Preklady fanfiction Harryho Pottera

Kapitola 7. Priznanie neviny

Hermiona sa naklonila k múru a zhlboka sa nadýchla.

„Kvôli čomu som mu to povedala?“ spýtala sa sama seba.

Keď sa na ňu Malfoy pozeral takýmto spôsobom, s tými sivými očami, ktoré vyzerali, že tmavnú s jeho náladou, nebola schopná klamať. Musela mu povedať to, čo ešte nikomu nepovedala. Takmer ho tam nechala zomrieť, urobila niečo, o čom si myslela, že robia len temní kúzelníci. A teraz sa to dozvedel Malfoy.

Hermiona nechala tašku klesnúť na podlahu a potom klesla vedľa nej. Nechala svoje tmavé vlasy padnúť si do tváre, pritiahla si kolená a položila si na ne hlavu. Veci by boli perfektné, keby sa netýkali jeho. To málo, čo už vykonala v knižnici, bolo veľmi zaujímavé. Hermiona vedela, že by ľahko mohla v tej miestnosti stratiť samu seba. Milovala Aritmantiku; bola taká riadená a štrukturovaná. Ale nie, akoby mohla stratiť samu seba len preto, že na ňu Malfoy hľadel? Keď si na neho spomenula, tak ju to nahnevalo. Ten jeho arogantný vzhľad, ten zlomyseľný úškrn. Všetko, čo robil, spôsobovalo problémy.

„A myslí si, že je príťažlivý, len preto, že mu niekedy iskria oči,“ zavrčala Hermiona a zastavila sa. „O čom to premýšľam? Ak jeho oči iskria, tak preto, že myslí na niečo diabolské.“

„Hermiona? Čo tu robíš?“

Hermiona sa strhla a pozrela nahor, aby zistila, že na ňu hľadí s úžasom Dean Thomas.

„Ahoj Dean,“ povedala a usmiala sa na neho

„Si v poriadku, Hermiona?“ Dean vyzeral dosť znepokojene, keď našiel mladú Chrabromilčanku samu v tmavej chodbe.

„Som v poriadku, len premýšľam o tom, ako strašne nenávidím Malfoya.“ Hermiona upierala pohľad dookola na nič konkrétne. 

„Oh a ja som si myslel, že ťa niečo trápi.“ Na Deanovej tvári sa objavil veľký, nenútený úškrn. „Keby to nebolo tak, že Malfoya nenávidíš, potom by sme sa mali začať znepokojovať.“

Hermiona pocítila, že sa uvoľňuje a chytila sa ruky, čo jej Dean ponúkol. Ľahko ju vytiahol na nohy.

Spolu kráčali nazad do chrabromilskej spoločenskej miestnosti. Keď sa pomaly prechádzali, Hermiona bez prestávky hovorila o tom, čo ona a Malfoy robili v malej miestnosti neďaleko knižnice. Došli až k vstupnému portrétu a obraz Malfoyovej tváre úplne vybledol z Hermioninej mysli. Vždy našla spoločenskú miestnosť vyhriatu a upokojujúcu, prinajmenej vtedy. keď sa nepoužívala ako testovacia zóna pre Weasleyovské čarovné vynálezy. Metlobalový tréning v ten večer práve skončil a celý chrabromilský tím stál blízko hlavného vchodu, pokrytý blatom od hlavy až k pätám a diskutoval o taktike. Hermiona zamávala na Rona a Harryho, prešmykla sa otvorom a rozbehla sa až k dievčenskej spálni. Lavender a Parvati si vzájomne šepkali nad knihou s názvom Veštenie lásky. Hermiona pokrčila plecia a položila knihy pod posteľ. Obliekla si pyžamo a vďačne vliezla do postele. Jej poslednou myšlienkou bolo: „Nenávidím Draca Malfoya.“

------------------------------------

„Poďme, Hermiona, ako dlho ti ešte bude trvať zjesť misu ovsenej kaše?“ Ron netrpezlivo pučil vidličkou na tanieri niekoľko hrozienok.

