Preklady fanfiction Harryho Pottera

Len pre našu zábavu a poučenie.

Lady Malfoy

Kapitola 39: Žiť a nechať žiť 2/2

Lady Malfoy
Vložené: Jimmi - 29.09. 2021 Téma: Lady Malfoy
Jimmi nám napísal:

Lady Malfoyová

Prekladateľ : Jimmi

Názov originálu: Lady Malfoy

Autor originálu : cherrypie3601


Pozor, nie je možné otvoriť v novom okne, musíte sa vrátiť späť.

Kapitola 39: Žiť a nechať žiť 2/2

 

****

„Nemal by si zavolať Ginny a zistiť, či je všetko v poriadku?“ spýtala sa Pansy Harryho, keď kráčali dlhým úsekom chodby, pričom každý z nich niesol dva sendviče a fľašu hroznového džúsu.

„Ešte nie,“ zamrmlal Harry. Zvraštil obočie, akoby ho myšlienka na rozhovor s Ginny trápila a Pansy to pochopila.

„Nechceš jej klamať o Ronovi, však?“

Prikývol. „Bude chcieť vedieť, ako sa má, a ja len - neviem, čo by som jej povedal.“

Kráčali ďalej a to ticho na nich ťaživo doliehalo. Pansy v hlave počula všetko, čo nebolo povedané nahlas. Ron mohol zomrieť. Ron mohol byť v ktorejkoľvek z týchto izieb mŕtvy. Ktorýkoľvek z týchto liečiteľov mohol práve teraz kráčať k ich izbe, aby im oznámil tú strašnú správu. Pravdepodobne si v hlave nacvičovali svoj prejav. „Je mi to ľúto. Ale stratili sme ho.“ Alebo: „Jednoducho nebol dosť silný.“ Alebo len možno vojdú dovnútra, zovrú pery a vážne pokrútia hlavou, nechajú hovoriť svoje činy.

Jej tempo sa spomalilo a Harry bez toho, aby si to uvedomil, kráčal päť či šesť krokov pred ňou. Zastavil sa a otočil sa, aby uvidel Pansy stratenú vo vlastných myšlienkach, a vrátil sa k nej. Neplakala, ale oči mala nesústredené v hlbokom zamyslení. Harry sa k nej natiahol a jemne jej stisol ruku. „Nemôžeš nič urobiť.“

Pansy sa vytrhla zo zadumania a stretla sa s Harryho zelenými očami.

„Áno, áno,“ povedala a prikývla. „Počuj, idem sa trochu prejsť, ak ti to nevadí.“

„Áno, iste. Budeš v poriadku?“

Pansy prikývla. Bola dosť rozpačitá z toho, že sa pred Harrym správa úplne mimo, a posledné, čo potrebovala, bolo, aby ju videl plakať aj on. Harry ju niekoľko sekúnd skúmal a zdalo sa, že vycítil jej potrebu byť sama. Naposledy jej stisol ruku a bez slova sa odvrátil.

Ocenila, že to nedramatizoval. Už dlhý čas si nemohla len tak posedieť sama, v tichu - v takom tichu, aké si nemocnica mohla dovoliť - a len tak rozjímať. Už tak dlho premýšľala o Lestrangeovi, Cassiusovi, Dracovi a Hermione, že sa cítila ako pokračovateľka ich príbehov. V skutočnosti sa však všetko skončilo. Draco bude žiť. Adria bude odpočívať v pokoji. Nataliina smrť bola pomstená. Smrť Dracových rodičov bola pomstená. Ona dostala svoju odplatu. A čo teraz?

Pansy cítila, ako jej cez voľnú nemocničnú košeľu vanie teplý vzduch a šteklí ju na chrbte. Ron bol jediný živý človek, ktorému povedala o tom, čo sa skrýva pod látkou. Okrem Lestrangea a Hectora bol jediný, kto videl jej chrbát a obrovské „X“, ktoré doň bolo vyryté, akoby bol z hliny. Pre svoju rodinu nebola ničím iným než tvarovateľným kusom hliny, ktorý si vymodelovali presne podľa svojich predstáv, a hoci sa snažili, aby vyzerala dokonale, zničili jej dušu a ducha. Všetko, čím pre nich a pre špinavých mužov, ktorým robili spoločnosť, bola, bolo len telo. V Dracovi našla dočasnú útechu. Bol k nej dobrý a ona sa oňho starala a donedávna jej to stačilo. Teraz sa však vymanila z tejto hlinenej formy a pocítila - hoci len na pár sekúnd -, o čo prichádzala: o vášeň tichého šepotu a teplo láskyplného dotyku a pocit úplného odhalenia, keď jej tajomstvá už neboli len jej, ale mohol ich objaviť a prijať niekto iný.

Pansy roztržito pokračovala v chôdzi a teraz vchádzala na malé nádvorie na strane budovy. Slnko jej svietilo na bledú pokožku a ona sa cítila lepšie. Divoké kvety, zarastené kríky a malá fontána ju rozveselili a ona sa posadila na prázdnu lavičku.

