Preklady fanfiction Harryho Pottera

Ocinovo dievčatko

Keď sa vráti biologický otec jeho dcéry a chce získať miesto v jej živote, Draco Malfoy začne pochybovať o svojom vlastnom mieste v jej srdci.

****

Zmeškal jej prvý úsmev. Jej prvý smiech. Jej prvé kroky a prvé slová.

Zmeškal jej prvé narodeniny a prvé Vianoce.

Zmeškal rast jej prvého zuba a jej prvý účes.

Zmeškal jej prvú rozprávku.

Zmeškal veľa vecí, ktoré s ňou už nikdy nezažije - a vždy ho to bude mrzieť, preto si sľúbi, že tu pre ňu bude vždy, nech sa deje čokoľvek.

Zamiluje sa do nej na prvý pohľad, keď má tri roky; je ťažké sa nezamilovať, vzhľadom na to, že je skrz-naskrz dcérou svojej matky.

Na svoje štvrté narodeniny, sedem mesiacov po tom, čo ju spozná, ho osloví "ocino".

Kúpi jej prvú "skutočnú" knihu. (A na jej 9. narodeniny jej kúpi prvú metlu.)

Na ich prvé spoločné Vianoce pobozká jej matku pod imelom a potom pobozká aj ju.

Ošetrí jej prvé odreté koleno a ona plače, až kým jej ho neuzdraví bozkom lepšie.

Je koňom pre jej princezné a chodí na jej čajové večierky a nosí ju na pleciach, keď idú na prechádzku, aby mohla vidieť to, čo on. (A ona nevie, že on si len želá, aby videl veci tak ako ona.)

Kľakne si na koleno a požiada ju a jej matku o ruku - a obe povedia áno.

Keď má šesť rokov, povedia jej, že bude mať malého brata alebo sestru, a on ju štyri hodiny objíma, kým ona plače - pretože on nie je jej skutočný ocino a nové dieťa bude jeho skutočné. (Povie jej, že tým, že bude mať ďalšie dieťa, sa nič nezmení, pretože ju bude milovať rovnako.)

Chodí na každý jej futbalový zápas - aj keď nerozumie pravidlám - a po práci s ňou trénuje na dvore pred domom.

Každú nedeľu s ňou pečie a raz za mesiac idú do cukrárne na zmrzlinu na konci ulice.

Povie jej, že nesmie randiť, kým nebude mať 35 rokov, a je nadmieru šťastný, keď súhlasí.

Strávi s ňou celé hodiny v bezpečí jej pevnosti z prikrývok, keď jej rozpráva príbehy, počúva príbehy a želá si, aby tak mohla zostať navždy.

Je pri tom, keď v deň svojich jedenástych narodenín dostane svoj list z Rokfortu a v to popoludnie sa všetci štyria vyberú do Šikmej uličky. (A on ju napriek skromným protestom jej matky poriadne rozmaznáva.)

Takmer sa rozplače, keď mu dá pusu z okna Rokfortského expresu. (A zarámuje jej prvý list domov a zavesí ho v spálni.)

Takmer dostane infarkt, keď sa počas druhého ročníka vráti domov na Vianoce a oznámi, že sa zaľúbila do chlapca - a to staršieho.

Keď v pätnástich rokoch prežíva prvé zlomené srdce z rúk chlapca z jej dvanásťročných snov, odhrnie jej husté vlasy, utrie jej slzy a zavolá jej matku, aby mu podala jeho prútik. (A je najpyšnejším otcom na svete, keď o dva roky neskôr zažije ďalšie zlomené srdce a ona mu povie o všetkých spôsoboch, ktorými prekliala svojho bývalého priateľa.)

Ešte pyšnejší je, keď skončí štúdium na Rokforte s najlepšími známkami - rovnako ako jej matka.

Nie je síce jeho biologickou dcérou, ale stále je to jeho dievčatko. Jeho anjel. Jeho Rose Weasley-Malfoyová.

X

Draco Malfoy hľadí na muža pred sebou, s päsťami zaťatými po bokoch, s novoobjavenou nenávisťou, ignorujúc fakt, že jeho oči majú rovnaký odtieň modrej ako oči jeho dcéry.

Na Ronalda Weasleyho.

Je mu zle. Je nahnevaný. A zmätený. Ale zo všetkého najviac sa cíti ochranársky – až zúrivo. Chráni svoje malé dievčatko - ktoré už nie je také malé, má osemnásť rokov - a ktorého svet sa čoskoro obráti hore nohami.

