Názov: Prirastanie k srdcu
Originálny názov: Tugging On Heartstrings
Žáner: Romance / Friendship
Autorka: LoveBugOC
Na banner použitý obrázok od Dark Palace
III. Uvedomenie si príťažlivosti
Vždy vedel, že je príťažlivá. Už v škole, aj keď bol namysleným, arogantným tyranom, vedel, že je príťažlivá. Jej husté vlasy ho často nútili, aby ju súčasne za ne ťahal a oboma rukami sa v nich prehrabával. Jej tmavohnedé oči mu spôsobovali nočné mory toho najlepšieho druhu. Jej vševediace ústa, tie šťavnaté ružové pery, ho často nútili fantazírovať o nej na viacero spôsobov. Ale pripisoval to tomu, že je nadržaný, hlúpy malý tínedžer, ktorý chce porušovať pravidlá a zároveň zlomiť aj ju.
Tieto myšlienky sa v šiestom ročníku vytratili s hroziacimi myšlienkami na jeho misiu a v čase, keď sa s ním spriatelila v siedmom (ôsmom) ročníku, na ne už úplne zabudol.
Až doteraz.
Pretože včerajšia noc zmenila spôsob, akým, ako si je istý, na ňu ešte niekedy bude môcť myslieť.
Vyšli si na jej dvadsiate druhé narodeniny, do muklovského klubu, ktorý vybrala. Na začiatku to však nebola jej voľba ísť do toho klubu, pretože mu dôverne povedala, že by radšej išla do jej a Ronovho bytu, vypila trochu vína a zahrala si jednu či dve stolové hry. Po celý čas to bol Ginnin nápad.
Spomína si, že jej povedal, že by sa mala postaviť na vlastné nohy a odmietnuť ísť von, ale ona tvrdila, že by sa „cítila zle, že všetkým kazí nádeje“.
A tak tam boli: ona, on, Weasley, Weslíčka, Potter, Looney Lovegoodová a Longspodka. V muklovskom klube. S alkoholom. Stačí povedať, že sa v takej malej miestnosti plnej spotených a zaneprázdnených muklov cítil mimoriadne nepatrične. Ženy ho však tak trochu vzrušovali. Keď kúpil oslávenkyni panáka a potom si dal vlastného, a keď našiel sebavedomie a svoj malfoyovský šarm, začal obhliadať miestnosť, zatiaľ čo ona sedela a smiala sa.
Niekde medzi jeho šiestym pivom/tretím panákom a jej piatym koktailom/piatym panákom sa Ginny konečne podarilo dotiahnuť ju na parket. A cez plece pôvabnej blondínky, ktorej sa jeho šarm celkom pozdával, si nemohol pomôcť a sledoval ju. Bola hypnotizujúca v tom, ako sa jej telo pohybovalo, lesklé od potu a rýchle v rytme, a v tom, ako jej vlasy - ktoré si vypustila zo „štýlového“ konského chvosta - poletovali okolo a lepili sa jej na tvár. Na chvíľu sa zamyslel, kde je jej priateľ a ako veľmi žiarli na to, že sú ňou všetci (väčšinou muži) uchvátení, a potom sa rozhodol, že je mu to vlastne jedno.
Bola krásna, sexi a exotická a Merlin, tamtie myšlienky sa mu rýchlo vracali. Jej vlasy omotané okolo prstov. Jej oči hľadiace na neho s potrebou a zúfalstvom. Jej ústa...
O pol hodiny neskôr ho našla pri bare, na lícach mala čierne šmuhy a vlasy zauzlené. Plakala - a on mal náhlu chuť prekliať toho, kto jej ublížil. Povedala mu, že Ron sa na ňu hnevá, lebo sa „predvádza“. Pohádali sa a on ju nechal stáť vonku pred barom. Nutkanie prekliať ho do ďalšieho storočia bolo silnejšie ako kedykoľvek predtým.
Priviedol ju k sebe do bytu a po tom, čo ju upokojil natoľko, aby ju dostal do svojej postele (bez neho), odpadla v okamihu, keď jej hlava dopadla na vankúš. A on ju chvíľu pozoroval, aby sa uistil, že spí, a potom premenil svoj gauč na posteľ a ľahol si, aby dovolil spánku, aby ho ovládol.
