Preklady fanfiction Harryho Pottera

Kapitola 27: Azkaban 1/2

Pomerne dobre oddýchnutú, ale stále omámenú z chladu, ju o ôsmej ráno zobudil Eliáš a v kuchyni jej predložil teplé vajíčka a opečený chlieb. Napriek pocitu útechy, keď chrumkanie z toastov prebudilo jej zmysly a horúci čaj jej stekal do hrdla, si nemohla pomôcť, aby si nepomyslela, že dnešný deň bude veľmi depresívny.

"Pán Malfoy odišiel za pánom Potterom," vysvetlil Eliáš. Jeho sugestívny tón naznačoval, že len oznamuje nový fakt a vôbec si nevšimol, že sa Hermiona obzerá po Dracovi, hoci to tak zjavne bolo.

"Viete prečo?" spýtala sa.

Eliáš pokrčil plecami a mávnutím prútika začal upratovať kuchyňu. "Môžem si len domýšľať, že to chcel urobiť pred vašou návštevou Azkabanu."

"Jasné," povedala Hermiona. "Tá bude vyčerpávajúca."

"Možno by ste si mala pribaliť navyše protilátku pre pána Malfoya," navrhol Eliáš, ale Hermiona mávla rukou a v pravej dlani zdvihla malú sklenenú fľaštičku.

"Už som na to myslela," povedala a znelo to hrdo. "Tá návšteva naozaj nebude pre Draca prospešná."

"Chce mať možnosť rozlúčiť sa," povedal Eliáš ochranársky ako otec, ktorý hovorí o vlastnom synovi. "Bol pomerne rozrušený otcovou smrťou, aj keď sa nezvykne o tom dosť často zmieňovať."

Hermione sa v hlave sama vynorila otázka a vzhľadom na neprítomnosť Draca považovala za vhodné sa opýtať. "Akí boli jeho rodičia, Eliáš? Teda, viem, akí boli navonok."

Mala pripravených niekoľko prídavných mien, ale vzhľadom na to, že jeden bol mŕtvy a druhý na pokraji smrti, nemala pocit, že by to bolo vhodné. Počkala, kým Eliáš odpovie. "Veľmi si chránili rodinu," povedal. "Mimoriadne."

"Myslíte tým Draca?"

Prikývol. "Dostal to najlepšie z najlepšieho - súkromných učiteľov, lekcie lietania, všetko. A keď pri ňom nebola matka -podotýkam, že to sa nestávalo často -, otec ho učil zvyklostiam smrťožrútov."

Hermiona sa zachmúrila. Bol to všetko veľmi pekný obraz, kým sa neobjavil Lucius. "A obaja verili vo Voldemortove idey?”

Eliáš prikývol. "Kedysi verili, ale po vojne sa to, samozrejme, zmenilo. Myslím si však, že Narcissa stále prechováva čistokrvné názory."

Hermiona sa vrátila k vajíčkam a začala do nich pichať vidličkou. Spomínať Narcissu a Luciusa Malfoya Eliášovi bolo ako hovoriť o nich Dracovi: nepríjemné. Hermiona vedela, že Eliáš je dosť múdry na to, aby sa jej názormi na Malfoyovcov neurazil, no aj tak sa cítila trápne, keď sa s verným sluhom rozprávala o jeho zjavne nemorálnych pánoch. Potom ju zrazu niečo napadlo myšlienka.

"Nebude ma mať rada, však?" spýtala sa Hermiona.

Eliáš veľmi mierne našpúlil pery, čím naznačil až príliš očividnú skutočnosť, ktorú vedel od začiatku. "To si nemyslím."

"Spozná ma," vyhlásila Hermiona. "A bude ma nenávidieť za to, že som tým, kým som."

"Úprimne povedané, nedokážem posúdiť, ako výrazne sa prejavila jej slabosť," povedal Eliáš a snažil sa znieť upokojujúco. "Fyzicky sa sotva hýbe, ale nie som si istý, čo to urobilo s jej duševnými schopnosťami. Podľa toho, čo vieme, možno ani nezaregistruje, že ste Hermiona Grangerová. Pravdepodobne však spozná Draca."

