Preklady fanfiction Harryho Pottera

Večný návrat

Kazateľ 1:9: Čo bolo, to i bude, a čo sa dialo, to sa i bude diať, ani nieto ničoho nového pod slnkom. 

Prichádza na svet v sirotinci. Kričí hrôzou, hnevom a zmätením.

Tomovi trvá dva roky, kým automaticky prestane reagovať na meno „Harry“. Nevie ako a prečo sa ocitol v tele Toma Riddla a netuší, čo by mal robiť. Strach, z akejkoľvek zmeny, ktorá by mohla vymazať jeho budúce ja, ho desí.

Čarodejníci, čo zasahujú do času, končia strašne, šepká mu v hlave Hermionin hlas.

Je zvláštne dieťa, málokedy plače a mágia šepká veci do uší ľuďom okolo neho. Premýšľa, či ostatné deti cítia, že s ním niečo nie je v poriadku, či práve to je dôvod, prečo sa k nemu správajú kruto.

Keď po prvýkrát uvoľní svoju mágiu a ublíži inému dieťaťu, uteká do kúpeľne a zvracia. Dlho hľadí do zrkadla a hľadá akýkoľvek náznak červených očí.

McGonagallová mi rozprávala, aké hrozné veci sa stali, keď čarodejníci zasahovali do času.

Harryho Pottera bili, keď bol dieťa. Nebol si vedomý vlastnej sily a mágie, ktorá ho ochraňovala. Tom Riddle bol divoký, osamelý chlapec, so silnou mágiou a potrebou kontrolovať ju. Harryho už nebijú a nikdy nedovolí, aby mu niekto znovu ubližoval. To aspoň navráva sám sebe. Keď sa konečne ukáže Dumbledore, má viac kontroly, ako by dieťa zamknuté v komore pod schodmi pokladalo za možné. Ignoruje všetky okolnosti, vďaka ktorým je tým, kým je.

Akonáhle Dumbledore vojde dnu, túži vyklopiť mu všetky svoje tajomstvá. Chce, aby mu Dumbledore pomohol niesť bremeno, na ktoré nie je a nikdy nebude pripravený. Chce, aby mu Dumbledore povedal, čo má robiť, aby ho viedol tak ako celý život predtým. Chce, aby sa Dumbledore všetko dozvedel, pre vyššie dobro. 

Avšak Dumbledore sa naňho pozerá – láskavý a múdry Dumbledore – s očividným odporom. Jeho úsmev kontrastuje s úsmevmi, ktoré venoval rovnako osirelému Harrymu Potterovi a Tom si uvedomí, že tomuto mužovi nemôže povedať nič.

Pre vyššie dobro, nahnevane a znechutene spomína. Mágia je sila, šepká tvár lorda Voldemorta.

Nepovie však nič, len to, čo raz videl v mysľomise. Dumbledorovo odmietnutie ho bolí, zahrýza sa hlboko a krúti sa mu pod kožou ako hady, s ktorými sa spriatelil, keď bol osamelý. Albusovi Dumbledorovi nemôže veriť. A ak nemôže veriť Dumbledorovi, nemôže veriť nikomu.

Kto by si bol pomyslel, že mladý lord Voldemort bude zadržiavať slzy, keď prvýkrát spočinie pohľadom na Rokforte. Radšej pevne zavrie oči a predstiera, že, ako muklorodený nemôže uveriť tomu, čo vidí.

Vo svojom vnútri radosťou kričí. Bozkáva kamennú podlahu, tisne ruky ku stenám a zaprisaháva sa, že nikdy neodíde, že sa vždy vráti späť a Rokfort bude navždy jeho domov. Navonok je pokojný a ostražitý, ohromený, ale nevyvedený z miery. Tu sa naučí čarovať, nájde spôsob, ako sa stať skvelým, nič viac.

Keď má na hlave klobúk, hryzie si pery a šepká Slizolin znova a znova, pretože vie, čo sa musí z Toma stať.

