archiv.hpkizi.sk
Kapitola štyridsaťsedem
Hledání klíče
Vložené: Jimmi - 21.06. 2021
Téma: Hledání klíče

Text v tejto časti je generovaný, v prípade že zistíte nezrovnalosti, nahláste to prosím


HLEDÁNÍ (klíče)

Prekladateľ : Elza, Jimmi

Názov originálu: Finding the Key

Autor originálu : sarini

Link na originál : Finding the Key

Počet slov originálu: : 0

Rating : M 16+ -

Éra / Obdobie: Neuvedené Žáner: Neuvedené Jazyk originálu: Neuvedené Varovanie: Neuvedené Počet slov originálu: Neuvedené Párovanie: Neuvedené
This story is based on characters and situations created and owned by JK Rowling, various publishers including but not limited to Bloomsbury Books, Scholastic Books and Raincoast Books, and Warner Bros., Inc. No money is being made and no copyright or trademark infringement is intended

Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní sarini, ktorá napísala túto fanfiction.

© Autorské práva k tomuto prekladu patria hpkizi.sk o.z. a šírenie prekladu mimo tieto stránky je bez výslovného súhlasu zakázané.


Zatiaľ najnáročnejšia kapitola na preklad, myslím, zložitosťou deja...  Ďakujem za všetky komentáre...

Kapitola štyridsaťsedem

Skôr než Charlie stihol zareagovať na Harryho vyhlásenie, Harry sa premenil do svojej fénixovej podoby a letel k zlatému svetlu, ktoré obklopovalo Dumbledora a Voldemorta. Počul fénixovu pieseň z účinku Priori Incantatum a pridal sa k nej, pričom svojím spevom zdôrazňoval tú, ktorú počul. Jeho pieseň sa spojila s piesňou magickej reakcie bratských prútikov a jemu sa podarilo vytvoriť dokonalú rezonancie. Cítil, ako mu zlatá kupola dovolila vstúpiť, keď ho spoznala a on vkĺzol dovnútra, aby spočinul na Dumbledorovom pleci.

„Tvoj vták ti nepomôže, Dumbledore,“ uškrnul sa Voldemort. Harry pocítil okrem zlovestnej nenávisti aj neistotu a pochybnosti. Voldemort mal strach.

Dumbledore zdvihol ruku a pohladil Harryho po operenej hlávke. Harry sa do toho dotyku naklonil a pocítil príval lásky od muža, ktorý sa ho snažil chrániť, odkedy sa narodil. Albus mal chyby ako každý iný človek, ale Harry si uvedomil, že riaditeľa naozaj vníma ako mentora, akéhosi náhradného starého otca.

Harry vydal zo seba výkrik a preletel ponad ich hlavy. Zakrúžil pod zlatou kupolou, ktorá mu pripadala ešte žiarivejšia ako na cintoríne. Zmizol v záblesku plameňa a znova sa objavil bez plameňa a zvuku za Voldemortom, ktorý o jeho prítomnosti ešte stále netušil.

Obaja mocní čarodejníci sa usilovne sústredili na zlatý korálik, ktorý sa pohyboval medzi ich prútikmi. Harry vedel, že Dumbledore mu získava čas a netlačí tak silno, ako by mohol. Potichu sa premenil a postavil sa za Voldemorta s úmyslom preskúmať magický tok Temného pána.

Bol zhnitý, čierny a špinavý a Harry váhal, či sa ho má dotknúť, ale musel a musel nejako zabrániť tomu, aby ho to neznečistilo ešte viac, než ho už pošpinil Voldemort a jeho smrťožrúti.

Harry zavrel oči a začal sa pripravovať. Pocit lásky, čistej a pohlcujúcej, bol stále prítomný. Pretrvával v ňom pocit Charlieho, možno dôsledok toho, čo Harry bezmyšlienkovite urobil s ich mágiami, ale práve v tejto chvíli aj Dumbledore konal z lásky, z lásky k čarodejníckemu svetu, z lásky k Rokfortu, z lásky k svojim študentom a zamestnancom... a z lásky k Harrymu.

Teplo lásky sa v ňom hromadilo, bublalo a šteklilo. Harry cítil, ako sa mu na tvári vytvára mierne prihlúpy úsmev, a potlačil radostný smiech, ktorý mu chcel uniknúť. Sústredil sa na to teplo a nasmeroval ho, posilnil ho a celou silou ho vrhol na zlého čarodejníka, ktorý stál len pár metrov pred ním.

