Preklady fanfiction Harryho Pottera

Kapitola 38: Na ihlách ustlané 2/2

****

„Svoju časť dohody som dodržal,“ začal Cassius pokojne. „Chcem len svoje informácie a potom vás s Lestrangeom nechám dokončiť vašu prácu.“

Draco sa však na Cassiusa nepozeral. Jeho pohľad sa upieral na muža, ktorý mu už toľkokrát unikol, ale teraz bol od neho vzdialený iba tri metre. Draco zdvihol prútik a namieril ho na Lestrangea.

„Prečo si to urobil?“ spýtal sa.

Cassius sa obrátil na Lestrangea a potom na Draca.

„Urobil čo?“ spýtal sa Lestrange nechápavo.

„Prečo si zabil moju ženu?“ spýtal sa Draco.

Cassiusov výraz ochabol a jeho tmavé oči sa stenčili, keď sa obrátil k mužovi, ktorého od narodenia nazýval svojím otcom. Opatrne zdvihol prútik. „O čom to hovoríš, Draco?“

„To urobil on,“ povedal Draco a prútik držal pevne v ruke, keď ním mieril na Lestrangea. „To on zabil Natalie.“

„Nemám ani poňatia, o čom hovoríš, chlapče,“ odpľul si Lestrange. „Ja ani neviem... Cassius, never mu.“ Lestrange sa naňho pozrel.

„Prosila ťa o život?“ spýtal sa Draco. „Prosila, však? Lenže ja si nemyslím, že ťa prosila o svoj život. Myslím, že ťa prosila o život svojho dieťaťa.“

Lestrange vystrašene pozrel na Cassiusa a potom späť na Draca. „Nezmysel... úplný nezmysel.“

„Cassius, Hermiona je stále na manore,“ vyzval ho Draco. „Ak musíš, skontroluj jej myseľ. Ona to všetko videla.“

Cassiusove oči okamžite stratili ostrosť, keď sa Draco obrátil späť k Lestrangeovi. „Hádam, že nebola taká hlúpa, ako si si myslel,“ povedal. „A ak ti zostalo trochu zdravého rozumu, dáš mi odpovede. Ak nie, Cassius má svoje vlastné spôsoby, ako ich získať, čo určite dobre vieš.“

Draco sledoval, ako Lestrange zvažuje svoje veľmi obmedzené možnosti; mohol sa buď vzdať synovcovi, alebo podstúpiť riziko, či mu chlapec, ktorého vychoval, odpustí, že zabil jedinú ženu, ktorú kedy miloval. Cassiusove oči sa opäť zaostrili a dravý hlad v červených štrbinách spravil jeho rozhodnutie veľmi jednoduchým.

„Všetko ti poviem!“ vyhovel mu Lestrange. Padol na kolená a zahľadel sa do Dracových sivých očí. „Všetko. Len... len mi neubližuj.“

„Prečo si zabil Natalie?“ zopakoval Draco. Zdvihol prútik ku Cassiusovi a opatrne ho upozornil. „Najprv odpovede - mŕtvy ti nie je na nič.“

„Bola len rozptýlením, Cassius, chlapče môj,“ zafňukal Lestrange. „Prisahám ti, že nebola ničím iným než spôsobom, ako ťa Lucius Malfoy ovládal. Chcel, aby si bol menej mocný - aby si sa vzdal všetkého, na čom sme pracovali, aby Draco mohol prevziať kontrolu. Veď sa na seba teraz pozri! Už len z tvojej prítomnosti sa ľudia trasú - tak to malo byť! Nemohol si premárniť dary Temného pána.“

„Ako si to urobil?“ spýtal sa Cassius, jeho hlas sa dramaticky líšil od jeho zvyčajného ja. Draco si všimol ostro bledú pleť, ktorá sa mu usadila na tvári, a teraz viac ako inokedy vyzeral ako syn lorda Voldemorta.

Lestrangea to zaskočilo. „Čože?“

„Ako si ju zabil?“

„To... to nie je dôležité...“ Lestrange začal mrmlať a strach v jeho očiach sa prehĺbil. Ruky sa mu triasli.

„Položil som ti otázku,“ prerušil ho Cassius. „Je pre mňa veľmi dôležité vedieť, ako presne si zabil Natalie a dieťa, ktoré nosila.“

Lestrange mlčal, dobre si uvedomujúc pascu, ktorú mu Cassius pripravil. Rozmýšľal, čo povie ďalej, ale Cassiusovi dochádzala trpezlivosť, preto sa ohnal prútikom a pritlačil ho Lestrangeovi pod bradu. „Ver mi, keď ti poviem, že ak mi neodpovieš, predvediem ti každý z otcových darov, o ktoré si sa obával, že prídu nazmar.“

„Postrčil som ju,“ zamrmlal Lestrange vystrašene. „Strčil som ju zo strechy.“

„Prečo si ju jednoducho nezabil kúzlom?“ pobádal Cassius, zdanlivo pokojný, hoci pod povrchom Draco cítil, že sa chystá búrka.

