Preklady fanfiction Harryho Pottera

Kapitola 31: Cassius Lestrange  2/2

****

Hermiona sa napriek sebe samej ocitla v miestnosti, ktorej sa pravdepodobne mala vyhnúť. Vyzerala inak, ako si ju predstavovala, ale zároveň jej bola akosi veľmi povedomá, od vône až po tmavozelené závesy nad posteľou. Dracova izba bola veľká, zaplnená skriňou, dvoma veľkými kreslami, obrovskou posteľou, písacím stolom a veľkou súpravou zásuviek vedľa kovovej truhlice.

Sadla si na okraj postele a cítila, ako sa rozplýva na mäkkej látke. Posteľ bola mäkká, zahalená do hodvábu a ležala pod zdanlivo nekonečným stropom obloženým mramorom. Až keď pocítila, že matrac sa ohýba podľa kriviek jej chrbta a do očí jej dopadajú jasné slnečné lúče, uvedomila si, že toto nie je Dracova posteľ.

Bola to posteľ Draca a Natalie.

Toto nebola Dracova izba. Bola to izba Draca a Natalie.

Okamžite pocítila, ako sa jej podlamujú kolená, a vstala, neprítomne si oprašujúc šaty. Bola votrelcom, cudzincom v inom svete. Nepatrila sem, a keď si to pomyslela, zavrela oči. Nikdy sem nepatrila, ani do tejto miestnosti, ani do tohto panstva, ani ako lady Malfoyová. Skutočná lady Malfoyová bola niekde pochovaná, bola iba hromadou prachu a kostí pod zemou a vyblednutá spomienka v mysli. Skutočná lady Malfoyová bola Natalie Baudelairová, francúzska liečiteľka a manželka Draca Malfoya.

Ona nebola Natalie Baudelairová. Bola Hermiona Grangerová, bývalá priateľka Rona Weasleyho, liečiteľka v nemocnici svätého Munga a osamelá, stratená žena. Krátky čas bola lady Malfoyovou, prinútila ju k tomu nevyhnutnosť - na to sa už zabudlo. Natalie sa postavila pred svoju rodinu a priateľov a bola vyhlásená za lady Malfoyovú, zatiaľ čo Hermiona Grangerová spadla zo strechy a pod tým titulom sa iba ukrývala.

Keď slnko vystúpilo vyššie na oblohu, Hermione došlo, že v tejto miestnosti ešte nikdy nebola. Týždne, ktoré viedli k tomuto katastrofálnemu zmätku v jej živote, strávila v hlavnej spálni Malfoy manoru, ale nikdy nie tu. Pozerala na nábytok, na ktorý sadal prach, akoby sa ho nikto nedotkol celé mesiace. Hermiona prešla okolo veľkého kresla a otvorila hornú časť súpravy zásuviek, nevedela, čo hľadá. Drevo sa jej obtrelo o prsty a s náznakom sklamania uvidela uložené hromady oblečenia. Podobne zaplnené boli aj druhá a tretia zásuvka, až po okraj plné Dracovými habitmi a oblečením.

Unavenú ženu ovládla túžba niečo nájsť a otvorila kovovú truhlicu. Tentoraz sa prehrabávala v kopách kníh a papierov, ktoré boli zoradené na zhrdzavenom povrchu. Vytiahla tituly, skúmala ich s malým záujmom, až kým nedošla na dno truhlice a vzdychla si, s prívalom frustrácie si prezerajúc tenkú vrstvu prachu. Náhlivo napchala knihy a papiere späť do truhlice, sadla si na zem a tvár si zaborila do dlaní.

Čo to vlastne hľadala? Nejaký dôkaz, že to všetko bol len hlúpy žart a že Hermiona je stále jediná lady Malfoyová - hoci len napodobenina? Alebo snáď nejaký náznak, že Draco túto Natalie naozaj nemiluje a že jediná osoba, na ktorú kedy myslel, bola Hermiona?

Prechovávajúc túto klamnú predstavu Hermiona vstala z podlahy a otvorila veľkú skriňu. Zohla sa, najprv preskúmala hrubé hromady oblečenia úhľadne poskladané na podlahe - ukázalo sa, že sú skôr Dracove - a potom si prezrela zavesené oblečenie na samom vrchu. Boli tam dve súpravy čiernych habitov, veľký vlnený sveter, dva páry vyžehlených nohavíc a pravdepodobne aj ďalšie, ale to už Hermiona cítila, ako jej nádeje opäť klesajú, a prestala sa pozerať. Až keď položila ruku na najvyššiu policu, podarilo sa jej vytiahnuť veľkú knihu viazanú v tvrdých doskách so strieborným vyrytým písmenom „M“ na obálke.