A teraz je tu, o niekoľko hodín neskôr, a hľadí jej na chrbát, keď pripravuje dve šálky kávy, úplne nevnímajúca jeho prítomnosť. Medzitým sa prezliekla zo svojich módnych narodeninových šiat, očividne sa prehrabala v jeho komode a našla si boxerky a tričko, a vlasy má na temene hlavy zviazané do nedbalého drdolu. A sakra, vyzerá dobre. Naozaj dobre. Samozrejme, že vždy vyzerá dobre, ale na tom, ako nosí jeho oblečenie, je niečo zvláštne.
Prekvapene vyskočí, keď sa otočí, položí si ruku na srdce a sama pre seba sa zachichoce. Je príliš zaneprázdnený zbieraním čeľuste z podlahy a utieraním slín z brady, aby vyčaril ospravedlnenie.
„Takže, ospravedlňujem sa, za včerajšiu noc. Nechcela som to na teba len tak... vybaliť,“ povie ticho a zastrčí si uvoľnený prameň vlasov za ucho, keď mu podáva hrnček.
„To je v poriadku, nechcel som ťa nechať len tak samú,“ odpovie a v duchu dodá: ako niektorí ľudia.
„Mmm,“ zamrmle rozpačito a napije sa z vlastného hrnčeka. „Ale aj tak ďakujem. A, prepáč, že som ti vzala oblečenie, ja len, že tie šaty boli naozaj nepohodlné, keď som sa ráno zobudila.“
Pokrčí plecami a jemne sa usmeje. „Dobre ti sedia.“
„Sedia, však? Lepšie ako tebe?“ podpichne ho.
„Výrazne.“
Zvyšok dopoludnia strávia rozprávaním, podpichovaním a vtipkovaním o predchádzajúcej noci - vyhýbajú sa téme Ronalda Weasleyho, čomu on až príliš rád vyhovie. Možno je schopný toho muža tolerovať, ale stále ho nemá rád. Teraz ho má rád ešte menej, nielen za to, že sa jej narodeniny točili len okolo neho, ale aj za to, že ju na jej skurvené narodeniny tak strašne rozhodil. Ona by podľa neho mala na oveľa viac.
Sú v polovici raňajok v obývačke, keď jej zazvoní telefón. Vie, kto to je, ešte skôr, než to skontroluje, a ona sa neisto zamračí. Keď sa naňho obzrie, žiadajúc súhlas aj radu, ľahostajne pokrčí plecami napriek tomu, že hlas v jeho hlave jej chce povedať, aby toho debila ignorovala a išla ďalej. A potom sa ospravedlní, skôr než vyjde na balkón a zdvihne mu to. Pozoruje ju, ako prechádza sem a tam na druhej strane francúzskych dverí, a zrazu nechce nič iné, len ju pritlačiť k najbližšej stene a divoko, bláznivo a vášnivo sa s ňou milovať. Prstami si pri páse prehmatáva látku na jeho košeli a on si predstavuje, ako mu prechádza po chrbte a rukách a...
Z myšlienok sa vytrhne - aj keď nerád -, keď sa vráti a vyzerá previnilo a ospravedlňujúco.
A on už vie, čo sa chystá povedať. „Hovorí, že ho to mrzí… a že sa chce porozprávať.“
Draco prikývne a sklamane odvráti pohľad od nej. „Dobre, tak sa choď prezliecť a ja tu poupratujem,“ odpovie a vyštverá sa na nohy.
„Je mi to ľúto. A viem, že to neschvaľuješ, ale...“
„Nejde o mňa, Grangerová, ale o teba. A ak to chceš, tak ti v tom nemôžem zabrániť.“
Prikývne a zahanbeným úsmevom sa naňho pozrie, oči má jemné a teplé. Má chuť utopiť sa v ich kráse. Merlin, je taká krásna. Aj keď má rozstrapatené vlasy, rozmazaný mejkap a oči opuchnuté od plaču.