„Malo to vyzerať ako samovražda... preto som ju prinútil napísať ten odkaz.“

„A prosila ťa?“ spýtal sa Cassius.

„Nechápem, ako to je...“

„Prosila ťa?“ spýtal sa Cassius, tentoraz hlasnejšie a s väčšou silou, keď svojím prútikom pritlačil Lestrangeovi na líce.

„Áno, áno, áno,“ zakňučal v odpovedi. „Áno, prosila. Povedala mi, že mi dá všetko, čo chcem, ak ušetrím dieťa a ju.“

Ako sa slová valili z Lestrangea ako tekutina z fľaše, Cassiusova bledá tvár bola čoraz napätejšia a jeho prútik sa čoraz silnejšie vtláčal do Lestrangeovej pokožky. Draco chytil Cassiusa za ruku a odtiahol ho od Lestrangea.

„Nepleť sa do toho, Draco,“ varoval Cassius.

„Aj ja som ju miloval,“ namietal Draco. „A tento bastard mi mŕtvy nie je užitočný. Nemôžem dovoliť, aby si ho zabil. Musí stáť pred súdom za všetkých päťdesiattri úmrtí, ktoré spôsobil; chcem, aby bol starý, chorý, zvädnutý v Azkabane. Chcem, aby sa dožil sto rokov a stále žil v Azkabane bez kontaktu s ľuďmi.“

„Ja ho nezabijem,“ odpovedal Cassius pohotovo. Lestrangeove oči sa rozšírili od strachu, keď sa obrátil k Dracovi. „Keď s ním skončím, bude ma prosiť, aby som ho zabil. Azkaban sa mu bude zdať ako dovolenka.“

„Natalie pre teba nič neznamenala?“ spýtal sa Draco. V jeho hlase bolo cítiť frustráciu, únavu a predovšetkým bolesť. „Mal si kvôli nej všetky tieto veci zanechať.“ 

„Takisto som mal žiť so svojou novou ženou a dieťaťom. Veci sa menia, Draco. Časy sa menia. Musíš sa prispôsobiť podľa potreby.“

„Takže aby si sa prispôsobil okolnostiam, rozhodol si sa nezmeniť?“ spýtal sa Draco. Urobil niekoľko krokov dopredu a pozrel na Cassiusa. „Nikdy som nepochopil, prečo ti Natalie dôverovala.“

„Naozaj teraz ideme riešiť toto?“ spýtal sa Cassius. „Ty máš fakt dokonalé načasovanie, Draco. Tvoji aurori obkľúčili panstvo, v tvojich žalároch horí satanský oheň a muž, ktorého si takmer dva roky lovil, ti leží pri nohách, ale namiesto toho, aby si ho prinútil zaplatiť, chceš začať terapeutické sedenie?“

„Nemôžem ti dovoliť, aby si ho zabil,“ vravel Draco neoblomne. „Musí sa postaviť pred rodiny svojich obetí. Chcem, aby bol starý, chorý a umierajúci a nemohol zomrieť. Chcem, aby čelil realite - a je najvyšší čas, aby si sa zamyslel nad tým istým.“

„Draco,“ odvetil Cassius nenútene. „Ani ty, ani Harry Potter, ani najlepší aurori na tomto svete ma nemôžu prinútiť, aby som čelil následkom svojich činov. V živote som zabil celkovo štyroch ľudí - to je menej ako ty.“

„Ja nehovorím o zabíjaní. Hovorím o tom, aby si čelil Nataliinej smrti a ukončil túto sériu šialenstva, ktorú si začal. Zmenil si svoje spôsoby, keď bola nažive, a myslím, že to dokážeš urobiť znova - už len preto, aby si si uctil jej pamiatku.“

Draco si všimol nahnevaný výraz na Cassiusovej tvári a zovrel rukoväť svojho prútika. Posledná vec, ktorú chcel urobiť, bolo dotlačiť Cassiusa za hranicu zdravého rozumu, ale po rokoch, čo ho poznal, si bol istý, že vie, čo robí. Po rokoch, keď sledoval, ako sa jeho žena znova zamilovala do tohto muža, Draco vedel, že ich dynamike rozumie oveľa viac, než si Cassius vedel predstaviť.

