Preklady fanfiction Harryho Pottera

Rozkvitnutie lásky

Je sobota. Ale nie je to len sobota, je to tá sobota. Deň svadby; jej svadby. Deň, keď sa jej vzdá, raz a navždy. Ale namiesto toho, aby sa obliekol do svojich najkrajších šiat a išiel žiariaci a včas, aby sa uistil, že všetko je tak, ako má byť, ako to pôvodne plánoval, sedí na svojom gauči, popíja čaj a je misku svojich obľúbených cereálií. Jeho plány teraz, ako sa patrí na šťastie, spočívajú v tom, že sa úplne vykašle na tú svadbu.

Zdvihne nohy a vyloží si ich na stolík, keď vtom mu zahučí krb. Blondiak zastoná, lebo vie, že by to mohlo byť viacero ľudí, ktorí naňho prišli nakričať a dožadovať sa, prečo nie je tam, kde má byť. Dnes mal zablokovať letax.

Potter sa vynorí zo zelených plameňov, opráši si sadze z pliec a vojde do obývačky. „Musíš si vyčistiť krb.“

„Hneď sa do toho pustím,“ sarkasticky zamrmle Draco a vráti sa k sobotňajšiemu kreslenému seriálu v televízii.

„Prečo nie si oblečený?“

„Som si istý, že na to dokážeš prísť sám, Potter, určite nie si taký hlúpy.“

Harry prevráti očami. „Aby si vedel, robíš chybu. Nikdy ti neodpustí, ak sa ne-“

„No odpusť mi, Potter, ale ona sa so mnou nerozpráva už celé týždne. Ako mám vedieť, že vôbec ešte stojí o moju spoločnosť?“

Havranovlasý muž sa vtedy posmešne uškrnie a založí si ruky na hrudi. „Tu nejde o to, že by si mal dojem, že ťa tam nechce, pretože dobre vieš, že ťa tam chce. Tu ide o teba a o to, že sa nechceš pozerať na to, ako sa vydáva za niekoho iného.“

„A čo na tom, ak je to tak, Potter? Prečo ti na tom záleží?“

„Pretože mi záleží na Hermione. A ak by ti na nej naozaj záležalo, odložil by si vlastné sebectvo a išiel by si na jej svadbu, pretože ona chce, aby si tam bol,“ povie mu Harry.

„Záleží mi na nej, Potter, viac, než si kedy dokážeš predstaviť. Ale nemôžem tam sedieť a pozerať sa, ako robí chybu...“

„Nebudem brať do úvahy, čo si práve povedal, pretože Ron je môj priateľ. Ale aj keď robí chybu, je to jej chyba, nie tvoja.“

Draco prevrátil očami a potom sa zahľadí na muža stojaceho pred ním. „Čo teda máš z toho, že si sem prišiel, Potter?“ 

„Nič. Len som sa chcel uistiť, že vieš, že ak sa neukážeš, nikdy ti to neodpustí.“

To je všetko, čo Potter povie, než odíde.

To je všetko, čo stačilo, aby Potter povedal.

Po Dracovi zostáva napoly vypitá šálka čaju, polovica misky cereálií a hučiaca televízia.

X

Nemal by to robiť. Nemal by za ňou vôbec chodiť, nieto ešte do súkromia jej vlastnej izby, len pár hodín predtým, ako povie „áno“ niekomu inému. Mal by si jednoducho sadnúť na jej stranu zoznamu hostí a skončiť s tým. Určite by ho videla, keby sedel v prvom rade, vedľa jej rodičov. Že?

Ale napriek tomu tu kráča k miestnosti na konci sály. Do svadobnej izby. Zhlboka sa nadýchne, kým otočí kľučkou a zatlačí do dverí. Tam, na druhej strane miestnosti, stojí krásna nevesta, oblečená v rovnako (ale ani zďaleka nie tak dôležitých) bielych šatách. Je k nemu otočená chrbtom, keď sa pozerá von oknom a hľadí na rozľahlú krajinu, ktorú Brloh ponúka. Žalúdok mu pomyselne klesne a srdce sa mu rozbúši, keď potichu vojde, aby ju nerušil. Zatvorí za sebou dvere a ona musí počuť, ako zámok cvakol na miesto, pretože sa otočí tvárou k nemu, kučery jej poskočia na chrbte. Zamrká, prekvapená, že ho vidí. Placho sa usmeje a nervózne si pretrie zátylok. „Ahoj...“

„Ahoj...“ zašepká a jemne sa usmeje.

