Preklady fanfiction Harryho Pottera

Vráti sa do obývačky s vreckom mrazeného hrášku a uvidí ho ležať na pohovke v skutočne vyčerpanom, bolestivom stave. Zastaví sa, len čo vyjde z kuchyne, aby sa naňho poriadne pozrela.

Má na sebe muklovské džínsy, oxfordskú košeľu a biele ponožky, nohy vykopnuté na stolíku. Hlavu má opretú o operadlo pohovky, vlasy rozstrapatené a neupravené (niečo ako jeho vlasy po sexe), ľavú ruku má podopretú o opierku pohovky a druhá mu leží zranená na bruchu. Hánky má opuchnuté a popraskané a krv mu ešte len začína zasychať. Takmer sa zhoduje s  monoklom, ktorý mu vzniká pod ľavým okom.

Toto je Draco Malfoy, zakrvavený a pomliaždený - a tentoraz nie od nej.

Usmieva sa a prevracia očami, keď premýšľa, prečo je v tejto súčasnej situácii. Panovačná, príliš starostlivá fretka. Pristúpi k nemu, prekročí jeho vystreté nohy a potom si sadne vedľa neho, kolená zastrčené pod sebou, na pohovku.

"Tu máš," zašepká, vezme jeho opuchnutú ruku do svojej a položí mu vrecko s hráškom na hánky.

Zamrmle a prudko sa nadýchne z toho chladu. "Kurva, Grangerová," zamrmle.

Prevráti oči. "Nebuď také decko. Toto zastaví opúchanie." Keď sa naňho pozrie, odvracia pohľad, hlavu naklonenú k nej s ležérnym úsmevom na tenkých, tvrdých perách. Vyzerá, že je so sebou maximálne spokojný.

"Nemusel si to robiť, vieš," povie mu jemne. "Ja som to zvládala."

"Jeho ruky boli všade po tebe, Grangerová. Nech si akokoľvek silná a tvrdohlavá, nemienil som riskovať," zamrmle.

Zistí, že sa začervenala do ružova.

"Okrem toho mám teraz bojové zranenia, ktoré dokazujú, že som sa po prvýkrát zapojil do muklovského boja. Predstav si to," povie drzo.

Jemne sa zachichoce a pokrúti hlavou, keď hravo prevráti očami. "Ty si taký chlap."

Usmeje sa, zdvihne svoju nezranenú ruku, aby ju uchopil za bradu a pritiahol jej tvár tak, aby bola len milimetre od jeho.

"Myslel som si, že dievčatá majú takéto veci rady."

"Majú," vzdychne a uzavrie medzeru, keď agresívne pritlačí svoje pery na jeho.

X

Hnedé oči sa stretnú so sivými na druhej strane plesovej sály. Žalúdok sa jej skrúti a srdce sa jej rozbúši. Jemne, nesmelo sa usmeje, keď sa jej po lícach a na špičke nosa rozleje ľahký rumenec; telesná teplota jej stúpa každou sekundou. Úsmev jej opätuje, ukazuje jej biele zuby, ale nedosiahne mu až do očí.

Je prekvapená, že ho vidí tu, na slávnostnom podujatí ministerstva. Vždy tieto akcie neznášal, považoval ich za úbohú zámienku na to, aby ste sa mohli vyobliekať a opiť. A nikdy mu nepomohlo ani to, že sa vždy cítil nechcený a nemiestny. Niekedy sa čuduje, že je na seba prísnejší ako ostatní, kvôli svojej minulosti, kvôli svojmu menu. Preto sa tak veľmi snaží odlíšiť seba - a svoju spoločnosť - od svojho otca.