„Zdá sa, že tu máme situáciu, keď hrniec hrncu káže, pritom oba sú čierni ako sadze,“ poznamenal Cassius. „My obaja sme čierni, Draco, len ty to odmietaš vidieť. Na Nataliinu smrť sa upínaš rovnako ako ja, pretože rovnako ako ja, aj tvoja láska k nej bolo to najväčšie, čo si kedy k niekomu cítil. Ale mňa je možné ospravedlniť na mojej zostupnej špirále do pekla. Ja si neviem predstaviť život bez svojej Natalie, a ani by som to nikdy nechcel, pretože som naozaj veril, že je pre mňa tou jedinou. Ale ty, ak sa nemýlim, verím, že si našiel osobu, ktorú miluješ - odvážim sa to povedať? - viac ako Natalie a predsa si stále tu a tráviš posledné chvíle svojho života bojom o Natalie. Našiel si ženu, ktorá k tebe cíti ten príšerný pocit eufórie a hnevu a zmätku a úzkosti a vzrušenia, ktorému sa tak zjednodušene hovorí láska. Ale ty si jednoducho nedovolíš pripustiť, že k nej cítiš presne to isté. Možno nedokážem čítať tvoje myšlienky, ale Hermionine áno, a tak skôr než mi začneš kázať o tom, že sa mám pohnúť ďalej, pozri sa na to, čo máš - alebo skôr na to, čo nemáš - ty.“

„Sklapni,“ zavrčal Draco. „S Hermionou máme veľmi komplikovaný vzťah.“

„Výhovorky, výhovorky...“ odvrkol Cassius. „Cit je možno komplikovaný, Draco, ale keď niekoho miluješ, tvoje konanie je jednoduché. A nehovorím o plytkej, detinskej láske, ale o tom pocite istoty a poznania - o vedomí, že táto jediná osoba je tá jediná, ktorú budeš milovať viac ako svoj vlastný život. Natalie ti nedovolí priznať si to. Hermiona to veľmi dobre vie.“

„Do toho ti nič nie je,“ povedal Draco hlasno, trpezlivosť mu dochádzala a jeho telo sa cítilo vyčerpané. „Je rovnako zmätená ako ja.“

„Nie, nie je.“ Cassius sa veľmi mierne usmial. „Práve vysadila Rona a Pansy do koča na hranici panstva a vracia sa. Po teba, hneď teraz. A robí to preto, lebo vie, čo chce.“

Draco cítil, ako sa mu podlomili nohy. Jeho trup bol teraz ako ťažký balvan, spočívajúcich na dvoch tenkých paliciach. Musel zostať vzpriamený a musel sa uistiť, že Cassius Lestrangea nezabije. Potreboval sa uistiť, že Lestrange prežije a uvidí súd za svoje činy. Musel sa uistiť, že Lestrange za svoje činy zaplatí a -

Ale čo potom?

Draco už bude dávno mŕtvy, kým sa to stane. Celé roky sa snažil Lestrangea nájsť a potom zomrie, aby sa uistil, že Lestrange prežije. Ten človek zabil za svoj život viac ako päťdesiat ľudí - nehovoriac o stovkách úmrtí, ktoré nariadil - a Dracovi došlo, že sa vzdáva vlastného života, aby zachránil život tohto netvora.

„Prehodnocuješ svoj postoj?“ spýtal sa pokojne Cassius. „Konečne si si uvedomil, aké je od teba hlúpe stáť tu na pokraji smrti a vyjednávať o život vraha?“

„Zomriem, aj keď zaňho nebudem bojovať,“ povedal Draco a jeho sivé oči sa zvláštne upierali na Cassia. „Nepochybne vieš, že ty si kľúčom k môjmu životu.“

„Áno, som si vedomý tohto malého zádrheľu.“ Cassius sa obrátil k Lestrangeovi a jeho červené oči sa zúžili. Potom sa s pokrčením plecami vrátil k Dracovi. „Obávam sa, že nemôžem byť taký veľkorysý.“

„To by som od teba ani nečakal,“ súhlasil Draco a stisk jeho prútika zosilnel. „Môžem sa však pokúsiť, však?“

Vytiahol prútik a vystrelil zelenú kliatbu na Cassiusa, ktorý bol v nezranenom stave na Draca príliš rýchly. Ten sa kliatbe vyhol, akoby to bol ľahký dážď. Kúzlo Draca priveľmi vyčerpalo a on padol na kolená, pričom sa len tesne vyhol kliatbe, ktorú Cassius na oplátku vystrelil.