Čarodejníkom, ktorí sa zahrávajú s históriou sa stanú zlé veci, pomyslí si. Ak ho aj klobúk počuje, nedá to na sebe poznať, len ho zaradí do fakulty, o ktorej mu kedysi povedal, že mu môže pomôcť na ceste ku sláve.

Tom Riddle je celkom určite najbrilantnejší študent, akého Rokfort kedy videl. Dopočul sa, že to tak bolo, takže musí zariadiť, aby to bola pravda. Nemôže uveriť tomu, že sa mu to darí.

Je obľúbený a oveľa mocnejší, ako by mal v jeho veku byť. Učí sa rýchlo a je o roky popredu oproti jeho spolužiakom. Pre učiteľov pracuje tvrdo. Vďaka šarmu a rafinovanosti od nich získava všetky informácie o mágii, na ktoré sa môže logicky pýtať. Praje si, aby sa tým zapodieval, kým bol ešte Harrym Potterom, keď bol zo všetkých strán obklopený smrteľne nebezpečnými čarodejnicami a čarodejníkmi a mal roky štúdia mágie pred sebou.

(Diví sa, ako Tom vedel, čo je horcrux? Kde o nich našiel akúkoľvek zmienku, aby sa na ne mohol spýtať Slughorna? Hľadal akúkoľvek informáciu, avšak nedokáže nájsť jedinú zmienku ani medzi nahusto zoradenými a čierno označenými knihami v Zakázanom oddelení.)

Učí sa ako byť šarmantným a balamutiť ľudí, ktorých k sebe priťahuje. Volá k sebe tých, ktorých spoznáva vďaka spomienkam z mysľomise, čistokrvných čarodejníkov, mocných a prefíkaných. Nie sú to jeho priatelia. Hľadí na nich s nechuťou, spomína si na správy z ich procesov a odôvodnenia ich skutkov. Sú to smrťožrúti, špinaví čarodejníci, ktorí majú viac sily než rozumu. Nasledujú šialenca a zabíjajú ľudí, na ktorých mu záležalo, ničia životy a rodiny.

Avšak, on ich očarí, pretože Voldemort by bol nikým bez ľudí, bez jeho verných nasledovníkov. Fascinuje ich, získava si ich lichôtkami, klame a niekedy ich učí mať z neho strach.

Nechcel zabiť Myrtlu. Avšak, nebol prekvapený, keď zomrela. Nahovára si, že sa tomu nemohol vyhnúť, že história sa musí dodržať. Po záplave sklamania sa sám seba ani nepýta, prečo jednoducho nenechal baziliska ďalej spať. Namiesto toho premýšľa, ako Tomovi napadlo hľadať vstup do Tajomnej komnaty na dievčenských záchodoch.

Nepýta sa sám seba, či fascinácia tým stvorením stála za niekoho smrť alebo Hagridovo vylúčenie. Nediví sa, že v noci spáva. Teraz je Tom Riddle, pravdaže môže. Môže a bude.

„Budem skvelý,“ povedal pravý Tom Riddle, keď mu takmer nedýchajúca a ľadovo-studená Ginny ležala pri nohách. A Voldemort bol skvelý jeho hrozným spôsobom a zaslepenosťou. A toto bol prvý krok. Musí podniknúť prvé kroky, pretože, ako inak by mohol veci dotiahnuť až do ich nevyhnutného konca.

Všetko vždy začína dobrými úmyslami, no nie? Ale, Tom má iba sebecké úmysly. Chce, aby Harry Potter žil, nechce ho neúmyselne vymazať. Má strach zahrávať sa s históriou a časom, a tak sa drží už vyšliapanej cesty.

Nikto si od neho toto bremeno nevezme, ako dúfal. Tie hrozné veci, o ktorých počul, že Voldemort vykonal, ktoré plnili jeho sny hrôzou a nútili ho vzlykať.

A tak kráča po tej vyšliapanej ceste a nemôže sám sebe ani klamať, aké má na to dôvody. Vie, že to čo robí, to čo spraví, je zlé. Nemôže sám seba ospravedlňovať. V skutočnosti ani nechce. Utápa sa v mágii a svoje minulé ja tým úplne odstaví. Ak je aj niekde skrytá pravda, nevidí ju.