Nakloní hlavu na stranu a naznačí mu, aby ju nasledoval. Pokrčí plecami, strčí si ruky do vreciek a veľmi mierne pokývne svetlovlasou hlavou. Je to iné ako zakaždým, keď to robili, ale ona stále cíti, ako ju po koži šteklí to vzrušenie. Kráča k stolíku s nápojmi a otočí sa chrbtom k zvyšku miestnosti, keď si berie pohár šampanského. Skôr vycíti než zbadá jeho prítomnosť a otočí hlavu doprava.

Stojí za ňou a jeho čierne sako sa jej obtrie o holý chrbát - kde sa jej lesklé čierne šaty zvažujú až po spodnú časť chrbta - keď sa načiahne okolo nej, aby si vzal svoj vlastný pohár. Jeho teplý dych sa jej rozlieva po krku a na pokožke jej naskakuje husia koža.

"Ahoj," zašepká.

"Ahoj," zašepká on. Stojí vedľa nej, chrbtom k stolu, a tvári sa chladne a ľahostajne.

"Nemyslela som si, že tu budeš."

"Nebol by som, keby som na týchto ľudí nemusel urobiť dobrý dojem," prizná, na perách má plachý, pokrivený úsmev, keď sa na ňu pozrie. Jeho pohľad po nej preletí a spôsobí, že sa opäť začervená.

"Vyzeráš dobre. Chcel som ti to povedať už minule. Naozaj dobre."

Placho sa usmeje, ako dievča, ktoré po prvý raz dostáva kompliment od chlapca.

"Ďakujem. Ty tiež."

"Hmm," zamrmle a túžobne si odpije z pohára.

"Miona!"

Zvuk hlasu jej priateľa, ktorý volá jej meno, ju pomerne náhle vráti do reality. Ospravedlňujúco sa usmeje na Draca.

Ten pokrčí plecami. "Pôjdem."

"Počkaj, nie..."

"Malfoy," pozdraví ho Ron a keď k nim príde, obtočí jej ruku okolo pása.

"Weasley."

Hermiona sa pristihne, že zadržiava dych, pretože malá časť z nej čaká na zdvihnutie pästí.

"Nebude ti vadiť, keď si ukradnem svoju priateľku späť?"

Oči sa jej rozšíria, keď sa pri jeho výbere slov zakucká šampanským. Pozrie sa na Draca, ktorému sa nebezpečne zableskne v očiach, a má neodolateľnú chuť...

"Nie, vôbec nie. Aj tak som práve na odchode," skonštatuje blondiak. Odíde bez ďalšieho slova či pohľadu jej smerom.

Zvedavo sa pozrie na Rona, keď ju začne ťahať na pódium. "Čo to robíš?"

"Len chvíľočku," usmeje sa.

Keď sú už na pódiu, Ron sa chopí mikrofónu, dvakrát doň ťukne a potom si odkašle a upúta pozornosť všetkých v miestnosti. Jediná osoba, na ktorej pozornosti jej naozaj záleží, patrí mužovi so sivými, búrlivými očami, ktorý ich intenzívne pozoruje.

"Dobrý večer všetkým," sebavedomo pozdraví Ron dav. "Je tu niekoľko vecí, ktoré by som chcel, aby všetci vedeli." Pozrie na ňu, zdvihne jej ruku a jemne jej pobozká na hánky. "Mám... úžasnú priateľku. Bola so mnou v dobrom aj zlom. Bola mi takou oporou, milujúcou a úžasnou. Vďaka nej som teraz tu, pretože mi dala silu vrátiť sa."

Cíti, ako ju do hrude bodá pocit viny, keď na ňu láskyplne hľadí. Pri jeho slovách jej do očí vhŕknu slzy.

"Chcel som to urobiť dnes večer, pred všetkými, aby všetci vedeli, ako veľmi túto ženu milujem," povie, keď jeho hlas po prvý raz prezradí nervozitu.

Zalapá po dychu, keď pred ňou, pred všetkými, klesne na jedno koleno. Zdvihne roztrasenú pravú ruku k ústam, keď jej zovrie ľavú a hrá sa s jej prstami. Z davu počuje niekoľko výkrikov prekvapenia a úžasu, ale nedokáže odtrhnúť oči od kľačiaceho ryšavca, ktorý upútal pozornosť všetkých.