Vrhol sa za veľkú komodu a pokúsil sa o ďalšiu kliatbu, ale tá zlyhala rovnako nešťastne ako tá prvá. „Crucio!“ zvolal po tretí raz, ale Cassius ho odrazil, akoby to bolo len ďalšie kúzlo.

„Bojuješ prehratú bitku, bratranec!“ zavolal Cassius zo svojej pozície pri dverách.

Draco vystrelil ďalšie kúzlo, ďalší slepý výstrel do tmy a tentoraz naozaj niekoho zasiahol, lenže to bol Lestrange. Starší muž sa v bezvedomí zviezol k stene a Draco cítil, ako ho opúšťa ďalší kúsok života. Musel však bojovať. Musel bojovať, aby zostal nažive. Musel bojovať o život, o to málo, čo mu v živote zostalo.

****

Hermionine nohy ju niesli tak rýchlo, ako len mohli. Pravdaže, mnohé zranenia, ktoré počas noci utrpela, ju značne spomalili, ale studený nočný vietor bolesť otupil. Ešte stále videla zdesený výraz na Harryho tvári, keď upevnila Rona a Pansy do koča a potom sa obrátila späť k panstvu. Pochopil však niečo, čo by Ron nikdy nepochopil; pochopil, že to Hermiona musí urobiť. Nevedela, prečo to musí urobiť, ale vedela, že musí. Musela nájsť Draca a zmariť jeho úplne idiotskú predstavu, že to musí urobiť sám... že to môže urobiť sám.

Spomenula si na rozhovor s Harrym v lese, keď prenášal Ronovo telo na zamatové sedadlá.

„Hermiona, chyť ho za nohy,“ povedal Harry a Hermiona vyskočila dopredu a zachytila Ronove nohy práve včas. Keď to urobila, Harryho rovnováha sa posunula a z vrecka mu vykĺzol kúsok pergamenu. Pevne položili Ronovu hlavu na mäkký vankúš a Hermiona sa zohla, aby zdvihla list.

„Harry, toto je adresované Dracovi.“

„Áno, je to list, ktorý prišiel pre neho - myslím, že ho zachytil niekto z Lestrangeových ľudí.“

Hermiona otvorila list a vyskočil na ňu prvý riadok: Môjmu najdrahšiemu Dracovi, požiadala som, aby tento list poslali po mojej smrti v Azkabane, a tak dúfam, že ho dostaneš v lepšom zdraví ako ja. Si môj syn a ja ťa milujem a vzhľadom na všetko, čo sa stalo tebe a našej rodine, si myslím, že ti dlžím, aby som sa s tebou podelila o niečo, o čo sa Natalie podelila so mnou v deň svojej smrti.“

Hermiona zrazu prestala čítať. Strčila si list do vrecka a zamrmlala Harrymu rýchle vysvetlenie, keď sa vrhla späť k panstvu.

Došla ku vchodu do sídla a pocítila, ako jej posledný kúsok studeného vetra prenikol cez pokožku, a potom ju ovládlo teplo sídla. Hneď ako vstúpila, stuhla. Niekoľko metrov od seba uvidela Mathiasa, ako stojí pred ňou a jeho prútik mieri jej smerom.

„Teraz sa nehni, Grangerová,“ prikázal a gestom ukázal na Hermionin prútik.

Hermiona sa ani nepohla. „Je po všetkom,“ povedala. „Nemá zmysel pokračovať. Mulciber, Carter, Drew, Hector... všetci - pre všetkých sa to skončilo. Dokonca aj Lestrange sa vzdal.“

„Ale Cassius sa nevzdal,“ vyzval ju Mathias a hlas sa mu viditeľne zachvel. Vyzeral zranený a vyčerpaný, s vlasmi prilepenými na bledom čele od krvi a potu. Jeho rameno vyzeralo zlomené a nedokázal sa stáť rovno. „Cassius neprehrá.“

„V stávke je viac, ako si myslíš,“ povedala Hermiona a urobila krok vpred. Vedela, že jej stačí jedno jednoduché odzbrojujúce kúzlo a Mathiasa vyradí. „Nemusíš zomrieť, aby si sa z toho dostal.“

„Cassius neprehrá,“ zopakoval Mathias a pery sa mu zachveli. „Začína sa čoraz viac podobať na Temného pána - nevidíš to? Nemôže prehrať. Neprehrá.“

Hermiona čo najrýchlejšie zdvihla prútik, no skôr než stihla vymyslieť zaklínadlo, ktoré by vykonala, vchod zaplnil desivý vysoký výkrik, ktorého sa bála. Z chodby sa začalo zhmotňovať slabé zelené svetlo a Mathiasova pozornosť tiež ochabla.

