Preklady fanfiction Harryho Pottera

Kapitola 26: Bez strachu 1/2

Bolo okolo štvrtej popoludní, keď sa Hermiona prebudila, ale nie preto, že by sa cítila dobre oddýchnutá, ale preto, že začula zdola nejaký tlmený rozhovor. Dvakrát alebo trikrát zažmurkala; posteľ bola prázdna, ale keď natiahla krk ponad čelo postele, uvidela Draca, ako sedí na zemi, opiera sa o stenu a niečo číta.

Počul jej šuchot a zdvihol zrak.

„Ach, zobudil som ťa?“ spýtal sa.

Lenivo prikývla.

„Tvoje čítanie je také rušivé,“ zažartovala sarkasticky, na čo sa usmial. „Čo je to za knihu?“

„Sú to dokumenty,“ vysvetlil a zdvihol ich, aby jej ich ukázal. „Z ministerstva.“

Ak vylúčime prvých pár sekúnd úplného zmätku, Hermiona hlasom zdola porozumela.

„Je tu Harry?“ spýtala sa.

„Práve sa rozpráva s Eliášom,“ povedal Draco. „Napadlo mi, že by som mal zostať tu hore. Nevyzerá, že by sa so mnou chcel veľmi rozprávať.“

„Je rozrušený kvôli Ronovi,“ odvetila. „Nie je to tvoja vina.“

Hermiona vstala z postele a zahľadela sa do zrkadla. Tvár mala strhanú a zostarnutú s miernymi zvyškami slaných sĺz. Mala na sebe rovnaké šaty ako pred dvoma dňami a vlasy sa jej sformovali do veľkej masy kučier.

„Idem sa osprchovať,“ oznámila. „Hneď budem vonku.“

****

„Popáleniny sme uzavreli,“ vysvetľoval Eliáš. „Našťastie neboli také hrozné ako zranenia pána Malfoya, takže bude mať len menšie bolesti, kým sa to nevylieči.“

Harry prikývol, ale nedokázal skryť obavy na tvári. „A keď ste ho videli naposledy, bol v poriadku?“ spýtal sa.

„Uisťujem vás, pán Potter, že bol.“

Ozval sa zvuk zatvárajúcich sa dverí a o niekoľko minút sa v kuchyni objavil Draco, ktorý niesol hrubú hromadu papierov, v ktorej boli úradné dokumenty ministerstva, výstrižky z novín a osobné listy. Harry pri pohľade na Malfoya veľmi mierne stuhol, ale nie natoľko, aby si to nestranný pozorovateľ všimol.

„Tu máš,“ povedal Draco a položil stoh na stôl. „Zdá sa, že sa hodia asi traja z nich.“

Harry prikývol. „Ktorí traja?“

„Určite Edmund Abbott,“ povedal Draco a potom sa načiahol po malej kôpke papierov z vrchu, keď sa posadil oproti Harrymu za jedálenský stôl. Eliáš začal pripravovať ako-takú večeru. „V spise nezvestných osôb sa píše, že ho naposledy videli odchádzať z krčmy okolo tretej popoludní, ale domov sa už nevrátil.“

„Správne,“ súhlasil Harry.

Draco položil prst na mapu, ktorá bola k správe priložená. „Pravdepodobne ho uniesli práve tu, neďaleko úseku Valley. Je obklopený celou kopou stromov a cesta je tiež veľmi kľukatá. S najväčšou pravdepodobnosťou to spravil Hektor. On jediný je dosť veľký na to, aby sa fyzicky zmocnil Abbotta.“

„A čo Sigmund Jewell?“ Harry sa opýtal.

„Na mieste činu zostalo príliš veľa fyzických dôkazov,“ povedal Draco a pokrútil hlavou. „Lestrange je možno teatrálny vrah, ale veľmi čistý únosca. Preto všetkých pred zabitím privedie na Manor: chce si to vychutnať a momentálne je Malfoy Manor jediné miesto, kde je v bezpečí.“

„Margo Oswaldová tiež pasuje,“ dodal. „Už ju jej rodina nahlásila ako nezvestnú?“

Harry frustrovane pokrútil hlavou. „Má štyridsaťdeväť rokov, nemá žiadnych žijúcich príbuzných ani priateľov. Jej šéf na Oddelení pre magické nehody a katastrofy trvá na tom, aby ju nahlásili až po tom, čo bude nezvestná viac ako týždeň.“

Draco prevrátil oči. „Ale myslím, že sa to na ňu hodí,“ zdôvodňoval. „Uniesli ju z jej bytu a nezostal po tom ani náznak rozruchu; toto pravdepodobne spravil Marcus a jeho strašne škaredá priateľka - má zlaté oči, pozor, veľmi znepokojujúce.“

„Ale prečo práve títo ľudia?“ spýtal sa Eliáš. Väčšinu diskusie mlčal, ale keď začal na stôl ukladať chlebíčky, preletel niektoré dokumenty na ňom.