Bolo možné, že toto bolo trestom za jej spojenie so smrťožrútmi, a aký to bol bolestivý trest. Vesmír jej dal ochutnať niečo nádherné a potom jej to chcel vziať.

„Dobrí ľudia by nemali zomierať,“ povedala. Bola sama v záhrade a nevedela, s kým sa rozpráva. Ale z nejakého dôvodu bolo pre ňu dôležité povedať to nahlas. „Mali by žiť šťastne so svojimi rodinami a nemali by byť trestaní za chyby iných ľudí.“

Slová jej uviazli v hrdle a ona si zaborila tvár do dlaní. Cítila sa ako nechutná troska, pretože jej z očí tiekli slzy a pretože jej tieklo z nosa a ona prudko smrkala, aby jej hlien nestiekol po celej tvári. Aspoň raz nebola Pansy Parkinsonová dokonalá. A aspoň raz sa cítila skutočná a živá.

****

Po odchode od Pansy si Harry urobil malú odbočku, kým sa vrátil do izby. Zašiel do nemocničnej soviarne a aspoň dvadsať minút sa snažil vymyslieť, čo napísať Ginny. Pravdepodobne sa o nich všetkých strašne bála a on chcel, aby vedela, že teraz sú aspoň mimo nebezpečenstva. Zároveň však nechcel povedať nič o Ronovi, kým si nebude istý. Takže po viacerých návrhoch a frustrovaných pokusoch vyznieť nonšalantne, napokon prišiel s listom, ktorý mu znel rozumne.

Drahá Ginny, už sme opustili manor a o Lestrangea je postarané. Momentálne sa zaoberáme všetkým neporiadkom, ktorý tu po sebe zanechal. Čoskoro budeme doma.

S láskou, Harry.

Harry podstrčil zložený kus pergamenu dáme obsluhujúcej pult spolu s knutom. Tmavovláska ho opatrne pripevnila k nohám sovy dlhochvostej a otvorila okno, aby mohla vyletieť do popoludnia.

Bolo to pred pätnástimi minútami, odkedy sa Harry rozhodol vybrať sa dlhou, kľukatou cestou späť do ich izby. Aj on potreboval trochu času, aby si vyčistil hlavu, a chvíľa osamote mu to umožnila. Kým prišiel do ich veľkej súkromnej izby v malfoyovskom krídle, cítil sa o niečo pokojnejšie, keď vedel, že Ginny sa bude cítiť lepšie. Otvoril dvere, vstúpil a ten mierny pocit pokoja, ktorý si vynútil, sa okamžite rozplynul.

„Ron!“ vykríkol.

Hádal, že je to Ron. Hermionina hlava zakrývala postavu, ktorá práve ležala v Ronovej posteli, keď sa nad ním skláňala. Draco sedel na susednej posteli s hlavou otočenou k nim dvom. Keď počula jeho hlas, Hermiona sa otočila a pozrela na Harryho so slzami v očiach, ktoré spôsobili, že jej začervenaná tvár vyzerala ešte červenšia.

„Ach, Harry!“ vzdychla si.

Harry si rukami zakryl ústa a rozbehol sa k Ronovej posteli. „Nie, nie, nie, nie...“ zamrmlal a hlas mu slabol, akoby vydávať zvuky bolo čoraz ťažšie. „Ron.“

Hermiona ustúpila, aby Harrymu umožnila prístup k Ronovmu telu, keď si uvedomil, že na jej tvári sa vynoril malý úsmev. Boli to slzy radosti. Za veľkou húštinou Hermioniných vlasov Harry videl Rona ležať v posteli, s otvorenými očami a slabým, ale veľmi viditeľným úsmevom na tvári, keď videl, ako k nemu prichádza jeho najlepší priateľ.

„Si v poriadku?“ nedôverčivo sa spýtal Harry.

„Na to, aby si sa zbavil Weasleyho, treba viac ako kliatbu Cruciatus,“ zažartoval.

Na tvári a rukách mal rôzne hrubé obväzy. Pod Ronovým ľavým okom sa usadila veľká čierna modrina a hornú peru mal mierne fialovú. Napriek tomu všetkému však vyzeral ako starý Ron. Hermiona ustúpila o niekoľko krokov, aby umožnila Harrymu a Ronovi hovoriť, ale stále zostala pri jeho posteli.

„Budeš mi nadávať aj ty?“ spýtal sa Ron. „Hermiona ma bila po pravej ruke a nadávala mi všetkými príšernými menami.“

„To preto, lebo nemáš ani potuchy, čo pre mňa, pre nás, znamenala posledná hodina!“ bránila sa. „Máš vôbec predstavu, aké hrozné bolo pozerať na prázdnu posteľ a želať si vidieť v nej tvoju hlúpu tvár?“

„Tak to ma mrzí. Nabudúce, keď ma zasiahne päť smrteľných kliatob a skončím v kóme, pokúsim sa byť ohľaduplnejší k vašim pocitom.“

V tejto chvíli by Hermiona na Ronove necitlivé poznámky nahnevane vyštartovala, ale namiesto toho sa rozžiarila ešte širším úsmevom, ktorý jej Ron opätoval. Aj Harry cítil, ako sa mu na pery vkráda úsmev, a pozrel na Draca, ktorý sa zrejme tešil, že to najhoršie má za sebou.

