Preklady fanfiction Harryho Pottera

Staré svadby a nové návrhy

Keď sa zobudí, on je už preč. Ublížená a nahnevaná sa zúčastní na svadbe s jedinou myšlienkou. Mala mať viac rozumu - alebo nemala?

X

Je sama. To je jediná myšlienka, ktorú zaregistruje, keď sa prevráti na chrbát a nájde vedľa seba prázdne miesto. Je sama.

A on je preč.

V očiach ju automaticky štípu slzy a žalúdok sa jej prevracia, cíti nevoľnosť. Nie je si istá, čo chce robiť viac: plakať alebo kričať. Rozhodne sa teda pre oboje, chytí vankúš, ktorý v noci okupoval - ignorujúc fakt, že vonia jeho kolínskou -, a zaborí si doň tvár, zatiaľ čo do látky obliečky vankúša kričí hlasné, bolestné vzlyky.

Mala vedieť svoje, pomyslí si. Škrtnite to. Ona vie, že mala mať viac rozumu. Jediný pocit útechy jej prináša skutočnosť, že je stále plne oblečená. Aspoň že tamtú chybu neurobila znova.

Bol zmätený a dramatizoval a ona mala vedieť, že si hľadá obetného baránka, kým si neuvedomí, že mal celý čas pravdu. To sa stáva stále, však? Muži si vybavujú staré milostné príbehy - nie že by oni mali veľký príbeh -, keď sa majú oženiť a rozmýšľajú, či sú pripravení a či je to to, čo chcú. Väčšinou je to presne to, čo chcú, len im to treba pripomenúť. A ona, zdá sa, bola jeho pripomienkou.

Po tom, čo sa jej zdá, že preplakala všetky slzy, ktoré mu chcela venovať, sa jej podarí vytiahnuť z postele. Pozrie na hodiny na nočnom stolíku, červené čísla na ňu žiaria a posmievajú sa jej: 9:47. Obrad sa začne o hodinu a 13 minút. Čo znamená, že o necelé dve hodiny bude ženatým mužom.

On, jej najlepší priateľ a láska jej života, bude oficiálne patriť niekomu inému.

Nechce ísť. Vie, že musí, pretože ak by nešla, zabil by ju - čo už neznie ako zlý nápad... Ale ona nechce ísť. Nechce sa pozerať na to, ako je s niekým iným. Nechce sa pozerať, ako sa na tú druhú usmieva, bozkáva ju a sľubuje sa jej. Nechce sa pozerať, ako ju opúšťa.

Podarí sa jej dovliecť na chodbu a do kuchyne, aby si vzala fľašu vody, len aby zamrzla uprostred dverí. Na kuchynskom stole leží tanier plný miešaných vajec, párkov, toastov a hrianok. Vedľa neho je šálka čaju a lístok s nápisom: "Myslel som si, že budeš hladná, tak som urobil raňajky. Uvidíme sa pri oltári."

Kretén.

Pozerá na ten tanier a sleduje, ako z jedla stúpa para. Očividne jej na jedlo umiestnil ohrievacie kúzlo. Čím viac sa však pozerá, tým viac sa hnevá.

Tá jeho drzosť.

Tá opovážlivosť.

Ten hlúpy, odporný, slizký, srdcervúci hajzel!

Čím dlhšie sa pozerá, tým menej chce jesť.

Ak niekedy existovala otázka, či sa zúčastní na obrade alebo nie, teraz už neexistuje. Rozhodne sa na ňom zúčastní - už len preto, aby mu povedala, čo si o ňom myslí.

X

Prichádza len päť minút pred plánovaným začiatkom obradu. Oblečená v žiarivo červených šatách, ktoré jej vybrala módna návrhárka Ginny Potterová, a v strieborných lodičkách na podpätku prechádza cez vstupné dvere Malfoy manoru a cez dom na zadný dvor. Sú tam všetci okrem samotného ženícha a jeho nevesty; hostia sedia na svojich miestach a trpezlivo čakajú, pričom sa rozprávajú, družbovia stoja vpredu. Blaise a Theo vyzerajú byť najviac ovplyvnení nočným hýrením, všimne si, ako tam stoja so zvesenými hlavami a slnečnými okuliarmi zakrývajúcimi oči.

Vtedy sa otočí, vráti sa dovnútra a vyjde hore do Dracovej starej izby. Zaváha pred dverami, uhladí si šaty na bokoch a stehnách a zastrčí si uvoľnený prameň vlasov za ucho. Zhlboka sa nadýchne, aby upokojila adrenalín, ktorý v nej prúdi, a bez ďalšieho premýšľania otvorí dvere.

