukami sa chytil kuchynskej stoličky, aby sa oprel. Potkol sa o nohu ďalšej zo stoličiek a znovu sa dostal do trochu rovnejšej, no rovnako nedbalej polohy. Výraz hrôzy v jeho očiach bol nepopierateľný a s odstupom času si Goyle nebol celkom istý, či Malfoya vôbec správne počul.

„Nie, Draco,“ povedal, keď si bol istý, že sa Dracove slová nedajú pomýliť, „tu je Goyle. Musíš sa teraz zobudiť, dobre?“ Napriek všetkému, čo sa Goyle naučil o tom, ako nezobudiť námesačníka, po ničom netúžil viac, ako priviesť Malfoya k vedomiu. Avšak obávaný úkon prinútiť sa k činu bol pomerne skľučujúci a on bol takmer nemožne zakorenený na mieste. Goyle sledoval Draca, pevne držal svoj prútik, zaplavený obavami. Nech už sa Dracovi sníval akýkoľvek sen, prial si, aby sa z neho vytrhol.

„Draco,“ skúsil to znova, čoraz netrpezlivejší a dosť vystrašený, „joj, Draco!“ Malfoy sa presunul k stene a s intenzívnou agresivitou sa na ňu pritlačil chrbtom. Zalapal po dychu, akoby ho niekto dusil, a potom sa zosunul na jej koniec ako handrová bábika. S nohami mierne pokrčenými v kolenách sa zošuchol do sedu, poškriabanými rukami sa chytil za hlavu a z hrude sa mu vydral záchvat drobných chrapľavých vzlykov.

Goyle si nebol istý, či vydrží ešte dlho stáť, rozbehol sa dopredu, prútik namieril inam a zľahka sa dotkol Dracovho pleca, keď roztraseným tónom povedal: „Draco, ty len snívaš... dobre? Zobuď sa.“ A nečakane sa zdalo, že to urobil správne. Malfoyove oči sa presunuli, najprv sa pozreli na Goyla a potom skĺzli k jeho ruke pri golieri košele. Zažmurkal, pomerne rýchlo sa prebral zo sna, a potom, mrmlúc, mierne potriasol hlavou. Keď sa mu zdalo, že sa spamätal, pozrel späť na Goyla, na bledej tvári mal vyrazený zmätený výraz.

Potom sa spýtal: „Čo sa deje?“

„Snívalo sa ti,“ povedal Goyle okamžite a mierne opatrne ustúpil od svojho priateľa. Pozoroval Malfoya, ako sa znova obzerá po miestnosti, mrkajúc v tme späť do ostrého svetla Goylovho jasného prútika.

„Bol si námesačný!“ zopakoval a pokúsil sa trochu zlepšiť náladu. Napriek tomu úsmev na jeho tvári bol len krivý; sedel na jeho tučnej vizáži dosť dlho na to, aby sa pomaly vytratil.

„Cítim sa príšerne,“ odvetil Draco a pritlačil hlavu dozadu k stene za sebou. Zdalo sa, že príšerne je pre túto noc slabé slovo. V skutočnosti bolo na samotnom výzore Draca Malfoya, ktorý mal napriek modrinám a škrabancom slabý odtieň zelenej a pod očami nosil dva tmavé vaky, takmer niečo mrazivé. Pomaly sa nadýchol a zavrel oči, keď sa naklonil dozadu, a potom ich otvoril a zažmurkal. Oči mal podliate krvou a sklovité.

Goyle si odfrkol. Nahlas povedal neisto: „Nežartuj. Bez urážky, kamarát, ale nevyzeráš veľmi dobre.“

Draco pokrútil hlavou a vyštveral sa na nohy, pričom využíval stenu za sebou ako obrovskú oporu.

„Vstávam,“ oznámil Goylovi predtým, ako sa postavil, a zaujal stupídny postoj, ktorý bol takmer nadmieru pochybný.

