Preklady fanfiction Harryho Pottera

Júl

6. júl

Čítanie je pre ňu ako terapia. Je to ako byť v inom svete. Dokáže sa tak vášnivo ponoriť do deja akéhokoľvek románu, že dokáže zabudnúť na svoj vlastný svet. Na svoju vlastnú vojnu. Hovorila pravdu, keď Dracovi povedala, že čítanie jej poskytuje únik.

Snaží sa, aby si každý deň vyhradila hodinu na to, aby si niečo prečítala, čokoľvek. Je to jediná vec, ktorá ju udržiava pri zdravom rozume.

Zvuk krokov, ktoré sa k nej blížia, ju vytrhne z toho sveta a vráti ju do jej vlastného. Vzhliadne a uvidí Draca, ktorý sa na chvíľu pristaví a potom si sadne vedľa nej, v rukách knihu, ktorú mu požičala. Jemne sa usmeje. „ Dočítal si? Čo si myslíš?“

Prikývne a nenútene sa usmeje. „Bolo to celkom dobré.“

„Ak chceš, je tu ešte veľa ďalších,“ odpovie.

„Môžem?“

„Samozrejme.“ Usmeje sa, siahne do malej tašky vedľa seba s rozširujúcim kúzlom a vytiahne ich kôpku.

Jemne sa zasmeje a prevráti očami. „Iba ty by si si priniesla knižnicu, Grangerová.“

Nemôže si pomôcť, ale aj ona sa zasmeje, skôr než sa s ním ponorí do rozhovoru o umení a literatúre. Do debaty o žánroch a autoroch. Cez jeho plece vidí Rona, ako ich pozoruje.

X

14. júla

„Milujem ťa.“

To priznanie ju vôbec neprekvapí. Prekvapí ju však čas a miesto.

Pozrie sa cez stan na Rona. Jeho oči sú plné toľkej vášne a emócií. Láme jej to srdce. Pred mnohými mesiacmi by sa naňho možno vrhla, vyobjímala ho, vyznala mu vlastnú lásku. Ale teraz je všetko inak. Nie je si istá, či ešte cíti to isté.

Nie je si ani istá, či to, čo cítila, bola skutočne láska, alebo len... pohodlnosť. Stabilita.

Stále sa naňho pozerá a podľa panického pohľadu v jeho žiarivo modrých očiach vidí, že sa začína obávať. Rozmýšľať. Zhlboka sa nadýchne a slabo sa usmeje. „Ron... úprimne, lichotí mi to. Ani neviem, čo mám povedať.“

„Povedz, že budeš so mnou,“ zašepká.

„Nemôžeme,“ zašepká a smutne pokrúti hlavou. „Musíme sa sústrediť, Ron. Musíme si zachovať chladnú hlavu.“

Prikývne, viditeľne sklamaný, keď si strčí ruky do vreciek.

„Správne. Áno, súhlasím.“ Ponúkne jej bolestný úsmev v snahe dať jej najavo, že mu to nevadí.

Ona mu úsmev opätuje, kým sa otočí a odíde zo stanu vyhľadať Harryho. Len čo vyjde von, vojde Draco. Zastane a svetlé vlasy mu padajú do tváre. Nejako vie, že všetko počul. A z nejakého dôvodu je tak trochu rada.

X

25. júl

Pozoruje, ako voda steká do koryta rieky. Pozoruje, ako kvety jemne vejú vo vetre. Počúva lístie šuchotajúce v tom istom vetre. Počuje za sebou kroky, pomalé, ale vypočítavé. Sú Dracove. Po štyroch mesiacoch života s ním (a ešte dlhšie s Harrym a Ronom) je schopná rozlíšiť rozdiely medzi ich krokmi (okrem iného). Harryho kroky sú vždy rýchle, takmer uponáhľané a naliehavé. Ronove sú ťažké, cieľavedomé. Dracove sú jemnejšie, akoby sa kĺzal po tráve.

Sadne si vedľa nej, pokrčí nohy a oprie sa o kolená lakťami. Rýchlo sa na ňu pozrie a potom už len nasleduje jej pohľad na vodu.

Páči sa jej, ako sa slnko odráža od vody, takže vyzerá ako kryštálová plachta.

Páči sa jej, ako sa voda odráža od jeho pokožky, takže vyzerá ešte viac ako sklo.

„Nemala by si sa cítiť zle za to, čo si minule povedala Weasleymu,“ povie jej uvoľnene.

Chvíľu naňho pozerá zboku a potom sa vráti k vode.

„Rozhodla si sa na základe svojich pocitov. Nemôže sa na teba za to hnevať, a ak áno, tak je väčší debil, ako som si myslel.“

„Počúval si,“ pripustí.

„Rozprávali ste sa vo vnútri stanu, Grangerová. Steny nie sú práve hrubé.“

„Jasné, no, v každom prípade... sa mýliš.“

„V čom?“

„Mám plné právo cítiť sa zle. Ja... keď sa toto všetko začalo, boli sme tak trochu... spolu. Neboli sme síce oficiálne, ale boli sme spolu. A potom odišiel a odkedy sa vrátil, akoby medzi nami bolo také čudné, nepríjemné napätie,“ priznala po prvý raz nahlas.

„No tak potom to nie je tvoja chyba, že Lasica sa vyparil,“ podotkne.

„No, to nie, ale...“

„Ale nič, Grangerová. On urobil svoje rozhodnutie a ty si urobila svoje.“

X