Preklady fanfiction Harryho Pottera

Dokonalá štedrovečerná večera

X

Štedrý deň

16:45

„Vianoce sú zničené!“ kričí Hermiona Grangerová a s divokou frustráciou vyhadzuje do vzduchu ruky v chňapkách.

„Vianoce nie sú zničené, Láska,“ povie jej pokojne Draco Malfoy. Siahne jej na pás, aby si ju pritiahol k sebe v snahe upokojiť ju.

Ona ho odstrčí, hrubo si stiahne kuchynské chňapky a hodí ich na linku. „Áno, je to tak! Spálila som moriaka, naši rodičia sa hádajú ako vždy, z detí ma bolí hlava a svetlá na stromčeku nefungujú!“ zvolá a ťažko dýcha, keď jej po líci steká slza.

„Grangerka, musíš sa upokojiť...“

„Nehovor mi, aby som sa upokojila! Zničila som Vianoce!“

Draco si ticho vzdychne: „Môžeme to napraviť, Láska. Všetko bude v poriadku,“ povie jej nežne.

„Nebude to v poriadku,“ zašepká a potláča slzy frustrácie. „Prvýkrát organizujeme vianočnú večeru a ja som ju pokazila.“ Odopne si červeno-bielu zásteru z pása a hodí ju na linku ku  rukaviciam, potom sa prešmykne okolo neho a prejde obývačkou. Ignoruje zvedavé pohľady členov rodiny, keď vybieha po schodoch.

Draco zastane a nasleduje ju. Berie schody po dvoch a volá na ňu. „Grangerka! Grangerka, zlatko, no tak,“ volá na ňu. Je rýchly, ale ona je rýchlejšia, vkĺzne do ich spálne, zavrie a zamkne dvere skôr, ako sa k nej dostane. Ticho zahreší a zaklope na dvere. „Grangerka, otvor dvere.“

„Choď preč,“ zamrmle zvnútra izby.

„Miláčik, prosím, otvor dvere,“ povie ticho. Za normálnych okolností by použil jednoduché zaklínadlo, aby si dvere odomkol sám, ale svoj prútik nechal dole.

„Miláčik...“

„Len choď preč!“

Hlasno vzdychne a oprie sa chrbtom o dvere. Šťastné a veselé Vianoce, pomyslí si trpko.

X

O 10 hodín skôr

6:40 ráno.

Draco Malfoy bol vždy ľahký spáč. Tento zvyk si osvojil počas detstva, keď žil na Malfoy manor. Hoci je teraz jeho život oveľa... ľahší a šťastnejší, jeho spánkový režim sa veľmi nezmenil. Najmä na Štedrý deň.

Dnes v noci sa zobudil už tretíkrát a prevrátil sa, aby objal svoju snúbenicu a pritúlil sa k jej teplému telu. Má zavreté oči a natiahne k nej ruku... lenže ona tam nie je. Oči sa mu otvoria a rýchlo sa posadí, pričom ho do hrude zasiahne panika. Kde by mohla byť? Je Štedrý deň...

Hluk odkiaľsi zdola ho prekvapí a on si s úľavou vydýchne. Odsunie prikrývku, vylezie na nohy a obuje si papuče. Upraví si opasok na pyžamových nohaviciach a potiahne si staré roztrhané tričko, keď sa šuchtá von z izby dolu. Zívajúc si rukami prehrabne vlasy. Zastaví sa vo dverách kuchyne, oprie sa o zárubňu s rukami vo vreckách a pozoruje ju. Orieškovo hnedé vlasy má na temene hlavy zviazané do rozstrapateného drdolu a na sebe má len pyžamové šortky a staré tričko. Stojí pred rúrou a jej ruky sú v plnom nasadení. Na chladných, tenkých perách sa mu rozhostí zmätený, hoci pobavený úsmev.

„Čo to robíš?“ spýta sa ticho.

Hermiona zalapá po dychu, vyskočí, keď sa otočí tvárou k nemu, ruku si položí na hruď. „Bože, Draco! Vystrašil si ma!“ vyčíta mu, zdvihne utierku na riad a hodí ju po ňom cez kuchyňu.

Jemne sa zasmeje a natiahne ruku, aby utierku zachytil. Odstrčí sa od rámu dverí a prejde cez miestnosť, pričom si medzi prstami pohráva s uterákom. „Čo robíš tak skoro ráno?“ spýta sa zvedavo a dá jej bozk na čelo, kým jej nakukne cez plece. Na sporáku stojí veľká čierna nádoba podobná hrncu a v nej leží surový moriak.