Urobí krok vpred a zdvihne päsť, oslepený čistým hnevom, ktorý mu prúdi v žilách - ale malá, jemná ruka na jeho hrudi ho zastaví. Pozrie sa na svoju ženu, ktorá stojí pred ním, ešte stále v pracovnom oblečení. Pokrúti hlavou a potichu mu povie, aby sa ovládol, hoci v jej širokých hnedých očiach vidí konflikt. Pozrie sa späť na muža na druhej strane miestnosti, ktorý stojí pri krbe, akoby sa nevedel rozhodnúť, či chce alebo nechce utiecť - znova.

"Čo tu robíš?" zavrčí.

"Prišiel som sa porozprávať s Hermionou," povie Ron. "Už som jej povedal..."

"Nie si v pozícii, aby si sa so mnou zahrával, Weasley. Čo chceš?"

"Draco," zašepká Hermiona.

Ron si vzdychne. "Dúfal som, že uvidím Rose."

"Nie je tu."

"To vidím."

"Ron, možno teraz nie je vhodná chvíľa," povie Hermiona jemne.

"Tak kedy je na to vhodný čas, Hermiona?"

"Ja len... nie som si istá, či je dobrý nápad to na ňu vysypať. Myslím, že by som sa s ňou o tom mala najprv porozprávať, nechať ju o tom popremýšľať."

Draco sa pozrie medzi svoju ženu a svojho bývalého - a súčasného - nepriateľa a zvraští obočie. "Porozprávať sa s ňou o čom?"

Hermiona sa naňho pozrie, oči má mäkké a už sa ospravedlňuje. "Ron sa s ňou chce stretnúť..."

"Áno, to som pochopil," zamrmle netrpezlivo.

"A potom dúfa, že sa stane súčasťou jej života."

Draco zažmurká a ustúpi. Má pocit, akoby ho práve udrela do hrude.

Toto je chvíľa, ktorej sa obával celé roky, odkedy ho Rose vyhlásila za svojho ocina.

Toto je chvíľa, ktorej sa obával viac než čohokoľvek iného.

"Nie," povie inštinktívne. "Nie, to sa nestane."

"Na tebe to nezáleží, Malfoy," hovorí Ron.

"Choď s tým do pekla," zavrčí Draco a urobí ďalší krok vpred, len aby ho Hermiona zadržala svojím drobným telom.

"Som jej otec..."

"Ja som jej otec!" vykríkne nahnevane blondín. "Stratil si na ňu nárok v okamihu, keď si od nej odišiel."

"Draco," osloví ho Hermiona ticho, upokojujúco.

"To nemôžeš myslieť vážne, Hermiona," odsekne a neveriacky sa na ňu pozrie. "Opustil ťa - nechal ťa samú s dvojmesačným dieťaťom. Opustil svoje jediné dieťa..."

"Ja to viem, ale..."

"Tak ale čo? Ako môžeš..."

"Pretože to nie je naše rozhodnutie, Draco," povie ticho. "Teraz má osemnásť... Má právo rozhodovať sa sama, a keby sme to rozhodnutie urobili za ňu bez toho, aby sme sa s ňou o tom porozprávali - bez toho, aby sme jej o tom aspoň povedali, nikdy by nám to neodpustila."

Zažmurká, mlčky sa na ňu pozrie a nechá jej slová vstrebať sa. Má pravdu. Vie, že má pravdu. A nenávidí, že má pravdu.

X

[O týždeň neskôr]

Vždy sa mu páčilo, že Rose zdedila po matke srdce aj rozum. To, ako sa stará o všetko živé, od mravcov, ktorí si zvykli nájsť cestu do jej pieskoviska, až po bezdomovca, ktorému každý piatok pred knižnicou kupuje jedlo. Spôsob, akým je tu vždy, keď ju potrebujete, alebo keď sa chcete len porozprávať o svojom dni. Spôsob, akým sa stará viac o pocity iných ľudí než o svoje vlastné. Spôsob, akým si osvojila názory svojej matky na S.P.O.Ž.Ú.S.

Dnes si však želá, aby nebola taká odpúšťajúca.

Pozerá na svoju dcéru - dospelú a krásnu, zrkadlový obraz svojej nádhernej matky - a nedokáže odvrátiť zrak. Stojí pred zrkadlom v predsieni a kontroluje, či je jej odraz dokonalý. Ešte minulý týždeň robila presne to isté, než vyrazila na rande - a on si zrazu želá, aby išla radšej na rande, niečo, čo by mu nikdy nenapadlo.

"Mami, videla si moje biele balerínky?"

"Sú v tvojej izbe, zlatíčko," povie jej Hermiona.

