All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu Coeur Corrompu : Smashed Sunshine.
Čo dodať? Žiadne správy od Clarissy, takže to asi ostane na mne. Rýchlovka, improvizácia. Veď to poznáte. :D Tá poviedka za to stojí, minimálne kvôli nečakanému rozuzleniu. Ani tá Ginny mi tak hrozne nevadí, zvažovala som, či to nezrušiť... Ale fakt je to dobré.
Na dnes teda kapitolu máte, fakt viac nestíham.
Coeur Corrompu
Kapitola štvrtá
Býval som typ chlapa,
Ktorý by ti nikdy nedovolil nahliadnuť do vnútra
Smial by som sa, keď som plakal
Nemal som nič, veľa som stratil
Myslel som si, že som veľa dokázal
V mojom živote neexistuje odmietnutie
Zbohom všetky moje včerajšky
Zbohom, pokiaľ budem sám sebou
Mal som dosť plaču, krvácania
Potu, umierania
Počúvaj ma, keď hovorím, že budem
Žiť svoj život každý deň
Túžim sa dotknúť neba
Rozprestrieť krídla a letieť
Nie som tu, aby som sa hral
Budem žiť svoj život každý deň
Bon Jovi – Everyday Preklad: supermusic.sk
"Ach, slečna Weasleyová! Čo môžem pre vás urobiť v takýto nádherný deň?"
Potlačiac zívanie, ktoré hrozilo narušiť jej odhodlanie, Ginny si obzrela izbu okolo seba. Steny boli prosté a špinavé, čím dávali izbe nudnú atmosféru. Podľa Ginninho názoru, keby tieto steny mohli hovoriť, nemali by k rozprávaniu nič obzvlášť zaujímavé. Unavený úsmev jej zaihral na perách, keď elegantne preložila nohy a prehliadala si starého čarodejníka, ktorý sedel oproti nej. Vlasy mala vyčesané dozadu a on mal ten najmenší náznak briadky na svojej brade. Súdiac podľa toho, koľko sa čarodejníci dožívali, odhadovala tomu mužovi minimálne 150 rokov.
"Nuž, pán Goggenslock, ako viete moja firma spolupracuje s ministerstvom pri snahe niekoho dolapiť, aby ho vypočuli. Už som si prešla spis a predsa sa mi zdá, že je tam nedostatok detailov, na ktoré sme zvyčajne zvyknutí. Len som bola zvedavá, či je k tomu nejaký dôvod." Povedala Ginny svojím najlepším pánovitým hlasom. Nebolo ľahké vytiahnuť z ministerstva informácie, keď to vyzeralo, že mali tak veľa ukrývať.
"Ako viete, Virgínia, dali sme vám tie informácie, ktoré máte povolené vedieť..."
"Ale iste musíme mať všetky informácie, aby sme ho našli!" trvala na svojom Ginny.
"Pozrite, je toho málo, s čím vám môžem v tejto veci pomôcť. Dokonca ja, zberateľ informácii, nie som schopný vám viacej pomôcť. Ministerstvo túto zložku upravilo podľa toho, ako sa im zdalo, že je vhodné."
"Ako potom mám Malfoya nájsť? Ženskou intuíciou?!"
Po Ginninom výbuchu sa v miestnosti usadilo ticho a jej sa uľavilo. Musí tam byť nejaký spôsob, ako môže nájsť všetky chýbajúce medzery v Dracovom živote bez toho, aby sa musela pýtať jeho samotného. Mala dosť problém zatajiť skutočnosť, že sa s ním už raz stretla a že neurobila nič, aby ho zatkla. Vďaka týmto myšlienkam sa znova upokojila. Bolo podstatné, že sa prinajmenšom zdalo, že sa niekam v tomto prípade dostáva.
"Virgínia," povedal potichu pán Goggenslock, "uvedomujem si, že začínate byť frustrovaná z nedostatku pomoci, ktorú vám môžeme poskytnúť, ale prisahám vám, že neexistuje nič, čo by som pre vás mohol urobiť."
"Aspoň mi dovoľte položiť pár otázok... To je všetko, čo práve teraz potrebujem," prosila ho Ginny. Často zistila, že použitie jej ženských vnád je nápomocné, ale akosi sa to v tejto chvíli nezdalo správne.
"V poriadku. Jednu otázku. A toto je prísne mimo záznam. Čo potrebujete vedieť?"
"V spise sa spomína, že Dra... pán Malfoy bol trénovaný na ministerstve potom, čo odišiel z Rokfortu. Ale nehovorí, za čo ho trénovali."