"Hermiona Grangerová, vezmeš si ma?"

Všetko ostatné je rozmazané.

Tie "auu" a "oóó", zapískania a zavytia z davu.

Ona, prikyvujúca cez slzy, pretože nedokáže sformulovať súvislú vetu.

Ron, ktorý jej postrkuje prsteň - odkiaľ sa vôbec vzal? - na jej prst.

Ron, ktorý ju objíma a bozkáva a točí sa s ňou dokola, až sa jej zatočí hlava.

Ona, pátrajúca v dave po jeho jemných, svetlých vlasoch a tmavosivých očiach.

On, keď sa vytráca zadným vchodom.

X

Vycíti ho skôr, ako ho uvidí. Ešte skôr, ako ho stihne pozdraviť, jeho ruka ju obopne okolo lakťa a do tela jej vletí elektrický prúd. Vedie ju cez zadnú časť plesovej sály, bez povšimnutia ostatných v miestnosti, do tmavej chodby. Zalapá po dychu a potom spokojne zahučí, keď ju jemne pritlačí k stene.

Pritlačí sa k nej, oprie si predlaktia na stenu vedľa jej hlavy a oprie si čelo o jej.

"Ahoj," zašepká.

"Ahoj," vzdychne.

Potom ju v tme pobozká a svet akoby sa rozplynul. Jeho jazyk jej ľahko vkĺzne do úst a zápasí s jej o nadvládu, v ktorom vyhráva; vždy vyhráva. Nejasne, v kútiku duše vie, že ich môžu kedykoľvek pristihnúť, ale on je taký opojný a horúci. Nevidela ho už tri dni, pretože bol na služobnej ceste, a to je najdlhšie, čo ho nevidela, odkedy sa začal tento ich vírivý, búrlivý, zakázaný románik. Keď sa odtiahne a jeho sivé, horúce, žiadostivé oči sa zabodnú do jej, obaja sa zadýchajú.

"Aká bola cesta?"

"Nudná," zastoná. Pravou rukou jej skĺzne k bokom a potom ju pohladí po zadku, zatiaľ čo ľavú zaborí do jej neposlušných vlasov.

"Poďme preč. Viem si predstaviť oveľa lepšie veci, ktorými by sme mohli vyplniť čas, ako je popíjanie vína a bezduché rozprávanie," zavrčí a hlas mu zdrsnie túžbou.

Nemôže si pomôcť, ale usmeje sa. A s ľahkým pokývaním hlavy ju ťahá ďalej po chodbe - do bezpečnejšej vzdialenosti od tanečnej sály - odkiaľ ich premiestni späť do jej bytu.

X

Je zmätená.

Je ohromená.

Je úplne bezradná.

Zmätená, pretože by mala byť šťastná, ale nie je.

Ohromená, pretože všetci ostatní sú šťastní - a dusia ju - ale ona nie je.

Úplne a totálne bezradná, pretože jej priateľ je dokonalý a milujúci a dokonalý a krásny a dokonalý, ale ona nemôže prestať myslieť na iného muža.

Uplynulo šesť dní. Šesť dní, odkedy ju Ron pred celým čarodejníckym svetom požiadal o ruku. Šesť dní, odkedy povedala áno. Šesť dní, odkedy on odišiel; šesť dní, odkedy ho videla alebo s ním hovorila.

Samozrejme, snažila sa. Poslala mu sovu do bytu aj do kancelárie a každý jeden list sa jej vrátil neotvorený. Viackrát mu volala do bytu aj do kancelárie, ale zdá sa, že jej hovory odmieta. Ignoruje ju. Vyhýba sa jej. V skutočnosti mu to nemá za zlé. Chce sa s ním len porozprávať.