Kývajúc sa prehľadával tmavú obývačku a na chvíľu vyzeral prijateľne pokojne, kým sa mu hlava po tretí raz za noc neotriasla smerom hore.  Goyle mal dojem, že Draco počul niečo, čo on nie; skutočný zvuk však počul iba Draco. Tisíc dlhotrvajúcich nadšených hlasov mu naraz vystrelilo do uší, akoby sa mu celý vesmír snažil povedať tajomstvo. Žiadny z nich nedokázal zvlášť rozoznať, ale kričali a stonali a šepkali a kričali naraz; niektoré nahnevané, iné nežné, ďalšie hrozivé. A ako tak počúval, cítil, ako sa mu robí strašne nevoľno - napriek sústavnosti takýchto udalostí stále nenašiel silu zvyknúť si na ne. Predsa len sa však snažil budiť pokojný dojem a nevyplašiť Goyla, ktorý stál v malej vzdialenosti a sám sa s nadmernou zvedavosťou po nej obzeral.

Záblesky prichádzali oveľa rýchlejšie, ako Draco očakával. Pred očami sa mu mihali ľahké blesky bieleho svetla a v hlave mu prebiehal rozmazaný obraz. Goylov hlas mu takmer tlmene prechádzal ušami a videnie sa mu intenzívne rozmazávalo. A potom ho uvidel. Cez biele záblesky svetla si jeho nespoľahlivý zrak našiel zaostrenie na vysoký tieň tesne za Goylom. Tá vec sa nepohla, namiesto toho zostala nehybne stáť a ticho ho sledovala. Pobavenie postavy bolo celkom zjavné, a keď sa na mužovej prehnitej tvári vynoril úsmev, Draco dokázal rozoznať len jeho žlté zuby.

„Vidím ho,“ vyhlásil Draco nešťastne a vzdal sa hranej statočnosti a spokojnosti. No nedokázal si celkom pomôcť so zúfalým tónom, ktorý zaváňal za jeho ťažkým hlasom, nedokázal sa celkom ovládnuť, aby takmer neprosil.

Goyle sa zvrtol. S prútikom pevne vystretým pred sebou sa pripravil na niečo, čo neprišlo. Obývacia izba, stále čierna a takmer oslepujúca, bola navyše kompletne nedotknutá. Zdvihnúc obočie sa Goyle otočil späť, plecia mu mierne poklesli. Cítil, ako mu po chrbte prebehlo zvláštne mravčenie, možno sa Draca bál viac, ako sám očakával. Ale pravdupovediac, Malfoyova zvláštnosť ho mierne znervózňovala. Pomaly sa chrapľavým hlasom spýtal: „Vidíš koho?“

Malfoy však neodpovedal. Namiesto toho pocítil, ako sa po ňom zakráda vlastné chvenie. Nie z vlastnej vôle sa zapotácal dopredu a oprel sa dlaňami o zohnuté kolená. Prikrčil sa, akoby ho niekto udrel do brucha, sklonil sa nad podlahové dosky a zadržiaval nevoľnosť, ktorá mu stúpala z dna rozochveného žalúdka. Vidina Voldemorta však nezmizla. Namiesto toho vysoký a zosnulý tieň stál nehybne, ruky mal pri bokoch a okolo nôh sa mu ovíjal chvost dlhého hada. Zdalo sa, že mu hlava na pleciach šklbe, akoby sa trhala sem a tam v krátkych, rýchlych drobných pohyboch. Nepohol sa, iba sa usmieval. A potom to už Malfoy nevydržal. Zakašľal, najprv pomaly, cítil, ako mu žlč stúpa zo žalúdka a dopadá na podlahu pred ním. Goyle sa zapotácal, ale Malfoy sa pohol nahor.