Opatrne ju vytiahla - vzhľadom na jej veľkosť -, podržala ju v ľavej dlani a otočila obal. Srdce sa jej opäť rozbúšilo, ale nebolo to sklamanie, ktoré pocítila, ale uvedomenie si najväčšej hlúposti. Niečo - možno to bola náhla strata chuti pokračovať v hľadaní - Hermione naznačilo, že práve toto hľadá, ale teraz, keď videla, čo to v skutočnosti je, cítila sa ako idiot. Bolo to naozaj to, čo hľadala? Ako nejaká šialená ženská?

Fotoalbum sa začínal čiernobielym záberom vysokého, štíhleho Draca na Rokforte, vedľa ktorého držali rodičia absolventský diplom. Stál medzi rodičmi s núteným úsmevom na tvári, zatiaľ čo Lucius a Narcissa sa na fotoaparát pozerali s odhodlaným šťastím. Vedľa nich bola ďalšia dvojica, staršia a slávnostného vzhľadu, ktorá stála vedľa mladého dievčaťa so svetlými vlasmi zviazanými do vrkoča.

Hermiona ani nemusela čítať titulok: ‘Draco a Natalie, večierok po promóciách na Malfoy manor’, aby vedela, kto je to dievča.

Prelistovala druhú stranu a uvidela dve fotografie vedľa seba pod rovnakým označením ‘Zásnubná večera, zámok Baudelairovcov’. Žalúdok jej urobil malé salto dozadu, keď na oboch fotografiách bola Natalie v zlatých šatách, ruka v ruke s Dracom, ktorý dovtedy nabral trochu sily a vyrástol z detskej neohrabanosti. Na prvom obrázku sa usmievali do fotoaparátu, ale druhý obrázok zachytával úprimný okamih, keď sa Draco skláňal k Natalie, pery blízko jej ucha, akoby sa delili o nejaké intímne tajomstvo. A ak sa jej z toho zdvihol žalúdok, ďalšia sada fotografií akoby Hermionu posunula za hranicu depresie.

Došlo k svadbe, tak prečo ju prekvapilo, že vidí svadobné fotografie? Tá svadba sa musela niekde konať, a predsa sa Hermiona pozerala na fotografie s takým zdeseným výrazom.

Veľkolepé svadobné šaty, hodvábne habity, stovky priateľov a rodiny, bohatstvo Malfoyovho panstva, krištáľový stred...  to všetko tam bolo, obklopovalo šťastný pár, ktorý mával do fotoaparátu. Bola tam aj fotografia Natalie s rukami obtočenými okolo Dracovho krku, ako jej dáva bozk na pery, jedna s nimi dvoma medzi členmi rodiny a dve či tri na tanečnom parkete.

Kým sa prelúskala cez svadobné fotografie, takmer sa jej uľavilo, keď uvidela len osamotené fotky Natalie bez Draca. Ďalšia sada fotografií zobrazovala Natalie v čiernych šatách, ako sa usmieva a oči jej žiaria šťastím. Na fotografii dominovala jej žiarivo rozžiarená pleť, plné líca a blond vlasy mala prehodené na jednu stranu krku. Na týchto fotografiách bolo niečo iné, ale Hermiona to nevedela presne pomenovať. Možno to bolo tým, že si Natalie vždy predstavovala s Dracom, a preto jej pripadalo zvláštne, keď ju videla stáť samu. Kedysi to bola šťastne vydatá žena. Na ďalšej sérii fotografií bol ďalší rodinný portrét s Malfoyovcami a Baudelairovcami, na ktorom bol šťastný pár v popredí.

Len o niekoľko sekúnd neskôr pocítila, ako sa jej oči zalievajú slzami, a zatvorila album a nechala ho spadnúť na zem. Kolená sa jej podlomili a ona si sadla na zem, opretá o Dracovu - nie, o Dracovu a Nataliinu - posteľ, a sledovala, ako sa jej život rúca priamo pred očami.

****

Mimochodom, Draco sa mýlil. Nebol to koniec. V skutočnosti to bol bolestivý začiatok hodinovej detoxikácie, ktorú vykonali dvaja liečitelia zo Svätého Munga - ktorých zavolal Harry. Omámili ho elixírmi, pichali mu do rany sondami a nožmi a po šesťdesiatich minútach skončili s tou istou diagnózou, akú pred troma týždňami vyriekla Hermiona.

„Zomierate, pán Malfoy.“

Draco pocítil zvláštne nutkanie zasmiať sa nad vážnosťou ich výrazov. Povedzte mi niečo, čo neviem.