Ale k tomu ani nevie, čo má povedať. Vie, že "je mi to ľúto" jednoducho nestačí.

Toto je to, čo chcela, však?

Myslela si, že to je to, čo chcela. Že Ronald Weasley je to, čo chcela.

Myslela si, že bude šťastná, že sa všetko vráti do starých koľají.

Myslela si, že keď ju požiada o ruku, bude skákať od radosti, alebo možno pred ním padne na kolená a vypískne, že súhlasí.

Myslela si, že sa po hlave vrhne do plánovania svadby, že jej Ron povie, že sa netreba ponáhľať.

Teraz začína uvažovať, či už možno nebola šťastná. Možno urobila chybu.

Pred dvoma hodinami sa s ňou Ron rozprával o tom, ako si robí svadobné plány, hovoril o farebných paletách a kvetoch a o tom, či jej Ginny pôjde za družičku - ale samozrejme, že pôjde, keď sú najlepšími priateľkami. Zdalo sa, že sa stratil v myšlienkach, bľabotal stále dokola o svadbe toto a o svadbe tamto, zatiaľ čo ona ho len vypla. Robilo sa jej z toho nevoľno a točila sa jej hlava a zrazu sa pristihla, že mu hovorí, že sa ide prejsť, a ani mu nedala šancu odpovedať.

Nie je si istá, ako dlho sa túla po okolí. Nie je si istá, kedy sa rozhodla, ani ako sa ocitla pred jeho dverami. Ale teraz je tu a napriek obrovskej nervozite, ktorá sa ju pokúšala prinútiť omdlieť, zaklope na dvere. Zvuk jej päste narážajúcej na dvere je hlasnejší, zúfalejší a znepokojivejší, než chcela.

Zdvihne si ruky k hlave, aby si podvedome rozpustila vlasy a utrela tvár v márnej snahe vzchopiť sa. A až potom si uvedomí, že sa rozplakala.

Vtom sa otvoria dvere a odhalia rozospatého Draca Malfoya. Je nahý až na boxerky, vlasy má rozstrapatené takým tým posexuálnym spôsobom a tvár má celú otlačenú. Cúvne dozadu, oči sa mu rozšíria od šoku a potom sa na ňu zahľadí.

"Čo tu robíš?" prudko na ňu vyštekne.

Zažmurká, zaskočená. "Ja, ehm..." odmlčí sa, rozptýlená vôňou ohnivej whisky v jeho dychu. Rýchlo si v hlave spočíta, že sú len dve hodiny popoludní. V sobotu.

"Ty si opitý?"

"Čo tu robíš, Grangerová?" žiada a znechutene zamrmle jej meno.

"Chcela som ťa vidieť," zašepká.

Na chvíľu vyzerá ohromene a jeho pohľad zmäkne. Trvá to len niekoľko sekúnd, kým si opäť nasadí masku.

"Čo chceš?"

"Ja... neviem," nadýchne sa. A zrazu je vzduch hustejší ako pred minútou, pretože práve odpovedala na viac ako jednu variáciu tej istej otázky. Nevie, čo chce. V zmätku nad vlastnými slovami zažmurká a pokrúti hlavou.

Ako na zavolanie sa z chodby vedúcej k jeho spálni vypotáca vysoká, nohatá blondínka, chichoce sa a v jednej ruke nesie kabelku a v druhej fľašu Bourbonu. Oblečenie má na sebe naruby a nakrivo. Hermiona šokovane, znechutene a urazene hľadí, ako sa vrhá Dracovi okolo krku a vtláča mu na pery dlhý, nešetrný bozk - ktorý, ako si s malou dávkou hrdosti všimne, neopätuje - a potom sa odtiahne.

"Zavolaj mi," zažmurká zvodne, vrazí mu do ruky kus papiera a potom sa okolo nich oboch preženie a potáca sa chodbou.