Draco pokrčil plecami a potom sa pozrel na Harryho. „Nejaké nápady?“

„Neviem,“ povedal Harry. „Keď si niečo potvrdíme, získam ich profily. Očividne tu nie je veľa dôkazov.“

„Ach, pri Lestrangeovi nikdy nie sú žiadne dôkazy. Keď ten človek niekoho unesie, jeho obeť akoby sa rozplynula vo vzduchu.“

„No, preverím profily, či sa na niečo príde.“

„Len tak mimochodom, Potter, všetko sa to robí neoficiálne, však?“ spýtal sa Draco.

Harry neochotne prikývol. „Viem, aké to je chcieť sa pomstiť, ale životy mojich najlepších priateľov závisia od teba,“ povedal. „Lestrange je tvoj len vtedy, ak zaručíš, že sa nikomu nevinnému nič nestane.“

„Je môj,“ povedal Draco a pocítil voči Harrymu zvláštny nával vďačnosti. „Nechám panstvo evakuovať skôr ako sa niečo stane.“

„Budem mať v pohotovosti aurorov,“ navrhol Harry a keď videl, že sa Draco chystá protestovať, dodal: „Nikto nič neurobí, ak o to nepožiadaš, neboj sa. Ale budem sa cítiť lepšie, keď budem vedieť, že ak všetko ostatné zlyhá, môžeme zachrániť aspoň toho, koho môžeme.“

„To nebude potrebné,“ ubezpečil ho Draco. Pozrel na dvere, aby sa uistil, že Hermiona nie je nikde nablízku, a potom povedal: „Do konca tohto týždňa sa vrátim na Malfoy manor, aby som vyhľadal Weasleyho a Pansy. Ak dôjde k boju, tak nech sa tak stane, ale pokúsim sa mu vyhnúť. Hermiona sa o tom nesmie dozvedieť.“

Harry sa ani nenamáhal pýtať, prečo o tom nemôže vedieť. Vedel, že v okamihu, keď sa to Hermiona dozvie, poletí na manor aj ona, a to by ju ohrozilo. Bola vynikajúca bojovníčka, ale Lestrange bol netvor. „Takže do konca tohto týždňa vyčistíš panstvo? Dobre.“

„Je veľmi pravdepodobné, že Lestrange tam ani nebude,“ uvažoval Draco nahlas. „Bez ohľadu na to, nie som momentálne v takej fyzickej kondícii, aby som mohol bojovať.“

Eliáš začal ukladať prestieranie na stôl, keď vošla Hermiona s mierne vlhkými vlasmi, čistou tvárou a modrým svetrom cez čierne nohavice. Vyzerala unavene, ale jej nálada bola podstatne uvoľnenejšia.

„Harry,“ povedala a pozdravila ho. „Čo sa deje?“

Obaja muži si vymenili rýchly pohľad, kým Draco prehovoril. „Zisťujeme, koho Lestrange uniesol. Zatiaľ sme prebrali dvoch: Edmunda Abbotta a Margo Oswaldovú.“

„Ach, áno,“ začal Harry. „Kto je ten tretí?“

Hermiona si sadla za stôl a s radosťou vdychovala vôňu fazule a hovädzieho mäsa, keď Draco začal prechádzať hromadu papierov.

„Aha, tu,“ povedal a vytiahol novinový článok. „Christopher Bruty.“

Hermiona vzala noviny a začala ich nahlas čítať. „Hoci predpisy ministerstva zatiaľ nedovoľujú pani Brutyovej podať správu o nezvestnosti, 39-ročná čarodejnica je presvedčená, že jej manžela, 43-ročného Christophera Brutyho, uniesli. Neexistujú však žiadne dôkazy, ktoré by nasvedčovali tomu, že je nezvestný, okrem slabého tlmeného zvuku, o ktorom si pani Brutyová myslí, že ho v noci počula. Nasledujúce ráno - ako tvrdí - sa zobudila s nevysvetliteľnými modrinami na ruke.“

„Upravili jej pamäť,“ naznačil Draco. „Pravdepodobne bojovala s tým, kto v noci prišiel, najpravdepodobnejšie s Hektorom: jeho pamäťové kúzla nie sú veľmi vydarené.“

„Možno existuje viac ľudí, ktorých uniesol,“ povedala Hermiona.