Dvere sa rozletia a hlasno sa spoja so stenou, na ktorej sú zavesené. Hluk ju vystraší, ale nezdá sa, že by mu to prekážalo. Stojí pri svojom veľkom arkierovom okne s výhľadom na dvor, ruky má vo vreckách nohavíc. Má na sebe celý oblek okrem saka, ktoré, ako si všimne, odhodil na posteľ. Rukávy košele s bielym golierom má vyhrnuté až po lakte a kravata okolo krku mu stále visí nakrivo.

Krátko uvažuje, čo to, do čerta, robí, kým vojde do izby a zavrie za sebou dvere. Zdá sa, že zvuk cvaknutia zámky na miesto upúta jeho pozornosť, keď sa na ňu pozrie. Nepoznáva výraz jeho tváre, keď na ňu hľadí.

"Ahoj," vydýchne s úľavou.

Zovrie päste po bokoch a snaží sa zadržať slzy, keď prekračuje prah. Jej ruka sa spojí s jeho lícom ešte skôr, ako sa zastaví v chôdzi, a potom ho zrazu znova a znova udiera - do hrude a do ramien, skučí, že ho nenávidí.

Takto to rozhodne neplánovala riešiť.

Chytí ju za ruky v snahe upokojiť ju a potom si ju pritiahne k hrudi. Pritúli sa k nemu, rozplače sa v záhybe jeho krku, skrúti ruky pod jeho, keď mu zovrie plecia. "Pššššt," šepká on.

A potom rovnako rýchlo, ako stratila odhodlanie, ho opäť našla. Hrubo sa mu odtlačí od hrude a vymaní sa z jeho náručia. Urobí niekoľko ďalších krokov dozadu, aby sa od neho vzdialila. "Nenávidím ťa," zašepká a potrasie hlavou.

"Grangerová..."

"Ty si taký slizký hajzlík, Malfoy!" vykríkne a kladie dôraz na jeho priezvisko. "Po všetkom, čo si mi povedal - po všetkom, čo si ma prinútil povedať -, urobíš toto? Nikdy som ti nemala veriť!"

"Grangerová..."

"Skončila som, Draco," zamrmle a potrasie hlavou. Vie, že to nie je pravda. Vie, že o pár týždňov, po romantických medových týždňoch v Taliansku, nájde spôsob, ako sa jej opäť votrieť do života, a ona mu to dovolí. Ale dovtedy tomu chce veriť. Chce, aby tomu veril on.

"Prajem ti pekný život." Otočí sa na odchod a chrbtom ruky si utrie líce.

"Je preč," zavolá za ňou. V jeho hlase je cítiť naliehavosť a zúfalstvo, ktoré predtým nepočula.

Zastaví sa na polceste k dverám, chrbtom k nemu. Rýchlo žmurká, omámená, zmätená a dojatá sa otočí späť k nemu. "Čože?"

"Odišla. Je preč."

Odfrkne si a prevráti očami. "Čo urobila, uvedomila si, že jej za to nestojíš?" odsekne.

Urobí bolestne pomalý krok smerom k nej. A potom ďalší. A ešte jeden. "Povedal som jej pravdu..."

"A aká pravda to je?" spýta sa sarkasticky a založí si ruky na hrudi.

"Že som beznádejne zamilovaný do inej ženy a nemôžem si ju vziať," zamrmle a uzavrie priestor medzi nimi. Teraz sú tak blízko, že ho cíti. "Všetko som jej povedal, Hermiona. Povedal som jej, čo sa stalo, kým som ju stretol, a povedal som jej, čo sa stalo včera večer."

Prekvapene zažmurká. Toto vôbec nečakala. "Ty si jej to povedal?"

Prikývne.

"Kam išla?"

"Domov, so svojimi družičkami. Spomínala niečo o zmrzline," pokrčí plecami.

Jemne sa zasmeje a pozrie na podlahu medzi nimi. Pred minútou a pol myslela na to isté: na vanilkovú Viennettu.

Prstom jej zdvihne bradu a nakloní jej tvár, aby sa naňho pozrela. Množstvo nehy, nádeje a lásky v jeho očiach ju zaskočí.

"Vybral som si teba," zašepká a pritlačí čelo na jej. "Vždy si to bola ty, Grangerová."

Má pocit, akoby jej z pľúc vysal vzduch. A zrazu sa cíti teplejšie, čo nepomáha tomu, že nemôže dýchať. Pokúsi sa od neho odsunúť, ale on ju pritiahne späť, pritlačí jej telo k svojmu a zároveň jej zakryje ústa svojimi. Jeho pery sú mäkké, ale pevné na jej, skúsené, talentované a oh-také žiadúce. Opäť sa v ňom rozplýva a jemne mu stoná do úst, keď prehĺbi bozk. Cez jeho bozk cíti každú emóciu a každý pocit. Obtočí jej ruky okolo pása a zovrie ich tam, keď sám vydá svoj vlastný ston.