Bolo to ako kúzlo, ktoré Harry sám vytvoril, ako svetlo, ktoré malo mnoho farieb a jednu teplú žiaru v jednom, vystrelilo z jeho tela a zasiahlo Voldemorta, obklopilo ho. Telo Temného pána vtedy stuhlo a Harry tušil, že sa mu na tvári zračí najvyšší údiv. Samému mu však trvalo dlho, kým rozpoznal, aký je pocit lásky, a premýšľal, či ho Voldemort, či Tom Marvolo Riddle mladší pozná, či niekedy vo svojom neprirodzenom živote pocítil lásku. Pochyboval, že tvor pred ním chápe, čo je to za cit. Možno podobne ako Quirrella, možno aj Voldemorta nejakým spôsobom láska od Harryho spaľovala.

Všetko mimo nich dvoch zaniklo, keď Harry zaostril sústredenie. Albus Dumbledore, ktorého väčšina sveta považovala za najmocnejšieho čarodejníka na svete, sa stal bezvýznamnou figúrkou v pozadí.

Harry pomaly natiahol ruku a bolo počuť praskot mocnej mágie, ktorá sa stretla s inou mocnou mágiou. V tej chvíli pocítil, ako Albus zatlačil a zlatý korálik vstúpil do Voldemortoveho prútika, čím si vynútil spätné prúdenie rokov zaklínadiel. Vzduch naplnili výkriky, z množstva hlasov sa Harrymu takmer urobilo zle. Spoznal viac ako jeden... Snapea... Bellatrix... Červíčka...

Harry zhlboka a rovnomerne dýchal, kým druhou rukou pohol dopredu a oboma sa chytil chorobne čiernej mágie. Bol to pocit odporný a jedovatý, zlo tak hlboké, ako si Harry vôbec nedokázal predstaviť. Rozmýšľal, či mal Voldemort niekedy potenciál stať sa niečím iným, než čím bol, rozmýšľal, ako si toto niekto mohol vybrať dobrovoľne.

Skôr než to premohlo jeho zmysly, Harry vytryskol pocit lásky, aby ho temnota neovládla. Nohami pevne zakotvil na zemi a privolal magické sily zeme, aby posilnili jeho vlastnú mágiu, aby mu dali silu zničiť Toma Riddla.

Z bratského prútika k Harrymu vyšli tieňoví ľudia a obchádzali obvod kupoly. Harry nikdy nevidel, čo bolo v mysľomise, ktorú doručil Dumbledorovi z Percyho pohrebu, a tak bol trochu prekvapený, keď sa medzi nimi objavil Percy. Nemyslel si, že by Voldemort Percyho zabil sám. Ale potom, Percy bol Weasley, najbližšia vec, ktorú mal Harry k rodine už mnoho rokov.

„Vydrž, Harry,“ znášal sa Percy vedľa Harryho.

Harry kývol na bývalého chrabromilského hlavného prefekta, Weasleyho, ktorý býval vždy tým podivným. „Vydržím, Percy.“

Dotyk týchto tienistých postáv nebol ako dotyk ducha. Percyho ruka bola stále akosi teplá. „Je mi všetko ľúto, Harry. Postaraj sa za mňa o moju rodinu... o našu rodinu.“

„Aj mne je to ľúto, Percy,“ odpovedal Harry. „Vždy sa o nich postarám.“

„Zabi toho hajzla za nás všetkých, Harry.“ Percy sa zlomyseľne usmial a vyzeral ako Weasley viac než kedykoľvek predtým.

„Mám to v úmysle,“ odpovedal mu Harry v duchu. Cítil odhodlanie a posilnenie svojho cieľa s podporou tých, ktorých Voldemort zabil. Jeden po druhom k nemu prichádzali a povedali mu niekoľko slov povzbudenia alebo nádeje.

Harry pevnejšie zovrel čiernu mágiu, hoci jeho ruky túžili pustiť ju skôr, ako ho pohltí. Potiahol a aj s miernym zvýšením sily vďaka dračej krvi to bolo ťažšie, ako Harry očakával.

Voldemort sa pokúsil otočiť a pozrieť na Harryho. Musel počuť, ako Harry rozpráva, a cítil, že sa s jeho mágiou deje niečo divné, aj keď to nevidel a nerozumel tomu. Otočiť sa však bolo nemožné. Medzi spojením prútikov a tým, ako Harry ovládal svoju mágiu, bol Voldemort fixovaný na mieste tak isto, akoby bol znehybnený.

Sústrediac sa zo všetkých síl na mágiu Temného pána Harry cítil, ako sa začína vytvárať spojenie. Nechcel to. To posledné, po čom túžil, bolo poznať Voldemortove myšlienky a pocity, alebo aby jeho myšlienky a pocity poznala vec, ktorá sa ho po celý život snažila zabiť, aby boli ešte viac prepojení, než už boli.