„Vyzeráš... vyzeráš nádherne,“ zašepká.

„Vďaka.“ Zastrčí si uvoľnený prameň vlasov za ucho - a je to rumenec na jej lícach alebo sa jej červenajú líca?

„Tak dnes som nechcel prísť,“ prizná a pristúpi k nej bližšie. „Z... jasných dôvodov. Ale v Potterovi máš dobrého priateľa - a to presvedčivého. Naozaj mu na tebe záleží. A vďaka nemu som si uvedomil, že mi na tebe a tvojom šťastí záleží viac ako na mojom. Záleží mi na tebe viac než ťa milujem.“

Oči má vlhké od sĺz, a keď jej jedna unikne, nechce nič iné, len natiahnuť ruku a zotrieť ju, ale drží si ruky (a pery) pri sebe.

„Ale ja nemôžem zostať. Prišiel som ti povedať, že chcem, aby si bola šťastná, chcem, aby si robila to, čo ťa robí šťastnou. A ak ťa svadba s Weasleym urobí šťastnou, tak to urob. Budem tu aj potom, tak ako som tu bol aj predtým, ale nemôžem... nemôžem sa na to pozerať.“

„Prečo?“

„Pretože aj keď mi na tom záleží... nemôžem sa prinútiť...“

„Nie, prečo ma miluješ?“ spýta sa ticho a pozrie naňho zvedavými, zamyslenými očami.

„Na to neviem odpovedať,“ zamrmle.

„Zaslúžim si to vedieť, nemyslíš?“

„Nemôžem odpovedať, pretože neviem. Neviem, prečo ťa milujem. Neviem, ako to, že ťa milujem,“ prizná ticho. „Ale viem, že ma robíš divokým a bláznivým tým najlepším možným spôsobom. Viem, že keď som s tebou, mám pocit, že môžem robiť čokoľvek, čo chcem, a byť čímkoľvek, kým chcem byť. Vďaka tebe chcem byť lepším človekom. Chcem byť niekým, na koho môžeš byť hrdá, niekým, komu sa môžeš zveriť. Robíš ma šťastným bez toho, aby si sa o to usilovala, a ja nechcem nič iné, len aby si bola šťastná ty. Chcem, aby si sa stále smiala a usmievala, pretože oboje milujem. A chcem, aby si nikdy neplakala, pretože to neznášam. Už roky mi prirastáš k srdcu, Grangerka. Len som si to neuvedomoval.“

Slabo sa usmeje cez tiché slzy, ktoré jej skĺznu po lícach. A tentoraz sa neubráni tomu, aby jej ich neutrel a palcom sa jej dotkne líca. A potom sa k nej zrazu nakloní a počuje, ako sa jej v hrdle zatají dych, keď jej pritlačí pery na spánok. „Buď šťastná, Grangerová.“

Potom odíde, bez ďalšieho slova alebo druhého pohľadu. Keby sa obzrel, možno by videl, ako sa po ňom načiahla.

X

Kurevsky nenávidí svoj život. A kurva nenávidí toho hlúpeho Lasičiaka za to, že mu ho zničil. A kurva nenávidí sám seba za to, že sa zamiloval do niekoho, do koho sa nemal prečo zamilovať.

Momentálne je uprostred rozhadzovania vecí po byte, čím uvoľňuje všetok svoj nahromadený hnev a frustráciu. O desať minút sa vydá. Desať minút a bude celým srdcom patriť inému mužovi. A to tak veľmi bolí. Má pocit, že bude zvracať a zároveň prestane dýchať. A sľubuje si, že od dnešného dňa už nikdy nedovolí, aby sa mu nejaká žena dostala do jeho zasraného srdca. Nikdy. Už nikdy, nikdy.

Zazvoní zvonček a on sa zastaví, uprostred stláčania ovládača od televízora. Zavrčí, odhodí ho opatrne na gauč a potom zakopne o rôzne iné predmety, ktoré sa rozhodol hodiť cez celú miestnosť smerom k vchodovým dverám. A keď ich otvorí, srdce sa mu úplne zastaví. Žalúdok mu vyskočí do hrdla a akoby mu niekto vyrazil dych.