Prikývla. "Nechcela by som si predstaviť, čo by sa s ním stalo, keby ho nespoznala."

"Už ste dojedli?" spýtal sa Eliáš a ukázal na prázdny tanier s vajíčkami.

Prikývla a vzdychla si, keď jej z dohľadu odstránil porcelánový podnos a nasmeroval ho k malému obdĺžnikovému drezu. Draco sa ešte stále nevrátil a zdalo sa, že Eliáš má náladu na rozhovor. Mala by sa ho odvážiť spýtať?

No v tom sa zvonku ozvalo hlasné cvaknutie, slabé postrčenie a Draco opäť vošiel do domu, pričom dal najavo svoju prítomnosť zavolaním Hermioninho mena. Preklínala svoju premárnenú príležitosť, no napriek tomu pocítila úľavu, keď vedela, kde Draco je.

"Som tu," zavolala Hermiona. "V kuchyni!"

Vošiel dnu a ju prekvapila obrovská váha, ktorú niesol. V čiernych nohaviciach a bielej košeli na gombíky vyzeral celkom elegantne, ale obrovská taška prehodená cez plece a závratný kopec kníh, ktoré niesol v rukách, rušili účinky jeho decentného oblečenia.

"Čo to preboha je?" zvolala a vstala, aby mu pomohla všetko položiť na stôl. "Vykradol si knižnicu?"

Draco sa usmial a žmurkol. "Kvôli tebe čokoľvek, Hermiona."

Hermione len trošku poskočilo srdce, ale bolo príliš jasné, že si robí žarty. "Zašiel som k Potterovi a požiadal ho, aby mi zabezpečil prístup do knižnice ministerstva. Vošiel by som tam aj pod vlastným menom, ale... no, povedal som si, že Draco Malfoy by mal zostať na chvíľu mimo dohľadu."

Prelistovala tituly, väčšinou z čírej zvedavosti, ale časť z nej chcela odpútať pozornosť aj od jasného odtieňa červenej, ktorý sa jej definitívne rozlial po tvári. Magické tvory a kde ich nájsť, Zvery, beštie a ešte viac beštií, Upíri a ako ich spoznať, Pravda o krvilačných bytostiach, Tak ty sa chceš stať upírom?, Komplexný sprievodca temnými bytosťami.

"Napadlo mi, že by sme mohli cestou do Azkabanu urobiť nejaký prieskum," navrhol. "Je to veľmi dlhá cesta."

"Ako tam pôjdeme?" spýtala sa Hermiona.

"Kočiarom ministerstva," odpovedal Draco. "S láskavým dovolením Pottera. Čakajú na nás vonku."

Harry naozaj robil všetko, čo mohol, bez toho, aby priamo zasahoval, a Hermiona mu za to mlčky ďakovala. Vedela, aké ťažké je preňho stáť bokom, najmä keď išlo o Rona.

"Uvidíme sa večer pri večeri," povedal Eliáš a elegantne sa uklonil. Raz kývol Dracovi. "Veľa šťastia, pán Malfoy."

Opätoval mu rovnaké gesto a potom viedol Hermionu k vchodovým dverám, ktoré boli ešte stále mierne pootvorené od chvíle, keď vstúpil. Vonku bolo o poznanie krajšie, pretože sneh sa usadil na chumáčoch trávy a zanechal na nich občasné zelené pruhy. Uprostred ulice stál ich koč. Nebol taký luxusný ako Dracov, ale napriek tomu na míle prekonával letaxovú sieť. Na bočnom tmavosivom obklade bol znak ministerstva a na postroji troch testrálov sedel... nikto.

"Žiadny pohonič?" spýtala sa Draca.

"Tieto koče sú určené len na cestu do Azkabanu," vysvetlil. "Testrále vedia, kam majú ísť."