Usmeje sa naňho a otočí sa späť, pričom sa chytí za rukoväte. „Rozhodla som sa uvariť moriaka muklovským spôsobom namiesto mágie,“ odpovie.

„Čože? Ale ja som si myslel, že ideme...“

„Ja viem, ja viem,“ povie roztržito. „Ale prídu moji rodičia a tí milujú vôňu pripravovaného moriaka. Navyše je to v našej rodine tradícia a ja v nej chcem pokračovať.“

„Ale ty si čarodejnica. Ovládaš kúzla, pamätáš? Nepoužívaš ich tak často, ako by si mala,“ upozorní ju.

„Pretože som tiež mukel. Niektoré veci sa dajú robiť len pomocou mágie, a to je v poriadku. Ale niektoré veci by sa mali robiť muklovským spôsobom, aj keď sa dajú urobiť pomocou mágie,“ povie mu jemne.

„Len si myslím, že je to veľa práce. Veď vieš, že k nám príde veľa ľudí.“

„Vzrušujúce, však?“ spýta sa a s úsmevom sa naňho pozrie. „Teraz sa uhni, musím ho dať do rúry.“

Zastoná a stiahne ruky z jej pása, keď ustúpi, aby jej urobil trochu miesta. Pozoruje ju, ako prikladá pokrievku na nádobu a potom ju vkladá do rúry. A nemôže si pomôcť, keď obdivuje aj jej zadok?

Vzpriami sa, otočí sa späť tvárou k nemu a objíme ho okolo krku. On sa usmeje a objíme ju okolo pása.

„Toto budú tie najlepšie Vianoce,“ zašepká, nakloní sa a jemne ho pobozká.

On súhlasne zahučí. „Môžeme sa teraz vrátiť do postele?“

„Vieš, že si nemusel vstávať,“ podotkne.

„No, hmm. Zobudil som sa a ty si tam nebola. A ty vieš, že bez teba nemôžem spať,“ zamrmle.

Jemne sa zachichoce. „Poďme späť do postele.“

X

10:53

„Sme na to pripravení?“

Hermiona sa obzrie za seba a jej pohľad pristane na Dracovi. Stojí vo dverách do obývačky a sleduje ju, ako upravuje niekoľko ozdôb na vianočnom stromčeku.

„Pripravení na čo?“ spýta sa zvedavo a otočí sa späť k stromčeku. Chytí tmavomodrú guľu, chvíľu premýšľa a potom ju vráti späť.

Do miestnosti vstúpi Draco s rukami vo vreckách. „Na túto... večeru. Je to obrovské, Láska. Ešte nikdy sme neorganizovali hostinu - najmä nie pre toľko ľudí.“

Zamyslene prikývne a prekríži si ruky na hrudi. Nie je to len malé, rodinné stretnutie na večeru. Sú to Malfoyovci, Grangerovci a všetci Weasleyovci a ich rodiny - vrátane detí. Úplne a úplne plný dom. Otočí sa, aby sa naňho pozrela, láskavo sa usmeje, keď sa k nemu natiahne a skĺzne mu okolo pása.

„Ja viem,“ povie ticho. „Ale videla som to robiť svojich rodičov stokrát - a pani Weasleyovú. Myslím, že sme pripravení, nemyslíš?“

Uškrnie sa a štipne ju do špičky nosa. „Keď som s tebou, som pripravený na všetko.“

Usmeje sa, zakloní hlavu a vytiahne sa na jeho úroveň, aby ho pobozkala. On to prehĺbi, jednou rukou si ju pritiahne bližšie, zatiaľ čo jeho druhá ruka vkĺzne pod okraj jej košele.

Ako na povel zazvoní zvonček a obaja sa odtiahnu, pričom hlasno zastonajú. Hermiona si upraví košeľu a Draco si upraví vlasy, kým obaja ruka v ruke idú otvoriť dvere. Na druhej strane stoja jej rodičia, každý z nich nesie v náručí plno vianočných darčekov. Vymenia si pozdravy a Hermiona potiahne dvere až na doraz, keď Draco vykročí, aby pomohol jej matke. Pani Grangerová mu poďakuje srdečným úsmevom a bozkom na líce, kým sa otočí a odnesie darčeky do rodinnej izby, aby ich položil pod stromček. Jej otec ju nasleduje a obe ženy s láskou sledujú, ako muži upravujú škatule, a potom sa postavia a obdivujú svoju prácu.