„Si v poriadku?“ spýtal sa Draca, ktorý mu prikývol a usmial sa.

„Áno,“ odpovedal pomaly. Harry hádal, že Dracovi sa ešte úplne nevrátila reč, súdiac podľa pomalosti jeho slov, ale Hermiona sa vôbec netvárila ustarostene, čo znamenalo, že k jeho úplnému zotaveniu dôjde čoskoro.

„Čo o tebe vraveli liečitelia?“ Spýtal sa Harry Rona.

„Nemám šajnu. Hádam, že ma priviedli sem a dali mi elixír, aby ma prebrali. A kým som bol úplne pri vedomí, videl som len, ako sa jeden z nich zhováral s Hermionou.“

„No ešte nie je úplne v poriadku,“ vložila sa do toho Hermiona. „Nakoniec ho dostali k vedomiu, čo znamená, že sa im podarilo bojovať so smrteľnými účinkami kliatby, ale stále sú tam nejaké škody. Hovorili, že ešte niekoľko týždňov nebude môcť naplno chodiť. Je tiež veľmi náchylný na bolesti hlavy a to bude trvať najmenej mesiac.“

„Ale to najhoršie je už za nami, však?“ chcel potvrdiť Harry.

Hermiona prikývla, keď sa s úsmevom pozrela na Rona. „Áno, to najhoršie je za nami. Dali mi zoznam elixírov, ktoré má pravidelne užívať. Niektoré sú trochu komplikované na varenie, takže si myslím, že by sme si ich možno mali zaobstarať z výrobne elixírov na prízemí. Čo myslíš, Ron?“

Ronova pozornosť sa však počas rozhovoru Harryho a Hermiony odvrátila. Očami prehľadával miestnosť a hľadal chýbajúceho obyvateľa poslednej postele. Zatiaľ čo Hermiona pokračovala v rozhovore s Harrym, Draco sledoval Ronov pohľad k prázdnej posteli a potom s ním nakrátko nadviazal očný kontakt.

„Bola s Harrym,“ povedal Draco pomaly.

Hermiona zmätene pozrela na Rona aj na Draca a potom na Harryho.

„Pansy?“ spýtala sa. „Áno, kde je?“

„Je v poriadku, však?“ spýtal sa Ron.

„Áno, je v poriadku. Je, ehm, išla sa prejsť,“ povedal Harry. Od prechádzky s Pansy cítil, že mu niečo uniká, a podľa toho, ako sa Ronovi rozžiarili oči pri správe, že je v poriadku, teraz vedel naisto, že mu niečo uniklo.

„To znie ako dobrý nápad,“ súhlasil Ron. „Prechádzka by mi pomohla vyčistiť myseľ. Bola to dlhá noc.“

„Ron, nemal by si toľko chodiť,“ namietla Hermiona, ale Ron už zdvihol trup z postele a snažil sa zdvihnúť nohy. Harry pristúpil k Ronovi, položil mu jednu ruku na chrbát a druhú na hruď a pomohol mu posunúť nohy k podlahe.

„No nebudem tu sedieť a čakať, kým mi úplne zdrevenejú,“ namietol Ron. „To je v poriadku. Nebudem chodiť ďaleko a budem opatrný. Teraz urob tú svoju magickú vec a vyčaruj mi tie pomôcky na chôdzu, o ktorých ti hovoril liečiteľ.“

Hermiona našpúlila pery, keď Harry pomáhal Ronovi s nohami na podlahu a sledoval, ako ryšavec nedokáže dosiahnuť správnu rovnováhu. Dúfala, že ak sa bude dosť namáhať, vzdá sa svojho hlúpeho nápadu chodiť doslova pár minút po tom, čo liečiteľka povedala, že chôdza bude preňho problém. Ron sa však naďalej snažil postaviť a Hermiona pocítila na ruke jemný dotyk.

Otočila sa a uvidela Dracove bledé ruky na vlastnej koži, ako ju postrkoval. Pozrela naňho a jeho sivé oči a on jej mierne kývol smerom k Ronovi. „Len to urob,“ povedal.

Hermiona mu venovala pohľad typu „ale ja mám pravdu!“ a on prevrátil očami a jemne jej stisol ruku. „Zasvätím ťa do toho neskôr.“

Hermiona si vzdychla a vytiahla z vrecka prútik. Mávla ním a zašepkala zaklínadlo, ktoré jej dal liečiteľ - hoci ho už poznala. Nastala krátka pauza a potom sa zo vzduchu objavili dva veľké remene a obtočili sa okolo Ronových lýtok. V jeho rukách sa objavili dve veľké tyčky, ktoré siahali až na zem a pripájali sa k popruhom. Nakoniec sa na vrchole každej tyče uzamkla malá vzpera a pripevnila sa ku každému Ronovmu ramenu. Bola to mudlovská obdoba barlí na predlaktie, ale podľa Ronovej horlivosti ísť na prechádzku Hermiona usúdila, že ho táto maličkosť nebude zaujímať.