Keď sa naňho obzrie, pozorne ju sleduje, akoby sa snažil odhadnúť jej reakciu. Stiahne sa jej hruď, keď sa jej v hrdle zdvihne žlč a pocíti neprekonateľnú potrebu plakať a kričať. Namiesto toho pokrúti hlavou a vydá sa rovnakou cestou ako to opité dievča.

"To ty si sa zasnúbila, Hermiona," zavolá za ňou. Jeho hlas je pretkaný zlobou a nenávisťou ich mladosti.

Otočí sa, aby mu čelila, a po už aj tak mokrých lícach jej skĺznu horúce, nahnevané slzy zrady. "Áno. A ty si nestrácal čas, aby si sa pohol ďalej, však?"

Temne sa usmeje a zdvihne na ňu dokonale vyklenuté blonďavé obočie. "Nepripomína ti niekoho?"

"Bol to môj priateľ..."

"Rovnako ako ja!" vykríkne. V jeho hlase počuje hnev a zradu jasnú ako deň. "Mohla si to popierať, Grangerová. Ale bolo to tak."

"Poznáš ju vôbec?"

"Záleží na tom?"

Raz pokrúti hlavou, potom sa otočí na päte a odíde, zúfalo si brániac, aby nešprintovala k výťahu.

[V ten večer si uvedomí dve veci. Prvá: je zamilovaná do Draca Malfoya. Druhá: aj keď ju už nechce, nemôže sa vydať za Rona.]

X

O dva týždne neskôr je čarodejnícky svet uvrhnutý do šoku a zmätku, keď zdanlivo šťastne zasnúbený pár odvolá chystanú svadbu. Veľmi verejne oznámia, že sa nebudú brať, hoci všetky reči vedie Ron.

Hovorí, že obaja dospeli k záveru, že svadba je pre obe strany príliš veľký krok.

Hovorí, že ju miluje, ale že si svoju vďačnosť k nej zamenil za skutočnú lásku, a nie za sesterskú lásku, ktorú skutočne cíti.

Hovorí, že hoci už nebudú mať romantický vzťah, rozhodli sa zostať priateľmi.

Keď to hovorí, vidí mu v očiach bolesť. A napriek dôvere v jeho hlase počuje ľahkú stopu zrady. A keď ju zdanlivo priateľsky chytí za ruku, cíti jeho hnev a sklamanie. Zranila ho. A on kvôli nej klamal, že to bolo vzájomné rozhodnutie po niekoľkých dňoch rozhovorov. Klamal, aby ju ochránil.

Ona sa naňho láskavo pozrie, uznanlivo sa usmeje a stisne mu ruku, aby ho podporila. On jej úsmev opätuje, a hoci mu nedosiahne do očí, ona vie, že jej odpustil. Necíti k nej nenávisť. V skutočnosti je to presne naopak.

Na začiatku vidí jeho tvár v dave, ktorý ich pozorne sleduje. Ale keď je po všetkom, už tam nie je a ona si pripomenie, ako veľmi ublížila aj jemu.

Do svojho bytu sa vracia omámená, s nejasnou hlavou a ťažkým srdcom. Jedna jej časť sa chce schúliť do klbka uprostred postele a zomrieť. Iná jej časť sa chce schúliť s vaničkou zmrzliny a fľašou ohnivej whisky. Iná, veľmi malá časť je príliš vyčerpaná a deprimovaná, aby sa o to starala.

Keď vystúpi z výťahu a pozrie sa na chodbu k svojim dverám, zamrzne. Srdce jej vyskočí až do krku a žalúdok sa jej prepadne. Na zemi, chrbtom k jej dverám so zohnutými nohami, sedí jeden veľmi známy blonďavý čarodejník. Pozrie sa na ňu a ona očakáva, že uvidí krvou podliate oči a opilecké správanie. Namiesto toho majú jeho oči jemnú sivú farbu, keď sa na ňu nežne pozerá. Placho sa naňho usmeje, zastrčí si prameň vlasov za ucho a na trasúcich sa nohách kráča k nemu.