„Čo...čo...“ zamrmlal, zvuk sa mu nedokázal vymaniť z hrdla.

Hermiona sklopila prútik a vyrovnala Mathiasov pohľad tmavohnedými očami. „Počúvaj ma veľmi pozorne. Ak máš aspoň kúsok zdravého rozumu, vyjdeš von a vzdáš sa aurorom na obvode panstva. Ak sa pokúsiš o útek, môžem ti sľúbiť, že ak sa ti vôbec podarí opustiť malfoyovské pozemky, osobne ťa vypátram. Takisto nezabudni, že Nemocnica svätého Munga neprijíma utečencov a pochybujem, že smrťožrúti ponúkajú komplexný zdravotný program.“

Mathiasove vystrašené oči sa na Hermionu vzniesli len na sekundu, kým ho postrčila k veľkým dverám a vybehla po mramorovom schodisku, vyhýbajúc sa veľkému prúdu plameňov. Zelené svetlo teraz zaplnilo celú miestnosť a siahalo až po začarovaný strop.

„Zlatá brána otvorená...“

Hermiona začula Adriin hlas a vrátili sa jej strašidelné spomienky na popáleniny. To však nebola Adria, opravila sa. Zrýchlila tempo, keď sa dostala na vrchol schodov a pokračovala dlhým úsekom chodby. Bol to Adriin duch alebo jej príšera... bola to banší, ktorá ju dohnala do tejto podoby. Bola to temná mágia, ktorá ju dohnala do tejto podoby netvora.

Keď chodbu naplnil ďalší výkrik, Hermiona sa zrazu zastavila. Do tejto podoby netvora ju priviedla temná mágia. Spomenula si na svoje stretnutie s Mathiasom spred niekoľkých minút a posledný kúsok skladačky jej spadol do lona.

****

„Nechcem ťa zabiť, Draco,“ počul Cassiusa hovoriť. „Ale moja veľkorysosť je prirodzene spochybnená, keď na mňa strieľaš kliatby. Buď múdry a nechám ťa odísť s Hermionou. Môžeš si vziať protilátku alebo ísť do nemocnice a tých pár hodín či dní, ktoré ti zostávajú, prežiť v pokoji.“

Draco sa postavil a pevne držal prútik pred sebou. „To už nezvládnem urobiť.“

Cassius mal tiež zdvihnutý prútik, mieril priamo na Draca a urobili niekoľko krokov k sebe, obkľúčili sa. Dracove reflexy boli silné asi ako reflexy osemdesiatročného starca, ktoré sa synovi Temného pána nemohli vyrovnať. „Viem, že s tebou nedokážem bojovať,“ priznal porazene. „Ale s Natalie si mal pravdu. Som tu, lebo som ju nedokázal nechať odísť, a aby toho nebolo málo, v prvom rade ma nikdy nechcela.“

„Mám to chápať ako priznanie porážky?“

„Nie, je to priznanie chyby, ale nie porážky. Chybu som urobil, keď som si zničil život a všetkých odstrčil, ale nemienim sa ti vzdať. Zabil si Adriu - bola nevinná a zabil si ju kvôli Natalie. Možno som zabil častejšie ako ty, ale nikdy som chladnokrvne nezabil nevinného človeka.“ Draco si utrel krv z úst a na ruke pocítil šmuhy od šalvie. „Ja nemôžem...“

Cítil, ako sa mu v hrdle zastavil dych. Hruď sa mu dvíhala, snažila sa nasať čo i len malé množstvo vzduchu, ale tá snaha bola márna. Cítil, ako sa mu rozmazáva zorné pole, okraje mu pohlcuje čierna tma. Pokúsil sa znova nadýchnuť, ale pocit topenia sa vrátil - zaplnil mu pľúca, stlmil výkriky a zastavil dych. Padol na kolená a pred sebou uvidel zväčšujúcu sa kaluž krvi. Údy mal ťažké ako balvany a jediné, čo videl, kým ho pohltila tma, bol Cassius, ktorý sa naňho pozeral.

***

Keby Adriin krik nebol taký hlasný, Hermiona si bola istá, že výkrik, ktorý vydala, keď vbehla do hlavnej spálne, by sa ozval celým panstvom. Draco ležal v kaluži krvi, telo mal bezvládne a nehybné, oči zatvorené. Hermiona však už nemala veľa šancí pozrieť sa naňho, pretože zbadala Cassiusa a vytiahla prútik.