Vtedy sa tomu však už nedalo vyhnúť a Harry bol vtiahnutý. Celý život Toma Riddla sa pred ním mihol ako mudlovský film. Sirotinec, kde sa Tom vždy cítil iný a osamelý, kde bol menší ako všetci ostatní chlapci, kde ho šikanovali a nazývali bastardom, kde ho náhodná mágia chránila a robila z neho ešte väčší terč.

Tí, ktorí viedli sirotinec, neboli o nič lepší, pozerali sa inam, pretože sa zaoberali inými problémami, ktoré považovali za dôležitejšie, ako napríklad vojnou, ktorá sa rozpútala v muklovskej Európe, a prílevom sirôt, ktoré v dôsledku toho očakávali. Tom bol len jeden vychudnutý chlapec, ktorý sa musel naučiť postaviť sa na vlastné nohy.

Listu z Rokfortu sa spočiatku vysmial, ale Tom mal zrazu pocit, že je v ňom odpoveď na všetky jeho otázky a modlitby. Vedel, že to nie je podvod... že musí byť čarodejníkom. S návalom nenávisti voči dospelým, ktorí ho ignorovali a dovolili, aby ho ostatní chlapci zneužívali, sa rozhodol, že bude najväčším čarodejníkom, aký kedy žil, a že zaplatia za každú bolesť, ktorú kedy pocítil.

 

Nakoniec prišiel zástupca z Rokfortu, muž, ktorému iskrivé modré oči žiarili a vyžarovali moc. Tom tú moc chcel pre seba. Ten muž sa mu však nepáčil, napriek tomu, že ho dostal zo sirotinca, najmä keď Tomovi oznámil, že sa bude musieť každé leto vrátiť.

Spočiatku nebol Rokfort o nič lepší ako sirotinec. Zaradili ho do slizolinskej fakulty, na ktorú sa z nejakého dôvodu všetky ostatné domy pozerali s dešpektom. V súkromí sa všetci ostatní slizolinčania na Toma pozerali zvrchu a nazývali ho humusákom, slovom, ktorému veľmi nerozumel, ale tón hlasu a význam koreňa slov boli dostatočne určujúce.

Byť sám nebolo pre Toma ničím novým. Tvrdo pracoval a na vyučovaní vynikal. Keď sa vrátil do sirotinca, bolo to s nadhľadom a s vedomím, že jedného dňa bude mať dokonalé prostriedky na pomstu. Preto sa usmieval na starších chlapcov, keď ho bili, a každé meno si ukladal do zoznamu v hlave, zaznamenával si každý okamih násilia.

Tom usilovne študoval a skúmal matkin rodokmeň v nádeji, že dokáže, že je hodný ostatných slizolinčanov. Takmer s odporom sa obrátil k otcovej línii a vystopoval ju cez stáročia, pričom veľkú časť tejto práce urobil v lete. Vtedy objavil jedno slovo, ktoré navždy zmenilo jeho život... Slizolin. Jeho otec mal predka menom Heloise Slizolin. Vyzbrojený len menom a dátumami narodenia a úmrtia sa Tom vrátil do Rokfortu a našiel odpoveď na svoje pátranie. Bol priamym potomkom jedného z najslávnejších a najmocnejších čarodejníkov vôbec.

O Salazarovi Slizolinovi sa dozvedel všetko, čo sa dalo, a rozhodol sa, že nebude nič dôstojnejšie, ako dokončiť to, čo začal jeho predok. Koniec koncov, pekne to zapadalo do jeho hlbokej túžby po pomste. Všetci ľudia, ktorí mu skutočne ublížili, boli muklovia. Čarodejníkov by získal tým, že by im bol vo všetkom nadradený.

Tom Riddle si začal vytvárať svoje alter ego, meno, ktorého sa jedného dňa budú všetci báť. Získaval spojencov medzi svojimi spolužiakmi zo Slizolinu a zapôsobil na nich svojou mocou a ideálmi. Grindelwald ešte nebol porazený, ale celý svet vedel, že je len otázkou času, kedy Dumbledore zvíťazí. Tí, ktorí by sa inak pridali ku Grindelwaldovi, hľadali alternatívu a Tom Marvolo Riddle mal v úmysle túto medzeru zaplniť.

Tajomnú komnatu bolo ťažké nájsť, ale nie tak ťažké otvoriť. Smrť dievčaťa ho šokovala tak, že takmer šiel za Dumbledorom a priznal sa, aby sa vykúpil, ale Tom sa zastavil. Rozhodol sa, že nikdy nebude najmocnejším čarodejníkom na svete, ak sa nedokáže sem-tam zmieriť so smrťou.