„Nuž, je sobota a nikam sa neponáhľam ako vieš.“ Hermiona sa na neho pozrela, keď doliala pohár tekvicového džúsu. Len čo mu to povedala, prehnali sa sovy cez vysoké okná. Ako zvyčajne, hnedá sova položila Denného proroka pred Hermionu. Ale prv než prvá sova stihla odletieť, ďalšia sova pristála hneď vedľa nej. Táto sova bola oveľa menšia ako roznášková sova a sivšej farby. List mala priviazaný o nohu, ktorú vystrčila ponad Hermioninu misku.

„Od koho je to Hermiona?“ spýtal sa Harry a sledoval Hedvigu ako mu do lona zložila správu od Hagrida.

V tom čase Hermiona sledovala ako Malfoyov výr pristál na slizolinskom stole. „To je od Viktora,“ povedala im.

Ronova tvár sa zaliala farbou pri zmienke mena metlobalového hráča. „Prečo ti ten darebák stále posiela listy? Myslel som, že si mu povedala, že chcete byť len priateľmi."

„Povedala som mu, že chcem, aby sme zostali priateľmi a to je dôvod, prečo mi posiela listy. Naozaj Ron, myslím, že už by si sa cez to mohol dostať,“ Hermiona vložila list do tašky, aby si ho odložila na neskôr. Nemalo význam znepriateliť si Rona tým, že by ho čítala tu.

„Ste vy dvaja pripravení? Hagrid chce, aby sme prišli dole na návštevu.“ Povedal im Harry, keď Hedviga odletela s druhými sovami. Ron sa obrátil k Hermione, aby sa pozrel, či už dojedla.

„Vy dvaja choďte, ja idem na chvíľku do knižnice,“ odpovedala im, keď sa napchávala kúskom toastu.

„Do knižnice? Hermiona je víkend!“ povedal jej Ron bedákajúcim hlasom.

„Nuž chcem tam ísť teraz, pretože tak sa môžem vyhnúť Malfoyovi,“ povedala im.

„Ako vieš, že tam práve teraz Malfoy nebude?“ spýtal sa jej Ron. 

„Viem, že tam Malfoy nebude, pretože ty a Harry ste sa sťažovali, že dnes ráno nemôžete hrať metlobal, pretože Slizolinčania majú kvôli tréningu obsadené ihrisko a on je ich chytač, pre prípad, že by ste zabudli.“ Vzala pohár džúsu a odtlačila misku preč od seba.

„Dobre, predpokladám, že sa potom uvidíme na obede,“ povedal jej Harry, keď sa s Ronom postavili. „A dávaj si pozor na Malfoya!“ povedal s úškrnom.

Hermiona sedela hore v miestnosti v knižnici. Dnes ráno otvorila viacero rôznych krabíc. Každá vyzerala, že obsahuje tabuľky a zvitky z rôznych rokov. Niekoľko ich dokonca obsahovalo krehké kúzelné knihy. Prehrabávala sa nimi ešte nejaký čas, než sa konečne pustila do práce. Raz za čas vstala, aby sa pozrela z okna, z ktorého mohla vidieť metlobalové ihrisko.

Hermiona sa opäť pozrela na hodiny. Rozhodla sa to ešte raz skontrolovať a uistiť sa, že je Malfoy stále na ihrisku. Určite to tak bolo. Viacero na metlách sediacich postáv strieľalo dookola ihriska a jeden z nich mal šokujúco bielozlaté vlasy. Hermiona sa zastavila a chvíľku ho sledovala. Musela uznať, že Malfoy je slušný chytač, nie tak ako Harry samozrejme, ale pravdepodobne si miesto v tíme nepotreboval kúpiť.

Hermiona otvorila okno a potom si sadla za stôl. Otvorila zvitok a zistila, že bol oproti tomu predchádzajúcemu úplne nezaujímavý. Zvitok mal viac spoločného s veštením ako s Aritmantikou. Hermiona zívla a odložila brko a usadila sa pohodlne na stoličke, ktorú pritiahla k stolu od kozuba. Nanešťastie, urobila sama sebe príliš pohodlne a keď jej brko vypadlo z ruky, hlava sa položila na jej ruky zložené na stole, tak si to dokonca ani nevšimla.