On sa postaví na nohy, strčí si ruky do vreciek a nakloní hlavu na stranu. Jej úsmev jej opätuje a tentoraz vidí, že mu v očiach iskrí. Odstúpi, keď dôjde k dverám, a pozorne ju sleduje, ako zasúva kľúč do zámky a potom zatlačí na dvere.

Necháva ich otvorené, keď ide ďalej do izby, položí kabelku na zem vedľa pohovky v obývačke a z pliec si zhodí bundu. Nasleduje ju, nohou kopne do dverí, aby ich zatvoril, keď si aj on striasa bundu a hádže ju na pohovku.

Pozrie sa naňho, keď medzi nimi uzatvorí medzeru, jednou rukou ju objíme okolo pása, zatiaľ čo druhú ruku jej zaborí do vlasov a jemne ju potiahne. Jej pery sa roztvoria v tichom vzdychu, keď na tvári pocíti jeho horúci a lepkavý dych.

A potom sú jeho pery na jej - horúce, vlhké, náročné a hladné - a jeho ruky sú všade - objímajú jej prsia, stláčajú jej zadok, strhávajú jej šaty - a ona sa v ňom stráca - rukami v jeho vlasoch, perami na jeho krku, bokmi sa mu vzrušuje.

A zvyšok sa stráca v extáze.

X

Toto je miesto, kde má byť, rozhodne sa.

Koho zaujíma, že nemajú byť spolu?

Koho zaujíma, že je to nesprávne a zakázané?

Koho zaujíma, že svet je proti nemu, pretože on je on a ona je ona?

Koho zaujíma, že ich vzťah sa nikdy nemal začať? Nikdy nemal pokračovať?

Koho zaujíma, že sa už mal dávno skončiť?

Koho zaujíma, že jej to veľmi pripomína ignorovanie dátumu spotreby na nejakom prešlom jedle?

Toto je miesto, kde by mala byť - ale ešte viac ako to, toto je miesto, kde byť chce.

Pozrie sa naňho, keď si založí ruky na hrudi a podoprie si bradu rukami. Nevinne sa naňho usmeje a mierne nakloní hlavu na stranu.

"Ahoj," zašepká.

"Ahoj," zašepká jej späť a prstami jej prehrabne rozstrapatené, zauzlené vlasy. "Chcem ťa vziať na rande."

Chvíľu sa tvári zamyslene a on jej pohľad opätuje širokými, nádejnými očami. "Dobre," pokrčí ležérne plecami, hoci jej srdce sa takmer samo rozbúcha v hrudi.

On sa usmeje. "Dnes. Hneď teraz."

"Jasne."

"O-ozaj?" čuduje sa zvedavo.

"Áno, prečo nie?" usmeje sa a odstrčí sa od neho, skôr než sa vyvalí z postele. Pozoruje ho, ako ju s ohromeným pohľadom sleduje, keď si zo stolíka vyťahuje čisté nohavičky a podprsenku.

"Nepripravíš sa?"

Zažmurká. "Áno. Áno," zopakuje sebavedomejšie a rýchlo sa vyškriabe na vlastné nohy, keď sa oblieka do boxeriek.

"Kam chceš ísť?"

"Kam chceš ísť ty?" odpovie rovnakou otázkou.

Pokrčí plecami, vylezie späť na posteľ a potom sa presunie po matraci a kľakne si pred neho. Zapína si opasok, keď ona vsunie ukazovák do pútok na jeho džínsoch a pozrie sa naňho. "Pôjdem hocikam, kam pôjdeš ty," zašepká.

Usmeje sa, vezme jej tvár do oboch rúk a pravým palcom jej prejde po spodnej pere.

"Tak poďme kamkoľvek."

[Tentoraz, keď ju pobozká, sa nebojí, že to bude naposledy.]

KONIEC.