Krátko nato odišli a predpísali mu vedro plné tabletiek a elixírov, ktoré mali zmierniť bolesť, ak nie predĺžiť jeho neodvratnú smrť. Jazva v tvare polmesiaca na Dracovej hrudi bola stiahnutá a znovu obviazaná, čo mu pridalo vypuklinu, ktoré bolo vidieť spod košele. Draca ubezpečili, že ak bude pokračovať v liečbe, bude môcť viesť ‘pomerne normálny’ život, a potom s nevôľou dodali, že to nezabráni jeho smrti. Nepodarilo sa im vydedukovať, že ide o edaciovú kliatbu, ktorá sa na Dracovi živí, a že jediný spôsob, ako prežiť, je zabiť tvora, ktorý kliatbu vyvolal.

„Harry práve platí liečiteľom,“ povedala Pansy, keď vošla do spálne. Vyzerala staro. „Je mi to ľúto, Draco.“

„Pretože si im povedala o Cassiusovi, alebo preto, že zomieram?“

Svoje ostré slová oľutoval hneď, ako mu vyšli z úst, keď spozoroval ubolený výraz Pansy, ktorá sedela na kraji jeho postele. „Pretože si chorý,“ povedala. „Neľutujem, že som im povedala o Cassiusovi.“

„To, že to vedia, nič nemení na pláne, ktorý máme pred sebou; stále sa musíme dostať späť na Malfoy manor, zabiť Lestrangea a zničiť Adriu.“ Cítil sa ako otec, ktorý karhá svoju dcéru, ale Pansy nebola žiadna padavka. Zvraštila čelo a obočie, čím vyjadrila svoje podráždenie.

„Oni nám dôverujú,“ povedala a sekajúc každé slovo, aby naň dala väčší dôraz. „Ty to nevidíš? Keby som im to nepovedala, vždy by medzi nimi a nami bolo to podozrenie; bez dôvery sa nedá vyhrať. Je mi jedno, že Cassiusov pôvod je nepodstatný, a je mi jedno, že jeho vzťah s Natalie je nepodstatný - musia vedieť, že Hermiona je v bezpečí. Bola ich skôr, ako bola tvoja.“

Tá poznámka Draca zaskočila a sklopil zrak. „Nikdy nebola moja,“ povedal trpko. „A ty im nepovieš o Natalie a Cassiusovi. Ten príbeh pôjde so mnou do hrobu a zomrie so mnou.“

„Vieš čo?“ Pansy nahnevane vstala z postele a pozrela na Draca. „Vzhľadom na to, ako sa veci teraz vyvíjajú, sa ti možno tvoje želanie splní! A spolu s Nataliiným príbehom pôjde do hrobu aj Adriina vražda, nespravodlivé odsúdenie tvojich rodičov a malfoyovská krvná línia, kde môže zhniť s tvojím hnijúcim telom. Naozaj si myslíš, že po tvojej smrti bude niekto za teba bojovať, Draco? Nikto nebude. Nikto nebude hľadať Lestrangea a nikto nepomstí Adriu, ani neočistí tvoje rodinné meno. Svoju spravodlivosť si musíš vydobyť sám, pretože zvyšok sveta? Ten na teba kašle. Rozpadneš sa pod zemou, zatiaľ čo tvoj náhrobný kameň sa zmení na ďalší kus skaly, ktorý musí hrobár raz za mesiac pozametať.“

Draco ju sledoval, ako prešla dverami a vybehla na chodbu, jej kroky bolo počuť, keď schádzala po schodoch. Preklínal sa a hľadel na biele obväzy na hrudi, myslel na schránku človeka, ktorým sa stal.

****

Hermiona uprene hľadela na spálený rám a prstami prechádzala po roztrhanom plátne. Okamžite si spomenula, ako sa na ňu Draco pozrel v ten dávny deň, keď sa dotkla rámu, a s pocitom viny odtiahla prsty. Roztrhnuté plátno bolo drsné, okraje látky zubaté. Nebolo to kúzlo, čo to s obrazom urobilo... bola to ruka. Potom, rovnako ľahko, ako sa nadýchla, jej z úst unikli slová.

„Tento obraz roztrhol Draco.“

Počula, ako Cassius mľaskol perami. „Ako to môžeš povedať?“

Hermiona položila ruku na ľavý horný roh dreveného rámu a potom sa pravou rukou dotkla miesta, kde sa začalo trhanie. „Ľavou rukou držal rám a pravou trhal látku.“

Hermiona sa otočila na päte a pozrela na Cassiusa. „Niečo sa medzi nich dostalo,“ pokračovala. „Sám si to povedal, však?“

Horná pera sa mu zvlnila dovnútra, kým si ju zahryzol a prehovoril. „Zamilovala sa do niekoho iného. Natalie bola oduševnené dievča a s Malfoyom sa jednoducho necítila dobre... nie s takou dušou, ako bola ona.“

A práve v tej chvíli Hermiona pochopila.