Spomína si na kúzla smrťožrútov, neúnavne o nich premýšľa a rekonštruuje ich vďaka svojim spomienkam, vytvára ich s jasným úmyslom a cieľom. Morsmordre, zašepká a zjaví sa lesklá zelená lebka, ktorej z úst vylieza had. Je to jednoduchšie, ako si myslel a núti ho to zamyslieť sa. Tieto kúzla chcú byť vytvorené, už raz boli vytvorené, spomienky na ne existujú v jeho mysli a chcú sa dostať von. A tak ich vytvára s vedomím, že ľudí prinúti kričať pri pohľade i na najmenej nebezpečné z nich.

Čelí Riddlovcom a jeho hnev a pohŕdanie nie sú len pretvárkou. Títo ľudia, títo muklovia a hlupáci sú svojím spôsobom zodpovední za Voldemorta.

Voldemort. Premýšľa, aký by bol Tom Riddle, ak by sa Merope vrátila ku Gauntovcom.

Chvíľu reční, povie im čo presne vytvorili, keď opustili malého syna Toma Riddla. Núti sa vidieť situáciu ako bezvýchodiskovú, musí sa držať histórie a zabiť ich, nemá inú možnosť.

Mal by si na to zvyknúť. Mal by si na to zvyknúť. Musí z denníku vytvoriť horcrux, prvý zo siedmich. Musí nechať Harryho Pottera prevziať úlohu, do ktorej ho dotlačila jeho vlastná história. Dokonca i Harry použil kliatby Imperius a Cruciatus – dve z troch Neodpustiteľných kliatob. Dokáže to.

Existuje len moc, vraví mu spomienka pravého lorda Voldemorta. Existuje len moc, a ak jej má dostatok, môže tomuto osudu zabrániť. Musí to urobiť.

Správa sa ako Tom, ktorého videl v denníku, arogantne a pohŕdavo, s istotou, akoby mohol spraviť čokoľvek na svete. Je taký sebaistý. Zosiela smrtiacu kliatbu trikrát. Ak sa mu aj trasie ruka, neovplyvní ho to natoľko, aby minul.

Neskôr zvracia, neskôr sa budí zaliaty studeným potom, neskôr plače za stratenou nevinnosťou a kvôli prázdnote, ktorá sa v ňom usadila.. Neskôr, neskôr, neskôr a potom už nikdy viac.

****

Dokonca i teraz, po šestnástich rokoch, ho odraz v zrkadle stále znepokojuje. Už by mal byť zvyknutý na peknú tvár s prázdnymi očami, ktorá ho zdraví a usmieva sa naňho. Je až príliš podobný Harrymu Potterovi, len vlasy má uhladené a oči tmavé.

Už sa nemôže dočkať, kedy sa konečne zbaví Dumbledorovho prísneho pohľadu a bude môcť začať pátrať po rituáloch a mágii, ktoré ho pretvoria.

Stratí túto peknú tváričku a svoj nacvičený šarm, ktoré obalamutia dvanásťročné dievčatko natoľko, že bude veriť spomienke z denníku viac ako priateľovi, ktorého pozná dva roky.

Chápe, prečo bol Voldemort ochotný vymeniť krásu za moc. Harry by nebol schopný nenávidieť túto tvár a priateľský úsmev. Niet divu, že prvý Harryho útok boli slová: Viem, i to, ako vyzeráš v skutočnosti, si úplná troska.

Červené oči podľa Harryho sedia k vrahovi najlepšie.

****

Čarodejníkom, ktorí sa zahrávajú s históriou sa stanú zlé veci. Práve to je základ jeho bytia. Pre vyššie dobro sa musia stať hrozné veci.

Je mi to ľúto, vraví Dumbledorovej spomienke. Je mi ľúto, že som to nechápal a súdil som vás tak tvrdo. Teraz už rozumiem, urobili ste, čo ste museli, alebo urobíte.

Už si na to takmer zvykol, že sa opakovane trhá na kúsky, na bolesť, na prázdnotu a bremeno. Nikdy si však nezvykne úplne.