„Asi,“ súhlasil Draco. „Ale kým sa neobjavia nejaké ďalšie články alebo správy, nemáme šancu to zistiť.“

„Takže to je všetko, čo sa stalo, odkedy som zaspala?“ spýtala sa Hermiona.

„Takmer všetko,“ povedal Draco. „Eliáš sa vrátil o hodinu neskôr a povedal mi všetko, čo sa stalo. O niekoľko hodín na to sa objavil Potter so všetkými tými papiermi.“

„Večera?“ Eliáš pred nich troch položil veľkú misu s duseným hovädzím mäsom a fazuľou.

„Zostávaš na večeru, však?“  spýtala sa Hermiona Harryho. „Predpokladám, že si od včerajška nič nejedol.“

„No, tak trochu musím,“ povedal Harry. „Ginny ma vyhodila z domu.“

„Čože?“ prekvapila sa Hermiona.

Eliáš jej začal nalievať do šálky čaj, kým Harry vysvetľoval svoj príbeh.

„Ráno som prišiel domov a ona sa ma samozrejme spýtala, čo sa deje, a ja som jej to nechcel povedať. Povedal som len, že ste v bezpečí, ale s rizikom, že ohrozím ju a Teddyho, by bolo asi najlepšie, keby vedela čo najmenej.“

„Vie, že sme tu?“ spýtal sa Draco.

„Nie, a aj keby to vedela, nemohla by sa dostať dnu,“ odvetil. „Len sa veľmi nahnevala a vyhlásila, že ak jej nedôverujem, tak možno nie sme pripravení spolu žiť. Jednoducho sa naštvala.“

„Je mi to ľúto, Harry,“ povedala Hermiona. „Samozrejme, môžeš zostať tu.“

„Nie, myslím, že sa vrátim do svojho bytu,“ povedal. „Weasleyovci sa aj tak o pár týždňov vrátia z výletu do Číny. Radšej by som do tohto Ginny nemiešal.“

Večeru jedli väčšinou v tichosti, pretože nikto z nich sa už dlho poriadne nenajedol. Občas sa prehodili poznámky o ďalších krokoch a na konci jedla, okolo pol šiestej, sa dospelo k záveru, že Harry získa osobné profily ich potenciálnych obetí a zajtra večer sa zastaví s akýmikoľvek informáciami, ktoré sa mu podarí nájsť. Harry tiež povedal, že by bolo najlepšie sledovať všetky ďalšie možné obete v Dennom prorokovi, najmä do konca tohto týždňa, čomu Hermiona nerozumela, ale Draco s tým zrejme súhlasil. Keď Harry asi desať minút na to odišiel, Hermiona si uvedomila, že má len asi hodinu, aby Dracovi povedala o Cassiusovi, kým sa s ním bude musieť stretnúť.

Vo chvíli mimoriadnej slabosti a strachu si včera večer uvedomila, že klamstvo Dracovi v nej vyvoláva pocit viny. Neexistoval žiadny skutočný dôvod, prečo zatajovať Cassiusovu pomoc, a on by na to nakoniec prišiel, takže bolo lepšie, aby to počul od nej než od niekoho iného.

Slnko už takmer zapadlo a krása oranžovej žiary, ktorá sa valila do kuchyne a na biele steny, na chvíľu zastavila Hermioninu spoveď. Obdivovala výrazný diagonálny vzor, ktorý lúče vytvárali vďaka dreveným okeniciam na okne.

„Čo mi chceš povedať?“ zrazu sa spýtal Draco.

Hermiona sa trápila, ako nadhodiť túto tému, ale nikdy by si nepredstavila, že sa Draco prehrabáva v jej myšlienkach a vynúti sám z nej to priznanie.

„Čože?“ spýtala sa.

„Celú večeru si sa pozerala na jedlo, akoby si spáchala vraždu.“

„Ako sa človek pozerá na jedlo, keď niekoho zabil?“ spýtala sa. Zdržiavala, nie naschvál, ale podvedomie ju stále odvádzalo od témy.