Po skončení štúdia v Rokforte Tom Riddle zmizol z čarodejníckeho sveta pre všetkých okrem niekoľkých verných spojencov. Jeho prvou zastávkou, teraz keď už bol plne kvalifikovaným čarodejníkom, bol dom jeho otca, kde zabil každého, kto bol vo vnútri. Bolo až nechutné, ako veľmi sa podobal na muža, ktorý ho splodil, ale z tohto rodu dostal slizolinskú krv. Mŕtvoly jeho jediných zostávajúcich príbuzných naňho pozerali so strachom a nemým obvinením. V okamihu strachu a pochybností Tom Riddle utiekol.

Skončil v krčme v susednom meste, kde sa upil do nemoty. Dievča, ktoré tam pracovalo, sa nad ním zľutovalo a vzalo ho so sebou domov. Tom našiel odpustenie a zabudnutie v jej posteli. Ráno však odišiel skôr, ako sa zobudila, bez jediného slova a už sa nikdy neobzrel späť, nikdy nezistil, čo sa s ňou stalo. Dokonca ani nevedel, ako sa volá, ani si nepamätal, či jej povedal svoje meno.

Vo východnej Európe Tom našiel temných čarodejníkov, ktorí boli ochotní naučiť ho všetko, čo vedeli. Jeho dar, jeho hadí jazyk, bol tým, čo mohol ponúknuť. Tom sa dokázal rozprávať s hadmi a prekladať texty, ktoré nikto iný nedokázal rozlúštiť. Premenil sa pomocou elixírov a kúziel, pomocou starých rituálov a nových, ktoré sám navrhol.

Keď sa vrátil do Anglicka, našiel tých, ktorí boli jeho spojencami v škole, a označil prvých smrťožrútov. Prešlo viac ako dvadsať rokov a z Toma Riddla zostal len prútik a moc. Bol lordom Voldemortom, silou, s ktorou bolo treba počítať, ktorej sa bolo treba báť. Prvé ciele, na ktoré jeho stúpenci zaútočili, boli zdanlivo náhodní muklovia, ale boli to najmä chlapci z toho zoznamu, chlapci, ktorí šikanovali mladého Toma Riddla... a ich rodiny.

Harry sledoval Voldemortov vzostup k moci a jeho pád rukami dieťaťa. Videl jasnejšie ako kedykoľvek predtým vraždu svojich rodičov, zažil odrazenú kliatbu. Taktiež videl, že mal pravdu, že čiastočne odrazil vražednú kliatbu, ale neprežil. Dieťa, ktoré Hagrid vzal z trosiek Potter Manoru, bolo mladšie, ako si všetci mysleli. V čase, keď sa tam Hagrid dostal, Harry mohol vyzerať ako ročný, ale práve sa narodil. Harry nebol len animágus s formou fénixa... on bol fénixom.

Voldemortov duch utiekol a skrýval sa desať rokov, kým si našiel profesora Quirrella, aby sa stal jeho hostiteľom, vypil krv jednorožca a pokúsil sa ukradnúť Kameň mudrcov. Harry videl všetky ich stretnutia.

Harry zhlboka a vyrovnane dýchal. Vedel, čo musí urobiť. Akosi sa mu po tom všetkom stále darilo udržať si silný pocit lásky, ktorý naďalej premietal. Voldemort sa zase zvládol pootočiť, hoci vďaka tomu poskytol Harrymu možnosť ešte pevnejšie zovrieť jeho mágiu, obtočiť ju okolo rúk mladšieho čarodejníka.

Jasne červené štrbinové oči hľadeli na smaragdovo zelené oči s nenávisťou a odporom. Harry vtedy pocítil ľútosť nad Tomom Riddlom, ktorý nikdy nemal skutočnú šancu, ktorý nikdy nepoznal lásku. Veľmi malá časť Harryho dokázala cítiť lásku k malému chlapcovi, ktorému zomrela matka, ktorého opustil otec a ktorého pravidelne bili do modra starší osirelí chlapci. Malý chlapec sa za tie roky zatvrdil a predurčilo ho to na páchanie strašných hriechov ešte skôr, ako sa dozvedel, že mágia je skutočná.

Voldemortove oči sa vtedy rozšírili a Harry k sebe trošku pritiahol ruky. Cítil, ako mu z kútika oka vytiekla slza. Čo bolo na nich také odlišné, že Voldemort sa stal takým zlým a Harry nie? Harry nechápal, ako je možné, že mali také podobné detstvo, ale stali sa z nich takí odlišní dospelí.