O niekoľko okamihov neskôr, keď už kabáty zavesili do skrine a jej rodičia sa usadili v obývačke, sa Draco ospravedlní, že ide uvariť čaj. Hermiona ho krátko nato nasleduje a zozadu ho objíme okolo pása. Spokojne zahučí.

„Páči sa mi, že si s otcom tak dobre rozumiete,“ zašepká do látky jeho košele.

Jemne sa uchechtne a ona cíti vibrácie na svojich perách. „S tvojím otcom je ľahké vychádzať.“

„Až na to, keď dôjde na tvojho otca,“ podotkne rozumne.

„Áno, no... Môj otec je výnimka, bodka.“ Natiahne krk, aby jej ukradol bozk.

„Pôjdem na poschodie a rýchlo sa prezlečiem, kým sem neprídu všetci ostatní,“ povie mu a odtiahne sa.

„Potrebuješ pomoc?“ spýta sa naznačujúco.

Prevráti očami, ale napriek tomu sa usmieva, keď vychádza z kuchyne.

X

13:26

„Teta 'Miona,“ ozve sa malý hlások štvorročného Jamesa Pottera, ktorý vojde do kuchyne, kde Hermiona práve oblieva moriaka výpekom.

„Moment, James,“ odpovie roztržito a naplno sa sústredí na vtáka pred sebou.

„Ale teta Miona...“

„Len minútku, dobre, James?“

Keď vloží moriaka späť do rúry a zatvorí dvierka, otočí sa tvárou k malému chlapcovi - ktorý je vernou kópiou svojho otca. „Čo pre teba môžem urobiť?“

„Stromček je pokazený.“

„Pokazený? Ako to myslíš, že stromček je pokazený, zlato?“ spýta sa zmätene. Určite ten strom nemôže byť pokazený, veď je skutočný.

„Nesvieti,“ povie jej nevinne.

Ona sa zohne, aby ho zdvihla, a balansuje s ním na boku. „Čo keby sme sa išli pozrieť, čo sa dá spraviť, aby sme to opravili?“ Malý James súhlasne prikývne.

O chvíľu neskôr Hermiona nájde Draca v jedálni, ako sa rozpráva s Harrym a Ronom o tohtoročnej metlobalovej sezóne.

„Draco,“ zavolá a vstúpi do ich rozhovoru.

„Áno, Láska?“ spýta sa a siahne jej za pás.

„Svetlá na stromčeku nefungujú.“

Nechápavo na ňu hľadí. „Čože?“

„Nefungujú.“

„A...?“

„A musíme ich opraviť,“ povie mu.

„Neviem, ako to urobiť,“ pripomenie jej. „Ty si ho zdobila, nepamätáš sa?“

„No, áno, ale...“

„Ja to napravím,“ ponúkne Harry a tleskne rukami. „Raz u Dursleyovcov prestali fungovať svetielka na dome a Vernon ma prinútil, aby som ich opravil. Zvyčajne je to len preto, že jedna zo žiaroviek nie je úplne zasunutá.“

Vďačne sa usmeje. „Vďaka, Harry.“

X

 14:13

V dome je absolútny neporiadok. Je tu toľko ľudí a tiel, že sa začína cítiť klaustrofobicky. Po dome pobehuje päť - alebo je to šesť(?) - detí, ktoré sa hrajú na „máš to“, kričia a vrieskajú. V rovnakom čase prebieha takmer sto (dobre, takže asi len päť) rozhovorov - dva z nich sa zmenili na hádky medzi jej matkou a Narcisou Malfoyovou a jej otcom a Luciusom Malfoyom. A okrem toho, že Hermiona dáva pozor na moriaka, je aj uprostred krájania zeleniny - s Ginninou pomocou. A Draca nikde nevidno. Až doteraz.

Vzhliadne, keď do kuchyne vojde jej blonďavý snúbenec.

„Do čerta, sotva počujem vlastné myšlienky,“ zamrmle a rukou si prehrabne vlasy. Cudne ju pobozká na spánok a rukou sa dotkne jej chrbta, keď sa načiahne po fľašu vody z chladničky.

„Kde si bol?“ spýta sa ho otvorene.

„Ja? Išiel som von odhŕňať sneh, aby nás nezasypal. Vonku sneží ako z krhly.“

„Leje ako z krhly,“ zašepká.

Jemne sa uškrnie. „Nie, som si celkom istý, že sneží, Láska.“

„Nie, chcem povedať, že príslovie znie: leje ako z krhly - nevadí,“ odpovie a zmení názor. Pokrúti hlavou a pokračuje v krájaní zeleniny.