Ďalšie mlčanie sa rozprestrelo v malej úbohej izbe. Nechajúc svoj pohľad spočinúť na pánovi Goggenslockovi sa pokúsila určiť, čo sa deje v jeho hlave. Jeho lakte sa elegantne opierali o povrch stola a prsty každej ruky sa dotýkali špičkami v elegantnom oblúku. Na jeho tvári bol vytepaný výraz sústredenia. Ginny predpokladala, že zvažuje, či jej poskytnúť správnu odpoveď alebo nie. Pomaly začal hovoriť.
"Keď najprv Draco zanechal Rokfort, bol odhodlaný stať sa sám sebou a vyrásť z tieňa svojho otca. Tým, že prišiel na ministerstvo, si v tom čase myslel, že je to najlepší spôsob, ako to urobiť. Nanešťastie ľudia pri moci tu spoznajú dobrú vec, keď ju zbadajú. Draco mal moc. Mal konexie. Bol preslávený ako syn svojho otca. Všetko z toho sa hromadilo voči nemu." Zhlboka sa nadýchol a pozrel sa na obloženie svojho stola. "Takže ministerstvo ho prijalo a trénovalo ho v zručnostiach aurora."
"Auror...?" Ginny cítila ako jej spadla sánka. Toto vôbec nemohla byť pravda pre Malfoya, ktorého poznala na Rokforte. Zdalo sa to to najvzdialenejšie od jeho povahy, čo kedy videla. Prečo by sa Malfoy chcel vytrénovať, aby chytal ľudí, s ktorými bol v aliancii?
"Áno," pokračoval vážne. "Ale ministerstvo bolo múdre. Nechali ho myslieť si, že sa stáva aurorom, kým ho v skutočnosti trénovali za dvojitého agenta. Dovoľte mi vysvetliť vám, čo to znamená. Draco bol prinútený pokračovať v jeho každodennom živote a prijať miesto po svojom otcovi v temných kruhoch. Potom všetko hlásiť ministerstvu a často mu prikázali, ale prehľadal domy týchto čarodejníkov. Tam by mu aurorské zručnosti mohli prísť vhod."
"Takže inými slovami robil špionáž na temných čarodejníkov?"
"Áno," vyhlásil prosto.
"Potom ako sa stalo, že... odišiel?" Ginnina myseľ sa hnala o závod. Toto bol úplný protiklad k mužovi, o ktorom si myslela, že poznala. Akosi to ale vysvetľovalo jeho činy.
"Niektorí temní čarodejníci začali byť podozrievaví. Draco, akokoľvek opatrný, začínal byť vyraďovaný z najužšieho kruhu. V istých situáciách v ňom rástli jeho násilné sklony. Ministerstvo si s ním nemohlo dovoliť byť viacej spájané, takže sa ho zbavilo. To Draca zanechalo bezbranného voči temným kúzelníkom. Myslím, že si zvyšok dokážete domyslieť sama..."
Ginny sa pomaly postavila a prikývla. Táto informácia sa vzdorovito chystala pomôcť jej prísť na čokoľvek, čo sa deje. Niečo na tomto prípade ju pútalo a časť z nej naozaj chcela pomôcť Dracovi Malfoyovi. To by znamenalo ísť proti všetkému, čo si myslela, že je čisté a dobré. Bude to musieť byť jej tajomstvo.
Kráčajúc k dverám zastala a otočila sa tvárou k staršiemu mužovi. "Povedali by ste, že pán Malfoy bol...dôveryhodný?"
"Nuž, Virgínia, viete, čo sa hovorí o Malfoyovi."
***
"Prestaň sa chovať ako babská sukňa, Ron Weasley a zasiahni ma ako chlap!!"
"Babská sukňa? Myslím, že sa tomu hovorí pozri sa do zrkadla! Niečo ti poviem, prečo sa ma ty nepokúsiš zasiahnuť ako chlap?"
Ginny sa v duchu usmiala z miesta, kde stála na zemi a vzhliadla nahor, aby videla Hermionu kick-boxovým úderom kopnúť Rona do veľmi chúlostivej časti. Keďže on bol on, zajačal a prehol sa v páse pustiac prútik a meč k zemi. Ginny sa pokúsila potlačiť zachichotanie, ale to sa prevalilo jej perami a naplnilo miestnosť. Ron otočil hlavu a zazrel na ňu.
"Poviem mame, že si na tomto smiala a keď to zistí..." začal.
"Bude sa smiať tiež!" odsekla cez chichotanie sa.
"Hlavne, keď jej poviem, že ťa nabilo dievča!"
"Neopováž sa!"
"Sleduj ma!"
Ron zavrčal a posadil sa v strede tréningového ringu. Hermiona mala na tvári samoľúby úsmev a Ginny mohla povedať, že sa naozaj namáhavo snaží, aby sa nepripojila k jej smiechu.