Inštinktívne sa chytila Dracovej ruky, keď jej otvoril dvere a pomohol jej nastúpiť, pričom nasledoval tesne za ňou. Knihy privolali pomocou kúzla a položili ich oproti sebe. Hermiona opäť porovnala bledomodré sedadlá s červenými zamatovými vankúšmi Malfoyovho koča, zdobenými zlatými strapcami a výšivkami.

"Nie je to celkom to isté, však?" povedal Draco čítajúc jej myšlienky.

Zasmiala sa. "Nie celkom."

Dvere sa zavreli a keď koč začal naberať rýchlosť, Hermiona zavrela oči. Opäť ju ovládol iracionálny strach, ale namiesto uškŕňajúceho sa Draca si uvedomila, že položil svoju ruku na jej a zvieral jej ju mimoriadne starostlivo. Ešte než sa vzniesli, oči sa jej rozleteli a ona sa pozrela na ruku a potom znova do sivých očí.

Draco vyzeral trochu zmätene. "Mám... prestať?" spýtal sa rozpačito.

"Nie," povedala Hermiona a potom oľutovala, ako rýchlo to povedala. "Ja len... je to iné, ako keď sme leteli naposledy."

S malým škvŕkaním v žalúdku sa pozrela von oknom a uvedomila si, že sa už vznášajú vo vzduchu. Draco stiahol ruku a načiahol sa po jednej z mnohých kníh, ktoré ležali na sedadle oproti nim. Hermiona však nemala náladu študovať ani bádať. Otázka, ktorá ju trápila v kuchyni a ktorú nestihla položiť Eliášovi, ju opäť prenasledovala. Niečo v chladnom rannom vzduchu, ktorý vnikal do Hermioniných pľúc, príval energie, keď leteli vysoko nad zemou, a celková ľahkovážnosť situácie podnietili Hermionu k ďalším slovám.

"Prečo máte s Pansy sex?"

Ach, drahý Merlin. Preklínala sa za to, že znie ako hlúpe malé dievčatko, ktoré sa čuduje a je zvedavé na veci, do ktorých jej nič nie je. A čo bolo ešte horšie, znela ako malé dievčatko, ktoré sa pýta, odkiaľ sa berú deti. Do prdele, och doriti, do prdele, do prdele, do prdele.

Dracova vnútorná reakcia mohla byť podobná, ale to nemohla vedieť. Namiesto toho sa mu oči nafúkli do veľkosti tenisových loptičiek a sivé zreničky v nich zaplavila zmätenosť a, Hermiona si všimla, že je v nich veľmi mierne vina. Možno aj on v sebe debatoval o tom, či mu naozaj, ale naozaj položila takúto otázku. Nastalo dosť možno najtrápnejšie štyridsaťsekundové ticho, kým sa Draco rozhodol odpovedať.

"Spýtala si sa ma práve, prečo máme s Pansy sex?" riekol. Hermiona bola príliš rozptýlená formulovaním svojej nie až tak hlúpej odpovede, aby analyzovala jeho hlas.

"Myslím, že áno..." odpovedala a znelo to rovnako nepríjemne, ako sa cítila. Ako to, preboha, mohlo byť nie-tak-hlúpe?

Už sa naslepo ponorila do ľadovej vody, proti svojmu najlepšiemu úsudku. "Ja len," začala a snažila sa pozbierať, "že vás poznám... no, Pansy mi to aspoň povedala. A... miluješ ju?"

Svätý bože, horšie to už byť nemohlo. Potom v hlave opäť zaznela jej posledná otázka. Nie, práve sa to zhoršilo. Súdiac podľa rozoznateľnej zmesi rozpakov a... čo to bolo? Humoru? Smeje sa na mne.

"Prečo to zrazu chceš vedieť?" spýtal sa.

Zdalo sa, že úprimnosť je správna cesta. "Keď si mi včera večer povedal, že ma máš rád, uvedomila som si, že o tebe neviem nič okrem toho, čo som predpokladala na Rokforte a čo som počula od Harryho a Rona. Teda, viem, aký si človek, ale nič iné o tebe neviem."

Zdalo sa, že ho táto myšlienka znepokojila, a potom odvetil: "To isté môžem povedať aj o tebe. Ak ti to poviem, potom by si mi mala povedať niečo aj o sebe."