Začína mať rád svoj odraz. Tomova krásna tvár sa rozplýva a do popredia vystupujú Voldemortove kruté črty, ktoré je jednoduché nenávidieť. Hľadí do zrkadla a myslí si: toto je tvár, z ktorej bude mať Harry Potter strach, toto je tvár, ktorú môže nenávidieť a cítiť k nej znechutenie. Toto je tvár, ktorá ho naučí o skazenosti moci, prinúti ho zostať natoľko čistým, ako mu len vojna dovolí.

S každým ďalším roztriešteným kúskom duše je jednoduchšie hrať Voldemorta. Dumbledorovou odmietavou reakciou na veľmi jednoduchú požiadavku je potešený. Uvažuje, či by ho Dumbledore zamestnal, keby stále vyzeral ako Tom.

Na tom však nezáleží, pretože Harry nie je Tom. Nedá sa odradiť od svojej úlohy hlúpym prijatím a príležitosťou zostať na mieste, ktoré miloval. Harry vie, ako sa to musí stať, a tak vrhá kliatbu a veľmi starostlivo pokladá diadém na hlavu kamenného čarodejníka, na vrchu skrine v núdzovej miestnosti.

Nezáleží na tom, že mu Dumbledore odoprel domov, pretože časť z neho tam napriek tomu zostane. Sladký Rokfort, držiteľ jeho roztrieštenej duše a zlomeného srdca. Tam bude čeliť smrti a padne. Nevie si predstaviť lepšie miesto smrti, nezáleží na tom, že je Temný pán.

****

Nikdy si nebol tak úplne istý Voldemortovými plánmi a motívmi. Koniec koncov, môže len hádať, ak pre nič iné, tak pretože tým Voldemort poznačil celú generáciu čarodejníkov a čarodejníc. Nemôže dovoliť, aby sa história okolo neho rozpadla kvôli nedostatku motivácie. Nie po všetkom, čo už vykonal.

Svojim nasledovníkom hovorí o moci a o vyššom dobre. Nejasne si spomína na to, ako sa s ním zahrávali, spomína si na Voldemortov krutý zmysel pre humor, jeho slová mu teraz pripadajú trpko vtipné

Ak sú aj jeho motívy neurčité, nevadí to, pretože koristníctvo jeho stúpencov narastá a on len pokračuje v tom, o čom vie, že sa už stalo. Možno nie je čo vedieť, iba ak to, že „raz bol jeden čarodejník, ktorý bol taký zlý, aký len mohol byť“. Naozaj dúfa, že to je dôvod a nie smrť, mučenie a temnota. Práve táto myšlienka mu napovedá, ako hlboko klesol.

Čarodejníci, čo zasahujú do času, končia strašne, šepká mu v hlave Hermionin hlas. Hermiona sa nenarodí ešte dobrých pár rokov, bude jedným z jeho najlepších priateľov, jeho oporou, jeho rozvážnosťou a zdravým rozumom.

Kto je, aby sa hádal s Hermionou Grangerovou, pomyslí si ponuro. Otáča svoj prútik z tisu a pera fénixa medzi prstami. Stále sa cíti trochu zvláštne, keď ho uprostred noci chytí do ruky, túla sa po chodbách a premýšľa kde a kto vlastne je.

****

Keď prvýkrát vidí Regulusa Blacka, nasáva vzduch a nedokáže premýšľať. Vyzerá ako Siriusov hmlistý odraz a cíti niečo, čo sa dlho učil ignorovať. Nie je si istý, či nenávidí Regulusa za to, že nie je Siriusom, alebo či mu na ňom záleží, pretože je tým najbližším, čo si môže dovoliť.

Ale pozná svoj osud. Takže kým nenadíde čas vysporiadať sa s Regulusom Blackom, tou úbohou čistokrvnou kópiou, ignoruje ho. Ale Bellatrix, divoká Bella...