Pozerá naňho so sklovitými očami a šmuhami maskary na lícach, odetá v bielych svadobných šatách a s dokonale natočenými vlasmi, Hermiona Grangerová. Chvíľu si ju prezerá zhora nadol, všimne si, že na jej prste chýba ten nešťastný prsteň, a uštipne sa, kým vypustí vzduch, o ktorom nevedel, že zadržiava.

„Hermiona, čo... čo tu robíš?“

„Nenávidím ťa,“ zašepká. Jej hlas je sotva počuteľný, ale on ju nepotrebuje počuť, pretože to má napísané na tvári. Prejde okolo neho, odstrčí ho nabok a zabuchne dvere. „Nenávidím ťa, Draco Malfoy!“

„Grangerová...“

„Ty - ty sebecký, egocentrický malý... človek! Prečo si si nemohol nechať svoje pocity pre seba ako niekto normálny? Prečo si musel ísť a všetko zničiť?“

„O čom to hovoríš?“ spýta sa nedôverčivo.

„Ty si všetko zničil! Bola som úplne v pohode, keď som si myslela, že ku mne nič necítiš. Bola som úplne šťastná, keď som si mala vziať Rona a žiť s ním šťastne až do smrti, a potom si prišiel ty a...“ odmlčí sa a ťažko dýcha, keď hľadá tie správne slová. „Kvôli tebe som opustila svojho snúbenca a svoju rodinu,“ zamrmle skôr sama pre seba.

„Je mi to ľúto... kvôli mne? Prečo?“ čuduje sa zmätene. Určite tým nemyslela... Nie, nie, asi je naňho len taká nahnevaná, že musela odložiť obrad, aby mu mohla prísť v súkromí odhryznúť hlavu.

„Pretože... pretože ťa milujem. Nechala som svojho snúbenca pri oltári, lebo milujem teba...“

Zamrkal. „Ty... ty čo...?“

„Milujem ťa, ty imbecil! Bože... ja...“ odmlčí sa a prechádza po celej dĺžke jeho obývačky, pričom si drží spodok šiat nad podlahou, aby oň nezakopla.

Váhavo ju pozoruje. Stále si nie je istý, či ju počuje správne, alebo si s ním len zahráva jeho myseľ.

„Nerozumiem, Grangerová...“

„Ja tiež nie,“ pripustí ticho, zastaví sa, aby sa na neho pozrela. Jej oči sú plné strachu a vášne. A lásky. „Ani ja to nechápem. Nechápem, prečo keď si mi povedal, že ma miluješ, cítila som sa vo vnútri celá rozpálená a roztúžená. Nechápem, prečo keď si ma pred pár týždňami pobozkal, bolo to, akoby som letela a padala zároveň. Jediné, na čo som dokázala myslieť, si ty a kedy ťa znova uvidím a či ťa znova uvidím a... a myslím, že jedna moja časť chcela, aby si ma zastavil. Chcela som, aby si mi zabránil vziať si Rona... A hoci si ma nezastavil toľkými slovami, zastavil si ma a... Merlin, Draco, povedz niečo,“ prosí.

Chytí ju okolo pása a pritiahne si jej telo k sebe. „Vezmi si ma,“ zašepká a pritisne si čelo na jej.

„Čo?“

„Vezmi si ma. Uteč so mnou, hneď teraz. Zoberme sa, začnime úplne nový život...“

„Počkaj, počkaj... spomal,“ povie mu jemne. „Nemôžem... nemôžem si ťa vziať, práve teraz. Ani neviem, čo to je, ani čo to znamená...“

„Som ochotný to zistiť,“ zašepká a jeho sivé oči pátrajú po jej hnedých.

„Ja tiež,“ zašepká naspäť.

On sa usmeje, vášnivo a hladne ju pobozká ako vyhladovaný človek v púšti. Zachichotá sa, keď sa odtiahne a jeho pery nasledujú tie jej a prosia o viac.

„Toto je šialené,“ zasmeje sa. „Sme blázni.“

„Áno, no ja som napríklad nikdy nebol šťastnejší.“

Usmeje sa a pevne mu objíme ramená.

„Ja tiež nie.“

KONIEC