"Súhlasím," odvetila Hermiona, dychtiac po odpovedi.

"No," začal Draco dosť tlmene. "Nemilujem ju, aby som odpovedal na tvoju poslednú otázku. Ale aby som sa vyjadril k všeobecnej otázke, áno, spávam s ňou."

Hermiona čakala, že nadhodí časť jej otázky ‘prečo‘, a nemienila sa ho na to znova pýtať. No o pár sekúnd neskôr si už určite prebral myšlienky, sformuloval svoju odpoveď a potom jej ju predložil.

 "Bol som veľmi... kontrolované dieťa, ako ti určite povedal Eliáš. Prísnosť a štruktúra boli súčasťou môjho každodenného života a Pansy sa ľahko stala jeho dôležitou charakteristikou. Bola, jednoducho povedané, mojou mužskou verziou. Vycvičená v rovnakom umení, naučená rovnakým veciam a zmanipulovaná tak, aby vyrástla presne tak isto. Takže by ťa nemalo prekvapiť, že naši rodičia medzi nami dohodli manželstvo a počas Rokfortu sa to javilo ako pravdepodobná možnosť. Prvýkrát sme sa spolu vyspali na začiatku šiesteho ročníka, a to bolo približne v čase mojich začínajúcich smrťožrútskych vyhliadok. Môj otec bol... taký pyšný, až to bolo nechutné. A počas toho roku sme spolu spali ešte mnohokrát a stalo sa to pre mňa akýmsi... uvoľnením od môjho napätia v živote. V úlohe, ktorú som dostal, som žalostne zlyhával, a tak som sa vrátil do svojej spálne a vyspal sa s Pansy. Svojím spôsobom mi to dávalo pocit triumfu, keď som vo všetkom ostatnom neuspel. Nikdy som sa do nej nezamiloval a ani ona do mňa. Boli sme len dvaja ľudia, ktorých spoločne prinútili do istej situácie. Keď pred dvoma rokmi Lestrange zničil všetko, čo mi zostalo, uchýlil som sa späť k tejto fyzickej úteche, pretože moja myseľ bola za hranicou opraviteľnosti. Byť opäť s Pansy bolo ako ten pocit triumfu - akokoľvek hlúpo a plytko a... falošne to môže znieť."

Hermiona počúvala s tlmenou rezignáciou. Bezvýznamný sex pre zábavu sa zdal, aspoň jej, oveľa uspokojivejšou odpoveďou, pretože to bolo jednoduchšie. Draco prezentoval oveľa komplexnejší pohľad na seba samého, čo Hermionu znepokojovalo. Bolo toho toľko, čo o ňom nevedela.

Keď si Draco uvedomil veľkosť svojho priznania, dal Hermione niekoľko minút na to, aby informácie vstrebala, a počkal na prípadné doplňujúce otázky. Žiadne nemala, alebo sa ho aspoň na nič nepýtala.

"A teraz ty," povedal, pretože chcel odpútať pozornosť od seba.

"No a čo chceš vedieť?" spýtala sa.

"Chcem vedieť o tebe a Weasleym," vyzval ju.

Hermiona sa rozosmiala a potom si pomyslela, že je príliš chladná, a zarazila sa s úsmevom. "To je veľmi široká téma," zamyslela sa. "To by sme tu boli celý deň."

"Vy dvaja už nie ste spolu, však?" spýtal sa, a keď dosť vážne prikývla, dodal: "Prečo?"

Hermiona sa pripravila na to, že teraz je rad na nej, aby odhalila zložitejšiu Hermionu Grangerovú, alebo aspoň tú temnejšiu. "S Ronom sme boli priatelia už šesť rokov, keď ma v siedmom ročníku prvýkrát pozval na rande, a prirodzene, zdalo sa mi to logické. Išlo to podľa správneho vzorca. Najprv Harry a Ginny a potom Ron a ja a musím priznať, že sa mi naozaj páčil a šialene som žiarlila na Levanduľu a dokonca aj na Fleur, keď mu venovala všetku tú pozornosť."