 -------------------------------------------------------

„Grangerová."

Hermiona vzdialene započula jemný hlas. Tiež ľahký dotyk na jej tvári a šepot zaznel znovu.

„Grangerová."

Hermiona sa nadýchla trochu hlbšie a uvažovala prečo Lavender a Parvati nemôžu nechať svoje hlasy dole v klubovni. Zacítila jemné vydýchnutie pri svojom líci a zdvihla ruku, aby pohladila svoju mačku, ale namiesto toho sa jej ruka dotkla niečoho hladkého a chladného. Hlas, ktorý sa stával jasnejší, pretože sa pomaly prebúdzala, zopakoval znova.

„Grangerová."

Jej ruka sa stále pritláčala na niečo s hladkým povrchom, čo ale nebolo jej mačkou. Hermiona zamrkala, otvorila oči a strhla svoju ruku späť, ako keby sa popálila, s malým výkrikom šoku. Jej ruka ležala na Malfoyovom líci. Kľačal vedľa jej stoličky, jeho tvár len niekoľko palcov od jej. Hermiona vrazila svoju stoličku dozadu a tá sa začala nakláňať. Mala len chvíľu, aby si uvedomila, čo sa deje, keď Malfoyova ruka chytila tú jej a pritiahla ju zase dopredu. Potiahol ju, aby ju na stoličke vyrovnal a jej kolená skončili vedľa jeho.

„Si hrozne nemotorná, Grangerová. Povedz mi, je to preto, že si nečistokrvná alebo je to nejaká chrabromilská vlastnosť?“ uškeril sa na ňu a pustil jej ruku.

„Myslela som, že máme prímerie, Malfoy,“ vyprskla na neho a rýchlo vstala na nohy.

„A vari som ťa preklial?“ spýtal sa nevinne, keď sa postavila.

Hermiona sa obzrela na svoje knihy a potom nastavila ruky a hľadala nejaké znamenie mágie, ale nebolo tam nič.

„Nielen kvôli tomu som ťa nepreklial, samozrejme, ale ja držím svoje slovo. Som Malfoy koniec koncov.“ Obišiel stôl a sadol si.

„Na tom tak záleží? Smrťožrúti sú známi svojou pravdovravnosťou, však?“ Hermiona si pritiahla naspäť jej stoličku a začala baliť svoju tašku. Jej tvár bola červená a cítila sa dosť v rozpakoch, kvôli tomu, že ju Malfoy našiel spať.

„Ja nie som smrťožrút,“ povedal ticho Malfoy. Jeho hlas bol tak rozhodný, že Hermiona na neho prekvapene pozrela. Jeho hlas sa zdal naplnený pevným rozhodnutím a očami sa díval niekam do diaľky.

„Ale tvoj otec...“ Hermiona len začala, keď Malfoy nahnevane vstal a prerušil ju.

„Nepovedal som nič o svojom otcovi. Nenaučili ťa tvoji kamaráti nesúdiť ľudí podľa ich rodičov?“ prešiel okolo stola a postavil sa pred ňu. Všetko potešenie, čo predtým cítil, bolo preč.

„Ja som ťa nikdy nesúdila podľa tvojich rodičov, ja som ťa odsudzovala kvôli tomu, že si taký hrozný hlupák!“ Hermiona sa otočila tvárou priamo k Malfoyovi.

„To vezmeš nazad, Humusáčka!“ zavrčal Malfoy divoko a postavil sa pred ňou, jeho sivé oči sa zdali temné, keď sa stretli s Hermioninými jantárovými očami.

„Nevezmem.“ Hermiona za na neho zamračila, potom sa otočila a kráčala ku dverám. Predtým než odišla, sa zastavila s mierne zachmúreným výrazom na tvári. „Naozaj nie si smrťožrút?“

Civel na ňu mlčky a už si myslela, že jej neodpovie, ale ako sa pohla smerom k dverám, začula ho zavolať za jej chrbtom.

„Nie Grangerová, nie som.“