„Vieš, keby si použila kúzla, bolo by to oveľa rýchlejšie,“ podotkne.

„Alebo možno keby si mi pomohol, tiež by to išlo rýchlejšie,“ odsekne.

Zdvihne obočie na Ginny, ktorá na to pokrčí plecami. „Vieš, že to s nožmi neviem.“

„Mhmm.“

Zamračí sa, položí fľašu na pult a potom jej položí obe ruky na plecia. „Si napätá. Prečo si taká napätá?“

„Jaj, neviem, prečo sa nerozhliadneš okolo seba, Draco? V dome je úplný chaos,“ odpovie.

„Vravel som ti, že je to veľa ľudí...“

„Nejde o ľudí,“ zamrmle a mierne pokrúti hlavou. „Ide o to, že deti behajú, akoby to bol maratón, a naši rodičia sa hádajú - ako zvyčajne.“

„Zlatko, to deti robia,“ podotkne jemne. „Najmä na Vianoce. A to robia aj naši rodičia, veď to vieš.“

„Chceš, aby som povedala deťom, aby prestali?“ navrhne Ginny.

Hermiona si ticho vzdychne a pokrúti hlavou. „Nie... To je v poriadku, ja len...“

Preruší ju hlasná rana zvnútra rodinnej izby. O niekoľko sekúnd sa v miestnosti objavia Ginny, Hermiona a Draco. Všetci zastali v šoku a pozerajú z Hermiony na Jamesa, ktorý previnilo stojí nad kôpkou rozbitého skla. Obaja vyzerajú, akoby sa mali rozplakať.

„Prepáč, teta 'Miona, chcel som sa na to len pozrieť,“ zašepká a spodná pera sa mu zachveje.

Ona nič nepovie. Namiesto toho si kľakne pred ten neporiadok, opatrne zdvihne jeden z úlomkov a jej pohľad prilepený na trblietavý krištáľ.

„Teta Miona...?“ James sa spýta, teraz sa drží otcovej nohy, keď Harry upokojujúco rozčesáva synove vlasy.

„To je v poriadku, James,“ zašepká naspäť.

„Chceš pomôcť?“

„Ale nie, nechce,“ odpovie za ňu Harry, zdvihne chlapca a drží ho na boku. „Nikdy sa nedotýkaj rozbitého skla, dobre? Rozbitého skla sa môžu dotýkať len dospelí.“

Hermiona stále čupí na zemi, keď sa k nej Draco zohne. „Ja to zvládnem, Láska,“ zašepká jej do ucha a pobozká ju na bok hlavy.

„Kúpim ti iný, teta 'Miona,“ povie jej James, čím si vyslúži spoločné „au“, od všetkých v miestnosti.

„Nerob si s tým starosti, kamarát,“ odpovie Draco a pozrie na chlapca obtočeného okolo otcovho krku. „Nie je to nič, čo by sa nedalo napraviť trochou mágie.“

Hermiona sa vyštverá na nohy a usmeje sa na Jamesa napriek slzám, ktoré má stále v očiach. „Odpúšťam ti, James,“ povie jemne a pobozká ho na čelo.

„Čože, ja nedostanem bozk?“ spýta sa Harry, čím všetkých rozosmeje.

Hermiona hravo prevráti očami a nakloní sa dopredu, aby ho tiež pobozkala na čelo. „Tak, aký otec, taký syn.“

„Hej, mám nápad,“ povie Draco a v rukách drží teraz už úplne opravenú ozdobu. „Čo keby sme išli von a hrali sa v snehu?“ navrhne a pošle Hermione pohľad, akoby jej chcel povedať, že to dostane deti z domu a ona bude mať chvíľu pokoj. Všetky deti súhlasne jasajú a utekajú do prednej izby, aby si obliekli otepľovačky.

X

15:30

Hermiona zastane, pretrie si spánky a oprie sa o linku. Bolesť hlavy sa jej nezlepšila, odkedy Draco, Harry a Ron zobrali deti von hrať sa v snehu. Vlastne sa len zhoršuje, keď sa jej matka neustále háda s Narcisou o najnovších módnych trendoch a otec sa háda s Luciusom o tom, či je futbal vzrušujúcejší ako metlobal. Jediní ľudia, ktorí ju netrápia, sú Arthur, Molly, Ginny, George a Percy (George a Percy sú vonku s ostatnými deťmi). Zahľadí sa von z kuchynského okna a pozoruje ich, ako behajú po dvore, hádžu si snehové gule a robia snehových anjelov.