Draco prikývol a povzbudil ju, aby pokračovala. "Ale boli sme odlišní ľudia, a nie odlišní ako protiklady, ktoré sa priťahujú. Boli sme úplne na iných stranách každého problému. On sa chcel okamžite usadiť a oženiť a ja som chcela mať šancu znovu vybudovať svoj život. Požiadal ma o ruku víkend po skončení vojny. Čo som mala robiť? A potom, keď som mu povedala, že je to príliš skoro, sme sa vrátili k randeniu, ale v čase, keď som bola pripravená na niečo vážnejšie, sa rozhodol, že jeho kariéra aurora potrebuje svoj čas. Miloval ma, o tom nepochybujem, ale nikdy ma nepochopil. Nedokázal prijať, že už viac nie som Hermiona z Rokfortu. Myslel si, že keď som videla v daždi nebeský zázrak, bolo to nesprávne, pretože to nebolo logické. Ale ako som mu to mohla vysvetliť, aby pochopil, že tým, že som videla smrť, že keď som videla svoj život na hrane, som začala prijímať svet, ktorý presahoval moje chápanie?"

Začala cítiť, ako sa v nej vinú emócie, a ovládla svoj hlas. "No, v každom prípade sme boli odlišní a ani jeden z nás nemal dosť odvahy, aby tomu čelil. Vytrvali sme a dúfali sme, že sa niečo stane. Neviem ako Ron, ale ja som sa každé ráno budila a dúfala, že dnes pocítim, ako mnou pulzuje tá elektrina, akú som si to vždy predstavovala, ale nikdy to neprišlo. To, čo si videl v tej malej dedinke, bolo len nahromadenie rokov sebaklamov a lží."

Draco slabo prikývol, zvláštne pripomínajúc jej spôsob, keď dokončil vysvetľovanie svojho vzťahu s Pansy. Možno to bol jediný spôsob, ako uznať takú hlbokú informáciu.

"Myslíš si, že po tomto môžete byť stále priatelia?" spýtal sa Draco.

Beznádejne pokrčila plecami. "Ani sme ten rozchod celkom nedokončili. Teda, v jednej chvíli som mu povedala, že nemôžem byť jeho priateľka, a vzápätí sa zo mňa stala lady Malfoyová a on sa zmenil na nášho diabolského priateľa Ronalda. Mám ho však rada, ako priateľa, ako jedného z mojich najlepších priateľov."

"Zdá sa, že vzťahy, ktoré sa odvíjajú za istých okolností, nie vždy fungujú, však?" dodala akoby mimochodom.

"To nie je pravda," povedal Draco. "Vzťahy sa môžu začať kdekoľvek a akokoľvek. Nezáleží na tom, ako, kedy alebo kde niekoho stretneš, ale na dôsledkoch vášho spoločného času. Niekedy môže ten človek sedieť priamo pred tebou a ty si to nemusíš všimnúť."

Draco si svoju poznámku veľmi starostlivo naplánoval a uistil sa, že Hermiona sedí vedľa neho, aby sa vyhol trápnemu tichu. "To, čo teraz sedí pred nami, je celá kopa kníh," povedala Hermiona a plynule prešla k menej namáhavej konverzácii. "Stále nemôžem uveriť, že si ich všetky priniesol."

"Ja nie som čitateľský typ," priznal. "Otec na mňa neustále chrlil veľké objemné texty, zatiaľ čo matka nechávala na nočnom stolíku klasickú literatúru. Rozhodol som sa, že namiesto toho, aby som sklamal niektorého z nich, sklamem ich oboch. V živote som pravdepodobne prečítal len jednu celú knihu od začiatku do konca. Ale napriek mojej neúcte ku knihám viem, kedy sú užitočné."

"Dobre," povedala Hermiona, dramaticky si pošúchala ruky a vzala si z hromady vrchnú knihu. "Poďme na to."

****

Do prvého prielomu v ich výskume ostávali dve hodiny.