„Akoby si si nezaslúžila dobré jedlo,“ vysvetlil celkom vážne. „Pozerala si sa naň, akoby si mala jesť iba zatuchnutý chlieb. Tak mi to povedz.“

Hermiona si znova sadla na stoličku a zhlboka sa nadýchla. Pozrela von oknom na upokojujúce zlaté pruhy na oblohe, kým sa Draco posadil vedľa nej a jeho sivé oči sa upreli na jej tvár.

„Včera, keď som odišla,“ začala a všimla si, ako sa mu na tvári mihol záchvev viny. „Nie, nie... zabudni na to.“

„Len mi to povedz,“ povedal.

Potrebovala začať od iného bodu príbehu. Vedela, že si to mala naplánovať, ale ak by to urobila, cítila by sa previnilejšie, akoby si vytvárala príbeh, ktorý chcela Dracovi povedať.

„Cassius vie, kto som,“ oznámila.

Draco nevyzeral úplne otrasený šokom a Hermiona si spomenula, že predpovedal, že Cassius bol ten, kto ukradol jej osobné záznamy. Bol však znepokojený, akoby mu toto potvrdenie pridalo ďalšie starosti.

„To je v poriadku,“ povedal. „Fideliusovo kúzlo ho udrží mimo.“

„Nie, o to nejde,“ povedala. „Keď si ma v ten večer nechal na plese v hlavnej spálni, prišiel tam.“

A je to tu, pomyslela si, keď sa Dracov výraz úplne zmenil. Stuhol a usadila sa v ňom zmes zvedavosti a strachu.

„Rozprávali sme sa,“ pokračovala, „o Adrii. Už čítal  knihu, ktorú som čítala o Adrii ja, a potom mi povedal, že ma nezabije, a... nechal ma ísť.“

Na jej prekvapenie sa Draco ani nenamáhal uvažovať, prečo ju Cassius nezabil. Vlastne sa zdalo, že to je to najmenej, čo ho trápi. „Akú knihu?“ spýtal sa.

Ach jaj. „Plamene diabla od Matildy Frogwartovej,“ povedala rýchlo. Neuvedomila si, že mu o nej nepovedala.

„Čo ešte?“ spýtal sa.

„Včera som sa s ním stretla,“ povedala. Odvrátila pohľad ako dieťa, ktoré si neurobilo domácu úlohu a klamalo o tom rodičom. „Mrzí ma to.“

Zdalo sa, že v tej sekunde sa v Dracovi všetko zrútilo. Fyzicky zostal napnutý, ale v jeho mysli sa odohrala obrovská explózia, ktorej pozostatky bolo vidieť v náhlom mihotaní v jeho očiach. Bolo to ešte horšie, ako si predstavovala vo svojich najhorších scenároch, a v snahe, aby to pominulo, pokračovala v rozprávaní.

„Neublížil mi, ani nič iné. Veď ma nechal ísť, tak aký zlý by mohol byť, však? Len... požiadala som ho, aby sa vrátil na Malfoy manor a priniesol mi tú knihu a nejaké ďalšie veci o rodine Matildy Frogwartovej - myslím, že je tam spojenie s Adriou.“

 To boli dobré správy, však?

Ale Draco sa o knihu už nemohol zaujímať menej. „Chystáš sa s ním ešte stretnúť?“

Hermiona zvažovala jediné dve možnosti: klamať alebo povedať pravdu. Ak by klamala, pravdepodobne by jej neveril, ale ak povie pravdu, bude sa cítiť ako zradkyňa. Ale na druhej strane, veľmi komplikovaný nával emócií v blonďavom mužovi jej na začiatku tohto rozhovoru pravdepodobne umožnil len jednu z nich. A to ju skutočne trápilo. Vedela, že nemala Dracovi klamať, ale teraz sa zaradila medzi mnohých ďalších, ktorí zradili jeho dôveru.

„Mám, o štyridsať minút,“ povedala a skontrolovala si hodinky - ďalšia zámienka, aby sa vyhla jeho pohľadu.

Rozhovor potom netrval dlho, ale zvrat, ktorý nastal, bol nanajvýš nečakaný. Draco vstal a oznámil Hermione, že by ju rád sprevádzal, ak by jej to nevadilo, a potom, keď súhlasila, opustil miestnosť. Sedela tam zmätene a premýšľala, kam sa skutočný Draco Malfoy počas rozhovoru podel.

****