Prvých pár krokov k dverám urobil s námahou, ale nakoniec pohyb ovládol a získal rovnováhu.

„Vďaka, Hermiona,“ povedal vďačne. „Neboj sa. Budem si dávať pozor. Som si istý, že Pansy je hladná. Možno si pôjdeme kúpiť nejaké jedlo.“

„Chvíľu s ním zostanem,“ ubezpečil ju Harry a potom zdvihol papierik, ktorý mu dala. „A potom pôjdem vyzdvihnúť tie elixíry a možno sa zastavím na Grimmauldovom námestí.“

Hermiona mrzuto prikývla a sledovala, ako obaja odchádzajú z izby, Ron sa nemotorne tackal s Harrym po boku.

****

Harry a Ron vyšli z izby a boli už len pár metrov od dverí, kým Harry prehovoril. „Takže mi to povieš?“

„Čo ti poviem?“

„Povedz mi, prečo sa ponáhľaš nájsť Pansy.“

Ronove líca mierne zružoveli a na obhajobu svojho konania pokrútil hlavou. „Chcem len zistiť, či je v poriadku. Bola to pre nás všetkých dosť náročná noc.“

Harry zostal nepresvedčený, ale keď pokračovali v chôdzi, vedel, že ak o tom Ron bude chcieť hovoriť, tak bude. Práve teraz sa však zdalo, že jediná osoba, s ktorou sa Ron chce rozprávať, je Pansy, a tak sa Harry rozhodol, že dá svojmu priateľovi trochu priestoru, a ospravedlnil sa, že ide do prípravne elixírov.

„Uvidíme sa teda v izbe,“ povedal Harry.

„Vieš, kde presne -“ začal Ron pomaly.

„Keď sme sa rozišli, boli sme na prízemí,“ povedal Harry a odovzdal jedinú užitočnú informáciu, ktorú mal. „Videl som ju kráčať po modrej chodbe napravo od schodov. Prepáč, kamarát, to je všetko, čo si pamätám.“

„To je v poriadku, nájdem ju.“ Naposledy Harrymu poďakoval a vydal sa – veľmi pomaly- k obrovskému výťahu, ktorý ho mal doviesť dolu.

****

„Takže ma zasvätíš alebo čo?“ spýtala sa Hermiona, keď sa otočila späť k Dracovi.

Draco sedel na posteli a sivými očami skúmal brunetku. Stretol sa s Hermioniným pohľadom a ona sklopila zrak a prešla k svojej posteli. Začala zbierať prestieradlá a skladať ich, pričom stála chrbtom k Dracovi.

„Nechceš sa na mňa pozrieť?“ spýtal sa.

„Nemôžeš odpovedať na otázku otázkou,“ odvetila Hermiona, pričom sa stále pozerala inam.

Hermiona počula, ako vstal z postele a postavil sa. „Prvé, čo si mi povedala, keď som sa zobudil, bolo, že nemám hovoriť. Predtým, ako Weasleyho priviedli, si začala rozprávať o tom, čo sa stalo včera v noci, a odkedy sa zobudil, si sa nad ním rozčuľovala. Si prvý človek, ktorého som kedy stretol, ktorý dokázal toľko rozprávať, a pritom povedať tak málo.“

„Čo chceš, aby som povedala?“ spýtala sa Hermiona. Cítila, že Draco je priamo za ňou, ale stále sa naňho nemohla pozrieť.

Včera v noci, v tej naliehavosti a strachu, chcela Hermiona, aby sa každé tajomstvo v jej srdci vylialo a bolo vypočuté. Chcela, aby Draco vedel, že v jej citoch je viac, než si pripúšťala, a dúfala, že mu to dodá silu bojovať a žiť. A čo jej povedal? Nemá zmysel otvárať dvere, keď horí samotný dom. No požiar bol uhasený. Draco prežije a to znamenalo, že im zostáva ešte veľa času, im obom. Ten otravný pocit naliehavosti sa rozplynul a priniesol so sebou pocit neistoty do budúcnosti. Čo teraz? Priznajú si svoje city? Stane sa jeho priateľkou? Po tom, čo prežili, sa priateľka a priateľ zdali byť banálnymi nálepkami pre vzťah, ktorý bol taký hlboký a zložitý. Ale čo potom? Vezmú sa? V Hermioninej mysli sa vznášalo toľko otázok, že potrebovala čas, aby si ich utriedila. A potrebovala čas, aby si Draco uvedomil, že dramatické dobrodružstvo sa skončilo. Realita sa vrátila do svojich koľají a romantika vo víre sveta v skutočnosti neexistovala.