„Nezabiješ ma, Hermiona,“ povedal pokojne. Stál pri Lestrangeovom tele v bezvedomí s prútikom pri boku. „A myslím, že vieš, že to nie som ja, kto toto Dracovi urobil.“ 

„Nechcem ťa zabiť,“ odvetila. Zbadala jeho príznačné črty: bledú pokožku, červené dúhovky, z ktorých sa teraz stali štrbiny, a vychudnutú tvár. „Prišla som vyjednávať.“

„Miláčik, nie je potrebné vyjednávať. Draco je tvoj.“

Hermiona zažmúrila oči Dracovým smerom, ale skôr než si stihla naplno prezrieť telo, prinútila sa zaostriť späť na Cassiusa. Nie, sústredila sa. „Prišiel som vyjednávať o tvojom viteále.“

Cassiov výraz ochabol a jeho pokojný vzhľad ustúpil skúmavému pohľadu v očiach. Ten pohľad však zmizol hneď, ako sa objavil, a jeho pery sa vykrivili do malého úsmevu. „Tvoja genialita ma nikdy neprestane udivovať“.

„Vytvoril si ho po Adriinej smrti, však? Preto začínaš vyzerať ako Voldemort; oči, pokožka, všetko sa začína meniť.“

„Áno, obávam sa, že fyzická zmena bola väčšia, než som očakával, vzhľadom na to, že to bol len môj prvý viteál, ale našťastie je viditeľná len, keď som rozzúrený. Aký je teda plán? Zničíš viteál a Draco bude zachránený a Adria bude môcť zomrieť?“

„Áno.“ Hermione sa rozbúšilo srdce v ušiach. Vedela, že jej čas sa kráti, a keď sa vrieskanie na chodbe ozývalo čoraz hlasnejšie, uvedomila si, že musí prejsť k veci. „Zostala mi Natáliina spomienka.“

To zmazalo Cassiovi úsmev z tváre a on sa otočil, aby sa pozrel na Lestrangeovo telo a potom späť na Hermionu. „Na jej smrť?“

„Na čas, ktorý viedol k jej smrti,“ vysvetlila Hermiona. „Lestrange ju prinútil napísať list na rozlúčku, o ktorom si myslela, že ide Dracovi. Ale táto spomienka je na hodinu pred jej smrťou. Ešte predtým, ako Lestrange vošiel do jej izby, sa Natalie zverila s nejakým tajomstvom jedinej osobe, o ktorej si myslela, že ju pochopí.“

Cassiusova tvár bola prázdna, ale Hermiona si všimla, že sa mu do pokožky vracia časť farby. V lícach mal červeň, v očiach hnedú farbu a prázdny vzhľad jeho tváre sa začal vypĺňať.

„Povedala Narcisse Malfoyovej o svojich plánoch opustiť Draca kvôli tebe,“ pokračovala Hermiona. „Plakala, keď Narcisse povedala niečo, čo nikto nevedel, a Narcissa dala Natalie požehnanie na odchod. A potom Natalie zabili, čo znamenalo, že Narcissa bola jediná žijúca osoba, ktorá to vedela, a zo strachu, že to tajomstvo zomrie spolu s ňou v Azkabane, napísala list a nariadila, aby ho po jej smrti doručili Dracovi.“

Hermiona cítila, ako sa jej ťažko rozbúchalo srdce, keď z vrecka vyťahovala zložený kus papiera. „Ak sa nemýlim, myslím, že toto je ten list.“

Cassius urobil krok vpred a Hermiona priložila prútik k papieru.

„Ani o krok bližšie,“ upozornila ho. Pritisla hrot prútika na zložený list, na ktorom stálo: „Doručiť po smrti Narcisy Malfoyovej (rodenej Blackovej)“, a zašepkala zaklínadlo. Papier obklopilo tlmené žlté svetlo, a keď zhaslo, Hermiona sa obrátila späť ku Cassiusovi.

„Neotvorí sa, ak sama nevykonám protikliatbu. A ak ma zabiješ, zomrie so mnou. Nepokúšaj sa po ňom pátrať v mojej mysli - viem len, že to tajomstvo sa týkalo dieťaťa. Nedokázala som počuť Natalie, keď to Narcise v spomienke povedala, a neprečítala som si viac ako prvé tri riadky listu.“

„Ty si si to naozaj premyslela, však?“  Cassius sa spýtal. „A čo keby som ti povedal, že mi nezáleží na tom, čo sa v tom liste píše?“

„Potom by si klamal.“ Pristúpila o krok bližšie ku Cassiusovi a vtlačila mu list do rúk. „Nemôžeš to nevedieť, Cassius. Je to tak, ako si povedal: my obaja sme obeťami zvedavosti.“

Hermiona sa plytko nadýchla, keď sledovala, ako Cassius uvažuje o jej ponuke. Snažila sa urobiť dohodu čo najpevnejšiu - bez medzier a únikových ciest. Ale na druhej strane, v Cassiusovi už raz stretla svojho súpera. Čakala a dúfala, že muž, do ktorého Natalie vložila všetku svoju lásku a vieru, je stále niekde pod povrchom. Dúfala, že Cassius sa tomu už nebude brániť.