„Mal si zostať s tým dievčaťom,“ vravel Harry potichu a pomyslel si, že možno našiel odpoveď. „Mohla ťa zachrániť, ale ty si ju a svojho syna opustil tak isto, ako teba opustil tvoj otec.“

Voldemortove oči sa rozšírili pochopením. S tým Harry potiahol silnejšie a cítil, ako ho od námahy páli vlastná mágia. Ozvalo sa ohlušujúce „PRÁSK“, keď sa čierna mágia roztrhla a zostala voľne visieť v Harryho rukách. Videl, ako sa Voldemortov duch zdvihol z jeho tela, ktoré sa zrútilo a zostalo nehybné. Duch sa pokúšal dostať späť k mágii, ale láska, ktorú Harry stále premietal, pôsobila ako štít a bránila duchovi priblížiť sa k Harrymu, podobne ako Patronus dokázal udržať na uzde dementora.

Urobil zúfalý pokus zaútočiť na Dumbledora, ale bez vlastnej mágie mal ešte menšiu šancu ako pri posadnutí Quirrella. Pomaly sa zdvihol a rozplynul, nemo kričiac od hrôzy.

Harry sa pozrel na svoje ruky, na čierne lesklé vlákna, ktoré tam stále viseli. Cítil, že mágia hľadá hostiteľa, ale on ju nechcel prijať. Takmer mŕtvy od námahy, ktorú si vyžiadalo zažiť Voldemortov život a smrť, Harry znova privolal zem a videl, ako sa rôznorodé zelené a hnedé farby dvíhajú a krútia okolo čiernej.

Zem očistila čierne zvyšky mágie, ktorá nemohla byť vždy taká pokrútená a zlá. Čiernota sa pomaly menila na žiarivo zelenú a strieborne modrú, svietiacu a silnú. Harry ju nechal padnúť a vsiaknuť do zeme, aby sa pripojila k prúdom mágie, ktoré prúdili zemou.

Žiara vybledla a Harry si uvedomil, že zlatá kupola je preč, že pieseň fénixa utíchla. Dumbledore si kľakol vedľa Riddlovho tela a vrhal naň sled kúziel. Pozrel na Harryho žiarivými očami.

„Je po všetkom?“ spýtal sa Harry chrapľavým hlasom. Trochu sa zakolísal. Nebol si istý, či tomu sám verí, že nejako vyhral a prežil. „Naozaj sa to skončilo?“

„Proroctvo sa naplnilo, Harry.“ Albusovi zažiarili oči, ale Harry by mohol aj prisahať, že videl, ako mu z modrých očí stiekla do brady jedna či dve slzy. „Tom Riddle je mŕtvy a tentoraz sa už nevráti.“

„Čo sa stane teraz?“ Harry sa zapotácal, ale nedovolil si sadnúť si, ani kľaknúť. Keby to urobil, už by sa nikdy nedokázal postaviť.

Albus sa naňho usmial: „Teraz budeš musieť zložiť MLOKy.“

Unikol mu malý smiech. Skúšky boli práve teraz to najvzdialenejšie, na čo Harry myslel.

„Svet sa to dozvie, Harry.“ Albus sa naňho vážne pozrel. „Všetci smrťožrúti, ktorí dnes utečú, budú chytení a postavení pred súd. Vďaka Remusovi sa nikto, kto konal z vlastnej vôle, nebude môcť odvolávať na nátlak.“

Harry prikývol. Pravdepodobne bude musieť byť pri súdnych pojednávaniach, aby dosvedčil všetko, čo videl... a teraz mal ešte viac dôkazov, aj keby nepoužil žiadne Voldemortove spomienky, ak by nemusel.

„Prečo ste Toma nezachránili?“ Harry sa zrazu spýtal svojho mentora. Sledoval, ako Dumbledore stojí, a pozrel naňho so slzami v očiach.

„Snažil som sa, Harry.“ Albusove oči boli tiež rozžiarené, hoci v nich boli skôr slzy než zvyčajný lesk. „Tom ma nikdy nepustil k sebe, nikdy sa mi nezveril a ja som mohol urobiť len veľmi málo. Riaditeľ Dippet a ministerstvo odmietli urobiť výnimku pre jedného chlapca, najmä pre slizolinčana.“

Harry sa pozrel na pokrčenú postavu v čiernom habite a plášti. Toľko moci bolo využitej na také násilie.