X
Nevidel ju už celé týždne. Nie je to nevyhnutne úplne jeho vina, pretože prípad, na ktorom pracuje v práci, mu zaberá veľa času, ale určite je na vine aj on. Po tom, čo v deň jej narodenín znovu objavil svoju príťažlivosť k nej a o deň neskôr ju ešte umocnil, strávil mnoho bezsenných nocí, prehadzoval sa, pretože ju nemohol dostať z hlavy. Jediné, na čo myslel, o čom sníval, o čom fantazíroval, bola ona. Ona, v šatách, v krajke, koži a teplákoch. Ona, s vlasmi vyčesanými hore a rozpustenými, divoká a bláznivá.
Samozrejme, že mu chýbala, jej hlas a jej smiech a jej úsmev. Ale nedokáže sa prinútiť, aby ju navštívil alebo jej zavolal, pretože sa bojí, čo by mohol urobiť (pobozkať ju) alebo neurobiť (nedokázal by ju nepobozkať). To jej však nebráni, aby za ním prišla.
Po tom, čo si odbehne po niečo na jedenie, vojde do svojej kancelárie a nájde ju sedieť na stoličke za jeho stolom. Keď ju zbadá, zastane uprostred kroku, keď si odhryzne z jablka. Usmeje sa naňho, ten úsmev, ktorý mu hovorí, že má problém. On jej úsmev placho opätuje.
„Ahoj.“
„Ahoj, cudzinec,“ odpovie nevinne.
Vzdychne si, zavrie za sebou dvere, keď si vyzlečie bundu a hodí ju na stoličku v rohu miestnosti. „Dobre, pozri...“
„Aha, takže ty si to uvedomuješ, že? No tak, vysvetli mi to.“
„Mal som naozaj veľa práce...“
„Mhmm, ja tiež, a aj tak som sa snažila...“
„To je iné,“ podotkne obranne.
„Ako? Je to to isté...“
„Nie, nie je. Pracujeme na úplne iných oddeleniach. Máme úplne iné povinnosti...“
„Aha, takže chceš povedať, že tvoja práca je dôležitejšia ako moja!“
„Nie!“ Kútikom oka zahliadne niekoľko svojich spolupracovníkov, ktorí sa pozerajú cez okienko vo dverách. V duchu zakľaje a švihnutím prútika sa zatiahnu žalúzie a miestnosť má na sebe toľko potrebné kúzlo na odhlučnenie. Obzrie sa na Hermionu, ktorá naňho hľadí sklamanými, zvedavými hnedými očami. Jemne si vzdychne a položí si ruky na boky. „Je mi to ľúto, dobre? Posledných pár týždňov som mal naozaj veľa práce a...“
„Hneváš sa na mňa?“
Zamrká. „Prečo by som sa mal na teba hnevať?“
„Pretože som Ronaldovi tak ľahko odpustila...“ zašepká.
Opäť si vzdychne a pokrúti hlavou. Áno, je na ňu za to trochu nahnevaný. Ale nikdy jej to nepovie. Rovnako ako jej nikdy nepovie skutočný dôvod, prečo sa jej vyhýbal.
„Nie, nehnevám sa na teba. Vedela by si, keby som sa na teba hneval, vieš to. Len som mal veľa práce.“
Prevráti očami, vyštverá sa na nohy a potom prejde okolo neho k východu. „Fajn, ako chceš.“
Natiahne ruku, aby ju chytil za zápästie, a hneď ju pustí, lebo mu po chrbte prebehne mráz.
Očakávane sa naňho pozrie.
„Tento víkend mám voľno. Môžeme ísť na obed alebo do kina. Ak chceš?“
Konečne sa jej na perách vyčarí úsmev. „Zavolám ti.“
A keď odchádza, Draco Malfoy si je istý len jednou vecou. Je odsúdený k záhube.
X
LoveBugOC: ( Jimmi ) | 03.01. 2022 | V. Rozkvitnutie lásky | |
LoveBugOC: ( Jimmi ) | 02.01. 2022 | IV. Neopätovanie lásky | |
LoveBugOC: ( Jimmi ) | 30.12. 2021 | III. Uvedomenie si príťažlivosti | |
LoveBugOC: ( Jimmi ) | 30.12. 2021 | II. Posilnenie puta | |
LoveBugOC: ( Jimmi ) | 29.12. 2021 | I. Rozvinutie priateľstva. | |