Rose bez ďalšieho slova zmizne po schodoch a ako na povel zazvoní zvonček.

"Otvorím," povie Hermiona skôr, ako stihne zareagovať. Pristúpi k vchodovým dverám, roztvorí ich a pozdraví Weasleyho srdečným, decentným úsmevom.

"Ahoj, Ron."

"Dobré ráno. Je pripravená?"

"Pripravená!" Rose oznámi a zbehne dolu schodmi.

Jediná vec, prisahá, ktorá mu pomôže prežiť zvyšok dňa, je skutočnosť, že sa mu pred odchodom na obed vrhne do náručia a pobozká ho na rozlúčku.

"Maj sa, ocino."

X

[O dva týždne neskôr]

"Nestratíš ju."

Draco sa vo dverách otočí a postaví sa tvárou v tvár svojej žene. "Ako dlho tam stojíš?"

"Dosť dlho na to, aby som vedela, čo sa ti preháňa hlavou," povie ticho, prejde cez malú kuchyňu a obtočí mu ruku okolo pása, keď sa obaja otočia späť, aby sa pozreli von z dverí.

Weasleyovci, Potterovci a Malfoyovci sa v toto nedeľné popoludnie zišli na obede v Brlohu; vrátane Ronalda Weasleyho. Všetci sú vonku a užívajú si teplé počasie a jasné slnko na dvore. Mnohé zo starších detí hrajú metlobalovú verziu máš-to, zatiaľ čo niektoré z mladších detí pobehujú okolo a robia si svoje vlastné veci. Jeho pozornosť však momentálne púta len jedno dieťa a jeden dospelý. Rose a Weasley.

Presnejšie povedané, je to ich vzájomná komunikácia, ktorá priťahuje jeho pozornosť. Za posledných pár týždňov sa tí dvaja dosť zblížili a Draco bol odvtedy samé nervy - a neuveriteľne náladový.

Cez staré, vratké dvere s paravánom pozoruje, ako sa Rose smeje na niečom, čo Lasičiak hovorí. A možno keby ho to tak sakramentsky neštvalo, dokázal by si ten krásny zvuk vychutnať.

"Tak ja to teda zopakujem. Nestratíš ju," zašepká Hermiona.

"To nevieš."

"Čo... áno, viem," trvá na svojom a pozrie naňho, keď si položí bradu na jeho plece. "Ty si jej otec, Draco-"

"To on je tiež," zamrmle. "Do čerta, veď je s ňou v skutočnosti príbuzný."

"Ale ty si ju vychoval," zašepká. "Bol si tu pre ňu, keď vyrastala. Bol si tu pre ňu, keď ťa najviac potrebovala. Na to nikdy nezabudne. Vždy budeš jej ocinom."

"To bude aj on."

Hermiona si vzdychla. "Draco-"

"Vieš, že je to pravda, Hermiona." Odvráti sa od pohľadu na svoje drahé dievčatko, ktoré si tak dobre rozumie so svojím skutočným otcom. "Je to jej skutočný otec - jej biologický otec."

"To, že je jej biologický otec, neznamená, že je skutočnejší ako ty." 

"Majú medzi sebou puto, Grangerová. Také, aké ja s ňou nikdy mať nebudem," zamrmle.

"Áno, dobre, to je pravda. Ale ty a Rose máte také spojenie, aké Ron s ňou nikdy nemal," zdôrazní.

"A to je aké?" spýta sa skepticky a pozrie sa na ňu s akýmsi zmäteným, nádejným leskom v očiach.

"Máš celé jej detstvo, Draco," vysvetľuje. "Kedysi si bol celý jej svet, tak ako je každý otec svetom svojho dievčatka, kým neobjaví zvyšok. Si prvý muž, ktorého milovala, si ten, s ktorým porovnáva všetkých svojich chlapcov, tak ako každé malé dievčatko, ktoré miluje svojho otca." Odmlčí sa, vystrie sa na špičky prstov na nohách, aby mu na pevné, tenké pery zasadila cudný bozk. "Nestratíš ju, Láska. Sľubujem."

"Oci. Ocino!"

Draco sa pozrie smerom, odkiaľ prichádza jej hlas, a usmeje sa. Stojí pri svojom mladšom bratovi a máva mu. Oči jej žiaria a úsmev sa iskrí - a vyzerá tak... šťastne. "Áno, dcérenka?"

"Prestaň byť kazič zábavy a poď von," žiada sladko.

Zasmeje sa a pokrúti hlavou, keď ho Hermiona chytí za ruku a ťahá ho za sebou.