„Nič, chcem, aby si nehovorila absolútne nič.“

Cítila, ako sa Dracova ruka dotkla jej ramena, a on ju otočil. Stál teraz pred ňou, vysoký a prekvapivo obratný na muža, ktorý ešte pred pár hodinami umieral. Ale hádala, že keď sa kliatba prestala Dracom živiť, nič ho nebrzdilo a zdravie sa mu vrátilo rýchlejšie, ako predpokladala.

„Grangerová.“ Jeho slová už neboli pomalé, ale plynuli z neho s ľahkosťou. „Milujem ťa.“

Hermiona si predstavovala, že počuje tie slová, ale jej predstavy sa nedali porovnať so skutočnosťou. Predstavovala si, ako jej Draco tie slová šepká do ucha alebo ich vyhlasuje v záchvate vášnivého hnevu, aby ju priviedol k rozumu. Ale on to len konštatoval ako fakt. Akoby to vedel od začiatku a chcel to len povedať nahlas. Znova si tie slová vypočula v hlave. Tak jednoducho povedané a tak bezprostredne vyslovené, ale prebehol jej pri nich mráz po chrbte. Vstúpila do stavu nedôvery - do toho pocitu, keď sa stane niečo, čo ste vždy chceli, a keď sa to stane, je takmer nemožné uveriť, že je to pravda.

Zbadala jeho tvár, skúmala každú z jaziev, ktoré poškodili ten porcelánový povrch. Jej oči sa presunuli na jeho sivé dúhovky a po prvý raz v nich nevidela smútok.

„Prehltla si si jazyk?“ spýtal sa. A potom, presne tak, ako si to už toľkokrát predstavovala, sa mu zľahka zachvela bočná strana pier a skrútila sa do nádherne tvarovaného úsmevu.

To bolo všetko, čo potrebovala.

Hermionine prsty zovreli prednú časť Dracovej košele a ona si ho pritiahla k sebe, pričom sa jeho pery stretli s jej. Vycítila jeho prekvapenie, ale o niekoľko sekúnd jeho mäkké pery dychtivo odpovedali na jej pozvanie. Pravou rukou jej odhrnul vlasy z tváre a zatiaľ čo ľavou sa presunul po jej tele a spočinul jej v páse. Hermiona zľahka pootvorila ústa, a keď to urobila, Dracova horlivosť ju ovládla a pritlačil ju k posteli.

Kovový rám tlačil Hermione do spodnej časti chrbta, no bolesť nebola ničím v porovnaní s teplom, ktoré jej prúdilo v žilách. Jej ruky si našli zadnú časť jeho krku a ona dovolila, aby sa jej prsty preplietli, zaistili sa a držali ho na mieste.

Obaja sa odtiahli, aby sa rýchlo nadýchli, a keď sa tentoraz Dracove pery dotkli Hermioniných, cítila, ako sa jej zahryzol do spodnej pery. Prekvapivo sa jej páčilo, že má dominantné vystupovanie. Ruka, ktorú jej položil na pás, sa presunula na spodok košele a ona pocítila, ako sa jemne dotýka jej brucha. Jeho telo ovládlo situáciu a on nechcel poľaviť, ani ona to nechcela. Jej ruky skĺzli po jeho chrbte a dostali sa pod košeľu. Chcela, aby pokračoval.

A len čo jej táto myšlienka prišla na um, Draco sa odtiahol a vzdialil sa od nej.

Obaja zalapali po dychu, lapali po vzduchu. Hermiona sa stále opierala o posteľ, chrbtom sa tvrdo tlačila do kovového rámu a teraz, keď nemala na perách nič, čo by ju rozptyľovalo, cítila bolesť.

„Prečo si prestal?“ spýtala sa.

„Začínalo to byť...“ Draco sa odmlčal, aby sa nadýchol. „Postupovalo to trochu rýchlo, nemyslíš? Každú chvíľu môže niekto vstúpiť a vieš, mali by sme si na to dávať pozor.“

Hermiona si rukami pretrela tvár, aby si pomohla uvoľniť sa z tohto stavu pozastavenia. Bolo to skutočné a dialo sa to.

„Áno,“ súhlasila. Roztržito si upravila tričko a sledovala, ako to isté robí Draco. „Alebo...“

„Alebo...“ Draco súhlasil. Pristúpil k dverám, vytiahol prútik a priložil ho k hlavici kľučky. Zo špičky vyšlo malé žlté svetlo, ktoré po niekoľkých sekundách zmizlo a nasledovalo hlasné cvaknutie, ktoré naznačovalo, že dvere boli zvnútra zamknuté. „Alebo toto nemocničné krídlo patrí naozaj mne.“

„To je pravda,“ súhlasila Hermiona a srdce jej hlasno bilo v ušiach. „A Harry predsa povedal, že ide na Grimmauldovo námestie.“

„A Ron a Pansy sa chystali na obed, však?“

„Presne tak,“ povedala Hermiona.