Napriek tomu, že spoznáva tú nenútenú aroganciu príznačnú pre Blackovcov, nie je to Sirius, na koho myslí, keď na ňu pozerá. Myslí na Ginny a jej žiariace oči, jej ústa pritisnuté na jeho. Ginny, ktorá si bude dopisovať s Tomom Riddlom a bude ním očarená. Ginny, ktorá by mu povedala, keby sa správal hlúpo a nenechala ho odísť. Ginny, ktorú by si vzal, ak by žil (prišiel k záveru, že je mŕtvy a toto je peklo, ktoré príde po stanici).

„Bellatrix Blacková,“ hovorí a dotýka sa jej vlasov, myslí na Siriusove šedé oči a usmievavú tvár, sleduje ako sa jej rozšírili oči a vie, že ju dostal a už ju nepustí. Na rozdiel od Siriusa nikdy neodíde. Pobozká ju. Chýba mu jeho krstný otec, ktorý je tak blízko a zároveň tak ďaleko, jediná rodina, ktorú bude mať. „Bella,“ vraví a premýšľa o ich smiechu, ktorý nestratia až do smrti. Premýšľa o šialenosti, ktorá neobíde žiadneho Blacka..

Stratil svojho krstného otca a stratí i Regulusa, Siriusov nejasný tieň. Ale ju si môže nechať. Nikdy mu na nej nebude záležať, no napriek tomu si ju nechá. Je sám tak dlho a ona naňho hľadí so Siriusovou absolútnou odovzdanosťou . „Moja Bella,“ zavrčí, vychutnáva svoj nápad a predstiera, že nevidí jej výraz.

****

Zabila Siriusa! Ja zabijem ju!

A nie je to tak?

****

Vchádza do domova, ktorý si nikdy nebude pamätať. Kúzlom odhodí svojho otca stranou ako nejaký hmyz a dlho hľadí na jeho nehybné telo. Avšak spomína si na to, ako vyrastá u Dursleyovcov, na to, ako nájde domov v Rokforte, ktorý mu otvorí svoje brány tak, ako ich otvoril Tomovi. Vyrastá bez Jamesovej arogancie, bez Siriusovej šibalskej radosti z porušovania pravidiel a bez Lilynho zmyslu pre morálku, bez tradície, ktorá by ho usmerňovala a bez lásky, ktorá by ho chránila.

„Avada Kedavra,“, zašepká a kráča po schodoch, pričom si dáva načas, pripomína si, že takto sa to musí stať. Nemal by, nie po takom dlhom čase.

Pravdepodobne si myslí, že to robí zámerne, naťahuje ju, núti jej srdce biť rýchlejšie, aby sa cítila bezmocná. Lord Voldemort nemá pochybnosti, nestojí predo dvermi päť minút, len aby presvedčil sám seba, že robí hroznú vec pre vyššie dobro, pretože musí.

Hovorí jej, aby ustúpila, aj keď vie, že to nespraví. Nepýta sa na Snapa, ktorý ho zradí pre to, kým sa stal. Práve teraz úplne zabudol na Severusa Snapa, najodvážnejšieho muža, akého kedy poznal, ktorý trpel roky kvôli neúmyselnej zrade jedinej priateľky, ktorú kedy mal a ktorá sa naňho ani nepozrela od toho letného dňa, kedy ju urazil a bez rozmyslu na ňu skríkol „humusáčka“.

Mama, pomyslí si a zbožne hľadí na chvejúcu sa, vystrašenú ženu, ktorú nikdy predtým nevidel živú, okrem letmých momentov počas boja, kedy nemyslí na nič iné, len na kliatby a nepriateľom sa nikdy nepozrie do očí. „Ustúp,“ šepká, vrčí, reve, dúfa, že tak spraví, zároveň však vie, že sa to nestane. Cíti, ako ho čas a osud zvierajú, vyrážajú mu dych. Keď ju zabije, smeje sa a smeje. Koniec koncov, čo iné mu zostáva? Všetka bolesť v jeho živote, všetko kvôli čomu nenávidel Voldemorta, si spôsobil sám.

„Avada Kedavra!“ Zreve na svoje mladšie ja a agóniu víta ako spravodlivý trest.

