Preklady fanfiction Harryho Pottera

Hermiona si povzdychla a položila hŕbu kníh na svoj obľúbený stôl v knižnici. Klubovňa bola v ten deň mimoriadne hlučná – alebo sa jej to iba zdalo? – a tak utiekla do ticha a pohody knižnice.

Sadla si na stoličku, ktorú považovala za svoju, a všimla si, že už na stole leží kniha. Zvedavo ju vzala do rúk. Pri pohľade na názov nadvihla obočie: „P.S.: Milujem ťa“. Otvorila ju na jednej z označených strán.

„O dvadsať rokov budete viac sklamaní z vecí, ktoré ste neurobili, než z tých, ktoré ste urobili,“ čítala potichu. „Vytiahnite kotvu. Vyplávajte z bezpečného prístavu. Chyťte obchodné vetry vo vašich plachtách. Bádajte. Snívajte. Objavujte.“

„Úplná hlúposť!“ otrávene zamrmlal hlas za ňou a ona zmeravela na stoličke. „O dvadsať rokov vás budú prenasledovať veci, ktoré ste urobili, lebo ste nemali na výber, kamkoľvek pôjdete. Zostaňte vo svojom bezpečnom prístave čo najdlhšie, slečna Grangerová, lebo potom už nič nebude ako predtým.“

Nasledovalo zašušťanie látky a prenikavá ozvena krokov. Hermiona sa nemusela otočiť, aby vedela, kto s ňou hovoril.

* * * * *

To bol začiatok ich podivnej výmeny citátov. Hermiona pred odovzdaním každej domácej úlohy z elixírov pripojila na koniec citát. A keď ju získala späť, odpoveď bola naškrabaná celkom dolu červeným špicatým rukopisom. Netušila prečo, no mala akési zvrátené potešenie z toho, keď citovala tie najbláznivejšie optimistické a povzbudzujúce slová a na oplátku dostávala ponuré pohŕdavé citáty. Bolo fascinujúce sledovať, čím jej profesor opätuje paľbu, a zistila, že si pamätá každý jeden citát.

„Len dve veci sú nekonečné. Vesmír a ľudská hlúposť. Pri tej prvej si však nie som taký istý.“

Albert Einstein

„Niet pochýb o tom, že všetky ženy sú šialené; je to len otázka stupňa.“

W. C. Fields

„Každý hlupák môže kritizovať, odsudzovať a sťažovať si - väčšina bláznov to aj robí.“

Benjamin Franklin

Jeho prvý citát ju takmer odradil: „Je lepšie mlčať a byť považovaný za hlupáka, než prehovoriť a odstrániť tým akékoľvek pochybnosti.“ Maurice Switzer  Ale z nejakého dôvodu (profesor by to nazval pochabá chrabromilská bezočivosť) neprestala s pridávaním citátov na koniec svojich úloh a pokračovala v hre.

Ani si hneď neuvedomila, že mu spolu s citátmi začala klásť otázky – a dostávala odpovede.

„Je lepšie byť nenávideným za to, kým v skutočnosti ste, než byť milovaným za to, kým nie ste.“

André Gide

Občas v nej jeho citáty vzbudzovali pocit, že sú si po niektorých stránkach veľmi podobní.

„Rozdiel medzi takmer správnym slovom a správnym slovom je skutočne veľký - je to ako rozdiel medzi svetluškou a svetlom.“

Mark Twain

Oveľa neskôr citáty jej učiteľa odrážali skutočnosť, o ktorej pochybovala, že by ju niekedy vyslovil nahlas. To boli chvíle, kedy si najviac lámala hlavu, akým citátom na ne reagovať.

„Myšlienky sú tieňom našich pocitov - vždy temnejšie, prázdnejšie, jednoduchšie.“

Friedrich Nietzsche

Takto to pokračovalo niekoľko mesiacov. Teraz sa jej citáty objavovali už pod úlohami z obrany proti čiernej mágii. Nájsť vhodný citát jej niekedy trvalo dlhšie než napísať domácu úlohu nad ním. Harry s Ronom nikdy neprišli na dôvod, prečo sa občas na poslednú chvíľu hnala do knižnice s bedákaním, že záver úlohy nie je ideálny.

„Všetko, čo som sa naučil o živote, sa dá povedať troma slovami: život ide ďalej.“

Robert Frost

Potom ten muž zabil Dumbledora a ona sa ocitla vo víre vojny, unikala pred lapačmi a takmer do zbláznenia sa snažila prísť na to, kde by mohli byť Voldemortove horcruxy. Zo všetkých síl sa usilovala nemyslieť na muža, s ktorým si vymieňala citáty.

* * * * *

„Než som sa narodil, bol som mŕtvy miliardy a miliardy rokov a vôbec mi to neprekážalo.“ Dvojitý špión vykašliaval krv, keď umieral na dlážke Škriekajúcej búdy. Oči mal zatvorené a lomcovala ním triaška spôsobená jedom a stratou krvi. Hermiona zavzlykala, klesla na kolená a horúčkovite sa hrabala vo svojej taštičke.