„Hermiona!“

 Brunetka si povzdychne a prejde do obývačky, kde sú ostatní dospelí. Matka sa na ňu s očakávaním pozrie. „Čo?“

„Miláčik, povedz tu Narcisse, že šatky sú vždy v kurze,“ povie jej matka.

To je posledná kvapka, pomyslí si, keď odloží pohár s vodou na stolík a pozrie sa medzi obe ženy.

„Úprimne povedané, je mi to jedno,“ odpovie. Obe ženy vyzerajú šokované jej tónom. „Nezaujímajú ma šatky, nezaujíma ma móda a myslím si, že je naozaj úbohé, že vy dve si vždy musíte nájsť niečo, kvôli čomu sa hádate! Nemusíte sa mať radi, to je v poriadku, ale preboha, ste dospelé ženy! Mohli by ste sa aspoň jeden deň v roku pokúsiť spolu vychádzať!“ Nevšíma si široké oči oboch žien a namiesto toho sa obráti na dvoch mužov v rohu miestnosti. „A vy dvaja! Koho zaujíma, ktorý šport je vzrušujúcejší? Veď je to prekliata hra, preboha, oba sú vzrušujúce! Vy dvaja ste rovnako zlí, ak nie horší ako ony dve, a všetci štyria sa správate ako deti!“

Bez ďalšieho slova vypochoduje z izby, prejde kuchyňou a vyjde zadnými dverami. Na holých rukách ju chladí drsný vzduch, ale jej je to jedno. Má pocit, že každú chvíľu vybuchne od hnevu a frustrácie, v očiach sa jej znova zbiehajú slzy.

„Grangerka!“

Zdvihne zrak a vidí, ako sa na ňu všetci pozerajú. Jej snúbenec s vystretými rukami.

„Obleč si kabát, ty blázon, zmrzneš,“ povie jej a hravo sa usmeje. „Ešte lepšie, nechaj ma,“ ponúkne sa na druhý pokus. Pohybom zápästia jej oblečie kabát.

„Teta 'Miona! Poď sa s nami hrať!“ zavolá na ňu James.

„Ale nie, nemôžem, James,“ odpovie Hermiona. „Musím zostať v blízkosti kuchyne.“

„Ale no tak, prosím ťa!“ prosí ju.

Draco pokrúti hlavou a pohladí malého Pottera. „Ona to neurobí, kamarát. Je na to priveľká trasorítka,“ povie zasvätene a jeho pohľad sa zabodne do jej.

Oči sa jej rozšíria a prekríži si ruky na hrudi. „Trasorítka?“

„Áno, trasorítka.“

„Ja nie som trasorítka,“ oponuje.

„Tak dobre, dokáž to,“ vyzve ju. Keď nič neurobí, prevráti očami a obráti sa na Jamesa. „Vidíš, hovoril som ti...“

Preruší ho snehová guľa, ktorá ho zasiahne a rozpleskne sa mu o zátylok. Pozrie sa cez plece na snúbenicu, ktorá opakovane hádže do vzduchu ďalšiu snehovú guľu a chytá ju. Celkom sa otočí a usmeje sa na ňu. „Aha, takže tak?“

Prikývne a hodí doňho snehovú guľu.

On sa prikrčí a jemne sa uškrnie. „Tak dobre, hráme.“

O niekoľko okamihov neskôr sa k nej Draco rozbehne. Zapiští, keď ju chytí okolo pása, otočí ju a potom ju pritlačí k zábradliu okolo verandy. „Ahoj,“ zašepká a jemne pritlačí svoje pery na jej.

Ona zahučí na pozdrav a ovinie mu ruky okolo krku.

„Si v poriadku?“

„Už som...“

„Hej!“ Ron sa na nich ozve z druhej strany dvora. „Na bojisku žiadne bozkávanie!“

„Áno!“ James sa ozve. „Žiadne bozkávanie na bojisku!“

X

16:35

Keď sú všetci vnútri a kabáty sú usušené a zavesené späť v skrini, opäť sa zhromaždia v obývačke a rodinnej izbe. Hermiona sa rozpráva s Arthurom a Molly, keď k nej zozadu pristúpi Draco a položí jej ruku na chrbát. „ Grangerka.“

„Hmm?“

„V kuchyni je dym...“

„Panebože,“ zamrmle a oči sa jej rozšíria niečím, čo pripomína strach. Pretlačí sa okolo neho a vbehne do kuchyne, rozkašle sa od dymu a odtiahne dvierka rúry. Zo spotrebiča sa valí ďalší dym a ona chytí kuchynské rukavice, aby ho odohnala. Začne sa ozývať požiarny alarm (PÍP! PÍP! PÍP!). Deti začnú plakať, pretože nevedia, čo to je a prečo sa to deje. A Hermiona začne panikáriť. „Nie, nie, nie,“ zamrmle a vytiahne pekáč z rúry. Zaváha, sotva si uvedomí, že sa jej Draco pozerá cez plece, a až potom zdvihne pokrievku.