Spôsob, akým Cassius hovoril o jej ‘duchu’, a to, ako sa zdalo, že jeho myseľ zablúdila do inej dimenzie, keď o nej hovoril... Ďalší záchvev v žalúdku, ale tento bolo skôr ako podnet než kopanec. Nevedela sa celkom rozhodnúť, či cíti ľútosť k Dracovi alebo ku Cassiusovi. Obrátila sa k obrazu a uvažovala nad jedinou istotou, a to, že Draco aj Cassius boli do Natalie zamilovaní.

Teraz to videla v jeho tvári, od malého záblesku v oku až po mierne šklbnutie v líci, keď sledoval obraz. Každá časť jeho tela sa sústredila na obraz pred ním, na malú schránku ľudskej bytosti, ktorá zostala v drevenom ráme. Bola nahnevaná? Rozrušená? Nedokázala to posúdiť, ale telo jej zaplavila vlna nevoľnosti a odvrátila sa od roztrhnutej tváre a postavila sa k malej soške hada, ktorá jej ako mnohé iné veci tu pripomínala lepšie časy.

„Zamiloval si sa do nej,“ povedala Hermiona ticho a počula šuchot Cassiusových krokov, keď sa postavil oproti nej. „Je to tak?“

„Ja som bol do nej zamilovaný vždy.“

Nastala ťažká pauza a jediné, čo Hermiona počula, bolo jeho tiché dýchanie, keď sa pozeral na plátno za ňou. Mala pocit, že teraz konečne dostáva úplný obraz. Prsty sa jej zaborili do látky nohavíc a ona sa čudovala, ako to mohla prehliadnuť.

A Draco to vedel. Draco to musel vedieť. Spôsob, akým sa na Cassiusa pozeral, a to, ako sa mu takmer celý čas vyhýbal, jasne naznačoval, že to vie.

„Budeme pokračovať v príbehu?“ spýtal sa Cassius a pohol smerom k tej istej bielej prázdnej miestnosti pri vstupných dverách. Hermione nebolo treba dvakrát hovoriť a zamierila tým smerom, dúfajúc, že jej mlčanie stačí na potvrdenie toho, že si radšej nechá odhryznúť ruku, ako by mala tento príbeh zmeškať.

****

Videl, ako skučí, nekontrolovateľne vzlyká opretá o stenu s modrými očami upretými na jeho zúrivú tvár. Ale on nebol zúrivý, alebo sa aspoň necítil byť zúrivý. Cítil sa zmätený, akoby v živote neexistovalo nič viac než práve táto chvíľa a nikto iný na tomto svete ako oni dvaja. Horšie bolo, že cítil jej vinu a hanbu a bolo mu to jedno.

Ona si zaslúži len bolesť, povedala tá príšera.

„Prosím, povedz niečo,“ prosila.

Tá príšera už začínala byť netrpezlivá a prinútila Draca zdvihnúť ruku, jeho prútik pevne zovretý v ruke. Zradila ho, súhlasil. Zničila jedinú vec v jeho živote, pre ktorú stálo za to žiť, a mala by za to zaplatiť.

Nataliina červená tvár ho bez zaváhania pozorovala, sledovala ho s intenzívne opuchnutými modrými očami. Bola rovnako zmätená ako on. Bola rovnako zlomená ako on. Boli rovnakí.

Nie, zamiešala sa do toho tá príšera. Ponížila teba aj tvoju rodinu.

Ale predtým Draca zachránila. Prinútila ho, aby chcel prebudovať svoj život. Prinútila ho zmeniť spôsob, akým nenávidel zvyšok sveta. Ukázala mu šťastie. Ale v okamihu mu to všetko vzala a to, čo v Dracovi zostalo, bolo teraz stokrát silnejšie. Chcel rozbiť tento nový obraz, ktorý si vybudoval, skončiť s výcvikom aurora a nenávidieť svet tak, ako by to nikto iný nikdy nedokázal. Nenávidel túto chorú hru, ktorú hral, a hnisajúci kus ničoty, ktorým sa stal jeho život.

Zabi ju, Draco, naliehala tá kreatúra. Môžeš to vydávať za nehodu. Nemusíš ani použiť kúzlo... stačí ju zhodiť zo strechy. Dokážeš to, Draco. Ty to dokážeš.

****