„Do prdele!“ Goyle otrasene vykríkol a oči sa mu rozšírili, keď jeho tvár nadobudla nový bledý odtieň. „Si v poriadku?“ spýtal sa, hekajúc, akoby bežal kolá, ale Malfoy bol príliš roztržitý na to, aby vhodne odpovedal. Voldemort bol preč a Draco stál, zostal vzadu, predpokladajúc jeho nezdravú nevyrovnanosť. A tak, akonáhle sa k nemu opäť prikradla tma, nedostatok svetla, ktorý nespôsobila zatienená obývačka, cítil, ako sa mu oči prevracajú dozadu a padá dopredu, von ako svetlo. Kolaps Draca Malfoya sa rozdelil na časti; najprv mu odišli kolená a tesne za nimi poklesol trup. Goyle sa však vrhol dopredu a zachytil Malfoya skôr, ako dopadol na podlahu. Pritúlil si Draca k hrudi a nechápavo naňho hľadel so spadnutou čeľusťou, ešte než v sebe našiel silu pohnúť sa.

Odtiahol Malfoya späť na pohovku a srdce sa mu rozbúšilo. Rozhodne odstrčil prútik a jeho hrot pomerne rýchlo zhasol. A v tme si nehybne sadol, napokon sa pre panický záchvev myšlienok zvrtol na pohovku oproti Dracovi. V hlave mu búšilo a predral sa chvejúci dopredu a chytil sa za pulzujúcu hlavu. Kocovina bola ďaleko na konci zoznamu jeho priorít. A nepomohlo ani to, že pred ním na vankúšoch ležal v kôpke v bezvedomí jeho pomätený a chorý najlepší priateľ. Spočítal si požehnanie, ktoré bolo, dosť pateticky, len jedno: Draco Malfoy aspoň ešte dýchal.

Zvažoval teda jednu z dvoch možností: zavolať Luciusa Malfoya alebo mu zohnať odbornú pomoc. Goyle si však nebol istý ani tým, či Lucius vedel, že Draco nie je doma. Niečo mu napovedalo, že ten muž je aj v takom skorom čase stále vonku a venuje sa konfliktom na ministerstve. Dokonca si Goyle spomenul, že Lucius poradil synovi, aby zostal na panstve. Rozčúlený Goyle sa potácal nahor a zamieril k Dracovmu kabátu odhodenému v rohu. Nepokojne ho s posmrkávaním natiahol na kamarátove bezvládne ruky a natiahol Dracovi na nohy ponožky a topánky. Takto odfukujúc sa vrhol späť k svojmu prútiku. Namieril ho znova na Draca, pričom nemal veľmi na výber. Dracovo bezvládne telo sa vznášalo vo vzduchu tesne nad podlahou a čakalo, kým sa Goyle pozbiera a schytí vlastný kabát, ruky sa mu takmer triasli, aby si zapol správny gombík.

A potácajúc sa do tmy skorého rána sa Goyle vydal smerom ku pracovni Elaine Gallerovej.

Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
 0 komentárov
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

Archivované komentáre


Re: 11. Muž v rohu Od: Lupina - 07.01. 2022
Na první části kapitoly bylo pozitivní to, že ukazovala, jak válka zasáhla i "druhou stranu". Děti Smrtijedů to taky neměly lehké. A ta druhá... no, bojím se, že tím začíná něco, co se nám líbit nebude. Náměsíčný člověk takto neodpadává. Díky, Jimmi.

Re: 11. Muž v rohu Od: Octavie - 07.01. 2022
Bůhví jak to dopadne. Ona snad v pracovně nebude, když je 1 v noci. Každopádně zajímavá kapitola, velmi. Autorka má fakt jedinečný styl a stále smekám, Jimmi, jak se s ním bravurně vyporadavas. Děkuji!

Re: 11. Muž v rohu Od: Gift - 06.01. 2022
Ohje, chudak Draco. Sice to (zatim) neni uplne nejnevinnejsi a milovatelna postava, ale tohle je stejne nocni mura. Jeste ze ma tak dobreho kamarada jako je Goyle a (snad) i dobrou psychiatrickou pomoc. Stale si totiz nejsem jista, kam Elaine zaradit. Dekuji, bylo to temne, ale zajimave.