„Choďte napred!“ prikázala chlapcom, ktorí boli s ňou. Harry na ňu zmätene pozeral s fľaštičkou Snapových spomienok v ruke. „Tak už choďte!“ zopakovala rázne. „Prídem za vami, len čo bude stabilizovaný.“

„Vraví sa, že pred smrťou vám prebehne pred očami celý život,“ zachripel kedysi hodvábny hlas a Hermiona zavrčala.

„Nezomriete, pán profesor!“ vyhlásila, keď konečne vytiahla z tašky zásobu elixírov, ktorá bola po čase strávenom na úteku značne zdecimovaná. „Nedovolím vám to!“

* * * * *

Po skončení vojny sa vrátila na Rokfort, aby dokončila posledný ročník. Každý týždeň vyhľadala vhodný citát pre majstra elixírov, ktorý teraz nosil na krku hebkú jasnočervenú šatku, takmer úplne schovanú pod svojím bežným čiernym habitom.

Ako prefektka a najlepšia študentka ročníka ukončila v posledný deň slávnostnú reč tým, že sa zadívala do očí tmavovlasého muža, šibalsky sa usmiala a odcitovala: „V hlave máte mozog, na nohách topánky. Môžete sa vydať ktoroukoľvek cestou. Ste na to sami, no máte znalosti. Vy sa rozhodnete, kam ísť.“ Pocítila akési vnútorné rozochvenie, keď sa mu mierne zvlnili kútiky úst a tvár nakrátko rozžiaril náznak ponurého pobavenia, než sa opäť vrátil jeho obvyklý upätý výraz. 

Potom odišla pracovať na ministerstvo, ale každý týždeň mu posielala citát. Žiaden list, iba citát na prúžku pergamenu jedenkrát týždenne. Sova s jeho odpoveďou sa k nej dostala vždy o dva dni neskôr.

Raz prešli okolo seba v Rokville a po drobnom úškrne, ktorým jej odpovedal na veselý pozdrav, sa takmer vznášala v oblakoch po zvyšok dňa. Bolo len niekoľko ľudí, na uznaní ktorých jej záležalo tak ako na jeho.

Keď ho priviedli na ministerstvo na základe vykonštruovaného obvinenia, že ohrozil svojich študentov, Hermiona bežala celou cestou do súdnej siene, len čo sa to dopočula. Dovolili jej vystúpiť na jeho obhajobu asi iba preto, lebo nepredpokladali, že ho bude tak urputne brániť.

Dlhú chvíľu na ňu hľadel a potom sa uklonil.

„Skutočný vojak bojuje nie preto, že nenávidí to, čo je pred ním, ale preto, že miluje to, čo je za ním,“ povedala tak potichu, že to nepočul nik okrem neho. Prevŕtaval ju očami. „G. K. Chesterton.“

Neskôr sa ich komunikácia zmenila. Zdalo sa, že citáty, ktoré si vymieňali, nadobudli podtón niečoho nedefinovateľného a Hermiona dúfala, že si to iba nepredstavuje. Citát G. K. Chestertona si zapamätala už dlho predtým. Domnievala sa, že ho použije v súvislosti s vojnou, v tej súdnej sieni jej však vykĺzol z úst. Uvedomila si, že neľutuje, že v danej situácii získal oveľa dôvernejší podtext.

Až po tom, čo informácia v novinách vyvolala konflikt medzi ňou a bývalým spolužiakom, si bola istá, že z citátov bývalého profesora nevyčítala nič nesprávne. Ten citát, ktorý jej poslal po vyjdení článku, si nechala pripevnený doma na zrkadle.

„Krása je v oku pozorovateľa a z času na čas je potrebné dať hlupákovi alebo dezinformovanému pozorovateľovi monokel.“

Jim Henson

Jedného dňa ale očakávaný lístok nedorazil a Hermiona si celý deň robila starosti – niežeby si to ktokoľvek všimol. Počas vojny sa stala dosť dobrou v skrývaní trápenia. Keď však dorazila domov, pred dverami bytu ležala kytica kvetov s odkazom.

„O dvadsať rokov budete viac sklamaní z vecí, ktoré ste neurobili, než z tých, ktoré ste urobili. Vytiahnite kotvu. Vyplávajte z bezpečného prístavu. Chyťte obchodné vetry vo vašich plachtách. Bádajte. Snívajte. Objavujte.“

H. Jackson Brown Jr.

P.S.: Milujem ťa

Otočila sa a našla Severusa Snapa stáť niekoľko krokov opodiaľ. V jeho pohľade bola skrytá neistota. So žiarivým úsmevom sa mu vrhla do náručia. Ich nekonvenčný rozhovor sa dostal späť na začiatok. Keď pocítila, ako ju jeho ruky zovreli v objatí, v duchu poďakovala tomu, kto tú knihu nechal pred mnohými rokmi na stole v knižnici. Nikdy nepredpokladala, že jej jeden obyčajný citát takto zmení život.

Poznámka prekladateľa: Nasledujúca kapitola doplní príbeh z pohľadu Severusa Snapa.