Moriak je úplne zuhoľnatený.

Zamračí sa, plecia sa jej zhrbia a v očiach sa jej objavia ďalšie slzy.

„Takto to má vyzerať?“ Draco sa zvedavo spýta.

„Nie, nemá,“ zamrmle. Zoberie zo zásuvky vidličku. Možno nie je spálený celý, pomyslí si s nádejou, keď doň pichne vidličkou. Vidlička ani neprepichne kožu. „Spálila som moriaka...“ odmlčí sa a rukami si prechádza po vlasoch.

„No, veď ho môžeme opraviť, nie?“ spýta sa.

„Opraviť?“ spýta sa a otočí sa k nemu tvárou. „Nie, nemôžeme ho opraviť, je spálený! Ako ho máme opraviť?“

„Ja neviem.“

„Vianoce sú zničené!“ Hermiona Grangerová vykríkne a s divokou frustráciou vyhodí ruky v chňapkách do vzduchu.

„Vianoce nie sú zničené, Láska,“ povie jej pokojne Draco Malfoy. Siahne jej na pás, aby si ju pritiahol k sebe v snahe upokojiť ju.

Ona ho odstrčí, hrubo si stiahne kuchynské chňapky a hodí ich na linku. „Áno, je to tak! Spálila som moriaka, naši rodičia sa hádajú ako vždy, z detí ma bolí hlava a svetlá na stromčeku nefungujú!“ zvolá a ťažko dýcha, keď jej po líci steká slza.

„Grangerka, musíš sa upokojiť...“

„Nehovor mi, aby som sa upokojila! Zničila som Vianoce!“

Draco si ticho vzdychne: „Môžeme to napraviť, Láska. Všetko bude v poriadku,“ povie jej jemne.

„Nebude to v poriadku,“ zašepká a potláča slzy frustrácie. „Prvýkrát organizujeme vianočnú večeru a ja som ju pokazila.“ Odopne si červeno-bielu zásteru z pása a hodí ju na linku spolu s rukavicami, potom sa prešmykne okolo neho a prejde obývačkou. Ignoruje zvedavé pohľady členov rodiny, keď vybieha po schodoch.

Draco zastane a nasleduje ju. Berie schody po dvoch a volá na ňu. „Grangerka! Grangerka, zlatko, no tak,“ volá na ňu. Je rýchly, ale ona je rýchlejšia, vkĺzne do ich spálne, zavrie a zamkne dvere skôr, ako sa k nej dostane. Ticho zahreší a zaklope na dvere. „Grangerka, otvor dvere.“

„Choď preč,“ zamrmle zvnútra izby.

„Miláčik, prosím, otvor dvere,“ povie ticho. Za normálnych okolností by použil jednoduché zaklínadlo, aby si dvere odomkol sám, ale svoj prútik nechal dole. „ „Miláčik...“

„Len choď preč!“

Hlasno vzdychne a oprie sa chrbtom o dvere. Šťastné a veselé Vianoce, pomyslí si trpko.

A potom zrazu dostane nápad.

X

17:30

Dvere do jeho spálne sa jemným pohybom zápästia odomknú. Keď na druhej strane nepočuje protesty, pomaly a potichu zatlačí dvere. Namiesto nej vidí veľkú kopu pod prikrývkou uprostred ich kráľovskej postele. Zatvorí za sebou dvere a po špičkách prejde cez izbu, než vylezie na posteľ.

„Grangerka,“ zašepká. Keď neodpovedá, ľahne si na matrac a ruky si založí za hlavu. „Vydaj aspoň nejaký zvuk, aby som vedel, že ešte žiješ.“

Vydá akýsi priškrtený stonavý zvuk.

Jemne sa uchechtne. „Už je to 45 minút, Láska. Nemyslíš si, že je čas vrátiť sa dolu?“

Hermiona zo seba s námahou odhrnie prikrývku a potom si odhrnie vlasy z tváre. Pretlačí sa do sedu oproti svojmu snúbencovi. „Prehnala som to s reakciou, však?“

„Myslím, že len trochu,“ potvrdí a pobavene sa usmeje.