****

Roky ubiehajú a sú naplnené len večnou mantrou: prežiť, prežiť, prežiť. V čase, kedy sa mu Quirrel priplietol do cesty, začína ľutovať svoju sentimentálnosť, je napoly šialený sebaobviňovaním a strachom. Strach sa mu lepí na neexistujúce päty, keď sa neúnavne pohybuje. Má strach zastaviť sa, oddychovať, pretože by to mohlo znamenať, že prestane existovať a on musí existovať.

Natiahne sa, posadne a obracia Quirrela na svoju stranu všetkou silou a výrečnosťou, ktorú má k dispozícii. Pevne sa s ním spája, pretože musí žiť, musí sa uistiť, že Dumbledore vie o jeho pokračujúcej existencii. Musí ho prinútiť premýšľať nad tým, ako je to možné. Nesmie poľaviť a opustiť tento krehký život, nesmie zlyhať, určite nie teraz.

Je predsa lord Voldemort a má strach zo smrti. A je aj Harry Potter, ktorý ju premohol. Je jedno, ktoré sa chce stať druhým. Neexistuje dobro a zlo, iba moc, ktorú musí nájsť a zaslepene si ju privlastniť, aby ho chlapec mohol zabiť, aby chlapec mohol žiť, byť šťastný a zostarnúť. Chce, aby mal všetko, čo on stratil. Existuje len moc.

Merlin, ten chlapec je taký mladý. Má také zelené oči, naivné a nevedomé si síl, ktoré ho ovládajú. Niet divu, že Dumbledore mu nedokáže povedať, že má zomrieť pre vyššie dobro.

****

Svoj plán a každý jeho krok pozná naspamäť. Nemusí ublížiť Berthe Jorkinsovej, ktorá má poškodenú pamäť a mágiou narušenú myseľ. Nemusel ju zlomiť, počúvať jej krik a prosby o milosť. Nemusel jej prehľadávať myseľ, len aby ju nechal roztrieštenú na kusy. Nemusel ju zanechať pomätenú a bezduchú. Avšak Voldemort musí, pretože pozná Červochvosta, ktorý by utiekol, ak by si myslel, že mu to prejde. Vie, že potrebuje detaily, ktoré mu môže poskytnúť len Bertha: bezpečnostné detaily a podrobnosti, bez ktorých by všetka jeho snaha bola zbytočná. Vie čo musí spraviť. Je už taký starý a príliš zlomený, jeho nevinnosť dávno stratená na to, aby cítil nejakú ľútosť.

Je lord Voldemort a koniec koncov, Voldemort neľutuje nič.

Ak všetko dopadne tak, ako chce, nebude záležať na tom, čo vykonal, pretože Harry Potter bude žiť. Bude žiť vo svojom vlastnom čase a tele a nezlyhá. Stojí to za smrť jednej čarodejnice, ktorú k nemu priviedla ruka krutého osudu. Stojí to za nespočetné množstvo životov, ktoré vzal, aby sa história nevyklonila zo svojho smeru.

Hovorí sám sebe, že to za to stojí. Díva sa na krehké ruky svojho odporného provizórneho tela. Musí to stáť za to.

****

Telo je presne také, ako si ho pamätá, uchvátene a nadšene ho skúma. Áno, áno, áno, dokonalé. Takto si to pamätá, takto to malo byť, nevzdialil sa od histórie, nič nezničil.

Pamätá si tú reč a prednáša ju od slova do slova. Prechádza a pohybuje sa so smrteľnou gracióznosťou, ktorá ho desila, keď mal štrnásť a bol priviazaný k hrobu.

Nech to zomrie. Nech sa to utopí...

Syčí v správnych chvíľach, vyslovuje mená, ktoré si spomína, že kričal na Fudgea, čím zapríčinil spory medzi ministrom a Dumbledorom. Smeje sa so správnou dávkou zlomyseľnosti a správnym množstvom nezainteresovanosti. Vďaka tomu sa mu vkradnú pod kožu a stanú sa spomienkou, ktorú vyvolávajú dementori.

Prosím, nech je to mŕtve...