Skôr než sa spamätala, Draco opäť vzal jej tvár do rúk a pritisol svoje pery na jej. Tentoraz v jeho správaní nebola žiadna naliehavosť. S bozkom sa neponáhľal a jeho ruky sa presunuli od jej pása k bruchu. Jeho prsty sa jemne dotýkali jej pokožky a v celom jej tele to vyvolalo mravčenie. Zatiaľ čo Draco možno mal silu vôle zostať trpezlivý, Hermiona ju nemala. Jej ruky sa natiahli po jeho košeli a začala ju rozopínať. Jeho pery sa skrútili do úsmevu, toho istého sebavedomého, očarujúceho úsmevu, ktorý si zamilovala a po ktorom túžila viac než po čomkoľvek inom na svete.

„Trochu netrpezlivá, však?“ spýtal sa s nadvihnutým obočím.

Hermiona odpovedala tým, že mu pritisla ruky na tvár a znova ho pobozkala. Jeho ruky sa natiahli okolo nej a on ju - s prekvapujúcou ľahkosťou - zdvihol a položil na svoju posteľ. Boli teraz na úrovni očí a Hermiona odtiahla hlavu, aby sa pozrela do tých nádherných sivých dúhoviek. V jeho očiach už nevidela smútok, strach ani zúfalstvo - videla to, čo chcela vidieť už veľmi dlho: šťastie.

Dracove pery sa presunuli na jej krk a bozkával ju od kľúčnej kosti až za ucho. Hermionine ruky naslepo hľadali posledných pár gombíkov na Dracovej košeli, ale keď sa jeho zuby dotkli jej ušného lalôčika, jeho pery našli mäkké miesto tesne pod uchom a jej oči sa prevrátili v hlave. Vydala veľmi tichý zvuk a Draco sa odtiahol, pričom sa mu na tvári objavil ďalší úsmev, keď uvidel pretrvávajúcu túžbu v Hermioniných očiach.

Rezignovala na svoju neúspešnú misiu otvárania gombíkov a hodila hlavou o vankúš. „Vzdávam sa,“ povedala podráždene. „Gombíky na košeli máš zvarené k sebe.“

Draco ešte stále bez dychu siahal rukami po posledných gombíkoch, ktoré Hermione zostali. „Nechaj to na mne,“ vydýchol. Stiahol si košeľu z trupu a na hrudi Hermiona uvidela jazvu v tvare polmesiaca od edaciovej kliatby. Z kliatby, ktorá posledných pár mesiacov nahlodávala Dracov život, bol teraz neškodný kúsok jazvy, ktorá bola o niečo svetlejšia ako jeho vlastná pokožka. Draco si neuvedomil, že jazvu odhalil, ale keď sledoval Hermionine hnedé oči na svojej hrudi, uvedomil si, na čo sa pozerá.

Nastala pauza, počas ktorej sa Hermionine oči upreli na tenký kúsok svetlej kože a Dracove oči sa upreli na Hermionu. Víchor vášne, ktorým boli obaja pohltení, ustúpil a jediné, čo ešte pretrvávalo, bola horká príchuť zo včerajších spomienok.

Nemocničná posteľ bola dosť veľká na to, aby sa na ňu zmestili Draco aj Hermiona vedľa seba, a tak si Draco ľahol vedľa nej. Ich chvíľu vášne prerušili bolestné spomienky na minulosť a obaja potrebovali pár minút, aby do tejto vysnívanej chvíle vpustili realitu. Draco mal pocit, že pokazil náladu a že jazva vyvolala hrozné spomienky na jeho kolaps a zážitky blízke smrti, ale keď ležal vedľa nej, cítil, ako sa zľahka dotkla jeho brucha. Otočil sa na ňu a ona sa mu pozrela do očí. Poposadla si a sklonila sa, aby Draca znova pobozkala, tentoraz sa jej ruky presunuli na jeho brucho a tesne vedľa jazvy.

Pritlačila mu pery na bok brady a potom dolu na krk, pričom mu pri každom z nich prebehol mráz po chrbte. Cítila, ako sa jeho telo chveje, a zdvihla hlavu, uprela naň oči a pohladila ho po svetlých vlasoch. Jej ľavá ruka si našla jeho a preplietla si s ňou prsty, pokračovala v bozkávaní jeho krku, kľúčnej kosti, hrude a napokon sa jej pery dostali k jeho jazve.

„Nie.“ To slovo mu uniklo z úst jemným šepotom, sotva počuteľným. Vyslovil ho potichu, akoby sa hanbil povedať ho hlasnejšie.

„To je v poriadku.“ Cítila nerovnú štruktúru rany, zvlnenie kože okolo nej a chvenie Dracovho tela. Jej pery sa ho dotýkali s nehou a Draco prehltol, zavrel oči, pretože tá časť, ktorá ho celé mesiace zabíjala, mu teraz vysielala vášnivé chvenie po celom tele. Zalapal po dychu a zastavil sa, nechajúc pocit Hermioniných jemných pier na drsnej pokožke preniknúť do mysle a do srdca. Chcel si spomínať na jej nežný dotyk, a nie na bolesť, ktorá ho trápila celé mesiace. Chcel ten pocit nejako zachytiť a uchovať si ho navždy, pretože mal moc premeniť niečo také hrozné ako jeho jazvu na niečo krásne.