„Nechcel som ho zabiť.“ Harry opäť zdvihol zrak a zažmurkal, hoci nechal slzy voľne padať. Nevedel, koľko čarodejníkov dnes zomrelo jeho rukami, a nebol si istý, či to niekedy chce vedieť. „Nechcel som nikoho zabiť.“

„Ja viem, Harry.“ Albus prekročil mŕtvolu a objal Harryho. „Nikdy som nechcel Grindelwalda zabiť, ale nedal mi inú možnosť, rovnako ako Tom Riddle tebe.“

Harry vdýchol vôňu z dlhej bielej brady. Albus Dumbledore dokonca voňal ako jeho citrónové bonbóny. Harry si možno naposledy v živote dovolil cítiť sa ako dieťa. Až sa vráti k zvyšku čarodejníckeho sveta, bude z neho slávny Chlapec, ktorý prežil, a Muž, ktorý zabil Voldemorta. Nikdy nechcel ani jeden z týchto titulov, ale boli určujúcou súčasťou toho, kým bol.

„Mal syna Albusa a nikdy o ňom nedozvedel,“ potiahol nosom Harry. „Ten malý chlapec, Alec, ktorého Angelina vyšetrovala... je Tomov pravnuk.“

„Harry...“

„Videl som to, Albus... všetko...,“ Harry sa zachvel pri spomienkach, ktoré mu prebehli mysľou. Cítil z Dumbledora strach a neistotu a vedel, že musí staršieho muža utešiť. „Nič viac som od neho neabsorboval. Bolo to ako s otcom alebo Charliem... ale iné.“

Dumbledore prikývol a potom podržal Harryho na dĺžku paže. Odhrnul Harrymu z čela niekoľko vlasov, ktoré sa mu zlepili, vlhké od námahy. Harry mal pocit, že sa mu podlomia kolená a premýšľal, ako sa mu podarí všetkých odohnať, keď sa vráti na hrad. Z kontaktu s Dumbledorom, z riaditeľovej jasnej mágie, mu bolo takmer zle.

„Budeme musieť ukázať telo ako dôkaz,“ povedal Dumbledore Harrymu, ale Harry už potom nepočul žiadne ďalšie vysvetlenie. Vyrušilo ho malé šklbnutie v hrudi.

Harry si to uvedomil a zalapal po dychu. To šklbnutie mohlo mať len jednu príčinu: „Otec.“

Nevšímal si Dumbledora, keď sa premieňal, nevšímal si riaditeľa, keď za ním volal. Harry so zúfalým odhodlaním využil obrovskú rýchlosť, akej bol fénix schopný, a letel, vedený tým malým šklbnutím, stromy sa pod ním rozmazávali.

Videl v pozoruhodnej jasnosti pozemky Rokfortu, keď sa rútil k padnutému telu, ktorým musel byť jeho otec. Bolo tam toľko ležiacich postáv, smrťožrútov aj študentov, učiteľov, členov Rádu, Aurorov aj čarokukláčov. Harry na mnohých z nich videl magické vlákna a prekvapilo ho, ako málo je mŕtvych.

Zelené svetlo smrtiacej kliatby sa v prútiku vytvorilo ešte skôr, ako sa naplno sformovali slová. Harry k nej letel tak rýchlo, ako len mohol, a práve keď kliatba opustila prútik, postavil sa jej do cesty a pripravil sa. Nebol ani čas na premenu, ale možno to bolo takto lepšie. To, čo urobil, by pravdepodobne spôsobilo všeobecnú paniku, keby bol vo svojej ľudskej podobe.

Keby bol v ľudskej podobe, na perách by mal pokrivený úsmev, keď mu zrak zaplnilo zelené svetlo a všetko sčernelo.

-oOo-oOo-oOo-oOo-oOo-oOo-oOo-oOo-oOo-oOo-oOo-oOo-oOo-oOo-oOo-oOo-


Užívateľské meno:
Heslo:
Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

Omlouvám se, že nemám víc času, o to víc si vážím vašeho, který jste tomu věnovali.

Re: Kapitola štyridsaťsedem (Hodnotenie: 1)
Od: zuzule - 21.06. 2021
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
Huh, pani, uplne mnou prebehla husi kuze. Voldemort si sam zvolil...
Fakt doufam, ze Harry se zvladne z popela znovu narodit.
Dekuju!

Re: Kapitola štyridsaťsedem (Hodnotenie: 1)
Od: kakostka - 21.06. 2021
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
Jimmi, jen kratce u telefonu, to je masakr... videno Tomovyma a Harryho ocima. ufff toto prelozit vcetne promen, proudeni magie a jeste byt fenix... znamena to, ze ke Harry nesmrtelnej? nebo jak to fenixove maj? doidam, ze to k Severusovi stihl vcas. libil se mi Percy - pravej Weasley :-) dekuju za skvely preklad.