„Uf, tak to sa tam dole nemôžem vrátiť,“ zamrmle a pozrie sa na prikrývku.

Hravo prevráti očami, posadí sa dopredu, aby sa na ňu poriadne pozrel, a špičkou prsta jej nakloní tvár nahor. „Už na to zabudli.“

„Naozaj?“ zašepká a potiahne nosom.

„No, nie...“

Zastoná a odstrčí od seba jeho ruku.

„-ale vedia, že si to nemyslela vážne,“ dokončí.

Hlasno si vzdychne a rukou si prehrabne vlasy. „Som len... taká frustrovaná, vieš?“

„Poď sem,“ zašepká ticho a roztvorí náruč.

Preplazí sa k nemu a pritúli sa k jeho hrudi. Jeho ruky ju objímajú a ona sa po prvý raz za celé popoludnie cíti pokojná.

„Prečo si taká vystresovaná? Hmm?“ spýta sa ticho.

„Ja len... Chcela som, aby bolo všetko dokonalé,“ zašepká a hrá sa s jedným z gombíkov na jeho košeli. „Prvýkrát organizujeme vianočnú večeru, Draco. Ja... Myslím, že som len nechcela nikoho sklamať, vieš?“

„Nikoho si nesklamala,“ namietne a pobozká ju na temeno hlavy, keď jej uhladí vlasy. Pred piatimi rokmi by ho v tejto pozícii nikto neprichytil.

„Mám pocit, že som...“

„Nemáš. Len na seba kladieš neskutočne vysoké nároky, Láska. Nikto neočakával, že to bude dokonalé - a najmenej naši rodičia. Mimochodom, mrzí ich, že sa pohádali,“ povie jej a oprie si hlavu o čelo postele. „Okrem toho, aj keby očakávali dokonalosť, stále sa dobre bavia. Vedela by si to, keby si prišla dolu,“ podpichne ju.

Jemne sa zachichoce a odtiahne sa od neho. „Asi máš pravdu,“ povie ticho a utrie si líca.

Usmeje sa, natiahne ľavú ruku, aby ju láskyplne pohladil po líci, a potom sa nakloní a pobozká ju. „Čo sa to s tebou dnes deje? Dnes si plakala viac ako za celý rok.“

„Len... frustrácia,“ zašepká a oblizne si peru. „Emócie. Hormóny. Sú Vianoce...“

„Správne, Vianoce. A dole na nás čakajú ľudia,“ odpovie a vylezie z postele. Ponúkne jej ruku a vytiahne ju na nohy.

Potiahne si úzke džínsy, aby jej zakryli členky, a upraví si strieborný top so šnúrkami. Potom sa k nemu otočí, upraví jeho golier, opráši mu plecia a usmeje sa naňho.

O niekoľko okamihov neskôr sa Hermione naskytol krásny, hoci zvláštny pohľad. Deti, ktoré predtým pobehovali po dome ako zúriví (ale rozkošní) blázni, pokojne sedia pri svojom vlastnom stole pripravenom v jedálni. James na ňu zamáva, blysne po nej úsmevom a potom sa vráti k maľovaniu.

Jej mama a Narcissa sú uprostred prestierania jedálenského stola pre dospelých - a rozumejú si. Jej otec a Lucius práve krájajú ďalšieho dokonale upečeného moriaka - a tiež si rozumejú. Všetci ostatní sa potichu rozprávajú v obývačke, kde už fungujú svetlá na stromčeku.

Pozrie zboku na Draca, ktorý má ruky zastrčené vo vreckách, keď sa obzrie. „Ako si...?

„Nazvime to vianočným zázrakom,“ zamrmle a skĺzne jej rukou okolo pása.

„Ďakujem,“ zašepká plačlivo.

„Prestaň s tými slzami, dobre,“ podpichne ju a štuchne ju nosom do boku hlavy.

„Slzy? Aké slzy?“ Harry sa čuduje, keď k nim pristúpi. „Sú Vianoce, nemali by byť žiadne slzy.“

Jemne sa usmeje a vykročí dopredu, aby ho objala.

„Dobre všetci, večera sa podáva!“ zvolá jej otec a nesie tanier s kúskami moriaka.

X

Štedrý večer

19:30 hod.