„Tiež chcem tú spomienku,“ povedal a jeho tmavé oči sa upierali na list, ktorý držal v ruke. „A chcem Lestrangea.“

„Nemôžem vyjednávať o jeho živote - nie je môj, aby som ti ho dala.“

„Chcem, aby si sa postarala o to, že ho nikto nebude hľadať.“ Cassius stále nespúšťal oči z papiera. „Máš moje slovo, že už nebude spôsobovať žiadne problémy.“

Hermiona siahla do vrecka a vytiahla tenký pramienok striebornej spomienky, ktorý Natalie nechala pre Draca. Držala ho medzi dlhými prstami a cítila jeho jemnú, hodvábnu štruktúru na svojej pokožke. „Tu máš,“ povedala.

„Odomkni ten list,“ prikázal Cassius.

Hermiona pokrútila hlavou a natiahla prázdnu ruku. „Najskôr viteál.“

Nastala krátka odmlka, kým Cassius siahol za hlavu a odopol si retiazku na krku. Hermiona si ju predtým nevšimla a vzhľadom na neopálenú linku na jeho pokožke, ktorú bolo vidieť pod ňou, sa zdalo, že Cassius ju už nosí nejaký čas. Na konci retiazky bol pripevnený prsteň s veľmi jednoduchým dizajnom: obyčajný zlatý prúžok s veľkým diamantom uprostred. Podržal retiazku Hermione, prsteň visel pred ňou, keď sa naň pozerala.

„Bol to zásnubný prsteň, ktorý som kúpil pre Natalie,“ vysvetlil a odpovedal na nevyhnutnú otázku. „Neklamem - musíš ho držať za retiazku, pretože temná mágia v prsteni je príliš silná.“

Hermionine prsty sa dotkli zlatej retiazky a prešiel ňou zvláštny pocit. Cítila sa rovnako ako v siedmom ročníku, keď boli blízko Voldemortovho viteálu; mala pocit, že ju temná mágia v jej blízkosti otrávi. Pozrela na Cassiusa, ktorý skúmal výraz jej tváre.

„Spokojná?“ spýtal sa, na čo ona prikývla. „Odomkni ten list.“

Hermiona namierila prútikom na zložený list papiera v Cassiusovej ruke a zašepkala: „Reclude!“

Zapečatené okraje pergamenu sa rozlepili a odhalili slová na vnútornej strane. Keď Hermiona začala spúšťať prútik, Cassius zrazu zdvihol svoj a priložil ho Hermione na líce. Bol od nej vzdialený niekoľko stôp, ale Hermiona v jeho očiach videla zvedavý pohľad, ktorý sa nezhodoval s úsmevom na jeho perách.

„Si príliš dôverčivá,“ povedal pomaly.

Hermiona cítila, ako jej srdce vynecháva, a pomaly dýchala, snažiac sa rozlúštiť výraz Cassiusovej tváre.

„Ty ma nezabiješ,“ povedala.

„Ja viem,“ odpovedal Cassius tichým hlasom a prekonal vzdialenosť medzi nimi.

Priblížil svoju tvár k Hermione a jeho pery sa dotkli jej líca. Hermiona náhle odsunula hlavu dozadu a zmätene sa pozrela do Cassiusových tmavých očí. „Čo to robíš?“

„Draco a ja sme sa už raz zaľúbili do tej istej ženy,“ zamyslel sa Cassius. Pokrčil plecami, keď sa odtiahol. „Chcel som zistiť, či môže blesk udrieť dvakrát do toho istého miesta.“

„A?“ spýtala sa Hermiona.