Re: Kapitola štyridsaťsedem (Hodnotenie: 1)
Od: kakostka - 21.06. 2021
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
ps z kompu poctive fokomentuju, neboj:-)

A teraz si predstavte, že by som vás týždeň, mesiac nechala čakať na ďalšiu... Nerob druhým, čo nechceš, aby robili tebe :) Skončíme s týmto a vrhneme sa na inú poviedku,.

Omlouvám se, že nemám víc času, o to víc si vážím vašeho, který jste tomu věnovali.

Re: Kapitola štyridsaťsedem (Hodnotenie: 1)
Od: Claire - 21.06. 2021
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
Co složitostí děje? Jen jedna část náročnosti - druhou je působivá délka. Věřím, že ti dala zabrat, ale obstála si na Vé.
Někdy se u některých kapitol obtížně hledají slova na smysluplný komentář, aby to celé nevyznělo jako prázdná fráze nebo naopak trapárna...
Přiznávám, že dost podrobné CV Toma Raddla mne nějak moc nedojalo - asi bych nebyla v Nebelvíru (aspoň doufám), ale soucit a slzičku jsem ze sebe nevydolovala. Něco málo soucitu podobného bych mohla věnovat jeho ranému dětství, pak už ani náhodou...
A ten konec... už zas takový napínák? Všechny kapitoly do konce konců už teď budou končit nervákem?
Ohledně Harryho si hýčkám malou pozitivnější teorii - nicméně poslední dobou netipuji nejlépe, tak se raději nepodělím a počkám si, co opravdu nastane.
Albus? Jako vážně? Ano, za staletí existence britského kouzelnického světa jsou snad všichni nějak spřízněni se všemi, ale až takové propojení??? Další bod, kde si musím počkat na vysvětlení (pokud vůbec bude).
Díky za kapitolu a těším se moc na pokračování - něco málo/hodně se ještě odehrát musí, pár kapitol bude, než padne opona.

Omlouvám se, že nemám víc času, o to víc si vážím vašeho, který jste tomu věnovali.

Re: Kapitola štyridsaťsedem (Hodnotenie: 1)
Od: denise - 21.06. 2021
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
Ďakujem, ďakujem, ďakujem ♥️♥️♥️

Omlouvám se, že nemám víc času, o to víc si vážím vašeho, který jste tomu věnovali.

Tak a teraz sme videli čo sa dialo kým severus robil svoju pomstu :) tom si zvolil … detstvo mal veľmi podobne ako Harry. Ale slizolin bol z otcovrjvstrany? Ja že Z matkinej… každopádne verím, že Harry bude opäť chlapec ktorý zase neumrel, diky Jimmi :)
Jo v kánone to bolo naopak, ale toto vyšlo ešte skôr... asi to vtedy nebolo jasné, mám dojem, že to rešpektuje maximálne 5 knihu, ale nechce sa mi to v tom teple hľadať... Ďakujem

Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

Omlouvám se, že nemám víc času, o to víc si vážím vašeho, který jste tomu věnovali.

Ach, pro Merlina, to bylo něco neskutečného. Ten popis Harryho vnímání Voldemortovy magie, ten proces jeho přeměny a zániku! Prostě něco úžasného. Jimmi, tleskám překladu, je to famózní.
Ovšem jsem jako na trní, jestli byl Harry na konci této a minulé kapitoly víc fénix a znovuzrodí se z popela, nebo se obětoval. Doufám v to první.
Obrovské díky, Jimmi!
Tak od teba je to veľká pochvala, veľmi si to vážim. Pri tejto kapitole som zistila, že mám príšerné nedostatky v kánone... ako mi mohla tá kupola ujsť? Zlé konce neprekladám :)
Ďakujem

Omlouvám se, že nemám víc času, o to víc si vážím vašeho, který jste tomu věnovali.

Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

Malý Alec to nebude mít jednoduché, až přijde do Bradavic. Kéž najde pochopení od svých profesorů a spolužáků, že činy našich otců neurčují, jakým směrem půjdeme, že každý má jiný dar a jinou cestu života a pokud nás na ní potká něco dobrého, měli bychom být vděční.
Na druhou stranu, mu Harry bude moct poradit, bude mu umět říct víc o jeho předcích, pokud bude Alec chtít poslouchat.
Jsem zvědavá na ty děti ze sirotčince, které Harry s Angelinou objevili a které by se měly dostat do kouzelnické rodiny, ne zůstat u mudlů.
Moc děkuji za překlad, jsem ráda, že bitva a válka jsou za námi, mnoho práce na obnově světa a vztahů v kapitolách před námi.

Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

Omlouvám se, že nemám víc času, o to víc si vážím vašeho, který jste tomu věnovali.

Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: luisakralickova - 25.06. 2021
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

Omlouvám se, že nemám víc času, o to víc si vážím vašeho, který jste tomu věnovali.

Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

Omlouvám se, že nemám víc času, o to víc si vážím vašeho, který jste tomu věnovali.

Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

Prehľad článkov k tejto téme:

sarini: ( Jimmi )27.06. 2021Kapitola pätdesiattri (Záver)
sarini: ( Jimmi )26.06. 2021Kapitola päťdesiatdva
sarini: ( Jimmi )25.06. 2021Kapitola päťdesiatjeden
sarini: ( Jimmi )24.06. 2021Kapitola päťdesiata
sarini: ( Jimmi )23.06. 2021Kapitola štyridsaťdeväť
sarini: ( Jimmi )22.06. 2021Kapitola štyridsaťosem
sarini: ( Jimmi )21.06. 2021Kapitola štyridsaťsedem
sarini: ( Jimmi )19.06. 2021Kapitola štyridsaťšesť
sarini: ( Jimmi )13.06. 2021Kapitola štyridsaťpäť
sarini: ( Jimmi )11.06. 2021Kapitola štyridsaťštyri
sarini: ( Jimmi )10.06. 2021Kapitola štyridsaťtri
sarini: ( Jimmi )09.06. 2021Kapitola štyridsaťdva
sarini: ( Jimmi )06.06. 2021Kapitola štyridsaťjeden
sarini: ( Jimmi )04.06. 2021Kapitola štyridsať
sarini: ( Jimmi )02.06. 2021Kapitola tridsaťdeväť
sarini: ( Jimmi )01.06. 2021Kapitola tridsaťosem
sarini: ( Keta+Jimmi )31.05. 2021Kapitola sedmatřicátá
sarini: ( Online preklady )01.05. 2021Kapitola šestatřicátá
sarini: ( online preklady )30.06. 2019Kapitola pětatřicátá
sarini: ( Online preklady )23.06. 2019Kapitola čtyřiatřicátá
sarini: ( Online preklady )09.06. 2019Kapitola třiatřicátá
sarini: ( Online preklady )12.05. 2019Kapitola dvaatřicátá
sarini: ( Online preklady )11.02. 2018Kapitola jedenatřicátá
sarini: ( Online preklady )23.09. 2017Kapitola třicátá
sarini: ( Online překlady )19.08. 2017Kapitola devětadvacátá
sarini: ( Online překlady )08.08. 2017Kapitola osmadvacátá
sarini: ( arabeska )18.03. 2017Pokračování překladu
sarini: ( Elza )25.09. 2015Kapitola sedmadvacátá
sarini: ( Elza )16.08. 2015Kapitola šestadvacátá
sarini: ( Elza )07.10. 2014Kapitola pětadvacátá
sarini: ( Elza )07.08. 2014Kapitola čtyřiadvacátá
sarini: ( Elza )21.07. 2014Kapitola třiadvacátá
sarini: ( Elza )13.07. 2014Kapitola dvaadvacátá
sarini: ( Elza )06.07. 2014Kapitola jedenadvacátá
sarini: ( Elza )29.06. 2014Kapitola dvacátá
sarini: ( Elza )22.06. 2014Kapitola devatenáctá
sarini: ( Elza )15.10. 2013Kapitola osmnáctá
sarini: ( Elza )29.09. 2013Kapitola sedmnáctá
sarini: ( Elza )23.09. 2013Kapitola šestnáctá
sarini: ( Elza )07.09. 2013Kapitola patnáctá
sarini: ( Elza )29.07. 2013Kapitola čtrnáctá
sarini: ( Elza )20.04. 2013Kapitola třináctá
sarini: ( Elza )12.04. 2013Kapitola dvanáctá
sarini: ( Elza )25.02. 2013Kapitola jedenáctá
sarini: ( Elza )16.02. 2013Kapitola desátá
sarini: ( Elza )19.01. 2013Kapitola devátá
sarini: ( Elza )13.01. 2013Kapitola osmá
sarini: ( Elza )30.11. 2012Kapitola sedmá
sarini: ( Elza )23.11. 2012Kapitola šestá
sarini: ( Elza )16.11. 2012Kapitola pátá
sarini: ( Elza )09.11. 2012Kapitola čtvrtá
sarini: ( Elza )02.11. 2012Kapitola třetí
sarini: ( Elza )05.10. 2012Kapitola druhá
sarini: ( Elza )28.09. 2012Kapitola první
. Úvod k poviedkam: ( Elza )15.08. 2012Úvodník