Otočí sa k Červochvostovi, nikdy Petrovi, nikdy priateľovi svojho otca, na tú špinavú krysu, povie mu, aby ho rozviazal a dal mu prútik. Jeho nasledovníci si myslia, že chce uctiť svojho hosťa a hrať sa na mačku a myš. Vstaň, vstaň a postav sa mi, buď pripravený bežať, keď ti dám príležitosť, ty malý hlupák, myslí si.

„Crucio,“ povie a bezcitne sleduje, ako sa sám zvíja a kričí. Chlapec sa musí učiť tak, ako sa učil on. Musí pochopiť, proti čomu bojuje, musí sa stať silnejším a takto sa to naučí.

Spomína si na poníženie a blaženú ničotu. „Imperio“, vraví sám sebe, aby sa uklonil a vie, že to nespraví. Je mierne potešený svojou vlastnou odolnosťou, no zároveň pohŕda svojou naivitou a bezmocnosťou.

Úbohé, pomyslí si, keď sleduje, ako sa vrhá na zem, zvalí sa a skryje. Počuje, ako vzlykavo dýcha, cíti jeho strach. Musí byť silnejší. Voldemort musí byť porazený. Toto úbohé dieťa sa musí učiť. Musí byť schopný používať tieto kúzla bez váhania, tak ako Voldemort.

Musí byť schopný udrieť bez toho, aby zradil sám seba. Musí použiť Cruciatus kvôli cti Minervy McGonagallovej, tej divokej levice. Musí použiť Imperius, aby získal horcrux z Gringottbanky. Musí sledovať, cítiť a porozumieť, pochopiť čo musí spraviť a čím sa musí stať, aby porazil nepriateľa.

„Odstúpte, je môj!“ Vrieska, nie preto, že si to pamätá, ale pretože má strach, aby niekto zo smrťožrútov nebol príliš horlivý a zabil ho. Keby sa to stalo, zostal by nažive, nesmrteľný a uväznený v tomto hybridnom haďom tele.  

Bež, bež. Čoskoro sa znovu stretneme, aby si sa naučil ďalšiu lekciu.

Netušil, že je možné cítiť sa tak unavene.

****

Dorazil na Oddelenie záhad vo chvíli, keď Sirius prepadal skrz závoj. Premýšľa, kedy zabudol, ako vyzerá tvár Siriusa Blacka, na ten vyčerpaný pohľad a uhlíky v jasných očiach. Rozmýšľa, či je za závojom pokoj.

Náhle si uvedomí, že by mal niekde byť, na nejakom peknom a nápadnom mieste, niekde, kde zvuk nadchádzajúcej bitky priláka ľudí. A tak ide..

Je potešený, že stratí výhodu a bude prinútený čeliť protivníkovi na otvorenom priestranstve? Už si ani nespomína, čo sú to emócie. Možnože je potešený. Ďalší rok, dva a bude mŕtvy. Bude mŕtvy a Potter bude stále nažive. Ak aj sám seba stratil, ten druhý určite nie.

Nenávidí sám seba oveľa viac, ako kedy mohol Harry. Myslí na to, aké je jednoduché sabotovať sám seba. Koniec koncov, nestalo sa už toto všetko? Nie je aj tak mŕtvy?

****

Chvíľu okolo seba v tichosti krúžia. Dovolí si predstavovať si veci, ktoré nikdy nebude mať, no tento Harry áno. Predstavuje si veci, ktoré preňho vykúpil krutosťou, utrpením a nekonečnou bolesťou.

Zabíja sám seba a svet mizne v zelenom záblesku, zatiaľ čo si predstavuje svadbu s Ginny, ich deti, ktoré pomenuje po najvýznamnejších ľuďoch, akých kedy poznal, o tom, ako ich pošle do Rokfortu tak, ako by ho poslali jeho rodičia a ako jeho rodičov poslali ich rodičia. Predstavy, ktoré by prežil ako muž- chlapec, ktorým kedysi bol, ktoré prežije. Predstavuje si Rona a Hermionu, ich šťastné manželstvo, ich deti a ako spolu vyrastajú, o tom, ako mu Ron vraví, že začaroval inštruktora autoškoly...

Padnú spolu.

****

Prichádza na svet v sirotinci. Kričí hrôzou, hnevom a zmätením.