Hermiona si spokojne vzdychne a oprie sa o Dracovu hruď, keď ju pevnejšie objíme okolo pása. Všetci sú teraz zhromaždení v obývačke, sedia pri stromčeku a rozbaľujú si darčeky. Sleduje, ako sa Jamesova tvár rozžiari radosťou, keď strháva baliaci papier zo svojej novej hračkárskej metly. Vidí, ako sa Ginnine oči naplnia slzami, keď otvára úplne nové náušnice, a ako jej mama prekvapene zalapá po dychu, keď jej na kolenách leží album s fotografiami.

Všetci sú šťastní. Všetko je dokonalé. Všetko sa podarilo samo - samozrejme, s Dracovou pomocou. A s trochou mágie.

Ruka jej pohodlne padne okolo stredu. Jemne sa usmieva, pozoruje svoju rodinu a priateľov a vie. Vie, že teraz je ten správny čas. Prečistí si hrdlo a postaví sa na nohy. Draco sa na ňu spýtavo pozrie a ona sa naňho usmeje, než obráti pozornosť na všetkých ostatných.

„Chcela by som... chcela by som urobiť jedno vyhlásenie. Ako všetci viete, s Dracom sa už šesť mesiacov pokúšame otehotnieť.“ Kútikom oka vidí, že sa Draco posadí rovno, pozoruje ju a so zatajeným dychom počúva. „A ako sa ukázalo... podarilo sa to,“ dokončí a žiarivo sa usmeje.

„Vedela som, že máš dôvod, prečo žiariš!“ Ginny nadšene vykríkne.

„Čože - vyšlo to?“ spýta sa Draco potichu a postaví sa na nohy. Jeho pohľad ju neopúšťa, keď ju berie za ruku a otáča ju nabok, aby sa naňho pozrela.

„Ty... si tehotná?“

Prikývne a usmeje sa, keď sa jej v očiach zalesknú slzy šťastia. „Á-áno,“ uškrnie sa. „Áno.“

„My budeme mať dieťa?“ spýta sa a vyzerá nádejne a znepokojene.

„Áno,“ zachichoce sa.

Sotva potvrdenie opustí jej pery, usmeje sa, chytí ju za pás, zdvihne zo zeme a zatočí sa s ňou dookola v jednom-dvoch-troch kruhoch. Zasmeje sa, pokrčí nohy v kolenách a drží sa ho za krk. On vydáva akýsi víťazný zvuk a víťazný tanec a všetci ostatní sa usmievajú a smejú a gratulujú im a je to dokonalé. Postaví ju späť na nohy  a pritisne si k nej čelo. „Budeme mať dieťa,“ zašepká a otrie si nos o jej.

„Budeme mať dieťa,“ zašepká mu naspäť.

A potom sa na nich hrnú objatia, bozky a gratulácie.

X

21:30

Hermiona miluje svoju rodinu. A svojich priateľov. Ale po rozlúčke s rodičmi - poslednými ľuďmi, ktorí opustili dom - si nemôže pomôcť a vydýchne si úľavou. Oprie sa o dvere, pravú ruku si položí na stále ploché brucho. Usmieva sa pre seba a jej úsmev sa rozšíri, keď do predsiene vstúpi jej fešný snúbenec. Oprie sa o zárubňu dverí do obývačky, ruky má zastrčené vo vreckách nohavíc. „Takže...“

„Takže...“ zašepká ona.

Zakloní hlavu na stranu a naznačí jej, aby prišla bližšie. Ona to urobí a prejde cez halu smerom k nemu. Natiahne k nej ruku a ona mu do nej vloží svoju a potom ho vtiahne do obývačky. Opatrne ho natlačí na pohovku a on sa usmeje, siahne po jej bokoch, keď sa mu rozkročí na kolenách. Prechádza jej rukami hore a dole po stehnách, zatiaľ čo ona mu rukami prehrabáva už aj tak rozstrapatené blond vlasy.

„Ďakujem,“ zašepká a položí si čelo na jeho.

Draco pokrúti hlavou a v pravej ruke si zovrie jej tvár. „Ja by som mal ďakovať tebe, že si mi dala ten najúžasnejší vianočný darček, aký mi kedy niekto dal,“ zašepká.

„No, pomohol si,“ podpichne ho.

Usmeje sa: „To asi áno.“

„Budúci týždeň mám návštevu u lekára...“

„Výborne, vezmem si voľno.“

Usmeje sa a pritúli sa k jeho hrudi. „Šťastné Vianoce, Draco.“

„Šťastné Vianoce, láska. Veľmi ťa milujem.“

KONIEC