Odtiahnu sa od seba len preto, aby sa nadýchli, pričom sa obaja usmievajú ako blázni. Využíva túto chvíľu a ticho.

"Vezmi si ma," zašepká a jeho pery sa dotknú jej.

Ona sa ticho zasmeje a prevráti očami. "Si blázon."

"Áno, no to je vedľajšie. Stále chcem, aby si si ma vzala."

Potom sa odtiahne, jemne sa pritlačí na jeho hruď a urobí malý krok dozadu.

"Draco-"

"Pozri," začne a uprene na ňu hľadí, "vonku je už plno ľudí, ktorí čakajú, aby boli svedkami krásneho obradu. Všetko už bolo zaplatené - mnou. Už som na to oblečený. A nerád by som videl, že všetka tá tvrdá práca vyjde nazmar. Okrem toho, skôr či neskôr k tomu určite dôjde a mne osobne sa páči, že to bude skôr ako neskôr," hovorí jej presvedčivo.

Trikrát zažmurká a odvráti sa od neho.

"Neviem, Draco," zašepká. Napriek váhavosti a pochybnostiam jej srdce búši v hrudi a ozýva sa v ušiach, dlane sa jej potia a nohy sa jej trasú.

Jemne si vzdychne, skrúti ruky okolo jej pása a oprie si bradu o jej ľavé rameno.

"Prečo nie, Grangerová?" spýta sa ticho. "Čo nám bráni?"

"Na začiatok, toto nie je naša svadba..."

"Je moja a ja ťa chcem urobiť svojou nevestou..."

"A nemôžeme sa len tak vziať, Draco," povie mu logicky. Vykĺzne z jeho zovretia a pomaly sa otočí tvárou k nemu. "Nikdy sme spolu ani nechodili..."

"No a?" vysmieva sa jej. "Sme priatelia už roky, Grangerová - sakra, poznáme sa viac ako polovicu života. Poznáme sa lepšie ako ktokoľvek iný, poznáme svoje chyby a slabosti, rovnako ako svoje silné stránky. Teda, jasné, že si navzájom tlačíme na pílu, neustále sa hádame a pravdepodobne si chceme častejšie ako inokedy zakrútiť na krk, ale takí sme, Grangerová," zašepká. "Sme divokí a blázniví a nie vždy nám to dáva zmysel - ľudia sa nás stále snažia pochopiť, a práve preto sme takí skvelí. A ty vieš, že sme spolu skvelí."

"Nie je to logické," podotkne.

"My nie sme logickí."

"Bolo by to nezodpovedné."

"Potom sa vyrovnáme s následkami."

Prehltne hrču v hrdle a skúma ho, keď mu hľadí do očí. Myslí to úplne vážne, uvedomuje si. On to naozaj chce. Skutočne, z celého srdca, zúfalo si ju chce vziať. "Draco-"

"Prosím, nenúť ma o to prosiť, Grangerová," zašepká a vezme jej tvár do dlaní. "Len si ma vezmi, preukáž mi česť byť mojou ženou. Dovoľ mi milovať ťa dnes, zajtra a po zvyšok nášho života."

Do očí sa jej nahrnuli slzy a rozmazali jej videnie. Vidí však pohľad v jeho očiach a na jeho tvári.

Láska.

Oddanosť.

Úprimnosť.

Je to ten istý pohľad, akým sa na ňu pozeral včera večer, keď ležali v jej posteli, tvárou k sebe. Je to ten istý spôsob, akým sa na ňu vždy pozeral.

"Čo ak to nevyjde?"

"A čo ak to vyjde?" podotkne a jemne sa usmeje, keď nakloní hlavu na stranu.

Nedokáže zabrániť úsmevu, ktorý jej ťahá za pery, ani poskočeniu v srdci. A zrazu v jej mysli nie je žiadna pochybnosť či dokonca otázka.

"Dobre," zašepká.

Oči sa mu rozžiaria a na perách sa mu vyčarí široký úsmev. "Áno?"

Rázne prikývne.

Jeho ruky opäť objímajú jej pás a on zaborí tvár do záhybu jej krku, ako ju šťastne otáča.

"Práve si ma urobila najšťastnejším mužom na svete, Láska," zašepká. Postaví ju na nohy a na pery jej položí cudný bozk. Rýchlo sa odtiahne a zamieri k dverám: "Poviem to Potterovi a Potríčke..."

"Budú si myslieť, že sme sa zbláznili," povie mu s vytreštenými očami.

Zastaví sa vo dverách, keď sa otočí späť a hravo na ňu žmurkne.

"Uvidíme sa pri oltári."