Re: 11. Muž v rohu Od: zuzule - 05.01. 2022
Hmmm a to to docela prijemne zacalo... Nevim, jestli ho vzal zrovna k te spravne osobe, ta terapeutka je proste divna. Uvidime. Dekuju!

Re: 11. Muž v rohu Od: Claire - 04.01. 2022
Hmm, skoro polovinu kapitoly jsem doufala, že by tato mohla patřit k opatrně optimističtějším - navzdory tématu k diskutování. No, je po doufání.. a Gregory se, podle mého skromného názoru, nerozhodl úplně nejšťastněji. Hned příště zjistíme, jak velký průšvih odstartoval. Díky za překlad.

Prehľad článkov k tejto téme:

Va Vonne: ( Jimmi )30.07. 2022Epilóg: Tu sme všetci šialení
Va Vonne: ( Jimmi )25.07. 202235. Som kvôli tomu blázon?
Va Vonne: ( Jimmi )24.07. 202234. Peklo
Va Vonne: ( Jimmi )18.07. 202233. Celý svet v plameňoch
Va Vonne: ( Jimmi )15.07. 202232: Všetko vedie k jednému
Va Vonne: ( Jimmi )12.07. 202231. Čo mohlo byť únikom
Va Vonne: ( Jimmi )11.07. 202230. Bláznov smiech
Va Vonne: ( Jimmi )10.07. 202229. Zlaté pole 2/2
Va Vonne: ( Jimmi )08.07. 202229. Zlaté pole 1/2
Va Vonne: ( Jimmi )06.07. 202228: Žiť stabilne
Va Vonne: ( Jimmi )05.07. 202227. Pojednávanie a chyba
Va Vonne: ( Jimmi )01.07. 202226. Po rozpade
Va Vonne: ( Jimmi )30.06. 202225. Démoni
Va Vonne: ( Jimmi )24.06. 202224. A znova späť
Va Vonne: ( Jimmi )20.06. 202223. Skús nedýchať
Va Vonne: ( Jimmi )10.06. 202222. Vitajte v džungli
Va Vonne: ( Jimmi )30.05. 2022Kapitola 21. Aký zvláštny svet
Va Vonne: ( Jimmi )23.05. 202220. Tri hodiny ráno
Va Vonne: ( Jimmi )22.05. 202219. Sladkobôľny súcit
Va Vonne: ( Jimmi )17.05. 202218. Boli sme vojaci
Va Vonne: ( Jimmi )11.03. 202217. Charmless
Va Vonne: ( Jimmi )28.02. 202216. Opätovné stretnutie
Va Vonne: ( Jimmi )25.02. 202215. Očakávanie neočakávaného
Va Vonne: ( Jimmi )08.02. 202214. Vreštiacia kanvica
Va Vonne: ( Jimmi )01.02. 202213. Handrová bábika
Va Vonne: ( Jimmi )15.01. 202212. Opakujúca sa nočná mora
Va Vonne: ( Jimmi )04.01. 202211. Muž v rohu
Va Vonne: ( Jimmi )29.11. 202110. Slabosť
Va Vonne: ( Jimmi )22.11. 202109. Za dobrotu na žobrotu
Va Vonne: ( Jimmi )19.11. 202108: Kde straší
Va Vonne: ( Jimmi )15.11. 202107: Šialenec
Va Vonne: ( Jimmi )12.11. 202106. Záblesk delíria
Va Vonne: ( Jimmi )03.11. 202105. Klamár, klamár
Va Vonne: ( Jimmi )01.11. 202104. Tretia kapitola: Pomaly sa zdvíhať
Va Vonne: ( Jimmi )28.09. 202103. Kapitola druhá: Všetci šialení muži
Va Vonne: ( Jimmi )20.09. 202102. Kapitola prvá: Z uličiek a alejí
Va Vonne: ( Jimmi )30.05. 202101. Prológ
. Úvod k poviedkam: ( Jimmi )26.05. 2021Úvod k poviedke