"Áno, dcérenka."

X

[O tri dni neskôr]

Počuje, ako sa dvere jeho kancelárie otvárajú a zatvárajú, a potom zvuk jemných krokov, kým ticho v miestnosti preruší jej hlas.

"Oci. Ocino."

"Čo je, Rosička?" spýta sa jemne bez toho, aby zdvihol zrak od stola.

Zasmeje sa a posadí sa na jednu zo stoličiek - jej stoličku, ako tvrdila, keď mala päť rokov. "Už som ti niekedy povedala, ako sa mi páči, že si jediný, kto ma volá Rosička?"

Usmeje sa. "Nie, nikdy."

"Ocino."

"Čo, Rose?"

"Polož to brko a dávaj pozor," žiada ho jemne. Obaja sa rozosmejú, keď si spomenú na jej prvú požiadavku. (Mala štyri roky a povedala mu, že keď sa príde k nemu do kancelárie porozprávať, chce, aby ju počúval; povedal jej, že kedykoľvek si sadne na túto stoličku, bude sa jej plne venovať. Niekedy ju dokonca nechal sedieť na kolenách, dal jej vlastné brko, zafarbil extra nádobku s atramentom na ružovo a dal jej niekoľko kúskov pergamenu, aby mu mohla "pomôcť pri práci").

Urobí, čo mu povie, a pozrie na ňu, keď položí brko na stôl. Vyzerá tak veľmi ako malé dievčatko, ktoré ho kedysi zvyklo vyhľadať, keď sa nudilo - a predsa je už dospelá, však?

"Čo sa deje?"

"Nejde o to, čo sa deje so mnou, ale o to, čo sa deje s tebou."

"So mnou? So mnou je všetko v poriadku."

"Ocino, poznám ťa lepšie," povie mu a uprene sa naňho pozrie. "Vieš, že... len preto, že sa Ronald vrátil do môjho života... to z teba nerobí menej otca, však?"

Zamrká, zaskočený. "Ja... Áno, viem," odpovie, hoci nie veľmi presvedčivo.

Usmeje sa a nakloní sa dopredu. "Vieš, čo z teba robí najlepšieho otca na svete?"

"Nie... čo?" spýta sa a zakloní sa, keď si založí ruky na hrudi.

"To, že si si ma vybral," zašepká. "Vybral si si ma, ocino. Nemusel si ma milovať, ale vybral si si ma..."

"Milujem ťa, Rosie. Milujem ťa."

"Ja viem, že áno. A ja ťa milujem, vieš to?"

"Áno..." zašepká a nežne sa usmeje. "Áno, dievčatko, viem."

"Preto si ten najlepší ocino na svete, ocko." Natiahne ruku cez dosku stola a potichu ho požiada o ruku. Vezme jej menšiu ruku do svojej väčšej a vankúšikom palca jej pretrie jemnú, hladkú pokožku.

"Nie každý môže povedať, že sa ho jeho otec rozhodol milovať, ale ja áno. Nebola som tvoja zodpovednosť a nebola som tvoje dieťa, ale na tom ti nikdy nezáležalo; správal si sa ku mne, akoby som bola tvoja vlastná. Nikdy som nebola tvoja nevlastná dcéra, ani dcéra tvojej manželky, bola som len a len tvoja dcéra."

Usmeje sa a pozrie na ich zovreté ruky.

"Ron je môj pokrvný otec. Dal mi život, ale to je všetko, čo mi dal - až doteraz. Ty si mi však dal celý svet. Dal si mi všetko a miloval si ma."

Vzdychol si. "Rosie, aj on ťa miloval... len si myslím, že na to nebol pripravený. Musel ťa milovať, inak by sa po teba nevrátil."

Jemne sa usmeje a stisne mu ruku. "Muselo to byť pre teba ťažké povedať."

"Nemáš ani poňatia," uškrnie sa a pokrúti hlavou.

"Dať Ronovi druhú šancu je jednoducho... niečo, čo musím urobiť."

"No, si dcéra svojej matky a druhé šance sú jej špecialitou. Ja by som to mal vedieť," usmeje sa.

Zachichoce sa. "Ja som tiež tvoja dcéra. Nestratíš ma, tatino."

"Sľubuješ?"

"Malíčkový sľub."

Vystrie voľnú ruku ponad stôl a ponúkne mu svoj malíček. On stočí svoj vlastný malíček okolo jej a obe ich ruky si priloží k perám a pobozká jej ruku. Ona sa zasmeje a urobí to isté.

"Milujem ťa, ocino."

"Ja ťa milujem ešte viac, Rosička."