Cassius sa zastavil a skúmal Hermionin výraz. Usmial sa, odtiahol od nej prútik a vložil si ho do vrecka. „A... jediné, na čo dokážem myslieť, je Natalie. Myslím, že história sa naozaj nebude opakovať.“ Pozrel na Draca, keď sa zvonku ozývalo praskanie a zavýjanie. „Nevyzerá, že by mu zostávalo veľa života.“

Hermiona sa obrátila k Dracovi a padla na kolená, pričom medzi prstami nahmatala jeho pulz. Pod kožou cítila teplo, čo znamenalo, že hoci je na tom zle, nie je mŕtvy. Rukou mu prešla po čele a odhrnula zmes krvi, potu a vlasov, keď sa mu snažila zotrieť krv z úst. Teória o viteáloch bola len teóriou. Bola to jedna z konkrétnejších teórií, ktorú Hermiona mala, ale to neznamenalo, že neexistuje šanca na neúspech. Nedokázala odtrhnúť oči od Draca, ale Adriine výkriky boli čoraz hlasnejšie a z druhej strany zatvorených dverí začalo vychádzať zelené svetlo.

„Cass...“ začala Hermiona, ale keď sa otočila, zistila, že je v miestnosti sama. Cassius tam už nebol a ani Lestrange v bezvedomí. Hermiona obrátila pohľad k oknu na druhej strane miestnosti, ktoré bolo dokorán otvorené a cez veľké závesy sa preháňal studený vietor.

Zelené plamene prerazili dvere a Hermiona spadla dozadu, keď sa jej do pokožky zadrelo teplo. S námahou sa postavila na nohy a na krátku chvíľu sa pozrela na prsteň v ruke, kým ho hodila do ohňa. Na zničenie Voldemortových viteálov bol potrebný baziliškov jed a ona dúfala, že satanský oheň bude mať dosť temnej mágie na to, aby tento predmet zničil. Keď sa diamant zaleskol pod mihotavou zeleňou a dopadol do plameňov, Hermiona klesla na kolená, pritisla si hlavu medzi Dracove rameno a hlavu a chránila ho pred výbuchmi plameňov. Miestnosťou preletela vlna tepla a zelené plamene sa zmenili na žiarivo oranžové a potom na hrozivo červené.

Hermiona zdvihla hlavu, bála sa, že jej plán sa nejako zvrtol a temná mágia z viteálu posilnila satanský oheň. Jej obavy sa však rozplynuli, keď Adriin rev náhle stíchol a spôsobil výron výkriku, ktorý bol desivý a prenikavý zároveň. Plamene sa rozplynuli a v ustupujúcej tme sa začala vynárať ženská postava. Bola mladá, ale jej črty boli skryté v tme a padla na zem.

Hermiona urobila krok dopredu, aby sa k nej pokúsila dostať, ale pokožka mladej ženy začala miznúť, jej svetlohnedé vlasy sa začali rozkladať a v priebehu niekoľkých sekúnd z nej nebolo nič viac než vyschnutá mŕtvola. Krik zrazu ustal a Hermiona padla späť k stene, ruku mala položenú na Dracovom srdci a dych mala ťažký a zrýchlený. A v okamihu plamene a tma zmizli. Cassiusov viteál, prsteň, bol zničený a s ním zmizla aj temná mágia, ktorá Adriu uväznila a živila sa Dracom.

Prenikavé ticho, ktoré teraz ovládalo deštrukciu v miestnosti, bolo ohlušujúce, ale cezeň Hermiona pod prstami pocítila tlkot srdca. Zavrela oči a dovolila, aby sa v nej usadili zdrvujúce udalosti poslednej hodiny, a slzy z nej začali tiecť ako voda z potoka.

Pozrela na Adriino telo - alebo na to, čo z neho zostalo - a pocítila, ako ju zaplavuje vlna smútku, ale Dracovi sa začala vracať farba do tváre a Hermiona po prvý raz za veľmi dlhý čas pocítila, že nastal pokoj. Mala pocit, že veľký kameň, ktorý jej tlačil na srdce, konečne povolil, uzol v žalúdku sa uvoľnil a možno, pomyslela si, keď sa pozrela von oknom a uvidela, ako k nim smeruje ministerský koč, sa táto nočná mora konečne skončí.

****

Na míle ďaleko Ginny uložila Teddyho do postele a odhrnula mu dlhé vlasy z očí. Pobozkala ho na čelo, a keď to urobila, počula šuchot vo vedľajšej izbe, kde odpočíval Eliáš. Zrazu si skontrolovala hodinky a uvedomila si, že Eliášovi mala dať elixír už pred desiatimi minútami. Z nočného stolíka schmatla fľaštičku s elixírom, ktorú jej dal Ron, a vbehla do izby.

„Eliáš?“ spýtala sa.

To, čo Ginny uvidela, ju prinútilo vykríknuť a pustila elixír na zem. Zvuk rozbíjajúceho sa skla a tekutiny rozlievajúcej sa po celej podlahe nestačil na to, aby odvrátil jej pozornosť od výjavu, ktorý ležal pred ňou.

20791