Prvú polhodinu obaja mlčky prezerali svoje knihy, zastavili sa, keď sa objavilo niečo zaujímavé, a ohli roh stránky, aby sa k nej mohli vrátiť. Ticho nenapĺňalo nič iné ako pohyb vzduchu a obaja tak mali trochu času pre seba a možno aj času na premýšľanie o tom, čo sa práve dozvedeli.

Ku koncu prvej hodiny sa rozhovor obnovil a začali živo diskutovať o Adrii a Matilde Frogwartovej. Hermiona si so sebou priniesla knihu a schémy, ktoré jej dal Cassius, takže bolo možné vzájomné porovnávanie, ale okrem toho, že sa zhodli na tom, že Matilda Frogwartová bola zvrátená žena, sa nedalo dospieť k žiadnej inej zhode.

Až o hodinu neskôr začal Draco čítať prvú a jedinú narážku na temnú mágiu a upírov, ktorú našiel.

"Stvorenie tvorov noci," začal čítať z knihy Upíri: Študijná pomôcka, "vampirizmus sa, ako je známe, viaže na temnú mágiu."

Hermiona sa okamžite zastavila a pozrela naňho. "Zopakuj to," povedala a zvraštila obočie.

"Stvorenie tvorov..."

"Nie, nie, nie, tú poslednú časť," povedala Hermiona.

"Je známe, že vampirizmus sa viaže na temnú mágiu."

Ozvala sa spleť nezrozumiteľných slov, pri ktorých Draco napínal uši, aby ich zachytil, ale nepodarilo sa mu to. Prelistovala niekoľko strán, odhodila voľné listy papiera a prelistovala rôzne tituly, kým sa k nemu otočila, aby mu to vysvetlila.

"To som už počula," povedala. "Nepamätám si kde, ale zdá sa mi to také povedomé. Až na to, že to nebolo o upíroch."

"Kde? Pamätáš si kedy?" spýtal sa.

Hermiona pokrútila hlavou. "Zopakuj to," povedala a zavrela oči.

Draco sa na jej prekvapenie usmial, a keď otvorila oči a zmätene naňho pozrela, s úsmevom dodal: "V tvojom podaní to znie, akoby som hovoril niečo neslušné."

Hermiona zavrčala a potom sa usmiala. "Prosím ťa, len si zo mňa rob srandu a nepovedz slovo vampirizmus."

Prevrátil oči a začal. "Je známe, že sa viaže na temnú mágiu," povedal pomaly a zreteľne vyslovoval každú slabiku, aby sa Hermiona mohla pokúsiť vyvolať si spomienku.

Nastalo dvojminútové ticho, v ktorom analyzoval drobné záhyby a vrásky, ktoré sa jej vytvorili na tvári, keď sa snažila spomenúť si. Časť z neho bola, samozrejme, vzrušená, ale zvyšok sa jednoducho bavil. Tak toto bol rituálny proces, ktorý sa skrýval za intelektom Hermiony Grangerovej.

Otvorila oči a nepriznala si nič iné ako porážku. "Nemôžem si na to spomenúť," povedala frustrovane.

"To je v poriadku, príde to samo," upokojil ju Draco. "Už tak ma tieto veci dosť nudia a možno ti to pomôže, keď sa od toho odpútaš."

"Vrátime sa k hre 'Spoznaj ma'?" spýtala sa sarkasticky.

Draco roztiahol pery, lebo sa chystal sformulovať slovo, ale kočiar sa náhle s hrmotom zastavil. Sotva sa Hermiona dokázala spamätať, pozrela sa von oknom na otvorené modré more. Z jej pohľadu a vzhľadom na nepríjemný pocit klaustrofóbie, ktorý jej práve zahmlieval myseľ, bolo trochu dezorientujúce vidieť takú obrovskú šíravu vody, až sa dotýkala horizontu. Bolo poludnie a jasná slnečná žiara sa hravo mihala na hladine a vytvárala na bledomodrej ploche jasné biele záblesky.

"To je nádhera," vzdychla Hermiona.

"Irónia," odvetil Draco, "vzhľadom na to, že sme práve pristáli v Azkabane."

****