Tancovať vo svetle 

****

Chce, aby ho zachránila, aby sa utopil v jej teple a vyhrieval sa v jej sláve a nasledoval ju k svetlu.

X

Je slnkom pre jeho temnotu. Dúhou pre jeho dažďový mrak. Je lúčom nádeje tam, kde inak žiadna nie je. Svetlo na konci tunela. Len o tom nevie. Zatiaľ.

Je šťastím, láskavosťou a krásou. Verí v rozprávky a príbehy o láske. Miluje jednorožce a čerešňové kvety a cukrové pierka, keď študuje, pretože jej to pomáha sústrediť sa. Je všetkým, čo chce, po čom túži a čo potrebuje.

Ale ona o tom nemá ani potuchy. Prečo by mala? On sa k nej správa absolútne príšerne. Nadáva jej, uráža ju a jej priateľov (väčšinou jej priateľov), trápi a rozčuľuje ju. Provokuje ju, až kým mu to nevráti. Hovorí jej všetko, čo je na nej nesprávne, a necháva si pre seba všetko, čo je správne.

V skutočnosti, keby k nej práve teraz, uprostred knižnice, pristúpil a priznal sa jej k svojmu najhlbšiemu temnému tajomstvu, nikdy by mu neuverila. Vysmiala by sa mu do tváre, pravdepodobne by raz či dvakrát hodila nejakú vlastnú urážku a potom by si zbalila veci a nechala ho v nemom úžase. (Od začiatku roka si to všetko niekoľkokrát prehral hlave).

A tak si len z tohto dôvodu udržiava odstup a miluje ju z diaľky.

X

Keď sa zasmeje, bezstarostne hodí hlavou dozadu. Je to ten druh smiechu, ktorý je nákazlivý, ktorý vrhá do záchvatov smiechu aj iných ľudí - priateľov aj neznámych. Je to ten druh, ktorý dvíha náladu a rozjasňuje dni.

A keď sa usmieva, úsmev jej dosiahne až do očí. Vyvolá úsmev u všetkých okolo nej.

Je žiarivá, oslnivá a krásna. Je srdečná a milá a pozorná. Nehovoriac o tom, že je neuveriteľne inteligentná; ako geniálna záhada. Je sakramentsky dokonalá, hoci si to asi nikdy neprizná.

A niekedy - väčšinou (vždy), keď ju pozoruje s jej priateľmi, ako sa smeje a vtipkuje alebo im vyčíta, že si nedokončili domáce úlohy, alebo keď sa v knižnici učí na test, ktorý bude až o dva týždne, si želá, aby boli priateľmi aj oni dvaja. Prinajmenšom si želá, aby boli známi.

Praje si, aby sa naňho usmievala, a nie mračila.

Praje si, aby sa s ním dokázala smiať, nie hádať. (A kričať a plakať).

Praje si, aby jej mohol povedať všetko o celom svojom živote, o svojej misii - pretože ona je jediná osoba na Zemi, ktorá by to pochopila. Je to jediná osoba na svete, ktorá by odložila ich rozdiely, aby mu pomohla.

Ale on nemá dosť odvahy, aby ju oslovil, a tak v tichosti trpí.

X

Ona plače. Má malé déja vu spred dvoch rokov, keď plakala na schodisku po hádke s Weasleym počas vianočného plesu. Tentoraz je to však iné. Tentoraz to nie je len pár sĺz a smrkanie. Tentoraz sú to potoky sĺz, nekonečné vzlyky a trasúce sa ramená.

Rozpadla sa na kúsky.

Je zlomená.

A on chce Weasleyho roztrhnúť, končatinu po končatine, za to, že jej ublížil. Za to, že jej spôsobil bolesť. A predsa, nerobieva presne to isté on?

Chce ju utešiť, povedať jej, že všetko bude v poriadku, aj keď vie, že nebude.

Chce ju objať a ochrániť pred veľkým, zlým svetom, ktorý sa črtá za múrmi hradu.

Chce sa jej ospravedlniť - opakovane - za všetko, čo jej kedy povedal a urobil.

Chce jej odpustenie a jej lásku k sebe samému.

Ale zostať obďaleč je pre ňu bezpečnejšie, v hĺbke duše to vie, a tak sa od nej drží ďaleko, preďaleko.

Chráni ju.

 X

Opäť sa usmieva. A smeje sa. A Weasley jej úsmev opätuje.

A žiarlivosť ním prechádza ako divoký oheň.

Ona príliš ľahko odpúšťa.

Verí vo všetko, čo je dobré a čisté, pretože ona je dobrá a čistá. Vidí v ľuďoch dobro, keď ho iní nevidia. Rozdáva druhé šance, ako keď v triede zdvihne ruku a odpovedá na otázky.

Ale jedného dňa si nevie pomôcť. Je v knižnici, učí sa ako vždy a zrazu ho nohy nesú k nej a jej meno - jej krstné meno sa mu vysype z pier.

Hermiona.

A ona sa naňho pozrie, jej hnedé oči sú rozšírené zmätkom a zvedavosťou.

Áno?

Môžem sa ti zdôveriť?

A on si na chvíľu myslí, že sa mu vysmeje. Ona však naňho len bez slova hľadí, ústa má pootvorené od úžasu a šoku. Chystá sa otočiť a utiecť opačným smerom, ale jej malá ruka a tenké prsty sa mu obtočia okolo ruky a zastavia ho na mieste.

Sivá sa stretne s hnedou. A ona musí v jeho očiach niečo vidieť - strach alebo smútok, alebo zúfalstvo, alebo všetko z toho, pretože jej pohľad zmäkne a ona prikývne, pery sa jej zvlnia do malého, upokojujúceho úsmevu. (Tak veľmi ju chce pobozkať).

A práve takto... sa zlomí. Zdôverí sa jej so všetkým. Vyhrnie si rukáv a ona sa tvári, že nie je znechutená, ale on sleduje, ako sa chveje. Povie jej všetko, čo vie o Temnom pánovi, o Temnej mágii a o svojom poslaní. A ona počúva. Rozumie.

Ale to, čo naozaj chce...

Chce, aby ho zachránila.

Chce sa utopiť v jej teple a vyhrievať sa v jej sláve.

Chce žiť v jej srdci, kde je láskavá a bezpečná.

Chce ju nasledovať do svetla - vlastne by ju nasledoval kamkoľvek.

A ruka, ktorú mu ponúka, a úprimný úsmev, ktorý naňho vrhá, mu to umožňujú.

Je to anjel.