"Si v poriadku?" nakoniec sa spýtala s prehnaným záujmom. "Povedal si mi, aby som ťa udrela ako chlap."
"Som fajn," zavrčal potichu Ron. "Proste fajn."
Ginny sa usmiala a pozrela sa späť do spisu, ktorý ležal v jej lone. Obrázok Draca ležal navrchu a ona zistila, že jej neustále priťahuje oči. Dokonca ten obrázok vôbec nepopieral, že Draco Malfoy má tie najohromnejšie strieborno-šedé oči, ktoré sú známe pre človeka. Pozerať do nich bolo ako sa stratiť na mori v búrke. Vzdychla si, to bolo miesto, kde ale nechcela byť. Mohol byť pekný na pohľad, ale stále bol pod tým všetkým Malfoy. Hoci to nové odhalenie začínalo pridávať úplne nové otáčky tomu, ako sa na neho pozerala.
"Ako ide ten prípad, Gin? Ja s Ronom sa s vyšetrovaním nikam nedostávame."
Vzhliadnutím nahor sa odtrhla od vinou vedených myšlienok. "Nuž, navštívila som dnes pána Goggenslocka na ministerstve a povedal mi, že všetky informácie, ktoré boli považované za dôležité, sú tu. Snažila som sa získať viac informácii, ale... nuž zdal sa nie príliš zdieľny."
Hermiona slabo prikývla a ledabolo zamávala prútikom a zamrmlala akési útočné kúzla. Veľká kniha preletela naprieč miestnosťou a začala mlátiť do boxovacieho vreca. Ginny sa slabo usmiala a pocítila ňou prebehnúť vlnu závisti. Jedna z vecí chránenia samej seba, ale bolo na úplne iných, aby bojovali.
"Vždy by som mohla poslať Rona, aby z neho vymlátil nejaké informácie."
"Nie!" rýchlo vyprskla Ginny, nechcejúc, aby jej priatelia mali informácie, ktoré mala ona. Ron a Ginny na ňu pozreli s prekvapením. "Nuž... Viete, že by sa to ministerstvu nepáčilo."
"A šla si pozrieť Pansy?" spýtal sa potichu Ron.
"Áno. O nič lepšia pomoc. Šla trochu do hystérie pri púhom spomenutí jeho mena." Zachichotala sa pre seba pri spomienke na Pansy a jej svadobné šaty. "Možno by som sa tam mala neskôr vrátiť a zistiť, či ešte niečo nevynechala."
"Dobrý nápad," povedal Ron, konečne sa postaviac. "Mám tušáka, že zo všetkých ľudí ona vie, kde je. Spomeň si ako doliezala za tou Malfoyovskou špinou v škole."
Zízajúc neurčito na zadnú stenu sa Ginny postavila a prehrabla si rukou vlasy, čo sa stalo asi tisíci krát za ten deň. Keby len Ron vedel, čo sa stalo, pomyslela si. Ale toto by bol zlý nápad. Ron by šiel asi do vývrtky a pravdepodobne pri prinútiť Ginny vrátiť sa bývať k rodičom. Len tá číra myšlienka spôsobila, že sa zamračila. "Mám sa stretnúť s Colinom dole v Rokville. Chcete ísť? Kúpim vám pitie...?"
"Prepáč, Gin, nemôžeme. Hm..." Hermiona sa pozrela na zem a zamrmlala, "Harry nás berie von na večeru."
Ginny cítila ako je spadlo srdce tisícky míľ skôr než udrelo na studenú podlahu reality. "Oh..:"
"Prepáč, Gin," povedal Ron, keď ju objal v podporujúcom objatí. "Povedal, že nám chce niečo dôležité povedať."
Jemne Rona odtlačila a otočila sa im chrbtom. Pomaly kráčala preč z tréningovej oblasti. Nohy mala ako z olova a zistila, že sa snaží neplakať. Posledných pár dní musela prejsť toľkým a v duchu sa zaprisahala, že sa viac nerozplače. Tentoraz bude držať hlavu vysoko a nechá jej takzvaných priateľov robiť si, čo sa im ráči. Mala očakávať, že Harrymu dajú prednosť pred ňou, vždy dávali. Pravdepodobne vždy budú.
Na Rokforte bola verejne považovaná za jednu z nich. Jedla s nimi, načúvala ich rozhovorom a občas im pomohla s niečím, čo museli urobiť. Ale hlboko vo vnútri nikdy nebola jednou z nich. Keď odišli a ona bola v poslednom ročníku, veci sa zdali byť lepšie. Ľudia sa s ňou začali rozprávať ako s Ginny a nie s Ronovou mladšou sestrou. Tu a teraz sa všetko z toho zdalo byť také hlúpe.
Ale stále to bolelo.