Oči mal stále zatvorené, ale cítil, ako ho Hermionina ruka hladí po líci. Pomaly otvoril oči a uvidel jej tvár nad sebou. Jej telo sa skláňalo nad ním a na tvári mala sladký úsmev. Pod úsmevom však Draco videl náznak úzkosti. Akoby sa obávala, že ho rozrušila, keď sa dotkla jeho jazvy.

„Si v poriadku?“ spýtala sa ho šeptom do ucha.

Nedokázal sa prinútiť opísať, aký bol vďačný, že mu hrozné spomienky na jazvu nahradila svojím láskyplným dotykom. Nedokázal vyjadriť, aké šťastie cítil, že našiel niekoho, kto dokázal milovať jeho zlomené, pokrútené, zmätené ja a vniesť svetlo do jeho temnoty. Bola jeho útechou. A práve teraz sa snažil zachytiť každý centimeter jej krásnej tváre, každú sekundu tejto nádhernej chvíle a navždy si ju uchovať v pamäti, aby sa aj v najtemnejších chvíľach mohol obrátiť k tomuto okamihu nespútaného a dokonalého šťastia. Ale nedokázal to Hermione opísať, nie slovami. A tak namiesto toho prikývol. Slabý úsmev na tvári bolo všetko, čo dokázal vyvolať bez toho, aby mu slzy v očiach vystúpili na povrch.

„Aj ja ťa milujem,“ jemne ho pobozkala na pery a potom stiahla hlavu dozadu, na tvári úsmev - porovnateľný s jeho vlastným - , „Malfoy.“

****

11454

Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: margareta - 02.08. 2023
|
Omlouvám se, že nemám víc času, o to víc si vážím vašeho, který jste tomu věnovali.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: Campana - 06.02. 2024
|
Omlouvám se, že nemám víc času, o to víc si vážím vašeho, který jste tomu věnovali.

Archivované komentáre


To dopadlo docela dobře, i Ron začal být Weasleyovsky sveřepý a nezdolný. A vtipný. Taky musí probudit svého vnitřního, dědičného Weasleyho, stát se odvážným a chránit slabší. Má výhodu. Je to velkej chlap a má sílu. Práci zastane raz dva a Parkinsonovi budou rádi, že mají čistokrevníka v rodině. Politiku mohou ovlivňovat zpoza trůnu a na krásu a obdiv zůstává Pansy. Jen nevím, jak to vyřeší s počtem potomků. Ale to nevadí, co bude, to bude. Spíš si dělám starosti o Eliáše, jestli se nám ještě objeví a doprovodí novou paní Malfoyovou do nového sídla. To staré jaksi zhořelo, ne? Děkuji moc za překlad.

Pansy je tu úžasná. Už jen kvůli ní jsem ráda, že Ron bude v pořádku. Díky.

Re: Kapitola 39: Žiť a nechať žiť 2/2 Od: Octavie - 29.09. 2021
To bylo moc krásné zakončení kapitoly. Moje duše plesa. Děkuji! :-)

Tak jo, to bylo hezké zakončení kapitoly. Harry odešel za Ginny, Ron za Pansy a Draco s Hermionou si vyznali lásku. Už nám zbývají jen dvě kapitoly, to už by se nic nemuselo grandiózně posmolit. Pořád ale nevíme, co je s Eliášem. Děkuji, Jimmi.

Jop, je to dobry, Ron se z toho dostane. :) Ti dva si konecne lasku vyznali nahlas. Dekuju!

Prehľad článkov k tejto téme:

cherrypie3601: ( Jimmi )04.10. 202141.kapitola
cherrypie3601: ( Jimmi )03.10. 2021Kapitola 40: O ľuďoch a netvoroch 2/2
cherrypie3601: ( Jimmi )30.09. 2021Kapitola 40: O ľuďoch a netvoroch 1/2
cherrypie3601: ( Jimmi )29.09. 2021Kapitola 39: Žiť a nechať žiť 2/2
cherrypie3601: ( Jimmi )27.09. 2021Kapitola 39: Žiť a nechať žiť 1/2
cherrypie3601: ( Jimmi )23.09. 2021Kapitola 38: Na ihlách ustlané 2/2
cherrypie3601: ( Jimmi )22.09. 2021Kapitola 38: Na ihlách ustlané 1/2
cherrypie3601: ( Jimmi )21.09. 2021Kapitola 37: Za sklenenými dverami
cherrypie3601: ( Jimmi )14.09. 2021Kapitola 36: Do pekla a ešte ďalej
cherrypie3601: ( Jimmi )13.09. 2021Kapitola 35: Malé komplikácie
cherrypie3601: ( Jimmi )07.09. 2021Kapitola 34: Posledná noc
cherrypie3601: ( Jimmi )31.08. 2021Kapitola 33: Plán útoku
cherrypie3601: ( Jimmi )30.08. 2021Kapitola 32: Nesprávne nasmerovania 2/2
cherrypie3601: ( Jimmi )29.08. 2021Kapitola 32: Nesprávne nasmerovania 1/2
cherrypie3601: ( Jimmi )28.08. 2021Kapitola 31: Cassius Lestrange 2/2
cherrypie3601: ( Jimmi )27.08. 2021Kapitola 31: Cassius Lestrange 1/2
cherrypie3601: ( Jimmi )26.08. 2021Kapitola 30: Skutočná lady Malfoyová 2/2
cherrypie3601: ( Jimmi )25.08. 2021Kapitola 30: Skutočná lady Malfoyová 1/2
cherrypie3601: ( Jimmi )24.08. 2021Kapitola 29: U Sv. Munga 2/2
cherrypie3601: ( Jimmi )22.08. 2021Kapitola 29: U Sv. Munga 1/2
cherrypie3601: ( Jimmi )21.08. 2021Kapitola 28 – Záchrana 2/2
cherrypie3601: ( Jimmi )20.08. 2021Kapitola 28 – Záchrana 1/2
cherrypie3601: ( Jimmi )19.08. 2021Kapitola 27: Azkaban 2/2
cherrypie3601: ( Jimmi )18.08. 2021Kapitola 27: Azkaban 1/2
cherrypie3601: ( Jimmi )17.08. 2021Kapitola 26: Bez strachu 2/2
cherrypie3601: ( Jimmi )13.08. 2021Kapitola 26: Bez strachu 1/2
cherrypie3601: ( Jimmi )12.08. 2021Kapitola 25: Osamote 2/2
cherrypie3601: ( Jimmi )11.08. 2021Kapitola 25: Osamote 1/2
cherrypie3601: ( Jimmi )10.08. 2021Kapitola 24: Súboj myslí 2/2
cherrypie3601: ( Jimmi )08.08. 2021Kapitola 24: Súboj myslí 1/2
cherrypie3601: ( Jimmi )07.08. 2021Kapitola 23: Večera so smrťožrútmi 2/2
cherrypie3601: ( Jimmi )06.08. 2021Kapitola 23: Večera so smrťožrútmi 1/2
cherrypie3601: ( Jimmi )03.08. 2021Kapitola 22: Nedôstojné myšlienky 2/2
cherrypie3601: ( Jimmi )02.08. 2021Kapitola 22: Nedôstojné myšlienky 1/2
cherrypie3601: ( Jimmi )31.07. 2021Kapitola 21: Bartolomej 2/2
cherrypie3601: ( Jimmi )16.07. 2021Kapitola 21: Bartolomej 1/2
cherrypie3601: ( Jimmi )09.07. 2021Kapitola 20: Tí zabudnutí
cherrypie3601: ( JImmi )30.06. 2021Kapitola 19: Vysvetľuj
cherrypie3601: ( Jimmi )20.06. 2021Kapitola 18: Krycí príbeh
cherrypie3601: ( Jimmi )19.06. 2021Kapitola 17: Riskantný krok
cherrypie3601: ( Jimmi )17.06. 2021Kapitola 16: A tak sa rozchádzame
cherrypie3601: ( Jimmi )16.06. 2021Kapitola 15: Hodiny tikajú 2/2
cherrypie3601: ( Jimmi )15.06. 2021Kapitola 15: Hodiny tikajú 1/2
cherrypie3601: ( Jimmi )15.06. 2021Kapitola 14: Zbytočné sny
cherrypie3601: ( Jimmi )14.06. 2021Kapitola 13: Neočakávaný návštevník
cherrypie3601: ( Jimmi )08.06. 2021Kapitola 12: Otázky dôvery
cherrypie3601: ( Jimmi )07.06. 2021Kapitola 11: Tieň a prach
cherrypie3601: ( Jimmi )29.05. 2021Kapitola 10: Rozptýlenie 2/2
cherrypie3601: ( Jimmi )28.05. 2021Kapitola 10: Rozptýlenie 1/2
cherrypie3601: ( Jimmi )27.05. 2021Kapitola 9 2/2 : Severná veža
cherrypie3601: ( Jimmi )25.05. 2021Kapitola 9 1/2: Severná veža
cherrypie3601: ( Jimmi )24.05. 2021Kapitola 8: Následky
cherrypie3601: ( Jimmi )23.05. 2021Kapitola 7 - 2/2 – Tiene v temnote
cherrypie3601: ( Jimmi )22.05. 2021Kapitola 7 1/2 – Tiene v temnote
cherrypie3601: ( Jimmi )08.05. 2021Kapitola 6: Dobré ráno
cherrypie3601: ( Jimmi )07.05. 2021Kapitola 5: Manor
cherrypie3601: ( Jimmi )27.04. 2021Kapitola 4: Dlhá cesta do cieľa
cherrypie3601: ( Jimmi )20.04. 2021Kapitola 3: Zbohom
cherrypie3601: ( Jimmi )09.04. 2021Kapitola 2: Povedať im to
cherrypie3601: ( Jimmi )02.04. 2021Kapitola 1: Za veľa to nestojí – Prológ
. Úvod k poviedkam: ( Jimmi )18.03. 2021Lady Malfoy - úvod